Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/157/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120269379
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6120269379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členovsenátuMgr.FrantiškaDulačkuaJUDr.JanyKotrčovej,vsporežalobkyne:M.D.,nar.XX.X.XXXX,
bytom E. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpená: Mgr. Juraj Frič, advokát, so sídlom Podhora 49, 034
01 Ružomberok, IČO: 42053668, proti žalovanej G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Z. XXXX/XX, XXX
XX V., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A. L. XXXX/XX, XXX XX
X. X., o zaplatenie 5 000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 14C/43/2020-104 zo dňa 5. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vzhľadom na skutočnosť, že spor je medzi dvomi slovenskými štátnymi občanmi, ktorí majú trvalý
pobyt na území SR, založil svoju právomoc na § 37 Zákona č. 97/1963 Zb. s právnym režimom riadiacim
sa zákonnou úpravou Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2 písm. a) Zákona č. 97/1963
Zb. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli právny úkon, ktorý zodpovedá kúpnej zmluve na kúpu
hnuteľnýchvecíainominátnuzmluvu,zodpovedajúcu„postúpeniuobchodnejčinnosti“,výsledkomktorej
mala byť zmena prevádzkovateľa kaviarne Ahoj v Egypte. Písomným vyhlásením žalovaná prehlásila

žalobkyni, že jej vyplatí sumu 10 000 Eur za všetok nábytok a zariadenie v kaviarni Ahoj podľa
priloženého inventáru a to 100 000 EGP, z toho 55 000 EGP na úhradu dlhu za nájom + vodu a elektrinu
a 45 000 EGP hotovosť, 10 000 EGP doplatok do kaucie za kaviareň Ahoj a 5 000 Eur dostane do
dvoch týždňov a 500 Eur otvorený účet v Ahoj. Podľa ECB bol priemerný kurz 18,211 EGP/EUR v
čase realizácie úkonu v septembri 2019. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná vstúpila do užívania
kaviarne Ahoj, uzavrela nájomnú zmluvu na nájom priestorov a aj podľa jej vyjadrení podnik do prijatia
obmedzujúcich pandemických opatrení súvisiacich s Covid 19, aj prevádzkovala.

Medzi stranami nebolo sporné, že strany uzavreli dňa 22.8.2019 zmluvu o pôžičke, ktorá bola splatná
do 10.9.2019, na základe ktorej žalovaná požičala žalobkyni sumu 5 000 Eur. Avšak podľa tvrdení
žalobkyne táto suma bola použitá na úhradu kaucie, refundáciu kaucie na nájom zloženej žalobkyňou
a podľa tvrdení žalovanej bola použitá na kúpnu cenu za zariadenie kaviarne. Nakoľko v prehlásení
z 19.9.2019, ktoré má povahu uznania záväzku (deklaruje sa úhrada záväzku z určitého dôvodu),
nie je uvedená žiadna pohľadávka, je zrejmé, že táto zanikla pred vystavením písomného potvrdenia.
Považuje za irelevantné, či suma 5 000 Eur bola započítaná na kúpnu cenu (100 000 EGP + 10 000

EGP + 5 000 Eur) alebo na kauciu. Znenie prehlásenia „10 000 EGP doplatok do kaucie na kaviareň“
však skôr potvrdzuje verziu, že suma bola použitá na refundáciu kaucie, z ktorej zostal len doplatok vo
výške 10 000 EGP.Nakoniec ani jedna zo strán nepopiera pohľadávku žalobkyne 5 000 Eur voči žalovanej, ktorej úhradu
však žalovaná podmieňuje predložením licencie. Zdôraznil však, že právny úkon označený ako zmluva,
prehlásenie z 19.9.2019, ktorý koncipovala žalovaná, nikde neoznačuje za podmienku úhrady 5 000

Eur predloženie licencie. Žalobkyňa túto skutočnosť rozporovala. Nie je zrejmá právna úprava Egyptskej
arabskej republiky, preto nemôžu posúdiť, či licencia je nevyhnutná na prevádzkovanie kaviarne, ktorú
však nespochybniteľne aj podľa tvrdenia žalovanej táto prevádzkovala v čase pred Vianocami do
15.3.2020. Zákonnú úpravu cudzieho štátu preukazuje procesná strana, ktorá sa na takúto zákonnú
normu odvoláva. Avšak vzhľadom na obsah a znenie právneho úkonu z 19.9.2019 považuje za

