Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 15Cpr/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202266
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Vráblová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2519202266.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Simonou Vráblovou v spore žalobcu: X. L., J.. XX.XX.XXXX,

G. O. X, I., v zastúpení: JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti
žalovanému: Schavemaker Slovakia, s.r.o., IČO: 35 978 406, so sídlom Seredská 4012/247, Trnava, v
zastúpení: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom Školská 3, Nitra, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce zo dňa 09.07.2019, doručené žalobcovi dňa 22.07.2019, je neplatné.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy a to vo výške celkom 17.184 Eur za obdobie
od 13.09.2019 do 08.03.2022.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2019, po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa
08.06.2022, právoplatným dňa 14.6.2022 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru
žalovaného okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 09.07.2019,
doručené žalobcovi dňa 22.07.2019, je neplatné a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu mzdy vo výške celkom 17.184 Eur za obdobie od 13.09.2019 do 08.03.2022. Zároveň si voči
žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22. júla 2019 bolo žalobcovi poštou doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu, že v dňoch 26.
júna 2019 po ukončení práceneschopnosti žalobcu sa nedostavil do práce, čím mal závažne porušiť
pracovnú disciplínu, na základe čoho vznikla 3-dňová neospravedlnená absencia. Podľa uvedeného

oznámenia so žalobcom okamžite ukončil žalovaný pracovný pomer, a to ku dňu 30. júnu 2019.
Uvedené konanie zamestnávateľ považuje za porušenie základných povinností zamestnanca, a to
najmä povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 81 Zákonníka práce a uvedené konanie považuje
za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré má byť podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Pracovný pomer vznikol
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. decembra 2014, pričom žalobca vykonával prácu vodiča
medzinárodnej kamiónovej dopravy. K dôvodu, ktorý je uvedený v okamžitom ukončení pracovného

pomeru žalobca uvádza, že žalobca neporušil svoje pracovné povinnosti, práve naopak, zo strany
zamestnávateľa došlo k porušeniu pracovnej zmluvy a Zákonníka práce tým, že žalobcovi nebola
prideľovanápráca.Jepravdou,žežalobcaboldo25.júna2019práceneschopný,ihneďpojejukončenío
tejto skutočnosti informoval žalovaného. Nakoľko žalobca pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovejdopravy, nemal stále pracovisko, miesto výkonu práce bola prakticky Európska únia. Nástup do práce
žalovaný oznamoval svojim zamestnancom tak, že vždy na konci týždňa bol ten-ktorý zamestnanec
informovaný, a to telefonicky alebo SMS správou, kedy a kde sa má dostaviť. Deň 25. júla 2019 pripadol

na utorok, pričom od stredy do nedele nikto zo strany žalovaného neinformoval žalobcu, kedy a kam
sa má dostaviť, kedy má opätovne nastúpiť do práce po ukončení práceneschopnosti. Z charakteru
práce žalobcu vyplýva, že nemá stále pracovisko, nemá kanceláriu, kam chodí každý deň do práce,
ale vždy bol informovaný, kedy a kde sa má dostaviť, nakoľko pracoval ako vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy. Žiadny takýto pokyn však žalobca od žalovaného nedostal. Okamžité ukončenie

pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené obyčajnou poštovou zásielkou dňa 22. júla 2019, pracovný
pomer preto nemohol skončiť dňa 30. júna 2019. Okrem toho, zo zápisu z rokovania konaného dňa
08. júla 2019, predmetom ktorého bolo prerokovanie výpovede zo strany zamestnanca vyplýva, že
okamžité ukončenie pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcom zamestnancov až dňa 08. júla
2019. Z uvedeného dôvodu nie je daný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v
písomnom oznámení zo dňa 09. júla 2019 a preto žalovaným dané okamžité ukončenie pracovného

pomeru je neplatné. Žalobca dostal dňa 03. mája 2019 pokyn od žalovaného, že žalobcu majú okamžite
stiahnuť do Holandska a následne poslať späť na Slovensko a to z dôvodu, že žalobca ako vodič
je nežiadúci. Žalobca dlhodobo trpí zdravotnými problémami, už dňa 06. decembra 2018 mu lekár
- internista uviedol, že nedoporučuje prácu profesionálneho šoféra, podobne tak urobil aj všeobecný
lekár dňa 10. júla 2019. Samotný Zákonník práce uvedenú formu skončenia pracovného pomeru

definuje ako výnimočnú formu skončenia pracovného pomeru, ktorý môže zamestnávateľ uplatniť len za
splnenia prísnych formálnych a materiálnych podmienok. Okamžité skončenie pracovného pomeru je
mimoriadnyspôsobskončeniapracovnéhopomeruvprípade,ženiejemožnépoužiťiný,menejrazantný
spôsob skončenia pracovného pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Zákonník práce nevymedzuje,

čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré treba vždy skúmať individuálne
v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí
zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti.
Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza, že tento mal skončiť dňa 30. júna 2019,
avšak žalobcovi bolo uvedené oznámenie doručené poštou až dňa 22. júla 2019. Okamžité skončenie

pracovného pomeru je v kontexte Zákonníka práce najradikálnejším ukončením tohto zmluvného vzťahu
a ako vyplýva z ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce, je výnimočným opatrením. V tomto duchu
je potom potrebné vykladať obsah pojmu závažné porušenie pracovnej disciplíny a považovať zaň
skutočne krajne nežiaduce konanie zamestnanca. Pri výklade tohto pojmu je potrebné prihliadať aj
na ďalší z možných zákonných dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to právoplatné

odsúdenie pre úmyselný trestný čin podľa písm. a) citovaného ustanovenia. Pokiaľ s právoplatným
odsúdením pre úmyselný trestný čin spája Zákonník práce rovnaký dôsledok ako so závažným
porušením pracovnej disciplíny v podobe možnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, musia aj
oba uvedené predpoklady takéhoto ukončenia pracovného pomeru mať porovnateľný obsah čo do miery
závažnosti. V celom rozsahu možných porušení povinností zamestnancami sú obe skutkové podstaty

okamžitého skončenia pracovného pomeru najzávažnejším možným. Dali do pozornosti aj rozsudok
Krajského súdu Trenčín zo dňa 20. júla 2017, sp. zn. 17CoPr/7/2015 a rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2011, sp. zn. 5 Cdo/81/2010. So zreteľom na ustanovenie § 79
ods. 1 Zákonníka práce žalobca žalovanému písomne dňa 13. septembra 2019 oznámil, že trvá na tom,
aby žalovaný žalobcu aj naďalej zamestnával ako zamestnanca a súčasne mu vyplácal mzdu, resp. v

prípade, ak mu nebude umožnené vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, aby mu bola vyplácaná
náhrada mzdy.

3. Vyjadrením zo dňa 17.12.2019 žalobca oznámil, že im nebolo doručené žiadne vyjadrenie žalovaného
k podanej žalobe, a teda žalovaný si neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany. Žalobca navrhol

v konaní vykonať dôkaz, a to výsluch žalobcu. Súčasne súdu predložil ako dôkazy SMS správy, ktoré
preukazujúskutočnosť,akožalovanýakozamestnávateľoznamovalžalobcoviakozamestnancovi,kedy
a kde má nastúpiť na výkon práce. Bolo to realizované formou SMS správ resp. telefonátov, ktorými bolo
žalobcovi oznamované, kedy a kde má nastúpiť do práce.

4. Uznesením z 18. februára 2020 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia
svoje podanie zo dňa 13.09.2019 doplnil najmä vo vzťahu k bodu 2. žalobného návrhu o sumu
náhrady mzdy a konkrétny časový úsek, v rámci ktorého žalobca žiada náhradu mzdy. Vyjadrením
zo dňa 24.marca 2020 žalobca odkázal na dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovnéhopomeru uvedené v podanej žalobe. Žalobca sa v prvom rade domáha určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru žalovaného okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
zo dňa 09.07.2019, doručené žalobcovi dňa 22.07.2019. Z hľadiska náhrady mzdy, ktorej sa taktiež

domáha v tomto konaní uvádzajú, že zamestnávateľ žalobcovi v roku 2019 neposlal žiadne výplatné
pásky (okrem výplatnej pásky za mesiac január) a preto ich nie je možné predložiť súdu ako dôkaz.
Výplatné pásky sú dôležité pre výpočet priemerného zárobku. Žalovaný však podľa pracovnej zmluvy
mal minimálnu mzdu, ktorá v roku 2019 predstavovala sumu 520 Eur v hrubom. Priemerný zárobok
žalobcu ako zamestnanca je uvedený vo výplatných páskach za obdobie od apríla do júna 2019, tieto

však žalovaný žalobcovi nikdy nedoručil. Rozhodujúcim obdobím je v tomto prípade druhý štvrťrok roku
2019, za ktorý pravdepodobný priemerný zárobok žalobcu na pracovnoprávne účely predstavuje sumu
2,9899 Eur na jednu hodinu. Vo väčšine mzdových systémov je výpočet nastavený prostredníctvom
priemerného počtu pracovných dní v mesiaci, a to 21,74 x počet hodín denného pracovného úväzku.
Ak by bol 8-hodinový, priemerný počet hodín v mesiaci (21,74 x 8) = 173,92. Pri mesačnej mzde vo
výške 520 Eur, by pravdepodobný hodinový zárobok bol v sume 5,7498 eura (zjednodušene 520 :

21,74 : 8 = 2,9898804, zaokrúhlene 2,9899 Eur). Nakoľko žalobca nemá k dispozícii výplatné pásky za
relevantné obdobie, uvádzajú pravdepodobný priemerný hodinový zárobok, pri minimálnej mzde v roku
2019 v sume 520 Eur mesačne. Na výpočet priemerného mesačného zárobku použije počet 1.73,92
hodín x 2,9899 Eur = 520 Eur. Priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac
je 21,74. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac je pri 8-hodinovou

pracovnom čase: 21,74 x 8 = 173,92. Žalobca žalovanému písomne dňa 13. septembra 2019 oznámil,
so zreteľom na ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že trvá na tom, aby ho ako zamestnávateľ
ďalej zamestnával ako zamestnanca a súčasne mu vyplácal aj mzdu, resp. v prípade, ak mu nebude
umožnené vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, aby bola vyplácaná náhrada mzdy. Žalobca sa
teda domáha aj nároku na náhradu mzdy za obdobie od 13. septembra 2019 v sume 520 Eur mesačne,

a to až do času, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení
pracovného pomeru. Žiada, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalovaného okamžitým
skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 09.07.2019, doručené žalobcovi dňa
22.07.2019, je neplatné a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 520
Eur mesačne, s účinnosťou od 13. septembra 2019 a to až do času, kedy žalovaný žalobcovi umožní

pokračovať v práci.

5. Súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.06.2020, v ktorom uviedol, že žalovaný dal
žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu absencie, teda z dôvodu nenastúpenia do
zamestnania. Následne zaslal žalobca lekárske správy o tom, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje

vykonávať povolanie vodiča kamiónu. Práve na túto funkciu vodiča kamiónu bol uzatvorený pracovný
pomer. Chcú, aby súd vyžiadal zo sociálnej poisťovne správu, či po skončení pracovného pomeru bol
žalobca niekde evidovaný ako zamestnaný, teda či sociálna poisťovňa eviduje, kto za žalobcu odvádza
poistenie, prípadne či nenadobudol nárok na invalidný dôchodok. Toto má vplyv i na výpočet náhrady
mzdy.

6. Dňa 26.08.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že si dovoľujú dať do
pozornosti skutočnosť, že ide o prvé vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, a to takmer jeden rok po
podaní žaloby vo veci samej. Žalobca poukázal na ustanovenie § 153 Civilného sporového poriadku.
Majú za to, že žalovaný po poučení podľa ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadku neuplatnil

prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný nerozporoval dôvody neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ktoré sú uvedené v písomnom vyhotovení žaloby, včas a ani samotnú neplatnosť
okamžitého ukončenia pracovného pomeru, a preto nielen z dôvodu pravdivosti a správnosti dôvodov
neplatnosti okamžitého ukončenia pracovného pomeru, ale aj z dôvodu, že žalovaný v zákonnej lehote
nevyjadril nesúhlas s podanou žalobou žalobcu, je žaloba podaná dôvodne. Z uvedeného dôvodu nie

je daný dôvod Okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v písomnom oznámení zo dňa 09.
júla 2019 a dané okamžité ukončenie pracovného pomeru je neplatné.

7. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 17.9.2020, ktoré bolo odročené za účelom mimosúdneho
rokovania strán. Zástupca žalobcu bol zaviazaný, aby súdu v lehote do 15 dní predložiť pracovnú zmluvu

žalobcu ako i fotokópiu SMS správ uvádzaných v podaní zo dňa 17.12.2019 a žalovaná strana bola
zaviazaná sa v uvedenej lehote vyjadriť vo vzťahu k návrhu na vykonanie dokazovania, ak to považujú
za potrebné.8. Dňa 7.1.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že od posledného
pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 17. septembra 2020 so zreteľom na absenciu vyjadrenia
žalovaného nedosiahli žiadny pokrok v mimosúdnom riešení veci. Nakoľko im nebolo oznámené žiadne

stanovisko kontaktovali iniciatívne právneho zástupcu žalovaného, a to dňa 25. septembra 2020, pričom
právny zástupca im dňa 01. októbra 2020 oznámil, že stále nemá stanovisko žalovaného, nakoľko sa
jedná o spoločnosť z Holandska. Žalovaný sa už viac neozval. Posledná správa zo dňa 01. októbra
2020 obsahuje v podstate to isté, čo uviedla zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 17. septembra
2020, t. j. že k mimosúdnej dohode je potrebné stanovisko žalovaného. Opätovne dali do pozornosti

ustanovenie § 153 Civilného sporového poriadku. So zreteľom na skutočnosť, že žalovaný sa prvýkrát
písomne vyjadril k žalobe až dňa 15. júna 2020 majú za to, že žalovaný po poučení podľa ustanovenia §
153 Civilného sporového poriadku neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný nerozporoval
dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a ani samotnú neplatnosť okamžitého
ukončenia pracovného pomeru, a preto nielen z dôvodu pravdivosti a správnosti dôvodov neplatnosti
okamžitého ukončenia pracovného pomeru, ale aj z dôvodu, že žalovaný v zákonnej lehote nevyjadril

nesúhlas s podanou žalobou, je žaloba podaná dôvodne. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je
strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie
konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu
spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla

predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V tomto
prípade dôkazy, ktorých vykonania sa žalovaný domáha, mohol uplatniť podstatne skôr, už pred viac
ako siedmimi mesiacmi, a napriek tomu, že mu bola doručená žaloba, nezaslal k jeho obsahu ani len
písomné vyjadrenie, a rovnako nenavrhol vykonať absolútne žiadne dôkazy.

9. Súd vykonal dňa 4. novembra 2021 pojednávanie. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
a zaplatenia náhrady mzdy. Poukazuje na písomne podanú žalobu a písomne podané vyjadrenia, ktoré
boli v tejto veci založené do spisu.

10. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobou o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru sa žalobca domáha určenia neplatnosti výpovede. V samotnej žalobe je uvedené
viacero nepravdivých skutočností. Výpoveď bola zaslaná doporučenou zásielkou do vlastných rúk.
Žalobcovi nemohla byť prideľovaná práca zo strany zamestnávateľa, keďže prišlo k prekážke na
strane zamestnanca z titulu, že zamestnanec si nesplnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, ktoré sú

definované v pracovnej zmluve. Na výkon svojho povolania potrebuje mať v platnosti všetky oprávnenia
na vedenie motorového vozidla, či už platnú kartu vodiča, platný vodičský preukaz, platné psychotesty.
Do dnešného dňa zamestnanec nepredložil zamestnávateľovi žiaden z týchto dokladov. Táto povinnosť
mu vyplýva aj z ustanovení pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ disponuje len dokladmi, ktorých platnosť
skončila 13.8.2018. Je to kvalifikačná karta vodiča, ktorá je nevyhnutnou podmienkou na výkon práce

vodiča kamiónovej dopravy. Psychotesty, ktoré sú tak isto vyžadované. Zamestnanec nepredložil
zamestnávateľovižiadendoklad,ktorýhooprávňujealeboktorýjepovinný,alebonevyhnutnousúčasťou
na vykonávanie práce vodiča z tohto titulu. Zamestnávateľ mu nemohol prideľovať prácu. Za sporné
v tomto konaní považujú dobu náhrady mzdy a čiastku, ktorú požaduje žalobca. V konaní navrhujú
vypočuť pani X. Z..

11. Právny zástupca žalobcu predložil súdu Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.12.2017,
vodičský preukaz žalobcu, kartu vodiča, kvalifikačnú kartu vodiča, potvrdenie o odbornej spôsobilosti
a psychotesty a právny zástupca žalovaného Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2018,
kópiu vodičského preukazu žalobcu a dochádzku žalobcu za mesiace máj - júl 2018. Zároveň uviedol,

že z uvedených dokladov je zrejmé, že v čase neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru
mal všetky doklady platné. A samozrejme ich včas a riadne v zmysle pracovnej zmluvy predložil
zamestnávateľovi. Napríklad ftk. vodičského preukazu, z ktorého teda vyplynulo, že platnosť skončila
04.09. a 04.09. bol vydaný nový vodičský preukaz. A tak je to pri všetkých tých namietaných. Žalobca
namieta toto tvrdenie a tvrdí, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo zaslané obyčajnou

poštovou zásielkou a predložená doručenka, na predloženej doručenke nie je jeho podpis, čo môžu
jednoducho porovnať s jeho podpismi z pracovnej zmluvy, kde sa vôbec ale vôbec nepodobá, takže
tvrdia, že toto nie je jeho podpis.12. Žalobca pri výsluchu uviedol, že je lož obvinenie, že neuposlúchol nejaké pokyny alebo nevykonával
prácuakobolotreba.Prácabolavždyastáleriadnespravená,odovzdanýtovar,naložený,vyložený.Ako
ukončil práceneschopnosť 25., bola vystavená, 26. posielal ju doporučenou poštou za 1,50 Eur prvou

triedou. Každú práceneschopnosť posielal prvou triedou. Posielali im vždy sms-ku nástupu do roboty.
Kto nedostal sms-ku, ten vodič nesmel a nemohol nastúpiť do práce a zostával doma. On tieto sms-
ky neobdržal. Práceneschopnosť bola prebraná, tak volal s personálnou pracovníčkou, ktorej sa pýtal,
čo sa deje, že čaká na prácu, ukončil práceneschopnosť a odoslal ju. Povedala, že práceneschopnosť
došla a povedala, že sa na to pozrie, že čo spraví a zavolá, ale nevolala. 8. augusta volal znovu, pýtal

sa jej, že čo sa stalo, že stále nedostal nástup do práce. Povedala, že nemá nárok na dovolenku,
keďže má všetku dovolenku vyčerpanú a na tie 3 dni dali absenciu. Ale to, že dovolenka bola vyčerpaná
mu nebolo oboznámené. 3.5.3018 dostal mail, okamžite stiahnuť vodiča domov na Slovensko. Tak 4.
cestoval domov a v nedeľu sa bol presvedčiť, prečo bol stiahnutý. Miesto neho postupovali do firmy
srbskí šoféri. Miesto toho, aby mal on možnosť dokončiť turnus. Tak zostal doma čakať, volal trikrát
medzi tým, či ho nevolajú, bol na pohovor osobne s pani riaditeľkou trikrát. Ponúkli mu, aby si sám podal

výpoveď. On tú výpoveď odmietol. Odišiel domov a požiadal o nejakú právnu ochranu o riešenie. Bol
dobre skúsený vodič, chodil všetky štáty a oni ho jednoducho takto vyradili s absenciou. Nedotklo sa ho
nič, jedine tá absencia. Požadoval mesačný zárobok a dvojmesačné odstupné, nič viac nepožadoval.
To sa chcel s nimi dohodnúť. Táto dohoda nebola ukončená. Výpoveď mu prišla 22. a bola mu doručená
obyčajnou poštou, nie doporučenou. Bola to obyčajná pošta poslaná v obyčajnej obálke a ešte má

obálku odfotenú. Osobne ju prebral, lebo bol doma. Ukončenie práceneschopnosti odoslal doporučene.
Druhý deň museli dostať tú zásielku. 25. končila práceneschopnosť, 26. bol u lekára a hneď v ten deň
ju aj posielal na firmu. Mali to dostať, lebo to posielal hneď, aby to prišlo, aby v sobotu alebo piatok
prišiel mail, aby mohol nastúpiť do práce, ale toto mu neprišlo. Aby mohol nastúpiť od soboty, od nedele.
Lebo v nedeľu sa chodieva na rotácie. V pondelok volal cez telefón, to bolo 2. či 3. a komunikoval s

personálnou pracovníčkou Z. F.. Okrem toho, čo mu zobrali dovolenku, dovolenku nečerpal. Dvakrát mu
dali dovolenku kvôli tomu, že nemali voľné vozidlo. So zamestnávateľom komunikovali cez špeditéra
alebo cez personálnu pracovníčku. S O. komunikoval a ten mu povedal, že nie je robota. Pán O., ktorý
to mal na starosti mu otvorene povedal, že zatiaľ nie je nahlásený, budú mu volať. Nikdy sa nevolalo na
firmu či ide. Na turnus obdržali v piatok alebo v sobotu SMS. Oni mu nedávali robotu, odmietli. Prišiel

trikrát na pohovory, prišiel sa dohodnúť, či dostane prácu alebo nedostane prácu. Miesto výkonu práce
bolo v Európskej únii, v Holandsku mali firmu. Záleží od toho kde stálo vozidlo, kde ich poslali. Menil
všetky doklady, ako odchádzal do práce, tak špeditér, ktorý ich musí vyprevádzať zobral a prefotil ich,
inak ho nepustil preč na automobil. Pokiaľ nezaložil kartu vodiča, tak ho jednoznačne nepustil. Oni by
to nemohli nahlásiť do tachografovej karty. Do vlastných rúk mu to dal a išiel do prefotiť, doniesol mu

ich naspäť a išiel hore a ešte čakal na to, kedy ho pustia, lebo menil vodičský preukaz, nakoľko dovŕšil
65 rokov, musel vymeniť vodičský preukaz. Nevie kde zostali, lebo boli doručené. Každú nedeľu ráno o
6 nastupovali do roboty, odchádzali do Holandska dodávkou. Kým neobdržal tú SMS-ku, tak nenastúpil
do práce. Momentálne je v pracovnom právnom pomere s firmou v Hlohovci. Nastúpil tam v septembri
2019. Má tam stálu zmluvu. Má s nimi dohodu, že robí každý deň, alebo podľa potreby, nakoľko je

dôchodca. Nepotrebuje peniaze, to čo im odrobí, to mu zaplatia. A keď prejde tá karanténa, zas bude
pokračovať tak, ako robil. Má rád túto prácu, preto tam chodí. Robota by bola stále, ale on vždy spraví
tak, že 2-3 krát do týždňa ide a potom zas týždeň alebo dva týždne. To je dohoda len taká, že keď
potrebujú, ohlásia ho a ide robiť. Po skončení 30.06.2019 nemal zamestnávateľa. V júli 2020 nastúpil a v
decembri 3.12. dostal covid, tak nerobil, ani december ani január som nerobil. Dostal od doktorky papier

a ten im predložil, že má dodržiavať časový limit odpracovaných hodín, stravu, pitný režim a toto sa
nedá dodržiavať. Podľa toho požiadal aby mal dodržaný režim 13 hodinový výkon s 9 hodinovou pauzou
alebo 11 hodinovou pauzou. U žalovaného každý turnus odchádza do Holandska. Dostavuje sa každé
ráno v nedeľu do 6. hodiny. O 6. hodine sa musí hlásiť, tam sa šoféri schádzajú, keď sa zídu šoféri a
nabalia do dodávky a dodávkou sa vycestováva a ide sa do Holandska. Takže sa odchádza o 6 -7, 9

hodín, 10 hodín, 11 hodín, kým sa vybavia. Bolo veľakrát, že bolo vozidlo tak, že zavolal mu špeditér, či
nechce ísť vozidlom, ktoré je tu, treba ísť vyložiť. Do Ružomberku vyložiť, potom do Bratislavy naložiť a
z Bratislavy vycestoval do únie a stále boli v únii. Nerobili Slovensko. Robili v únii. Dostali SMS správu,
telefón, tam je napísané, že sa ide na rotáciu, dátum, čas, ostatné dokumentácie budú v dodávke. Tam
bolo všetko. Bez toho sa nedalo ísť.

