Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202747
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2519202747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A.,
narodený XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, C., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 5053, Piešťany, dieťa rodičov: matka D. E. A.,
C., narodená XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, C., zastúpená: RS Legal s. r. o., IČO 36 864 358,
so sídlom Frankovská 18, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, otec F. G. A., narodený X.X.XXXX,
bytom H. XXXX/X, B. - I. D., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO 47 232 765, so
sídlom Kadnárova 83, Bratislava a AK Neuschlová, s. r. o., IČO 36 861 359, so sídlom Dostojevského

rad 5, Bratislava, o zmenu výchovného prostredia, o uloženie výchovného opatrenia, o zmenu styku,
oposkytovanieinformácií,opredbežnúvykonateľnosťrozsudku,ozvýšenievýživného,oodvolanímatky
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/38/2020-730 zo dňa 27. októbra 2022 vo výrokoch
I., XII., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., v závislých výrokoch II., III., IV.,
V. p o t v r d z u j e, rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku XIII. r u š í, rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku XII. a v závislom výroku XIV. r u š í a v e c m u v r a c i a v zrušenom

rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. mal. A. zveril do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov tak, že: - počas bežného školského roka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť
o mal. A. otec od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa v roku od 8,00 hod. do pondelka párneho
kalendárneho týždňa v roku do 8,00 hod. a matka od pondelka párneho kalendárneho týždňa v roku od
8,00 hod. do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa v roku do 8,00 hod., - počas jarných prázdnin
určených Ministerstvom školstva SR pre kraj obvyklého pobytu mal. A. bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o mal. A. v nepárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin

od 15,00 hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do 8,00 hod. otec, v párnom roku v čase
od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 15,00 hod. do prvého dňa vyučovania
po prázdninách do 8,00 hod. matka; - počas veľkonočných prázdnin bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o mal. A. v párnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin
od 15,00 hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do 8,00 hod. otec, v nepárnom roku v čase
od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 15,00 hod. do prvého dňa vyučovania po
prázdninách do 8,00 hod. matka; - počas letných prázdnin bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o

mal. A. v čase od posledného dňa školského vyučovania od 15,00 hod. do 16.7. do 18,30 hod. otec,
v čase od 16.7. od 18,30 hod. do 1.8. do 9,00 hod. matka, v čase od 1.8. od 9,00 hod. do 16.8. do
18,30 hod. otec a v čase od 16.8. od 18,30 hod. do prvého dňa školského vyučovania po prázdninách
do 8,00 hod. matka; - počas vianočných prázdnin bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A.v párnom roku v čase od 23.12. od 15,30 hod. do 30.12. do 15,30 hod. matka, v čase od 30.12. od
15,30 hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do 8,00 hod. otec, v nepárnom roku v čase
od 23.12. od 15,30 hod. do 30.12. do 15,30 hod. otec a v čase od 30.12. od 15,30 hod. do prvého

dňa vyučovania po prázdninách do 8,00 hod. matka, výrokom II. rozhodol, že miestom odovzdania
starostlivosti bude predškolské/školské zariadenie, ktoré mal. A. bude aktuálne navštevovať, okrem
prípadu, ak deň odovzdania pripadne na deň pracovného pokoja alebo mal. A. v deň odovzdania nebude
môcť toto zariadenie navštíviť; v takomto prípade je miestom odovzdania bydlisko odovzdávajúceho
rodiča, výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške 200 eur

mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky za čas jej výkonu osobnej starostlivosti o
mal. A. s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom IV. rozhodol, že daňový bonus
a rodinné prídavky na mal. A. bude poberať matka, výrokom V. zmenil rozsudok Okresného súdu
Bratislava I, č. k. 3P/175/2017 - 268 zo dňa 05.06.2019, v časti zverenia mal. A., v časti výživného
určenéhootcovipremal.A.avčastiúpravystykuotcasmal.A.,výrokomVI.nariadilvýchovnéopatrenie,
ktorým uložil rodičom podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písm.

d) Zákona o rodine v špecializovanom zariadení TENENET o.z., Lichnerova 41, Senec, za účelom
obnovenia rodičovskej komunikácie v rozsahu 20 hodín počas 6-tich mesiacov odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku, výrokom VII. uložil matke a otcovi povinnosť riadiť sa pokynmi zamestnancov zariadenia,
dodržiavať stanovené termíny stretnutí, výrokom VIII. uložil povinnosť kolíznemu opatrovníkovi, aby
v dvojmesačných intervaloch podával súdu správy o priebehu nariadeného výchovného opatrenia s

tým, že záverečnú správu o priebehu stretnutí a účinkoch výchovného opatrenia predloží v lehote
do 30 dní od ukončenia výchovného opatrenia, výrokom IX. návrh otca na zmenu úpravy styku s
mal. A. zamietol, výrokom X. návrh otca na uloženie povinnosti matke pravidelne informovať o mal.
A. zamietol, výrokom XI. návrh otca na vyslovenie, že rozsudok je v časti zmeny zverenia mal. A.
vykonateľný zamietol, výrokom XII. návrh matky na zvýšenie výživného otcovi zamietol, výrokom XIII.

zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany, č. k. 9P/74/2022-38 z
01.07.2022, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, výrokom XIV. rozhodol, že
o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 36, § 26,
§ 24 ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 62, § 65, § 75 ods. 1, ods. 2, § 76 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), ods. 8
Zákona o rodine, § 121, § 57, § 58 Civilného mimosporového poriadku, § 233, § 337 ods. 3, § 218 ods.
1 Civilného sporového poriadku.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o zmene výchovného prostredia súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových
zistení, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P/175/2017-268 zo dňa 5.6.2019 bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať pre maloletého výživným vo výške
200 eur mesačne. Otec navrhol zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, s ktorým návrhom matka nesúhlasila; nesúhlasila ani s návrhom otca na rozšírenie jeho styku s
maloletým. Výsluchom matky mal súd prvej inštancie preukázané, že maloletý má 5 rokov, v školskom
roku 2022/2023 navštevuje materskú školu, v súvislosti s čím matka uhrádza školné vo výške 17 eur
mesačne, rodičovský príspevok vo výške 100 eur ročne, stravu v škôlke vo výške 36 eur mesačne,
bežné náklady na stravu mimo škôlky vo výške 120 eur mesačne, ostatné výdavky sú bežné. Zdravotné