irelevantné, či licencia je viazaná na prevádzku, či na osobu prevádzkovateľa, nakoľko žalovaná
nepreukázala, že výplata sumy 5 000 Eur, ktorú mala zaplatiť do dvoch týždňov od podpisu zmluvy, bola
viazaná na odkladaciu podmienku, a to predloženia licencie na prevádzkovanie kaviarne. Preto nemal
dôvod na prípadnú existenciu, či neexistenciu licencie prihliadať a skúmať možnosť prevádzkovania
kaviarne v Egyptskej arabskej republike. Tvrdenie žalovanej o viazanosti sumy 5 000 Eur na predloženie
licencie považuje za účelové v snahe vyhnúť sa splneniu záväzku, a to nielen z dôvodu, že takáto

skutočnosť nebola zahrnutá do obsahu zmluvy, ale aj z dôvodu, že uznesením č. k. 3K/28/2014-565
zo dňa 1.2.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 28/2019 zo dňa 8.2.2019, bolo rozhodnuté o
zrušení konkurzu úpadcu po splnení rozvrhu výťažku, teda bolo ukončené oddĺženie žalovanej, ktorá
reálne, vzhľadom na deklarované príjmy v danom čase, nemohla mať takú sumu prostriedkov, teda
v čase od povolenia oddĺženia cca 6 mesiacov zrejme pri kúpe neodhadla možnosti zabezpečenia

prostriedkov pre úhradu dohodnutého plnenia, a preto vytváraním prekážok pre vrátenie záväzku sa
snažila oddialiť úhradu. Navyše, ak by aj skutočne nebolo možné prevádzkovať kaviareň bez „licencie“ a
žalobkyňa takúto skutočnosť žalovanej zamlčala, pričom žalovaná si vyhradila skutočnosť, že kaviareň
je plne spôsobilá prevádzky bez iných zákonných podmienok, mohlo žalovanej vzniknúť právo podľa §
597 ods. 2 Občianskeho zákonníka na odstúpenie zmluvy, pričom toto právo žalovaná zjavne neuplatnila

a danú prevádzku aj podľa predložených licencií naďalej prevádzkuje. Úroky z omeškania boli priznané
v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonník vo výške podľa § 3 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z. z., a
to odo dňa omeškania, uplynutia doby dvoch týždňov od podpisu zmluvy, prehlásenia z 19.9.2019 do
zaplatenia.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Namietala, že súd
nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie veci a súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zistený skutkový stav
neobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšieprostriedkyprocesného
útoku, ktoré neboli uplatnené. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil

strany sporu o sporných a nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení vecí (§ 181
ods. 2 CSP). Poukázala na to, že Okresný súd v Banskej Bystrici vydal platobný rozkaz, proti ktorému
podala v zákonom stanovenej lehote odpor, v dôsledku čoho bol spis postúpený na Okresný súd Žilina
a opätovne jej bola predložená žaloba spolu s listinami, aby sa k žalobe vyjadrila. Keďže išlo o tie isté
listiny, reagovala rovnako, ako pri podanom odpore a uviedla rovnaké skutkové tvrdenia. Na pojednávaní

14.10.2021 bola vypočutá žalovaná, avšak vyšlo najavo, že žalovaná stále nemala vedomosť o tom,
ako sa žalobkyňa vyjadrila na podaný odpor. Z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené. Žalovaná na
pojednávaní uviedla, že žalobkyni okrem pôžičky, čo samotná žalobkyňa nepoprela, v deň podpísania
zaplatila sumu 100 000 EGP, čo zodpovedá 5 000 Eur a išlo o zábezpeku na chod kaviarne. Všetky tieto
skutočnosti boli dohodnuté ústne, až neskôr sa strany sporu dohodli, že to dajú na papier. Tvrdila, že

ak žalobkyňa popiera, že predmetom písomnej zmluvy nebola licencia, má to preukázať a navrhovala
ju vypočuť pred súdom, a aby priniesla aj listinu, ktorá mala predstavovať licenciu, na ktorom sa
ústne dohodli obe účastníčky zmluvy aj pred svedkyňou. Žalovaná zároveň dodala, že pokiaľ bude
mať k dispozícii licenciu, tak ju na ďalšom pojednávaní predloží a trvala na predvolaní žalobkyne.
Predložila súdu skríny z mobilného telefónu, ktoré podporili jej tvrdenia o tom, že žalobkyňa si mala

