Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. september 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218010582
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1218010582.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a členov
senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obžalovaného C. J., pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného C. J. proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/63/2018 zo dňa 19.09.2019, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 21.09. 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn.
4T/63/2018 zo dňa 19.09.2019, v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa
obžalovaný C. J., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom
A. J.,
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 3Pv 687/16/1102 pre skutok
právne posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na skutkovom základe, že
dňa 11.06.2014 v Bratislave na S. ulici č. X na notárskom úrade JUDr. A. H. uzatvoril s poškodeným X..
T. N. zmluvu o pôžičke bez uvedenia účelu, kde poškodený X.. T. N. vystupoval ako veriteľ a obvinený
C. J. vystupoval ako dlžník a predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 12 500,- eur v
hotovosti,pričomobvinenýC.J.poškodenémuX..T.N.eštevčasepreduzatvorenímpredmetnejzmluvy

o pôžičke zdôvodňoval túto pôžičku investičným zámerom kúpy penziónu v Chorvátsku a dlžník C. J.
sa zaviazal veriteľovi X.. T. N. vrátiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 20.06.2014, a to prevodom na
účet vedený v Slovenskej sporiteľni, prípadne inou formou, pričom dlžník C. J. ručil veriteľovi Ing. T. N.
za uvedený dlh konským zvieraťom O. S, plemeno KWPN, životné číslo: 528003 05.01649, mikročip č.
528210000752264, ktoré sa nachádzalo u cvičiteľa pána N. J., a o ktorom mal obvinený C. J. tvrdiť,
že má hodnotu viac ako 10 000,- eur, avšak po poskytnutí pôžičky obvinený C. J. v deň splatnosti
predmetnú pôžičku poškodenému Ing. T. N. nevrátil, a keď sa poškodený X.. T. N. dožadoval vrátenia

peňazí s návrhom, aby obvinený I. J. predal predmet ručenia, a to konské zviera O. S., a z týchto
finančných prostriedkov dlžnú sumu poškodenému uhradil, obvinený C. J. to odmietol, pričom nevrátenie
dlhu odôvodňoval nejakými technickými problémami, a takto obvinený nevrátenie dlhu poškodenému
zdôvodňoval aj nasledujúce mesiace, pričom následne bolo zistené, že predmet ručenia, a to konské
zviera O. S. bolo obvineným C. J. dňa 26.05.2014 predané osobe N. J. za sumu 1 000,- eur z dôvodu, že
obvinený C. J. dlhoval finančné prostriedky osobe N. J. za ustajnenie, starostlivosť a výcvik predmetného

konského zvieraťa, a teda v čase uzatvorenia pôžičky s poškodeným X.. T. N. obvinený C. J. už
nedisponoval predmetom záruky, požičané finančné prostriedky nevrátil a spôsobil poškodenému X.. T.
N. škodu vo výške 12 500,- eur,
pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený X.. T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, U. nad H., s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 4T/63/2018 zo dňa 19.09.2019 bol obžalovaný C. J.
uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na vyššie uvedenom skutkovom

základe.
Súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere štrnásť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu
podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobná doba v trvaní tridsať
mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa poškodeného X.. T. N. s nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd uviedol, že mal súd preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej
podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. po stránke objektívnej aj subjektívnej. Z
trestnej činnosti je usvedčovaný výpoveďou poškodeného N., svedka J., ako aj listinnými dôkazmi. Dňa
11.06.2014 došlo medzi obžalovaným a poškodeným k uzavretiu zmluvy o pôžičke, v ktorej článku III

bod 2 obžalovaný (dlžník) potvrdil prevzatie peňažnej pôžičky od poškodeného (veriteľ) postupne vo
výške 12 500,- eur. V článku IV sa dlžník zaväzuje veriteľovi peňažnú pôžičku vrátiť najneskôr do dňa
20.06.2014, Podľa článku V bod 3 zmluvy obžalovaný ako dlžník ručil poškodenému ako veriteľovi za
uvedený dlh konským zvieraťom Antonio S, nachádzajúcim sa u cvičiteľa N. J.. K majetkovej dispozícií
v tomto prípade došlo ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy, čo vyplýva z výpovede poškodeného,