problémy vážneho charakteru maloletý nemá žiadne. Výsluchom matky a listinnými dôkazmi mal súd
prvej inštancie preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem matky v D. J. K. C. za obdobie od
januára 2022 do júna 2022 činil priemerne mesačne 428 eur, pričom matke bola v období od 1.3.2022
do 10.8.2022 vyplatená odmena na základe zmluvy o umeleckej činnosti priemerne mesačne 130 eur.
Od septembra 2022 je matka zamestnaná na pozícii výchovný asistent, pričom jej bola vyplatená mzda

s príplatkami vo výške 700 eur. Matka býva spolu s jej rodičmi a maloletým v domácnosti rodičov v
ich 3,5-izbovom byte, ktorým na náklady na domácnosť prispieva kúpou potravín mesačne v sume 70
eur. Obaja rodičia matky sú starobní dôchodcovia, jej matka má dôchodok približne vo výške 400 eur
mesačne a otec okolo 600 - 700 eur mesačne. Matka majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, dlhy
nemá žiadne. Súd prvej inštancie mal výsluchom otca, ako aj listinnými dôkazmi preukázané, že otec má

príjem zo živnosti vo výške približne 1.000 eur v hrubom, t. j. 700 eur v čistom, zároveň prostredníctvom
spoločnosti L. I., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, uhrádza 150 eur náklady na byt v C.,
430 eur hypotéku, ktorá bola poskytnutá na predmetný byt, tiež uhrádza takto lízing vo výške 302 eur
mesačne a pohonné hmoty 250 eur na automobil, ktorý je tiež vo vlastníctve uvedenej spoločnosti, ktorázároveň uhrádza všetky náklade spojené s užívaním automobilu, napr. pohonné hmoty, servis, poistky,
asi 1.000 eur ročne, t. j. 83 eur mesačne. Uvedené výdavky v sume 1.215 eur súd prvej inštancie vzal
do úvahy ako ďalší príjem otca, keďže otec si takto zabezpečuje úhradu ďalších vlastných nákladov

nielen na domácnosť v C., keď tieto náklady nie sú na základe vyjadrení otca spojené so zabezpečením
podnikateľskej činnosti spoločnosti. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému.

Vecne argumentoval súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o zmene výchovného prostredia tým,

že berúc v prvom rade do úvahy záujem maloletého, jeho vek a jeho neformálne vyjadrený názor pred
kolíznym opatrovníkom, ako aj s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré vyplynuli zo záverov znaleckého
dokazovania, ako aj z výsluchu znalkyne, taktiež stanovisko kolízneho opatrovníka, dospel k záveru,
že návrh otca na zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je
dôvodný. Výsluchom otca, kúpnou zmluvou zo dňa 29.6.2022, správou kolízneho opatrovníka zo dňa
19.9.2022, mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec po podaní znaleckého posudku rešpektoval

jeho závery a vytvoril maloletému vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti v mieste bydliska
maloletého, čím boli eliminované všetky možné negatívne dopady spôsobené vzdialenosťou bydliska
rodičov, teda nebude dochádzať ani k narušovaniu školských, ani mimoškolských aktivít, keďže maloletý
nebude zdĺhavo prepravovaný medzi bydliskami rodičov, čím mu bude umožnený kvalitnejší životný
komfort. Práve znaleckým dokazovaním a výsluchom znalkyne, ako aj obsahom spisu po nariadení

neodkladného opatrenia dňa 1.7.2022, mal súd prvej inštancie za preukázané, že maloletý v mesiaci
august 2022 strávil s otcom dvakrát jeden ucelený týždeň, pričom nemal za preukázané, že by takýto
dlhší pobyt u otca maloletému spôsobil problémy, čo zodpovedá vyjadreniu znalkyne pred súdom, že
si nemyslí, že po ustálení týždňových intervalov, toto pre maloletého bude problém. Ďalej súd prvej
inštancie poukázal na konštantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít, z ktorej vyplýva, že absencia, či

horšia úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže viesť sama osebe k vylúčeniu striedavej starostlivosti,
pretože by išlo o ústupok vzájomnej rivalite rodičov a otváral by sa priestor na zneužitie postavenia
rodiča, ktorý mal doteraz dieťa v starostlivosti, v danom prípade matky. Súd prvej inštancie skúmal
dôvody nízkej kvality komunikácie medzi rodičmi, pričom mal za preukázané, že matka bez súhlasu
otca zmenila bydlisko maloletého presťahujúc ho z B. do C., t. j. do mesta vzdialeného približne 90

km, pričom otec za účelom výkonu svojich rodičovských práv v zmysle pôvodného rozsudku Okresného
súdu Bratislava I bol nútený dochádzať pravidelne za maloletým do C., znášajúc takto jednostranne
zvýšené náklady na dopravu, pričom prepravou maloletého bol tiež znížený komfort maloletého, ako aj
kvalita styku otca s maloletým. Uvedená situácia spôsobená matkou potom bezprostredne prispela k
zníženiu kvality komunikácie medzi rodičmi a spôsobovala ich konflikty. Zo záverov znaleckého posudku

vyplynulo, že obaja rodičia do istej miery sú schopní akceptovať význam výchovnej role druhého rodiča.
Napriek nesúhlasu matky, so súhlasom kolízneho opatrovníka, potom súd prvej inštancie maloletého
zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom prihliadol na vyjadrenie znalkyne
o vhodnosti týždňových intervalov počas bežného roka prihliadajúc na vek maloletého. Zároveň súd
prvej inštancie upravil aj rozsah tejto starostlivosti počas zimných sviatkov, jarných a letných prázdnin,

keď uvedený rozsah mimo bežných dní v roku obidvom rodičom zabezpečí rovnocenné zabezpečenie
starostlivosti o maloletého počas sviatkov, ako im aj umožní s maloletým absolvovať dovolenku. Keďže
príjem otca presahuje príjem matky o viac ako 1.200 eur, je nutné, aby tento vzájomný nepomer príjmov
rodičov bol kompenzovaný priznaním výživného tak, aby si v dobe, keď je dieťa v starostlivosti matky
ako rodiča s nižším príjmom, zachovalo životnú úroveň, ktorú má u rodiča s vyšším príjmom, teda u

otca. Pri určovaní výživného vychádzal súd prvej inštancie u otca z výšky príjmu 700 eur zo živnosti a
sumy 1.215 eur ako ďalších plnení spoločnosťou L. I. v prospech otca, a preto určil výživné vo výške
200 eur mesačne.

Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že o náhrade a výške trov konania rozhodne
samostatným uznesením vzhľadom na skutočnosť, že je nutné rozhodnúť o odmene znalkyne za účasť
na výsluchu na pojednávaní.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výrokoch I., XII. podala odvolanie matka
zdôvodovpodľaustanovenia§389ods.1písm.e),f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku.Matkavodvolaní
uviedla, že zo znaleckého posudku nevyplýva, že by znalkyňa jednoznačne konštatovala striedavú
osobnú starostlivosť o maloletého ako najvhodnejší spôsob starostlivosti o dieťa, teda spôsob, ktorý je vnajlepšom záujme dieťaťa. Znalkyňa jednoznačne uzavrela, že rovnako vhodná je osobná starostlivosť
matky s úpravou širokého styku otca s dieťaťom. Znalkyňa zdôraznila, že pre optimálny psychomotorický
vývoj dieťaťa považuje za veľmi dôležité pravidelné a stabilné zaradenie dieťaťa do kolektívu vrstovníkov

v predškolskom zariadení a z pohľadu diagnostického sledovania pre podozrenie poruchy autistického
spektra – Aspergerov syndróm, je v záujme maloletého nastoliť mu pevný režim a stabilné zázemie.
Súd prvej inštancie skutočnosť, že maloletý je zaradený do diferenciálno-diagnostického sledovania,
zaradenie do porúch autistického spektra - Aspergerov syndróm F 84.5. nevenoval žiadnu pozornosť,
hoci ide o poruchu, ktorú sprevádzajú negatívne reakcie postihnutých detí na zmeny a deti s týmito

poruchami vyžadujú štandardný režim, v ktorom sa cítia bezpečne. Aktuálne je maloletý v predškolskej
výchove a do jeho nástupu do základnej školy v septembri 2023 bude potrebné podozrenie na túto
diagnózu uzavrieť. V tomto konaní, ako aj v predchádzajúcich konaniach, bolo preukázané, že
vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené a konflikt medzi nami aj naďalej pretrváva, hoci od rozpadu
partnerského vzťahu uplynulo viac ako 5 rokov. Otec sa všetkými prostriedkami snaží dosiahnuť odňatie
maloletého z matkinej osobnej starostlivosti. Otec svojim konaním vedome zhoršuje vzájomné vzťahy,

vnáša do nich ešte väčšie napätie a nedôveru. Otec ignoruje aj záver znalkyne, že pre maloletého
je dôležitý pevný režim a pravidelná návšteva školského zariadenia. Starostlivosť o maloletého je
od začiatku sprevádzaná zo strany otca vyhotovovaním audio a video záznamov odovzdávania a
preberania dieťaťa, nátlakovou SMS komunikáciou, konfliktnou komunikáciou s ošetrujúcim detským
lekárom, šikanóznym správaním voči matke podávaním trestných oznámení, porušovaním súkromia

matky a súkromia jej rodiny, hanobením osobnosti matky a obviňovaním z duševných chorôb. Súd prvej
inštancienevenovalanipotrebnúpozornosťskúmaniuvhodnostipomerov,ktorévytvorilotecmaloletému
pre jeho výchovu a starostlivosť kúpou bytu v C.. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol
návrh matky na zvýšenie výživného, toto rozhodnutie súd prvej inštancie nezdôvodnil. Matka navrhla,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

v zrušenom rozsahu na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že odporúča
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Otec vo vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie ako celok
považuje za vecne správny. Matka napriek podaniu odvolania nepredložila žiadne legitímne a relevantné
argumenty,prečobymaloletýnemalbyťzverenýdostriedavejosobnejstarostlivosti.Matkapočascelého

konania pred súdom prvej inštancie (t. j. od novembra 2019) nevidela dôvod na to, aby otcovi umožnila
bez ingerencie súdu a kolízneho opatrovníka širší rozsah styku, ako mal otec garantované rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P/175/2017-268 zo dňa 5.6.2019, resp. v lete 2022 aj neodkladným
opatrením, pričom za celú dobu trvania konania matka nepredložila otcovi ani žiaden konštruktívny
návrh na minimálne rozšírenie času, ktorý by mal možnosť stráviť s maloletým, naopak sa snažila

tento čas čo najviac obmedziť. Matka preukázateľne dlhodobo konala a koná tak, aby limitovala otca
v starostlivosti o maloletého argumentujúc, že aktuálny rozsah styku je postačujúci a nie je dôvodné
otcovi umožniť akúkoľvek širšiu participáciu na starostlivosti o maloletého. Otec považuje za potrebné
zdôrazniť, že maloletý nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by striedavú starostlivosť znemožňovali,
vyslovené podozrenie na Aspergerov syndróm nebolo potvrdené, avšak ani v prípade, ak by sa potvrdilo

to neznamená, že by z tohto dôvodu mala byť automaticky vylúčená striedavá osobná starostlivosť.
Otec je presvedčený, že matka argumentáciu o podozrení na Aspergerov syndróm u maloletého používa
výlučne z dôvodu, aby limitovala otca v starostlivosti o maloletého. Sama matka na pojednávaní dňa
31.5.2022 totiž uviedla, že od mája 2021, kedy navštívila s maloletým C. E., s C. E. nebola v kontakte a
maloletý je v sledovaní klinického psychológa C. F., ktorá je zároveň aj psychológom v materskej škole,

ktorú maloletý navštevuje. Otec vytvára maloletému pevné citové a emočné zázemie, maloletý má otca
úprimne rád, s otcom sa cíti dobre, v jeho prítomnosti je spokojný, šťastný, uvoľnený. Otec neeviduje,
že by maloletý prejavoval u otca smútok za matkou. Prostredie u otca, či už v B. alebo aktuálne aj v C.,
maloletý dôverne pozná, má tu v oboch bytoch svoje zázemie, rovnako má pozitívny vzťah aj s rodičmi
otca a otcovou blízkou rodinou. Pokiaľ ide o osobnosť otca, tento v žiadnom smere nevykazuje rizikové

