Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011115
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2118011115.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Ladislava Szabó, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre
prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.3.2022 sp. zn. 3T/34/2018, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 2.2.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, F.
odsudzuje:
Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.3.2022 sp. zn. 3T/34/2018 bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného, že

dňa17.apríla2017včaseod21:38hod.popredchádzajúcejdohodespoločnýmkonanímodcudzilispolu
s už odsúdeným G. H. z priestorov spoločnosti SCA Hygiene Products Slovakia s.r.o., Gemerská Hôrka
400, prevádzka Hlohovec, T. Vansovej 1, zo skladu hotových výrobkov na palete uložených 24 balení

bielych papierových servítkov v hodnote 247,73 Eur, na palete uložených 40 balení bielych papierových
roliek v hodnote 471,64 Eur, sadu stupňovitých vrtákov v hodnote 23,31 Eur, pílu mečovú Makita 1010W
v hodnote 139,90 Eur, Gola sadu PROXXON 36 ks v hodnote 33,75 Eur, Box na náradie 18" v hodnote
44,91 Eur, pracovné náradie, vidlicové a očkové kľúče, skrutkovače, kladivá, sekáče a kliešte v hodnote
200 Eur a to tak, že obžalovaný A. B. po predchádzajúcej telefonickej dohode ako pracovník SBS
diaľkovým ovládačom bránu otvoril, vpustil do areálu spoločnosti odsúdeného G. H. s vozidlom AUDI
A6, ktorý si kľúčom otvoril rolovaciu bránu na sklade hotových výrobkov, následne do skladu vošiel s

vozidlom, do ktorého si naložil časť uvedeného tovaru a náradie, následne s vozidlom odišiel na ulicu
I. J. XX K. L., kde tovar vyložil do pivnice, a vrátil sa späť do areálu spoločnosti SCA Hygiene Products
Slovakia, s.r.o., kde zo skladu zobral druhú časť výrobkov, ktoré opätovne odniesol do pivnice na adrese
I. J. XX K. L., pričom v sklade nechal polovicu servítok a papierových roliek na paletách, ktoré následnedoposiaľ nezisteným spôsobom odcudzil obžalovaný A. B., čím svojim spoločným konaním spôsobili
spoločnosti SCA Hygiene Products Slovakia s. r. o. /od 02.01.2018 Essity Slovakia s.r.o./, Gemerská
Hôrka 400, IČO: 36 590 941, celkovú škodu krádežou vo výške 1.161,24 Eur,

teda spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
čím spáchal prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 odsek 1 Trestného zákona
Za to bol odsúdený : Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený. Podľa § 50 ods. 1

Trestného zákona bola obžalovanému určená skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa
§ 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného spolu s odsúdeným G. H. zaväzuje spoločne a
nerozdielne k náhrade škody vo výške 1.161,24 Eur v prospech poškodenej spoločnosti Essity Slovakia
s.r.o., so sídlom Gemerská Hôrka č. 400, Gemerská Hôrka 049 12, IČO: 36 590 941.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, podal
odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol (skrátene):

Okresný súd Trnava svojím nesprávnym procesným postupom a rozhodnutím porušil moje práva na
spravodlivý súdny proces, zásadu kontradiktórnosti konania a z toho prameniacu rovnosť účastníkov
konania, svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonal relevantné
návrhy na dokazovanie, ktoré boli a sú schopné preukázať, že k skutku, tak ako sa mi kladie za vinu
nedošlo, a takýto trestný čin som nespáchal.

V danom prípade ma mal súd ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 a) resp. b)
Trestného poriadku, a to vzhľadom na nižšie uvedené. Rozsudok je chybný, nesprávny a nezákonný.
Rozsudok je tiež nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a chýbajúce dostatočné dôvody, na ktorých
by malo byť rozhodnutie súdu založené, čím bolo okrem § 168 ods. 1 Trestného poriadku porušené aj
moje právo na spravodlivý súdny proces podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku. V Rozsudku v rozpore s

