Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. január 2022

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 1Csp/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619201285
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2022:8619201285.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobkyne C. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom M. XX/XX, XXX XX O., občan SR zastúpená Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom
Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 805,16
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 805,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z dlžnej sumy od 26.11.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou dňa 18.7.2019 proti žalovanému domáhala zaplatenia 805,16 eura
s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ako dlžník-spotrebiteľ, požiadal žalovaného ako veriteľa-
dodávateľa, o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaný mu predložil na podpis formulár s názvom

žiadosť o poskytnutie úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „žiadosť/
zmluva“), ktorý vyplnil finančný agent žalovaného a žalobca ho dňa 23.3.2015 podpísal s niektorými
nasledovnými podmienkami úveru: poskytnutá čiastka (úverový limit) 1 200,- eur, splatnosť úveru 36
mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 42,46 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1
648,56 eura, predpokladaná RPMN za úver 27,02 %, ročná úroková sadzba úveru 17,76 %, priemerná

-2- 1Csp/68/2019

RPMN za úver 34,42 %, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 120,- eur. Žalovaný následne
schválil žalobcovi revolvingový úver (bod 6. Žiadosti/Zmluvy) a podpísal žiadosť/zmluvu s niektorými
nasledovnými podmienkami úveru: poskytnutá čiastka (úverový limit) 1 200,- eur, splatnosť úveru 36
mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 42,46 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1
648,56 eura, RPMN za úver 26,59 %, ročná úroková sadzba úveru 17,76 %, priemerná RPMN za úver
vo výške 34,42 %, %, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 120,- eur, poskytnutá čiastka revolvingu

1 200,- eur, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %.
Podľa oznámenia o schválení úveru bola splátka úveru navýšená o splátku podľa Dohody o poskytnutí
služby (mesačne) vo výške 27,32 eura a teda výška celkovej splátky za úver (mesačná splátka úveru+ splátka podľa Dohody o poskytnutí služby) bola vo výške 69,78 eura, čo vyplýva aj zo splátkového
kalendára zaslaného žalovaným žalobcovi.
Bod 7. žiadosti/zmluvy obsahuje dohodu, že dlžník s veriteľom v ďalšom odkazujú na úpravu

obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane žiadosti/zmluvy, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k ním žiadne
výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať (obe strany). Je nepochybné, že uzatvorená úverová zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení

účinnom ku dňu ich uzatvorenia („zákon o SÚ"). Z obsahu doloženého formulára úverovej zmluvy
predloženej žalobcovi na podpis žalovaným je zrejmé, že vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, táto má aj nasledovné nedostatky: a) v úverovej zmluve absentuje údaj o
konečnej splatnosti úveru; tento údaj musí byt v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z
ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru a podobne), b) v úverovej zmluve absentuje
výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko nie je v zmluve výslovne rozpísané, v akej časti zo

sumy splátky je splátka istiny, v akej splátka úroku a v akej výške splátka prípadných poplatkov. V zmluve
tiež absentuje údaj o splatnosti jednotlivých splátok, zahŕňajúc prvú a poslednú splátku, c) v úverovej
zmluve absentuje údaj o presnej výške úveru, ako povinnej náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Na základe úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že poskytne žalobcovi úver vo výške 1 200,- eur (tak
ako bola koncipovaná žiadosť (bod 5) a vyplnený (bod 6) odpoveď). Žalovaný však skutočne vyplatil

žalobcovi menej, len sumu 1 080,- eur čo odôvodnil tým, že ku dňu poskytnutia úveru podľa úverovej
zmluvy bol splatný poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu podľa bodu 5 a 6 žiadosti/zmluvy, vo výške
120,- eur, ktorý si žalovaný započítal oproti úveru žalobcu.
Žalovaný v úverovej zmluve úmyselne neuviedol presnú celkovú sumu, ktorú ma žalobca za úver
zaplatiť. Podľa zmluvy o úvere mala byť celková zaplatená suma za úver (úver + úroky za celú dobu

čerpania úveru) vo výške 1 648,56 eura, avšak podľa oznámenia o schválení úveru a splátkového
kalendára a aj reálnej výšky splátok, to bolo 2 632,08 eura (úver + úroky + splátka podľa Dohody o
poskytnutí služby + poplatok za úver), nakoľko výška splátky bola navýšená o splátku podľa Dohody
o poskytnutí služby. V zmluve teda nie je v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a
počte splátok uvedený správny údaj o výške, počte a termínov splácania úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V úverovej zmluve sa takýto
podrobný údaj nenachádza a pokiaľ ho žalovaný uvádza až oznámení o schválení úveru zaslanom
žalobcovi dodatočne, nie je tento údaj obsiahnutý v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými
stranami. V zmysle § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ náležitosťou zmluvy musí byť údaj aj o celkovej

-3- 1Csp/68/2019

čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy. Žalovaný v zmluve neposkytol pravdivý údaj o celkovej čiastke, pretože v sume, ktorú uvádzal