osobnostné signály, ktoré by mohli predstavovať kontraindikáciu k vykonávaniu aktívnej rodičovskej
roly. Maloletý je v súčasnosti v takom veku, že aj starostlivosť zo strany otca je možné zabezpečovať
bez akýchkoľvek obmedzení. V konaní bolo taktiež preukázané, že otec nemá problém zabezpečiť
starostlivosť o maloletého tak počas dňa, ako aj v noci, počas choroby či prázdnin. Otec rovnako akomatka dokáže počas bežného týždňa maloletého pripraviť a odviesť do materskej školy, vyzdvihnúť ho z
nej, resp. v prípade choroby maloletému zabezpečiť doma adekvátnu starostlivosť. Životné a materiálne
pomery otca umožňujú striedavú starostlivosť, pričom otec má vytvorené všetky podmienky vo svojej

domácnosti (v B., aj v C.) pre to, aby v nej mohol maloletý tráviť plnohodnotný čas počas dní striedavej
starostlivosti. Otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou – účastníkom (§ 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., V., XII., XIII., XIV. bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného
mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch I., II., III., IV., V. vecne správny,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), vo výroku XIII. bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 písm. d) Civilného
sporového poriadku), vo výrokoch XII., XIV. bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389

ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Predmetom konania bolo rozhodovanie o zmene výchovného prostredia maloletého, o uloženie

výchovného opatrenia, o zmenu styku, o predbežnú vykonateľnosť rozsudku, o poskytovanie informácií,
o zvýšení výživného. Už právoplatnými výrokmi VI., VII., VIII., IX., X., XI. rozsudku súdu prvej
inštancie (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie uložil rodičom
výchovné opatrenie, zamietol návrhy otca na zmenu styku s maloletým, na uloženie povinnosti matke
pravidelne informovať otca o maloletom, na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Predmetom

odvolacieho prieskumu zostal rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., V., XII., XIII.,
XIV. o zmene východného prostredia maloletého, o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného
pre maloletého, o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia a o náhrade trov konania. S poukazom
na dôvody matky predostreté v odvolaní je úlohu odvolacieho posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku vo výroku o zverení maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav ohľadne zverenia maloletého do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, rozsudok v tejto
časti riadne odôvodnil a zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre rozhodnutie o zmene výchovného prostredia maloletého. Odvolací súd nezistil dôvody na
odlišné rozhodnutie vo veci zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a

stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky na
rozhodnutie o zmene výchovného prostredia maloletého spôsobom uvedeným vo výroku I. napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky matky, ani ostatný obsah spisu, neboli podkladom
pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., V., nakoľko
ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné

rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.V zmysle § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

V zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či

bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

V zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej
starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 122 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

Odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada,
že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a považuje za nevyhnutné
uviesť v súvislosti so spôsobom rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, že základnú úlohu vo výchove maloletého dieťaťa majú jeho
rodičia. Výchova dieťaťa je nielen ich právom garantovaným viacerými medzinárodnými európskymi aj

vnútroštátnymi prameňmi, ale aj ich povinnosťou, ktorej sa nemôžu bez závažných právnych následkov
svojvoľne zbaviť. Spôsobilosť mať dieťa nemožno nikomu obmedziť. Právo rodiča vychovávať svoje
dieťaastaraťsaoňzaručujeÚstavaSlovenskejrepublikyvčlánku41ods.4atiežzaručujedieťaťuprávo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom
povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú

a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť
záujem dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“
je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie
a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo maťdieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o dieťa a jeho výchova je právom rodičov,
dieťa má právo na rodičovskú výchovu. Obsahom práva rodiča mať dieťa u seba je právo rodiča osobne
sa o dieťa starať a realizovať tak výchovu dieťaťa. Dieťa má zásadne právo bývať u svojich rodičov a

možnosť spoločného žitia znamená pre rodiča a jeho dieťa základný element rodinného života.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
po vyhodnotení ktorého dospel k správnemu záveru v tom zmysle, že zmena doterajšieho výchovného

prostredia u maloletého je v jeho záujme. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo
preukázané, že najoptimálnejším riešením je zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti,
keďže obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať, obaja majú záujem mať maloletého v osobnej
starostlivosti, čím boli splnené zákonom stanovené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, ktorá
je v najlepšom záujme maloletého, ktorý tak bude mať zaistené všetky potreby. Jedinou prekážkou
striedavej osobnej starostlivosti bol nesúhlas matky, ktorej záujem bol odlišný od záujmu maloletého,

ktorý má právo na výchovu zo strany oboch rodičov v rovnakom rozsahu, keď to umožňujú podmienky
v rodine.

Základným zmyslom osobnej starostlivosti každého rodiča o dieťa musí byť záujem dieťaťa, ktorý je

prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, vrátane tej, ktorá je uskutočňovaná súdmi
alebo inými orgánmi. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o
zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Správne súd prvej inštancie zdôraznil, že zverenie
dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite
rodičov,ktorásledujebojodieťa(ods.33rozsudkusúduprvejinštancie).Súdnesmienaspôsobvýchovy
striedavou osobnou starostlivosťou rezignovať, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy nesúhlasí
a preto je daný dôvod zaoberať sa dôvodmi, na ktorých je nesúhlas druhého rodiča so striedavou

starostlivosťou vybudovaný.

Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne
predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a

stabilitu budúceho výchovného prostredia. Je teda vždy potrebné dbať na to, aby sa zabezpečili čo
najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu-ktorému
rodičovi.

Zmena pomerov odôvodňuje v súlade s ustanovením § 26 Zákona o rodine zmenu rozhodnutia
o výchove maloletého dieťaťa vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného
prostredia dieťaťa. Tak je tomu obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava
výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje
najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj dieťaťa.

