Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822200425
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3822200425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcov: 1/ S., 2/ S., 3/ O., 4/ Z.,
zastúpených S., proti žalovanej: N., o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. septembra 2022, č.k. 11C/2/2022-86,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/ - 4/ m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že zmluva o
zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - W., uzavretá medzi záložným veriteľom N. a záložcom S. T.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, zastúpeným K. zo dňa 14. septembra
2009 je neplatná, a zároveň výrokom II. rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu tak, že priznal

žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia, že Zmluva o zriadení
záložnéhoprávač.XXX/XXXXzodňa14.09.2009uzavretámedzizáložnýmveriteľomN..azáložcomS.,
zastúpeným K. je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že sú dedičmi po zosnulom poručiteľovi S. T. a zdedili
nehnuteľnosť parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 775 m2, zapísanú v LV č.

XX pre k. ú. R. N. v prislúchajúcich podieloch, na ktorej nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech
žalovanej, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. V XXXX/XX, VZ
XXX/XX, ktorá má pôvod v tom, že poručiteľ uzatvoril dňa 04.02.2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, v
zmysle ktorej si požičal finančné prostriedky od žalovanej vo výške 450,- eur, na základe ktorej zmluvy
mal udeliť poručiteľ plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorej predmetom bude zriadenie
záložného práva v prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávky. Text plnomocenstva, ako aj
osoba splnomocnenca (K.. D. U.) boli vopred určené, poručiteľ nemohol ovplyvniť text plnomocenstva,

ani osobu splnomocnenca, dokonca udelenie plnomocenstva bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy tak,
ako to už opakovane judikoval Ústavný súd SR, napr. vo svojom uznesení sp. zn. I. ÚS 456/2011
zo dňa 23.11.2011. Ďalej uviedli, že dňa 14.09.2009 uzatvoril poručiteľ v zastúpení advokáta K.. D.
U. so žalovanou zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX, v zmysle ktorej na zabezpečenie
pohľadávky žalovanej bol založený jeho podiel na nehnuteľnosti v prospech žalovanej. Aktuálne v liste
vlastníctva č. XX pre k. ú. R. N. sú zapísaní ako vlastníci žalobcovia, je tam uvedená okrem ťarchy

záložného práva aj poznámka o začatí výkonu záložného práva. Podľa ich názoru zmluva o záložnom
práve je neplatným právnym úkonom a nepožíva právne účinky, lebo bola uzatvorená na základe
neplatného plnomocenstva. Žalobcovia ďalej poukázali na § 53 ods.1 Občianskeho zákona, v zmyslektorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Citovali aj názor Ústavného súdu SR z uznesení pod sp.zn. IV. ÚS 426/2011 zo dňa 29.09.2011,

IV.ÚS 431/2011 zo dňa 16.10.2011, z ktorých vyplýva, že plnomocenstvo za identických okolností
bolo posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka a preto je neplatným právnym úkonom. Na
základe neplatného právneho úkonu nebolo možné uzatvoriť zmluvu o záložnom práve a táto je
absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemá právne účinky. Poukázali na to, že na Okresnom
súde Prievidza bol vedený spor pod sp. zn. 5Cb 100/2013, ktorým sa právny nástupca žalovanej

domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, v rozhodnutí v ktorej veci súd konštatoval v bode 39, že poručiteľ
nemohol ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, nemohol odoprieť udelenie splnomocnenia, ktorým konaním
a takouto podmienkou došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán,
na škodu spotrebiteľa bola v jeho mene uzatvorená záložná zmluva na jeho nehnuteľnosti, ktorá
navyše zabezpečovala oveľa menšiu hodnotu pohľadávky ako bol záloh samotný. Žalobcovia sa
domnievajú, že súd si môže ako predbežnú otázku vyriešiť neprijateľnú zmluvnú podmienku aj

v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve, čím by sa dosiahlo hospodárnejšie a
efektívnejšiekonanieanebolobypotrebnépodávaťviacerožalôb.Okremneplatnostizmluvyozáložnom
práve a neprijateľnosti zmluvnej podmienky splnomocnenia žalobcovia majú za to, že zabezpečenie
nehnuteľnosti prostredníctvom zmluvy o záložnom práve je v rozpore s dobrými mravmi aj z
dôvodu ďalšieho zákonného ustanovenia týkajúceho sa neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle

