Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marian Tengely
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Pc/67/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822202438
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7822202438.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci maloletých detí: 1) D. J., F..
XX.X.XXXX, T. W. XXX, XXX XX C. a 2) Q. J., F.. XX.X.XXXX, T. W. XXX, XXX XX C., obaja zastúpení
kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, o zapretie otcovstva proti matrikovanému otcovi: E. J., F..
X.X.XXXX, T. B. XX, XXX XX C., t. č. bytom V.Q. J.. XXX, XXXXX U., F., za účasti zákonnej zástupkyne
maloletých detí: E. Č., F.. X.X.XXXX, T. W. XXX/XXX, XXX XX C., takto
r o z h o d o l :
I. U r č u j e , že E. J., narodený X.X.XXXX, nie je otcom maloletého D.I. J., narodeného XX.X.XXXX
z matky Ľ. J., narodenej XX.X.XXXX, zapísané v knihe narodení Matričného úradu Rožňava, vo zväzku
74, ročník 2017 na strane 3 pod poradovým číslom 137.
II. U r č u j e , že E. J., narodený X.X.XXXX, nie je otcom maloletého Q. J., narodeného XX.X.XXXX z
matky Ľ. J., narodenej XX.X.XXXX, zapísané v knihe narodení Matričného úradu Rožňava, vo zväzku
75, ročník 2018 na strane 97 pod poradovým číslom 368.
III. Právoplatnosťou rozsudku z a n i k á vyživovacia povinnosť E. J. voči maloletým deťom.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Maloletí navrhovatelia 1), 2) sa podaným návrhom domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd
rozhodol o zapretí otcovstva proti otcovi, zapísanému na matrike v knihe narodení, E. J., F. X.X.XXXX.
Poukázali na to, že otcovi zapísanému v rodných listoch maloletých navrhovateľov, uplynula zákonná
lehota ustanovená na zapretie otcovstva. Matka maloletých navrhovateľov Ľ. J., F. XX.X.XXXX zomrela
dňa 20.9.2021 a matrikový otec sa vyjadril, že nie je biologickým otcom maloletých navrhovateľov.
Manželstvo matky maloletých navrhovateľov a matrikového otca bolo rozsudkom Okresného súdu
Rožňava 7P/83/2018 zo dňa 28.6.2018 rozvedené a maloletý navrhovateľ 1) bol zverený do osobnej
starostlivosti matke. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že E. J., nie je biologickým otcom
maloletého navrhovateľa 1), nakoľko manželia žili oddelenie už štyri roky pred rozvodom a matka Ľ.
J. žila posledné tri roky manželstva s novým partnerom M.Š. Č., pričom v odôvodnení rozsudku bolo
uvedené, že biologickým otcom maloletého navrhovateľa 1) je M.Š. Č.. Matka Ľ. J., bola v čase rozvodu
manželstva v ôsmom mesiaci tehotenstva s maloletým navrhovateľom 2), ktorý sa narodil 16.7.2018
a ktorého osobné meno bolo určené rozsudkom Okresného súdu Rožňava 5P/109/2018-27 zo dňa
3.12.2018. Biologickým otcom maloletého navrhovateľa 2) je taktiež M. Č., ale na matrike v knihe
narodení je zapísaný E. J., nakoľko od rozvodu manželstva do narodenia dieťaťa dovtedy neuplynulo
300 dní potrebných k zapretiu otcovstva zo strany E. J.. Po smrti matky maloletých navrhovateľov
1), 2) boli obe maloleté deti právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava 8P/186/2021 zo dňa17.2.2022 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti pani E. Č., matky biologického otca maloletých
navrhovateľov. Na základe vyššie uvedených skutočností je zapretie otcovstva matrikového otca E.
J. v prospech maloletých navrhovateľov 1), 2) a preto žiadali súd, aby rozhodol o zapretí otcovstva
matrikového otca voči maloletým navrhovateľom 1) a 2).
2. Zákonná zástupkyňa maloletých navrhovateľov 1), 2) uviedla, že je starou matkou detí a má ich
zverené do osobnej starostlivosti a to preto, že deti boli na ňu od narodenia zvyknuté. Keď ich matka
ochorela, tak boli aj pri nej a starala sa o ne. Bývajú s jej synom na jednom dvore. Potvrdila, že jej syn
je otcom maloletých navrhovateľov, nakoľko keď ich matka prišla k nim bývať, tak nebola tehotná, až
potom otehotnela.
3. Matrikový otec E. J. s návrhom na zapretie otcovstva súhlasil. Uviedol, že je bývalým manželom
matky maloletých detí - Ľ. J., s ktorou nemali deti a v čase rozvodu manželstva už štyri roky spolu nežili.
Matka detí už tri roky žila so svojím druhom M. Č., s ktorým už mali spolu jedno dieťa a bola v ôsmom
mesiaci tehotenstva s druhým dieťaťom. Z toho dôvodu vylúčil možnosť, aby mohol byť biologickým
otcom maloletých detí. Navyše uviedol, že kvôli zdravotným problémom ani nemôže mať deti a nemá
ich ani s terajšou partnerkou. Z týchto dôvodov s návrhom súhlasil v celom rozsahu.
4. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
5. Z rodného listu maloletého navrhovateľa 1) zapísaného v knihe narodení Matričného úradu Rožňava
vo zväzku 74, ročníka 2017 na strane 3 pod poradovým číslom 137 vyplýva, že maloletý D. sa narodil
XX.X.XXXX, za otca bol zapísaný E. J. a za matku Ľ. J..
6. Z rodného listu maloletého navrhovateľa 2) zapísaného v knihe narodení Matričného úradu Rožňava
vo zväzku 75, ročníka 2018 na strane 97 pod poradovým číslom 368 vyplýva, že maloletý Q. sa narodil
16.7.2018, za otca bol zapísaný E. J. a za matku Ľ. J..
7. Z úmrtného listu matky maloletých navrhovateľov zapísaného v knihe úmrtí Matričného úradu Dobšiná
vo zväzku 3, ročníka 2021 na strane 152 pod poradovým číslom 13 vyplýva, že matka maloletých detí
Ľ. J. zomrela XX.X.XXXX.
8. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava 7P/83/2018-44 zo dňa 28.6.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť18.7.2018vyplýva,žemanželstvoĽ.S.J.aE.J.bolorozvedenéavtomčasezmanželstva
pochádzal maloletý D., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že E. J., nie je biologickým otcom maloletého navrhovateľa 1), nakoľko manželia žili oddelenie
už štyri roky pred rozvodom a matka Ľ. J. žila posledné tri roky manželstva s druhom M. Č., pričom v
odôvodnení rozsudku bolo uvedené, že biologickým otcom maloletého navrhovateľa 1) je M. Č.. Matka
Ľ. J., bola v čase rozvodu manželstva v ôsmom mesiaci tehotenstva s maloletým navrhovateľom 2).
9. Z uznesenia Okresného súdu Rožňava 12P/8/2022-28 zo dňa 17.2.2022 vyplýva, že maloletým
navrhovateľom 1), 2) bol ustanovený kolízny opatrovník, ÚPSVaR Rožňava, na ich zastupovanie v
konaní o zapretie otcovstva.
10. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava 8P/186/2021-30 zo dňa 17.2.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 5.4.2022 vyplýva, že maloletí navrhovatelia 1) a 2) boli zverení do
náhradnej osobnej starostlivosti E. Č., ktorá bude oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o
maloleté deti v rovnakom rozsahu tak, ako ju vykonávajú rodičia, zastupovať ich a spravovať ich majetok
v bežných veciach.
11. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava 10Pc/21/2022-45 zo dňa 1.8.2022 vyplýva, že súd pripustil
podanienávrhumaloletýminavrhovateľmi1),2)nazapretieotcovstva.Vtomtokonanízvýsluchusvedka
M. Č. vyplynulo, že sa cíti byť biologickým otcom maloletého D. a maloletého Q.. S ich matkou žil asi
od roku 2015 a z ich spolužitia sa tieto deti narodili. Potvrdil skutočnosť, že v rozhodnej dobe na počatie
detí mal pohlavné styky s ich matkou.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh maloletých navrhovateľov je
dôvodný a preto mu vyhovel.13. Podľa § 96 ods. 1,2,3 Zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, Zákona o rodine:
(1) Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie
otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí
byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. (2) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému
podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa,
môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. (3) Ak jeden z rodičov
nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z
rodičov, návrh nemožno podať.
14. V konaní bolo preukázané, že za otca maloletých navrhovateľov bol do ich rodných listov zapísaný
E. J. na základe domnienky otcovstva podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Už v čase rozvodového
konania však bolo zrejmé, že biologickým otcom maloletého navrhovateľa 1) je druh matky M. Č., s
ktorým bola matka v tom čase už v ôsmom mesiaci ďalšieho tehotenstva. Zapísaní rodičia však nepodali
návrh na zapretie otcovstva v trojročnej lehote a preto tak môže urobiť len maloleté dieťa za splnenia
podmienok v ustanovení § 96 ods. 1 Zákona o rodine. Z výpovedí účastníkov konania a svedka vyplýva,
že v matrike zapísaný otec a matka maloletých navrhovateľov nemali spolu pohlavné styky už štyri roky
pred rozvodom manželstva a posledné tri roky manželstva matka žila s M. Č.. Matrikový otec uviedol, že
kvôli zdravotným problémom ani nie je schopný mať deti, preto je veľký predpoklad, že nie je biologickým
otcom maloletých navrhovateľov 1) a 2). Biologickým otcom maloletých navrhovateľov je M. Č., ale
na matrike v knihe narodení je zapísaný E. J., nakoľko u navrhovateľa 1) bol manželom matky a u
navrhovateľa 2) od rozvodu manželstva do narodenia dieťaťa dovtedy neuplynulo 300 dní potrebných
k zapretiu otcovstva zo strany E. J.. Po smrti matky maloletých navrhovateľov 1), 2) boli obe maloleté
deti právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava 8P/186/2021 zo dňa 17.2.2022 zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti pani E. Č., matky biologického otca maloletých navrhovateľov. Na
základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že zapretie otcovstva matrikového otca E. J.
je v prospech maloletých navrhovateľov 1), 2) a preto návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.
15. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 53 zákona 161/2015 Z. z. - Civilného
mimosporového poriadku. Maloletí navrhovatelia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, pričom trovy
konania si neuplatnili. Neúspešnému otcovi súd trovy nepriznal a ani si žiadne trovy neuplatnil, preto
súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.