ktorý uviedol, že peňažné prostriedky odovzdal obžalovanému pár dní pred podpisom zmluvy v byte
obžalovaného v Ružinove. Z potvrdenia o hotovostnom výbere mal súd preukázané, že suma 10
000,- eur bola vybratá dňa 03.05.2014. Dňa 26.05.2014 bola uzavretá zmluva o predaji koňa medzi
obžalovaným ako majiteľom a N. J. ako užívateľom, podľa ktorej užívateľ zabezpečí pre majiteľa chov,
prípravu, testovanie a predaj konského zvieraťa. Dňa 26.05.2014 bola uzavretá aj kúpna zmluva medzi

obžalovaným ako predávajúcim a N. J. ako kupujúcim, ktorej predmetom bolo konské zviera Antonio
S., teda rovnaký predmet, akým ručil obžalovaný poškodenému vo vyššie uvedenej zmluve o pôžičke.
Vlastnícke právo k tomuto konskému zvieraťu prešlo na kupujúceho N. J. dňa 27.05.2014. Poškodený
uviedol, že po uplynutí lehoty na vrátenie peňažných prostriedkov obžalovaného neustále telefonicky
kontaktoval, pričom obžalovaný mu opakovane uviedol, že keď získa peniaze z predaja koňa, vráti ich

poškodenému. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2014 však vyplýva, že konské zviera bolo predané N. J. a
vlastníctvo na neho prešlo dňa 27.05.2014 teda deň po uzavretí kúpnej zmluvy ako aj zmluvy o predaji
koňa. V čase uzavretia zmluvy o pôžičke už obžalovaný vlastníkom koňa nebol.

Podvodný úmysel obžalovaného bol podľa názoru okresného súdu daný už pri prevzatí peňažných

prostriedkov od poškodeného, pričom tento vyplýva aj z následného konania obžalovaného. Obžalovaný
prevzal peňažné prostriedky bez uzavretia zmluvy o pôžičke, neskôr po uzavretí zmluvy o pôžičke, ku
ktorej uzavretiu došlo až na naliehanie poškodeného, tvrdil, že peniaze vráti poškodenému z predaja
koňa, hoci tento už bol vo vlastníctve N. J.. Nie je pravdou, že kôň bol N. J. len zverený do výchovy,
čo jednoznačne vyplýva z kúpnej zmluvy, podľa ktorej vlastníctvo koňa prešlo na N. J. dňa 27.05.2014.

Obžalovaný tvrdil, že má záujem peniaze vrátiť, doposiaľ tak neurobil ani sčasti. Obžalovaným tvrdený
investičný zámer v Chorvátsku podľa neho nevyšiel, napriek tomu poškodenému peniaze nevrátil.
Opakovane uvádzal, že už má kupca na koňa, ktorého nevlastnil, čím udržiaval poškodeného v omyle,
využíval jeho omyl a žiadal od neho ešte aj ďalšie peniaze.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že namieta skutkové závery
prvostupňového súdu, ku ktorým dospel hodnotením vykonaných dôkazov. Voľnosť hodnotenia dôkazov
neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia.
Prvostupňový súd pristúpil k hodnoteniu dôkazov veľmi nekriticky, vyhol sa hodnoteniu podstaty
právnehovzťahuzaloženéhozmluvouopôžičke,vyholsahodnoteniuúčelupôžičky,vyholsahodnoteniu

dôvodov, prečo nedošlo k vráteniu požičaných peňažných prostriedkov. Vinu obžalovaného založil na
jedinomzmluvnomdojednaní,ktoréhoobsahobjektívnejskutočnostinezodpovedal;uvedenímnepravdy
o vlastníckom práve ku konskému zvieraťu v čase uzavretia zmluvy mal obžalovaný uviesť poškodeného
do omylu. Obžalovaný nenamieta uzavretie zmluvy o pôžičke medzi obžalovaným a poškodeným,
nerozporuje prijatie peňažných prostriedkov a ani povinnosť obžalovaného požičanú sumu vrátiť v lehotesplatnosti. Obžalovaný nepochybne má voči poškodenému záväzok z titulu vrátenia pôžičky, avšak len
nesplnenie predmetného záväzku bez ďalšieho nie je trestným činnom.
Obhajca ďalej uviedol, že poškodený požičal obžalovanému peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľností

v Chorvátsku, resp. presnejšie, jednalo sa o kúpu obchodných podielov v dvoch obchodných
spoločnostiach za dohodnutú odplatu spolu vo výške 1.650.000,- eur. Poškodený X.. T. N. sa jednaní
o kúpe obchodných podielov osobne zúčastnil, zmluvu o prevode obchodných podielov dokonca
sám podpísal ako „prizvaný svedok", čo pochybnosti v tomto smere vylučuje. Poškodený bol teda o
predmetnej obchodnej transakcii podrobne informovaný, vedel, na aký účel a v prospech koho má

obžalovaný úmysel požičané peňažné prostriedky použiť (požičanými peňažnými prostriedkami bola
hradená časť odplaty za prevod obchodných podielov). Tieto obchodné spoločnosti boli vlastníkmi
nehnuteľností, z prenájmu ktorých mal byť generovaný dostatočný príjem na krytie záväzkov
obžalovaného, čo bol podnikateľský zámer. Obžalovaný sa opieral o údaje o tržbách za predchádzajúce
obdobia, ktoré sa neskôr ukázali ako mylné. Zisk z prenájmu nebol taký, ako bolo deklarované
pôvodnými prevádzkovateľmi nehnuteľností a v konečnom dôsledku neskôr, po skončení prvej

dovolenkovej sezóny, došlo k spätnému prevodu obchodných podielov. Celkovo bola predmetná
obchodná transakcia pre obžalovaného stratová, pod vplyvom jej dôsledkov sa dostal do ťaživej
finančnej situácie a doposiaľ nebol poškodenému schopný vrátiť požičanú sumu. Len nesplnenie
povinnosti vyplývajúcej z príslušnej zmluvy ešte neznamená, že došlo k spáchaniu trestného činu
podvodu alebo akéhokoľvek iného trestného činu. Pokiaľ právny poriadok povoľuje a schvaľuje výkon

určitej činnosti, musí tolerovať aj určité primerané riziká, ktoré sú s touto dovolenou činnosťou spojené.
Nie vždy sa podarí docieliť realizáciu podnikateľského zámeru, pričom dôsledok z toho vyplývajúci
dopadá potom na majetkovú sféru podnikateľského subjektu. Táto okolnosť nemôže byť sama osebe
postihovaná podľa ustanovení Trestného zákona. Iný prístup by viedol ku kriminalizácií všetkých
krokov, ktoré podnikatelia každý deň vykonávajú pri realizácií svojej podnikateľskej činnosti. Orgánom

činným v trestnom konaní ani súdu v trestnom konaní pritom neprináleží posudzovať úspešnosť alebo
neúspešnosť obchodenej stratégie podnikateľa. K uvedenému je potrebné dodať, že Trestný zákon
neposkytuje ochranu pred negatívnymi dôsledkami toho, že podnikateľ neodhadne správne svoje
podnikateľské riziko, že svoj právny vzťah s inými podnikateľmi nezabezpečí dobrou zmluvou vrátane
vhodných právnych inštrumentov a doplatí na platobnú neschopnosť svojho partnera a pod.

Prvostupňový súd podľa obhajoby na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy preukazujúce skutočnosti o
účele pôžičky, čítal listiny menovite (í) zmluvu o prevode obchodných podielov (s overenými podpismi),
(ii) dodatok č. 1 ku zmluve o prevode obchodných podielov, (iii) zmluvu o prevode obchodných podielov
(bez overených podpisov), (iv) úverový prísľub Raiffeisenbank, nič z uvedeného však v rozsudku
nezohľadnil. Naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu obžalovaným vyvodil výlučne

z obsahu Článku V ods. 3 zmluvy o pôžičke, v ktorom obžalovaný deklaroval „ručenie konským
zvieraťom Antionio 5, nachádzajúcim sa u cvičiteľa N. J.". Vinu obžalovaného prvostupňový súd založil
na tomto jedinom zmluvnom dojednaní, ktorého obsah podľa názoru prvostupňového súdu objektívnej
skutočnosti nezodpovedal, keďže konské zviera bolo už vtom čase prevedené do vlastníctva N. J., a
teda obžalovaný ním už nemohol ručiť. Je pravdou, že obžalovaný bol vlastníkom konského zvieraťa