13. Svedkyňa X. Z. pri výsluchu uviedla, že pracuje v spoločnosti Schavemaker Slovakia. Problém je s
výpoveďou, ktorú obdržal od spoločnosti pán L.. Pravdepodobne tam bolo nejaké asi ľudské zlyhanie
čo sa týka dátumovania. Robí to personalistka v spoločnosti, ale samozrejme je na dokumentoch všadejej podpis. Takže tým sa z toho nechce vyviniť. Ukončení PN žalobcu im bolo doručené a prišlo poštou.
Vie, že bolo doručené až po odoslaní výpovede. Dokonca má doklad, kedy toto ukončenie PN bolo
poslané, osobne zobrané na Sociálnu poisťovňu do Trnavy a bolo to začiatkom júla, nevie či 8., 9. júla.

Dochádzka je toho dôkazom, že tá celá komunikácia so žalobcom bola veľmi náročná už počas jeho
práce. On rozhodoval o práci, kedy sa čo bude robiť, kedy sa bude vykladať, nakladať podľa vlastného
uváženia. Dokonca dispečer sa dohodol na pauze, akú má s vozidlom vykonať a ráno dispečer zistí, že
dotyčný vodič stále stojí na pauze. Pán L. prišiel po skončení svojej práce na platené voľno, na turnusové
voľno a mal v podstate po týždni, ktoré mu náležalo nastúpiť do práce. Po ukončení PN jej žalobca

netelefonoval, že chce nastúpiť do práce. Bolo prázdne vozidlo, ktoré by kľudne mohol žalobca využívať,
takže ona nemala dôvod, len keď sa niekto neozve, tak ona nemôže pri 70 zamestnancoch pátrať, ku
ktorému dňu kto kedy a či sa mal už ozvať alebo neozval. Myslí si, že pán L. nepracoval v spoločnosti
krátku dobu, nemá do spoločnosti ďaleko, presne vie, kde ich nájde a mohol PN-ku doručiť, mohol
zavolať, aby sa vedeli dohodnúť, ale nemal záujem. Posledné doklady, ktoré majú odložené ukazujú,
že majú vodičský preukaz, ktorému skončila platnosť, platnosť skončila aj kvalifikačnej karte vodiča a

myslí, že boli neplatné aj psychotesty. Žiadne aktuálnejšie doklady nemajú. Šoférov vysielajú na turnusy,
tak väčšinou sa dovolenky hlásia vopred, t. z. zamestnanec povie, kedy by chcel mať dovolenku, povie
to svojmu dispečerovi, ten príde za ňou, sadne si nad rotačný plán ako sú obsadené autá, ako ich
môže vykryť a podľa toho sa schváli dovolenka. Ale každý jeden zamestnanec má aj dovolenkový lístok,
takže dovolenka je vždy schválená takýmto pracovným postupom a končí schválením u nej. Prevzatie

ukončenia PN konkrétne nevie, predpokladá, že kolegyňa bola v tom čase na dovolenke, začiatkom júla,
takže si myslím, že to prevzala po svojej dovolenke, čo mohlo byť 8. júla. To bol pondelok, pretože utorok
9. júla to odniesla, na čom je pečiatka zo Sociálnej poisťovne, že to odoslali na SP. Žalobca pracoval na
turnusy. Zvykli trvať buď 3+1 alebo 6+2. To je najčastejší turnus, predpokladá, že jeden z týchto dvoch
mal aj žalobca. Nastupuje sa buď v nedeľu alebo v pondelok.

14. PZ žalovaného uviedol, že práve to zaslanie skončenia PN doporučenou zásielkou a následné
neinformovanie buď telefonicky alebo písomnou formou má vplyv na to, že zamestnávateľ nemohol
vedieť, že on už ukončil PN, tak mu nemohol prideľovať prácu. Zamestnávateľ nemal mať odkiaľ
vedomosť, že žalobca je práce schopný a má mu prideľovať prácu.

15. Podaním doručeným súdu dňa 10.11.2021 žalobca so zreteľom na závery pojednávania zo dňa
04. novembra 2021 zaslal súdu v prílohách všetky listinné dôkazy, ktoré bol podľa uznesenia súdu
zo dňa 04. novembra 2021 povinný predložiť. Žalobca navrhol v konaní vykonať dôkaz a to výsluch
žalobcu. Súčasne súdu predložil dôkazy a to SMS správy, ktoré preukazujú skutočnosť, ako žalovaný

ako zamestnávateľ oznamoval žalobcovi ako zamestnancovi, kedy a kde má nastúpiť na výkon práce.
Bolo to realizované formou SMS správ resp. telefonátov, ktorými bolo žalobcovi oznamované, kedy a
kde má nastúpiť do práce.

16. Dňa 06.12.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že na preukázanie

výšky náhrady mzdy je potrebné ustáliť a preukázať kedy a akým spôsobom boli doručené doklady
preukazujúce platnosť dokladov (vodičský preukaz, karta vodiča, psychotesty) zamestnávateľovi
(žalovanému), nakoľko do uvedeného doručenia je prekážka výkonu práce na strane zamestnanca.
Zamestnanec bol v zmysle pracovnej zmluvy § 2 ods.4 povinný bezodkladne predložiť zamestnávateľovi
doklady potrebné na výkon práce u zamestnávateľa. V konaní je sporné, či došlo k predloženiu dokladov

zamestnávateľovi. Žalobca tvrdí, že ich odovzdal pani Z., ktorá vo svojej výpovedi dané poprela alebo
ich odovzdal špeditérovi pánovi O.. Vo výpovedi žalobcu sú vážne rozpory o pracovnom pomere po
okamžitom skončení pracovného pomeru u žalovaného, kde tvrdí že pracoval na plný pracovný úväzok,
potom na dohodu. Počet odpracovaných hodín za jednotlivé mesiace sa dá preukázať doložením
tachografových krúžkov, ktoré žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi, že nimi disponuje. V konaní navrhujú

vykonať dokazovanie predložením výplatných pások žalobcu po okamžitom skončení pracovného
pomeru doposiaľ, predložením pracovnej zmluvu od septembra 2019, predložením tachografových
krúžkov žalobcu od 4.9.2019 (od dátumu, kedy mal platné doklady), výpoveďou svedka pána O.,
špeditéra, ktorému mali byť odovzdané platné doklady, ako aj s ním malo byť komunikované ohľadom
nástupu do práce, alternatívne, označenie osoby a jej výsluch, ktorá prevzala platné doklady v mene

žalovaného.

17. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 21.12.2021 uviedol, že podľa záverov zápisnice zo
dňa 04. novembra 2021 súd vyzval strany, aby v prípade, ak majú ďalšie návrhy na dokazovanie tietosúdu oznámili v lehote 30 dní. Žalobca si túto povinnosť splnil už dňa 10. novembra 2021, naproti tomu
žalovaný opätovne zmeškal túto lehotu, keď jeho návrh bol doručený súdu až dňa 07. decembra 2021.
Žalovaný sa ani k žalobe nevyjadril riadne a včas, a preto opätovne dávajú do pozornosti ustanovenie §

153 Civilného sporového poriadku. Žalovaný po poučení podľa ustanovenia § 153 Civilného sporového
poriadku neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný nerozporoval dôvody neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré sú uvedené v písomnom vyhotovení žaloby, včas a ani
samotnú neplatnosť okamžitého ukončenia pracovného pomeru, a preto nielen z dôvodu pravdivosti a
správnosti dôvodov neplatnosti okamžitého ukončenia pracovného pomeru, ale aj z dôvodu, že žalovaný

v zákonnej lehote nevyjadril nesúhlas s podanou žalobou, je žaloba podaná dôvodne. Z uvedených
dôvodov preto pokladáme za nadbytočné aj akékoľvek ďalšie dokazovanie a osobitne ani dokazovanie,
ktoré navrhol žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07. decembra 2021. Žalobca považuje vykonanie
dôkazov, ktoré navrhuje žalovaný, za nedôvodné. Žalovaný neuviedol, aké skutočnosti vo vzťahu k
predmetu sporu sa majú vykonaním týchto dôkazov preukázať. Nemajú žiadnu právnu relevanciu k
predmetu sporu. Ku konkrétnym návrhom žalobca uviedol, že predkladá tie výplatné pásky, ktoré má

k dispozícii. Súd si vyžiadal lustráciu v Sociálnej poisťovni, a z tejto lustrácie jednoznačne vyplýva
príjem žalobcu, preto v tomto smere nie je potrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Žalobca sa
vo svojej výpovedi musel pomýliť, pracovať začal až od 17. októbra 2020, a to aj plne korešponduje
s dohodami, ktoré predložil ako prílohu predchádzajúceho vyjadrenia a rovnako to korešponduje aj s
výsledkom lustrácie v Sociálnej poisťovni. V súvislosti s predmetom konania nie je absolútne žiadny

dôvod vykonávať dokazovania oboznamovaním sa s tachografovými krúžkami žalobcu a to najmä v
období, v ktorom nepracoval u žalovaného. Výpoveď svedka pána O., nepovažujú za potrebnú, so
zreteľom na skutočnosť, že žalovaný v konaní nenamietal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, a k náhrade mzdy nemá jeho výpoveď žiadnu právnu relevanciu. Žalobca nenavrhuje v konaní
výsluch žiadneho svedka. Podľa vyjadrenia žalobcu dňa 02.05.2018 volal špeditérovi F.. O. S.. Neskôr

sa mu ozval naspäť a žalobca sa ho pýtal prečo mu vymazali správu a on mi povedal "čo sa deje
pán Zeman? prišla s Holandska správa že tento vodič je nežiaduci okamžite stiahnuť na Slovensko".
Opýtal sa ho čo spravil keď ho sťahujú na Slovensko. Neskôr si išiel prevziať doklady za ním a spýtal
sa ho prečo ho stiahli dole z cesty a on mu odpovedal, že nevie prečo. Keďže doklady mal u neho na
stole zobral si ich a dával mu podpísať nejaký dokument o porušení AEITER, ktorý nepodpísal, lebo si

nebol vedomý jeho porušenia. Na doklade bolo, že porušil 13 hodinový výkon. Od tej doby až po PN-
ku a ani po ukončení PN-ky mu nebola poskytnutá iná práca. Bol sa 3-krát na firme dohodnúť prečo
mu nebola pridelená práca, odpoveď znela, aby si podal výpoveď. Na výpovedi sa nedohodli, požiadal
DAS o preverenie prečo mu neposkytli prácu, z DAS dostal odpoveď, že boli 3-krát vyzvaní a ani raz
neodpovedali. Potom mu prišla už len domov výpoveď.

18. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení dňa 25.01.2022 uviedol, že dávajú do pozornosti
ustanovenie § 121 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Ich podanie na súd bolo
vykonané dňa 6.12.2021, t.j. najbližší pracovný deň, a teda v lehote určenej súdom. Návrh na vykonanie
dôkazov žalovaným bol riadne a včas doručený súdu a bolo riadne a zrozumiteľne argumentované čo sa

ním má preukázať v konaní. Navrhované dôkazy a to preukázanie doručenia dokladov (miesta a času)
potrebných pre výkon dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve - vodiča nákladného automobilu
medzinárodnej kamiónovej dopravy v time-for-time pracovnom systéme, vyplynuli z dokazovania na
pojednávaní dňa 04.11.2021 a je logické, že uvedené dôkazy nebolo možné navrhnúť skôr. Na výkon
pracovného zaradenia - druhu práce v zmysle pracovnej zmluvy § 2 ods.4 mal žalobca povinnosť

udržiavať doklady v platnosti (obnoviť ich platnosť alebo získať nové doklady) počas celej doby trvania
pracovného pomeru u zamestnávateľa na pracovnej pozícii vodiča nákladného automobilu. Žalobca sa
v konaní domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ako aj náhrady mzdy.
Samotné súdne konanie pozostáva nielen z určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru ale aj náhrady mzdy, kde je nevyhnutné ustáliť v akej výške a za aké obdobie bude súdom

posudzované a rozhodnuté o nároku. Pre určenie výšky náhrady mzdy je nevyhnutné posúdiť, či
prekážka výkonu práce bola na strane žalovaného alebo žalobcu. Je nesporné, že platnosť dokladov
žalobcu, spôsobilosť na vedenie nákladného vozidla skončila dňa 08.05.2019, platnosť Kvalifikačnej
kartyvodičaskončiladňa13.6.2018apsychotestydňa8.5.2019,eštepočaspráceneschopnostižalobcu,
ktorá trvala od 26.06.2018 do 26.06.2019. Nevyhnutnosť aktualizácie dokladov je podkladom, ktorý

oprávňuje vodiča vykonávať jeho profesiu a túto povinnosť mal žalobca zakotvenú i v pracovnej zmluve,
ktorú podpísal a teda akceptoval. Žalobca je taktiež povinný absolvovať školenie BOZP. Aktualizácia
osobnýchdokladovacelkovoaktualizáciainformáciíjetaktiežnevyhnutnýmpodkladomnanahlasovanie
požiadaviek kontroly minimálnej mzdy v Nemecku a vo Francúzsku, teda atestov, taktiež na zväzČesmad, ktorý slúži na kontrolu podkladov miezd. Taktiež doklad A1, preukazujúci legálne zamestnanie
vodiča v EU bol u žalobcu neplatný. Jeho platnosť skončila 31.5.2019. Aktualizácia osobných údajov
je nevyhnutná aj ako podklad pre poistky, teda na zdravotné a liečebné náklady v zahraničí a taktiež

na poistenie zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. Neakceptovateľné čakanie žalobcu
na sms o nástupe, bez splnenia všetkých svojich povinností svedčí o celkovej pracovnej morálke
žalobcu, ktorá bola súdu zdokladovaná aj absenciou pred nastúpením na ročnú PN, jej načasovaním
a taktiež aj jeho jednaním po ukončení PN. Bez aktívneho jednania žalobcu po PN a jeho opätovné
vykonávanie práce vodiča medzinárodnej dopravy nebolo možné. Žalovaný si bol vedomý, že nemal

platné doklady a z uvedeného dôvodu vykonal ich aktualizáciu. Namietaný zdravotný stav žalobcu vo
vyjadrení je nelogický, nakoľko má platné všetky doklady vrátane zdravotnej spôsobilosti. V prípade,
ak by mal žalobca reálny záujem na vykonávaní práce, mal a mohol spolu s výzvou na trvaní ďalšieho
zamestnávania zaslať doklady, ktoré ho oprávňujú na výkon práce uvedenej v pracovnej zmluve. V
danom čase mal žalovaný voľné kapacity ktoré mohol využiť nástupom žalobcu do práce, čo žalovaný
vie jasne preukázať. V konaní je sporné, či žalobca doručil obnovené doklady oprávňujúce vedenie

nákladného automobilu žalovanému (vodičský preukaz vzhľadom na dôchodkový vek žalobcu má
obmedzenú platnosť, ako aj karta vodiča a potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti) v zmysle platnej
pracovnej zmluvy. Žalovaný obdržal kópie dokladov k nahliadnutiu až na pojednávaní 04.11.2021 a
následnebolizaslanésúdomspolusozápisnicouzpojednávania.Pracovno-právnyvzťahjezaloženýna
zmluvnej voľnosti a žalovaný sa v uzatvorenej zmluve zaviazal udržiavať doklady v platnosti a predložiť

ichzamestnávateľovi.Vprípade,žezamestnávateľ-žalovanýnemalkdispozíciiplatnédoklady,nemohol
prideľovať prácu zamestnancovi, t.j. prekážka výkonu práce bola na strane zamestnanca a to má
podstatný vplyv na určenie a ustálenie požadovanej náhrady mzdy a obdobia, za ktoré žalobca požaduje
náhradu mzdy. Žalobca mal aj v minulosti problémy s pracovnou disciplínou, kde mu bolo doručené
písomné upozornenie zo dňa 9.5.2018. Pracovná disciplína žalobcu bola opakovane porušovaná, o

čom sa vyjadrila F.. Z. na pojednávaní dňa 04.11.2021, kde uviedla, že žalobca sa nedostavil bez
ospravedlnenia do práce a na jeho turnus musel byť obsadený náhradný vodič, nákladné auto bolo určitý
čas nevyťažené a žalovanému vznikla škoda. Tvrdenia žalobcu, že osobne doručil do sídla žalovaného
obnovené doklady vyznieva nedôveryhodne a účelovo, v plnom rozsahu rozporujú uvedené tvrdenie.
V prípade, ak by skutočne mal záujem na vykonávaní práce, doklady by si obnovil bezprostredne

po ukončení PN. Ďalším dôvodom účelovosti tvrdenia je, že ukončenie práceneschopnosti zaslal
žalobca doporučenou listovou zásielkou, bez akejkoľvek komunikácie napr. telefonickej alebo osobného
doručenia žalovanému, ale obnovené doklady na vedenie nákladného vozidla bol podľa tvrdení žalobcu
už schopný doniesť osobne žalovanému v mesiaci september 2019. Žalobca mal povinnosť po ukončení
PN sa dostaviť do miesta výkonu práce, ktoré je jasne a nezameniteľne uvedené v uzatvorenej pracovnej

zmluve zo dňa 29.12.2014 v znení jej dodatkov, najmä dodatku zo dňa 28.02.2018. Z uvedeného miesta
výkonu práce boli zamestnanci vysielaní na pracovné cesty a toto miesto odchodu bolo vždy rovnaké, a
to z miesta výkonu zamestnania, teda zo Serede a do miesta výkonu práce sa aj zamestnanci vracajú po
ukončení rotácie. Žalobca nebol viac ako rok v zamestnaní a nemohol predpokladať, že bude zaradený
na ten istý turnus ako pred PN. Nejedná sa o nového zamestnanca, presne vedel, kde sa má dostaviť

a pravidelne sa aj dostavoval pre vykonanie nevyhnutných úkonov súvisiacich s administratívou po
skončení turnusu, a to doručenie dokladov, CMR, stiahnutie tachografovej karty a pod. Tvrdenie, že
zvyčajne dostával sms správu od špeditéra, kde a kedy sa má dostaviť do práce bolo len v prípade, keď
nástup na dojednaný ďalší turnus bol prejednaný s vodičom už pri ukončení posledného turnusu a teda
podohodesošpeditéromtelefonicky.ŽalobcanemalvedomosťposkončeníroktrvajúcejPN,akýspôsob

nástupu naturnus je aktuálne zavedený u žalovaného. Spôsob zasielania správ jednotlivým šoférom
je len jedným zo spôsobov komunikácie a nie hlavný a prioritný. Žalobca bol povinný sa ukončení PN
dostaviť v zmysle pracovnej zmluvy do zamestnania a vykonať obnovu dokladov v čo najkratšom čase
po ukončení PN a nie až v prípade výkonu práce pre iného zamestnávateľa. Trvajú na návrhoch na
vykonanie dokazovania v zmysle podania zo dňa 06.12.2021. Je tu závažne podozrenie, že vykonával

prácu na čierno bez evidencie u zamestnávateľa, resp. zamestnávateľ nevyplácal všetky odpracované
hodiny. Podstatné je to aj z dôvodu rozsahu vykonávania práce, nakoľko žalovaný nemôže spravodlivo
trvať na ďalšom zamestnávaní a vyplatení uplatnenej náhrady mzdy. Za daných skutkových okolností,
keď prekážka výkonu práce je na strane zamestnanca - žalobcu, nesplnil si zmluvný záväzok predkladať
platné doklady žalovanému a vykonáva prácu pre iného zamestnávateľa, nie je možné spravodlivo

požadovať, aby žalovaný naďalej zamestnával žalobcu ako aj vyplatil náhradu mzdy v požadovanej
výške. Žalovaný trvá na dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale zároveň si je vedomý,
že došlo k nesprávnemu uvedeniu dátumu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Spornou zostáva
náhrada mzdy.19. Uznesením zo dňa 8.6.2022, právoplatným dňa 14.6.2022 súd pripustil zmenu žaloby s tým, že
žalobca sa v konaní zmenenou žalobou domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru žalovaného

okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 09.07.2019, doručené
žalobcovidňa22.07.2019,jeneplatné,akoajuloženiapovinnostižalovanémuzaplatiťžalobcovináhradu
mzdy a to vo výške celkom 17.184 Eur za obdobie od 13.09.2019 do 08.03.2022 a náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Súd pri pripustení zmeny žaloby vychádzal z obsahu predmetného podania, keďže
v návrhu zo dňa 16.11.2021 došlo k evidentnej chybe v písaní, kde bolo namiesto dátumu 08.03.2022

uvedené 8.3.2021. Z obsahu podania, kde na inom mieste bol uvedený správny dátum, mal súd za
jednoznačné, že sa jednalo len o chybu v písaní, pričom podotýka, že vo vzťahu k tejto časti žalobného
návrhu je smerodajná uplatnená výška náhrady mzdy, pričom obdobie za ktoré je uplatnená bolo možné
z jej výšky jednoznačne určiť.

20. Súd vykonal dňa 30.06.2022 pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom svedka S.

O. a rozhodol.

21. Svedok S. O. pri výsluchu uviedol, že žalovaný je jeho zamestnávateľ a žalobca bol bývalý vodič,
zamestnanec, ktorého mal istý čas na starosti ako dispečer. Na otázku, či mu žalobca odovzdal
obnovené doklady, ktoré ho oprávňujú na vykonávanie jeho povolania, to znamená vodičský preukaz,

karta vodiča, psychologické testy a iné potrebné uviedol, že to bolo asi tri alebo štyri roky dozadu,
takže veľa si toho nemôže už pamätať, nakoľko veľa vodičov mu prešlo cez ruky, ktorí prišli noví, odišli.
Jedine môže konštatovať to, že v prípade, že príde nový vodič alebo vodičovi skončia aktuálne doklady,
tak buď príde osobne a donesie ich, v tom momente sa archivujú, zaznamenajú, musia sa aj nahodiť
do systému, inak by nebol pomaly schopný vykonávať svoju prácu, nakoľko v kamiónoch sú palubné

počítače, ktoré snímajú číslo tachografovej karty. Akonáhle, kebyže nič nepošle a reálne príde s tým mu
končia doklady, zase sa zaznamenávajú, je to bežná vec, ktorá sa robí už automaticky. Akonáhle nemá
platné doklady, nesmie u nich nastúpiť do dodávky alebo do vozidla. Keby prišiel alebo by poslal fotky
alebo tieto doklady, tak automaticky sa to archivuje a zamyká sa. Tým pádom by ich mali. Na 100%
si istý nie je, ale myslí si, že keby to spravil, tak by si to aspoň pamätal ten úkon, že prišiel, zobral tie

doklady a založil ich. Jediné, čo si so žalobcom pamätá je, že raz vo firme bol, ale nevie, či to nebolo,
keď šiel domov alebo počas PN-ky alebo po PN-ke alebo pred PN-kou. Vtedy mu dával podpisovať
pravdepodobne to boli priestupky na tachografovej karte, ktoré musí dávať podpisovať pre istotu, ak
by náhodou už nenastúpil, nedajbože zomrel alebo niečo takéto sa stalo, aby boli ako firma krytí. Ale
nevie, kedy to bolo, to si už bohužiaľ nepamätá. Napríklad samotná tachografová karta, ktorá sa dáva do

kamiónu, tam sa zaznamenáva jeho pracovný čas, jeho výkon. Tento tachograf je prepojený s palubným
počítačom. Akonáhle zmení tachografovú kartu, že si ju obnoví a oni tú tachografovú kartu nemajú,
nemajú konkrétne to číslo, tak vloží novú tachografovú kartu do tachografu, palubný počítač si ho nevie
priradiť k určitému zamestnancovi a nespustí mu ten palubný počítač. Tým pádom sa nevie už pohnúť.
Na tachografovej karte je platnosť, nevie, či to nie je štyri roky. V prípade tachografovej karty ako uplynie

platnosť, tam prestane fungovať tachograf a tam sú nesmierne pokuty, tým pádom má aj zablokovaný
palubný počítač. Zvyčajná prax je taká, že zamestnanec, pri dlhodobej PN-ke, normálni ľudia zavolajú
aspoň týždeň, dva dopredu, že pravdepodobne už im bude ukončená PN-ka, len čakajú na výsledky
od doktora, lebo tiež, sa snažia obsadiť všetky kamióny vodičmi tak, aby všade bol vodič. Všetci vodiči
vedia,žekeďzavolajúzhodinynahodinu,žechcúteraznastúpiť,taktosnajväčšoupravdepodobnosťou

nebude možné, lebo tam už je nejaká náhrada. Takže normálny človek zavolá týždeň, dva dopredu.
Ešte stále sa dá aj tak dohodnúť, že keď zrazu mu skončí PN-ka, tak zavolá a vždy sa nájde miesto.
Zamestnanci vždy nastupujú do práce v sídle firmy na Slovensku, kde preberú papiere, nastúpia do
dodávky, potom idú do zahraničia a vrátia sa zase dodávkou na Slovensko. Tu začne, tu aj skončí. Stále
vždy z toho istého miesta, v ten istý deň, v tú istú hodinu. Nič sa nemení. Jediné, čo sa im mení, je