Z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej
osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: a) jednoznačný záujem
dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, b) lepšia možnosť zaistenia

potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného
z rodičov, c) spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, d) záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť
o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o
osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), e) súhlas aspoň jedného z rodičov
so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Otec podal návrh na zmenu výchovného prostredia dňa 16.6.2022 dôvodiac, že záujem maloletého
je nadradený záujmom jeho rodičov, keďže matka nepripúšťa akékoľvek rozšírenie kontaktu s otcom,pričom je v záujme maloletého, aby vyrastal v láskyplnom, pokojnom a nestresovom prostredí. Matka
s návrhom otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasila
dôvodiac, že komunikácia medzi rodičmi je zlá, striedavá osobná starostlivosť by mala negatívny

dopad na zdravotný stav maloletého a vzdialenosť bydliska otca nie je vyhovujúca. V konaní bol
vypracovaný znalecký posudok, podľa ktorého obaja rodičia majú k maloletému pozitívny vzťah, otec
predstavuje pre maloletého prirodzenú autoritu, ktorú rešpektuje a uznáva, matku vníma maloletý
ako najdôležitejšiu súčasť svojho života, maloletý preferuje toho z rodičov, s ktorým momentálne
trávi čas, psychologickým vyšetrením neboli u rodičov zistené známky psychotizmu, u matky sa

nachádzajú známky vnútorných rozporov, nevyrovnanosti, dráždivosti a výbušnosti, otec sa javí byť
stabilná osobnosť s nízkou tendenciou emočne reagovať v situáciách, ktoré aktivujú emócie a s rýchlym
návratom do pôvodného stavu, obaja rodičia sú schopní akceptovať význam výchovnej role druhého
rodiča, maloletý je konfrontovaný s napätými vzťahmi medzi rodičmi, pričom sa maloletý snaží vyhnúť
možnýmnegatívnymreakciámmatky,obajarodičiadisponujúdostatočnýmiosobnostnýmipredpokladmi
na zabezpečenie výchovy maloletého dieťaťa, maloletý je straší o štyri rok, aktuálne má 6 rokov

a navštevuje materskú školu. Matka žije s maloletým a so svojimi rodičmi v 3,5 izbovom byte v C. a je
zamestnaná u zamestnávateľa D. J. C.. Otec žije sám v 4 izbovom byte v B., k dispozícii má aj 1
izbový byt v C., je živnostník a zároveň je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti L. I.. Otec sa
s maloletým stretáva každý utorok a štvrtok a každý nepárny týždeň od piatka do nedele v zmysle
ostatného súdneho rozhodnutia o úprave styku, medzi rodičmi sú vzájomné nezhody ohľadne rozsahu

a samotnej realizácie styku otca s maloletým, verbálne spory medzi rodičmi prebiehajú aj v prítomnosti
maloletého, pričom otec neprejavuje snahe kooperovať s matkou a matka by uvítala naopak kooperáciu
s otcom vo väčšej miere ohľadne maloletého. Rodičia sa nevedia zhodnúť na svojej predstave o vhodnej
formy starostlivosti o maloletého, komunikácia medzi nimi je emotívna a konfrontačná.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery znaleckého posudku, zmenu postoja otca k osobnej starostlivosti
o maloletého, a to prejavením jeho záujmu o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, pozitívny vzťah oboch rodičov k maloletému, ku ktorému prechovávajú obaja silné citové
väzby a vhodné podmienky u oboch rodičov na zabezpečovanie adekvátnej starostlivosti o maloletého,

správne postupoval súd prvej inštancie, keď prijal záver, že momentálna rodinná situácia odôvodňuje
v záujme maloletého zmenu výchovného prostredia.

Dohovor o právach dieťaťa garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného a osobného kontaktu

s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v
Štrasburgu tak zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s obidvoma rodičmi
a dostalo tak príležitosť viesť svoj vzťah s nimi, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek
vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. V záujme dieťaťa však nie je, ak niektorý z rodičov úlohu
a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa neuznáva a bráni mu byť dobrým rodičom, ak prejavuje

nedostatok ochoty spolupracovať na spoločnej striedavej osobnej starostlivosti, napriek jej deklarovaniu
predsúdom.Pretozamietnutienávrhunazmenuzvereniamaloletéhodostriedavejosobnejstarostlivosti
tak, ako žiadala matka, za daného skutkového stavu, by bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa,
ako aj s garantovaným právom rodiča mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom
osobnej starostlivosti.

Matka v odvolaní uvádzala, že zo znaleckého posudku nevyplýva konštatovanie znalkyne, že striedavá
osobná starostlivosť je najvhodnejší spôsob starostlivosti o maloletého. Z ustanovenia § 24 ods. 3
Zákona o rodine, ktoré je hmotno-právnej povahy, vyplýva, že na jeho základe možno rozhodnúť o

zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak skutkové okolnosti prípadu
možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. V opačnom prípade prichádza do úvahy právne
posúdenie podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine (ktoré je takisto hmotno-právnej povahy),
teda zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, prípadne inej osoby.
K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie

dovoľuje prijať nepochybný záver o tom, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého a
že sú splnené všetky podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov.Akzáverydokazovania(vrátaneznaleckéhodokazovania),ktoréjepotrebnévnímaťkomplexne,
nekopírovali požiadavku matky na zamietnutie návrhu otca na zmenu výchovného prostredia, nemožnoich z tohto dôvodu vyhodnotiť ako nesprávne alebo nedostatočné. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že obidvaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať a taktiež, že obidvaja majú o
osobnú starostlivosť o maloletého záujem. V predmetnej veci je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že

vo všetkých veciach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Najlepším
záujmom maloletého nepochybne je, aby bol predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a až, ak to
nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady. Striedavá osobná starostlivosť
v prejednávanej veci zabezpečí tiež maloletému primeraný a rovnaký kontakt s obidvoma rodičmi,
redukuje traumatizáciu maloletého po rozchode rodičov, prispeje k citovej vyrovnanosti a zdravému

psychickému vývoju maloletého, čím nastane lepšie zaistenie potrieb maloletého, ktorý maloletý má
hlboké emocionálne puto k obom rodičom. Maloletý tak bude mať zabezpečenú citovú stabilitu vo vzťahu
k obom rodičom, získa pocit bezpečia a nebude vystavovaný emocionálnemu tlaku spôsobenému
napätými vzťahmi medzi rodičmi.

