Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Homzová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520010662
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7520010662.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 22. februára 2023, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
zo dňa 21.9.2022, sp. zn. 5T/140/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného A. B. spod
obžaloby Okresného prokurátora Košice - okolie sp. zn. 1 Pv/593/19 zo dňa 21.12.2020 pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

v okrese Košice - okolie, v obci C., od presne nezisteného času dňa 19.12.2012 do 17:50 hod.
dňa 06.11.2019, na ulici D. E. č. XXX v rodinnom dome bez súhlasu vlastníčky rodinného domu
neznámym spôsobom nainštaloval GSM odpočúvacie zariadenie, nezisteného typu, od priestoru medzi
sadrokartónom a stropom v obývačke, a následne v období od 13.01.2018 do 21.05.2019 zadovažoval,
bez jej súhlasu pre seba, neoprávneným sledovaním jej obydlia, poznatky o jej živote a živote osôb s

ňou žijúcich, a vyhotovoval o tomto sledovaní záznam technickými prostriedkami vo forme sms správy,
svedčiacej o prítomnosti osoby v obydlí, a tiež vo forme evidovania dátumov, časov a dĺžky jednotlivých
odpočúvaní na technickom zariadení operátora, čím vlastníčke rodinného domu F. F. G. porušil
právo na súkromný a rodinný život vedený v obydlí,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie okresný prokurátor, ktorý odvolanie
odôvodnil tým, že je zrejmé, že poškodená objavila odpočúvacie zariadenie v strope nad sadrokartónom
rok po rozchode s obžalovaným. Pri stretnutí s obžalovaným mala tušenie, že ju odpočúva, keďže
vedel o jej súkromných rozhovoroch s jej návštevou, pri ktorých on nemohol byť. V odpočúvacom
zariadení bola SIM karta, ktorú používal obžalovaný (XXXX XXX XXX). Ako náhle odpočúvacie

zariadenie zaznamenalo zvuk v obývačke poškodenej, bola z tejto SIM karty odoslaná SMS správa
na inú SIM kartu, ktorú tiež používal obžalovaný. Bezprostredne po doručení SMS správy obžalovaný
spätne zavolal na SIM kartu odpočúvacieho zariadenia a následne prostredníctvom svojho mobilného
telefónu odpočúval poškodenú, resp. iné osoby, ktoré sa zdržiavali v obývačke poškodenej, a teda
zaznamenával informácie o poškodenej. Argumentácia súdu o nenaplnení objektívnej a subjektívnej
stránky predmetného trestného činu je mylná a právne neobhájiteľná. Súd v podstate len stroho

konštatoval, že nebolo preukázané vyhotovenie záznamu a súčasne uviedol príklady a to „...sledoval
a viedol písomné záznamy o spôsobe života rodiny poškodenej alebo prostredníctvom mobilnéhotelefónunahrávalichrozhovor“.Vpredmetnejtrestnejvecinejdeoprostésledovanielenprostredníctvom
zmyslového orgánu človeka, pre ktorého trestnosť sa vyžaduje súčasne vyhotovovanie záznamu, ale
tzv. priestorové odpočúvanie, pričom samotný prenos zvuku v priestore je záznamom realizovaným

s použitím technického zariadenia. Každá signalizácia o príchode, prítomnosti poškodenej, resp. osôb
žijúcich v jej obydlí, ktorá bola realizovaná odoslaním SMS správy z odpočúvacieho zariadenia na
mobilný telefón obžalovaného je dokumentáciou údajov – poznatkov o živote týchto osôb použitím
technického prostriedku. Tieto údaje boli v určitom rozsahu zaznamenávané v mobilnom telefóne
obžalovaného vo forme SMS správ a rovnako aj na technickom zariadení u mobilného operátora,

ktorý tieto údaje zhromažďuje a v prípade záujmu ich obžalovanému vo forme výpisu poskytne. Týmto
spôsobom boli zaznamenávané údaje týkajúce sa pohybu, resp. prítomnosti v obydlí, ako aj dátumy,
časy a dĺžky trvania samotných odpočúvaní tejto osoby. Prokurátor má za to, že z uvedeného je zrejmé,
že ide jednoznačne o dokumentáciu súvisiacu s pozorovaním, ktorým boli získavané bez súhlasu danej
osoby poznatky o jej živote, pričom toto sledovanie a zaznamenávanie bolo realizované pomocou
špecializovanéhonatentoúčelzhotovenéhozariadeniazasúčasnéhoprepojeniasmobilnýmtelefónom.

