Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321010493
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5321010493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.

VladimíraSučikaaJUDr.MonikyLiptákovej,naverejnomzasadnutíkonanom27.októbra2022prejednal
odvolanie podané obžalovanou O. P. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/138/2021 z
24.3.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/138/2021
z 24.3.2022.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanú O. P., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom F.,
J. XX/XX, okres F.,

o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Čadci, č.k. Pv
580/20/5502 z 29.12.2021, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.

a), ods. 3 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť
na skutkovom základe, že
od presne nezisteného dňa v mesiaci január 2020 v obci W., okres F. z rodinného domu č. XXXX pri
svojichviacerýchnávšteváchvmiestnostispálneotvorilauzamknutúdrevenúdvojdverovúskriňukľúčom
nachádzajúcim sa v zámke skrine a z vrchnej poličky zobrala bielu obálku s obsahom finančnej hotovosti
vo výške 700,- €, následne prešla k druhej neuzamknutej skrini, odkiaľ zobrala 1 ks tričko, veľkosť 3XL
s logom Beskydy 2018 červenej farby, 1 ks tričko, veľkosť 3XL s logom Beskydy 2019 tmavej farby,
3 ks pánske košele s dlhým rukávom s nápisom ČSAD, veľkosť 3XL, bledomodrej farby, 2 ks pánske

košele s krátkym rukávom s nápisom ČSAD, veľkosť 3XL, bledomodrej farby a 1 ks pánska biela košeľa
s dlhým rukávom v celkovej hodnote 41,99 €, čím S. J., nar. XX.X.XXXX spôsobila škodu v celkovej
výške 741,99 €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného S. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. č. XXXX, s nárokom

na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/138/2021 z 24.3.2022, bola obžalovaná O.
P. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že:od presne nezisteného dňa v mesiaci január 2020 v obci W., okres F. z rodinného domu č. XXXX pri
svojichviacerýchnávšteváchvmiestnostispálneotvorilauzamknutúdrevenúdvojdverovúskriňukľúčom

nachádzajúcim sa v zámke skrine a z vrchnej poličky zobrala bielu obálku s obsahom finančnej hotovosti
vo výške 700,- €, následne prešla k druhej neuzamknutej skrini, odkiaľ zobrala 1 ks tričko, veľkosť 3XL
s logom Beskydy 2018 červenej farby, 1 ks tričko, veľkosť 3XL s logom Beskydy 2019 tmavej farby,
3 ks pánske košele s dlhým rukávom s nápisom ČSAD, veľkosť 3XL, bledomodrej farby, 2 ks pánske
košele s krátkym rukávom s nápisom ČSAD, veľkosť 3XL, bledomodrej farby a 1 ks pánska biela košeľa

s dlhým rukávom v celkovej hodnote 41,99 €, čím S. J., nar. XX.XX.XXXX spôsobila škodu v celkovej
výške 741,99 €.

Za tento trestný čin bola obžalovaná odsúdená podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní

2 (dva) roky s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. sa obžalovanej uložila povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť
spôsobenú škodu v sume 741,99 €. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanej uložila povinnosť nahradiť
škodu poškodenému S. J. v sume 741,99 €.

Protitomutorozsudkupodalariadneavčasodvolanieobžalovaná.Uviedla,žesnapadnutýmrozsudkom
nesúhlasí a krajskému súdu navrhuje, aby ho v celom rozsahu prehodnotil.

Príslušný prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovanej nevyjadril.

Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že

odvolanie obžalovanej O. P. je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok

spáchal obžalovaný.

V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom podľa § 285 písm. c) Tr. por. krajský súd poznamenáva, že k
oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby podľa písm. c) dôjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným na
hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje

znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve
obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že citovanými zákonnými ustanoveniami sa okresný
súd dôsledne neriadil. Podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok prvostupňového súdu nie je

správny a zákonný a nemá ani dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Krajský súd zdôrazňuje, že náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr.
por. vyžaduje, aby každá okolnosť, dôležitá pre rozhodnutie, bola spoľahlivo preukázaná v súlade soskutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového
stavu veci nemožno preto považovať len zistenie o nepravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď
výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že neexistuje, avšak na druhej strane nevylučujú

možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Vyhodnotenie dôkazu súd nemôže ukončiť záverom,
podľa ktorého sa určitá okolnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, zdá alebo nezdá pravdepodobná, o
to viac, že má možnosť vykonaním dôkazu vlastnú pochybnosť odstrániť a vytvoriť si podmienky k
jednoznačnému záveru.

Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru
dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora
podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v
takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že:
- skutok sa stal,
- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,

- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a
- nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.
Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutý základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Ak nebude splnená
čo i len jedna z nich oprávnene a opodstatnene, prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1

písm. f) Tr. por.

Prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. len
z domnienok a hypotéz, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení skutkového
stavu veci a v žiadnom prípade neumožňuje úvahy prokurátora o tom, že obvinený by mal byť dôvodne

postavený pred súd. Záver prokurátora o náležitom zistení skutkového stavu veci, vyjadrený aj podaním
obžaloby, musí mať oporu v zhromaždených dôkazoch.

V predmetnej veci orgány činné v trestnom konaní, najmä v štádiu prípravného konania nepostupovali
v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci - § 2 ods. 10 Tr. por., keď nezabezpečili

relevantné a procesne spôsobilé dôkazné prostriedky, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali,
že skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, spáchala práve obžalovaná.

V tomto smere odvolací súd uvádza, že v danom prípade neexistuje žiadny nespochybniteľný dôkaz pre
vyslovenie bezpečného a logického záveru o vine obžalovanej. Skutočnosť, že súdený skutok spáchala

práve obžalovaná je len hypotetickou úvahou prokurátora, ktorá nemá oporu v žiadnom dôkaze.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že priamy dôkaz o vine obžalovanej neexistuje. Rozhodnutie
okresného súdu bolo opreté len o nepriame dôkazy. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,
aby nepriame dôkazy boli spôsobilé na preukázanie viny obžalovanej, musia tvoriť logickú a ničím

nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a podmieňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a presvedčivo svedčia o vine obžalovanej
a zároveň vylučujú možnosť úvahy o inom závere. Súhrn nepriamych dôkazov musí podávať ucelený
obraz o trestnom konaní obžalovanej tak, aby žiadny z jednotlivých dôkazov nepripúšťal iný, ani
pravdepodobný výklad, ktorý by odporoval alebo narušoval verziu obžalovanej. V súvislosti s existujúcou

dôkaznou situáciou, krajský súd dospel k záveru, že nepriame dôkazy v súdenom prípade nevyznievajú
jednoznačne a netvoria úplne ucelenú reťaz, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o vine
obžalovanej.

V súvislosti s „nejednoznačnou“ dôkaznou situáciou, aká je aj v posudzovanom prípade, krajský súd

poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Použitie zásady
„in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti,
ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému skutkovému stavu, a to v rozsahu
nevyhnutnom na stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Hlavným dôkazom, ktorý mal podľa názoru okresného súdu usvedčovať obžalovanú zo spáchania
súdeného trestného činu, bola výpoveď svedka poškodeného S. J.. Vo vzťahu k výpovedi poškodeného,
odvolací súd dáva do pozornosti, že Trestný poriadok, ani konštantná judikatúra nevylučuje, aby bolavýpoveď svedka poškodeného, ktorý je v prevažnej miere aj oznamovateľom trestného činu, použitá
ako usvedčujúci dôkaz. Krajský súd už v mnohých svojich rozhodnutiach judikoval, aké sú požiadavky
ohľadne kvality výpovede svedka, ktorá je jediným dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného. Ak

má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného,
bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov,
či listinné dôkazy) musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,
vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Výpovede poškodeného však krajský súd, na rozdiel od prvostupňového súdu, nepovažuje za logické,
presvedčivé, zrozumiteľné, ani vierohodné. Výpovede poškodeného sú podľa názoru krajského súdu
rozporuplné a zmätočné a vo výpovediach poškodeného sú navyše podstatné rozpory, ktoré okresný
súd nechal bez povšimnutia. Je nesporným faktom, že poškodený v priebehu celého trestného konania
nevedel detailne popísať podstatné okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu súdeného skutku. Z
vyjadrení poškodeného nebolo možné jednoznačne ustáliť čas, kedy došlo k odcudzeniu finančných

