Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200075
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3021200075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.

Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: P. Y. P. X. H., so sídlom XXX XX X.
H., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. N. F., so sídlom XXX XX P., M. N. X, proti
žalovanému: D. úrad Z., odbor opravných prostriedkov, so sídlom XXX XX Z., B. 3, za účasti ďalších
účastníkov: 1) K. X. F., a.s. so sídlom XXX XX O., O. K. B. X., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného
JUDr. R. P., advokátkou, so sídlom XXX XX V., N. XX, 2) U. P., so sídlom XXX XX P., O. F. XXX/X, 3)
obec V., so sídlom XXX XX V., Pod B. XXX/XX, 4) obec M., so sídlom XXX XX M. XXX, 5) obec U. M.,
so sídlom XXX XX U. M. XXX, 6) obec U. H., so sídlom XXX XX U. H., H. cesta XXX/XXX, 7) obec P.,

so sídlom XXX XX P. XX, 8) obec X. M., so sídlom XXX XX X. M. XXX, 9) obec X. H., so sídlom XXX
XX X. H. XXX, 10) B., š.p. so sídlom XXX XX V., X. XX, IČO: XXXXXXXX, 11) F. X. P., š. p., D. K. P.,
so sídlom XXX XX P., O. C. M. X/XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, číslo spisu:
OU-TN-D zo dňa XX. januára XXXX, takto

r o z h o d o l :

1) Krajský súd žalobu v časti o súdny prieskum rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU-TN-
D zo dňa XX. januára XXXX vo veci dodatočného povolenia zmeny časti vodnej stavby „E. P. - D. D.
X.“ o d m i e t a .

2) Vo zvyšnej časti týkajúcej sa súdneho prieskumu povolenia na užívanie vodnej stavby „E. P. - D. D.
X.“ sa rozhodnutie žalovaného D. úradu Z., odboru opravných prostriedkov, číslo spisu OU-TN-D zo dňa
XX. januára XXXX z r u š u j e a žalovanému sa v r a c i a na ďalšie konanie.

3) Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

4) Ďalším účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.) Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. OU-
TN-D zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a
súčasne potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-PE-D.-XXXX/XXXXXX-XXX zo
dňa XX.XX.XXXX. Týmto potvrdeným rozhodnutím orgánu I. stupňa bolo žiadateľovi K. X. F., a.s., O.
K. B. 4, O., IČO: XXXXXXXX (ďalej aj stavebník) vydané: za 1) dodatočné povolenie na zmenu časti
vodnej stavby „E. P. - D." podľa § 26 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon") v súlade s § 68, § 66, § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len stavebný zákon") na pozemkoch v katastrálnom území X. V., P., U. M., P. podľa projektovej
dokumentácie, ktorú vyhotovil C.. U. V., autorizovaný stavebný inžinier, č. XXXX*AX; za 2) povoleniena užívanie vodnej stavby „E. P. - odvedenie odpadových vôd podľa § 88a ods. 9 a § 82 stavebného
zákona v súlade s § 26 vodného zákona v k. ú. P., U. V., X. V., V., X. M., U. M., P., M., X. H. a U. H. na
pozemkoch uvedených v rozhodnutí prvostupňového orgánu.

2.) Namietal, že v rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na
líniovú stavbu „E. P. - D. odpadových vôd“ nebolo zohľadnené stanovisko Obvodného pozemkového
úradu v P. zo dňa XX.XX.XXXX. Okrem toho mal za to, že žalovaný ako odvolací orgán netrval na
tom, aby prvostupňový správny orgán odstránil tie pochybenia, na odstránenie ktorých ho vo svojom

predchádzajúcom rozhodnutí záväzne zaviazal. Zdôrazňoval, že nie je možné povoliť realizáciu stavby
na nevysporiadaných pozemkoch. Mal za to, že napriek tomu, že mal v konaní zástupcu, mu malo byť
doručované na adresu jeho sídla.