Skutočnosť, že u obžalovaného nebol zistený žiaden uložený zvukový záznam z bytu poškodenej
v nijakom smere nezbavuje obžalovaného viny. Vyhotovovanie záznamov v zmysle skutkovej podstaty
predmetného prečinu nemožno stotožňovať s ich uchovávaním na príslušné technické zariadenie. To, že
takéto záznamy neboli u obžalovaného nájdené neznamená, že neboli vyhotovené, ale iba to, že si ich

obžalovaný neukladal a neuchovával pre akékoľvek prípadné ďalšie využitie. Navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu H. I. J. a to tak,

že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že neboli predložené žiadne dôkazy o tom,
že by obžalovaný akýkoľvek záznam z pozorovania vykonal, teda nebolo preukázané naplnenie
objektívnej stránky tohto trestného činu. Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania vytvoril konštrukciu,
že stačí pre účely tohto trestného činu, že obžalovaný dostal nejakú SMS správu, obsah ktorej
v kontexte so žalovaným trestným činom rovnako nebol preukázaný, teda nebolo preukázané, že

by išlo o zvukovú, obrazovú alebo obrazovo – zvukovú nahrávku, alebo akúkoľvek dokumentáciu
z pozorovania. Obžalovaný sa pozastavil nad konštatovaním prokurátora v odvolaní, že skutočnosť,
že vyhotovovanie vyššie uvedených záznamov nebolo obžalovanému dokázané, ešte neznamená, že
neboli ním vyhotovované a absencia akýchkoľvek záznamov v nijakom smere nezbavuje obžalovaného
viny. Keďže súd prvého stupňa si bol vedomý toho, že jeho povinnosťou je rozhodnúť na základe

vykonaných dôkazov a posúdiť vec podľa platných a účinných ustanovení Trestného poriadku
a Trestného zákona a v súlade s týmto názorom vo veci správne a zákonne rozhodol, navrhol, aby
odvolací súd odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej F. F.

G., svedka F. H. K., znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, listinnými
dôkazmi a pripojenou fotodokumentáciou.

Obžalovaný po poučení v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 Tr. por. na hlavnom pojednávaní učinil
vyhlásenie, že je nevinný. V prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo v zmysle

ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. por. a nevypovedal.

Poškodená F. F. G. vypovedala, že dňa 5. alebo 6. decembra 2018 pri výmene žiarovky bodového
osvetlenia v obývačke našla v sadrokartóne kábel, ktorý tam nepatril, bola to po domácky urobená asi
40 cm predlžovačka na konci s čiernou krabičkou veľkosti zápalkovej škatuľky. Zariadenie odpojila,

vytiahla z elektrickej siete a po otvorení tam našla SIM kartu operátora E., preto zavolala políciu. Dodala,
že predtým mala podozrenie, že niečo také má v dome, pretože obžalovaný veľakrát vedel, o čom sa
rozprávala s iným osobami bez jeho prítomnosti. Uviedla, že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti
od roku 2013 do roku 2018, kedy dňa 3.5. jej odovzdal kľúč, a odvtedy nemal prístup do domu, pričomvymenila zámok a inštalovala si zabezpečovací systém. Na otázku prokurátora, či našla v dome iné
odpočúvacie zariadenie uviedla, že po prehľadaní zvyšky domu nič nenašla, a keď žila s obžalovaným,
kúpili pre dieťa baby set, boli to dve vysielačky veľkosti diaľkového ovládača s tým, že jedna časť bola

v spálni pri dieťatku a druhá časť bol prenosný reproduktor. Uvedené zariadenie kupovala cez internet
v roku 2015, niekedy v septembri alebo až v novembri.