1 648,56 eura nezohľadnil platbu za poskytnutie služby v zmysle dohody. Pokiaľ chcel žalovaný platbu
z dohody oddeliť od úveru, nemal ju uvádzať v sume splátok splátkového kalendára, pretože potom
dochádza k zneisteniu spotrebiteľa čo všetko je v splátke zahrnuté, keď bežným prenásobením splátky
(bez splátky z Dohody) a ich počtom žalobca nemôže dostať údaj o žalovaným udávanej celkovej čiastke
platenej žalobcom, pretože v skutočnosti splatí vyššiu sumu, v tomto prípade 2 632,08 eura, d) v žiadosti/

zmluve je nesúlad ohľadne výšky RPMN, nakoľko údaj o výške RPMN úveru uvedený v bode 5 žiadosti/
zmluvy(27,02%),ktorájenávrhomnauzatvoreniezmluvy,niejevsúladesúdajomovýškeRPMNúveru
uvedený v akceptácii návrhu v bode 6 zmluvy/žiadosti (26,59 %). Vychádzajúc z podmienok uvedených
v § 5 zákona o SÚ spotrebiteľských úveroch v spojení s § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, je
potrebnépovažovaťustanoveniaúverovejzmluvyvčastiRPMNzaneplatné.Prijatienávrhunauzavretie

úverovej zmluvy žalobcom, urobené úkonmi žalovaného (vyplnením bodu 6 žiadosti o poskytnutie úveru,
vyhotovením listu a odoslaním listu - oznámenia v zmysle bodu 2.2. zmluvných dojednaní) obsahoval
zmenu v údaji o výške RPMN. Takýto písomný prejav, ak sa zmenila výška RPMN, bolo potrebné
považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany žalobcu však nebol urobený
žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že RPMN akceptoval. Z uvedeného

vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu 4 ako je v akceptácii. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné,
či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná, podstatná je skutočnosť, že návrh nebol
prijatý bezvýhradne. Je preto potrebné aplikovať § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka podľa
ktorého, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutímnávrhu a považuje sa za nový návrh. Výška RPMN bola uvedená v bode 6 odchýlne ako v návrhu
(žiadosti) o uzavretie úverovej zmluvy (bod 5) a preto neobstojí ani možná aplikácia druhej vety § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nesprávny výpočet výšky RPMN a to ako v bode 5 (27,02 %) a tiež

v bode 6 (26,59 %) žiadosti/zmluvy, nakoľko žalovaný pri výpočte RPMN nevychádzal zo skutočnej
výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, pretože len takúto sumu možno považovať za úver, pričom
táto by výrazne prevyšovala RPMN uvedenú v bode 5 a v bode 6 a predstavuje v skutočnosti 90,79
%. Dohoda o poskytnutí služby nebola individuálne dojednaná, keďže išlo o dohodu vopred pripravenú
žalovaným, žalobca ju nemal záujem uzavrieť a bola mu v podstate vnútená, pričom nemohol ovplyvniť

ani jej obsah (§ 53 od s. 2 OZ). Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá v ten istý deň a pod
tým istým číslom ako Zmluva o revolvingovom úvere a hoci bola uzavretá na samostatnej listine, ako
samostatný právny úkon, neznamená to, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá v tom slova
zmysle, že svedčí o slobodnej vôli žalobcu pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky. Dohoda o
poskytovaní služieb má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany
uzavreli samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere, pričom žalobcovi bola predložená na podpis spolu so

Zmluvouorevolvingovomúvere.ŽalobcavtomčasenepochopilvýznamazmyselDohodyoposkytovaní
služieb, služieb, ktoré úzko a bezprostredne súvisia so Zmluvou o revolvingovom úvere, nakoľko mu
neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o jej obsahu a dostatok času na premyslenie si jej
uzatvorenia. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného vzťahu svedčia o tom, že žalobca
nemal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie aj tejto Dohody o poskytovaní služieb

(obdobne to uzavrel v rozhodnutí aj Krajský súd v B. Bystrici v konaní sp. zn. 15Co/39/2016).
Vzhľadom na uvedené, mali byť mesačné splátky z Dohody o poskytnutí služby byť zahrnuté do RPMN
a teda celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú
-4- 1Csp/68/2019

službu. A keďže splátky z Dohody neboli zahrnuté do výpočtu výške RPMN, je výška RPMN aj z tohto
dôvodu vypočítaná nesprávne. Dojednanie o výške odplaty v dohode vzhľadom na jej výšku treba
považovaťzaneplatnúvzmysle§39OZ,pretožetátojevrozporesdobrýmimravmi.Jezrejmé,ževýška
odplaty za služby uvedené v tej dohode predstavuje sumu 27,32 eura mesačne, pričom samotná splátka
istiny úveru s úrokom je 42,46 eura, pričom po prepočítaní na 36 mesiacoch činí 983,52 EUR, pričom