S argumentáciou matky poukazujúcou na absenciu kvalifikovanej komunikácie a pretrvávajúce konflikty
medzi rodičmi, predstavujúcej prekážku striedavej osobnej starostlivosti, nemožno súhlasiť. Prirodzene,
že sledovaný cieľ v podobe striedavej osobnej starostlivosti (a jej pozitívnych účinkov pre dieťa)
možno dosiahnuť najlepšie za predpokladu kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi, avšak ak takáto
komunikácia zlyháva, neznamená to bez ďalšieho vylúčenie modelu striedavej osobnej starostlivosti

rodičov o dieťa. Ústavnoprávna judikatúra zdôrazňuje potrebu aplikácie princípu primeranosti, ale i
optimalizácie za účelom dosiahnutia obidvoch legitímnych cieľov a to striedavej osobnej starostlivosti,
ako i pozitívnej komunikácie medzi rodičmi. Ak by sa uvedené ciele postavili proti sebe a uprednostnili
jeden pred druhým, postup súdu by nebol ústavnokonformný. Znamená to zvoliť taký výklad právnych
noriem, ktorý bude predstavovať spravodlivú reguláciu vzťahov členov rodiny. Ustanovenie § 37 Zákona

o rodine ukladá súdom využívať prostriedky poskytnuté im Zákonom o rodine (ak tak neučiní orgán
sociálnoprávnej ochrany detí) a uložiť výchovné opatrenie, ak to vyžaduje záujem na riadnej výchove
maloletého dieťaťa alebo nariadiť nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad (vykonávaný za súčinnosti
príslušných subjektov). S poukazom na uvedené, ak sú vážnejšie nedostatky v komunikácií a spolupráci
rodičov, je potrebné ich primárne riešiť práve prostredníctvom výchovných opatrení, prípadne dohľadu,

čo sa aj v preskúmavanom prípade stalo, keďže súd prvej inštancie už právoplatným výrokom VI.
rozsudku uložil v súlade s ustanovením § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine výchovné opatrenie
rodičom. Pokiaľ matka vníma snahu otca o striedavú osobnú starostlivosť dosiahnuť odňatie maloletého
z jej osobnej starostlivosti, je tento jej postoj nenáležitý, keďže maloletý bude naďalej v jej osobnej
starostlivosti, avšak s otcom sa bude pravidelne v osobnej starostlivosti o maloletého striedať, čím bude

zároveň naplnené právo otca podieľať sa na osobnej starostlivosti v rovnakom rozsahu ako matka,
keďže maloleté dieťa potrebuje lásku a starostlivosť oboch rodičov, keďže rola matky i otca formujú jeho
detskú osobnosť. Súd prvej inštancie správne prihliadal na prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorý je
treba rešpektovať, a to zachovanie pozitívneho a produktívneho vzťahu maloletého k obidvom rodičom,
k čomu slúži práve striedavá osobná starostlivosť. Silný citový vzťah maloletého k obom rodičom je

nepopierateľný, žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené, obaja rodičia majú
vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého a majú záujem
ju aj vykonávať. Napriek komunikačným problémom medzi rodičmi možno dospieť k záveru, že obaja
rodičia zvládajú svoju rodičovskú úlohu, žiadne závažné dôvody proti zvereniu maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti neboli zistené. Odvolací argument matky o nenaplnení predpokladov fungovania

striedavej osobnej starostlivosti nemohol obstáť.

Matka tiež v odvolaní vyjadrovala nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou z dôvodu, že maloletý
je zaradený do diferenciálno-diagnostického sledovania porúch autistického spektra - Aspergerov

syndróm, pričom deti s týmto postihnutím vyžadujú štandardný režim, v ktorom sa cítia bezpečne.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že u maloletého bolo vyslovené podozrenie na Aspergerov
syndróm, teda táto diagnóza nebola doposiaľ stanovená, pričom je vzhľadom na vyslovené podozrenie
dôležité za aktuálneho stavu nastoliť maloletému pevný režim a stabilné zázemie. Nebolo v konaní
preukázané, že by otec konal v rozpore s týmito odporúčaniami, naopak zabezpečil si bývanie v mieste

bydliska maloletého s matkou v C., z hľadiska psychologického vyšetrenia i psychiatrického vyšetrenia
v konaní pred súdom prvej inštancie neboli u otca zistené žiadne prekážky nasvedčujúce tomu, že
by otec neuznával osobité potreby a záujmy maloletého, nerešpektoval odporúčania odborných autorít
a nenasledoval inštrukcie pri výchove maloletého. Otec rovnako ako matka vytvára pre maloletéhopevné emočné zázemie a dáva mu pocit bezpečia, jeho osobnostná štruktúra a intelektuálny potenciál
mu umožňuje pozitívne formovať osobnosť maloletého a chápať špecifické požiadavky súvisiace
so sociálnym rozvojom maloletého. A práve vzhľadom na vek maloletého a osobité potreby maloletého

pri výchove (problémy v sociokomunikačnej oblasti, potreba stabilného prostredia a rozvíjania
socializácie, nutnosť dodržiavania pevného režimu a stanovenie presných pravidiel o dĺžke pobytu
u každého rodiča atď.) správne súd prvej inštancie zvolil, i vzhľadom na odporúčanie znalkyne, striedavú
osobnú starostlivosť o maloletého v kratších týždňových intervaloch. Neobstojí preto argumentácia
matky, že zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bráni podozrenie na

Asbergerov syndróm u maloletého. Napokon ani posledná odvolacia námietka matky, že súd prvej
inštancie sa skúmaniu vhodnosti pomerov na výchovu maloletého v byte v C. nevenoval, nie je
opodstatnená. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie na oboch adresách otca, tak na adrese H. X K.
B. i na adrese D. XX K. C. (ods. 20. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom z oboch správ o šetrení
pomerov v domácnosti otca vyplynulo, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie
osobnej starostlivosti o maloletého. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie pozitívne hodnotí,

že otec v snahe vytvoriť čo najvhodnejšie podmienky na výchovu maloletého bez zaťažovania
maloletého cestovaním, si zabezpečil bývanie aj v C. v mieste bydliska matky s maloletým, teda
prisbôsobil svoju životnú situáciu aktuálnym okolnostiam prejednávaného prípadu a vytvoril maloletému
kompletné zázemie bez existencie akejkoľvek prekážky k vykonávaniu rovnocennej rodičovskej výchovy
a budovaniu plnohodnotného kvalitného vzťahu s maloletým.