v decembri 2019 prísť pre zariadenie kaviarne a mala žalovanej doniesť preddavok alebo zábezpeku,
ktorú pri podpise žalobkyňa od žalovanej prevzala vo výške 100 000 EGP, teda sumu zodpovedajúcu
5 000 Eur. Uvedené bolo predmetom ústnej dohody pri odstúpení zmluvy, ktorá je v telefonickej
komunikácii predloženej súdu žalovanou na pojednávaní. To znamená, že podmienky menili podľaústnych dohôd medzi stranami sporu. Po odročení pojednávania jej mali byť zaslané listiny, ktoré ani do
nariadeného pojednávania 5.4.2022 neboli doručené žalovanej a prevzal ich nejaký rodinný príslušník,
pretože žalovaná bola mimo SR a ani splnomocnenej zástupkyni, ktorá bola poverená zastupovaním vo

veci práve z dôvodu vycestovania žalovanej do Hurghady. Žalovaná 30.3.2022 telefonicky upozornila
splnomocnenú zástupkyňu, že sa na Slovensko z Hurghady dostane až 10.4.2022 a donesie originál
licencie aj s úradným prekladom pre súd, aby bol oboznámený, ako taká licencia vyzerá, v prípade, že
žalobkyňa predloží tú svoju. Preto žiadali súd o odročenie pojednávania, ktorému však nebolo vyhovené.
Následnesplnomocnenázástupkyňapožiadalaoodročeniepojednávaniazvážnychrodinnýchdôvodov,

a to z náhleho ochorenia maloletej dcéry, ktorá mala cez víkend (2.4.- 3.4.) vysoké teploty cca. 40°
C, a preto musela dňa 4.4.2022 navštíviť detského lekára, ktorý jej vystavil OČR, čo súdu predložila,
a preto nie je v tomto prípade potrebné lekárske záznamy predkladať, ale je možné si ich dožiadať,
alebo na výzvu súdu dodatočne doložiť. Teda boli vážne dôvody na odročenie pojednávania a súd
nemal vôbec pojednávať. Dcéra splnomocnenej zástupkyne má 11 rokov a je za ňu trestnoprávne
zodpovedná. Vo vysokých teplotách sa predsa zodpovedná matka nevyberie na cestu vzdialenú cca

73 km od svojho bydliska. Súd musí rešpektovať doklad od lekára, ktorý potvrdil, že je ohrozené
zdravie dieťaťa a je potrebné, aby s ním rodič ostal doma, vystavením potvrdenia o OČR. V žiadosti o
odročenie splnomocnená zástupkyňa uviedla, že žaloba nie je dôvodná, pretože sa strany sporu dohodli
o započítaní pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.8.2019 a suma 5 180 Eur, ktorá mala byť
žalobkyni poskytnutá, bola započítaná na splnenie záväzku žalovanej a ešte jej predplatila nájomné

sumou 100 000 EGP = 5 000 Eur, čo jej žalovaná tiež nevrátila. Tieto finančné prostriedky mali byť
zárukou toho, že žalovaná dostane licenciu a bude môcť bar prevádzkovať legálne. Keďže žalovaná
týmito dvomi úhradami splnila svoj záväzok, je nespochybniteľné, že strany sporu sú vysporiadané.
Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ňou predloženými dôkazmi, a to mobilnou komunikáciou
medzi žalobkyňou a žalovanou. Poukázala na vyjadrenie žalobkyne k odporu, ktorý si splnomocnená

zástupkyňaotvorilavelektronickomspiseobčianskehozdruženiaOPOSajenutnédodať,ževdlžobnom
úpise sa nič nepíše o zábezpeke a ani o kaucii, to je jasne preukázané, že to bolo predmetom ústnej
dohody. Žalobkyňa nepoprela sumu 5 180 Eur, ktorú jej žalovaná pred spísaním pôžičky poskytla, ale
uviedla, že bola započítaná na zabezpečenie budúceho záväzku. Ak žalovaná ponechala žalobkyni
sumu 5 180 Eur a pri podpise je vyplatila ďalších 100 000 EGP, žalobkyňa jej zábezpeku nevrátila, čo

vyplýva opäť z mobilnej komunikácie a k takémuto úkonu malo dôjsť v decembri 2019 tak, že žalovaná
zaplatila žalobkyni sumu 10 000 Eur, o čom niet pochýb. Predmetom sporu je preukázateľný dlžobný
úpis, na základe nejakej dohody, ktorá takémuto úkonu musela jednoznačne predchádzať. To znamená,
že od dlžníka má veriteľ písomné prehlásenie o dlhu, ktorým dlžník potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi
určitú sumu. Aby bola žalobkyňa v konaní o vrátenie pôžičky úspešná, je povinná preukázať naplnenie

