Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2023

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8T/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523010011
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2023:2523010011.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného R. Š.

pre jednočinný súbeh zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a),
odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a § 139
odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. februára 2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
R. Š. , nar. XX.X.XXXX U. T., trvale bytom F. XXX, t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v čase asi o 17:30 hod. dňa XX.X.XXXX U. T. W. G. Š., na pozemku rodinného domu s popisným
číslom 4 ako nájomník jednej z tam nachádzajúcich sa bytových jednotiek, prešiel k bytovej jednotke
užívateľky 78 ročnej F. Y. za účelom vypýtania si peňazí očakávajúc menší odpor poškodenej, búchal na
jej vchodové dvere a okno a potom vytlačil neuzamknuté okno nachádzajúce sa vo výške 140 cm, cez
ktoré neoprávnene vošiel do obývacej miestnosti domu, kde zo stolíka odcudzil voľne odloženú finančnú

hotovosť vo výške 400 eur a cez rovnaké okno vyšiel von na pozemok, čím poškodenej F. Y. spôsobil
škodu vo výške 400 eur, pričom obvinený bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/39/2015
zo dňa 17.6.2015, právoplatným dňa 17.6.2015 odsúdený pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188
odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného
zákona a iné, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov a osem mesiacov,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním a voči
chránenej osobe a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á ch a l

jednočinnýsúbehzločinuporušovaniadomovejslobodypodľa§194odsek1,odsek2písmenoa),odsek
3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a § 139 odsek 1

písmeno e) Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a m u
u k l a d á :

Podľa§194odsek3Trestnéhozákona,spoukazomna§36písmenol)Trestnéhozákona,§37písmeno
h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného

zákona a s použitím per analogiam § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 410/22/2204 na Okresný súd Piešťany dňa
10.1.2023 obžalobu na R. Š. pre jednočinný súbeh zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e)
Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Poškodená náhradu škody nežiadala, keďže jej bola finančná hotovosť vrátená.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.2.2023 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu

obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 410/22/2204 zo dňa 10.1.2023 v modifikácii prednesenej
na hlavnom pojednávaní.
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný,
súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c),
d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257

odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
prijať a poškodenej, ktorá sa k vyhláseniu nevyjadrila.
Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku.
V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci

dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Výpoveďou obžalovaného, oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd
zistil nasledovné:

Obžalovaný sa ku skutku priznal a tento oľutoval. Vedel, že bol v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia, urobil hlúposť. K poškodenej uviedol, že mu vadilo, keď ako prenajímateľka chodila k nim
do bytu, keď bol v práci, preto tam nechcel bývať a získané peniaze chcel použiť na bývanie. Obžalovaný
je slobodný, má priateľku, deti nemá. Necíti sa závislý na alkohole.

Podľa znaleckého posudku Y.. Y. J. je u obžalovaného prítomná rozvinutá závislosť od alkoholu,
predovšetkým v psychickej zložke, patologické hráčstvo u subnormnej osobnosti s nezrelými,
impulzívnymi a disociálnymi rysmi. Závislosť od ďalších psychoaktívnych látok zistená nebola. Napriek
prítomných závislostiam a páchania trestnej činnosti v súvislosti s nimi, znalkyňa obžalovanému
nenavrhla uložiť žiadne ochranné liečenie, keďže by plnilo maximálne formálny účel a aktuálne

sa z hľadiska psychiatrického javí výkon trestu odňatia slobody účelnejší ako ochranné liečenie.
Prognóza sa javí ako menej priaznivá najmä pre mentálnu a osobnostnú štruktúru obžalovaného
(impulzivita, disocialita, nezlelosť, subnorma) neochotu zatiaľ čokoľvek meniť na svojom životnom štýle,
narušený hodnotový rebríček, egoistické uspokojovanie vlastných primárnych potrieb, stotožňovanie sa
so životným štýlom, nekritickosť, absencia motivácie, prítomné obranné mechanizmy (racionalizácia,

bagatelizácia, hyperkompenzácia, únik). Obžalovaný má dostatok informácií o škodlivosti alkoholu a
hrania na automatoch a ich vzťahu k trestnej činnosti, bol poučený o rizikovosti ďalšieho užívania
alkoholu a hrania na automatoch, negatívnom pôsobení na zdravie a o nutnosti abstinencie. Taktiež
vie o možnosti dobrovoľného protialkoholického liečenia a liečenia patologického hráčstva v civilných
podmienkach v prípade záujmu.

