Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821201112
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5821201112.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. D.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX Y., 2/ O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXX/XX, XXX XX Y., 3/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX Y., 4/ U.. B.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX Y., všetci žalobcovia zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. Brož, s.r.o., IČO: 52959601, so sídlom A. Bernoláka 1417/6, 034 01 Ružomberok,
proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, 831 03
Bratislava, pracovisko Hlboká cesta 7, 811 05 Bratislava v konaní o náhradu škody a žaloba o ochranu

osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu škody vo výške 79,67 Eur spolu
s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 30.06.2021 do zaplatenia v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12 500 Eur
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12 500 Eur
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 000 Eur
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 Eur

v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

VII. Žalobcom 1/ až 4/ sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 30.6.2021 sa žalobcovia 1/ až 4/ proti žalovanému domáhali zaplatenia
náhrady škody 79,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 79,67 Eur od 30.6.2021

do zaplatenia a náhrady nemajetkovej ujmy a to žalovaný 1/ vo výške 36 000 Eur, žalovaná 2/ vo výške
36 000 Eur, žalovaný 3/ vo výške 18 000 Eur a žalovaná 4/ vo výške 18 000 Eur v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.2. Žalobou odôvodnili tým, že dňa 25.08.2019 došlo v katastri obce Y. k dopravnej nehode, ktorú spôsobil
vodič motorového vozidla C.: J. XXXAY. Pri uvedenej dopravnej nehode došlo k usmrteniu A. D. ml., nar.
X.X.XXXX, dcéry žalobcov 1/ a 2/ a sestry žalobcov 3/ až 4/. Motorové vozidlo, ktorým bol spôsobená

škoda bolo povinne zmluvne poistené pre účely zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný eviduje predmetnú dopravnú nehodu ako poistnú udalosť
pod č. XXXXXXXXXX/X. Na základe predložených dokladov vyplatil žalobcovi 2/ poistné plnenie vo
výške 446,31 Eur v zmysle oznámenia o plnení zo dňa 22.4.2020. Úmrtím A. D. ml. došlo k zásahu
do osobnostných práv žalobcov 1/ až 4/. Nebohá A. D. ml. bola najmladším a najobľúbenejším členom

rodiny.Počassvojhokrátkehoživotabolaveľmiaktívnaapravidelnesazapájaladošportových,akoajdo
kultúrnych akcií organizovaných obcou, či školou, ktorú navštevovala. Žalobcovia spolu so zomrelou A.
tvorili šťastnú rodinu, ktorá prežívala svoje každodenné radosti i strasti. Rodina často trávila spolu čas na
rôznych výletoch, opekačkách či rodinných oslavách. Protiprávnym konaním poisteného pri dopravnej
nehode dňa 25.8.2019 došlo značnou intenzitou k zásahu do súkromia žalobcov vzhľadom na existenciu
väzieb medzi žalobcami a zomrelou A. D. ml.. Takéto protiprávne konanie predstavuje neoprávnený

zásah do práva žalobcov na rodinný život a súkromie. Rodine sa zo dňa na deň úplne zmenil život.
Žalobkyňa 1/ následkom prežitej traumy zo smrti vlastnej dcéry navštevuje psychiatrickú ambulanciu A..
A. D. s lekárskou diagnózou ťažkej depresívnej poruchy so známkami chronifikácie. Nedokáže spať,
často sa budí. Stále myslí na zomrelú dcéru a nedokáže sa so smrťou dieťaťa vyrovnať. Žalobca 2/
ako otec nebohej prežíva stratu z dcéry veľmi nepriaznivo, uzavrel sa do seba a prežíva prežitú traumu

veľmi intenzívnym vnútorným spôsobom. Žalobcovia 3/ až 4/ stratou súrodenca značne utrpeli, čo
poznačiloichvnútornéprežívanieaichkaždodennýživot.Pasívnavecnálegitimáciažalovanéhovyplýva
z právneho postavenia žalovaného ako poisťovateľa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Osobitne žalobcovia odkazovali na ustálenú
judikatúru či už NS SR (R 61/2018) alebo i Ústavného súdu SR (III.ÚS 666/2016 z 16.10.2016), v

rámci ktorej súdy dospeli k výkladu ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) v tom zmysle, že poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla kryje aj nároky pozostalých a náhradu nemajetkovej
ujmy.

3. V časti žaloby o náhradu škody predstavujúcej náklady spojenej s pohrebom spôsobenej poistníkom
žalovaného pri dopravnej nehode dňa 25.8.2019 žalobcovi 1/ a 2/ ako osoby uhrádzajúcej náklady
spojené s pohrebom nebohej sú toho názoru, že žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti nepostupoval
zákonne, keď od vyplateného poistného plnenia odpočítal plnenie poskytnuté žalobcom 1/ a 2/ zo

strany Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Príspevok na pohreb je štátna sociálna dávka, ktorou štát
prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. Strana žalobcov sa
domnieva, že výška škody bola žalovaným neoprávnene znížená o štátnu sociálnu dávku poskytovanú
žalobcom 1/ a 2/ na základe zákona č. 238/1998 Z. z. o príspevok na pohreb v znení neskorších
predpisov. V časti žaloby o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy majú žalobcovia 1/ až

4/ za preukázané, že právo na ochranu súkromia fyzickej osoby zahŕňa v sebe i právo fyzickej osoby
vytvoriť si a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, predovšetkým v citovej oblasti, aby tak bolo
umožnené rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť a viesť rodinný život. Zásahom do práva na ochranu
súkromia fyzickej osoby je i zásah spočívajúci v úplnej deštrukcii úzkej rodinnej väzby usmrtením
iného člena rodiny. Právo na ochranu súkromia žalobcov bolo porušené protiprávnym zásahom značnej

intenzity. Vzniknutá trauma je prakticky neodstrániteľná z ich citového života, ktorý nikdy nebude ako
predtým a vždy bude ovplyvnený touto udalosťou. Domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov,
či odstránenia následkov je vylúčené, nakoľko ide o zásah jednorazový, ktorý neumožňuje obnovenie
pôvodného stavu. Žiadna forma ospravedlnenia alebo morálneho odškodnenia nepostačuje na to, aby
bola vyvážená vzniknutá nemajetková ujma. Ospravedlnenie je v tomto prípade neadekvátna náhrada

tejto značnej intenzívnej ujmy, nakoľko smrťou dcéry a sestry stratili žalobcovia možnosť udržiavať s
nebohou akékoľvek ďalšie vzťahy a sú o túto sféru prirodzených rodinných vzťahov ochudobnení.