3.) Žalobca opakovane uviedol, že sa dožaduje toho, aby k pozemkom, na ktorých bola umiestnená
stavba a ktorých je vlastníkom alebo užívateľom, bola uzavretá zmluva o vecnom bremene. Nestotožnil

sa s argumentáciou stavebníka, že toto nie je potrebné. Zdôraznil, že stavba sa nesmie povoliť, pokiaľ
nie sú medzi stavebníkom a vlastníkmi pozemkov vysporiadané vzťahy. Uvedené pritom vyplývalo aj zo
stavebného povolenia k stavbe. Poukázal na nezrovnalosti pri realizácii stavby, konkrétne, že stavebný
úradnajprvpovolilstavbudočasneprevádzkovaťanáslednezačalokonanieododatočnejzmenestavby.
Takýto postup považoval za nemysliteľný. Okrem toho bolo potrebné skúmať pri zmene stavby, ktorá už

bola bez povolenia realizovaná, či je na jej povolenie verejný záujem.

4.) Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom, a preto žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K
jednotlivým žalobným bodom uviedol, že žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán (Obvodný

úrad životného prostredia P., pracovisko P.) vydal rozhodnutie číslo D./XXXX/XXXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX, bez stanoviska obvodného pozemkového úradu, keď
Obvodný pozemkový úrad v P. dňa XX.XX.XXXX pod č. D.-XXX-XXXX/XXXX a dňa XX.XX.XXXX
pod č. D.-XXX-XXXX/XXXX vydal stanoviská, v ktorých stanovil podmienky, za ktorých je možné
odňať a použiť' poľnohospodársku pôdu pre účely stavby. K uvedenému žalovaný uviedol, že toto

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, pričom
ho nebolo možné preskúmať podľa ustanovení § 68 ods. 1 a § 63 ods. 3 a ods. 4 správneho
poriadku mimo odvolacieho konania, alebo v konaní o obnove konania z dôvodu márneho uplynutia
trojročnej lehoty stanovenej zákonom. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán nebol viazaný
stanoviskom dotknutého orgánu, ktoré bolo vydané až po vydaní rozhodnutia vo veci povolenia líniovej

vodnej stavby „E. P. - D. D. X.". Žalobca bol účastníkom tohto povoľovacieho vodoprávneho konania,
proti rozhodnutiu č. D./XXXX/XXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, nepodal odvolanie. Podľa názoru
žalovaného neobstojí argument žalobcu, že „vychádzal z toho, že podmienky stanovené Obvodným
pozemkovým úradom v P. budú splnené ku dňu kolaudácie stavby". Prvostupňový správny orgán nemal
kompetenciu na to, aby kontroloval plnenie podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk orgánu

ochrany poľnohospodárskej pôdy, keď tieto boli vydané až po vydaní rozhodnutia vo veci povolenia
líniovej vodnej stavby.

5.) Ďalej uviedol, že žalobca namietal nevysporiadané majetkoprávne vzťahy medzi žalobcom a
stavebníkom pred vydaním stavebného povolenia. Žalovaný v tomto ohľadne poukázal na to, že

prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia č. D./XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 02.06.2010, ktorým
bola povolená líniová vodná stavba ako povoľujúci špeciálny stavebný úrad využijúc svoju zákonnú
diskrečnú právomoc vyslovene uviedol: „V zmysle § 26 ods. 8 zákona č. 364/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov stavebný úrad povoľuje mimo zastavaných území obcí uskutočniť
a prevádzkovať stavbu na cudzích pozemkoch. Oprávnenie stavebníka na uskutočnenie tejto stavby

vzniká nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia." Podľa § 26 ods. 8 vodného zákona v znení
platnom v čase vydania rozhodnutia pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu
alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej
správy rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku;
oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto

rozhodnutia. Podľa § 26 ods. 9 vodného zákona za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa
37) odsekov 7 a 8 patrí ich vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu. V sporoch o náhradu
rozhoduje súd. Poukázal na ust. § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyžívaní
poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontroleznečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 220/2004 Z. z.") rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať, ak ide
o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty,

prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia
a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne XX mX a ak ide o jednorazovú zmenu druhu
pozemku do stanovenej výmery.