§ 53 ods.4 písm. s/ Občianskeho zákona. Okresný súd Prievidza v konaní sp. zn. 5Cb 100/2013 sa
zaoberal aj zmluvou o úvere a konštatoval, že nakoľko ide o spotrebiteľský úver, tento musí obsahovať
povinné údaje v zmysle z.č. 258/2001 Z. z., avšak zmluva o úvere tieto povinné
zákonné náležitosti neobsahuje, preto sa považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods.3 cit. zákona úver
za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu nemohla byť výška úveru vyššia, ako poskytnutý úver

450,- eur od žalovanej. Poukázali na § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákona, v zmysle ktorého sa za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú,
aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je
výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení
splnenia záväzku spotrebiteľa. Hodnota záložnej nehnuteľnosti podľa vyjadrenia realitnej kancelárie je

54.250,- eur, pričom v čase uzavretia zmluvy o záložnom práve hodnota pozemku bola vo výške
23.250,- eur. Na nehnuteľnosti sa nachádza rodinný dom, sú na nej vyvedené všetky inžinierske
siete a tento pozemok presahuje svojou hodnotou zabezpečenú pohľadávku. Žalovaná strana žalobu
prevzala, ale písomne sa k nej nevyjadrila. Žalovaná sa tiež nezúčastnila napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu nariadeného pojednávania, zástupca žalovanej elektronickým podaním doručeným súdu

dňa 09.09.2022 oznámil, že súhlasí, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, pričom vecné vyjadrenie
k podanej žalobe zo strany žalovanej ku dňu rozhodnutia súdu doručené nebolo. Z uvedených dôvodov
preto súd prvej inštancie vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a tiež žalobcov 1/,
4/, ktorí rovnako svoju neúčasť ospravedlnili.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, a to z uznesenia súdu pod sp. zn. XD XX/XXXX.,
Dnot XX/XXXX . zo dňa 22.júla 2020 vydanom notárkou K.. X. U., poverenou Okresným súdom Prievidza
funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľovi S. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
U. XXX/XX, R. N., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, že notár - súdny komisár schválil dohodu dedičov
o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej nehnuteľnosti k. ú. R. N., zapísané v LV č. XX, parc. č. C

KN XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 775 m2 pod B 1, 2 v 60/10-inách o výmere 465 m2,
rodinný dom č. s. XXX, orientačné číslo XX na parc. č. C KN XXXX s príslušenstvom v 60/10-
inách nadobúdajú O. Z., trvale bytom C. XXXX/XX, R. N., S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B.
XXX/X, N.., X.. S. T., trvale bytom N. a Z.B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX (žalobcovia), a to
každý v 6/40-inách k celku, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.júla 2020.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX k. ú. R. N. parc. č. XXXX o výmere 775 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie, stavby, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX sú zapísané na H. v podiele 1, S. T. v
podiele 1, Z. O. v podiele 1 a C. Z. v podiele 1. V časti C: ťarchy je na parc. č. XXXX v podiele 1/2 a 1/10
zapísané záložné právo v prospech spoločnosti N. na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. V XXXX/XX - VZ XXX/XX, Vz XXX/XXXX. Zmluva o úvere - uzavretá v zmysle § 497 a

nasl. Obchodného zákona, bola medzi veriteľom N.a a dlžníkom S. bola opatrená podpismi zmluvných
strán. Podpisy sú nečitateľné. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver v
sume 450,- eur, ktorú sumu sa dlžník zaviazal zaplatiť zvýšenú o príslušenstvo a poplatok vo výške 438,-
eur (13.195,13 Sk), celkom vo výške 888,- eur (26.751,88 Sk) a to v 12 mesačných splátkach po 74,-eur od 10.03.2009. Z tejto zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník splnomocnil advokáta vybraného zo zoznamu
advokátov vedeného zo Slovenskej advokátskej komory K.. D. U. na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t. j., tiež, aby v jeho mene uznal záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere a všetky náklady

súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Zmluva je napísaná v spodnej časti drobným, nečitateľným
písmom, opoznateľným len pod lupou. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - W. uzatvorili
dňa 14. septembra 2009 záložný veriteľ N. a záložca S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, R. N.,
záložca v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom K.. D. U., nar. XX.XX.XXXX, O., z obsahu
ktorej vypláva, že záložca (S. T.) je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo veľkosti podielov 1/2

a 1/10, nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXXX - o výmere 775 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
zapísané na liste vlastníctva č. XX k. ú. R. N. a tiež z čl. II. tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v čl. I. uvedenej zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa
04.02.2009 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, hlavne

na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 450,-
eur, ďalej poplatku v sume 438,- eur (celkom 26.751,88 Sk) a úrokov z omeškania v
sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v
zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Z čl. IV. tejto zmluvy vyplýva,
že záložca dáva do zálohu spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach uvedené v čl. I. tejto zmluvy

a zriaďuje k nim záložné právo v prospech záložného veriteľa, ktorý toto právo prijíma a jeho trvanie
podmieňuje zaplatením poskytnutého úveru, vrátane jeho príslušenstva. Zmluva o zriadení záložného
práva je opatrená podpisom záložcu v zastúpení a za záložného veriteľa je tiež podpísaná.
Spoločnosť N.. oznámila Okresnému úradu, katastrálnemu odboru N. začatie výkonu záložného práva
listom zo dňa 09.05.2017 na základe zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa

14.09.2009 na nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, 1/10 na parc. č. registra „C“
XXXX o výmere 775 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa
17.augusta 2016 sp. z. 5Cb 100/2013 vo veci žalobcu P. proti žalovanému S. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. N. o zaplatenie 1.138,- eur s príslušenstvom, žalobu zamietol a žalovanému nepriznal trovy
konania. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva okrem iného, že súd posudzoval aj zmluvu o úvere

uzavretúmedziN..aS.T.,adospelkzáveru,že úverposkytnutýzmluvouzodňa04.02.2009,nazáklade
ktorej N.. požičala S. T. sumu 450,- eur, pričom sa on zaviazal zaplatiť dlh v mesačných splátkach
vo výške 74,- eur od 10.03.2009 je bez úrokov z dôvodu, že neobsahuje povinné zákonné predpísané
náležitosti podľa § 4 ods.2 písm. h/, j/, k/ z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 30.04.2009 (neobsahuje ročnú úrokovú

sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a priemernú hodnotu RPMN). Zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, uzavretá podľa § 52 ods.1
Občianskeho zákona, tiež podriadenú zák. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch. Žalovanému
S. T. bolo priznané postavenie spotrebiteľa, tento bol označený v zmluve ako fyzická osoba. Zmluvu

posúdil ako typovú, na predtlačenom formulári, pri ktorej nemal dlžník možnosť podstatným spôsobom
ovplyvniť jej obsah, jej súčasťou sú aj formulárové všeobecné podmienky, ktoré dlžník nemohol vôbec
ovplyvniť. Zmluvu a všeobecné podmienky mohol len akceptovať ako celok, alebo ju mohol ako celok
len odmietnuť. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
Trenčín dňa 15.11.2017. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu D. I. v oddieli: I., vo

vložke číslo: XXXXX/B je zapísaná pod obchodným menom obchodná spoločnosť N., ktorá v predmete
podnikania okrem iných činností má uvedené aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, poskytovanie
spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.

4. Za aplikácie ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)

súd prvej inštancie zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Mal
v konaní za preukázané na základe schválenej dohody dedičov v dedičskom
konaní zo dňa 22.júla 2020 a následných zápisov na LV, že žalobcovia ako právni nástupcovia po S. T.,
zomrelom dňa XX.XX.XXXX sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby proti žalovanej spoločnosti N.
(stali sa podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č. XX k. ú. R. N. a to

parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvorie, na ktorej parcele sa nachádza rodinný dom súp. č. XXX,
ktoré nehnuteľnosti majú záujem predať, ale z dôvodu, zaťaženia záložným právom v prospech
spoločnosti N.. (žalovanej) nie je možné s týmito nakladať. Nebolo sporné, že právny predchodca
žalobcovS.T.uzatvorildňa04.02.2009 Zmluvuoúvere,ktorúsúdposúdilvkonanísp.zn.5Cb100/2013ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje tiež zákon č. 258/2001 Z. z. s tým, že úver poskytnutý
dlžníkovi vyhodnotil ako úver bez úroku a bez poplatkov pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy.
Dlžník S. T. mal vrátiť len finančné prostriedky, ktoré mu požičala spoločnosť N.. vo výške 450,- eur. V

spodnej časti tejto zmluvy v texte sa okrem iného uvádza, že S. T. splnomocnil advokáta K.. D. U. na
uzatvorenie v jeho mene záložnej zmluvy na zabezpečenie jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o
úvere, ktorá časť zmluvy, ktorou mal S. T. splnomocniť uvedeného advokáta na podpísanie zmluvy o
zriadení záložného práva, tiež na iné právne úkony, je napísaná drobným nečitateľným písmom, voľným
okom nie je možné túto časť zmluvy prečítať, len za pomoci lupy. Toto splnomocnenie je súčasťou

zmluvy o úvere, ktorá je podpísaná dlžníkom. Uvedené skutočnosti vo veci spísania, resp. uzatvorenia
zmluvy o zriadení záložného práva a iné skutočnosti, na ktoré S. T. splnomocnil advokáta podľa názoru
súdu prvej inštancie javia známky neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto súd prvej inštancie z dôvodu
takto formulovaného splnomocnenia, ktoré je súčasťou tejto zmluvy o úvere, vyhodnotil ako neplatné.
Keďže na základe tohto splnomocnenia, následne po uzavretí zmluvy o úvere dňa 14.septembra 2009,
bola spísaná Zmluva o zriadení záložného práva, ktorú nepodpísal S. T., ale podpísal ju splnomocnený

zástupca S. T., advokát K.. D. U., čo napokon vyplýva aj z formulácie uzavretia tejto zmluvy
(záložca v zastúpení a nečitateľný podpis) nemôže byť na základe neplatného plnomocenstva platnou
ani samotná zmluva o zriadení záložného práva na pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere v sume
450,- eur, ktorá mala byť zabezpečená vlastníckym podielom právnych predchodcov žalobcov S. T.,
ktorý v tom čase bol spoluvlastníkom nehnuteľností parc.č. XXXX o výmere 775 m2, zapísaných v LV

č. XX. Správnosť uvedeného právneho názoru odvodzoval súd aj z uznesení Ústavného súdu SR č.
IV. US 426/2011 zo dňa 29.09.2011 a IV. ÚS 431/2011 zo dňa 16.10.2011, v ktorých bolo odobrené
posúdenie takéhoto plnomocenstva ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, s následkom, že na základe
neplatného právneho úkonu, t. j. splnomocnenia obsiahnutého v zmluve o úvere, nebolo možné
uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva, teda aj tento úkon je neplatným právnym úkonom a nemá

žiadne právne účinky. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že právny predchodca žalobcov
nemal žiadnym spôsobom možnosť zmeniť obsah, resp. zasiahnuť do obsahu zmluvy o úvere, nemohol
ani odoprieť udelenie plnomocenstva, lebo toto bolo súčasťou zmluvy o úvere, ktoré konanie zo strany
veriteľa je konanie vykazujúce známky značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán medzi S. T., dlžníkom a veriteľom N.. Zmluva o zriadení záložného práva je tak

absolútne neplatným právnym úkonom, naviac priečiacim sa aj dobrým mravom, čo súd videl hlavne v
tom, že zmluva o úvere bola spísaná s dôchodcom, so staršou osobou vo veku viac ako
70 rokov, ktorá nemohla pochopiť význam splnomocnenia uvedeného v spodnej časti zmluvy o úvere,
dokonca napísaného drobným nečitateľným písmom, pričom súd sa domnieva, že v čase podpisu tejto
zmluvy o úvere si dlžník nebol vedomý, že dáva splnomocnenie tretej osobe, advokátovi na spísanie

zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie úveru vo výške 450,- eur pri založení jeho
spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie
žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Keďže žalobcovia boli v konaní úspešní, súd im priznal náhradu trov
konania voči žalovanej vo výške 100 % podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.1, 2 CSP.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná, navrhujúc
odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s nárokom na náhradu trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej
inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery) ťažiskovo namietala, že predchodca žalobcov,

poručiteľ T., nebol pri uzatváraní zmluvy o úvere spotrebiteľom, a preto ani zmluva nemala charakter
spotrebiteľskej zmluvy, a teda nie je podriadená normám spotrebiteľského práva, a to či už príslušným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka, či Zákona o ochrane spotrebiteľa z čoho podľa jej názoru
vyplýva, že plnomocenstvo tak bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody neplatnosti neboli nikdy
naplnené, z ktorého dôvodu je potrebné považovať zmluvu o zriadení záložného práva za platnú.

Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, jej účastník vyhlásil, že sa
oboznámilsobsahomzmluvy,stoutosúhlasíanemáknejvýhrady.Nazákladevšeobecnýchpodmienok
úveru, bodu č. 18 a v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa potom všetky právne vzťahy
spravujú Obchodným zákonníkom. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, akým právnym predpisom budú
ich zmluvné vzťahy spravované, k čomu došlo tiež v posudzovanej veci. Naviac, zmluva bola uzatvorená

v čase, keď podľa Obchodného zákonníka sa zmluva považovala za absolútny obchod.

6. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu toto považovali za nedôvodné, navrhovali potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie apriznanie im nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie je podľa ich názoru vecne
správne, založené na správnom právnom posúdení veci. Názor žalovanej týkajúci sa nemožnosti
aplikácie noriem spotrebiteľského práva na posudzovanú vec považujú za nesprávny, nakoľko ako

posúdil už súd prvej inštancie v predchádzajúcom sporovom konaní a jeho rozhodnutí (rozsudku
pod sp. zn. 5Cb/100/2013), poručiteľ nemohol ovplyvniť ako strana obsah zmluvy ani všeobecných
obchodných podmienok, tieto mohol prijať len ako celok, nejedná sa teda o žiadnu dohodu strán o
spravovaní sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 04.02.2009,
čo potvrdzuje samotná žalovaná, pričom novelou Občianskeho zákonníka č. 568/2007 s účinnosťou

od 01.01.2008 boli do Občianskeho zákonníka implementované požiadavky smerníc a nariadení EÚ
o spotrebiteľoch, teda aj ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z ktorých je
definované, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. V čase podpisu zmluvy o úvere boli tieto
ustanovenia platné viac ako rok a argumentácia žalovanej nemá oporu v zákone. Vopred predtlačené
plnomocenstvo, naviac písané malými nečitateľnými písmenami, ktorého obsah nevie spotrebiteľ
ovplyvniť, je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je absolútne neplatné,
a preto na základe neho nebolo možné ani uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva.

7. Žalovaná vo svojej replike na písomné vyjadrenie žalobcov k podanému odvolaniu uviedla, že sa
dostatočne vyjadrila ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom predošlého podania, na
ktorom trvá v celom rozsahu.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore (žalovaná), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, vykonal
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľka ju tiež ani netvrdila.

11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím určil, že zmluva o

zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - W., uzavretá medzi záložným veriteľom N. a záložcom S. T.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, zastúpeným K.. D. U., nar. XX.XX.XXXX, O. zo dňa
14. septembra 2009 je neplatná (ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, § 39 Občianskeho zákonníka),
a zároveň rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu tak, že priznal žalobcom nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej vo výške 100 % (§ 255 ods. 1).

12. Žalovaná uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne
skutkové a právne závery) namieta, že predchodca žalobcov, poručiteľ T., nebol pri uzatváraní zmluvy
o úvere spotrebiteľom, v dôsledku čoho ani zmluva o úvere nemala charakter spotrebiteľskej
zmluvy, nebola podriadená normám spotrebiteľského práva, preto aj plnomocenstvo bolo udelené v

súlade so zákonom a dôvody neplatnosti plnomocenstva, či následne uzatvorenej záložnej zmluvy,
neboli nikdy naplnené. Tiež poukazuje na to, že zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného
zákonníka sa zmluva považovala za absolútny obchod.

13. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávnehodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

14. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

15. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako nespôsobilé privodiť v
prospech žalovanej priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

16. Ako bolo uvedené už v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, ťažisková a prakticky jediná
námietkažalovanejvodvolacomkonaníspočívavtvrdení,žesúdprvejinštancienesprávneposúdilresp.

priznal právnemu predchodcovi žalobcov, ktorý vystupoval pri zmluve o úvere ako dlžník, postavenie
spotrebiteľa.

17. Keďže žalovaná doposiaľ bola v konaní v plnom rozsahu nečinná, neprodukovala žiadne vyjadrenie
v reakcii na doručenú jej žalobu, tiež sa nezúčastnila pojednávania, ktoré súd prvej inštancie nariadil

vo veci, súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, tiež sa ani v rámci prípravy
pojednávania žiadnym spôsobom k žalobe nevyjadrila, vyššie uvedené produkované skutkové tvrdenia
sú tzv. novotou v odvolacom konaní, ktorej prípustnosť je potrebné posudzovať podľa § 366 CSP a
keďže z povahy tejto námietky vyplýva, že nebola žiadna prekážka, aby ju žalovaná produkovala v
limitoch daných koncentráciou konania pred súdom prvej inštancie, teda do doby, ako súd prvej inštancie

vyhlásil dokazovanie za skončené, pričom žalovaná ani v spore spotrebiteľského charakteru na rozdiel
od spotrebiteľa nie je v tomto smere chránená tzv. dekoncentráciou konania, nemožno pochybovať,
že neboli splnené zákonné predpoklady pre to, aby odvolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia
vo vzťahu k vyššie uvedenej odvolacej námietke skúmal, keď naviac ani samotná odvolateľka dôvody
prípustnosti tejto novoty nielenže nepreukazovala, ale ani netvrdila.

18. Nad rámec toho odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že charakter zmluvy o úvere,
záväzok z ktorej bol, resp. mal byť zabezpečený zmluvou o úvere, o neplatnosť ktorej v tomto spore
išlo, bol posudzovaný už v konaní pred Okresným súdom Prievidza vedenom pod sp. zn. 5Cb/100/2013
(ktoré je právoplatne skončené), nárok v ktorom konaní mal pôvod práve v dotknutej zmluve o úvere

uzatvorenej medzi žalovanou a neb. S. T., v ktorom konaní tomuto bol priznaný status spotrebiteľa, a
to z dôvodu, že v spore nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ktorá
bola formulárového typu) vystupoval v inom postavení ako fyzickej osoby a tiež, že by mu bol poskytnutý
úver na podnikateľské účely. Od vyššie uvedeného posúdenia nemal dôvod súd prvej inštancie odchýliť
sa ani v posudzovanej veci, tiež so zreteľom na princíp právnej istoty, ktorý je v právnom poriadku

implicitne zakotvený v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a vyjadruje požiadavku na jasnosť,
zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupov orgánov verejnej moci,
čo znamená, že pri rozhodovaní skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej
moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a bola tiež rešpektovaná zásada zákazu
prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci, o to viac, ak je predmetom posudzovania právny vzťah,

ktorý má vzťah akcesority k základnej zmluve o úvere, ktorá bez akejkoľvek pochybnosti spĺňa atribúty
zmluvy spotrebiteľskej.

19. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 04.02.2009, pričom ako správne na to poukazujú tiež
žalobcovia, novelou Občianskeho zákonníka č. 568/2007 s účinnosťou od 01.01.2008 boli do

Občianskeho zákonníka implementované požiadavky Smerníc a nariadení EÚ o spotrebiteľoch, teda
aj ustanovenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z ktorých je spotrebiteľskou
zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, čo teda
tiež dopadá aj na dotknutú zmluvu o úvere.20. Nemožno teda pochybovať o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu založeného
predchodcomžalobcovažalovanoupredmetnou zmluvouoúvere,nazákladektorejzmluvysažalovaná

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazala poskytnúť predchodcovi žalobcov ako fyzickej
osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a tento sa ich zaviazal splácať v pravidelných splátkach,
pričom pri uzatváraní zmluvy nevystupoval v rámci svojej podnikateľskej, alebo obchodnej činnosti. Ako
správne tiež uviedol súd prvej inštancie, uvedená zmluva vzhľadom na povahu účastníkov právneho
vzťahu (žalovaná - dodávateľ, predchodca žalobcov - spotrebiteľ) je teda zároveň i spotrebiteľskou

zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podriadenou tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom
na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, s ktorou súvisí tiež následná zmluva o zriadení
záložného práva, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu
ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu posúdil, že na tento vzťah ňou založený,
dopadajú normy spotrebiteľského práva.