4. Žalobcovia sa domáhajú náhrady citovej ujmy spôsobenej im nezvratnou deštrukciou
interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života jednotlivca protiprávnym

usmrtením blízkej osoby a to vo forme primeraného zadosťučinenia v peniazoch podľa ustanovení o
ochraneosobnosti,ktoréchrániaisúkromiejednotlivca.Žalobcoviažiadajúnáhradunemajetkovejujmyv
sume 40 000 Eur pre matku a otca nebohej - žalobcov 1/ a 2/ a žalobcov 3/ a 4/ - súrodenci nebohej po 20
000Eur.Vychádzajúczozáverovvyšetrovaniapredmetnejdopravnejnehodyjezrejmé,žepoškodenáA.D. ml. nebola v čase vzniku dopravnej nehody pripútaná bezpečnostným pásom. Z uvedeného dôvodu
s poukazom na ust. § 411 OZ žalobcovia akceptujú zníženie žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy v
rozsahu 10 %, nakoľko majú za to, že nepripútanie sa nebohou bezpečnostným pásom sa podieľalo na

vzniku dopravnej nehody v rozsahu 10%. Rozsah spoluviny poškodenej akceptoval aj žalovaný v rámci
likvidácie poistnej udalosti a v rozsahu 10% znížil vyplatenú náhradu škody. Po zohľadnení deklarovanej
spoluviny je výška požadovanej nemajetkovej ujmy vo výške 36 000 eur pre matku a otca nebohej -
žalobcov 1/ a 2/ a 18 000 Eur pre súrodencov nebohej žalobcov 3/ a 4/.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.8.2021 neuznávajúc nárok žalobcov,
namietajúc zároveň svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný bol názoru, že zodpovedá len za
nárok na náhradu škody a nie aj náhradu nemajetkovej ujmy. Tu poukázal na nepreukázanie citových
väzieb vo vzťahu k uplatňovanej výške náhrady nemajetkovej ujmy a hoci súd jej výšku určuje s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, je
potrebné skúmať kritéria, od ktorých sa následne samotná výška nemajetkovej ujmy má odvíjať. Súdna

prax za rozhodujúce považuje kritéria na strane žalobcov (poškodených) - ide o intenzitu vzťahu s
nebohým, kde je rozhodujúca individuálnosť uplatneného nároku, skutočnosť, ako často trávili spolu
čas, či už si zomrelá žila vlastný život alebo sa snažila už osamostatniť od rodiny. Na strane vodiča -
škodcu, kedy je potrebné zohľadniť najmä dopad udalosti do sféry pôvodcu zásahu, najmä, ak sám vodiť
zahynul. Rozhodujúce sú aj majetkové pomery vodiča a nie poisťovateľa, či prevádzkovateľa vozidla,

pretože len on zasiahol do ich práv a len on je nositeľom povinnosti, ktorú v prípade jej priznania súdom,
ju uhradí poisťovateľ ako škodu na účely zákona o PZP. Aj v prípade úmrtia vodiča je potrebné prihliadať
na jeho sociálne prostredie a majetkové pomery. A ďalším kritériom sú samotné okolnosti nehody - je
potrebné preukázať aký dopad malo nepripútanie sa bezpečnostným pásom na utrpenie smrteľných
zranení a ako by pripútanie bezpečnostným pásom malo vplyv na záchranu života. V tejto súvislosti

navrhol pripojiť spis - ČVS: ORP-396/1-VY-DK-2019. Nesúhlasil s paušalizovaním výšky náhrady a
ani jej určenie podľa stupňa vzdialenosti príbuzenstva, pretože ide o zásah do osobnostných práv - o
právo osobnostné, kedy každý prežíva zásah individuálne, odlišne. A priori je potrebné skúmať intenzitu
vzájomného vzťahu a dopad zásahu do tohto vzťahu, pretože ide o satisfakciu, ktorá je doplnkovým
spôsobom zadosťučinenia v prípade, ak nepostačuje morálne zadosťučinenie. Toto kritérium v danej

veci absentuje. Žalovaný bol názoru, že doposiaľ - žalobou, nebola preukázaná dôvodnosť uplatňovanej
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a tu poukázal na ust. § 13 OZ, kedy finančná náhrada je
až posledná forma náhrady, ktorú prechádza morálne zadosťučinenie - ospravedlnenie sa pôvodcu
zásahu. Uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy považoval za neprimerane vysokú, pretože aj v prípadoch,
kedy je preukázaná značná intenzita vzťahu medzi pozostalými a nebohým sa pohybuje rámcovo v

nižších sumách ako tej, ktorú si uplatňujú žalobcovia. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby patrí stále iba tej - ktorej konkrétnej fyzickej osobe,
ktorá je povinná tento zásah preukázať. Tu odkázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 289/2017
z 21.11.2017, v zmysle záverov ktorého by súd ma poznať vlastnú judikatúru, komparovať jednotlivé
rozsudky v obdobných veciach a dospieť k spravodlivému rozhodnutiu vo veci. Postoj všeobecných

súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez
toho, aby svojodklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu materiálneho
právnehoštátu.Priurčovanísumynemajetkovejujmymusiavšeobecnésúdyzároveňzohľadňovaťsvoju
vlastnú rozhodovaciu činnosť a v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach
rovnako a v ich judikatúre by mal tak existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a

výškou priznanej náhrady. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia o pohrebné bol žalovaný názoru, že
postupoval správne, pretože poistné plnenie by hradilo tieto náklady.