6.) Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán ako špeciálny stavebný úrad v súlade

so znením citovaných právnych predpisov povolil výstavbu aj prevádzkovanie predmetnej stavby na
cudzích pozemkoch mimo zastavaných území obcí. Toto právo je podľa stavebného zákona zákonným
právnym vzťahom k pozemkom, preto stavebník nebol povinný osobitnými zmluvami zabezpečiť tento
právny vzťah, nakoľko právoplatnosťou stavebného povolenia mal oprávnenie stavať stavby na cudzích
pozemkoch mimo zastavaných území obcí. Zo samotného stavebného povolenia aj z citovaného
ustanovenia zákona č. 220/2004 Z. z. vyplýva, že šachty a čerpacie stanice

sú súčasťou podzemného vedenia verejnej kanalizácie, stavebník mal právny vzťah k vybudovaniu
podzemnej stokovej siete vrátane šácht a čerpacích staníc. Vzhľadom na nepatrnú výmeru, tieto
súčasti podzemných vedení sa nevynímajú z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Stavebníkovi mimo
zastavaných území obcí vznikol právny vzťah právoplatnosťou stavebného povolenia. V
zastavaných územiach obcí špeciálny stavebný úrad skúmal potrebu preukázania právneho vzťahu v

zmysle § 58 ods. 4 stavebného zákona. Prvostupňový správny orgán ako špeciálny stavebný úrad v
konaníposúdil,žepodzemnékanalizačnévedeniavzastavanomúzemíobcísúvedenévkomunikáciách
a ich súčastiach, preto nemôžu ovplyvniť užívanie pozemkov na účel, na ktorý sú určené, a preto
stavebník nepreukazoval iné právo k stavbou dotknutým pozemkom v zastavanom území obce.

7.) Žalovaný ďalej citoval znenie § 58 ods. 4 stavebného zákona podľa ktorého stavebník podzemných
stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo
stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na
pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému
je určený. Ako vyplývalo z výroku rozhodnutia č. OU-PE-D.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX,

špeciálnystavebnýúraddodatočnepovolilzmenustavbypreddokončenímlennačastistavbynapresne
špecifikovaných pozemkoch v katastrálnych územiach X. V., P., U. M. a P.. Ani jeden pozemok nebol
vo vlastníctve žalobcu, preto stavebník ani špeciálny stavebný úrad nemal dôvod vyžadovať od žalobcu
súhlas ani iný doklad, nakoľko jeho práva ako vlastníka povoľovanou zmenou stavby neboli dotknuté.
Obce,ktorébolizároveňorgánmiúzemnéhoplánovania,boliúčastníkmikonaniaododatočnompovolení

zmeny stavby pred dokončením a nenamietali rozpor zmeny stavby s územnými plánmi dotknutých obcí.

8.) Žalovaný k žalobnej námietke, že prvostupňový správny orgán opomenul preukázanie verejného
záujmu uviedol, že prvostupňový správny orgán oznámením č. OU-P.- XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX oznámil začatie konania o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením,

oznámenie doručil verejnou vyhláškou účastníkom konania a doručil ho zároveň aj dotknutým
orgánom. Prvostupňový správny orgán neopomenul preukázanie verejného záujmu dotknutými orgánmi
v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením. Pokiaľ išlo o namietaný postup pri
doručovaní, tak žalovaný poukázal na § 25 ods. 5 správneho poriadku v zmysle ktorého, ak má účastník
konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje

iba tomu zástupcovi. Len v prípade, ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa
písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Na základe plnomocenstva zo dňa XX.XX.XXXX P. družstvo
podielnikov X. H. splnomocnilo L.. N. F. na zastupovanie v predmetnom konaní vedenom prvostupňovým
správnym orgánom, a to aj, „aby prijímal doručované písomnosti". Žalovaný má za to, že rozhodnutie
bolo doručené v súlade s ustanoveniami správneho poriadku.

