Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010499
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6922010499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a

sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, v trestnej veci obžalovaného A. U., nar.
XX.XX.XXXX, stíhaného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí dňa 8. februára 2023, o odvolaní
okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
4T/54/2022 zo dňa 10. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok Okresného

súdu Rimavská Sobota sp.zn. 4T/54/2022-502 zo dňa 10. novembra 2022 vo výroku o treste odňatia
slobody a jeho výkone u obžalovaného A. U..

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. U. nar. XX. Z. XXXX v Q. K. o d s u d z
u j e podľa § 172 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá a ukladá mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovanému u k l a dá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok počas trvania skúšobnej doby.

Vo výroku o vine obžalovaného A. U. a vo výroku o uložení ochranného opatrenia zostáva napadnutý
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Vo výroku o treste prepadnutia veci zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/54/2022 zo dňa 10.11.2022 bol obžalovaný

A. U. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, žeod presne nezisteného dňa do XX.XX hod. dňa 19.07.2022 si obvinený A. U. na presne nezistenom
mieste v okrese Q. K. a inde v presne nezistenom množstve opakovane neoprávnene zadovažoval
látku zvanú „marihuana", ktorú následne v rodinnom dome č. XXX/XX na M. ulici v obci A., okres Q.

K., neoprávnene prechovával, túto následne delil na menšie dávky, ktoré po predchádzajúcej dohode
obvinený A. U. a obvinená K. F. opakovane odpredávali ďalším osobám za účelom zadovažovania
finančných prostriedkov pre vlastný prospech, pričom takto naposledy neoprávnene prechovávali v
rodinnom dome č. XXX/XX na M. ulici v obci A., okres Q. K., sklenený pohár s obsahom zelenej
sušiny, pričom následným znaleckým skúmaním bolo zistené, že išlo o rastliny rodu Cannabis s

celkovou hmotnosťou 39,433 g s obsahom tetrahydrokanabinolu (THC), ktorá je zaradená do I. skupiny
omamných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, čo zodpovedá najmenej 78 bežným jednotlivým dávkam
drogy, pričom v roku 2022 takto obvinení v uvedenom rodinnom dome opakovane predali marihuanu
Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. O., nar. XX.XX.XXXX za sumu 20,-€ až 40,-€ a Q. D., nar. XX.XX.XXXX
za sumu 10,-€.

Za to bol obžalovaný A. U. odsúdený podľa § 172 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37
písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní
18 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol
obžalovanému uložený trest prepadnutia veci, a to: 1 ks digitálna váha zn. S., 1 ks digitálna váha zn. B.

s dvomi kusmi bateriek, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stáva štát. Podľa § 83 ods. 1
písm. c) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné opatrenie, a to zhabanie veci - finančnej hotovosti
v sume 1.826,- Eur, ktorej vlastníkom sa podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. stáva štát.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie okresný prokurátor
podaním zo dňa 16.11.2022, ktoré dodatočne písomne odôvodnil podaním zo dňa 29.11.2022. Z

dôvodov jeho odvolania vyplynulo, že smeruje v neprospech obžalovaného, čo do výroku o treste. Hoci
okresný prokurátor vzhľadom na postoj obžalovaného v predmetnej veci, keď v priebehu prípravného
konania spolupracoval a nad rámec samotného priznania napomáhal pri odhaľovaní inej trestnej
činnosti, akceptoval, že okresný súd pri ukladaní trestu aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu
v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., jeho mimoriadne zníženie až o 18 mesiacov z dolnej hranice zákonnej

trestnej sadzby podľa jeho názoru nedáva záruku, že uložený trest zabezpečení ochranu spoločnosti
pred páchateľom. Poukázal pritom na skutočnosť, že pri domovej prehliadke sa u obžalovaného našlo
celkom 39,433g marihuany, čo zodpovedá najmenej 78 bežným jednotlivým dávkam drogy, čo samé o
sebe naznačuje, že obžalovaný nemal drogu len pre vlastnú potrebu. Z vykonaného vyšetrovania tiež
vyplynulo, že obžalovaný drogu opakovane predával minimálne trom osobám, čo obžalovaný vzhľadom

na jeho vyhlásenie o jeho vine priznal. Táto okolnosť by odôvodňovala aj použitie prísnejšej trestnej
sadzby podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr.
zák., pri použití ktorej by bolo možné ukladať trest v rozmedzí 10 až 15 rokov. Okresný prokurátor tiež
poukázal na množstvo finančných prostriedkov, ktoré boli pri vykonávaní domovej prehliadky nájdené
a vyjadril názor, že mimoriadne zníženie trestu v intenciách odvolaním napadnutého rozsudku nedáva