§ 168 ods. 1 Trestného poriadku nie je dostatočne presvedčivo súdom vysvetlené, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. V súdnom
konaní sa postupovalo v rozpore s § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď súd pri hodnotení dôkazov
nepostupoval so starostlivým uvážením všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V konaní
došlo k podstatným chybám, ktoré napadnutým výrokom predchádzali, boli porušené ustanovenia,

ktorými sa malo zabezpečiť objasnenie veci (§ 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku). V napadnutých
výrokoch Rozsudku sú chyby, výrok o vine je nejasný pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení
a zároveň sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku). Skutkové zistenia prvostupňového súdu sú nesprávne, neúplné a
nezodpovedajúce výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a súd prvého stupňa vyvodil

nesprávny právny záver o mojej vine. Vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých
výrokov Rozsudku, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku). Napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného
zákona, pretože vzhľadom na obžalobou tvrdenú údajnú mieru zavinenia obžalovaného a v nadväznosti
na to na nepatrnú závažnosť údajného skutku uvedeného v obžalobe (§ 10 ods. 2 TZ) by sa ani nemohlo

jednať ohľadom údajného skutku uvedeného v obžalobe o trestný čin (§ 321 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku).
Naďalej pretrvávajú rozumné a dôvodné pochybnosti, že by sa obžalovaný dopustil skutku, tak ako
sa mu v obžalobe kladie za vinu. Stupeň pravdepodobnosti záveru o spáchaní trestného činu v
zmysle obžaloby nedosahuje ani vyšší stupeň. Obžaloba a aj samotný Rozsudok sú založené na

domienkach a hypotézach. Prokurátor v konaní pred súdom neuniesol dôkazné bremeno a neboli
produkované žiadne relevantné dôkazy o vine mojej osoby. Naďalej pretrvávajú rozumné a dôvodné
pochybnosti, že by som sa dopustil skutku, tak ako sa mi v obžalobe kladie za vinu. Mám za to, že
hodnotenie dôkazov súdom podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, vykonané Okresným súdom Trnava je ústavne neakceptovateľné, mám za to,

že zásadu voľného hodnotenia dôkazov upravenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd poňal príliš
voľne, mám za to, že súd vychádza z domnienok, bez základu v relevantných dôkazoch. Poukazujem
na to, že podľa už judikovaného právneho názoru, “zásada objektívnej pravdy (v súčasnosti zásada
náležitého zistenia skutkového stavu) vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o
jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá

bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre
obvineného priaznivejší” (R 46/1963). Taktiež poukazujem na to, že “z princípu prezumpcie neviny
zakotveného v § 2 ods. 4 Trestného poriadku vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdeniezavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. To platí aj v prípadoch, v ktorých pri
objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už odstrániť nedajú, hoci pri správnom postupe by mohli
byť zistené okolnosti svedčiace v neprospech obvineného” (R 56/1994-I). Rozsudku chýba konzistentné

vyhodnotenie skutkového stavu. V Rozsudku chýba vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie.
Jednou z najdôležitejších súčastí práva na spravodlivý proces je povinnosť súdu náležite sa vysporiadať
s relevantnými argumentmi procesnej strany trestného konania. Procesnej strane súd musí dať odpoveď
na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery napadnutého rozhodnutia v závažných a
samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich okolnostiach. Právo na spravodlivý proces zahrňuje i povinnosť

súdov vysporiadať sa so všetkým, čo v priebehu konania vyšlo najavo a čo procesné strany tvrdia,
keď to má vzťah k meritu veci. Ak súdy túto zákonnú povinnosť nedodržia, a to jednak tým, že
so zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami sa nezaoberajú vôbec alebo sa s nimi
vysporiadajú nedostatočným spôsobom, má to za následok nedostatok konania, premietajúci sa ako
zásah do Ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a do práva na
súdnu ochranu. Právu na spravodlivý proces zodpovedá povinnosť súdov rozhodnutie riadne odôvodniť

a adekvátne sa, čo do myšlienkových konštrukcií, racionálne logickým spôsobom vysporiadať so
všetkými dôkazmi. Rovnako i s argumentačnými tvrdeniami uplatnenými účastníkmi konania, lebo v
opačnom prípade dochádza k ústavnoprávnemu deficitu obdobnému kategórii neústavnosti v podobe
tzv. opomenutých dôkazov. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že orgány verejnej moci nemôžu
prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva slobody fyzických a

právnických osôb, najmä ak nie sú odôvodnené, svojvoľné, arbitrárne a nedávajú odpoveď na podstatu
veci. Napríklad v odvolacom konaní sa tak súd pri potvrdení rozhodnutia súdu prvého stupňa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. Pokiaľ sa však rozhodnutie odvolacieho súdu
nebude zaoberať odvolaním brojacim práve proti dôvodom uvedeným v rozhodnutí súdu prvého stupňa,
takýto jeho postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania (rozsudok najvyššieho súdu z 1.

septembra 2007, sp. zn. 2 Cdo 170/2005). Súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného
musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania
obvineného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru (Záhora, j. a kol., Dokazovanie v
trestnom konaní., 1. vydanie. Praha: Leges, 2013, 320 s., strana 35).