9.) Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že mu je známa skutočnosť, že stavebník presadzoval
stavebné povolenie na realizáciu predmetnej líniovej stavby, ako aj následne vydané rozhodnutie o
povolení a legalizácii zmien stavby a jej užívaní formou, ktorá nemá oporu v dodržiavaní legislatívy, ale
má charakter lobizmu. Ministerstvo životného prostredia vyhodnotil pri preskúmaní rozhodnutia mimo

odvolacieho konania celú záležitosť taktiež alibisticky, pretože vo svojom Oznámení o vybavení podnetu
zo dňa XX.XX.XXXX neuviedol argumentačne prakticky nič, čím by presvedčivo zdôvodnil svoj právny
názor a ide len o akési kopírovanie dohodnutého scenára a používaných odpovedí. Tiež uviedol, že
je absolútne presvedčený, že v danej veci zvíťazil akoby dohovor medzi týmito jednotlivými subjektmi.Tiež uviedol, že stavebník sa pred opätovným vydaním rozhodnutia o užívaní stavby s ním viackrát
kontaktoval s tým, že si uvedomuje svoju povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, avšak túto nechcel
podložiť zriadením právnych aktov a zmlúv týkajúcich sa vecných bremien, nájomných zmlúv, právami

vstupov, prechodu a podobne, pričom i navrhovaná výška odškodnenia bola absolútne neadekvátna.

10.) V ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu svojho vyjadrenia k
žalobe. K vyjadreniu žalobcu uviedol, že s ním nesúhlasí, uvedené tvrdenia považuje za nedôvodné.
Trval na tom, že v konaní postupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, napadnuté

rozhodnutie obsahuje zákonom predpísané náležitosti, bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
s procesnoprávnymi predpismi. Mal za to, že postup predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia
bol zákonný, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné. Na základe uvedeného zopakoval,
že navrhuje, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol.

11.) Ďalší účastník - stavebník vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobou napadnuté

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Trval na tom, že v kolaudačnom konaní preukázal, že vo vzťahu k žalobcovi splnil všetky podmienky
stanovené v stavebnom povolení. Stotožnil sa s vyjadrením žalovaného a doplnil, že
vydaním stavebného povolenia mu vzniklo právo realizovať stavbu na cudzom pozemku, čo predstavuje
iné zákonné právo podľa § 139 stavebného zákona, ktoré mu vzniklo právoplatnosťou

stavebnéhopovolenia.Nemalpretopovinnosťuzatváraťsjednotlivýmivlastníkmizmluvyzabezpečujúce
právny vzťah k pozemkom. Okrem toho nahradil žalobcovi škody spôsobené pri výstavbe, a preukázal
právo diela a prístupu odkazom na ust. § 26 ods. 8 vodného zákona a § 20 zákona č.
442/2002 Z. z.

12.) Ďalší účastník B., štátny podnik sa k veci vyjadril tak, že k uvedenej stavbe sa vyjadroval listom
zo dňa XX.XX.XXXX za účelom začatia vodoprávneho konania. Z dôvodu nepredloženia projektovej
dokumentácie k danej stavbe na vyjadrenie stavebníkom bolo pozastavené vydanie vodoprávneho
konania do termínu ich vyjadrenia k stavbe. Dňa 27.07.2010 obdržal projektovú dokumentáciu a dňa
XX.XX.XXXX sa listom vyjadril k projektu pre stavebné a vodoprávne konanie predmetnej vodnej

stavby a k existencii hydromelioračných zariadení v správe štátneho podniku B. v uvedených
katastroch. Uviedol, že navrhovaná líniová stavba pozostávala z gravitačných a výtlačných kanalizácii,
kanalizačných šácht, čerpacích staníc a prípojok NN s odvedením odpadových vôd na I. P.. Po
preverení dokumentácie bolo v liste uvedené, že v dotknutých katastroch nie sú evidované žiadne
hydromelioračné zariadenia v správe B., š.p. Zároveň upozornil, že na riešenom území k. ú. X. M. a M.

je vybudované detailné odvodnenie poľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom, ktorý je v
správe príslušného poľnohospodárskeho subjektu.

13.) Mesto P. ako ďalší účastník k správnej žalobe uviedlo, že sa k nej nevyjadruje, avšak považoval za
potrebné zdôrazniť prínos projektu - stavby.

14.) Obec X. M. sa taktiež vyjadrila k prínosu stavby, ktorá je zhotovená s kvalitných materiálov
doložených certifikátmi. Starosta obce vyjadril názor, že bola dielo bolo vykonané v súlade so zákonom.

