Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/305/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221891
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211221891.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: J. J., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom I. č. XXXX/XX, XXX XX D.,
štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.410,91 EUR istiny s príslušenstvom
predstavujúcim 6% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.410,91 EUR od 02.03.2011 do zaplatenia, trovy

rozhodcovského konania 368,27 EUR, trovy exekučného konania a trovy exekúcie vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/1843/2011-17 zo dňa
15.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/1843/2011-17 zo dňa
15.11.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona NR SR č.
233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších
noviel (ďalej len "EP"), vo vzťahu k § 45 ods. 1 písm. b) a c) a § 45 ods. 2 zákona NR SR č.
244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") s tým odôvodnením, že podkladom pre
zahájenie exekúcie je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou,

a.s., vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom pod sp.zn. SR 03258/11 zo dňa 13.05.2011, pričom
primárnym vzťahom, na podklade ktorého prebehlo rozhodcovské konanie, bola zmluva o úvere zo dňa
22.12.2009. Tento právny vzťah posudzoval, cez § 52 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len "OZ") v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako spotrebiteľský. Z
úverovej zmluvy mal za evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané
údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok

poskytovania úverov oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok.

Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd sa zaoberal skutočnosťou, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a zistil, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, je

upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len "VPPÚ")
a splýva s ostatnými dojednaniami. Táto nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne
podpísaná zmluvnými stranami a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory
medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Hodnotil, že
samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými
netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami nepostačuje na

to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Mal za to, že takéto
dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve zo dňa nespĺňa podmienky individuálneho dojednania.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažoval také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Právnym dôsledkom toho, že
alternatívna rozhodcovská doložka nebola s povinným, ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá, je

neplatnosť takejto rozhodcovskej doložky a následne nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na
rozhodovanie v preskúmavanej veci a oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu preskúmavať,
čitakátozmluvnádoložkanespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne
dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho

základnými právami súdneho konania. Ostatne konštatoval, že rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Protitomutouzneseniupodalodvolanie,vzákonomstanovenejlehote,oprávnený.Navrhol,abyodvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú

mu zveruje Exekučný poriadok, jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Exekučný súd nie
je vecne príslušný konať vo veci ako všeobecný súd preskúmavajúci rozhodcovský rozsudok. Poukázal
na to, že súd nesprávne vyhodnotil procesnú nečinnosť povinného v súvislosti s rozhodcovským
konaním v neprospech oprávneného.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok /ďalej len "OSP"/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu nie je vecne správne.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekučné konanie ja vedené na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok (nie zmluva o úvere) vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, rozhodcom JUDr. Miroslavom
Rácom pod sp.zn. SR 03258/11 zo dňa 13.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2011
a vykonateľnosť dňa 02.06.2011, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške

1.410,91 EUR istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z denného zmenkového úroku vo výške 0,25% zo
sumy 1.410,91 EUR od 12.01.2011 do zaplatenia, z 6% ročného úroku z omeškania zo sumy 1.410,91
EUR od 02.03.2011 do zaplatenia, z trov rozhodcovského konania 368,27 EUR, všetko do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Prvostupňový súd uznesením č.k. 56Er/1843/2011-10 zo dňa 16.3.2012 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie dojednaného zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.410,91 EUR od 12.01.2011 do zaplatenia s tým
odôvodnením, že výška dojednaných zmenkových úrokov je v rozpore s dobrými mravmi a predmetné
dojednanie je šikanózne a nie sankčné. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 19.05.2012.

Následne, vo zvyšnej časti vyplývajúcej z exekučného titulu, pod č. 5102 112861* dňa 16.03.2012 vydal
poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo

k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom
konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, 8 OSP), ktorým sa má

zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť
i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov,
ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a
zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých
relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie:

- podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a
nesporové,
- podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana
hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušenésubjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom
rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného
výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou

stranou splnené dobrovoľne).
Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom,
tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na
úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne
odlišných.

V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia
príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný
a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, tj. práva už
judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu
príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod

fázu základného konania, napríklad možnosť rozsudkom vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná § 157 ods. 3 a 4 OSP).

Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie
určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak

formálnej, alebo materiálnej povahy.

Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie.
Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule
určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do

tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný
súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom
konaní podľa tretej časti OSP.

Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu

oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a
ostatnepresnestanovenúlehotunaplnenie(R21/1981,s.161,R27/1984,s.130).Právetietonáležitosti
robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným
a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa,
napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods.