podiel odmeny z dohody na splátke predstavuje až 39,15 %. Takúto výška odplaty vzhľadom na obsah
a povahu služieb je potrebné považovať za absolútne neprimeranú. Aj keď sa žalovaný v dohode snažil
formulovať obsah a počet služieb tak, aby vyzneli primerane požadovanej odplate, ide o služby, náklady
na ktoré so buď zanedbateľné napr. preparovanie platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie,
informáciu o zostávajúcich záväzkoch), alebo ich dlžníci využívajú len zriedka (napr. zmena zmluvy

na podnet klienta). Žalovaný pritom za tieto služby požadoval plnenie každý mesiac bez ohľadu na
skutočnosť, či ich žalobca využil alebo nie. Je pritom známe, že v bankách sú odplaty za obdobné
služby neporovnateľnej nižšej výške ako požadoval žalovaný, alebo sú spoplatnene jednorazovo, iba
za konkrétnu službu, pričom väčšina jednorazových poplatkov nedosahuje ani výšku odplaty uvedenú
v Dohode o poskytovaní služieb. Z takéhoto postupu žalovaného je zrejmé obchádzanie zákona a to

konkrétne ustanovení o maximálnej výške odplaty pri spotrebiteľských úveroch, ktoré obmedzili odplaty
požadované žalovaným v skoršom období, keď úroky podľa zmlúv dosahovali aj úroveň okolo 70 %,
teda týmto sa žalovaný snaží dosiahnuť zisk ako kedysi inými spôsobmi.
Ďalej poukázala na to, že v zmluve nie je uvedený údaj ohľadne priemernej PRMN v správnej výške,
v zmysle § 9 ods. 2 písm. y), nakoľko z predloženého listinného dôkazu, potvrdenie zamestnávateľa

o vykonaných zrážkach zo mzdy vyplýva, že na poskytnutie úveru sa vyžadovalo uzavretie dohody o
zrážkach zo mzdy a nie je potom pravdivý údaj, že priemerná výška RPMN v danom období pre tento
typ úveru bola 34,42 % (ako je to uvedené v zmluve), keďže v danom čase bola pri spotrebiteľských
úveroch so zabezpečením (ktorým je podľa § 551 Občianskeho zákonníka aj 5 dohoda o zrážkach zo
mzdy) priemerná výška RPMN len 19,37 %, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) tiež spôsobuje ex lege

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Vzhľadom na nedostatky Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500108410 a aj absenciu niektorých
náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, ktoré opísali v ods. 6 tohto návrhu a v súlade s právnou úpravou
uvedenou v ods. 7. tohto návrhu, ktorej zmyslom je ochrana záujmov spotrebiteľov, je úver poskytnutý
žalovaným žalobcovi na základe tejto úverovej zmluvy bezúročný a bezpoplatkov. Žalobca v prílohe

tohto podania predkladá súdu listiny, z ktorých je zrejmé, že z vyplateného úveru vo výške 1 080,-
eur, poskytnutého mu na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500108410 zaplatil za obdobie
do 30.6.2017 sumu vo výške 1 885,16 eura ako je zrejmé z poštových poukazov na účet žalovaného
predložených žalobcom, ako i potvrdenia zamestnávateľa o vykonaných zrážkach, ktorá je vyššia nežbola suma poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov. Rozdiel predstavuje sumu 805,16 eura. Dôvod
vzniku bezdôvodného obohatenia v tomto prípade je najmä plnenie bez právneho dôvodu. Vzhľadom na
to, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi pre nedostatky uvedené vyššie, je potrebné považovať za

bezúročný a bezpoplatkov, bol žalobca žalovanému povinný zaplatiť (vrátiť) len to, čo od neho skutočne
dostal. Nakoľko žalobca zaplatil žalovanému viac netušiac, že tak pre bezúročnosť a bezpoplatnosť
úveru nie je povinný urobiť, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, nakoľko od neho prijal
plnenia bez právneho dôvodu.
VsúvislostistoutožaloboutiežpoukazujenanespočetrozhodnutívšeobecnýchsúdovSR vo všetkých

inštanciách, ktoré riešili a to aj vo vzťahu k žalovanému (a k iným
-5- 1Csp/68/2019

nebankovým spoločnostiam i bankám) bezúročnosti a bezodplatnosti úverov, neprijateľnosť zmluvných
podmienokazákazichpoužívania,vydaniebezdôvodnéhoobohatenia(napr.rozhodnutieKSvPrešove,
sp. zn. 18Co/109/2014, KS v Trenčíne 5Co/934/2015). Ďalej poukazujeme aj na rozhodnutia Súdneho

dvora EU týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, na príslušné ustanovenia zákona o SÚ a Občianskeho
zákonníka, týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, eurokonformný výklad smerníc EÚ (napr. smernice
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu) a tiež na množstvo záverov Komisie pre posudzovanie podmienok v

spotrebiteľských zmluvách MS SR, ktorá konštatovala neprijateľnosť zmluvných podmienok žalovaného
pri poskytovaní úverov. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo
dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému.

3. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1Csp/68/2019-78 zo dňa 17.2.2022 súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie sumy 805,16 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od
26.11.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. 11CoCsp/14/2020-108 zo dňa 1.7.2021 súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Po vrátení veci bolo úlohou súdu zaoberať sa dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania,

dostatočne zistiť skutkový stav a opätovne vec prejednať a rozhodnúť.

7. Na pojednávaní dňa 31.1.2022, súd pokračoval v konaní a vec prejednal v neprítomnosti riadne
predvolaných strán sporu, podľa § 180 CSP.

8. Súd sa vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

9. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere na čl. 4 spisu v bode 5.
Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úveru revolvingového typu, súd zistil, že dlžník žiadal spoločnosť
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka

úveru vo výške 1 200,- eur, splatnosť úveru 36 splátok, mesačná splátka ( vrátane úrokov ) 42,46 eura,
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania úveru: 1 648,56
eura, predpokladaná RPMN za úver 27,02 %, ročná úroková sadzba 17,76 %, priemerná RPMN za úver
34,42 %, celková čiastka revolvingu: 1 200,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
(t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1 648,56 eura, predpokladá RPMN úveru po

poskytnutí revolvingu 27,02 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,76 % a poplatok za poskytnutie
úveru 120,- eur.

10. Z bodu 6. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úveru revolvingového typu uvedenej zmluvy, súd
zistil, že informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody

o poskytovaní služieb) 69,78 eura, poskytnutá čiastka úveru
-6- 1Csp/68/2019(úverový limit) 1 200,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka ( vrátane úrokov ) 42,46
eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1 648,56
eura, RPMN za úver 26,59 %, ročná úroková sadzba 17,76 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %,

poskytnutá čiastka revolvingu: 1 200,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.
j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1 648,56 eura, predpokladá RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 26,59 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,76 %, ročná úroková sadzba úrokov
z omeškania: 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 120,- eur.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.12.2019 na čl. 42 spisu uviedol, že žalovaný vo svojom
odpore okrem iného tvrdí, že RPMN bola vypočítaná správne, čo preukazuje zaslaním výpočtu vzorca
RPMN. Ide o nesprávny výpočet výšky RPMN, a to v bode 5 (27,02 %) a tiež v bode 6 (34,42 %)
žiadosti/zmluvy, nakoľko žalovaný pri výpočte RPMN nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých
peňažných prostriedkov, pretože len takúto sumu možno považovať za úver, pričom táto by výrazne
prevyšovala RPMN uvedenú v bode 5 a v bode 6 a predstavuje v skutočnosti 90,79 %. Podľa oznámenia

o schválení úveru bola splátka úveru navýšená o splátku podľa Dohody o poskytnutí služby (mesačne)
vo výške 27,32 EUR a teda výška celkovej splátky za úver (mesačná splátka úveru + splátka podľa
dohodyoposkytnutíslužby)bolavovýške69,78EUR,čovyplývaajzosplátkovéhokalendárazaslaného
žalovaným žalobcovi.

12. Dohoda o poskytnutí služby nebola individuálne dojednaná, keďže išlo o dohodu vopred pripravenú
žalovaným, žalobca ju nemal záujem uzavrieť a bola mu v podstate vnútená, pričom nemohol ovplyvniť
ani jej obsah (§ 53 od s. 2 OZ). Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá v ten istý deň a pod
tým istým číslom ako Zmluva o revolvingovom úvere a hoci bola uzavretá na samostatnej listine, ako
samostatný právny úkon, neznamená to, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá v tom slova

zmysle, že svedčí o slobodnej vôli žalobcu pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky. Dohoda o
poskytovaní služieb má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany
uzavreli samotnú zmluvu o revolvingovom úvere, pričom žalobcovi bola predložená na podpis spolu so
zmluvou o revolvingovom úvere. Žalobca v tom čase nepochopil význam a zmysel dohody o poskytovaní
služieb, služieb, ktoré úzko a bezprostredne súvisia so zmluvou o revolvingovom 2 úvere, nakoľko mu

neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o jej obsahu a dostatok času na premyslenie si jej
uzatvorenia. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného vzťahu svedčia o tom, že žalobca
nemal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie aj tejto dohody o poskytovaní služieb
(obdobne to uzavrel v rozhodnutí aj Krajský súd v B. Bystrici v konaní sp. zn. 15Co/39/2016). Vzhľadom
nauvedené,malibyťmesačnésplátkyzdohodyoposkytnutíslužbyzahrnutédoRPMNatedacelkových

nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú službu. A keďže splátky z dohody neboli zahrnuté do
výpočtu výšky RPMN, je výška RPMN aj z tohto dôvodu vypočítaná nesprávne.