6. Žalobca v replike danej jeho podaním zo dňa 16.8.2021 v otázke pasívnej vecnej legitimácie odkázal
naust.§4ods.2zákonač.381/2001Z.z.,vzmyslektoréhoježalovanýakopovinnýzmluvnýpoisťovateľ

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu zodpovedný, je vecne
legitimovaný v spore o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Intenzita zásahu škodcu - vodiča
motorového vozidla J. XXXAY do osobnostných práv žalobcov je tak zásadná, že nie je ju možné nijakým
spôsobom odstrániť, ba ani zmierniť. Minimálne na strane žalobkyne 1/ je daná existencia dlhodobých
zdravotných následkov v psychickej rovine, ktoré zásadným spôsobom života ovplyvňujú kvalitu jej

života. Poukázali na potrebu súdu porovnať kvalitu života žalobcov pred a po vzniku škodovej udalosti
zo dňa 25.8.2019, pri ktorej došlo k úmrtiu dcéry, resp. sestry žalobcov a následne priznanou finančnou
kompenzáciou zmierniť ujmu, ktorú žalobcovia utrpeli stratou blízkej osoby v osobnostných právach,
najmä v práve na súkromie a rodinný život. Následok citovej ujmy spôsobenej žalobcom pretrhnutímvzájomných rodinných väzieb medzi zomrelou A. D. ml. a jej rodičmi, resp. súrodencami je nezvratný,
nenapraviteľný a vzniknutá trauma je neodstrániteľná z citového života žalobcov. V otázke spoluviny
poškodenej spočívajúcej v nepripútaní sa bezpečnostným pásom poukázal na to, že táto skutočnosť

nemá žiadny vplyv na následok spočívajúci v úmrtí poškodenej, pretože pri dopravnej nehode zo dňa
25.8.2019 došlo k úmrtiu všetkých pasažierov nachádzajúcich sa v motorovom vozidle J.-XXX W.,
pretože došlo k úmrtiu i P. D., nar. XX.X.XXXX, ktorá sedela vo vozidle na zadnom sedadle vedľa
zomrelej A. D., pričom v čase dopravnej nehody bola zomrelá P. D. riadne pripútaná bezpečnostným
pásom.

7.Žalovanývduplikedanejjeholistomzodňa9.9.2021pridržiavajúcsasvojhovyjadreniakžalobe,ktoré
zopakoval svoje tvrdenia, t.j. že je potrebné vychádzať z kritérií, ktoré prijala súdna prax ako určujúce
pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy a to tak na strane žalobcov ako tých, do ktorých práva sa
zasiahlo a na stane vodiča, kedy je potrebné zohľadniť najmä dopad udalosti do sféry pôvodcu zásahu,
rozhodujúce sú majetkové pomery vodiča a nie poisťovateľa, či prevádzkovateľa vozidla, pretože len

on zasiahol do práv žalobcov a len on je nositeľom povinnosti, kedy v prípade jej priznania, tú uhradí
poisťovateľ ako škodu na účely zákona o PZP. Poukázal na to, že je potrebné skúmať, aký dopad malo
nepripútanie sa bezpečnostným pásom na utrpenie smrteľných zranení a ako by jej pripútanie mohlo
pomôcť k záchrane života. Zotrval na potrebe skúmania individualizácie vzťahu k zosnulej a dopad
pretrhnutia vzťahov do osobnostných práv žalobcov. A potrebu skúmania škodovej udalosti do sféry

pôvodcu zásadu, ktorý pri dopravnej nehode zahynul. Poukazoval na neprimeranosť výšky uplatnenej
náhrady nemajetkovej ujmy, vymykajúcej sa bežnej sudcovskej praxi. Nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby patrí stále iba tej - ktorej konkrétnej
fyzickej osobe, ktorá je povinná tento zásah preukázať. Opäť poukázal na nálezy ústavného súdu a
dôvod, že plnenie odmietol pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ až 4/, oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich
súčasť spisu, s pripojeným spisom OR PZ, OO PZ Dolný Kubín sp. zn. ČVS: ORP-396/1-VYS-DK-2019
a zistil, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná.

9.Vsúdenejvecisažalobcovidomáhajúnárokunanáhraduškodyjednakformoukrátenéhopohrebného
vo výške 79,67 Eur s príslušenstvom a náhrady nemajetkovej ujmy.

10. Za nesporné považovali obe strany to, že dňa 25.08.2019 v katastri obce Y. došlo k dopravnej
nehode, ktorú spôsobil vodiť motorového vozidla C.: J.. XXXAY, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia

dcéry žalobcov 1/ a 2/ a sestry žalobcov 3/ a 4/ A. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y., G. XXX/XX.
Tá zraneniam podľahla a došlo k jej úmrtiu (a aj úmrtiu vodiča motorového vozidla). Motorové vozidlo,
ktorým bola spôsobená škoda bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, ktorý predmetnú škodovú
udalosť, majúcu charakter poistnej udalosti, eviduje pod č. XXXXXXXXXXX/X. Žalovaný dňa 21.4.2020
ukončil šetrenie poistnej udalosti a titulom náhrady škody vyplatil na účet žalobcu 2/ sumu 446,31

Eur, poistné plnenie krátil o 15 % z dôvodu, že poškodená v čase vzniku dopravnej nehody nebola
pripútaná bezpečnostným pásom, pričom ani nesplnenie tejto povinnosti zo strany poškodenej nebolo
spochybnené. Konkrétne, žalovaný na náklady spojené s pohrebom vyčíslené podľa dodacieho listu č.
70/2019 vo výške 618,80 Eur, poistné plnenie znížil jednak o 15% (z dôvodu spoluviny poškodenej)
o sumu 92,82 Eur a ďalej toto poistné plnenie krátil o poskytnutú dávku štátnej pomoci z ÚPSVaR o

sumu 79,67 Eur. A práve krátenie poistného plnenia o štátnu sociálnu dávku (príspevok na pohreb) si
žalobcovia 1/ až 4/ uplatňovali titulom náhrady škody. Jej výška sporná nebola, zostalo len posúdiť (ne)
dôvodnosť krátenia štátnej sociálnej dávky, tzv. pohrebného žalovaným.

11. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd z uznesenia OR PZ v Dolnom Kubíne, odbor

kriminálnej polície, Dolný Kubín zo dňa 28.2.2020 č. ČVS: ORP-396/1-VYS-DK-2019 (odvolávajúceho
sa na závery znaleckého posudku č. 7/2020 o konštatovaní bezprostrednej príčiny smrti A. D. -
traumaticko-hemoragický šok pri polytraume) mal preukázané, že trestné stíhanie vedené proti vodičovi
A. D. ml., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., Z. A. XXX/X, ako páchateľovi trestného činu bolo zastavené
podľa § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, pretože trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo

začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, proti tomu kto zomrel, alebo bol vyhlásený
za mŕtveho. Bola daná zodpovednosť žalovaného za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti
žalobcov - práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou blízkej osoby natrvalo narušený,keďže nebolo sporu o tom, že motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného a že tento
túto poistnú udalosť evidoval pod č. XXXXXXXXXXX/X.

12. Vo vzťahu k priebehu nehodového deja nebola sporná ani okolnosť o tom, že poškodená v čase
dopravnej nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom, na ktorú skutočnosť poukazoval žalovaný,
pretože žalobcovia už z tohto dôvodu krátili žalobou uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
Vo vzťahu k (technickej) príčine dopravnej nehody bola konštatovaná nesprávna technika jazdy a to
rýchlosť vodiča vozidla Z. po ceste III/2305 v smere od obce Trstená smerom na obec Zábiedovo,

pravotočivou zákrutou rýchlosťou 106 až 111 km/h, teda rýchlosťou o 31 až 33 km/h vyššou ako bola
rýchlosť primeraná prejazdu zákrutou v podmienkach dopravnej nehody. V dôsledku toho sa vodič v
zákrute dostal do bočného šmyku a s vozidlom prešiel do ľavej časti vozovky tak, že vodička vozidla
Renaultnemalamožnosťdopravnejnehodazabrániť.Všetcičlenoviaposádkypritejtodopravnejnehode
tragicky zahynuli, z ktorého dôvodu súd nemal dôvod preukazovať aký dopad by malo nepripútanie sa
bezpečnostným pásom na utrpenie smrteľných zranení a ako by pripútanie prispelo k záchrane života

poškodenej, keď napokon žalovaný v závere konania dôkaz znaleckým skúmaním ani nenavrhoval.
Nebolo sporu ani o tom, že konaním vodiča vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného - VW Z. C.:
J. XXXAY bola spôsobená škoda na zdraví poškodenej, následkom ktorým podľahla a svedčí o tom
aj Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 22.4.2020, kde je konštatovaný odkaz na poistnú udalosť zo
dňa 25.8.2019, ktorá bola spôsobená poisteným motorovým vozidlom J. XXXAY, ktorého vlastníkom a

držiteľom A. D. st..

13. Pokiaľ ide o blízke citové väzby a zásah do práv žalobcov, najmä práva na súkromie a rodinný život
bolo preukázané, že poškodená bola najmladším a vytúženým dieťaťom v rodine, bola aktívna a živá,
s dobrou náladou a pozitívnym náhľadom k životu, s dobrými školskými výsledkami, či umiestneniami

v súťažiach alebo reprezentovaní školy, osobou, ktorá sa aktívne zapájala do aktivít obce a farnosti,
v ktorých vynikala. Bola osobou, ktorá obohatila citový život žalobcov 1/ a 2/ ako rodičov, keďže sa
narodila po tom, čo žalobca 3/ a 4/ už neboli malými deťmi a začali sa vytvárať vlastné predstavy o
živote. Bola osobou fyzicky a telesne zdatnou venujúcou sa športu, o čom nepochybne svedčia rôzne
čestné uznania, vyznamenania a účasť v súťažiach. Poškodená napokon vynikala aj v súťažiach jazyka,

vnášala radosť do života rodiny a samozrejme v čase, keď bola žalobkyňa 1/ po operácii chrbtice, bola
jej oporou.

14. Žalobkyňa 1/ potvrdila, že dcéra mala 15 rokov, bola vytúženým dieťaťom, ktorá sa narodila po
dvoch rokoch po tom, čo sa rozhodli mať tretie dieťa. V roku 2016 bola po operácii chrbtice, bola jej

oporou, pomáhala jej takmer vo všetkom a aj v ošetrovaní rán, pretože manžel v tom období bol na
týždňovom pracovnom turnuse. Bola jej slnko, anjel, užívali si ju celá rodina. Tancovala a spievala a bola
aktívna v dobrovoľnom hasičskom zbore, zdobila obecné sály pri príležitosti svadby, bola dominantná a
v kolektíve obľúbená, mala rešpekt, ktorú vedomosť má od jej učiteľky, dosahovala výborné výsledky v
škole, zúčastňovala sa súťaží, či prezentácií organizovaných obcou, dobrovoľným hasičským zborom.

Dobré výsledky dosahovala v športových súťažiach a aj súťažiach súvisiacich s jazykom. Podieľala sa
aktívne na organizovaní aktivít organizovaných obcou, bola zdravá, neužívala žiadne lieky. Trávila s
nimi dovolenky. Potvrdila, že smrťou dcéry sa im úplne zmenil život, izba sa nezmenila, nedokáže tam
vstúpiť, stolička je prázdna, denne chodí na cintorín, netrávia dovolenky, prestali si spievať pesničky,
ktoré spievali cestou na dovolenku. Po nehode musela vyhľadať odbornú psychiatrickú lekársku pomoc

01/2020 po dohode s manželom, najskôr si myslela, že to zvládne, no nezvládla, prestala sa zaujímať
o okolitý život, stratila chuť úplne na všetko, nevie v noci spať bez liekov. Zhodne ako žalobca 2/
potvrdila, že dve staršie deti, t.j. žalobkyňa 3/ a žalobca 4/ nebývali s nimi, mali svojich partnerov.
Lekárskymi správami bolo preukázané, že v dôsledku smrti poškodenej sa žalobkyňa 1/ lieči na depresiu
ťažkého stupňa - endorektívna (po ťažkej pychotraume) s protrahovaným priebehom s tendenciou ku

chronifikácii.