1 písm. a/ EP).
Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako
exekučný titul vydané.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Podľa § 35 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK"), doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP,
teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok, formálnu
vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných

predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením i bez

návrhu kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúma podmienky pre vedenie exekučného konania
(§ 103 OSP vo vzťahu k cit. § 45 ZoRK), teda i po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje,
či exekučné konanie netrpí procesnými nedostatkami, ktoré by mohli viesť k zastaveniu exekúcie. Je
nutné si tiež povšimnúť, že dôvody uvedené v § 57 ods. 1 EP (teda obsah § 45 ods. 1 písm. a/),
skúma exekučný súd len na návrh, ktorý však rozhodnutiu exekučného súdu nepredchádza. Takýmto
skúmaním môže byť podrobený i exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, čo znamená možnosť

skúmania, či má nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK teda, či rozhodcovský rozsudok
bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), resp., či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Tu je nutné si všimnúť, že ďalšie dôvody
šetreniadôvodov(predstavujúcichmateriálnustránkutitulu),inakdanýchprepodaniežalobynazrušenie

tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené. Aj v sporovom, základnom
konaní, kde súd, konajúci podľa tretej časti OSP (s výnimkou žalôb predpokladaných § 40
ZoRK), a síce na námietku odporcu, je rovnako viazaný tzv. rozhodcovskou doložkou ak zistí, že sa
vec má prejednať v rozhodcovskom konaní, konanie musí zastaviť, okrem prípadov vypočítaných v §
106 ods. 1 OSP, ktorý mu dáva možnosť takúto vec prejednať, teda stanovuje výnimku z viazanosti

takéhoto súdu rozhodcovskou doložkou vo vypočítaných situáciách, ktorými sú ak: účastníci vyhlásia,
že na zmluve (rozhodcovskej doložke) netrvajú, uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v
Slovenskej republike odopreté, zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve, že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že
jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo

že sa rozhodcovský súd odmietol vecou zaoberať. Teda spoločne ako exekučný súd, ktorý v rámci
nadelenej kompetencie nemá ďalšiu prieskumnú právomoc, ako tú ktorú predpokladá § 45 ZoRK
(netýka sa rozhodcovskej doložky), ani súd, konajúci podľa tretej časti OSP nemôže nerešpektovať
dojednanú rozhodcovskú doložku okrem prípadov uvedených vyššie, ktoré však musí mať dokazovaním
preukázané.Občianskyzákonníkvzneníaplikovateľnomvprerokúvanejveci,tedado01.01.2008žiadny

z predpokladov neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve neprezumoval a preto
musela byť neprijateľnosť podmienky pred súdom pozitívne dokázaná v sporovom konaní.

Ostatne, exekučný súd môže bez návrhu, skúmať, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrýmmravom.Tedataktoformulovanéskúmaniemateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,ktorým
je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú:
- predmetom skúmania (vyplývajúcim z písm. b/ cit. ustanovenia) je rozhodcovský rozsudok, ale len
v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b), čo na strane druhej znamená, že niet priestoru pre skúmanie
materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia z dôvodov obsiahnutých v § 40 ZoRK pod

písmenami c) až j),
- predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré
predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu.

Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania

materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého
stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí navyše bez toho, aby v tomto rozsahu vykonal akékoľvek
dokazovanie, čo treba odmietnuť, ako neprípustné.

Ostatne predpokladom následku - neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka je predovšetkým kvalifikácia zmluvy, v ktorej je takáto doložka obsiahnutá, ako spotrebiteľskej
zmluvy(§52ods.1Občianskehozákonníka),akoajzistenie,žetakátorozhodcovskádoložkaspôsobujeznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru odvolacieho súdu sú predpokladom aplikácie uvedených
ustanovení konkrétne skutkové zistenia, ktoré na jednej strane umožnia záver, že ide o spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle vymedzenom v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na druhej strane záver o značnej
nerovnováhe v právach a povinnostiach. Konkrétne skutkové zistenia, ktoré si vyžadujú záver o právnej
povahe zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, zahŕňajú najmä zistenie, či účastníci danej zmluvy skutočne
spĺňajú znaky spotrebiteľa a dodávateľa, či daná zmluva bola skutočne vopred pripravená dodávateľom
a či spotrebiteľ skutočne nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Záver o značnej nerovnováhe nemožno

získať inak, než dôkladným dokazovaním každej jednotlivej okolnosti. Pôjde o právny následok viazaný
na konkrétne skutkové zistenia, zistené z vykonaných dôkazov a vyrieknutých v rozsudku súdu v
sporovom, nie exekučnom, konaní.

Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon nie je prieskumnou inštanciou konania základného; ak je exekučný súd povolaný k posúdeniu,

či vykonávané rozhodnutie je materiálne vykonateľné, sleduje výlučne vlastné hľadisko výkonu, totiž
to, ktoré sa spája s jeho faktickým uskutočnením. Exekučné súdy len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 57 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie
je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Z ustanovenia § 45 ZoRK vyplýva, že rozpor s
dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie však na to, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú

podmienku. Nie každá skutočnosť, ktorá je hodnotená ako neprijateľná podmienka, teda spôsobuje
aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je, či plnenie odporuje alebo neodporuje dobrým
mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Pritom o objektívne nemožné
plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda nielen
spotrebiteľa). Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna (napr. právny predpis účinný po vzniku

záväzku zakazuje toto plnenie), alebo faktická (napr. vec individuálne určená podľahla skaze). Plnenie
možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom
vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi

morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.