číslo kamiónu. Ale o tom sú informovaní. Určite by si pamätal, keby nejaký zamestnanec sa dožaduje,
že chce ísť do práce a sú s tým problémy, že ho nemá kam zaradiť, že by tam bol nejaký konflikt. Ale v
prípade žalobcu, odkedy odišiel z kamiónu, o ňom už nepočul nič. Bolo to veľmi dávno. Na otázku, aký
bol zaužívaný spôsob, ako sa oznamovalo žalobcovi, kedy a kde má nastúpiť uviedol, že buď prišla SMS
správa, keď sa mu nevedeli dovolať. Keď sa mu dovolali, tak samozrejme SMS-ka nechodila. Volali vždy

s tým zamestnancovi, že mal týždeň šoférskeho voľna, vo štvrtok mu zavolali, či náhodou neochorel,
či môžu s ním rátať v nedeľu na nástupe. Pokiaľ to potvrdil, tak ďalej ho neriešili. Tie SMS správy sa
posielali v prípadoch, kedy sa niekoľko dní nevedeli dovolať vodičovi alebo nemali žiadne informácie.
Potvrdil, že do svojich sms správ zvykne písať Martin D. lebo boli kedysi vo firme viacerí. Oznamovalžalobcovi, aby vedel, ktorá dodávka, samozrejme vodič je informovaný, že kde nájde kamión, dostane
presnú adresu, mapku, aby nemuseli hľadali ten kamión. Ak sa nedostavil niektorý zamestnanec do
práce samozrejme sa snažili ho skontaktovať, čo sa s ním stalo. Telefonicky, alebo ako kto. On osobne

automaticky telefón, prvý deň, druhý deň, poprípade správy, keď to bol niekto mladší, že mal messenger.
Takže určite z ich strany museli pátrať, prečo vlastne nenastúpil, keď dohoda bola iná.

22. Žalobca nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Má za to, že žaloba je podaná
dôvodne. Z celého vykonaného dokazovania nesporne a nepochybne vyplýva, že žalovaný dal neplatné

okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi, ktoré bolo doručené len obyčajnou poštou. Majú
za to, že dôvody, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru nie sú dané. Žalobca
preukázal listinným dôkazom odoslanie ukončenia pracovnej neschopnosti z jeho strany, ktoré tak,
ako uviedol vo svojej výpovedi, dňa 26.06.2019 odoslal žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi
doporučene a prvou triedou. Je už zodpovednosťou žalovaného, kedy sa do jeho dispozície dostala táto
informácia. Žalobca si splnil povinnosť, že ju poslal dokonca prvou triedou, kedy je podľa Slovenskej

pošty povinnosť doručiť najbližší pracovný deň. Čo sa týka doručenia kvalifikovanej karty vodiča, resp.
preukázania tejto skutočnosti, majú za to, že je postačujúce, že žiadny zo svedkov nevedel jednoznačne
potvrdiť ani vyvrátiť, či tieto doklady od žalobcu prevzal alebo nie. Podstatné je to, že žalobca túto
kvalifikačnú kartu vodiča, ktorá je podmienkou výkonu jeho práce, ktorú vykonával na základe pracovnej
zmluvy, mal platnú. Tieto doklady žalobcu v každom prípade platné museli byť. Takisto bol preukázaný

spôsob oznamovania nielen žalobcovi, ale aj ostatným zamestnancom žalovaného, ako a kedy sa majú
dostaviť na jednotlivé turnusy, čo je teda obvyklý spôsob oznamovania nielen u žalovaného. Čo sa
týka náhrady mzdy poukazujú v plnom rozsahu na všetky písomné vyjadrenia, obsahom ktorých je aj
podrobné zdôvodnenie náhrady mzdy. Prípadný ďalší výkon práce zamestnanca, ktorému bola daná
neplatnávýpoveďaleboneplatnéokamžitéskončeniepracovnéhopomeru,nemáabsolútnežiadnyvplyv

na výšku náhrady mzdy, ktorá sa odvíja od tej mzdy, ktorú má u toho konkrétneho zamestnávateľa, v
tomto prípade u žalovaného, žalobca v dobe, kedy došlo k neplatnému ukončeniu pracovného pomeru.
Dňa 13.septembra 2019, kedy žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a oznámil
dôvody, pre ktoré považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, mal platnú kvalifikačnú
kartu vodiča a všetky ostatné doklady, ktoré sú potrebné na výkon tejto práce. Čiže v tom čase platné

mal všetko. Čo sa týka výšky, túto nemenia a zotrvávajú na nej a uplatňujú si aj nárok na náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia voči žalovanému v rozsahu 100 %.

23. PZ žalovaného uviedla, že vo svojich vyjadreniach už veľakrát opakovali a nespochybňujú, že došlo
k formálne nesprávnemu podaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vedia, že tam nie sú

splnené formálne podmienky a sú toho vedomí. Už je to aj v ich písomných vyjadreniach. Sporná zostáva
len výška náhrady mzdy a v tejto sa vôbec ani vo svojich písomných podaniach stále sa nevysporiadala
strana žalobcu so správnym výpočtom. Na návrhoch na doplnenie dokazovania, ktoré zaslali trvajú. Z ich
pohľadusúveľmipodstatnépriurčovanívýškynáhradymzdy.Samotnávýpoveďžalovanéhojevpríkrom
rozpore s predloženými listinnými dôkazmi a práve preto súd musí odstrániť tieto rozpory. Je tak rozpor

v počte odpracovaných hodín, je rozpor v dobe nástupu práce pre iného zamestnávateľa. Majú dôvodné
podozrenie, že odpracoval viac hodín, ako je na jeho výplatných páskach uvedené. Toto dokazovanie je
podstatné z dôvodu výšky náhrady mzdy, keďže vykonával pracovnú činnosť pre iného zamestnávateľa.
Podľa § 2 odsek 3 písmeno g) zamestnanec nemôže vykonávať počas platnosti tejto zmluvy inú
zárobkovú činnosť bez predchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa. Do konania nepredložili

žiaden dôkaz, že zamestnanec môže vykonávať prácu pre iného zamestnávateľa. Je potrebné predložiť
tachografové krúžky, na základe ktorých sa zistí, či súhlasí počet odpracovaných hodín s počtom hodín,
ktoré sú zaznamenané na tachografovom krúžku. Sme v štádiu, že podstatná zostáva výška náhrady
mzdy. Namietajú, aj znenie petitu tak, ako bol pripustený súdom, je v rozpore s ustanovením § 134.
Návrh je stále nesprávny a nie je vyčíslený v zmysle zákona. Poukazujú na ustanovenie zmluvy, že

zamestnanec sa zaväzuje udržiavať všetky dokumenty v platnosti, ktorým obnovil ich platnosť alebo
získať nové platné doklady počas celej doby trvania pracovného pomeru. Otázka znie, ako chcel žalobca
vykonávať svoju pracovnú činnosť medzi dobou, ktorú tvrdí, že sa chcel zamestnávať a prečo si tieto
doklady obnovil až tak neskôr. Žiadnym relevantným spôsobom nepredložil alebo nepreukázal, že tieto
obnovené doklady predložil svojmu zamestnávateľovi a práve z tohto dôvodu zotrvávajú na tom, že

prekážka výkonu práce bola na strane zamestnanca do času, kedy tieto doklady boli predložené, a to len
na minulom súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo 04.11. Vtedy sa s nimi oboznámil žalovaný, že tieto
doklady sú obnovené. Nevie uviesť, či žalovaný vyzval žalobcu na predloženie týchto dokladov, nemal
žiadne písomné podklady v spise. V čase okamžitého ukončenia pracovného pomeru boli stále platné. Včasedomáhaniasanemalmaťžalovanýodkiaľvedomosť,žetietodokladysúobnovené.Súvisísvýškou
náhrady mzdy, či bol schopný vykonávať tú prácu alebo nie. Na materiálnych podmienkach neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru trvajú, bola to absencia, pred ňou ktorá síce nie je uvedená

v tej výpovedi, ale bolo to preukázané, že absencia bola už aj v máji predtým. Vidia problém aj v tom,
že nemôžu pri náhrade mzdy vychádzať z hrubej mzdy, tak ako to vyčíslil žalobca.

24. To, že zamestnanec trvá na tom, že jeho pracovný pomer trvá ako aj na ďalšom zamestnávaní
a vykonáva inú pracovnú činnosť pre iného zamestnávateľa, je určite v rozpore s dobrými mravmi.

Nepredložil, že má písomný súhlas s výkonom práce pre iného zamestnávateľa. Dôležité je aj to, že
pán žalovaný je dôchodca, t. z. pokiaľ on nemal príjem zo svojej pracovnej činnosti, nezostal bez
príjmu, ale mal príjem zo sociálnej poisťovne, jeho životné potreby neboli ohrozené, mal príjem v
pravidelných dávkach dôchodcovskej dávky. Tam vidia rozpor s dobrými mravmi. Vidia tu zákonnú
možnosť na primerané zníženie výšky náhrady mzdy. Mal ďalšie dva príjmy mimo tohto zamestnania a
práce preto budú požadovať zníženie náhrady mzdy vzhľadom na dobré mravy a k okolnostiam, ktoré

boli preukázané.

25. Právny zástupca žalobcu v záverečnom vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiavajú
všetkých písomných a ústnych prednesov v tejto veci.

26. PZ žalovaného v záverečnom vyjadrení uviedol, že sa tiež v plnom rozsahu pridržiava svojich
predchádzajúcich písomných vyjadrení. Žalovaný si je vedomý formálnych nedostatkov výpovede. K
okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo k zlému uvedeniu dátumu okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Na dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru trvajú, a v tomto prípade
je to tak či tak irelevantné, lebo nemajú splnené formálne podmienky, ale myslia si, že tie materiálne

podmienky by mohli mať aj vplyv na výšku náhrady mzdy, nakoľko bolo preukázané výpoveďou svedka,
pani X. Z., že k absencii alebo k nenastúpeniu do práce už došlo aj pred okamžitým skončením
pracovného pomeru. To svedčí o pracovnej disciplíne a pracovnej morálke žalovaného, ktorý svojvoľne
nenastúpil do práce. Opakovane ho kontaktovali pred ukončením pracovného pomeru, aby sa dostavil
do práce, že už nemá z čoho vykazovať jeho dochádzku, lebo bola vyčerpaná všetka adekvátna

dovolenka. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný predložil svojmu zamestnávateľovi doklady, ktoré
ho oprávňujú na výkon povolania. Tieto boli predložené až na súdnom pojednávaní dňa 04.11.2021.
Do tohto času zamestnávateľ nemohol prideľovať prácu, nakoľko zamestnanec nespĺňal podmienky na
výkon práce. Zároveň poukázali na rozpor, že súd pripustil zmenu petitu žaloby v inom znení, pričom
v podaní právneho zástupcu z 10.11.2021, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu o pripustení

zmeny žaloby žiadal o uloženie povinnosti žalovanému platiť žalobcovi náhradu mzdy a to vo výške
celkom 17.184 Eur za obdobie od 13.09.2019 do 08.03.2021, ale súd do svojho uznesenia dal dátum
08.03.2022. Súd nemohol rozhodnúť nad rámec toho, čo navrhuje žalobca. Tie dokumenty sú vnútorne
rozporné. Navrhujú, aby sa súd vysporiadal s touto otázkou. Súd nemôže priznať viac, ako sám žalobca
žiada.

27. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v návrhu na zmenu žalobného návrhu došlo k chybe v písaní
z ich strany. Ale v texte v bode 4., kde žiadajú zmenu petitu je správne uvedený rok 2022. Chce dať do
pozornosti, že v bode 4. toho istého vyjadrenia je návrh na zmenu petitu. To na čo poukazujú je už len
zopakovanie. Žalobca sa v konaní domáha aj náhrady mzdy, a to vo výške 576 Eur mesačne za obdobie

od 13.09.2019 do 08.03.2022, a to vo výške celkom 17.184 Eur, t. j. za 17 dní v septembri 2019, 8 dní
v mesiaci marec 2022 a celkom 29 mesiacov od októbra 2019 do februára 2022. To navrhli. To, čo je
v bode V. je len sumarizácia rozsudku.

28. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán, vykonal dokazovanie

listinami, výsluchom žalobcu a navrhovaných svedkov X. Z. M. S. O., pričom zistil nasledovný skutkový
a právny stav.

29. Pracovnou zmluvou zo dňa 29.12.2014 vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer,
na základe ktorej a v znení jej dodatkov žalobca vykonával u žalovaného prácu vodiča nákladného

automobilu v medzinárodnej doprave v time-for-time pracovnom systéme. Miesto výkonu práce bolo
v pracovnej zmluve uvedené Trnava, Slovensko. Výplatný termín mzdy bol určený na 20. deň
kalendárneho mesiaca za mesiac predchádzajúci.30. V zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2016 bola s účinnosťou od 1.1.2017 mzda
v sume 522 Eur mesačne.

31. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.12.2017 došlo s účinnosťou od 1.1.2018 k zvýšeniu
mzdy žalobcu na sumu 576 Eur mesačne.

32. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2018 bolo s účinnosťou od 1.3.2018
miesto výkonu práce žalobcu Trnava, Sereď a podľa požiadaviek zamestnávateľa a pracovný čas v

súlade so Zákonníkom práce a na základe požiadaviek zamestnávateľa.

33. Dňa 22.7.2019 bolo žalobcovi doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 9.7.2019, v ktorom bolo uvedené,
že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.12.2014 a jej dodatkov žalobca vykonáva prácu
ako vodič MKD. V zmysle ustanovenia § 81 Zákonníka práce má každý zamestnanec zákonom

stanovené povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať. Vo vyššie uvedených pracovných povinnostiach je
základnou povinnosťou zamestnanca okrem iného stanovená i povinnosť byť na pracovisku na začiatku
pracovnéhočasu.Vdňochod26.06.2019poukončenípráceneschopnostikudňu25.06.2019sažalobca
nedostavil do práce, tým závažne porušili pracovnú disciplínu na základe čoho mu za dané dni vznikla
3-dňová neospravedlnená absencia. Povinnosťou bolo po ukončení práceneschopnosti riadne nastúpiť

do zamestnania. Svoju neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému a ani ju neospravedlnil. Toto
konanie považuje spoločnosť Schavemaker Slovakia, s.r.o., Trnava - Modranka, za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, a na základe uvedených dôvodov okamžite končia pracovný pomer podľa § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer bude skončený k 30.6.2019.

34. Žalobca žalovanému doručil dňa 13.9.2019 vyjadrenie k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
a oznámenie, že zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa 13.9.2019, v ktorom k dôvodu,
ktorý je uvedený v okamžitom ukončení pracovného pomeru uviedol, že neporušil svoje pracovné
povinnosti, práve naopak, zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu pracovnej zmluvy a Zákonníka
práce tým, že mandantovi nebola prideľovaná práca. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu

bolo doručené obyčajnou poštovou zásielkou dňa 22.07.2019, pracovný pomer preto nemohol skončiť
dňa 30.06.2019. Okrem toho, zo zápisu z rokovania konaného dňa 08.07.2019, predmetom ktorého
bolo prerokovanie výpovede vyplýva, že okamžité ukončenie pracovného pomeru bolo prerokované so
zástupcom zamestnancov až dňa 08.07.2019. Nie je daný dôvod Okamžitého skončenia pracovného
pomeru uvedený v písomnom oznámení zo dňa 09.07.2019 a preto je dané okamžité skončenie

pracovného pomeru neplatné. Samotný Zákonník práce uvedenú formu skončenia pracovného pomeru
definuje ako výnimočnú formu skončenia pracovného pomeru, ktorý môže zamestnávateľ uplatniť len
za splnenia prísnych formálnych a materiálnych podmienok. So zreteľom na ustanovenie § 79 ods. 1
Zákonníka práce zamestnávateľovi oznamuje, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával
ako zamestnanca a súčasne mu vyplácal aj naďalej mzdu, resp. v prípade, ak mu nebude umožnené

vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, aby mu bola vyplácaná náhrada mzdy.

35.Zozápisuzprerokovaniavýpovedezostranyzamestnávateľazodňa8.7.2019vyplýva,žeskončenie
pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 8.7.2019.

36. Z predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že žalobca bol
práceneschopný od 26.6.2018 a práceschopný bol od 26.6.2019. Podľa predloženého podacieho lístku
žalobca odoslal žalovanému dňa 26.6.2019 doporučený list 1. triedou.

37. Z fotokópie dokladov žalobcu vyplýva, že občiansky preukaz žalobcu č.D. bol vydaný dňa 9.7.2009

a bol platný do 9.7.2019. Vodičský preukaz bol platný do 4.9.2019 a 8.5.2019. Kvalifikačná karta vodiča
žalobcubolaplatnádo13.6.2018.Dokladopsychickejspôsobilostivodičabolplatnýdo8.5.2019.Doklad
o zdravotnej spôsobilosti vodiča bol platný do roku 2019 .

38. Z fotokópie dokladov žalobcu predloženými žalobcom vyplýva, že vodičský preukaz má platný od

5.9.2019 do 4.9.2024. Kvalifikačnú kartu vodiča žalobcu má platnú od 26.4.2018 do 13.6.2023. Doklad o
psychickej spôsobilosti vodiča bol vydaný 3.5.2018. Doklad o zdravotnej spôsobilosti vodiča bol vydaný
dňa 4.9.2019 a Kartu vodiča má platnú od 28.4.2017 do 4.9.2019.39. Z odpovede na lustráciu v sociálnej poisťovni vyplýva, že žalobca bol od 17.10.2020 do 31.12.2020
a od 14.1.2021 zamestnaný u zamestnávateľa STOFINGSTAV, s.r.o., kde jeho vymeriavací základ
dosahoval 70 Eur až 200 Eur a je poberateľom starobného dôchodku v sume 463,20 Eur. Uvedené je

v súlade s predloženou dohodou o vykonaní práce zo dňa 17.10.2020 a dohodou o pracovnej činnosti
zo dňa 13.1.2021 ako aj predloženými výplatnými páskami žalobcu.

40. Podľa § 151 odsek 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

41. Podľa § 153 odsek 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

42. Podľa § 153 odsek 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

43. Podľa § 153 odsek 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

44. Podľa § 13 odsek 3 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník
práce“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade
s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka

pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s
výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné
oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

45. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.

46. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

47. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

48. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

49. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

50. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

51. Podľa § 79 odsek 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámilzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

52. Podľa § 79 odsek 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

53. Podľa § 134 odsek 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej

len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce
nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej
vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola
dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda

za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

54. Podľa § 134 odsek 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 134 odsek 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.

Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

56. Podľa § 134 odsek 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový
zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa

pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje
na najbližší eurocent nahor.

57. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

58. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto žalobe vyhovel.

59. Podľa Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí.

60. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za

následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany, alebo
neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany. Na odvrátenie fikcie nespornosti
skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia oskutkových okolnostiach. Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany za nesporné, nevykonáva o nich
dokazovanie.

61. Ustanovenia § 59 až 72 a § 74 Zákonníka práce zakotvujú podmienky pre platné skončenie
pracovného pomeru rôznymi spôsobmi. Ide o Zákonníkom práce (lex specialis) predpísané
hmotnoprávne, ako aj formálne podmienky pre právny úkon, ktorý smeruje k skončeniu pracovného
pomeru. Právny úkon, ktorým sa iniciuje skončenie pracovného pomeru, musí spĺňať aj všeobecné
náležitosti pre platnosť právnych úkonov dané predpismi civilného práva (Občiansky zákonník). Preto

platnosť právneho úkonu, t.j. spôsobu skončenia pracovného pomeru súd posudzoval nielen z hľadiska
hmotnoprávnych podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru predpísaných Zákonníkom práce,
ale aj z hľadiska náležitostí právnych úkonov, ako ich zakotvuje Občiansky zákonník, a to z hľadiska
náležitosti vôle, prejavu vôle účastníka, ale aj súladu právneho úkonu so zákonom, dobrými mravmi,
resp. v súvislosti s obchádzaním zákona.

62. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa musí súd prioritne
zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote podľa
§ 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote
dochádza k jeho zániku. V konaní bolo nesporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
žalobcovi doručená dňa 22.07.2019 a pracovný pomer tak mal skončiť dňa 22.7.2019, pričom žalobca

podal žalobu na súd dňa 16.9.2019, čiže v zákonnej dvojmesačnej lehote.

63. Zákonník práce stanovuje aj časový priestor existencie práva zamestnávateľa skončiť pracovný
pomer okamžite. V danom prípade bola dodržaná subjektívna (dvojmesačná) lehota, závislá od zistenia
dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom ako aj objektívna (jednoročná)

lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vznikol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Prejav vôle zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom bol do uplynutia subjektívnej aj
objektívnej lehoty doručený zamestnancovi.

64. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu dôvodu okamžitého skončenia

pracovného pomeru žalobcu zaťažovalo žalovaného, ktorý sa však k doručenej žalobe prvýkrát vyjadril
viac ako pol roka po uplynutí lehoty na vyjadrenie, keď uznesenie, ktorým bol vyzvaný, aby sa k
žalobe vyjadril v lehote 15 dní mu bolo doručené dňa 22.10.2019 a jeho vyjadrenie bolo zo dňa
15.6.2020, pričom vo svojom písomnom vyjadrení riadne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu
k neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. V konaní tak neboli popreté skutkové tvrdenia

žalobcu uvedené v žalobe, na základe ktorých možno konštatovať, že došlo k neplatnému okamžitému
skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného. Žalobca žalobu riadne odôvodnili a predložil súdu
aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

65. V konaní tak bolo od začiatku nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný pomer,

ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.12.2014, na základe ktorej a v znení jej dodatkov
žalobca vykonával u žalovaného prácu vodiča nákladného automobilu v medzinárodnej doprave v time-
for-time pracovnom systéme.

66.Jenesporné,žedohodouozmenepracovnejzmluvyzodňa28.2.2018bolosúčinnosťouod1.3.2018

miesto výkonu práce žalobcu: Trnava, Sereď a podľa požiadaviek zamestnávateľa a pracovný čas: v
súlade so Zákonníkom práce a na základe požiadaviek zamestnávateľa.