15.) Z administratívneho spisu bolo zistené, že Okresný úrad, odbor životného prostredia P., pracovisko

P. vydal dňa XX.XX.XXXX stavebné povolenie na líniovú stavbu „E. P. - D. D. X.“ v k. ú. V., U. V., M.,
U. M., X. M., X. H., U. H. P. pre stavebníka K. X. F. a.s.. Rozhodnutie nebolo napadnuté opravným
prostriedkom.

16.) Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia sú špecifikované nehnuteľnosti, na ktorých bolo povolené

vodnú stavbu realizovať, ide pritom o nehnuteľnosti, ku ktorým stavebník nemal vlastnícke právo,
resp. iné vecné právo. Medzi nimi sú aj pozemky vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu.
Rozhodnutie obsahuje aj podmienky, pričom v bodoch XX, XX a XX presne stanovené kritériá, ktoré
musí stavebník dodržať, resp., ktoré musí splniť ku kolaudačnému konaniu a aké doklady k tomuto
konaniu je povinný predložiť. Konkrétne v bode 26 je uvedené, že stavebník ku kolaudačnému konaniu

predloží doklady, ktoré budú jednoznačne a nespochybniteľne preukazovať vecné práva k pozemkom
dotknutým výstavbou t. j. právo diela, prístupu a prejazdu za účelom vykonania údržby a opráv a ďalších
nevyhnutných úkonov.17.) Dňa XX.XX.XXXX bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená žiadosť stavebníka č.
21988/2019 zo dňa XX.XX.XXXX o dodatočné povolenie zmeny stavby vrátane povolenia na trvalé
užívanie vodnej stavby „E. P. - odvedenie odpadových vôd“. P. správny orgán vydal rozhodnutie č. OU-

PE-D.-XXXX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. OU-TN-D zo dňa
XX.XX.XXXX v súlade s § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len správny poriadok) zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu
späť na nové prejednanie a rozhodnutie.

18.) Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie č. OU-PE-D.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobcu. Žalovaný v odvolacom konaní dospel
k záveru, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami
vodného zákona, stavebného zákona a správneho poriadku, rozhodnutie obsahuje predpísané zákonné
náležitosti a prvostupňový správny orgán sa dostatočne vysporiadal s podanými námietkami
žalobcu.

19.) Podľa § 177 ods. 1 a 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

20.) Podľa § 178 ods. 1, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21.) Podľa § 98 ods. 1 písm. e), správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

22.) Podľa § 28 ods. 8 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení platnom do XX.XX.XXXX, pri povoľovaní
výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo

zastavaného územia obce, orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých ich
možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej
stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. K vodnej stavbe povolenej podľa
predchádzajúcej vety možno určiť pásmo ochrany verejného vodovodu a verejnej kanalizácie podľa
osobitného predpisu, 37a), ak to vyplýva z podmienok územného rozhodnutia a jej umiestnenia a na

základe písomnej dohody s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností.

23.) Krajský súd v Trenčíne konajúci ako správny súd, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, ako vecne (§ 10 SSP) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 SSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 SSP. Po zistení, že

správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti
rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 SSP), vec prejednal
a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP). Po oboznámení sa so správnou žalobou,
vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, dospel správny
súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k

záveru, že správna žalobca bola v časti dôvodná.

24.) Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu
bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom došlo k súčasnému prejednaniu žiadosti žalobcu o
dodatočné povolenie zmeny časti stavby a súčasne sa rozhodovalo o skolaudovaní celej

líniovej stavby. Ide v postate o dve samostatné konania, s rozličným predmetom rozhodovania a nie
nevyhnutne totožným okruhom účastníkov. V predmetnej veci správne orgány uvedené konania spojili
a rozhodli o nich v jednom spoločnom konaní, čo zákon nevylučuje. Správny súd viazaný žalobnými
bodmi, sa nebude vyjadrovať k tomu, či žalobca mal byť účastníkom konania o dodatočné povolenie
zmenyčastistavby.Zadministratívnehospisujezrejmé,žežalovanýžalobcu zaúčastníkatohtokonania

považoval, keď vecne prejednal aj tie odvolacie námietky, ktoré smerovali k správnosti a zákonnosti
rozhodnutia stavebného úradu v časti výroku I., teda v časti dodatočného povolenia zmeny stavby.
V konaní však nebolo zistené, že by sa takáto zmena stavby týkala pozemkov vo vlastníctve, resp.
spoluvlastníctve žalobcu. V podanej správnej žalobe žalobca neuviedol ako konkrétne je vydaním tohtorozhodnutia dotknutý na svojich subjektívnych právach a súčasne uvedené súdu nebolo ozrejmené ani
na nariadenom pojednávaní.