V konaní bol vypracovaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice zo záverov ktorého vyplýva, že analýzou

DNA nebol zistený interpretovateľný profil, preto nebolo možné vykonávať porovnávanie profilu DNA s
profilmi uloženými v biologickej zbierke stop.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, odbor prírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie vyplýva, že predložený zaistený predmet bol identifikovaný ako
obojsmerné odpočúvacie audio (zvukové zariadenie), ktoré na svoju činnosť využíva GSM frekvenčné

pásma mobilných operátorov. Táto činnosť je umožnená vložením aktívnej SIM karty mobilného
operátora do príslušného slotu zariadenia. Zariadenie nie je konštrukčne vyhotovené na video prenos,
predmetné zariadenie na audio prenos je možné potvrdiť v spolupráci s mobilným operátorom príslušnej
SIM karty. Zariadenie fungovalo ako odpočúvanie zvukov z miesta, s dosahom približne 5 až 7 metrov
po aktivácii hovoru (zatelefonovaním) na telefónne číslo vloženej SIM karty alebo automaticky, keď

zariadenie po detekcii zvukov vo svojom okolí zavolá na predvolené číslo. Znalec pri výsluchu pred
súdom zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku a dodal, že zariadenie nič nezaznamenáva
len sprostredkováva prenos zvuku. V prípade, že by sa predmetný zvuk nahrával, musela by byť
do mobilného telefónu stiahnutá aplikácia, ktorá dokáže nahrávať uskutočnené hovory, čo však
v predmetnom prípade nebolo zistené. Znalec potvrdil, že výpis hovorov obžalovaného (č.l. 118)

korešpondujestelefónnymčíslomSIMkarty,ktorábolapredloženánaskúmanie,čojemožnépovažovať
za skutočnosť, že došlo ku komunikácii medzi týmto zariadením a mobilným číslom obžalovaného.

Dodal, že označenie 1 ks pri výpise mobilného operátora znamená jedna SMS správa. Na otázku
prokurátora, či sa dá preukázať, že zo SIM karty odpočúvacieho zariadenia bola odoslaná SMS správa

na SIM kartu obžalovaného znalec potvrdil, že to dokazuje výpis hovorov zo SIM karty zariadenia.

Na návrh prokurátora okresný súd v konaní vypočul F. H. K., zástupcu spoločnosti E. L. M., ktorý po
nahliadnutí do výpisu hovorov z č.l. 118 a nasledujúcich uviedol, že podrobný rozpis hovorov pre účely
fakturácie obsahuje iba tie hovory, SMS správy alebo prenosy dát, ktoré sú klientovi účtované. Klientovi

číslo vykazuje odchádzajúcu SMS správu z telefónneho čísla na tie telefónne čísla, ktoré sú uvedené
vo výpise ako volané číslo. Podľa predloženého výpisu hovorov nevie uviesť, či z telefónneho čísla, na
ktoré bola zaslaná SMS správa, bol následne vykonaný aj nejaký hovor, respektíve sa aktivoval, pretože
výpis obsahuje iba SMS správy, ktoré odišli z telefónneho čísla, ale neobsahuje prijaté správy. Dodal,
že pokiaľ by SIM karta, ktorá je uvedená v záhlaví bola so záujmovým telefónnym číslom v roamingu

a nachádzal by sa majiteľ v zahraničí, vtedy by obsahoval aj prichádzajúce hovory, ale to platí výlučne
len na uvedenú situáciu. Predložený výpis obsahuje výlučne komunikáciu z čísla uvedeného v záhlaví
(XXXX XXX XXX) na číslo XXXX XXX XXX, teda SMS správy a hovory.

Skutkový stav bol objektivizovaný listinnými dôkazmi najmä výpisom služby z mobilných sietí, príkazom

na zistenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky, výpisom hovorov (č.l. 118-216) a
zápisnicou z obhliadky miesta činu (č.l. 225-229).