15. Žalobca 2/ potvrdil, že dcéra mala 15 rokov, bol medzi nimi dobrý rodičovský vzťah, nebol poznačený
hádkami, nezhodami plynúcimi z jej veku. Chodievala s ním do lesa - na lesné plody, len aby mohla
byť s ním, hoci nie vždy sa jej chcelo. Trávili spolu dovolenky v Chorvátsku, v Štúrove, učil ju plávať,

potápať. Odlišovala sa už len tým, že v súťažiach bola lepšia ako niektorí chlapci (DHZ), bola aktívna a
naučila ho korčuľovať a aj na jej popud si kúpili korčule, hrala futbal, bola viac chlapec ako dievča. Bola
dobrá kuchárka, naučil ju variť kotlíkový guláš, ten od jej smrti nevarili, v škole mala výborné výsledky,
bola nadaná po umeleckej stránke. V čase nehody už pracoval na území SR, domov dochádzal denne,do izby dcéry nechodieva, všetko ostalo nezmenené, je to ťažké, náročné, je otupno. Zhodne, ako
jeho manželka - žalobkyňa 1/, potvrdil, že ostatné dve deti už mali svojich priateľov (priateľku) a to, že
žalobkyňa 3/ chodievala domov jeden krát za tri mesiace.

16. Bolo tiež preukázané, že žalobcovia 3/ a 4/ v čase nehody nebývali s rodičmi. Žalovaná 3/ mala
22 rokov (s priateľom) pracovala v zahraničí - vo Švajčiarsku, pracovať do zahraničia odišla ako 19
ročná, v tom čase poškodená navštevovala základnú školu a bola vo veku 10 rokov (poškodená v čase
dopravnej nehody mala 15 rokov). So sestrou komunikovala denne prostredníctvom sociálnych sietí,

domov chodievala 3 až 4 krát do roka (v čase pandémie Covid-19). Pred odchodom do zahraničia s
rodinou absolvovala dovolenky, navštevovali kúpaliska (aj so sestrou), vedeli sa spoločne rozprávať,
zasmiať sa, spolu trávili čas. Žalobkyňa 3/ zhodne ako žalobcovia 1/ a 2/ potvrdila, že poškodená
bola aktívna, dosahovala výborné výsledky v škole, v športe, naučila ju lyžovať, tancovala v obecnom
tanečnom zbore, mala vedomosť o tom, že sa zúčastňovala obecných akcií, bola zrelšia ako zodpovedal
jej vek. Po smrti poškodenej zostali všetci smutní, stratili elán a entuziazmus, schopnosť zasmiať sa a

hlavne spoločne sa porozprávať.

17. Žalobca 4/ potvrdil, že s poškodenou mali pekný súrodenecký vzťah, hádky medzi nimi neboli, bol
o 10 rokov starší, skôr bol jej pomocník a dozor. Chýba mu pozitívna nálada sestry, vo všetkom videla
dobro, dokázala zlé otočiť na dobré, bola živá, zapájala sa do obecných aktivít (dobrovoľný hasičský

zbor, ktorého bol aj on členom) a aktivít farnosti. Bola šikovná, vynikala v jazykových predmetoch. V
čase nehody mal 25 rokov a končil štúdium na vysokej škole v Žiline, domov prichádzal týždenne. Po
smrti sestry sa viac uzavrel do sebe, menej komunikoval s rodičmi a s priateľkou, čo určite nepridávalo
situácii, ktorá nastala po jej smrti. Prelom nastal až po narodení jeho syna, viac ich to spojilo, začínajú
viac komunikovať a rodičia sa tešia z vnúčaťa.

18. Vo vzťahu k maloletej poškodenej obsahom listín bolo preukázané, že bola členkou dobrovoľného
hasičského zboru Zábiedovo a zhodne ako potvrdili žalobcovia, aktívne sa zapájala do činnosti zboru,
pravidelne sa zúčastňovala miestnych a regionálnych súťaží mladých hasičov. Obdobne z potvrdenia
Obce Zábiedovo zo dňa 14.4.2020 mal súd deklarované, že menovaná sa dlhodobo a aktívne

zapájala do kultúrno-spoločenských podujatí organizovaných obcou ako účinkujúca v tanečnej skupine.
Deklarované bolo aj to, že bola aktívna v súťažiach, projektoch organizovaných školou ako Červená
čiapočka - útočí proti kyberšikane, aktívna v športových súťažiach - atletický štvorboj, športovec školy
roku 2015/2016, vynikala v súťažiach jazyka ako „rok čitateľskej gramotnosti - čitateľský maratón 2017, v
súťaži - rýchlosť čítania, či „Týždeň hlasného čítania“. Bola aktívna pri súťažiach pod názvom „odvaha a

šikovnosť“, noc v škole a napokon bola činná aj v iných záujmových organizáciách - Stredisku záujmovej
činnosti Nižná, ktorou jej bolo udelený diplom za vytvorenie zaujímavej pohľadnice, bola činná v škole
v prírode, či v rámci ekologickej olympiády a pôsobila aj v Centre voľného času.

19. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

20. Podľa§ 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

21. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

22. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

23. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č. 381/2001 Z.z.“) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť
svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

25. Ako prvým sa súd zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie
a zistil, že táto nie je dôvodná. Judikatúrou už bolo ustálené, že v prípade uplatneného nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla túto právnu
otázku riešil (a tiež vyriešil) Ústavný súd SR, ktorý vo viacerých posudzovaných veciach odmietol
sťažnosti poisťovní, namietajúcich porušenie svojich základných práv rozhodnutiami všeobecných
súdov ustáľujúcimi krytie nemajetkovej ujmy pozostalých poistením podľa zákona o povinnom zmluvnom
poistení. V rámci odôvodnenia uznesenia z 11.10.2016, sp. zn. III.ÚS/666/2016 Ústavný súd SR uzavrel,
že pojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ústavné konformným spôsobom interpretovateľný
extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení občianskeho zákonníka
o ochrane osobnosti, s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej
regulácie. Uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, najvyšší súd vo svojom rozsudku
zo dňa 31.7.2017 sp. zn. 6 MCdo/1/2016 označil za „obraznú vnútroštátnu bodku v diskusii na témy

1/ krytia nárokov pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu, 2/ tzv. pasívnej legitimácie povinných zmluvných
poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy pred všeobecnými súdnymi (po vydaní tohto
rozhodnutia zo dňa 31.7.2017 najvyšší súd nevydal rozhodnutie, ktoré by v porovnaní s týmto
rozhodnutím bolo založené na odlišných právnych záveroch - tu súd odkazuje na 5Cdo/120/2019).

Vychádzajúc z prezentovaného názoru vyšších súdnych autorít, ktoré je povinný okresný súd
rešpektovať - čl. 2 ods. 2 CSP, je potom zrejmé, že námietka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
nie je dôvodná, žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy
pozostalých podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, jeho zodpovednosť je daná podľa § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z., nakoľko motorové vozidlo K. Z.S XXXAY, ktorým bola spôsobená dopravná

nehoda, bolo poistené u žalovaného.

26. Náhrada nemajetkovej ujmy má tvoriť satisfakciu za nenapraviteľný zásah do práva žalobcov na
súkromie a rodinný život. Do rámca vymedzeného ust. § 11-13 Občianskeho zákonníka patrí právo na
súkromie, zahrňujúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a

rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života). V najširšom zmysle slova sa toto právo
týka aj života v rodine, súrodeneckých a v manželských a partnerských vzťahoch, alebo priateľských
či obchodných vzťahov. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej
satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej
ujmy. Za závažnú ujmu je treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú.
Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú
ujmu takto v danom mieste a čase (v tej situácií, prípadne spoločenského postavenia a podobne),
vnímala aj každá iná fyzická osoba.

27. Z objektívneho hľadiska možno konštatovať, že v prípade usmrtenia blízkej osoby dochádza k
zásahu do práva na súkromie. Súd je názoru, že žalobcovia 1/ až 4/ dostatočne preukázali existenciu
dobrých rodinných a súrodeneckých vzťahov a z toho plynúcich blízkych citových väzieb medzi
žalobcami a poškodenou. Bolo preukázané, že poškodená bola najmladším a vytúženým dieťaťom v
rodine, bola aktívna a živá s dobrou náladou a pozitívnym náhľadom k životu, s dobrými školskými

výsledkami, či umiestneniami v súťažiach alebo reprezentovaní školy, osobou, ktorá sa aktívne zapájala
do aktivít obce a farnosti, v ktorých vynikala. Bola osobou, ktorá obohatila citový život žalobcov 1/ a 2/
ako rodičov, keďže sa narodila po tom, čo žalobca 3/ a 4/ si začali vytvárať vlastné predstavy o živote.
Bola osobou fyzicky a telesne zdatnou, venujúcou sa športu, ekologickým a kreatívnym aktivitám, o čom
nepochybne svedčia rôzne čestné uznania, vyznamenania, diplomy a hlavne umiestnenia (a aj účasť) v

súťažiach, obzvlášť vynikala v súťažiach slovenského jazyka. Vnášala do života rodiny radosť, nadšenie
a zmysel nadchnúť ľudí pre dobrú vec. Žalobkyni 1/ bola oporou v čase choroby, v dôsledku ktorej
podstúpila operáciu chrbtice, kedy žalobca 2/ ako jej manžel pracoval na týždenné turnusy, žalobca 3/
študoval na vysokej škola a žalobkyňa 4/ bola pracovne činná v zahraničí. Smrťou dcéry a sestry, čoje strata nenahraditeľná, došlo k obratu, ba priam prelomu v ich životoch. Žalobkyňa 1/ trpí psychickou
chorobou, na ktorú sa doposiaľ lieči, žalobca 3/ sa po smrti viac uzavrel do sebe, menej komunikoval,
rodina menej trávila spoločný čas, nastalo ticho, otupno a ťaživá atmosféra. Z uvedeného je zrejmé, že

žalobcovia 1/ až 4/ preukázali existenciu intenzívnych citových väzieb a blízkeho vzťahu s poškodenou.
Preto, ak žalovaný tvrdil, že citové väzby medzi žalobcami a poškodenou neexistovali, mal povinnosť
uviesť skutkové tvrdenia, označiť a predložiť dôkazy na ich preukázanie, čo však neurobil.

28. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal z aktuálnej súdnej praxe i právnej

teórie, považujúce za náležité občiansko-právne sankcie za zásah do osobnosti fyzickej osoby,
spočívajúci napríklad aj v usmrtení blízkej osoby pri dopravnej nehode. Priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch zatiaľ nebolo dostatočne jasne ustálené a neboli dané ani základné medze, v rámci
ktorých by sa mala pohybovať výška tejto peňažnej náhrady. Súd za základ svojich úvah vzal verdikt
Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Kontrovej proti Slovenskej republike (ďalej len „ESĽP“).
V predmetnom rozhodnutí ESĽP priznal sťažovateľke nemajetkovú ujmu v sume 25 000 Eur, pričom

neoprávneným zásahom do osobnostných práv sťažovateľky bolo usmrtenie dvoch maloletých detí (vo
veku 5 a 1 rok).