Dôvody zistenia, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský úver, a preto je potrebné aplikovať normy
spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne
vymedzený v § 37 EP a niet preto dôvodu pre podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku,

zjavnú neprimeranosť plnenia vyplývajúcu z rozhodcovského rozsudku, ale ani okolnosti zastavenia
exekúcie, ako takej (nielen čiastočne), exekučný súd riadne nezdôvodnil. Absencia takejto argumentácie
opierajúca sa o riadne vykonané dokazovanie súdom bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných
práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred
súdom sa, v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkoviznemožnírealizáciatýchjehoprocesnýchpráv,ktorémuObčianskysúdnyporiadokpriznáva
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom,
2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred

súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo
svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti
konaťpredsúdomjepotrebnévovšeobecnostirozumieťtakýpostupsúdu,ktorýznemožňujeúčastníkovi
konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Osobitne
ak sa odvolateľ na takéto porušenie práva, vo svojom odvolaní, odvoláva.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06).

Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému
reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo
fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so
všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. US 14/2001, z 13. novembra 2002 II. US

132/02, III. US 171/2006 z 5. apríla 2007).

Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1
v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nie len formálnou
požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo

neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak
v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí
byťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávanírozhodnutí,t.j.musíbyťpreskúmateľné.
Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa.

Zákon o rozhodcovskom konaní, ako to bolo uvedené vyššie, pozitívnou enumeráciou stanovuje
materiálne podmienky, ktoré je exekučný súd povinný rešpektovať v pribehu vedenia exekúcie
oprávnený, resp. povinný skúmať. Tento okruh šetrenia nemôže exekučný súd svojvoľne rozširovať.
Existenciu okolností majúcich za následok niektorý z dôvodov invalidity exekúcie predpokladaných v §
57EPatedapovedzmeiinýchokolností,môžeexekučnýsúdskúmaťvktoromkoľvekštádiuexekučného

konania avšak vždy len v medziach predpokladaných § 45 ZoRK a vždy po vykonanom dokazovaní
avšak bez toho, aby exekučný súd nedovolene prekračoval svoje právomoci. Uvedené je dôsledkom
podmienok, ktoré kladie zákon o rozhodcovskom konaní na rozhodcovské rozhodnutie napr. v § 33 ods.
2 ZoRK.

Z uvedeného potom vystanú rôzne modality postupu exekučného súdu od zamietnutia návrhu na
zastavenie exekúcie, zastavenie exekúcie až po zastavenie exekúcie v určitom rozsahu. Práve táto
kompetencia exekučného súdu dbať na kontinuálnu existenciu podmienok zákonom stanovených pre
exekučnékonanievedenénapodkladerozhodcovskéhorozhodnutia,vrigoróznevymedzenomrozsahu,
kladie zvýšený dôraz pre kvalitu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorým exekučný súd zastavuje

exekúciu ohľadne práva oprávneného priznaného mu takýmto vykonateľným rozhodnutím.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu
prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé
súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Preto

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v
súlade s ods. 3 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore smerujúcom k zastaveniu exekúcie,
čo i len do elementárnej časti, svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť a to s ohľadom na tú skutočnosť, že

v zmysle bodu 15 VPPÚ, ako nedielnej súčasti predmetnej zmluvy o úvere, si zmluvné strany dohodli
tri inštitúty riešenia možných sporov vzniknúcich z tejto zmluvy: -mediáciu, -rozhodcovské konanie a -
konanie pred všeobecným súdom, teda z uvedeného je zrejmé, že sporovým stranám bolo dané na
výber, či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného súdu. Z uvedeného
dôvodu preto nemožno vyvodiť záver, že dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku je v rozpore s

dobrými mravmi a že podľa § 39 OZ je dojednanie rozhodcovskej doložky neplatným právnym úkonom,
keďže dojednaním rozhodcovskej doložky nedošlo k oslabeniu práva spotrebiteľa a rozhodcovská
doložka nespôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľmi v
neprospech spotrebiteľov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola ako
spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinnými stanovená výlučne bez možnosti voľby, a preto

nemožno takto dojednanú rozhodcovskú doložku považovať za dojednanie, ktoré by bolo v rozpore s
dobrými mravmi. Navyše povinný bol v predmetnej veci nečinný, keďže v konaní pred rozhodcom na
výzvu rozhodcu o žalobnú odpoveď, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk, nereagoval, rovnako ako
nereagoval na doručený mu rozhodcovský rozsudok napriek tomu, že tento v poučení účastníka poučil
o možnosti podať žalobu na príslušnom súde v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku.Uvedenévylučujeneznalosťdlžníka-povinnéhozexistenciourozhodcovskejdoložkyrovnako
ako i nemožnosť osobného vplyvu na konanie pred rozhodcovským súdom.

Inak je povinnosťou exekučného súdu v exekúcii vymožením uloženej povinnosti vyplývajúcej z
vykonateľného rozhodcovského rozsudku v rozsahu vydaného poverenia pokračovať.

Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
(§ 224 ods. 3 OSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.