prostriedkov, vecí a košieľ, kedy ich naposledy videl a kedy zistil ich zmiznutie. Poškodený tvrdil, že
obžalovaná u neho bola 4-5 krát v roku 2020, niekedy v lete. Bola u neho v júli, júni alebo máji 2020. V
ďalšej výpovedi uviedol, že to bolo od januára do mája 2020. V trestnom oznámení uviedol, že v obálke
mal sumu 700,- eur, ktoré naposledy videl v máji 2020. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil,
že peniaze videl naposledy asi v septembri. On obálku kontroloval pravidelne, aj peniaze prepočítaval.

V tej istej výpovedi poškodený uviedol, že v máji 2020 bol s obžalovanou na cintoríne u J.. Už vtedy
vedel, že mu pokradla peniaze a veci. Navyše aj okresný súd poznamenal, že výpoveď poškodeného
z hlavného pojednávania je nekompatibilná s jeho výpoveďou v prípravnom konaní. Neobstojí názor
okresného súdu, že odchýlky vo výpovediach poškodeného možno pripísať veku a zdravotnému stavu
poškodeného. V okolnostiach danej veci je nepochybné, že okresný súd pri vykonávaní výsluchu svedka

poškodeného dôsledne nedbal na aplikáciu ustanovenia § 264 ods. 1 Tr. por. (odstraňovanie rozporov
vo výpovedi svedka).

Krajský súd poukazuje aj na ďalšie okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Poškodený S.
J. nevidel obžalovanú ukradnúť bielu obálku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 700,- eur, ani tričká

a pánske košele s nápisom ČSD. Na otázku, či videl, že by mu obžalovaná prehľadávala skrine, doslova
uviedol, že to nevidel. Obvinil ju na základe toho, že ju pristihol, ako mu chce ukradnúť z chladničky
drahú magnetku. Tiež videl, ako mu skladala ČSD košele.

Pokiaľ okresný súd svoje odsudzujúce rozhodnutie opieral aj o dôkaz, ktorým bolo odborné stanovisko

Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, podľa ktorého na základe numerickej
analýzy testovaného formátu YOU PHASE/CTF je možné určiť, že subjekt bol nepravdovravný pri
odpovediach na relevantné otázky položené v tomto teste, krajský súd považuje tento dôkaz za
nezákonný. Výsledky vyšetrenia na detektore lži nemožno použiť ako dôkaz v trestnom konaní,
pretože nemá náležitosti predpokladané zákonom. Takýto dôkazný prostriedok - overovanie pravdivosti

výpovede obžalovanej nie je formálne upravený v Trestnom poriadku. V trestnom konaní možno ako
dôkaz použiť len tie poznatky, ktoré obžalovaná poskytla v súlade so zákonom, čo v prípade vyšetrenia
na tzv. detektore lži splnené nie je.

V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa obžalovaná nachádzala v ťažkej životnej situácii alebo v

hmotnej núdzi a musela poškodenému odcudziť finančné prostriedky. Nebolo preukázané ani to, že by
si niekedy od poškodeného nejaké peniaze žiadala. V predmetnej veci je preto krajský súd názoru, že
za danej dôkaznej situácie je obžaloba neudržateľná a obžalovanú je potrebné spod obžaloby oslobodiť
podľa § 285 písm. c) Tr. por. Výpovede poškodeného, ktorý sa len domnieva, že to musela byť práve
obžalovaná, ktorá mu uvedené veci ukradla, lebo nikto iný ho v dome nenavštívil a videl obžalovanú ako

mu chce ukradnúť magnetku z chladničky a skladá mu košele, na uznanie viny bez ďalších podporných
dôkazov, nestačia.

S ohľadom na uvedené skutočnosti krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že
aj keď bola obžalovaná dôvodne podozrivá, že sa dopustila žalovaného trestného činu, avšak výsledky

dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych,akoajnepriamychdôkazov,zktorýchbysamoholvyvodiťbezpečnýzáver,žeskutokspáchala
obžalovaná.Krajský súd preto napravil pochybenie okresného súdu tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a sám obžalovanú O. P. spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.