29. Na záveroch tohto rozhodnutia ESĽP postavil svoje rozhodnutie aj Krajský súd v Žiline sp.
zn. 7Co/61/2018, ktorého úvahy si osvojil prvostupňový súd, a ktorý konštatoval, že v kategóriách

nemajetkovej ujmy v rodinných, emociálnych vzťahoch je prakticky nedosiahnuteľné bližšie vymedzenie
všeobecnejších kritérií. Takmer každá racionálna a logická úvaha totiž môže byť interpretovaná rozlične,
možno až protichodne. Napríklad, nedá sa nič namietať proti konštatovaniu, že hodnota usporiadaného
rodinného života, hodnota žiaľu, smútku a bolesti pri narušení rodinných vzťahov úmrtím blízkej osoby
je nevyčísliteľná v peniazoch. Uvedené konštatovanie však automaticky neznamená, že súvisiaca

výška náhrady za nemajetkovú ujmu je prakticky z hľadiska hornej hranice neobmedzená. Rovnako
možno z daného konštatovania dedukovať, že nevyčísliteľnosť vedie k záveru o „nulovom“ základnom
východisku. Pri dospelej osobe sa dá argumentovať tým, že plynutím času sa vzájomný vzťah s ňou
rozvinul v celej šírke vzájomných väzieb, a teda strata takéhoto blízkeho človeka a s tým súvisiace
utrpenie a bolesť sú veľmi výrazné. Na druhej strane je možné uviesť, že vzhľadom na dlhšie trvanie

vzťahu sa tento „mal možnosť „ naplniť v prevažnej miere štandardných interakcií rodiča a dieťaťa,
prípadne manželského spolužitia, v rámci postupného vývoja.

30. Ako už bolo uvedené náhrada nemajetkovej ujmy priznaná ESĽP v prípade sťažovateľky za zásah do
práva na súkromie, zahŕňajúce právo na rodinný život činila 25 000 Eur. Išlo pritom o zásah spočívajúci v

absolútnom rozvrátení a deštrukcie rodinného života menovanej, nakoľko došlo k súčasnému usmrteniu
oboch (jediných) detí; deti boli zastrelené ich otcom, manželom sťažovateľky, ktorý následne spáchal
samovraždu. Použitím hraničného zjednodušenia krajský súd konštatoval, že vo vzťahu k jednému
dieťaťu by sa jednalo o čiastku 12 500 eur.

31. V danej veci súd zohľadnil, že maloletá poškodená mala len 15 rokov, bola živá, vnášala radosť
do života rodiny už len tým, že bola na svoj vek veľmi zrelá a aktívna, strata, ktorú žalobcovia 1/ a 2/
utrpeli zanechala výrazné stopy na ich živote, pretože zmizla dobrá nálada a nadšenie pre život, nastalo
otupno. Žalobkyňa 1/ následkom prežitej traumy zo smrti dcéry navštevuje psychiatrickú ambulanciu
A.. Márie Kianičkovej s lekárskou diagnózou ťažkej depresívnej poruchy so známkami chronifikácie,

žalobca 2/ sa snaží spôsobom jemu vlastným so smrťou dcéry vyrovnať. Ich rodičovský život vo vzťahu
k poškodenej sa naplnil len do fázy dospievania, nerozvinul sa do štádia psychického zrenia osoby
maloletej, sprevádzaného radosťou zo štúdia, z nájdenia partnera a budovania vzťahu, či zakladania jej
rodiny a narodenia dieťaťa. Na druhej strane súd vzal v úvahu, že žalobcovia 1/ a 2 majú ďalšie dve deti,
žalobca 4/ - ich syn si založil vlastnú rodinu, má syna, teda žalobcovia 1/ a 2/ môžu napĺňať citový život

starého rodiča a vnúčaťa, o tento vzťah nebudú ochudobnení, keďže ako bolo preukázané, toto dieťa
(vnúča) urobilo prelom vo vzťahoch, ktorý nastal po smrti poškodenej, dieťa rodinu viac spojilo, začínajú
medzi oveľa viac komunikovať a žalobcovia 1/ a 2/ ako starí rodičia sa tešia z vnúčaťa. U žalobcov 1/ a
2/ nedošlo k úplnému znemožneniu naďalej napĺňať rodinný vzťah. Z toho dôvodu súd žalobcom 1/ a 2/
stanovil náhradu nemajetkovej ujmy v sume 12 500 Eur pre každého, ktorá zohľadňuje 10 % krátenie

titulom spoluviny poškodenej, jej výšku považuje za primeranú okolnostiam danej veci a zásahu, dopadu
a dôsledkom, ktorý žalobcovia 1/ a 2/ smrťou ich dcéry utrpeli v ich práve na súkromie a rodinný život.32. Pokiaľ ide o súrodencov poškodenej - žalobcov 3/ a 4/ možno konštatovať, že u nich sa súrodenecký
vzťah prakticky rozvinul v plnej miere. Žalobkyňa 3/ sa osamostatnila, v čase smrti nežila s poškodenou,
mala svoj priateľky vzťah a bola pracovne činná v zahraničí. S poškodenou bola v osobnom kontakte

niekoľkokrát do roka, resp. denne prostredníctvom komunikačných a sociálnych sietí. Žalobkyňa 3/ sa
vytvárala vlastný život, jej intenzívny súrodenecký vzťah bol naplnený. Strata, ktorú smrťou poškodenej
utrpela, má svoj výraz skôr v absencii tej úrovne vzťahu, ktorá sa týka sesterskej súnaležitosti, pocitu,
že okrem matky (ne) existuje sestra, ktorej sa môže plne zdôveriť s možnými partnerskými, pracovnými,
či inými životnými problémami. Len o túto úroveň vzťahu žalobkyňa 3/ bude ochudobnená, v ostatnom

sa jej súrodenecký vzťah naplnil. Vzhľadom na tieto okolnosti, súd u žalobkyne 3/ ustálil výšku náhrady
nemajetkovej ujmy sumou 4 000 Eur, zhodne zohľadňujúc 10 % zníženie titulom spoluviny poškodenej.

