Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Maruščák

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/106/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211201181
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7211201181.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej, v exekučnej veci oprávneného:
GAZA OIL, s.r.o., Magnezitárska 7, Košice, IČO: 36 195 600, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom
Göblom, Advokátska kancelária so sídlom Jantárova 30, Košice, proti povinnému: LKW- VÁGÓ s.r.o.,
Levočská2,Košice,IČO:36600989,vedenejsúdnymexekútoromJUDr.JánomOndášom,Exekútorsky

úrad so sídlom Mlynárska 16, Košice, pod sp. zn: Ex 79/2011, v konaní o vymoženie 16.027,68 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 29.5.2019,
č.k. 38Er/52/2011-10 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávnenému uložil

povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 68,33 Eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo
dňa 11.1.2011 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš, ktorý súdu doručil
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a uplatnil si trovy exekúcie. Súdny

exekútor podaním zo dňa 13.11.2015 oznámil oprávnenému stav exekučného konania, kde uviedol, že
povinný na adrese známej z obchodného registra Upovedomenie o začatí exekúcie neprevzal, zásielka
sa vrátila s oznámením, že adresát je neznámy. Ďalej, že povinný nemá účty v peňažných ústavoch v
SR, nevlastní motorové vozidlo, nevlastní nehnuteľnosti na území SR, teda majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že napriek
všetkým vykonaným zisťovaniam a úkonom súdneho exekútora sa vymáhaný nárok nepodarilo vymôcť,

a to ani v rozsahu na uspokojenie trov exekúcie, preto exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného
poriadku zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal
náhradu trov exekúcie spolu vo výške 68,33 Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že

exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
uznesenie zrušil a rozhodol o pokračovaní v exekúcií.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že uznesenie o zastavení exekúcie je nesprávne a nedostatočne

odôvodnené. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) CSP. Oprávnený má
za to, že čo sa týka vykonaných dôkazov, tak súd prvej inštancie sa nimi nezaoberal v dostatočnomrozsahu, vyhodnotil nich nesprávne a nedostatočne, preto dospel k nesprávnym záverom a nesprávnym
skutkovým zisteniam. Ako ďalší dôvod svojho odvolania oprávnený uviedol nesprávne právne
posúdenie veci. Oprávnený namietal, že nebol vyzvaný, ani upozornený zo strany konajúceho súdu

alebo súdneho exekútora, že sa chystá exekúciu zastaviť, resp. dáva podnet na zastavenie exekúcie
(naposledy 13.11.2015). Oprávnený by sa pokúsil preveriť tento stav, zistiť nové skutočnosti, mohol
by podať podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie z marenia exekučného konania a pod.
Povinný, konkrétne jeho spoločníci a štatutárni zástupcovia si založili novú spoločnosť U.S.Transport
s.r.o.,IČO:45487600,kdemohlipreviesťmajetokpovinného,aktívaacelúsvojučinnosť.Akbytosúdny

exekútor zistil, mohli cez trestné konanie alebo odporovateľné žaloby zabrániť takýmto krokom. Zmenšiť
škodu, ktorá oprávnenému vznikla. Oprávnený má za to, že je reálny predpoklad, že exekúcia môže byť
úspešná alebo aspoň čiastočne úspešná, preto podal odvolanie voči uzneseniu o zastavení exekúcie.

6. Vyjadrenia k odvolaniu podané neboli.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu

pre zastavenie exekúcie.

14. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo
dňa 11.1.2011, návrhom doručeným súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom je Rozsudok Okresného
súdu Košice II zo dňa 8.11.2010 č.k. 34Cb/117/2010-70, právoplatný dňa 4.1.2011. Súd prvej inštancie

vydal súdnemu exekútorovi dňa 20.1.2011 poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal
súdu prvej inštancie dňa 18.11.2015 podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre tzv. nemajetnosť
povinnéhoprichádzadoúvahyvtedy,aksúdnyexekútornáležitýmspôsobomzisťovalmajetkovépomerypovinného a bolo zistené, že majetok, ktorý povinný vlastní, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia
súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného musia byť nielen preukázané, ale aj aktuálne.

17. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučnýmtitulom,pretojekjehovyužitiupotrebnépristupovaťsnáležitouopatrnosťou.Jepritomvecou

súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť
a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom
vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

18. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri

rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby

závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

19. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie dostatočne
neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení
exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len skonštatoval, že povinný nie je

vlastníkom ani takého majetku, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie z ktorého dôvodu exekúciu
pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. V odôvodnení
uznesenia sa však nenachádza ani zmienka o tom, na základe akých skutočností či dôkazov súd takto
rozhodol, či sa zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku
povinného a či súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení

dôkazov a následné právne závery. V rozpore so zásadou danou v § 220 ods. 2 v spojení s § 234
ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo
a zrozumiteľne a dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu, preto nemožno považovať za dostatočné a
spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

20. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé,
že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie exekučnému súdu ešte v roku 2015, pričom
súd prvej inštancie rozhodol o tomto podnete na základe z roku 2015 zistených majetkových pomerov
povinného uznesením dňa 29.5.2019. Spis súdu prvej inštancie bol odvolaciemu súdu na rozhodnutie o
podanom odvolaní voči citovanému uzneseniu predložený dňa 20.6.2022, teda po viac ako troch rokoch

odvydanianapadnutéhouzneseniač.k.38Er/52/2011-33.Navyšeposlednélustráciemajetkupovinného
podstatné z hľadiska posúdenia splnenia podmienok zastavenia exekúcie boli vykonané ešte v roku
2015 (kedy súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie).

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd z takto zistených majetkových pomerov povinného

nemôže vychádzať a v danom prípade nevie preskúmať, či zistené majetkové pomery povinného
sú aktuálne aj v súčasnosti, vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od rozhodnutia súdu prvej inštancie
resp. uplynutie dlhšej doby od lustrácie majetku povinného do rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd
môže rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku len na
základe aktuálneho zisťovania majetkových pomerov povinného. Vzhľadom na dlhšie časové obdobie,

ktoré uplynulo od lustrácie majetku povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu (od roku 2015),
počas ktorej doby mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, nebolo preukázané splnenie
podmienok pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.23. Z dôvodu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia,
pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že od vydania
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie resp. od poslednej lustrácie majetku povinného až do

rozhodnutia odvolacieho súdu uplynula dlhšia doba, počas ktorej mohlo dôjsť k zmene majetkových
pomerov povinného, odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

24. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať dôvody na zastavenie

exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne,
stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, náležite preskúmať majetkové pomery povinného, zhodnotiť
listinné dôkazy a najmä doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy o stave exekučného konania, pričom
záver o nemajetnosti povinného ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví, bude možné urobiť až
na základe zistení, že nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku
oprávneného v predmetnej exekúcii.

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.