25.) Správny súd zdôrazňuje, že správna žaloba právnickej alebo fyzickej osoby nie je actio popularis.
Nejde teda o žalobu, ktorú je možné podať na súde vo verejnom záujme. Naopak zákon č. 162/2015 Z. z.
v ust. § 2 ods. 2 výslovne stanovuje, že „každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za

podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde“ Súčasne je v ust. § 61
písm. a) uvedené, že „ žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje
právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu“
a v ust. § 177 ods. 1 a 2 zákon stanovuje, že „ správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany
svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne

na to oprávnený zákonom.“ Správny súd ďalej odkazuje na ust. § 178 ods. 1 SSP.

26.) Z vyššie uvedeného je zrejmé, že mal žalobca preukázať, že podanie jeho správnej žaloby smeruje
k ochrane jeho subjektívnych práv. K uvedenému nedošlo, právny zástupca žalobcu nevedel ani na
nariadenom pojednávaní uviesť, ako konkrétne sa dodatočné povolenie zmeny časti stavby dotýka

žalobcových subjektívnych práv a správny súd sám nezistil takýto dopad na jeho práva, a to najmä
vzhľadomnato,žezmenalíniovejstavby sanetýkalapozemkov,ktorébymalžalobcavovlastníctve
a nebolo ani zistené, že by bol ich užívateľom. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že je v
tejto časti potrebné správnu žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Z uvedeného dôvodu
sa správny súd nebude zaoberať tými žalobnými bodmi žalobcu, ktoré smerovali voči dodatočnému

povoleniu stavby.

27.) Pokiaľ ide o kolaudačné rozhodnutie, resp. rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo toto rozhodnutie
potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté, tak žalobca namietal, že neboli splnené podmienky
stanovené v rámci stavebného povolenia, konkrétne išlo o body 26, 23 a 19 a súčasne mal za to, že

správne orgány mali požadovať aj splnenie podmienok, ktoré požadoval vo svojom stanovisku Obvodný
pozemkový úrad v P..

28.) K uvedenému správny súd v prvom rade uvádza, že rozhodnutie stavebného úradu č. D./
XXXX/XXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola povolená líniová vodná stavba, nebolo napadnuté

riadnym opravným prostriedkom. Uvedené rozhodnutie je právoplatné. Je potrebné pripomenúť, že
právoplatnosť je štádium právnej sily rozhodnutia, ktoré vyjadruje jeho trvalosť (nezrušiteľnosť a
nezmeniteľnosť). Dňom právoplatnosti nastávajú právne účinky rozhodnutia, t. j, toto rozhodnutie
upravuje konečným a záväzným spôsobom právne pomery účastníkov konania. Právoplatnosť
rozhodnutia bráni tomu, aby sa v tej istej veci znovu konalo a rozhodovalo (tzv. prekážka veci

právoplatne rozhodnutej) tzv. rei iudicatae alebo aj rei administratae. Správny poriadok výslovne
upravuje iba formálnu právoplatnosť. Existuje však aj materiálna právoplatnosť, ktorá sa vzťahuje na
obsah rozhodnutia a znamená jeho nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť.

29.) Právoplatnosť, ako vlastnosť rozhodnutia, teda vo svojej podstate znamená, že obsah rozhodnutia

je právne záväzný pre adresátov rozhodnutia, ako aj pre správny orgán. Adresát rozhodnutia bude
oprávnený (prípadne povinný) konať tak, ako je vymedzené vo výroku rozhodnutia. Všetky ostatné
subjekty sú povinné túto skutočnosť rešpektovať.