13. Dojednanie o výške odplaty v dohode vzhľadom na jej výšku treba považovať za neplatnú v zmysle
§ 39 OZ, pretože táto je v rozpore s dobrými mravmi. Je zrejmé, že výška odplaty za služby uvedené v

tej dohode predstavuje sumu 27,32 eura mesačne, čo po prepočítaní na 36 mesiacov činí 983,52 EUR,
pričom samotná splátka istiny úveru s úrokom je 42,46 eura, čo znamená, že podiel odmeny z dohody
na celkovej splátke ktorú žalobca platil (69,78 eura) predstavuje až 39,15 %. Takúto výška odplaty
vzhľadom na obsah a
-7- 1Csp/68/2019

povahu služieb je potrebné považovať za absolútne neprimeranú. Aj keď sa žalovaný v dohode snažil
formulovať obsah a počet služieb tak, aby vyzneli primerane požadovanej odplate, ide o služby, náklady
na ktoré so buď zanedbateľné napr. preparovanie platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie,
informáciu o zostávajúcich záväzkoch), alebo ich dlžníci využívajú len zriedka (napr. zmena zmluvy

na podnet klienta). Žalovaný pritom za tieto služby požadoval plnenie každý mesiac bez ohľadu na
skutočnosť, či ich žalobca využil alebo nie. Je pritom známe, že v bankách sú odplaty za obdobné
služby neporovnateľnej nižšej výške ako požadoval žalovaný, alebo sú spoplatnene jednorazovo, iba
za konkrétnu službu, pričom väčšina jednorazových poplatkov nedosahuje ani výšku odplaty uvedenú
v dohode o poskytovaní služieb. Z takéhoto postupu žalovaného je zrejmé obchádzanie zákona a to

konkrétne ustanovení o maximálnej výške odplaty pri spotrebiteľských úveroch, ktoré obmedzili odplaty
požadované žalovaným v skoršom období, keď úroky podľa zmlúv dosahovali aj úroveň okolo 70 %,
teda týmto sa žalovaný snaží dosiahnuť zisk ako kedysi inými spôsobmi.14. Tvrdenie žalobcu, že žaloba bola na súd doručená po uplynutí subjektívnej premlčacej doby
považujeme za nedôvodné a ničím nepodložené. Úvahy žalovaného o doručovaní splnomocnenia
poštou, ako aj prípadnej nejakej žalovaným predpokladanej a nepreukázanej skoršej konzultácii s

právnym žalobcom nepovažujeme za preukázané. Ak je podľa žalovaného zvyčajné a všeobecne
známe konanie právneho zástupcu ohľadne udeľovanie splnomocnenia, musí mu byť samozrejme
známe, že právny zástupca vie s klientom konzultovať osobne, telefonicky a písomnosti vie doručovať
i elektronicky. A takto to bolo i v tomto prípade. Svoje ničím nepodložené úvahy žalovaný nijakým
spôsobom nepreukázal a taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal žalobca vedomosť o

bezdôvodnom obohatení skôr, ako tento telefonicky odkomunikoval s právnym zástupcom podstatné
náležitosti svojho nároku, čo bolo dňa 17.7.2017, kedy zároveň podpísal splnomocnenie a až následne
ho poslal právnemu zástupcovi, ktorý splnomocnenie po overení ďalších skutočností prípadu prijal dňa
14.8.2017. K tejto okolnosti možno tiež vypočuť aj žalobcu. Z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej
doby v trvaní 2 rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o
vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil, pričom nie

je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel
alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy
to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z § 107 ods. 1 O. z. totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce

pre uplatnenie tohto práva. Nakoľko žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná dňa
17.7.2019, teda v rámci subjektívnej premlčacej doby, ktorá by plynula od 17.7.2017 do 17.7.2019, bola
žaloba z hľadiska uplynutia 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby podaná včas.

15.Pokiaľideoobjektívnupremlčaciudobuuvádzame,ževzmysle§107ods.2Občianskehozákonníka

sa najneskôr právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V tejto súvislosti (že na
strane žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie) poukazujeme na právoplatné rozhodnutia
okresných súdov v spotrebiteľských sporoch, kde účastníkom konania je priamo žalovaný: rozhodnutie
OS Svidník sp. zn. 2C/79/2010 zo dňa 26.10.2011, kde súd konštatoval, že BO žalovaného

považuje za
-8- 1Csp/68/2019

úmyselné, pretože použil nekalú obchodnú praktiku a neumožnil prostredníctvom uvedenia ročnej
úrokovej sadzby porovnať žalobkyni výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom. Zároveň

poukázal na to, že žalovaný poskytuje úvery za neprimerane vysokú až úžernícku cenu. Rovnako
v prejednávanom prípade nebola žalobcovi poskytnutá možnosť porovnať výhodnosť úveru oproti
iným produktom, pretože žalovaný nesprávne vypočítal RPMN úveru tým, že do výpočtu zahrnul
sumu poplatku za poskytnutie služby, pričom RPMN sa počíta len zo sumy skutočnej výšky
poskytnutých prostriedkov. Rozhodnutie OS Bratislava II sp. zn. 50C/131/2009 zo dňa 12.12.2011,

kde súd konštatoval, že žalovaný v rozpore s dobrými mravmi dojednal výšku zmluvnej odmeny,
ktorá predstavovala sumu 46 % schváleného úveru. Súčasne konštatoval, že pokiaľ spotrebiteľ nebol
informovaný o zákonom vyžadovaných náležitostiach zmluvy, je dôvodné považovať takúto zmluvu za
neplatnú.