Antionio S špecifikovaného v Článku I Kúpnej zmluvy a tiež je pravdou, že obžalovaný Kúpnou zmluvou
tohto koňa previedol do vlastníctva kupujúceho N. J. za kúpnu cenu 1.000,- EUR. Obžalovaný však
zároveň uzavrel s N. J. aj ďalšiu samostatnú Zmluvu o predaji, ktorej obsahom bola dohoda o následnom
predaji koňa novým vlastníkom za kúpnu cenu minimálne 20.000,- EUR, ktorá sa mala rozdeliť medzi
N. J. a obžalovaného v pomere 50% ku 50%. To bol dôvod, prečo sa obžalovaný zmienil o hodnote

koňa minimálne vo výške 10.000,- eur. Obžalovaný preto poškodenému neuviedol nepravdu, v súvislosti
s konským zvieraťom obžalovaný nepochybne disponoval majetkovou hodnotou minimálne vo výške
10.000,- eur, ktorou mohol ručiť.
Obhajoba ďalej poukázala na to, že prvostupňový súd pri hodnotení vykonaných dôkazov dospel k
správnemu, záveru o tom, že zo sumy 12.500,- eur časť vo výške 10.000,- eur odovzdal poškodený

obžalovanémuuždňa03.05.2014.Hocisazostávajúcačasťvovýške2.500,-eurvrozsudkunespomína,
písomná zmluva o pôžičke uzavretá dňa 20.06.2014 bola celkom zrejme antidatovaná, s otáznou
platnosťou takto uzavretej zmluvy. Zmluva o pôžičke v ústnej podobe musela byť uzavretá už dňa
03.05.2014 a vtom čase obžalovaný ešte výlučným vlastníkom konského zvieraťa bol, keďže N. J. ho
previedol až dňa 26,05.2014.

Záverom obhajoba uviedla, že v rozsudku prvostupňového súdu absentujú akékoľvek úvahy, akými
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou, ako hodnotil vzájomne
rozporné dôkazy a hlavne, prečo na množstvo vykonaných dôkazov jednoducho neprihliadol. Požiadal
odvolací súd o prehodnotenie rozhodnutia prvostupňového súdu, s tým, aby odvolací súd preskúmalzákonnosť a odôvodnenosť výrokov prvostupňového rozsudku, ako aj správnosť konania a postupu
prvostupňového súdu, a aby obžalovaného v celom rozsahu oslobodil spod obžaloby podľa § 285 a), b)
Trestného poriadku, eventuálne, aby napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti podľa § 321 ods. 1 písm.

a), b), c) a d) Trestného poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa plne pridržiava podrobných písomných
dôvodov odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám
rozhodol, a to tak, že podľa § 285 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por. oslobodí obžalovaného spod obžaloby.

Naverejnomzasadnutíodvolaciehosúduzástupcakrajskejprokuratúrynavrholodvolanieobžalovaného
zamietnuť.

Obžalovaný C. J. na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca. Podrobne
sa vyjadril k celej situácii v rámci prebiehajúce trestného konania.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania prokurátora ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že podané
odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo

doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd pripomína, že náležité zistenie skutkového stavu veci jednoznačne vyžaduje, aby každá
okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek
pochybnosť a rovnako aj vyhodnotená jednotlivo a v súhrne.

Trestný čin ako určitú právnu konštrukciu vymedzuje Trestný zákon uzavretým komplexom presne

definovaných objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne vytvárajú skutkovú podstatu trestného
činu. Ako sa skutok prejavuje vo vonkajšom svete, definuje objektívna stránka, ktorá je tvorená súhrnom
znakov charakterizujúcich konanie a následok vrátane kauzálneho vzťahu medzi nimi. Na naplnenie
objektívnej stránky konkrétne trestného činu podvodu, sa vyžaduje také konanie, aby ním páchateľuviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, ďalej príčinná súvislosť medzi konaním a následkom
- táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu, ako aj následok vo forme škody a
obohatenia sa - touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku škoda, a zároveň sa tým páchateľ alebo