30.) S poukazom na uvedené nie je možné v tomto súdnom konaní preskúmavať zákonnosť alebo vecnú

správnosť rozhodnutia stavebného úradu o vydaní stavebného povolenia. Ak nie je obsah podmienok
zo stanoviska Obvodného úradu vyjadrený vo výrokovej časti tohto právoplatného rozhodnutia o
povolení stavby, tak nie je možné od stavebníka požadovať, aby takéto podmienky splni,l resp. aby
ich splnenie bolo podmienkou povolenia užívania stavby. Ak mal žalobca za to, že špeciálny stavebný
úrad mal zohľadniť aj toto stanovisko mal napadnúť rozhodnutie o povolení stavby riadnym opravným

prostriedkom a domáhať sa zahrnutia tohto stanoviska do stavebného povolenia. Ak tak neučinil, nie je
možné prihliadať na toto stanovisko a od stavebníka požadovať, aby ho splnil alebo sa ním riadil.31.) Na druhej strane stavebný úrad v právoplatnom rozhodnutí o vydaní stavebného povolenia v
podmienke č. 26 výslovne stanovil, že „ Stavebník ku kolaudačnému rozhodnutiu predloží doklady, ktoré
budú jednoznačne a nespochybniteľne preukazovať vecné práva k pozemkom dotknutým výstavbou,

t. j. právo diela, prístupu a prejazdu za účelom vykonania údržby a opráv a ďalších nevyhnutných
úkonov.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že z právoplatného rozhodnutia, ktoré je pre žalobcu ako aj
stavebníka záväzné bez pochybností vyplýva povinnosť stavebníka predložiť ku kolaudačnému konaniu
listiny preukazujúce práva k cudzím pozemkom, na ktorých je stavba realizovaná, a to vrátane práva
prístupu a prejazdu za účelom vykonania opráv a údržby. Stavebný úrad povolil realizovanie stavby na

cudzíchpozemkoch,apritomurčilpodmienky,ktorýmijepredloženietakýchtolistín.Uvedenépodmienky
sú dané právoplatným rozhodnutím správneho orgánu.

32.) Správny súd nemôže v konaní o súdny prieskum rozhodnutia o povolení stavbu užívať žiadnym
spôsobom „korigovať“ právoplatné rozhodnutie o stavebnom povolení a ani ho vykladať v rozpore s jeho
jasným znením. Ak mal stavebník za to, že vzhľadom na jeho oprávnenia vyplývajúce zo zákona (právo

vstupovať na cudzie pozemky a právo realizovať stavbu na cudzom pozemku momentom právoplatnosti
stavebného povolenia) nemusí uzavrieť žiadne zmluvy, resp. vedel, že takéto listiny si ani nebude
zaobstarávať, mal podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Ak však uvedené neučinil, tak akceptoval
podmienky, ktoré mu boli rozhodnutím uložené, a ktoré podľa názoru správneho súdu predstavujú
podmienky, za ktorých v zmysle ustanovenia § 26 ods. 8 zákona o vodách mohol realizovať stavbu

na cudzom pozemku. Rozhodnutie je právoplatné a záväzné, bez možnosti ho meniť a posudzovať v
tomto konaní pred súdom.

33.) Je potrebné zdôrazniť, že podmienka č. 26 stavebného povolenia pritom (ako vyplýva tak z
gramatického aj teleologického výkladu) jednoznačne stanovuje pre stavebníka povinnosť napriek jeho

oprávneniam zo zákona (realizovať stavbu, vstupovať na pozemky v nevyhnutnom rozsahu) predložiť
doklady preukazujúce takéto právo. Ak by správny súd považoval za splnenie tejto podmienky iba
poukázanienaustanoveniazákona,resp. naoprávnenia,ktoréprestavebníkavyplývajúpriamozo
zákona, tak by tým de facto povedal, že podmienka č. 26 bola stanovená stavebným úradom nadbytočne
a nezmyselne, nakoľko právo diela a prístupu vyplýva stavebníkovi zo zákona. Uvedený postup je

neprípustný, keď by v podstate znamenal negovanie záväznej podmienky stanovenej právoplatným
rozhodnutím orgánu verejnej správy. Okrem toho by takýto postup narušil právnu istotu osôb - vlastníkov
pozemkov, na ktorých orgán verejnej správy umožnil tretej osobe - stavebníkovi realizovať stavbu.
Títo vlastníci resp. iné oprávnené osoby sa na základe jasne formulovanej podmienky stanovenej v
právoplatnom, a teda záväznom rozhodnutí po práve spoliehajú na to, že ich práva budú ochránené

tým, že ku dňu kolaudácie budú písomne uzavreté také záväzkové vzťahy, ktorými bude právne ošetrené
použitie ich pozemkov na líniovú stavbu. Princíp stability rozhodnutia orgánu verejnej správy vyjadrený
jeho právoplatnosťou vyplýva z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho
štátu.