dostatočnú záruku v tom, že povedie k účinnej ochrane spoločnosti pred páchateľmi tohto druhu trestnej
činnosti a pomôže aj k náprave a prevýchove obžalovaného. Poukázal na to, že obžalovaný spáchal
trestnú činnosť drogového charakteru, za spáchanie ktorej bolo možné vzhľadom na prijaté vyhlásenie
obžalovaného o jeho vine uložiť trest odňatia slobody v trvaní 3 až 10 rokov. Samotná výška trestnej
sadzby naznačuje enormný záujem spoločnosti na odhaľovaní a dokumentovaní tohto druhu trestnej

činnosti a na následnom prísnom postihu jej páchateľov.
Z uvedených dôvodov bol okresný prokurátor toho názoru, že obžalovanému je potrebné uložiť prísnejší
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti, jej rozsah,
predchádzajúce podmienečné zastavenie trestného stíhania obžalovaného v inej trestnej veci, ako aj
množstvo priestupkov, ktoré sú u obžalovaného evidované s tým, že uloženie nepodmienečného trestu

odňatia slobody v trvaní minimálne dvoch rokov, zabezpečí ochranu spoločnosti v zmysle § 34 Tr. zák.
Ostatné výroky prvostupňového rozhodnutia okresný súd svojím odvolaním nenapadol, považujúc ich
za zákonné a spravodlivé.
Protirozsudkuokresnéhosúdupodalodvolanieajobžalovanýprostredníctvomsvojhoobhajcu,podaním
zo dňa 23.11.2022, ktoré následne podaním zo dňa 04.12.2022 písomne odôvodnil. Z písomných

dôvodov odvolania obžalovaného vyplynulo, že ho podáva proti výroku o treste. Bol toho názoru, že
pri ukladaní trestu okresný súd nezohľadnil jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a
poľahčujúce okolnosti svedčiace v jeho prospech a síce, že už v prípravnom konaní sa k spáchaniu
trestného činu v plnom rozsahu priznal, úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a príslušným orgánomnapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písm. n) Tr. zák.), keď mu uložil trest odňatia slobody
v trvaní 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože
v jeho prípade bolo možné uložiť trest s podmienečným odkladom. Tiež namietal existenciu priťažujúcej

okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., ktorú okresný súd pri ukladaní trestu zohľadnil, pretože
nespáchal viac trestných činov. Osobitne vyjadril nesúhlas s tvrdením okresného prokurátora, že skutok,
ktorý mu bol kladený za vinu spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pretože ho spáchal
v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania.
Obžalovaný žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že mu uloží trest odňatia

slobody s podmienečným odkladom aj s maximálnou skúšobnou dobou.
Prokurátor krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí pridržiaval písomného odôvodnenia
podaného odvolania. Navrhol zrušiť prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní minimálne dva roky so zaradením na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Ostatné výroky
prvostupňového rozsudku považoval za zákonné a vecne správne. Odvolanie obžalovaného navrhol

zamietnuť ako nedôvodné.
Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržiaval obsahu podaného odvolania. Zvlášť
poukázal na postoj obžalovaného v priebehu trestného konania, ktorý svoju vinu doznal, doposiaľ
nebol súdom trestaný, prejavil účinnú ľútosť a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní pri
odhaľovaní inej trestnej činnosti. Navrhol, aby bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia

slobody. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí prosil, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že svoje
konanie oľutoval, má tri deti, chorého otca a aby mu dal šancu napraviť svoj život.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zistil, že odvolania obžalovaného a okresného prokurátora boli podané včas,

v lehote stanovenej v § 309 ods. 1 Tr. por., boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm.
a) a b) Tr. por., pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného A. U. je dôvodné a odvolanie okresného prokurátora je nedôvodné.

Pokiaľ ide o skutkový stav veci, odvolací súd konštatuje, že tento má oporu vo vykonaných dôkazoch,
ktoré okresný súd na hlavnom pojednávaní vyhodnotil v súlade s požiadavkami v zmysle § 2 ods. 12 Tr.
por., pričom dôsledne postupoval aj v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por.
V rámci svoje prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za

dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov.
Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného A. U., ktorým bol uznaný za vinného zo
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 , ods. 4 písm. c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa §

20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, pretože
obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásil,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom následne na položené otázky v zmysle
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal kladne ,,áno“, preto okresný súd po procesnom
postupe podľa § 257 ods. 7 Tr. por. jeho vyhlásenie uznesením prijal a rozhodol rozsudkom.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste dospel krajský súd čiastočne k inému
záveru ako okresný súd, nakoľko ním uložený trest odňatia slobody obžalovanému A. U. považoval za
neprimeraný, a preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu zrušil považujúc odvolanie obžalovaného za dôvodné
a následne rozhodol rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o tomto druhu trestu sám. Súčasne zamietol

odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život asúčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu okresný súd u obžalovaného A. U. v zmysle str. 8, posledný
odsek a str. 9 jeho rozsudku zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to priznanie sa obžalovaného k trestnej

činnosti a jeho úprimné oľutovanie (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a napomáhanie príslušným orgánom pri
objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písm. n) Tr. zák.) a zároveň u obžalovaného vzhliadol aj jednu
priťažujúcu okolnosť, a síce, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.). Prihliadajúc na
okolnosti prípadu, najmä na osobu obžalovaného a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, keď na
hlavnompojednávaníučinilvyhlásenieovinezospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobevzmysle§257
ods.1písm.b)Tr.por.,ktoréokresnýsúdriadnymprocesnýmpostupomprijal,spáchanieskutkuoľutoval

a v priebehu prípravného konania nad rámec samotného priznania aktívne spolupracoval s orgánmi
činnými v trestnom konaní a procesným postupom v iných trestných veciach usvedčil dvoch ďalších
páchateľov z trestnej činnosti, dospel k záveru, že by bolo neprimerane prísne pôsobiť na obžalovaného
zákonným nepodmienečným trestom odňatia slobody v sadzbe minimálne tri roky, a preto pristúpil k
mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Jeho aplikáciu považoval za odôvodnenú

stanoviskomNajvyššiehosúduSRsp.zn.Tpj/55/2016zodňa27.júna2017,vzmyslektorého,akmožno
páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, potom možno uvedené
ustanovenie per analogiam použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.
por. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov súc toho názoru, že uloženie

trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného vzhľadom na
jeho pomery a možnosti jeho nápravy neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu, ustanoveného týmto zákonom.

Hoci v súvislosti s mimoriadnym znížením trestu možno prisvedčiť úvahe okresného súdu, že aj v

prípade uznania viny obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) resp. písm. c) Tr. por. možno analogicky
aplikovať § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, a to o
jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, okresný súd k mimoriadnemu
zníženiu trestu nepristúpil analogicky podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., ale podľa § 39 ods. 1

Tr. zák., pre aplikáciu ktorého neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd nepostupoval správne, keď u
obžalovaného pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby (tri roky) podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože na jeho aplikáciu neboli splnené zákonom stanovené

podmienky.

Okolnosti prípadu a ani pomery obžalovaného neodôvodňovali záver okresného súdu, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačuje aj trest kratšieho trvania, teda
trest uložený pod dolnou hranicou trestu ustanoveného týmto zákonom a že použitie trestnej sadzby

ustanovenej týmto zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, pretože zo skutkovej vety
obžaloby, vo vzťahu ku ktorej obžalovaný vyhlásil svoju vinu, vyplýva, že opakovane neoprávnene
zadovažoval látku zvanú ,,marihuana“, ktorú neoprávnene prechovával, následne delil na menšie dávky
a predával ďalším osobám za účelom získania finančných prostriedkov pre vlastný prospech a v rámci
okruhu spoluobvinených osôb bol de facto „organizátorom“ tejto závažnej trestnej činnosti.

Napriek tomu, že mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. u obžalovaného do úvahy
neprichádzalo,malodvolacísúdzato,ženazabezpečenieochranyspoločnostianápravuobžalovaného
nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody, hoci aj na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnejsadzby vo výmere troch rokov nevyhnutný. Pri ukladaní trestu odvolací súd okrem vyhlásenia
obžalovaného o vine ohľadom skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, zohľadnil tak ako
okresný súd aj dve poľahčujúce okolnosti, svedčiace v prospech obžalovaného a síce, že napomáhal

pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n) Tr. zák.) a priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) konštatujúc prevahu poľahčujúcich
okolností2:0,keďuobžalovanéhonarozdielodsúduprvéhostupňanezistilžiadnepriťažujúceokolnosti.
Prihliadol aj na osobu obžalovaného, ktorý urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine ohľadom
skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a na jeho doterajší život, keď pred spáchaním skutku

a ani od jeho spáchania do rozhodnutia odvolacieho súdu nebol súdne trestaný. Dopustil sa však
početných priestupkov (viac ako 30) najmä na úseku dopravy, preto nebolo možné konštatovať, že
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Na druhej strane však podľa správy vypracovanej
Obcou A., nebolo správanie obžalovaného prejednávané komisiou verejného poriadku a v priebehu
výkonu väzby bolo správanie obžalovaného W. na výkon väzby a W. na výkon trestu odňatia slobody
C. C. hodnotené ako správanie na požadovanej úrovni, keď obžalovaný dodržiava ústavný poriadok a

stanovený režim a nebol disciplinárne potrestaný.