niekto iný obohatí. Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu
alebo využívanie omylu iného, pretože len v prípade, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v
príčinnej súvislosti s omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Podvodné ko-
nanie teda spočíva v omyle inej osoby (osoby odlišnej od páchateľa). Omyl je rozpor predstavy so sku-
točnosťou, pričom v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú kvalitu (nestačí

akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný prevzal od poškodeného do svojej dispozícii
finančné prostriedky z titulu pôžičky dňa 03.05.2014 /pôžička mala predstavovať celkovú sumu 12.500,-
eur/, čo vyplýva aj z potvrdenia o hotovostnom výbere na sumu 10 000,- eur s tým, že ručil konským
zvieraťom. Poškodený požičal obžalovanému peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľností v Chorvátsku,
resp. na kúpu obchodných podielov v dvoch obchodných spoločnostiach za dohodnutú odplatu spolu

vo výške 1.650.000,- eur. Poškodený sa jednaní o kúpe obchodných podielov osobne zúčastnil, zmluvu
o prevode obchodných podielov aj sám podpísal ako svedok. Dňa 26.05.2014 bola uzavretá zmluva o
predaji koňa medzi obžalovaným ako majiteľom a N. J. ako užívateľom, podľa ktorej užívateľ zabezpečí
pre majiteľa chov, prípravu, testovanie a predaj konského zvieraťa. Obžalovaný zároveň uzavrel s N. J.
aj ďalšiu, samostatnú zmluvu o predaji, ktorej obsahom bola dohoda o následnom predaji koňa novým

vlastníkom za kúpnu cenu minimálne 20.000,- EUR, ktorá sa mala rozdeliť medzi N. J. a obžalovaného
v rovnakom pomere, teda pre obžalovaného mal byť zisk z tohto predaja 10.000,- eur.

Zhľadiskanaplneniatrestnéhočinupodvodujerelevantnélentakékonaniepáchateľa,ktorépredchádza
transferu majetkovej hodnoty, v tomto prípade peňazí, z dispozície poškodeného do dispozície

páchateľa. Len také konanie totiž môže byť v príčinnej súvislosti s následkom, ktoré má podobu
zmenšeniamajetkunastranepoškodeného.Konania,ktoréspadádoštádiapotom,akosaužuskutočnil
uvedený transfér, nemá túto povahu, a preto ho nie je možné považovať za súčasť konania rozhodného
pre naplnenie znakov trestného činu podvodu. Pokiaľ prekážky, ktoré bránili obžalovanému splniť
záväzok z pôžičky, vznikli až následne /v danom prípade bolo preukázané, že odovzdanie podstatnej

sumy peňazí poškodeným obžalovanému z titulu poskytnutia pôžičky sa udialo skôr, ako bola následne
podpísaná zmluva o pôžičke/, a ktoré nemohol predvídať, potom takéto jeho konanie nie je možné
považovať za trestný čin podvodu. Obžalovaný nemohol konať podvodne, keďže skutočne podpísal
zmluvu na obchodné podiely v Chorvátsku, pri tomto úkone bol prítomný aj poškodený. Po prevzatí
značnej časti požičaných peňazí predal koňa, ktorým ručil ďalšej osobe, pričom si zabezpečil zisk z jeho

následného predaja. Skutočnosť, že žiadny z týchto jeho „transakcií“, ktoré mu mali zabezpečiť finančné
prostriedky na vrátenie požičaných peňazí, „nevyšli“ tak, ako predpokladal, však nenapĺňa zákonné
znaky trestného činu podvodu. Medzi obžalovaným a poškodeným ide o obchodný vzťah, ktorý jasne
deklaruje povinnosť vrátiť obžalovaným požičané peniaze poškodenému, čo však neznamená, že ide
povinnosť vyplývajúcu zo spáchania trestnej činnosti.

Krajský súd teda uzatvára, že v danom prípade s poukazom na vykonané dokazovanie vyplynulo, že
konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete nie je trestným činom, preto bolo potrebné napadnutý
odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Nakoľko si
poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, krajský súd obligatórne v zmysle § 288 ods.

3 Tr. por. poškodený s týmto nárokom odkázal na civilný proces.

Krajský súd rozhodol pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.