všetkých znakov zmluvy o pôžičke, okrem iného i to, do akej doby a za akých podmienok došlo k
podpísaniu dlžobného úpisu, nakoľko to má vplyv na zodpovedanie otázky, či a kedy sa dlžníci dostali do
omeškania s vrátením pôžičky. V prejednávanej veci dlžníčka vystavila písomný dlžobný úpis, v ktorom
je síce sporný obsah o odovzdaní platnej licencie, avšak platným titulom nároku z pôžičky nie je dlžobný
úpis samotný, ale právny úkon, na základe ktorého bol dlžobný úpis vystavený, a teda je zrejmé, že

dlžobnému úpisu musela predchádzať medzi veriteľom a dlžníkom konkrétna dohoda o podmienkach
pôžičky. Žalovaná tvrdí, že bolo dohodnuté odovzdanie licencie, s čím bola spojená suma 5 000 Eur,
ako druhá časť pôžičky. Žalobkyňa takúto skutočnosť popiera, čo malo byť predmetom konania, aby
súd sporné skutočnosti odstránil výsluchom žalobkyne a skúmaním dôkazov navrhnutých žalovanou.
Je presvedčená, že súd prvej inštancie konal nesprávne, čím porušil aj článok 144 ods. 1 Ústavy

SR a zastáva názor, že súd sa zhostil obhajoby žalobkyne a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil.
Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie
súdu, spočívajúce v odňatí možnosti žalovanej konať pred súdom. Tým došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ak jej súd odňal aj právo konať pred súdom a predložiť dôkazy, ktoré sú dôležité
pre správne rozhodnutie vo veci. Rovnako v konaní mala byť vypočutá žalobkyňa pre rozpor tvrdení,

neboli riadne doručené písomnosti žalovanej. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na nové konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že predvolanie na pojednávanie žalovanej
bolo doručené 9.2.2022, teda takmer dva mesiace pred jeho termínom a mala dostatok času na to,

aby si svoj čas zorganizovala spôsobom, umožňujúcim jej účasť na pojednávaní. Žalovaná sa za
každú cenu snažila zmariť pojednávanie, upla sa totiž na jej účelové, ničím nepreukázané nepravdivé
tvrdenie, že žalobkyňa jej mala dať akúsi licenciu, a že na jej predloženie malo byť viazané doplatenie
zvyšnej časti dlhu. Žalovaná nevyhnutne potrebovala dosiahnuť odročenie pojednávania za účelomzabezpečenia a následného predloženia prekladu licencie do slovenského jazyka, ktorú predložila v
arabskom jazyku. Súd vyvodil z vykonaného dokazovania správny záver, že zo strany žalovanej nebolo
preukázané (iba tvrdené), že by doplatenie dlhu bolo viazané na licenciu. Pokiaľ ide o právne posúdenie,

súd v bode 19 odôvodnenia rozsudku správne konštatoval, že strany medzi sebou uzavreli právny
úkon, ktorý zodpovedá kúpnej zmluve na kúpu hnuteľných vecí a inominátnu zmluvu, zodpovedajúcu
„postúpeniu obchodnej činnosti“, výsledkom ktorej mala byť zmena prevádzkovateľa kaviarne Ahoj.
Správne konštatoval, že v prehlásení z 19.9.2019, ktoré má povahu uznania záväzku, nie je uvedená
žiadna pohľadávka a je zrejmé, že zanikla pred vystavením písomného potvrdenia a zo znenia

prehlásenia nevyplýva podmienka licencie. Z uvedeného dôvodu je nepochopiteľné, prečo žalovaná v
odvolaní dôvodí zmluvou o pôžičke, ktorá mala byť podľa nej uzavretá žalobkyňou ako veriteľkou a
žalovanou ako dlžníčkou, a ktorá mala byť základom ich právneho vzťahu. Žiadny takýto právny úkon
totižžiadnazostránaždovtedyneprezentovala.Vyjadreniežalobkynekodporuboložalovanejdoručené
na adresu trvalého pobytu 5.11.2021, a to spolu so zápisnicou z pojednávania. Žalovaná sa napriek tomu
do dňa pojednávania k vyjadreniu k odporu nevyjadrila. Preto nemôže obstáť argumentácia žalovanej,