V registri priestupkov má obžalovaný záznamy o dvoch priestupkoch spáchaných dňa 28.8.2022, kedy
vulgárne nadával matke a poškodil smetnú nádobu, za čo mu boli uložené pokuty 30 eur a 20 eur.
Obžalovaný vo väzbe od 11.10.2022 vykonáva pracovnú činnosť ako upratovač spoločných priestorov,
kde dosahuje dobré výsledky.V registri trestov má obžalovaný záznamy o 7 odsúdeniach od roku 1997, najmä za majetkovú
trestnú činnosť, pričom prvých päť odsúdení má zahladené. V roku 2006 bol obžalovaný rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/57/2006 odsúdený za lúpež, krádež a porušovanie domovej

slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody 7 rokov a 8 mesiacov. V roku 2015 bol obžalovaný
rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/39/2015 odsúdený za päť skutkov lúpeže, za krádeže a
porušovanie domovej slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody 7 rokov a 8 mesiacov, z ktorého
výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 13.9.2021 so skúšobnou dobou na 3 roky.

Podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.

Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ páchal viac

trestných činov.
Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný
čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4
nepoužije.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou

hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny
a prijatí trestu.

Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o
vine, ktoré súd prijal a ktoré zodpovedalo aj dokazovaniu vykonanému v prípravnom konaní.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4, odsek 6
Trestného zákona, pričom obžalovanému musel byť s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona

uložený trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody za zločin
porušovania domovej slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje 5 rokov.
Obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest, nakoľko jedným skutkom spáchal zločin aj prečin.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku,

pričom obžalovaný potom, čo mu poškodená vrátila depozit za byt v sume 240 eur, sa vrátil k jej
bytu pod vplyvom alkoholu, búchal na jej dvere a okno, a keď mu neotvárala vošiel vez okno do
jej bytu, očakávajúc menší odpor poškodenej vzhľadom na jej vysoký vek a keďže nebola doma,
odcudzil hotovosť vo výške 400 eur, ktoré boli po zadržaní obžalovaného poškodenej vrátené.Pohnútkou obžalovaného bolo získanie ďalšej finančnej hotovosti, napriek predtým vrátenému depozitu.
Obžalovanýkonalvpriamomúmysle,tedachcelspôsobomuvedenýmvtrestnomzákoneporušiťzáujem
chránený týmto zákonom.

Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že
obžalovaný je v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu, z ktorého bol prepustený
13.9.2021, kedy vykonával trest za zločin lúpeže aj porušovania domovej slobody, pričom za takéto
trestné činy bol odsúdený aj v roku 2006. U obvineného je rozvinutá závislosť od alkoholu a patologické
hráčstvo s menej priaznivou prognózou abstinencie najmä pre mentálnu a osobnostnú štruktúru

obžalovaného ako aj jeho neochotu meniť životný štýl. Vo väzbe avšak obžalovaný požiadal o zaradenie
do pracovnej činnosti, kde dosahuje dobré výsledky.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný v prípravnom konaní aj
nahlavnompojednávanípriznalačinoľutoval.Súdobžalovanémunepriznalpoľahčujúcuokolnosťpodľa
§ 36 písmeno n) Trestného zákona, aj keď urobil vyhlásenie o vine, keďže okrem priznania sa ku skutku,

po spáchaní ktorého bol zadržaný, nijako naviac aktívne nenapomáhal pri objasnení trestnej činnosti.
Samotné vyhlásenie viny bez ďalšej aktivity obžalovaného nemožno taktiež považovať za napomáhanie
pri objasňovaní trestnej činnosti. Obžalovanému boli zohľadnené dve priťažujúce okolnosti podľa § 37
písmeno h) Trestného zákona, nakoľko spáchal dva trestné činy (zločin porušovania domovej slobody a
prečin krádeže) a podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený, pričom

súd zohľadňoval odsúdenie z roku 2006 Okresným súdom Trnava, ktoré nemá zahladené.
S prihliadnutím na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom
ustanovená trestná sadzba najprísnejšie trestného zločinu podľa ustanovenia § 194 odsek 3 Trestného
zákona v trvaní 3 roky až 8 rokov mala meniť podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona tak, že sa dolná
hranica mala zvýšiť o jednu tretinu, ale keďže súd súčasne prihliadal na opätovné spáchanie zločinu

podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, s ohľadom na odsúdenie Okresným súdom Piešťany sp. zn.
1T/39/2015, kedy sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu polovicu, súd prevažujúci pomer
priťažujúcich okolností nezohľadnil. Súd tak mal obžalovanému ukladať úhrnný trest odňatia slobody v
sadzbe od 5 rokov a 6 mesiacov až do 8 rokov.