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne okresný súd dospel k záveru, že žalovaný
skutok nie je trestným činom, pretože nebola naplnená materiálna stránka prečinu ochrany súkromia v

obydlípodľa§194aods.1,ods.2písm.a)Tr.zák.,spoukázanímna§138písm.b)Tr.zák.Obžalovanýv
konanívyužilsvojeprávoanevypovedal.Poškodenáuviedla,ževobývacejizbesvojhodomuprivýmene
žiarovky bodového osvetlenia v sadrokartóne našla po domácky urobenú asi 40 cm predlžovačku
na konci s čiernou krabičkou veľkosti zápalkovej škatuľky, zariadenie vytiahla z elektrickej siete a po
otvorení tam našla SIM kartu operátora spoločnosti E.. Skúmaním Kriminalistického a expertízneho

ústavu PZ Košice nebol zistený interpretovateľný profil DNA. Zo znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ Košice vyplýva, že predložený zaistený predmet bol identifikovaný ako
obojsmerné odpočúvacie audio (zvukové zariadenie), ktoré na svoju činnosť využíva GSM frekvenčné
pásma mobilných operátorov, zariadenie nie je konštrukčné vyhotovené na video prenos, predmetnézariadenie na audio prenos je možné potvrdiť v spolupráci s mobilným operátorom príslušnej SIM karty.
V prípade, že by sa predmetný zvuk nahrával, musela by byť do mobilného telefónu stiahnutá aplikácia,
ktorá dokáže nahrávať uskutočnené hovory, čo však v predmetnom prípade nebolo zistené. Svedok

F. H. K. zástupca spoločnosti E. L. uviedol, že výpisy hovorov na č.l. 118 až 216 v spise sú relevantné
iba pre účely fakturácie a obsahujú iba tie hovory, SMS správy alebo prenosy dát, ktoré sú klientovi
účtované, ale nie je možné zistiť, či z telefónneho čísla, na ktoré bola zaslaná SMS správa bol následne
vykonaný aj nejaký hovor, respektíve sa aktivoval.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, keď zhodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti dospel k záveru, že v konaní prokurátor nepredložil žiaden relevantný dôkaz o vyhotovení
záznamu alebo inej dokumentácie zo sledovania poškodenej, ani úmysel obžalovaného vyhotovovať
zvukovú alebo obrazovú, prípadne inú dokumentáciu, z ktorej by bolo zrejmé, že sledoval a viedol
písomné záznamy o spôsobe života rodiny poškodenej alebo prostredníctvom mobilného telefónu
nahrával ich rozhovor.

Odvolací súd plniac si svoju revíznu povinnosť zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy,
tieto vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a hlavné pojednávanie sa skončilo
tým, že procesné strany kontradiktórneho konania ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali,
rovnako nemali žiadne pripomienky k vykonanému dokazovaniu. Okresný súd oslobodil obžalovaného

A. B. spod obžaloby Okresného prokurátora Košice – okolie sp. zn. 1 Pv 593/19 zo dňa 21.12.2020 pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.

Na základe preštudovania celého trestného spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný a poškodená žili

v spoločnej domácnosti do mája 2018, kedy obžalovaný opustil spoločnú domácnosť s poškodenou,
a preto aj odvolaciemu súdu sa javí ako nelogické, aby v roku 2012 podľa skutku obžaloby umiestňoval
odpočúvacie zariadenie do stropu obydlia, kde s poškodenou žil a získaval tam údajne poznatky o živote
poškodenej, keďže v tom čase tieto poznatky mohol získavať vlastnými zmyslami bez toho, aby na
to musel využívať akékoľvek technické zariadenie. V prospech obžalovaného svedčí aj tá skutočnosť,

ktorú zistil odvolací súd, a to z listinného dôkazu o komunikácii obžalovaného s poškodenou, keď sa
obžalovaný dožadoval vydania svojich osobných a zvyšných vecí. Z tejto komunikácie na č.l. 278 spisu
je zrejmé, že opakovane sa obžalovaný domáha vydania svojich vecí od poškodenej.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j., že ich

hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd
nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté
dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému
rozsudku vytknúť žiadnu vadu. Odvolací súd sa však stotožnil s úvahami okresného súdu pri hodnotení

dôkazov, lebo tieto sú podložené, boli vykonané zákonným spôsobom a správne hodnotené, preto
odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.