že súd jej procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná v replike uviedla, že pokiaľ sa žalobkyňa vyjadruje k predvolaniu na pojednávanie, ktoré

si mala prevziať, tak poukazuje na to, že žalovaná v odvolaní nikde neuvádza, kedy jej bolo doručené
predvolanie, ale že jej ani jej splnomocnenej zástupkyni nebolo umožnené odročiť pojednávanie.
Splnomocnená zástupkyňa na to mala vážne dôvody. Ak ústne napáda právny zástupca žalovanú, že
sa nedostavila na pojednávanie 5.4.2022, hoci bola zastúpená, prečo sa teda nedostavila žalobkyňa
na pojednávanie 14.10.2021, ktorá mala vo veci tiež vypovedať. Ďalej sa právny zástupca vyjadruje, že

žalovaná mala možnosť sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadriť, avšak bola vycestovaná a splnomocnená
zástupkyňa sa k nemu dostala náhodou, keď kontrolovala elektronickú schránku jej občianskeho
združenia, v ktorej je štatutárom. V tomto konaní však zastupuje ako fyzická osoba, a preto očakávala,
že jej bude sprístupnený spis cez jej osobnú elektronickú schránku. Pokiaľ ide o licenciu, opätovne
zdôraznila, že táto bola ústne dohodnutá, nie je na „papieri“ a rovnako ako bola dohodnutá kaucia,

nie garancia. Dohoda o zaplatení garancie medzi stranami sporu nebola na predmetnej zmluve,
preto je maximálne dôležité posúdiť všetky dôkazy predložené stranami sporu, aby bolo zrejmé, o
čo ktorej strane ide. Predložila súdu telefonickú konverzáciu, z ktorej jasne vyplývali skutočnosti ňou
tvrdené. Súd sa touto komunikáciou nezaoberal. Žiadala súd o predvolanie žalobkyne na výsluch s
tým, že súdu prinesie aj listinu, ktorá mala predstavovať licenciu, na ktorom sa ústne dohodli obe

účastníčky zmluvy. Žalobkyňa od žalovanej prevzala sumu vo výške 100 000 EGP v decembri 2019,
teda sumu zodpovedajúcu 5 000 Eur, čo bolo predmetom ústnej dohody pri odstúpení zmluvy, ktorá je
v telefonickej komunikácii predloženej súdu žalovanou na pojednávaní. K týmto skutočnostiam nebola
zo strany žalobkyne prednesená žiadna obrana a súd sa ňou nezaoberal. Do dnešného dňa jej nie je
známa výpoveď žalobkyne, ktorá údajne pred súdom vypovedala (bod 10 odôvodnenia), ani dôkazy,

ktoré popierajú pravdivosť výpovede žalovanej, kde predložila telefonickú komunikáciu, ktorou určite
disponuje aj žalobkyňa. Zotrvala na odvolacích dôvodoch, ako aj odvolacom návrhu.

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
a proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v intenciách
§ 379 a 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa prevádzkovala v Egypte kaviareň s názvom Ahoj a
napokon sa žalobkyňa so žalovanou dohodli o predaji tejto prevádzky, o ktorú prejavila žalovaná záujem

a prehlásením z 19.9.2019 (vlastnoručne spísaným žalovanou ) sa žalovaná zaviazala , že „žalobkyni
vyplatí sumu 10 000 Eur za všetok nábytok a zariadenie v kaviarni Ahoj (prilož. inventár - v spodnej
časti prehlásenia označený nábytok, 2 chladničky, 1 mraznička, počítač, 2 televízory, produktor, 2 laser,
lampy, hudobný systém, kávovar, 2 mobilné klímy, sisha, sporák, 2 bomby, ventilátory, reklamy), a to
nasledovne: 100 000 EGP (55 000 EGP - dlh za nájom + voda + elektrika 2 mesiace, 45 000 EGP

hotovosť), 10 000 EGP doplatok do kaucie za kaviareň Ahoj. 5 000 Eur dostane po dvoch týždňoch a
500 Eur otvorený účel v Ahoj“.7. Z predloženého listinného dôkazu vyplýva, že žalobkyňa so žalovanou dohodli kúpnu zmluvu na
hnuteľný majetok, ktorý sa nachádzal v prevádzke Ahoj, a to za kúpnu cenu 10 000 Eur („za všetok
nábytok a zariadenie v kaviarni Ahoj“). Žalovaná vlastnoručne na predmetnú listinu uviedla, akým