16. Ohľadne neprimeranej výšky úrokovej sadzby uvádzame ešte ďalšie súdne rozhodnutia: rozhodnutie
OS Dunajská Streda sp. zn. 9C/32/2012 zo dňa 26.06.2012 kde súd v obdobnom prípade konštatoval,
že nie je jednoznačné v akej výške boli poskytnuté finančné prostriedky pri RPMN, úrok vo výške 70,01
% je jednoznačný úžernícky úmysel veriteľa. Pokiaľ z internetovej stránky NB SR bolo zistené, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rod do 5 rokov v októbri 2010 činil úrok 15,27 % p. a.,

to je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako štvornásobne vyšší pritom dohoda o
výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny
úkon absolútne neplatný. Rovnaké stanovisko vo vzťahu k odplate za úver zaujal KS Prešov vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 20Co/12/2012 zo dňa 16.10.2012 keď konštatoval, že odplata za úver vo výške 85 %
resp. 88 % zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska

dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžernícke označenie takýchto úrokov. Preto takúto výšku
odplaty považuje za neplatné. Rozhodnutie OS Bratislava II sp. zn. 12C/70/2012 zo dňa 13.11.2012, kde
súd určil za neplatnú zmluvu o revolvingovom úvere s úrokovou sadzbou 68,83 %, z dôvodu, že odporca
(v danej veci žalovaný) si uplatňuje úroky niekoľkonásobne vyššie ako poskytovali banky v rovnakomobdobí pri úveroch pre fyzické osoby, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi, ktoré zákon podľa ust. §
39 OZ postihuje absolútnou neplatnosťou.

17. Nekalé obchodné praktiky ako aj dôsledky absencie podstatných náležitostí zmluvy boli žalovanému
vytknuté už pred uzatvorením predmetnej zmluvy so žalobcom t. j. pred dňom 26.3.2015. Preto žalovaný
vedel, že ním preložené zmluvy vykazujú nedostatky, pre ktoré je treba považovať ich za bezúročné
a bez poplatkov. Takéto konanie nemožno vyhodnotiť inak ako úmyselné, zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.

18. Vzhľadom na dôvody uvedené v žalobe ako aj zdôvodnenie uvedené v tomto vyjadrení máme za to,
že v tomto prípade existuje množstvo právnych dôvodov, pre ktoré je úver poskytnutý žalobcovi Zmluvou
o revolvingovom úvere č. 8500108410 bezúročný a bezpoplatkov. Nakoľko žalobca žalovanému uhradil
viac, než mal, žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Z tohto dôvodu trvá na podanej žalobe (návrhu) čo
do istiny a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 805,16 eura s 5 % ročným úrokom

z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia a žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

19. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
-9- 1Csp/68/2019

20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie

návrhu.

23. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva

zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

24. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzatvorenia
úverovej zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiťsapredpodpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah.Neprijateľnépodmienkyupravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľapriznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
-10- 1Csp/68/2019

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

29. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musíobsahovaťtietonáležitosti:a)druhspotrebiteľskéhoúveru,b)obchodné

meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu

predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo
službeneprechádzanaspotrebiteľaokamihomodovzdaniaaprevzatiatovarualeboslužby,apodmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a

konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a
prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
-11- 1Csp/68/2019

spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na
splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho
riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane
informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3

, ako aj o
výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu
podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou

priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

30. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 , b) zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) .

31. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. Podľa § 451 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

35. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

-12- 1Csp/68/2019

36. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

37. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkomje najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

38. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

39. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

40. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

41. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho
práva.

42. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňal. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu
na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym

obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi
spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so
spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník.

43. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,

konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy dňa 26.3.2015 v postavení
dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime
spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú
-13- 1Csp/68/2019

obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.

44. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu

Občianskeho zákonníka.

45. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že úverová zmluva zo dňa 26.3.2015 obsahuje
iné údaje v časti vyznačenej spotrebiteľom v bode 5., ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere
( RPMN 27,02%) a iné v akceptácii návrhu zo strany dodávateľa v bode 6. zmluvy (RPMN 26,59%), ako

údaje o schválenom revolvingovom úvere, a to pokiaľ ide o výšku RPMN. Žalobkyňa podpísala zmluvu
po vyplnení bodu 5. dňa 23.3.2015 a žalovaný ju podpísal po vyplnení bodu 6. dňa 26.3.2015. Vyplnenie
bodu 6. žalobcom je s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom na uzavretie
zmluvy, čo však žalobkyňa neakceptovala, preto nedošlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu a teda
k vzniku úverovej zmluvy. Na uvedenom nič nemení ani jednostranné oznámenia veriteľa o schválení

úveru dlžníkovi na čl. 6 spisu.46. S poukazom na kogentné ustanovenie § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. musí mať zmluva
o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať náležitosti
uvedené v ods. 2 tohto ustanovenia.