Keďžeuloženýtrestmázabezpečiťochranuspoločnostipredobžalovanýmtým,žemuzabránivpáchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, má súd v danom prípade za to, že na ochranu spoločnosti a
nápravu obžalovaného je možné obžalovanému uložiť za použitia ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno
d) Trestného zákona per analogiam trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a

treste prihliadnuc na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017), kde sa okrem iného konštatuje že, ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek
2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda
nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad

maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b), c)
Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii
Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V

iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu
a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.
Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu
zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, čo súd v danom
prípade aj urobil, zohľadniac okolnosti skutku, kedy chcel obžalovaný získať od poškodenej ďalšie

peniaze v súvislosti s ukončením nájmu, využil toho, že nebola doma a odcudzil jej hotovosť 400 eur,
ktorá bola poškodenej po zadržaní obžalovaného vrátená. Obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom
alkoholu, kde je síce prognóza abstinencie menej priaznivá, avšak chránené prostredie ako výkon trestu
či väzby na obžalovaného vplýva priaznivo, keďže sám žiadal o zaradenie do pracovnej činnosti aj vo
väzbe, kde dosahuje dobré výsledky, čo svedčí o možnej perspektíve nápravy. Súd s poukazom na tieto

skutočnosti považoval upravenú trestnú sadzbu za neprimerane prísnu. Dolná hranica trestnej sadzby
tak mohla byť s poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížená o jednu tretinu, teda z 5 rokov a
6 mesiacov na 3 roky a 8 mesiacov, keďže ju bolo možné znížiť o 22 mesiacov.Obžalovanému súd uložil trest vo výmere 3 roky a 8 mesiacov, teda na dolnej hranici zníženej trestnej
sadzby, zohľadniac skutočnosti, pre ktoré bolo možné ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a
to okolnosti skutku, kedy obžalovaný poškodenú doma nezastihol a odcudzil jej 400 eur, teda samotná

závažnosť konania obžalovaného nebola taká vysoká, a hoci prognóza abstinencie od alkoholu a
hráčstva u obžalovaného nie je priaznivá, snaží sa aj vo väzbe zapájať do pracovnej činnosti, čo
v prípade takéhoto postoja aj po prepustení z výkonu trestu, môže eliminovať opätovné páchanie
majetkovej, či s tým spojenej aj násilnej trestnej činnosti obžalovaným. Súd prihliadol aj na to, že na
predchádzajúce závažnejšie konania obžalovaného súd prihliadal ako na priťažujúcu okolnosť, že už

bol za trestný čin odsúdený, a na opätovné spáchanie zločinu, čo zvyšovalo dolnú hranicu trestnej
sadzby o polovicu, pričom z dôvodu, že vo vzťahu k tomuto odsúdeniu bol obžalovaný podmienečne
prepustený a tohto skutku sa dopustil v skúšobnej dobe, bude pravdepodobne musieť vykonať aj zvyšok
trestu z predchádzajúceho odsúdenia. Všetky tieto okolnosti viedli súd k ukladaniu trestu pod dolnú
hranicu zvýšenej trestnej sadzby, kde však treba poukázať, že uložený trest je nad dolnou hranicou
pôvodnej trestnej sadzby pred jej zvýšením pre opätovné spáchanie zločinu. Takto uložený trest súd

považuje za dostatočný aj hľadiska individuálnej a generálnej prevencie a zároveň aj dostatočne dlhý,
aby obžalovaného motivoval k abstinencii od alkoholu a hráčstva, ktoré závislosti bezprostredne súviseli
so spáchaným skutkom.

Uložený trest prevyšujúci výmeru 3 rokov bolo potrebné obžalovanému ukladať ako nepodmienečný,

pričom z dôvodu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

S ohľadom na závery znaleckého posudku súd obžalovanému neukladal ochranné liečenie, napriek

tomu, že závislosti obžalovaného súvisia s páchanou trestnou činnosťou, nakoľko liečenie by plnilo
maximálne formálny účel a aktuálne sa z hľadiska psychiatrického javí výkon trestu odňatia slobody
účelnejší ako ochranné liečenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania

podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a náhrade škody je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť)
dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.
Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Odvolanie má odkladný účinok.