spôsobom bola splatená časť 100 000 EGP (zodpovedajúca sume 5 000 Eur) s tým, že ďalšiu časť
5 000 Eur uhradí žalobkyni do dvoch týždňov. V uvedenom prehlásení sa nespomína nič o licencii,
ktorou by bolo podmienené vyplatenie zvyšných 5 000 Eur. To, že žalovaná si vybavovala novú licenciu,
nepreukazuje, že predmetom dohody medzi žalobkyňou a žalovanou bolo aj to, že žalobkyňa žalovanej
poskytne licenciu na uvedenú prevádzku. Súd prvej inštancie správne právne posúdil predložený listinný

dôkaz vypísaný žalovanou a označený ako Zmluva, a to ako kúpnu zmluvu na hnuteľné veci a zariadenie
ainominátnuzmluvu zodpovedajúcu „postúpeniuobchodnejčinnosti“,výsledkomktorejmalabyťzmena
prevádzkovateľa kaviarne Ahoj. Z uvedených dôvodov je i nezrozumiteľná časť odvolania žalovanej,
keď poukazuje na zmluvu o pôžičke, a aké znaky musia byť splnené pri zmluve o pôžičke, keď medzi
žalovanou a žalobkyňou v tomto smere nevznikla zmluva o pôžičke a súd prvej inštancie ani vzťah medzi
nimi neposúdil ako zmluvu o pôžičke. Nie je prípustné konfrontovať súd prvej inštancie so závermi, ktoré

v konaní nevyslovil.

8. Odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, či strana konania vystupuje na strane žalobcu
alebo žalovaného nemá priamy vplyv na jej povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami

v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že
skutočnostinavodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúce,sú
záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

9. V prejednávanej veci to potom znamená, že žalovaná tvrdila o podmienení výplaty zvyšných 5 000 Eur
predloženímlicenciezostranyžalobkyne,pretožalovanámalapovinnosťpreukázaťexistenciuuvedenej
skutočnosti. Uvedené však nemôže byť preukázané tým, že si žalovaná vybavovala sama licenciu, a
že by žalobkyňa preukázala, akou licenciou disponovala ona. Uvedená podmienka v žiadnom prípade
nevyplýva z listinného dôkazu spísaného samotnou žalovanou. Žalobkyňa si svoju dôkaznú povinnosť

riadne splnila pri podaní písomnej žaloby, a to predložením listinného dôkazu - „Zmluvy“ spísaného
žalovanou, ktorá listina neobsahovala podmienku tvrdenú žalovanou, ale jednoznačne preukazuje, že
žalovaná má doplatiť žalobkyni ešte 5 000 Eur do 2 týždňov. Rovnako žalobkyňa predložila komunikáciu
so žalovanou cez messenger (č.l. 34-36), kde žalobkyňa uvádza, že „10000 dobrá cena“, „takže prosím
aj peniaze ktoré mam u teba ako minúť“ a žalovaná reagovala, že „nepopieram cenu“ a následne

žalovaná uviedla, že „teraz fakt nemám, v januári áno“. Aj z tejto komunikácie vyplýva, že žalovaná
uznávala, že má voči žalobkyni dlh, a pritom nespomína žiadnu licenciu. Napokon žalovaná v odvolaní
namietala, že sa súd nevysporiadal mobilnou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovanou, odvolací
súd však konštatuje, že v spise sa nenachádza žiadna komunikácia (okrem vyššie uvedenej), ktorú by
mala žalovaná súdu predložiť, hoci na pojednávaní (č.l. 74) uvádzala, že dohodu o licencii vie preukázať

komunikáciou cez messenger.

10. Napokon aj samotná žalovaná svoje tvrdenia mení, keď poukazuje na to, že v auguste 2019 požičala
žalobkynisumu5180Eur(čožalobkyňanepoprela).Avšakpokiaľideozvyšných5000Eurzprehlásenia
19.9.2019 na jednej strane tvrdí, že vyplatenie zvyšných 5 000 Eur bolo podmienené až poskytnutím

licencie zo strany žalobkyne (odpor proti platobnému rozkazu). Na druhej strane na pojednávaní pred
súdom uviedla (č.l. 72), že „pôžička 5 000 Eur sa započíta na prvú splátku, ďalej žalobkyni dala 100 000
EGP, čo zodpovedalo 5 000 Eur, a to bolo na zálohu na zaplatenie nájmu, teda kaucia, ktorá musela
byť zložená a z ktorej by sa strhol nájom v prípade jeho neplatenia. Zároveň povedala žalobkyni, že
jej dá ešte ďalších 5 000 eur, keď jej odovzdá licenciu. Pôžička bola započítaná na hnuteľný majetok v

