Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40C/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123200003
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123200003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobkyne: N., proti

žalovanému: F. o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto

r o z h o d o l :

I.Súd zrušuje bezpodielovéspoluvlastníctvomanželovN.,ktorévzniklodňaXX.XX.XXXXuzavretím
ich manželstva, zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku E..

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.01.2023 sa žalobkyňa domáhala zrušenia bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, nakoľko manžel získal oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti

na základe Osvedčenia o živnostenskom oprávnení, č. živnostenského registra 1XX-XXXXX, vydaného
dňa 20.12.2022 Okresným úradom Bratislava, odbor živnostenského podnikania. Žalobkyňa súhlasila s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

2. Žalovaný podaním zo dňa 02.01.2023 súhlasil s rozhodnutím v danej veci bez nariadenia
pojednávania.

3. Podľa § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

4. Podľa § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal
oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z
nich.

5. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie

BSM súdom. V ustanovení § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o právnu úpravu lex specialis v pomere k § 148 ods. 2 Občianskeho
zákonníka , pretože v tomto ustanovení (§
148a ods. 2 Občianskeho zákonníka ) jedôvod na zrušenie BSM daný priamo zákonom. V konaní súd zisťuje len to, či jeden z manželov (alebo
obaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba.
V prípade, keď sú tieto zákonné podmienky splnené, súd musí BSM zrušiť. Rozhodnutie súdu podľa

ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka
teda nezávisí od voľnej úvahy súdu, ako je tomu vo veciach rozhodovaných podľa ust. § 148 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

6. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť (faktické uskutočňovanie) vykonávaná samostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikaním
je teda len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré
požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v § 2 ods. l Obchodného zákonníka (samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo
vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku). Živnostenský zákon (zákon
č. 455/1991 Zb.) vymedzuje živnostenské

podnikanie tým istým spôsobom, resp. tými istými znakmi, ako je podnikanie vymedzené v Obchodnom
zákonníku. Podnikateľom je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe
živnostenského oprávnenia (§ 2 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Obchodného zákonníka). Podnikanie
je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom, teda podnikanie, podnikateľskú činnosť, môže
vykonávať len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka , a teda ten, kto je na to oprávnený, pričom v opačnom prípade nejde o
podnikanie.

7.
8. Po oboznámení sa s podanou žalobou, jej prílohami a vyjadrením žalovaného súd dospel k záveru, že

návrh manželky je dôvodný, dôvod pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov
počas trvania manželstva je determinovaný priamo zákonom a spočíva v získaní oprávnenia na
podnikateľskú činnosť jedným z manželov alebo oboma manželmi. V konaní súd preto zisťoval výlučne
splnenie zákonných podmienok pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov : či
sú účastníci manželia a či ich manželstvo trvá, a či žalovaný získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť

a je či táto činnosť naďalej vykonávaná. Súd mal preukázané splnenie zákonných predpokladov, a preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel tak ako je uvedené vo výroku I.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 C.s.p. v spojení s článkom 4
Základných princípov civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnej žalobkyni nepriznal nárok na
náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa žiadala rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.