Výškaškodynebolavtomtoprípadespoľahlivoustálená,naďalejpretrvávajúpochybnostiovýškeškody,
ktorá tvorí kvalifikačný znak danej skutkovej podstaty t. č. krádeže. Podľa výpovede svedka G. H. na
THP dňa 29.11.2018 mali byť papierové výrobky uložené na euro paletách, zabalené fóliou, ktorá bola
poškodená z jednej strany, preto sa to ,,bralo za poškodený materiál.”
Nemôže obstáť argumentácia súdu, že sa jednalo o omyl v predmete útoku, nakoľko nebola spoľahlivo

preukázaná hodnota papierových výrobkov a obžalovaný nebol odsúdený ani za pokus trestného činu
krádeže, pričom je potrebné uviesť, že v prípade nespôsobilého predmetu útoku, by sa nemohlo jednať
ani o pokus trestného činu. Priznanie vtedy obvineného G. H. v prípravnom konaní považujem za
účelové, mám podozrenie, že G. H. tak urobil, aby sa vyhol použitiu § 212 ods. 2 písm. a) TZ účinného
v čase, keď malo dôjsť ku skutku. V tomto ohľade poukazujem aj na zápisnicu z prípravného konania

o výsluchu vtedy obvineného G. H.,, ktorý 22.01.2018 (s. 9 zápisnice o výsluchu) výslovne uviedol,
že: ,,Žiadny doklad totožnosti som v prevádzke nemal, pri prvej výpovedi som zavádzal.” Uvedené
spochybňuje dôveryhodnosť G. H. ako svedka. Nemôže obstáť ani skutková veta Rozsudku, podľa
ktorej malo byť náradie odcudzené zo skladu hotových výrobkov, keď podľa výpovede svedka M. M.
na THP dňa 29.11.2018 sa náradie nenachádzalo v sklade hotovej výroby, pričom interné pravidlá

spoločnosti zakazujú skladovanie takého náradia mimo určený priestor a určite nie v sklade hotovej
výroby. Dokonca Rozsudok odkazuje aj na výpoveď svedka N. O., podľa ktorého malo náradie zmiznúť
z priestoru výrobnej haly.
Uvádzame, že v danom prípade, aj keby sme vychádzali z obžaloby bola by pri takomto údajnom skutku
závažnosť iba nepatrná a nejednalo by sa teda o prečin a dokonca by bol aj daný priestor na aplikáciu

zásady ULTIMA RATIO. Súd sa iba formalisticky vysporiadal s otázkou materiálneho korektívu.
Vzhľadom na zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného (in dubio pro reo), keď sú naďalej
rozumné a dôvodné pochybnosti o mojej vine ako obžalovaného žiadam, aby som bol oslobodený spod
obžaloby, a to podľa § 285 TP. V súlade s vyššie uvedeným, navrhujem aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu Trnava zo dňa 10.03.2022, č.k. 3T/34/2018-357 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol alternatívne ma spod obžaloby oslobodil,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok tak ako je uvedené v obžalobe, pre ktorý som stíhaný.Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolaniepodalobžalovanýakooprávnenáosoba,vzákonnejlehoteaprotivýrokomakonaniu,ktoréim
predchádzalo, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku

a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného
vo vzťahu k výroku o vine a konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nie je dôvodné. Vo vzťahu k
výroku o treste zistil dôvod na zrušenie tohto výroku, ktorý nahradil výrokom vlastným.
Napadnutý rozsudok je v poradí druhým rozsudkom okresného súdu v tejto trestnej veci. V poradí prvý
rozsudok zo dňa 16.7.2019, č. k. 3T/34/2018-257, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného na tom

istom skutkovom a právnom základe ako je uvedené v napadnutom rozsudku, bol na základe odvolania
obžalovaného, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.02.2020, sp. zn. 5To/142/2019, zrušený v celom
rozsahu a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Dôvodom na zrušenie rozsudku boli chyby, ktoré spočívali v tom, že (a) odvodnenie napadnutého
rozsudku nepovažoval odvolací súd za dostatočné, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného

poriadku; (b) odmietol návrhy na doplnenie dokazovania, pričom toto svoje rozhodnutie žiadnym
spôsobom neodôvodnil; (c) nedostatočne zistenia vo vzťahu k výške škody a nakoniec (d) súd sa
nevysporiadal s otázkou tzv. materiálneho korektívu uvedeného v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného
zákona.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že prvostupňový súd odstránil chyby, ktoré