67. Zo strany zamestnávateľa došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru listom zo dňa
9.7.2019, ktorý bol žalovanému doručený 22.7.2019, ako dôvod bol uvedený § 68 odsek 1 písmeno

b) Zákonníka práce. Porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v 3 dňovej absencii žalobcu po
ukončení jeho práceneschopnosti. Skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcami
zamestnancov dňa 8.7.2019.

68. Žalobca bol práceneschopný do 25.6.2019, pričom ukončenie práceneschopnosti zaslal žalovanému

nasledujúci deň poštou a bolo žalovanému doručené.

69. Žalobca listom zo dňa 13.9.2019 žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej
zamestnával.70. Súd má z to, že sa v konaní stala nespornou aj skutočnosť, že došlo k neplatnému skončeniu
pracovného pomeru okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa

09.07.2019, ktoré bolo žalovaným doručené žalobcovi dňa 22.07.2019. Uvedené súd konštatuje jednak
z dôvodu, že žalovaný s prihliadnutím na koncentráciu konania napriek výzve súdu účinne nepoprel
skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré sú uvedené v žalobe, ako aj vzhľadom na vyjadrenia samotného
právneho zástupcu žalovaného, ktorý opakovane priznal nedostatky okamžitého skončenia pracovného
pomeru a uviedol, že sporná je v konaní uplatnená náhrada mzdy.

71. Súd poukazuje na ustanovenie § 153 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky

procesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranysúuplatnenévčasajvtedy,akichstranapredložilaako
reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom,
ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadnuť.

72. Napriek uvedenej nespornosti súd po vykonanom dokazovaní uvádza, že dôvody neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplynuli aj z vykonaného dokazovania vo vzťahu k náhrade
mzdy, na základe ktorého má súd za to, že zo strany žalobcu nedošlo k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bola uvedená údajná 3
dňová neospravedlnená absencia žalobcu, pričom súd má za to, že túto samotnú, bez preukázania

jej prípadných negatívnych dôsledkov na zamestnávateľa nemožno považovať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny.

73. V prípade predmetného dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
je postačujúce len

preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom
na všetky okolnosti musí byť takej intenzity, že ho objektívne možno označiť za závažné. Závažnosť
musí byť daná objektívne nestačí, že porušenie určitých pracovných povinností označí zamestnávateľ
ako závažné, a to ani v prípade, že tak učiní vo svojom internom predpise. Absencia pracovníka
môže byť dôvodom na okamžité zrušenie pracovného pomeru, ak išlo o zavinenú absenciu, ktorou

pracovníktakýmhrubýmspôsobomporušilpracovnúdisciplínu,žetrebaprikročiťkokamžitémuzrušeniu
pracovného pomeru, čo však v danom prípade nebolo preukázané.

74. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 17CoPr/7/2015, ktorý sa týka skutkovo
veľmi podobnej situácie okamžitého skončenia pracovného pomeru a podľa ktorého principiálne je

možné sa stotožniť s tým, že opakovaná neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku predstavuje
závažné porušenie pracovnej disciplíny. V každom jednotlivom prípade je však potrebné zohľadniť
individuálne okolnosti prípadu. V posudzovanej veci práve tieto individuálne okolnosti prípadu umožňujú
prijať záver, že ani neospravedlnená absencia žalobcu na pracovisku v trvaní troch dní nepredstavuje
závažné porušenie pracovnej disciplíny z jeho strany. Významná je tu skutočnosť, že bezprostredne

pred touto absenciou bol žalobca cca 2 roky práceneschopný. Nejednalo sa teda o zamestnanca,
ktorý bez riadneho ospravedlnenia náhle vypadne z bežiaceho pracovného procesu a spôsobí tak
zamestnávateľovi komplikácie so zabezpečením riadneho chodu pracoviska, či dokonca škodu. Pri
dvojročnom výpadku zamestnanca je dôvodné predpokladať, že sa zamestnávateľ takejto dlhodobej
situácii prispôsobil tak, aby výpadok nahradil. Vzhľadom na to nie je nenastúpenie zamestnanca do

práce v ďalších troch dňoch nasledujúcich po dvojročnej ospravedlnenej absencii spôsobilé privodiť
zamestnávateľovi komplikácie so zabezpečením chodu pracoviska a ani škodu. O to viac v prípade, keď
nie je návrat zamestnanca v konkrétnom čase vopred predpokladaný. (Vedomosť o predpokladanom
nástupe žalobcu do práce po PN žalovaný v konaní netvrdil.)

75. Nakoľko žalobca pracoval u žalovaného ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a vzhľadom
na znenie dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2018 nemal stále pracovisko, ani pracovný čas
a tieto boli v zmysle pracovnej zmluvy v znení dohôd o jej zmene závislé od požiadaviek zamestnávateľa,pričom žalovaný nepreukázal, že by tieto požiadavky žalobcovi po ukončení jeho práceneschopnosti
oznámil, má súd za to, že nemohlo dôjsť k neospravedlnenej absencii žalobcu.

76. Vzhľadom na skutočnosť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedené, že žalobca
ukončil práceneschopnosť dňa 25.6.2019 je zrejmé, že v danom čase zamestnávateľ už disponoval
ukončením práceneschopnosti žalobcu a napriek skutočnosti, že žalobca nemal v zmysle pracovnej
zmluvy stále pracovisko, ani pracovný čas, ho pred okamžitým skončením pracovného pomeru žiadnym
spôsobom nekontaktoval a neoznámil mu svoje požiadavky a to kde a kedy sa má dostaviť na

výkon práce, ako to bolo preukázane zvykom u zamestnávateľa telefonicky alebo SMS správou, čo
potvrdil aj svedok Martin Dubaj, ale pristúpil okamžite k skončeniu pracovného pomeru. Takéto konanie
zamestnávateľa možno posúdiť aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, čoho následkom je taktiež
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

77. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, že v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce daného žalobcovi je žaloba dôvodná, pričom
súd vychádzal predovšetkým z nesporných skutkových tvrdení strán, ktoré boli potvrdené aj vykonaným
dokazovaním a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

78.Kžalobcomuplatnenejavkonaníspornejnáhrademzdysúduvádza,žezamestnávateľjepodľa§79
odsek 1 a 2 Zákonníka práce povinný žalobcovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí žalobcovi
ododňa,keďoznámilzamestnávateľovi,žetrvánaďalšomzamestnávaní,čobolovtomtoprípadelistom
doručeným žalovanému dňa 13.9.2019. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Keďže celkový čas, za ktorý žalobca žiadal poskytnúť náhradu mzdy, presiahol 12 mesiacov, súd sa

ďalej zaoberal žiadosťou žalovaného, aby súd jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12
mesiacov primerane znížil, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov vôbec nepriznal.

79. Kritériá pre zníženie, respektíve nepriznanie náhrady mzdy presahujúcej 12 mesiacov Zákonník
práce neupravuje. Pokiaľ celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy

presiahol 12 mesiacov, môže súd za ďalšiu dobu povinnosť zamestnávateľa na náhradu mzdy primerane
znížiť, prípadne náhradu mzdy vôbec nepriznať len na základe žiadosti zamestnávateľa, o čo žalovaný
v konaní požiadal. Dôkazné bremeno preukázať podmienky pre takéto prípadné rozhodnutie nesie
zamestnávateľ.

80. Žiadosť o nepriznanie, resp. zníženie náhrady mzdy v tomto konaní žalovaný odôvodnil jednak
skutočnosťou, že žalobca bol po okamžitom skončení pracovného pomeru u žalovaného zamestnaný
u iného zamestnávateľa a poberateľom dôchodku, ako aj skutočnosťou, že žalobca žalovanému
nepredložil platné doklady, ktorými by preukázal spôsobilosť vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy
a tiež údajným konaním žalobcu, ktorého sa mal dopustiť ešte pred jeho práceneschopnosťou, ktorá

trvala 1 rok, ktoré malo byť v rozpore s dobrými mravmi.

81. Vo vzťahu k zníženiu, resp. nepriznaniu náhrady mzdy presahujúcej 12 mesiacov súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/157/2010 zo 14.9.2011, v ktorom Najvyšší súd SR
vyslovil právny záver, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce treba vykladať tak, že súd môže na žiadosť

zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec
nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru, zaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce, by bol v rozpore s dobrými
mravmivzmyslečl.2Zákonníkapráce.Takýtovýkladjepodľanázorudovolaciehosúduústavnesúladný
nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody, ale aj z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu

hodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie ochrany
proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať
dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň
znamená,že§79ods.2Zákonníkaprácenemôžebyťaplikovanýtakýmspôsobom,abysatýmprakticky
negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo

konať protiprávne.

82. Súd taktiež poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 331/2019 z 19.11.2019,
podľa ktorého za predpokladu, že zamestnávateľ v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňujenároknanáhradumzdyvdôsledkuneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeru,uplatnínároknazníženie
alebo nepriznanie náhrady mzdy za čas
presahujúci 12 mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, je hranica voľnej úvahy súdu pri

rozhodovaní o takomto nároku limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru na základe výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo skončenia pracovného
pomeru v skúšobnej dobe. Pri takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z konkrétneho dôvodu toho-
ktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru stanoveného v § 59 ods. 1 písm. b) až d) Zákonníka
práce a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi

pokračovať v práci po tom, ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával,
resp. zistiť, či na strane zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby
zamestnancovi umožnil pokračovať v práci, a zároveň mu objektívne znemožnili uspokojiť mzdové
nároky zamestnanca. Ústavný súd konštatoval, že v ustanovení § 79 ods. 2 Zákonníka práce je
obsiahnuté tzv. moderačné (zmierňovacie) oprávnenie súdu, ktoré mu umožňuje v konkrétnom prípade
znížiť náhradu mzdy tak, aby bola primeraná, avšak bez bližšej úpravy kritérií, podľa ktorých možno

pristúpiť k zníženiu, resp. nepriznaniu tejto náhrady mzdy. Taktiež konštatoval, že z ústavnoprávneho
hľadiska neobstojí právny názor najvyššieho súdu, ktorý s dôrazom na sociálnu funkciu náhrady mzdy
uviedol, že „okolnosti týkajúce sa pomerov zamestnávateľa pre rozhodnutie nie sú významné. Súd je
však oprávnený prihliadať len k okolnostiam, ktoré existovali po uplynutí 12 mesiacov z celkovej doby, za
ktorú zamestnancovi mala byť poskytnutá náhrada. Priznanie náhrady mzdy za ďalšie obdobie má preto

nadväzovať na správanie sa zamestnanca pri zaisťovaní si zabezpečenia svojich základných životných
potrieb.“ Spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je kritériom ukladajúcim
každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude
možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Skutočnosť, že
zamestnanec je starobným dôchodcom a popri mzde poberá starobný dôchodok, nemožno považovať

za takú, ktorá zamestnávateľovi objektívne znemožňuje, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v
práci a vyplácal mu dohodnutú mzdu, resp. za takú, ktorá zamestnanca pre účely rozhodnutia súdu
podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce nedôvodne zvýhodňuje oproti ostatným zamestnancom toho istého
zamestnávateľa, resp. oproti zamestnávateľovi, keďže starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá
sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov poskytuje zo starobného poistenia.

83. Súd v súlade s predmetným nálezom taktiež v tejto súvislosti poukazuje i na odbornú právnickú
literatúru, ktorá vo vzťahu k nárokom z neplatného skončenia pracovného pomeru uvádza, že „Výšku
nárokunanáhradumzdymôžezamestnávateľminimalizovaťdvomaspôsobmi,atobuďčímskôr,akosa

dozvie o tom, že pracovný pomer bol skončený neplatne, umožní zamestnancovi pracovať, alebo môže
v konaní o nároku na náhradu mzdy požadovať primerané zníženie náhrady mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov, alebo môže požadovať, aby súd náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
zamestnancovi vôbec nepriznal. Ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi naďalej pokračovať v práci,
možno to považovať za jeden zo spôsobov, ako upraviť právny vzťah medzi účastníkmi pracovného

pomeru počas obdobia neistoty do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného
pomeru (alebo do času, než dôjde ku skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom). Prideľovanie
práce až do vyriešenia spornosti skončenia pracovného pomeru je právnym následkom oznámenia
zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Na ten účel má
zamestnávateľ povinnosť oznámiť zamestnancovi, že jeho požiadavke vyhovel a vyzvať ho k tomu, aby

nastúpil do práce. Zamestnávateľ je potom povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pôvodnej
pracovnej zmluvy, nie je potrebné uzatvárať novú pracovnú zmluvu alebo dohodu o zmene pracovných
podmienok. Súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ požaduje zníženie náhrady mzdy, ide
o voľnú úvahu súdu.“ (Friedmannová, D., Masár, B., Matejka, O., Tkáč, V. Zákonník práce. Komentár.
Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2014. s. 389 - 390).