33. Obdobne súd vyhodnotil zásah do osobnosti fyzickej osoby smrťou blízkej osoby -u žalobcu 4/. V
čase smrti bol študentom vysokej školy, na rozdiel od žalobkyne 3/, prichádzal domov každý týždeň,
mal svoju partnerku, tá je jeho terajšou manželkou, narodilo sa im spoločné dieťa. Žalobca 4/ vzťah

partnera, rodiča, syna a z tohto vzťahu plynúce citové väzby nestratil. V tomto smere je tento vzťahový
súhrn v začiatočnom štádiu vývoja s predpokladom jeho intenzívnejšieho rozvíjania. Pokiaľ ide o jeho
súrodenecký vzťah s poškodenou, zhodne ako u žalobkyne 3/, možno konštatovať, že tento sa rozvinul
takmer v plnej miere, hoci tento nesie ťažšie stratu - smrť sestry už len z toho dôvodu, že častejšie a teda
aj intenzívnejšie s ňou prežíval klasický súrodenecký vzťah a ten plynul aj z toho, že domov prichádzal

oveľa častejšie (týždenne), oveľa viac prežíval jej entuziazmus, nadšenie pre život a fyzickú aktivitu a aj
z toho, že ich spájali rovnaké záľuby a to pôsobenie v dobrovoľnom hasičskom zbore. Preto súd ustálil
u neho výšku náhrady nemajetkovej ujmy sumou 5 000 Eur, zhodne po zohľadnení 10 % spoluviny
poškodenej. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcov 1/ až 4/ ako nedôvodný zamietol.

34. Súd žalobcovi priznal aj nárok na náhradu škody pozostávajúci zo sumy 79,67 Eur, ide o krátenie
o poskytnutý príspevok na pohreb. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcovi, že príspevok na pohreb
je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením
pohrebu zomretého a jeho poskytovanie je upravené zákonom č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb.
Ide jednorazový príspevok systému štátnej sociálnej podpory, ktorý patrí iba raz a jeho úlohou je

zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou, t.j. prispieť rodine alebo pozostalým na krytie nákladov
spojených so zabezpečením pohrebu. Už zo samotného pojmu „príspevok“ a systému jeho zaradenia
do štátnych sociálnych dávok je zrejmé, že má prispieť na pomernú časť nákladov, ktoré vzniknú
s pohrebom zomretého. Je vyplácaný zo systému štátnej sociálnej podpory určeným orgánom -
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Niet teda žiadneho právneho dôvodu na to, aby žalovaný ako

poisťovňa náklady podľa dodacieho listu krátil o tento príspevok, ktorý je od deklarovaných nákladov
nezávislý. Judikatúrou už bolo ustálené, že medzi náhradu škody patria aj náklady na zriadenie pomníka
zomretého, výška týchto nákladov nebola zrejmá v čase, keď došlo k vynaloženiu nákladov spojených
s pohrebom. Pritom len náklady spojené s pohrebom poškodenej predstavovali sumu 2 473,50 Eur. Nie
je možné sa preto na úkor žalovaného obohatiť. Príspevok nepatrí poisťovni, ale pozostalým. Súd preto

nezistil dôvod na to, aby poisťovňa krátila poistné plnenie o tzv. príspevok na pohreb vo výške 79,67 Eur
a túto sumu žalobcom 1/ až 4/ priznal spolu s úrokom z omeškania, ktorý bol určený podľa § 517 ods. 2
OZ a to od 30.06.2021, keďže v tomto období bol žalovaný v omeškaní. K ukončeniu šetrenia poistnej
udalosti došlo 22.4.2020 a uplynutím 15 dní, t.j. dňom 30.04.2020 sa žalovaný dostal do omeškania -
§ 797 ods. 3 OZ.

35. Vo vzťahu k námietke žalovaného o tom, aký dopad malo nepripútanie sa bezpečnostným pásom
poškodenej na utrpenie smrteľných zranení a aký vplyv by malo pripútanie na záchranu života
súd odkazuje na znalecký posudok č. XX/XXXX znalca U.. O. X., z ktorého záverov vyplýva, že
bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motorového

vozidla K. Z. TS V., ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, pretože vodič išiel rýchlosťou
o 31 až 33 km/hod rýchlejšou než ako bolo možné bezpečne zvládnuť prejazd pravotočivou zákrutou
a toho, aby sa vozidlo nedostalo do šmyku a nebolo nutné zmeniť smer jazdy. Z lekárskeho posudku
č.7/2020 vyplýva, že v dôsledku prudkého nárazu trupom do ľavostranných častí vozidla vznikli závažné
vnútorné zranenia - pomliaždenie oboch pľúc, tzv. hydrodynamickým efektom v dôsledku prudkého

zvýšeniahydrodynamickéhotlakukrvnéhostĺpcapriprudkomstlačenísrdcovnice,kompletnéroztrhnutie
jej vzostupnej časti - hrudného koša, došlo ku trhline na bránici s vtlačením časti žalúdka do dutiny
hrudnej a účinkom násilia, ktorý vznikol v priebehu nehodového deja, došlo aj ku krvácaniu pod mäkkú
blanu mozgu, do krvného systému mozgu, zlomeninám rebier a panvy a kompresívnemu poraneniuvnútrohrudných orgánov, čo malo za následok únik krvi z cievneho riečišťa do dutiny hrudnej a mäkkých
tkanív, to spôsobilo zmenšovanie objemu cirkulujúcej krvi, pokles tlaku krvi, to viedlo k znižovaniu
minútového objemu krvi cirkulujúcej srdom a príčine úmrtia traumaticko-hemoragickému šoku, t.j. šoku

z poranenia a následného krvácania. Z posudkov vyplýva, že ani pripútanie poškodenej by nezabránilo
vzniku dopravnej nehody, pretože už v druhej fáze nehodového deja došlo k odmršteniu tela do
deformujúcich sa ľavostranných častí vozidla a vzniku zranení, následkom ktorých poškodená podľahla.
Na poškodení svojho zdravia - nepripútaním sa bezpečnostným pásom sa preto poškodená mohla
podieľať maximálne v rozsahu 10 %, (nie 15 %), a túto spoluvinu zohľadnil pri rozsahu náhrady

nemajetkovej ujmy § 441 OZ. Iný dôkaz (znaleckým posudkom) žalovaným navrhovaný nebol. Súd preto
vychádzal z nesporných skutkových tvrdení a obsahu listín.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255
ods. 1 CSP a žalobcom 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37 %, t.j. v rozsahu
ich úspechu vo veci.

37. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník - § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul, možno vykonať exekúciu podľa § 48 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.