mu boli vytknuté pri zrušení v poradí prvého rozsudku, dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu
avykonanédôkazysprávnymspôsobomvyhodnotil.Písomnévyhotovenievyhlásenéhorozsudkupritom
obsahuje odôvodnenie, ktoré je v súlade s požiadavkami, uvedenými v ustanovení § 168 ods. 1
Trestného poriadku.
Veľká časť odvolacích námietok obžalovaného je nekonkrétna (ods. 2.1 až 2.4). Obžalovaný síce

vymenúva zásady a princípy, ktorými sa musí súd riadiť pri hodnotení dôkazov a písomnom vyhotovení
rozhodnutia, no neuvádza konkrétne skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o tom, že odvolaním napadnutý
rozsudok, je s nimi v rozpore.
Vo vzťahu k vykonaniu a hodnoteniu vykonaných dôkazov odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd
v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na

jeho rozhodnutie. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku
vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, taktiež
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam
nemá odvolací súd žiadne pochybnosti, že súdený skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný (v

spolupáchateľstve so skôr už odsúdeným G. H.). Prvostupňový súd v rozsudku vysvetlil, na základe
akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich dospel k záveru o vine obžalovaného. Prvostupňový súd sa
tiež zaoberal a vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou strán v konaní, pri dodržaní princípov
kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že obžalovaný sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormisúdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Vo vzťahu k namietanej výške škody (ods. 2.5), odvolací súd uvádza, že táto bola spoľahlivo ustálená

a prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uviedol, že hodnota papierových
výrobkov, ktoré obžalovaný, spoločne s už odsúdeným G. H. odcudzili, bola zistená bez pochybností,
na základe výpovedí svedkov – zamestnancov poškodenej spoločnosti, ako aj listinných dôkazov, ktoré
preukazujú hodnotu odcudzených vecí. Rovnako ako prvostupňový súd, aj odvolací súd uvádza, že
dokazovanie v tomto smere bolo vykonaní dostatočne a spochybňovanie výšky spôsobenej škody zo

strany obžalovaného, zostalo v rovine dôkazmi nepodložených tvrdení alebo námietok.

V odvolaní podáva obžalovaný svoju verziu o motivácii svedka G. H. vypovedať takým spôsobom ako
vypovedal, v neprospech obžalovaného (ods. 2.6). Obžalovaný má na takého hodnotenie právo, avšak
ide iba o jeho subjektívny odhad, domnienku, ktorú nemožno brať do úvahy s tým následkom, že by
súd vyhodnotil výpoveď svedka ako nepravdivú, resp. nedôveryhodnú. S touto obranou sa správnym

spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Prvostupňový súd sa vysporiadal aj s otázkou materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného
zákona. Aj keď jeho odôvodnenie v tejto otázke je pomerne stručné, je obsahovo správne. Odvolací
súd k tomuto dodáva, že príprava, ktorá spáchaniu trestného činu predchádzala, koordinácia dvoch
spolupáchateľov, priamy úmysel obžalovaného pri páchaní trestného činu i výška škody, ktorá bola

trestnýmčinomspôsobená,vylučujúzáver,žebyzávažnosťčinubolanepatrná.Pokiaľobžalovanýžiada
aplikáciu zásady ultima ratio, táto zásada nie je v žiadnom ustanovení Trestného zákona zahrnutá.
Dôvod na zrušenie rozsudku v časti výroku o treste, keď obžalovaný podal odvolanie aj proti tomuto
výroku, vidí odvolací súd v tom, že od spáchania trestného činu uplynulo takmer 6 rokov a od vydania
napadnutého rozsudku okresného súdu takmer rok. Tento časový odstup medzi spáchaním skutku

a rozhodnutím odvolacieho súdu, resp. medzi vydaním prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia
v odvolacom konaní, má za následok, že význam uloženia trestu odňatia slobody v tej výške ako ju
určil prvostupňový súd, sa znížil. Odvolací súd vychádzal z premisy, že plynutím času stráca uloženie
trestu odňatia slobody v tej výške ako v roku 2019 (pri vyhlásení v poradí prvého rozsudku okresného
súdu) zmysel, trest uložený v tejto výške už dnes neplní svoj účinok a javí sa ako neprimerane prísny.

Preto rozhodol o zrušení výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám obžalovanému uložil trest
odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, ktorú výšku trestu považuje za primeranú. Pokiaľ ide o druh
trestu a rozhodnutie o jeho podmienečnom odklade, v tomto sa odvolací súd stotožňuje s úvahami
prvostupňového súdu, na ktoré na tomto mieste odkazuje.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.