21. Zmluva o zriadení záložného práva predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky,
ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. V spore identifikovaná záložná zmluva bola/mala byť uzatvorená
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovanej vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch. Zjavne ide o formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany
žalovanej ako veriteľa bez individuálneho dojednania, ktorý na základe neho (ako tvrdia žalobcovia a
žalovaná to nepoprela) oznámil započatie výkonu záložného práva na zabezpečenú nehnuteľnosť, ktorú
žalobcovia nadobudli v dedičskom konaní po dlžníkovi, čím sú priamo ohrození vo svojej majetkovej
sfére, preto im bolo nevyhnutné ako právnym nástupcom pôvodného dlžníka - ktorý bol pri uzatváraní

zmluvy o úvere v postavení spotrebiteľa poskytnúť ochranu.

22. Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS má pôvod v tom, že spotrebiteľ je v
porovnaní s dodávateľom v nevýhodnejšom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, ktorá situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez

toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006,
Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). Súdny dvor
preto s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou viackrát zdôraznil, že tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných

strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27;
Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).
Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu, predstavuje vhodný prostriedok na
dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13 /
EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na

dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci
účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi
zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002,
Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie
Pohotovosť, bod 41). V posudzovanej veci bolo splnomocnenie súčasťou formulárovej zmluvy o úvere,

napísané prakticky voľným okom neopoznateľným písmom, pričom žalovaná, na ktorej bolo v tomto
smere dôkazné bremeno nepreukázala, že by úver by bol poskytnutý predchodcovi žalobcov aj vtedy, ak
by plnomocenstvo o ktorom sú vážne pochybnosti v tom smere, či poručiteľ vôbec poznal jeho zmysel
a dosah do jeho majetkovej sféry, nebol podpísal, z čoho vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere,
bol poručiteľ ako spotrebiteľ nútený súčasne podpísať plnomocenstvo pre neho neznámeho advokáta

k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva, keďže zjavne ním bolo podmienené poskytnutie
úveru, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa-neb.dlžníka,užlenktoréskutočnosti, majúzanásledokopodstatnenýzáveroneprijateľnej
zmluvnej podmienke znevýhodňujúcej spotrebiteľa s následkom neplatnosti tak plnomocenstva, ako
následne tiež samotnej záložnej zmluvy (ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, § 39 Občianskeho

zákonníka).23. Správne v tomto smere odkazuje súd prvej inštancie na uznesenia Ústavného súdu SR č. IV. ÚS
426/2011 zo dňa 29.09.2011 a IV. ÚS 431/2011 zo dňa 16.10.2011, ktorý v obdobných okolnostiach
takéto právne posúdenie odobril.

24. Súd prvej inštancie teda zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery
na základe ktorých žalobe vyhovel a zároveň tiež za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP priznal
vzhľadom na plný úspech žalobcom proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
reflektujúc tak výsledok sporu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade

s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok
skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie zákonné požiadavky a tvorí dostatočný podklad
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli
neodôvodnené. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v rozsahu vyššie
uvedených záverov a konštatuje správnosť jeho dôvodov v tomto smere (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Odvolacie námietky žalovanej tak neboli dôvodnými.

26. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako vecne správne, podľa § 387
ods. 1 CSP toto v celom rozsahu potvrdil. Žalovaná v odvolaní neviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti,
spôsobilé k odlišnému, v prospech nej vyznievajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, s ktorými by sa

naviac súd prvej inštancie už vo svojom rozhodnutí nebol zaoberal, či vysporiadal.

27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal plný nárok žalobcom na ich náhradu voči žalovanej, keďže v odvolacom konaní
títo zaznamenali plný úspech.

28. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).