47. Žalovaný nepreukázal riadne uzatvorenie zmluvy v písomnej forme so všetkými zákonnými
náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a finančné prostriedky poskytol
žalobkyni bez právneho dôvodu.

48. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytol reálne žalobkyni sumu 1 080,- eura (žalovaný
si oproti úveru započítal poplatok za poskytnutie služby 120,- eur) a žalobkyňa doposiaľ vrátila sumu 1
885,16 eura. Žalovaného súd zaviazal na zaplatenie sumy 805,16 eura (1 885,16 eura - 1 080,- eur),
ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré prijal od žalobkyne bez právneho
dôvodu. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške od 26.11.2019
do zaplatenia, teda od doručenia žaloby žalovanému, pričom žalobu je potrebné považovať za výzvu na

zaplatenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka.

49. Naviac súd dodáva, že ak by aj žalovaný preukázal uzatvorenie úverovej zmluvy v písomnej
forme, uzavretá zmluva nespĺňa zákonné požiadavky uvedené v § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, kde sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, preto predmetný úver by

bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

50. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok
sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

51. Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
platného a účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, ktorý
-14- 1Csp/68/2019

výslovne vyžadoval rozčlenenie dohodnutej splátky na jednotlivé zložky, teda istinu, úroky a poplatky.
Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

52. Otázka členenia splátok spotrebiteľského úveru bola po prvýkrát zakotvená v ustanovení § 4 ods. 2

písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vyjadrením slov „sumu, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ mal zákonodarca jednoznačne na mysli rozčlenenie jednotlivých
položiek, čo jednoznačne vyplýva z gramatického ako aj logického výkladu zákona, pričom Smernica
2008/48/ES bola prijatá až v roku 2008 a zákonodarca uvedenú náležitosť zmluvy o úvere vypustil z
právneho poriadku SR až novelou zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnou od

1.5.2018.

53. Posúdenie predmetného úverového vzťahu v rozpore s výslovným ustanovením zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, ktorý zakotvoval
požiadavku uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, by odporovalo

zásade právnej istoty v zmluvných vzťahoch a zákazu retroaktivity.

54. Na posúdenie tejto náležitosti zmluvy nemá vplyv ani rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vydaný dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15. Rozhodnutie vydané vo veci C-42/15 má charakter
prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo s posúdením platnosti práva únie,

ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, ako aj
pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba
uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu
súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii. Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú

harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že členské štáty pri implementácii smernice nesmeli
zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice
odchyľujú. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý
členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom savoľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom
ako nariadenie, pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať
rozmanitosť národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného

trhu , kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo
ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky

právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia

smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce
-15- 1Csp/68/2019

podmienky a to, že uplynula transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná
alebo nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca

alebo povinnosť pre členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia
nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp.
sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že
smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi.
Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo

načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a
preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna
povinnosť. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie,
ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť,

že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri
implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor
Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli
zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení
tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad

rámec smernice. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala
do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Požiadavkasmernicekotázkečleneniasplátokjetakjasnáazreteľná,žezoslovnéhospojeniasmernice
„výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť

požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných
poplatkov. Preto Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-42/15 správne rozhodol, že smernica takéto
členenie nepožaduje. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Niet žiadnych
pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie

tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel
vyjadriť to isté, čo požaduje smernica , ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je
zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto
terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu
tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami

Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za
bezúročnú a bez poplatkov. Otázka členenia splátok spotrebiteľského úveru bola po prvýkrát upravená v
ustanovení § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Vyjadrením slov „sumu, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ mal zákonodarca jednoznačne na mysli rozčleneniejednotlivých položiek, čo vyplýva z jazykového výkladu, ako aj logického výkladu zákona, pričom
uvedené bolo potvrdené v mnohopočetnej a ustálenej judikatúre,
-16- 1Csp/68/2019

ktorá bola aj v prípade výkladu zákona č. 258/2001 Z. z., teda nielen zákona č. 129/2010 Z. z.,
ktorý transponoval Smernicu 2008/48, potvrdená aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky. (Rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Co/60/2019 zo dňa 26.9.2019).

55. Po vrátení veci sa súd v zmysle usmernenia odvolacieho súdu zaoberal dôvodnosťou vznesenej
námietky premlčania vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe.

56. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú vzniesol
žalovaný, túto považuje súd za neodôvodnenú. Na predmetnú vec súd po opätovnom vyhodnotení
dokazovania aplikoval objektívnu trojročnú premlčaciu dobu podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka,

podľaktoréhoprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčízadvarokyododňa,keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

57. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná na súd dňa 17.7.2019 (č.l.13 spisu).

58. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ku ktorému došlo
tri roky pred podaním žaloby, teda od 17.7.2016 do 17.7.2019.