34.) Správny súd okrem toho zdôrazňuje, že stavebný úrad zásadným spôsobom zasiahol do právneho
postavenia žalobcu ako vlastníka (resp. spoluvlastníka) pozemkov, keď umožnil tretej osobe realizovať
na týchto pozemkov stavbu. Ide pritom o zásah zásadného charakteru, s tým, že stavebný úrad pri
takomto povolení stavby na cudzom pozemku môže stanoviť podmienky takejto realizácie stavby. Takáto
podmienka je potom vyjadrená v pod číslom 26 s tým, že jej vyjadrenie je jasné a zrozumiteľné,

nevzbudzuje pochybnosti o obsahu. Vzhľadom na záväznosť rozhodnutia potom dotknuté osoby, teda
aj žalobca dôvodne očakávajú jej splnenie. Splnením tejto podmienky nemôže byť odkaz na znenie
zákona, ktorý musel byť konajúcemu správnemu orgánu známy a napriek tomu považoval pri povolení
stavby na cudzom pozemku za podstatné ju takto stanoviť. Žalobca správne poukázal na to, že aj
žalovaný v poradí prvom rozhodnutí výslovne uviedol, že v spise sa nenachádzajú doklady, ktoré by

splnenie tejto povinnosti preukazovali. Z uvedeného je zrejmé, že mal za to, že na splnenie
tejto povinnosti je potrebné predložiť doklady. Neskôr bez bližšieho vysvetlenia už predloženie takýchto
dokladov nepožadoval a uspokojil sa s tým, že právo realizovať stavbu (v prípade pozemkov v
extraviláne) pre stavebníka vyplýva priamo zo zákona. Uvedený postup je však podľa názoru správneho
súdu v rozpore so zákonom.

35.) Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že od 01.01.2022 došlo k novelizácii zákona o vodách a
do ustanovenia § 26 ods. 8 zákona bola doplnená posledná veta, podľa ktorej vodná stavba a pásmo
ochrany sú vecné bremená spojené s vlastníctvom pozemku. Správny súd poukazuje na to, že takátoprávna úprava nebola platná v čase rozhodovania správneho orgánu. Žalovaný teda nemohol vychádzať
z toho, že tu existuje zo zákona vecné právo k pozemkom tretích osôb v extraviláne a takto svoje
rozhodnutie ani neodôvodnil.

36.) Ak sa v konaní pred súdom stavebník odvolával na vznik vecného bremena zo zákona, tak je
potrebné zdôrazniť, že uvedená skutočnosť jednak nebola dôvodom, pre ktorý žalovaný považoval
podmienku č. 26 za splnenú, resp. pre ktorú ju de facto nepožadoval splniť. Preto nie je dôvod, aby na
ňu správny súd prihliadal. Obiter dictum však správny súd uvádza, že k tejto novele zákona zákonodarca

nestanovil intertemporálne ustanovenia a nie je zrejmé z čoho stavebník dovodzuje, že by malo prísť k
vzniku vecného bremena po skončení administratívneho konania, a to dokonca spätne k roku XXXX.

37.) S poukazom na vyššie uvedené bolo žalobou napadnuté rozhodnutie v časti povolenia na užívanie
vodnej stavby zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec bola vrátená na ďalšie konanie, v
ktorom bude žalovaný postupovať v súlade s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.

38.) Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak vzhľadom na to, že v časti bola žaloba odmietnutá a v časti
bolo rozhodnutie žalovaného zrušené, mali tak žalobca ako aj žalovaný v rovnakom pomere úspech vo
veci, a preto správny súd rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. Súčasne
nebolo zistené, že by boli splnené podmienky na priznanie náhrady trov konania ďalších účastníkov

konania.

39.) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta
prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v
Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,

aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).