Okresný súd tiež pochybil, keď pri úvahách o treste u obžalovaného zohľadnil aj jednu priťažujúcu
okolnosť,asíce,žespáchalviactrestnýchčinov,pretožetátoúvahanemalaoporuvzistenomskutkovom
stave veci. Obžalovaný A. U. sa konaním, ktoré mu bolo kladené za vinu podľa skutkovej vety obžaloby

dopustilspáchaniajednéhotrestnéhočinu,atozločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi v zmysle § 172 ods. 1 a ods. 4 písm.
c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a nie viacerých trestných činov.

Preto odvolací súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a výkon

uloženého trestu odňatia slobody podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne
odložil a uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, keď pri prevahe poľahčujúcich
okolností v pomere 2:0 k priťažujúcim okolnostiam sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby (10 rokov) znižovala o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 a ods. 8 Tr. zák., v dôsledku čoho bolo
možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na tri roky až sedem rokov a osem mesiacov. Podľa

§ 51 ods. 2 Tr. zák., obžalovanému určil skúšobnú dobu tri roky. Zároveň mu podľa § 51 ods. 3 písm. b)
Tr. zák. uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok počas trvania skúšobnej doby.

Odvolacím súdom uložený trest je zákonný, primeraný a správny a ako celok zabezpečí v dostatočnej

mieredosiahnutieúčelutrestu.Vprimeranomrozsahuobsahujeprvkyrepresie,akoajprvkyindividuálnej
a generálnej prevencie a zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák.
i ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď

obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to: 1 ks digitálna váha zn. S., 1 ks digitálna váha zn. B. s
dvomi kusmi bateriek podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže uvedené veci boli použité na spáchanie
trestného činu, a preto bolo uloženie trestu prepadnutia veci obligatórne. Preto tento správny výrok
prvostupňového rozhodnutia odvolací súd nezmenil. Výroky o vine obžalovaného A. U. a o uložení
ochranného opatrenia neboli odvolaniami okresného prokurátora a obžalovaného napadnuté, a preto

zostali rozsudkom odvolacieho súdu nedotknuté.

Odvolacia námietka obžalovaného, týkajúca sa nesprávneho vyjadrenia okresného prokurátora,
že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu bol v danej veci kladený za vinu, v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, nemala žiadny právny význam, pretože pri rozhodovaní o treste okresný

súd z tejto nesprávne tvrdenej skutočnosti nevychádzal. Naopak, správne uviedol, že predmetný skutok
obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania, a teda, že v
danom prípade bude trestné stíhanie pokračovať v zmysle § 217 ods. 1 Tr. por.

Z vyššie uvedenej argumentácie odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolanie okresného prokurátora,

ktoré smerovalo k sprísneniu výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému
okresným súdom uložený (18 mesiacov), nebolo dôvodné. Hoci odvolací súd sprísnil výmeru uloženého
trestu odňatia slobody na tri roky, výkon tohto trestu zároveň podmienečne odložil, teda vo výsledku je
trest uložený odvolacím súdom miernejší, napriek zvýšeniu jeho výmery. Preto bolo dôvodné odvolanieobžalovaného, na rozdiel od odvolania okresného prokurátora, ktorý žiadal uloženie prísnejšieho trestu
odňatia slobody. V konečnom dôsledku je rozhodnutie odvolacieho súdu pre obžalovaného priaznivejšie
nielen oproti trestu, ktorý navrhol uložiť okresný prokurátor, ale aj voči trestu, ktorý uložil okresný súd.

Odvolacej argumentácii okresného prokurátora o možnom uplatnení prísnejšej trestnej sadzby podľa §
172 ods. 6 Tr. zák. nebolo možné priznať úspech, pretože pri ukladaní trestu bolo možné vychádzať len
z trestnej sadzby zodpovedajúcej právnej kvalifikácii konania obžalovaného podľa podanej obžaloby a
rozsudku okresného súdu na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b)

Tr. por., teda podľa § 172 ods. 4 Tr. por.

Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku okresného súdu krajský súd
rozhodol z vyššie uvedených dôvodov o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.