Zároveň odvolací súd apeluje na rodičov, aby svoju komunikáciu prispôsobili záujmu maloletého dieťaťa.
Zlá komunikácia medzi rodičmi nie je v záujme maloletého dieťaťa, emocionálne ho zasahuje a brzdí
jeho rozvoj, aj keď maloletý má na to vysoké predpoklady. Úlohou rodiča nie je dokazovať pred

maloletým, kto je lepší rodič a znevažovať postavenie druhého rodiča. Snahou každého dobrého rodiča
by malo byť také konanie, ktoré je na prospech maloletého dieťaťa, zabezpečuje mu komfort a najlepšie
podmienky pre jeho napredovanie. Každý rodič je povinný dieťa vychovávať k úcte a rešpektu k
druhému rodičovi a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani pri rešpektovaní všetkých
práv dieťaťa. Zmenu výchovného prostredia nemôžu ovplyvniť výhrady jedného rodiča voči druhému,

ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera a tieto nemôžu byť dôvodom na zásah do výchovného
prostredia maloletého dieťaťa. V záujme dieťaťa je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a rodičia sú
povinní urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby nedochádzalo k narušeniu vzťahu medzi rodičom
a dieťaťom. Aj len priemerne empatické dieťa sa nemôže cítiť dobre, ak sú rodičia znepriatelenými,
pričom nevhodnosť komunikácie medzi rodičmi kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky.

Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova. Rodičia sú povinní náležite si plniť svoje
povinnosti a pritom majú využiť všetky prostriedky, ktoré im zákon umožňuje. Vývoju maloletého dieťaťa
predovšetkým nijako neprospieva dlhý spor rodičov, navyše sprevádzaný nevyhnutnosťou znaleckého
dokazovania a opakovaných pohovorov maloletého dieťaťa s psychológom, do ktorého je maloleté dieťa
nesporne zatiahnuté a ktorý fakticky ani nemôže byť uspokojivo vyriešený orgánmi štátu.

Súd prvej inštancie správne nerezignoval na skúmanie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti
vprejednávanomprípade,pričomsvojezáverynáležitýmacitlivýmspôsobomvysvetlilatýmzodpovedal
jednotlivé skutkové a právne otázky tak, ako to vyžadujú procesné pravidlá. Odvolací súd zhodne

so súdom prvej inštancie dospel záveru, že striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje legitímny
cieľ, ktorým je najlepšie zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, čím bude umožnené ďalej rozvíjať
intenzívnu emocionálnu väzbu maloletého k obidvom rodičom, ako aj výchovné pôsobenie otca ako
druhého rovnocenného rodiča. Aby bol tento legitímny cieľ dôsledne napĺňaný je potrebné zúčastňovať
sa odborného poradenstva formou uloženého výchovného opatrenia, prípadne i dobrovoľne (ktoré môže

iniciovať ktorýkoľvek z rodičov), s cieľom rozvíjať a posilňovať u rodičov vzájomnú toleranciu, dobrú vôľu
a ochotu spolu komunikovať a spolupracovať a predovšetkým nezapájať maloletého do vzájomných
problémov.

Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových
pomerov matky a otca s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, odvolací súd dospel
k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom otca, ako i odôvodneným potrebám maloletého. Pri rozhodovaní o výživnomsúd prvej inštancie vychádzal z dokladov predložených rodičmi o výške ich priemerného čistého
mesačného príjmu (ods. 44., 45. rozsudku súdu prvej inštancie). V čase rozhodovania súdu prvej
inštancie mal maloletý 5 rokov, navštevoval materskú školu, rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú.

Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že
primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletého ako i možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom otca zodpovedá určenie výživného pre maloletého v sume 200
eur mesačne, nakoľko otec má príjem vyšší ako matka a takéto rozhodnutie o výživnom pre maloletého
umožní dorovnanie životnej úrovne maloletého počas intervalu striedavej osobnej starostlivosti u matky

vzhľadom na rozdielne príjmové a majetkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Odôvodnenosť tejto
výšky výživného súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil v preskúmavanom rozsudku (ods. 46., 47.,
48 rozsudku súdu prvej inštancie), s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich
opakovať. Rovnako náležitým bolo i zistenie pravidelných mesačných výdavkov rodičov a maloletého
(ods. 43., 44., 45. rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré správne ustálil súd prvej inštancie vychádzajúc
najmä z výpovede rodičov a z predložených listinných dôkazov, pričom i odvolací súd považuje (súdom

prvej inštancie zistené a v preskúmavanom rozsudku rozpísané) výdavky maloletého za primerané jeho
veku a potrebám a v tomto smere opäť odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku (ods. 43.
rozsudku súdu prvej inštancie).

Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom určil za poberateľa daňového bonusu a rodinných
prídavkov matku. Matka odvolaním tento výrok v rozsudku súdu prvej inštancie nespochybnila, otec
tiež akceptuje tento spôsob rozhodnutia, nakoľko odvolanie nepodal a ani odvolací súd nezistil žiadne
zjavné dôvody jeho nesprávnosti.

Keďže súd prvej inštancie rozhodol o zmene výchovného prostredia maloletého a maloletého zveril do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, správne rozhodol i o zmene rozsudku Okresného súdu
Bratislava č. k. 3P/175/2017-268 zo dňa 5.6.2019 v časti zverenia, výživy i styku, nakoľko rozhodnutím
o zmene výchovného prostredia došlo k zmene pôvodného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému z dôvodu zmeny pomerov odôvodňujúcej novú úpravu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku I. o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a v závislých výrokoch II. o mieste

odovzdania maloletého, III. o výživnom, IV. o určení poberateľa daňového bonusu a rodinných prídavkov,
V. o zmene predchádzajúceho rozhodnutia s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Predmetom prieskumu bol rozsudok súdu prvej inštancie aj v závislom výroku o zrušení nariadeného
neodkladného opatrenia uznesením súdu prvej inštancie č. k. 9P/74/2022-38 zo dňa 1. júla 2022.
Výrok súdneho rozhodnutia o zrušení neodkladného opatrenia má vždy charakter závislého výroku
a odvolací súd nie je viazaný v danej súvislosti rozsahom odvolania (§ 379 písm. a) Civilného sporového
poriadku) a rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia potvrdí alebo zruší v nadväznosti na

rozhodnutie o odvolaní proti hlavnému výroku. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9P/74/2022-38 zo
dňa 1. júla 2022 nariadil neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletým, pričom rozhodol, že
nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej
na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9P/38/2020.

V zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

V zmysle § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý
bolo nariadené.V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie uznesením č. k. 9P/74/2022-38 zo dňa 1. júla 2022
nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave styku
otca s maloletým. Primárne sa neodkladné opatrenie nariaďuje na vopred neurčený čas, avšak súd

môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak súd trvanie neodkladného
oparenia individuálne limitoval z hľadiska času, neodkladné opatrenie zanikne zo zákona uplynutím
času v zmysle citovaného ustanovenia § 333 Civilného sporového poriadku. Inak musí byť neodkladné
opatrenie zrušené rozhodnutím súdu v zmysle ustanovení § 334 až § 338 Civilného sporového
poriadku. V tejto súvislosti je dôležité rozlišovať medzi zrušením a zánikom neodkladného opatrenia.

K zrušeniu neodkladného opatrenia nariadeného uznesením č. k. 9P/74/2022-38 zo dňa 1. júla 2022
súd prvej inštancie pristúpil v zmysle ustanovenia § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keďže
preskúmavaným rozsudkom rozhodol vo veci samej, keď návrh otca na zmenu styku s maloletým
zamietol (výrok IX. rozsudku súdu prvej inštancie). Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení
neodkladného opatrenia pri aplikácii ustanovenia § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku bola
nesprávnym, nakoľko nariadené neodkladné opatrenie v prejednávanom prípade zaniklo bez ďalšieho

ex lege uplynutím stanoveného času v zmysle ustanovenia § 333 Civilného sporového poriadku.
Odvolací súd potom dospel k záveru o nevyhnutnosti zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku
XIII. o zrušení neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 389 písm. d) Civilného sporového poriadku,
keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvod, pre ktorý bolo vydané, neexistoval.

Matka napadla odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie
výživného z dôvodu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezdôvodnil. Z obsahu spisu bolo zistené,
že matka sa návrhom zo dňa 21.3.2022 doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.3.2022 domáhala
zvýšenia výživného zo sumy 200 eur na sumu 450 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Súd

prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku neuviedol žiadne dôvody pre zamietnutie tohto
návrhu matky na zvýšenie výživného.

Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,

spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o
zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť
logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery

nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda abysa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku XII. s
vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre
rozhodnutiesúduvtomtovýrokurelevantnémyšlienkovépostupyaúvahy,ktoréviedlisúdprvejinštancie
k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil
súd prvej inštancie v rozsúdenej veci vo vzťahu k zamietnutiu návrhu matky na zvýšenie výživného,
teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku neobsahuje
absolútne žiadnu zmienku vo vzťahu k zvolenému spôsobu rozhodnutia, je potrebné prijať záver, že

takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vo vzťahu k výroku XII. o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného sa predovšetkým žiada uviesť,
že v preskúmavanom prípade došlo v dôsledku zmeny pomerov k novej úprave práv a povinností rodičov

k maloletému zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výroky I., II., III.,
IV., V. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom záväznosť a nezmeniteľnosť tohto rozhodnutia nastane
až dňom jeho právoplatnosti. Predmetom konania je nepochybne aj rozhodovanie o návrhu matky
na zvýšenie výživného zo sumy 200 eur mesačne na sumu 450 eur mesačne od podania návrhu na
zvýšenie výživného do právoplatnosti rozsudku o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Tým, že predmetom konania v danej veci je aj požiadavka na zmenu rozhodnutia o výživnom pre
maloleté dieťa, je potrebné vychádzať pri rozhodovaní z ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zákona
o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v

zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov
alebodetí,musíísťpritomopodstatnúzmenupomerov.Úlohousúduprirozhodovaníozmenevýživného
je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom, v
prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. K inštitútu výživného pre maloleté
dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V

zmysle ustanovenia § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa
zaručujeprávonarodičovskústarostlivosťavýchovu.Tentozaručenýprincípochranyprávtedazahrňuje
zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa

mohlodostatočnerozvíjať.Pokiaľideomateriálnepodmienky,tiesarealizujúprostredníctvompovinnosti
rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení §
62 ods. 2 Zákona o rodine.

Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou
oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať
jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba stravovanie, ale sú dané širšie, a to i potrebami odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia

predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a
podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky,
ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na
ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti,možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať im výživu. Na
strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet ním vyživovaných
osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na

strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných
vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu matky na zvýšenie výživného náležite nezisťoval všetky
relevantné okolnosti pre jeho rozhodnutie o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie zo sumy 200
eur na sumu 450 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku

o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom nevykonal dokazovanie
nevyhnutné pre rozhodnutie v tejto veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné
okolnosti daného prípadu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu
materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania
sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp.
vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci
konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležite nezisťoval všetky relevantné
okolnosti potrebné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného, keď nevykonal i ďalšie
dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce

rozhodné okolnosti daného prípadu, pričom rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie
výživného vôbec neodôvodnil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku XII.
o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného vrátane závislého výroku XIV. o náhrade trov konania
zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Povinnosťousúduprvejinštancievintenciáchvyššieuvedenýchzáverovodvolaciehosúdujekomplexne
vyhodnotiť pomery účastníkov konania, zistiť dôsledne príjmy rodičov a spolužijúcich osôb za rozhodné
obdobie predchádzajúce minimálne 12 mesiacov pred podaním návrhu na zvýšenie výživného až do

právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti,
ale aj výdavky rodičov a maloletého a posúdiť ich opodstatnenosť, porovnať okolnosti dôležité pre
určovanie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodovania, a to na základe
spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na
nesporové konania, je potrebné objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov za

rozhodné obdobie, možnosti a schopnosti otca platiť matkou navrhované zvýšené výživné. Rovnako je
potrebné ustáliť aj výdavky účastníkov konania a posúdiť ich opodstatnenosť, ich skutočné vynakladanie
overiť. Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty (napr. motorové vozidlo), peňažné prostriedky
na účtoch v peňažných ústavoch a pod.. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s

inými osobami. Následne porovnať pomery v čase ostatnej úpravy výživného a v čase aktuálneho
rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného za rozhodné obdobie. Výsledky dokazovania je potom
nevyhnutné znova vyhodnotiť, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska
všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných
okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného, pričom

rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na

príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).