59. Podľa potvrdenia Mesta Giraltovce zo dňa 17.7.2017 - zamestnávateľ žalobkyne na č.l. 10 spisu,
boli žalobkyni realizované zrážky zo mzdy vo výške 69,78 eura od 1.9.2015 do 30.6.2017. Spolu bola
žalobkyni zrazená suma 1 535,19 eura v prospech žalovaného.

60. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyni bola poskytnutá suma 1 080 eura a žalobkyňa

doposiaľ vrátila sumu 1 885,16 eura. Rozdiel vo výške 805,16 eura (1 885,16 eura - 1 080,- eur)
predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré prijal od žalobkyne bez právneho
dôvodu v časovom období troch rokov pred podaním žaloby.

61. Žalobkyňa zaplatila v období troch rokov pred podaním 12 x 69,78 eur, spolu 837,36 eur (7/2016,

8/2016, 9/2016, 10/2016, 11/2016, 12/2016, 1/2017, 2/2017, 3/2017, 4/2017, 5/2017, 6/2017).

62. Rozdiel medzi žalobkyňou zaplatenou sumou v posledných troch rokoch 837,36 eura a priznaným
bezdôvodným obohatením 805,16 eura tvorí suma 32,20 eura, ktorú prijal žalobca v zrážke v mesiaci
7/2016 oprávnene titulom vrátenia ním poskytnutej sumy žalobkyni. V uvedenom mesiaci 7/2016

žalobkyňa splatila žalovanému celú poskytnutú čiastku 1 080 eur. Časť zrážky zo mzdy v sume 37,58
eura (69,78-32,2) v mesiaci 7/2016 ako aj všetky nasledujúce zrážky zo mzdy až do 30.6.2017 prijal
žalovaný bez právneho dôvodu a tvoria jeho bezdôvodné obohatenie.

63. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného

obohatenia je z dôvodov, ktoré sa týkajú vyššie uvedeného posúdenia spotrebiteľského právneho
vzťahu, ktorý mal byť založený zmluvou zo dňa 26.3.2015 dôvodný. Uplatnený nárok nie je premlčaný
v objektívnej trojročnej premlčacej dobe a ani v subjektívnej premlčacej dobe dvoch rokov.

-17- 1Csp/68/2019

64. Subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej
doby, inak povedané, k subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu naplnením predpokladov
vedomosti o bezdôvodnom obohatení a osobe, ktorá sa bezdôvodne obohatila, môže dôjsť kedykoľvek
v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba plynie pri bezdôvodnom

obohatení od naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia.

65. Subjektívna premlčacia doba plynie od vtedy, kedy ten na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie
získané, skutočne zistí, že môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľaduna to, že sa o tom mohol dozvedieť skôr. Ide o získanie vedomosti o tom, že spotrebiteľ nemal
platiť, nie o tom, že platil. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre
uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom,
že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal, nie je pritom rozhodujúce,
že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr (rozsudok NS SR, sp. zn.
3 Cdo 145/2004). Inak povedané, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná

vedomosť oprávneného. Obdobne z rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 21 Co/108/2018 zo dňa
24.1.2019 je zrejmé, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce poznanie
skutkových okolností bezdôvodného obohatenia, týkajúce sa jeho vzniku a výšky.

66. Pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu, z vyjadrenia žalobkyne súd zistil, že
žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela po konzultácií s právnou zástupkyňou a podpísania

plnomocenstva dňa 17.7.2017 a žalobu podala dňa 17.7.2019 (potvrdenie na čl.13 spisu), teda v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov
je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor
a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil, pričom je irelevantné, kedy sa oprávnený subjekt mohol
dozvedieť o uvedených skutočnostiach.

67. Vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej dobe mohol súd vychádzať len zo skutkových
tvrdení strán sporu.

68. Z tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný nevyvrátil súd zistil, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení

dozvedela pri podpísaní plnomocenstva zástupkyni dňa 17.7.2017 a do podania žaloby 17.7.2019
neuplynula subjektívna premlčacia doba dvoch rokov. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne,
podľa ktorých sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela pri podpise plnomocenstva zástupkyni. Uvedené
skutkové tvrdenia žalobcu sa objektívne viažu k dokázaným skutočnostiam vyplývajúcim zo spisu -
plnomocenstvo na č.l.12 spisu. Tvrdenia žalovaného, že sa žalobkyňa dozvedela o dôvodoch žaloby

skôr sú ničím nepreukázané domnienky žalovaného.

69. Pre úplnosť súd dodáva, že po zrušení a vrátení veci bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť
plynutie len objektívnej premlčacej doby desiatich rokov, ktorá predtým nebola posúdená správne.

-18- 1Csp/68/2019

70. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 805,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od 26.11.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na zaplatenie
úrokov z omeškania zaviazal žalovaného v zákonnej výške od 26.11.2019 do zaplatenia, teda od

doručenia žaloby žalovanému, pričom žalobu je potrebné považovať za výzvu na zaplatenie podľa §
563 Občianskeho zákonníka.

71. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto má

nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).