84. Pri rozhodovaní o náhrade mzdy súd vychádzal z konkrétneho dôvodu skončenia pracovného
pomeru a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zisťoval, prečo zamestnávateľ neumožnil žalobcovi
pokračovať v práci po tom, ako mu oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, resp.
posudzoval, či na strane zamestnávateľa nastali skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby

mu umožnil pokračovať v práci, a zároveň mu objektívne znemožnili uspokojiť jeho mzdové nároky.
Vo vzťahu k dôvodu skončenia pracovného pomeru so žalobcom súd poukazuje na vyššie uvedené
odôvodnenie týkajúce sa neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a podotýka, že
má za to, že konanie zamestnávateľa, ktorý skončil pracovný pomer okamžite so zamestnancom,ktorý bol bezprostredne po ukončení práceneschopnosti a bez toho, aby dodržal obvyklý postup u
zamestnávateľa vykazuje znaky konania, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. Skončenie pracovného
pomeru nezavinil žalobca, keďže je zrejmé, že ukončenie práceneschopnosti zamestnávateľovi oznámil

a očakával, že mu budú dané pokyny v súlade s pracovnou zmluvou, čo sa však nestalo, ale naopak
došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

85. Žalovaný v konaní netvrdil, ani nepreukázal, že by žalobcovi oznámil, že jeho požiadavke na
prideľovanie práce podľa pôvodnej pracovnej zmluvy vyhovel a že by ho vyzval, aby nastúpil do

práce. Dôkazné bremeno na preukázaní tejto skutočnosti spočívalo na žalovanom. V konaní tak nebolo
preukázané, že by žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci po tom, ako mu oznámil, že trvá na
tom, aby ho naďalej zamestnával na základe pôvodnej pracovnej zmluvy. Žalovaný v konaní netvrdil
ani nepreukázal, že by na jeho strane nastali skutočnosti, ktoré by mu objektívne znemožnili, aby mu
umožnil pokračovať v práci, a zároveň mu objektívne znemožnili uspokojiť jeho mzdové nároky.

86. Tvrdenie, že žalobca nespĺňal predpoklady pre výkon práce, resp, ich splnenie žalovanému
nepreukázal neobstojí, keďže toto tvrdenie žalovaný nepreukázal a taktiež netvrdil ani nepreukázal,
že by žalobcu upozornil na neplatnosť dokladov, resp. ho vyzval na ich predloženie. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že vodičský preukaz mal žalobca platný do 4.9.2019 a od 5.9.2019 mu bol
vydaný nový vodičský preukaz, ktorý je platný do 4.9.2024. Kvalifikačnú kartu vodiča mal žalobca platnú

do 13.6.2018 a od 26.4.2018 má novú kvalifikačnú kartu platnú do 13.6.2023. Doklad o zdravotnej
spôsobilosti vodiča mal platný do roku 2019 a znova mu bol vydaný dňa 4.9.2019. Vzhľadom na
uvedenésúdnemázapreukázané,žebyžalobcanebolspôsobilývykonávaťprácunazákladepracovnej
zmluvy u žalovaného odo dňa keď mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný netvrdil
ani nepreukázal, že by žalobcu vyzval na predloženie konkrétnych dokladov. Súd má za to, že na

tieto žalovaným tvrdené skutočnosti týkajúce sa údajného nepredloženia platných dokladov žalobcu
zamestnávateľovi pri rozhodovaní o náhrade mzdy nemôže prihliadať, keďže žalovaný nepreukázal,
že by žalobca nespĺňal predpoklady na výkon práce a naopak žalobca predložil súdu platné doklady.
Skutočnosť, kedy žalobca ako zamestnanec žalovanému ako zamestnávateľovi tieto doklady predložil
súd považuje za irelevantnú, keďže žalovaný po ukončení práceneschopnosti žalobcu s ním skončil

pracovný pomer a už mu viac neumožnil výkon práce.

87. Súd musí nájsť mieru zodpovedajúcu účelu a funkciám náhrady mzdy tak, aby to zásadným
spôsobom neodporovalo nielen dobrým mravom ale aj zásadám spravodlivosti a primeranosti. Súd má
za to, že ak by vyhovel žiadosti zamestnávateľa a znížil náhradu mzdy z ním uvádzaných dôvodov

popieralo by to zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení upravujúcich nárok na náhradu mzdy
a to s prihliadnutím na nález ÚSSR I. ÚS 331/2019.

88. Súd tak dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre zníženie, resp. nepriznanie náhrady mzdy
na základe dôvodov, uvedených zamestnávateľom a keďže súd nie je viazaný dôvodmi uvedenými v

žiadosti len stručne uvádza vo vzťahu k dôvodu, že sa žalobca zamestnal u iného zamestnávateľa po
okamžitom skončení pracovného pomeru, že nemá za to, že by priznanie náhrady mzdy za obdobie,
keď bol žalobca zamestnaný, resp. poberal iný príjem bolo v danom prípade v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobca tak bol nútený učiniť práve konaním žalovaného, ktorý s ním bez právneho dôvodu
neplatne skončil pracovný pomer a následne napriek oznámeniu, že trvá na ďalšom zamestnávaní,

jeho žiadosti nevyhovel a tak bol nútený si nájsť prácu u iného zamestnávateľa. Skutočnosť, že žalobca
bol zamestnaný a poberal mzdu a starobný dôchodok v období, za ktoré žiada vyplatiť náhradu mzdy
v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, nie je v intenciách súčasnej právnej úpravy
relevantná pre posúdenie nároku na náhradu mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov. Keďže
žalovaný okamžite skončil pracovný pomer a žalobcovi neumožnil pokračovať v práci, neobstojí ani jeho

obrana, že žalovaný sa zamestnal u iného zamestnávateľa bez jeho súhlasu. Argumenty žalovaného by
mohli obstáť jedine v prípade, ak by žalobcu na nástup do práce riadne vyzval a žalobca by do práce
nenastúpil, resp. by následne nepredložil doklady potrebné na výkon práce. To však žalovaný v konaní
netvrdil ani nepreukázal. Vo vzťahu k plneniu pracovných úloh žalobcom pred okamžitým skončením
pracovného pomeru (ešte pred jeho rok trvajúcou práceneschopnosťou) súd uvádza, že má za to, že

žalovanýsanemôžeúspešnedovolávaťporušeniapracovnejdisciplíny,resp.porušeniadobrýchmravov
zo strany žalobcu, keď sám následne pri okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom konal
v rozpore s pracovnou zmluvou, Zákonníkom práce a dobrými mravmi.89. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy za obdobie od
13.9.2019 do 8.3.2022, ako si ho v konaní uplatnil v plnej výške. Pri určení výšky náhrady mzdy súd
vychádzal z ustanovenia § 134 odsek 3 Zákonníka práce, keďže žalobca v rozhodujúcom období, ktorým

je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, čo sú v danom
prípade mesiace apríl až jún 2019, vzhľadom na jeho rok trvajúcu práceneschopnosť, neodpracoval
aspoň 21 dní alebo 168 hodín a použil sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok zisťoval zo mzdy, ktorú by zamestnanec zrejme dosiahol.

90. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.12.2017, s účinnosťou od 1.1.2018 bola
mzda žalobcu v sume 576 Eur mesačne. Táto skutočnosť bola v konaní nesporná.

91. Mzdou, z ktorej sa určuje priemerný zárobok v zmysle § 134 Zákonníka práce, sa rozumie mzda
pred zrazením preddavku na daň a povinných odvodov podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce (tzv. hrubá
mzda),doktorejsanezhŕňajúlenplnenia,ktorésavzmysle§118Zákonníkaprácenepovažujúzamzdu.

92. V rozhodujúcom období mal apríl 2019 160 pracovných hodín, mesiac máj 2019 168 pracovných
hodín a mesiac jún 2019 160 pracovných hodín, čo je spolu 488 pracovných hodín. Pravdepodobný
hodinový zárobok žalobcu tak bol v rozhodujúcom období vo výške 3,5410 Eur. (576 x 3 mesiace/ 488)

93. Po zistení pravdepodobného hodinového zárobku v rozhodujúcom období, súd vykonal prepočet na
pravdepodobný mesačný zárobok podľa počtu priemerných pracovných hodín pripadajúcich v roku na
jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca, pričom pri týždennom pracovnom čase
žalobcu 40 hodín, je priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac 166,67
hodín.Rok2019mal250pracovnýchdní,2000pracovnýchhodínzarok,atedapriemernajedenmesiac

je 166,67 hodín (2000 hodín : 12 mesiacov).

94. Pravdepodobný zárobok bol zistený tak, že pravdepodobný priemerný hodinový zárobok 3,5410
Eur bol vynásobený priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa
týždenného pracovného času, ktorý bol podľa pracovnej zmluvy 40 hodín týždenne, čo po zaokrúhlení

na najbližší eurocent nahor predstavuje sumu 590,18 Eur (3,5410 eur x 166,67 hodín = 590,18 Eur).

95. Žalobca si uplatnil náhradu mzdy za obdobie od 13.9.2019 do 8.3.2022 vo výške celkom 17.184
Eur, podľa priemerného mesačného zárobku v sume 576 Eur, čo je nižšia suma, než na ktorú by mu
vzhľadom na vyššie uvedené vznikol nárok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si na základe jeho

výpočtuvýškynáhradymzdyuplatnilnižšiunáhradumzdy,nežnaakúmuvznikolnárok,súdmunáhradu
mzdy priznal v súlade s tým ako bola uplatnená a teda za obdobie 13.9.2019 až 8.3.2022 spolu v sume
17.184 Eur. Súd tak vyhovel výrokom II. aj žalobe v časti uplatnenej náhrady mzdy.

96. Vo vzťahu k navrhovanému dokazovaniu súd uvádza, že nevykonal ďalšie žalovaným navrhované

dokazovanie predložením tachografových krúžkov žalobcu od 4.9.2019 (od dátumu, kedy mal platné
doklady), keďže mal za to, že tento dôkaz nemôže mať vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu na čo
možno pri nepriznaní, resp. znížení náhrady mzdy prihliadať, vplyv na rozhodnutie súdu. Dokazovanie
výsluchom osoby, ktorá prevzala platné doklady žalobcu v mene žalovaného súd nevykonal, keďže tento
návrh nebol v súlade s ustanovením § 197 odsek 2 CSP.

97. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

98. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

99. Určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je základným nárokom zamestnanca, ktorý
môže uplatniť na súde, od ktorého sa potom odvodzujú aj jeho prípadné ďalšie (peňažné) nároky
s tým súvisiace. Keďže žalobca bol úspešný čo do právneho základu, t.j. čo do určenia neplatnosti
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,vznikolmuvtomtoprípadezákonnýnároknanáhradumzdy.

Rozhodnutie o výške nároku na náhradu mzdy závisí od úvahy súdu, ktorý posúdi v tejto časti dôvodnosť
uplatňovaného nároku na náhradu mzdy čo do jeho výšky na základe konkrétnych skutkových zistení,
týkajúcich sa danej veci. Možno tak uzavrieť, že žalobca mal plný úspech čo do základu uplatneného
nároku, pričom výška plnenia v danom prípade závisí od úvahy súdu. (viď rozsudok Krajského súdu vPrešove sp.zn. 22CoPr/1/2021) Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné úspech strán sporu posúdiť
ako celkový úspech žalobcu voči žalovanému v tomto konaní v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo
sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie.