Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Farkaš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010035
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Farkaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:3114010035.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a
sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného Ing. X. Q., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom
21. decembra 2022 v Bratislave, prejednal dovolanie obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v
Trenčíne zo 6. decembra 2017, sp. zn. 3To/49/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. X. Q. o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 27. januára 2017, sp. zn. 6T/3/2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo 6. decembra 2017, sp. zn. 3To/49/2017, bol obvinený Ing. X. Q.
oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, sp. zn. 1Pv 744/13/3309, podanej
9. januára 2014 na obvineného Ing. X. Q. pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §

207 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- hoci ako otec dieťaťa v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine, ako aj z predbežnej otázky
stanovenej vyšetrovateľom PZ dňa 07. októbra 2013 povinný prispievať na výživu maloletého O. X.
Q., narodeného 29. marca 2007 sumou 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky Mgr. G. I., trvale bytom K. P., V. O. XX/X, ktorej bolo dieťa ponechané v starostlivosti predbežným

opatrením nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín pod č. k. 30PPOm/2/2009-17 zo dňa 14.
októbra 2009, právoplatným 27. novembra 2009, si takto stanovenú vyživovaciu povinnosť v období od
mesiaca júl 2011 rátane do apríla 2013 vrátane vôbec neplnil napriek tomu, že v rozhodnom období bol
zamestnaný v spoločnostiach V. V. I., a.s. S. A., s.r.o., W. V., s.r.o., čím mu vznikol dlh na výživnom na
maloletého O. X. vo výške 1 100 eur, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 6. decembra 2017, sp. zn. 3To/49/2017, podal obvinený
dovolanie s poukazom na naplnenie dôvodov dovolania uvedených v § 371 ods. 1 písm. c.), písm. g.),
písm. i) Trestného poriadku.

V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený (ďalej tiež ,,dovolateľ") uviedol, že sa v konaní
pred dovolacím súdom bude zastupovať sám. K takémuto postupu ho podľa jeho názoru oprávňuje čl. 6

ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 48 ods. 2 Charty základných
práv Európskej únie a čl. 50 ods. 3, čl. 154c ods. 1 Ústavy SR.

Vo vzťahu k uplatneným dovolacím dôvodom v podstate argumentoval tým, že okresný súd, ani krajský
súd neodstránil tieto procesné vady v konaní, na ktoré opakovane upozorňoval a to, že okresný súd
ustanovil v konaní maloletému O. X. Q. kolízneho opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Trenčín, subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu, pričom o jeho ustanovení za kolízneho opatrovníka
rozhodoval nezákonný sudca; navyše v priebehu trestného konania bol (súdom ustanovený kolíznyopatrovník) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín s ním v inom spore (ako strana konania), čo
podľa jeho názoru zakladalo jeho oprávnenú obavu zo zaujatosti; a napokon skutočnosť, že v priebehu
trestného konania sudca zmenil osobu poškodeného (z matky maloletého G. I. na maloletého O. X.

Q.), pričom túto zásadnú zmenu vykonal sudca bez vydania preskúmateľného rozhodnutia, ktorým
by zdôvodnil túto zmenu vo vedení konania. Tým, že v konaní zmenil sudca poškodenú osobu (bez
preskúmateľného rozhodnutia) nastala situácia, že okresný súd a aj odvolací súd nerozhodli o návrhu
žalobcu tak, ako bol doručený na súd a počas trvania konania, tento návrh nebol zmenený. Ak žalobca
naďalej trvá na návrhu žaloby tak, ako ho doručil na súd (údajne poškodená G. I. a údajný páchateľ X.

P.), tak má povinnosť súd rozhodnúť o takejto žalobe.

V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil uznesenie krajského súdu, ako aj jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu a
prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej tiež
„prokurátorka"), ktorá uviedla, že podanie obvineného napriek jeho označeniu ako dovolanie, nespĺňa
základné procesné podmienky podľa § 368 Trestného poriadku a nasl. Z uvedeného dôvodu sa k jeho
obsahu bližšie písomne nevyjadrila.

NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejtiež„najvyššísúd")akosúddovolací(§377Trestnéhoporiadku)
posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že vo veci dovolania obvineného nie sú
splnené podmienky dovolania podľa § 373 Trestného poriadku, pretože obvinený Ing. X. Q. nie je v
dovolacom konaní zastúpený obhajcom.

Podľa § 373 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku môže obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5
podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Ak obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podali
dovolanieinakakoprostredníctvomobhajcu,súd,ktorýrozhodolvovecivprvomstupni,poučídovolateľa
podľa odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým,
že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v

lehote podľa predchádzajúcej vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby,
ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Z obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil, že obvinený Ing. X. Q. nepodal dovolanie
prostredníctvom obhajcu, pričom na výzvu okresného súdu, ktorá mu bola v súlade s ustanovením §

373 ods. 3 Trestného poriadku doručená 2. júna 2021, reagoval tak, že uvedený nedostatok neodstránil,
argumentujúctým,že,,naďalejtrvánatom,ževpriebehudovolaciehokonaniasabudezastupovaťsám,
aj napriek tomu, že nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", a ani nepreukázal, že
nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a to napriek podrobnému a riadnemu poučeniu,
čo vyplýva z poučenia a výzvy súdu (založené na č. l. 382 až 383 spisu).

Najvyšší súd z vyššie uvedeného dôvodu dovolanie obvineného Ing. X. Q. na neverejnom zasadnutí
bez preskúmania veci odmietol.

Najvyšší súd v tejto súvislosti dodáva, že nepostupoval podľa ustanovenia § 379 ods. 1 Trestného

poriadku, keďže postup podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak by dovolanie
bolo neúplné alebo by malo iné odstrániteľné vady. Nedostatok spočívajúci v tom, že dovolanie nebolo
podané prostredníctvom obhajcu, je odstrániteľný len v rámci konania na súde prvého stupňa, ktoré
predchádza predloženiu veci dovolaciemu súdu. Vyplýva to zo znenia § 373 ods. 3 posledná veta
Trestného poriadku, podľa ktorého ustanoviť obhajcu v prípadoch, v ktorých bolo dovolanie podané

priamo obvineným, respektíve niektorou osobou uvedenou v § 369 ods. 5 Trestného poriadku, môže iba
predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a to len vtedy, ak obvinený preukáže, že nemá
dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby.

Zároveň je potrebné uviesť, že ustanovenie § 373 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého ak

dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí ho podľa
odseku 2 a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku, dopadá na situácie, v ktorých či už
obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku síce podali dovolanie prostredníctvom
obhajcu, ale toto zastúpenie sa netýka ďalšieho konania, respektíve v jeho priebehu zastúpenieobhajcom zanikne. V neposlednom rade dovolací súd pripomína, že dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok nemôže obvinený podať proti akémukoľvek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ale len voči
právoplatným rozhodnutiam, ktoré sú špecifikované v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v posudzovanom prípade nie sú splnené podmienky dovolania podľa
§ 373 Trestného poriadku, a preto ho dovolací súd podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.