kaviarni.“ Ďalej uviedla (č.l. 74), že „pokiaľ by prestala platiť nájom, automaticky majiteľ začne sťahovať
z kaucie. Peniaze jej nesťahuje, pretože stále platí nájom, pričom zmluvný vzťah je vždy na jeden
rok a po každom roku je možné obnoviť zmluvu. Začala si vybavovať licenciu a je perspektíva, že tie
peniaze sa jej časom vrátia. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej v žiadosti o odročenie pojednávania
(č.l. 89) poukazuje na to, že „žalobkyňa vo vyjadrení z 28.08.2020 uviedla, že sa strany sporu dohodli

o započítavaní pohľadávky zo zmluvy o pôžičke a suma 5 180 Eur, ktorá mala byť žalobkyni poskytnutá
bola započítaná na splnenie záväzku žalovanej + jej ešte predplatila nájomné sumu 100 000 EGP, čo jej
žalovaná tiež nevrátila, tieto finančné prostriedky mali byť zárukou toho, že žalovaná dostane licenciu a
bude môcť bar prevádzkovať legálne. Žalovaná týmito úhradami splnila svoj záväzok.“ Oboznámenímsa s vyjadrením žalobkyne zo dňa 28.08.2020 (č.l. 32) je zrejmé, že žalovaná také vyjadrenie nepodala,
uviedla, že „keďže sa žalovaná rozhodla prevádzkovať kaviareň Ahoj, suma 5 000 Eur zo zmluvy o
pôžičke, splatná dňa 10.09.2019, bola ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy z 19.09.2019 transformovaná

na zábezpeku vo výške 5 000 Eur, ktorú jej takto žalovaná refundovala. Tým došlo k zániku záväzku zo
zmluvy o pôžičke.“ Z písomného prehlásenia vypracovaného žalovanou vyplýva, že suma 55 000 EGP
bola žalobkyni vyplatená formou splatenia dlhu na nájomnom, voda a elektrika (teda nie na zábezpeku -
kauciu) a 45 000 EGP bola žalobkyni poskytnutá hotovosť. Teda samotná žalovaná mení svoje tvrdenia
araztvrdí,žesuma5000Eurmalabyťzapočítanánaposkytnutúpôžičkuadruhýkráttvrdí,ževyplatenie

tejto sumy malo byť podmienené poskytnutím licencie a napokon do zápisnice pred súdom prvej
inštancie potvrdila aj verziu žalobkyni, že uvedená suma mala byť započítaná na kauciu - zábezpeku.

11. Žalovaná navrhovala ako dôkaz vypočuť žalobkyňu, ktorej výsluch súd prvej inštancie skutočne
vykonal na pojednávaní dňa 05.04.2022, na ktorom žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach a poprela,
že vyplatenie sumy 5 000 Eur bolo podmienené poskytnutím licencie. Túto od nej začala žalovaná pýtať

až neskôr aj keď nechápala prečo, nakoľko licenciu na alkohol nemala a napokon licencia je viazaná
na osobu a nie je prenosná.

12. Žalovaná tvrdila, že odstúpila od zmluvy a žiadala vrátiť 100 000 EGP, ktoré vyplatila žalobkyni pri
podpise, na čo mala žalobkyňa reagovať, že si zoberie hmotný majetok, nakoľko nesúhlasí s hodnotou

hmotného majetku 5 000 Eur, ktoré jej žalovaná už vyplatila. Žalovaná s tým súhlasila pod podmienkou
vrátenia pôžičky 5 000 Eur z 22.08.2019. Žalobkyňa na pojednávaní pred súdom uviedla, že žalovanej
povedala, že ak jej nedoplatí 5 000 Eur, že jej vráti 5 000 Eur čo jej dala a že si všetko zoberie, žalovaná
s tým súhlasila, a keď jej povedala, že to chce urobiť zľakla sa, napokon sa dohodli, že to urobia
15.12.2019, na čo jej právnik poradil, aby počkala do januára. Odstúpenie od zmluvy však nebolo ani

jednou stranou preukázané, a pokiaľ žalovaná tvrdila, že odstúpila a k ukončeniu malo dôjsť 15.12.2019,
odvolací súd k tomu poukazuje na to, že sama žalovaná pred súdom (č.l. 73) potvrdila, že kaviareň
prevádzkovala od 22. - 23.12.2019 do 15.3.2020, kedy kaviareň zatvorila pre pandémiu. Teda aj po
termíne, po ktorom malo údajne dôjsť k odstúpeniu od zmluvy, a preto súd prvej inštancie v bode 31.
odôvodnenia správne konštatuje, že žalovaná právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 597 ods. 2

Občianskeho zákonníka zjavne neuplatnila.

13. Pokiaľ ide o doručenie vyjadrenia žalobkyne k odporu, zo spisového materiálu vyplýva, že ešte
v čase, keď žalovaná nemala splnomocnenú zástupkyňu, uvedené vyjadrenie jej bolo doručené dňa
5.11.2021(č.l.58),atedamalamožnosťsasnímoboznámiťaneboldôvodjejhoopäťdoručovaťaanijej

splnomocnenej zástupkyni, ktorú si zvolila až následne. Pokiaľ v odvolaní tvrdí, že uvedené mal prevziať
niektorý z jej rodinných príslušníkov, nakoľko v tom čase nebola na území Slovenskej republiky, je
nutné podotknúť, že z doručenky vyplýva, že zásielka bola riadne listinne doručená žalovanej a žalovaná
nepreukázala opak. Teda v tejto časti nemohlo byť procesným postupom súdu prvej inštancie zasiahnuté
do práva na spravodlivý súdny proces.

14. K námietke odročenia pojednávania určeného na deň 5.4.2022 je nutné podotknúť, že tak žalovaná,
ako aj jej splnomocnená zástupkyňa mali včas doručené predvolanie, a to dňa 9.2.2022, teda takmer 2
mesiace pred jeho termínom a mali dostatok času pripraviť sa na predmetné pojednávanie. Podľa § 183
ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh

strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na
pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Na strane žalovanej skutočne nebol žiaden dôvod na odročenie pojednávania a vyhovenie jej žiadosti,
nakoľko od 9.2.2022 mala dostatok času, aby si zabezpečila letenku a zúčastnila sa pojednávania
dňa 5.4.2022. Pokiaľ žiadala deň pred pojednávaním o odročenie pojednávania jej splnomocnená

zástupkyňa, táto žiadala o odročenie z dôvodu náhleho ochorenia maloletej dcéry (keď mala počas
víkendu vysoké teploty a v pondelok bolo potrebné navštíviť lekára), k žiadosti o odročenie predložila
vystavenýdokladoOČR.AvšakztejtoOČRnevyplývajúskutočnosti,žejejmaloletádcéramalahorúčky,
a že nemohla zabezpečiť účasť inej dospelej osoby, a splnomocnená zástupkyňa až v odvolaní tvrdí,
že maloletá dcéra mala už dva dni predtým v sobotu, nedeľu horúčky cca 40° C, a že súd je povinný

rešpektovaťdokladodlekára,ktorýpotvrdil,žejeohrozenézdraviedieťaťa.Tietotvrdeniasplnomocnená
zástupkyňa v žiadosti o odročenie pojednávania súdu prvej inštancie neuvádzala a z vystaveného
dokladu OČR takého skutočnosti ani nevyplývali. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania
súdu o žiadosti na odročenie pojednávania hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť iba v rovinenepodložených tvrdení. Splnomocnená zástupkyňa ani v rámci odvolacieho konania nedokladovala, a
teda neosvedčila, že zdravotný stav maloletej dcéry nedovoľoval, aby sa zúčastnila pojednávania pred
súdom. Preto tvrdenie splnomocnenej zástupkyne žalovanej, že lekárske správy bolo možné si dožiadať

a na výzvu súdu dodatočne doložiť sú bez významu, keď sama tak nereagovala. Odvolací súd má preto
za to, že na strane žalovanej nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto mala možnosť
počas celého konania riadne predkladať dôkazy do spisu aj vyjadrovať sa vo veci.

15. Napokon žalovaná namietala, že súd konal nestranne, pričom tieto svoje tvrdenia ničím nepodložila.

Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenato,žedoprávanaspravodlivýprocesnepatríprávoúčastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.
Reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu neznamená právo na úspech
v konaní.

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyhodnotil skutkový stav

pokiaľ ide o záväzok žalovanej voči žalobkyni a žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia, že vyplatenie
sumy 5 000 Eur (na ktoré sa zaviazala vo vyhlásení z 19.9.2019) bolo podmienené predložením licencie
zo strany žalobkyne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 396 ods.
1 CSP, aplikujúc § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu voči žalovanej.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)