Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011337
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8717011337.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Mariana Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. marca 2023, v
trestnej veci obž. A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona účinného do
01.08.2019, o odvolaní obžalovanej podaného prostredníctvom jej obhajkyne JUDr. Márie Didekovej
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 28. novembra 2022 sp. zn. 6T/110/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa§319Tr.poriadku zamieta odvolanieobžalovanejA.B.podanéprostredníctvomjejobhajkyne
JUDr. Márie Didekovej.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 28. novembra 2022 sp. zn. 6T/110/2017 bola obžalovaná
A. B. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona
účinného do 01.08.2019, na tom skutkovom základe, že

dňa 20. 10. 2017 v čase okolo 10,05 hod. v Poprade v predajni SINTRA na Ul. Komenského 2501/5 na
predajnej ploche vzala z predajného regálu s alkoholom jednu 0,5 l fľašu Tuzemského rumu v hodnote
4,04 Eur, pričom tento tovar si vložila do kabelky, ktorú držala v ruke, následne prešla k regálu so
zeleninou, z ktorého vzala dve cibule, ktoré si dala do mikroténového vrecka a odišla k pokladniam, kde
zaplatila len za dve cibule, 0,5 l fľašu Tuzemského rumu pri prechádzaní pokladničnou zónou nepriznala

a nezaplatila zaň, čím spôsobila obchodnej spoločnosti SINTRA, spol. s r. o. Bratislava, OZ ZDROJ
Poprad, Hraničná 14, IČO: 00 685 232 škodu vo výške 4,04 Eur a skutku sa dopustila napriek tomu,
že za taký istý skutok bola postihnutá v priestupkovom konaní za priestupok proti majetku podľa § 50
ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to blokom Obvodného
oddelenia Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi na pokutu nezaplatenú na mieste č. 18037038 zo dňa
16.12.2016, právoplatným dňa 16.12.2016, pričom jej bola uložená pokuta vo výške 33,- Eur.

Za uvedené konanie bol obžalovanej podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5
(päť) dní.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods.

1 Trestného zákona určená skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote v mene obžalovanej odvolanie jej
ustanovená obhajkyňa, čo do výroku o treste, v ktorom po citácii výrokovej časti rozsudku, §§ 34
ods. 1, 2, 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, poukazuje na to, že pobyt obžalovanej sa nepodarilo
zistiť napriek vydanému príkazu na zatknutie. Neboli vykonané previerky v sociálnych zariadeniach

v mieste predpokladaného pobytu v okrese Poprad, ani zisťované miesta pobytu obžalovanej v ústavoch
zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na dobu (viac ako 5 rokov), ktorá uplynula od spáchania skutku,počas ktorej sa preukázateľne nedopustila žiadneho protiprávneho konania, s prihliadnutím na povahu
spáchaného prečinu, vek obžalovanej (takmer 81 rokov), najmä účel trestu, ktorý má tento plniť a na
jeho samotnú výšku, považuje za postačujúce využiť možnosť podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona

a upustiť od potrestania obžalovanej.

Z vyjadrenia prokurátora k dôvodom odvolania vyplýva, že považuje rozsudok okresného súdu
za správny a zákonný a dôvody odvolania vyhodnocuje ako účelové, poukazujúc na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Okresný súd postupoval v súlade s procesnými predpismi, pričom upustenie

od potrestania v zmysle § 40 Tr. zákona nebolo možné aplikovať z dôvodu nesplnenia zákonných
podmienok na takýto postup, keďže hlavné pojednávanie sa konalo v neprítomnosti obžalovanej
z dôvodu jej neznámeho pobytu, a to v konaní proti ušlému. Navrhol odvolanie obžalovanej ako
nedôvodné zamietnuť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, keďže bolo podané odvolanie zo strany obhajoby
len čo do výroku o treste, že výroky o vine, ako aj právnej kvalifikácii konania obžalovanej nadobudol
právoplatnosť, a preto už neboli podrobené bližšiemu prieskumu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona
(priznanie sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala), bez zistenia priťažujúcich
okolností uvedených v § 37 Tr. zákona a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona.
S uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom na neho odkazuje.

Pri úvahách o druhu a výške trestu okresný súd prihliadol na základné kritéria ukladania trestu a
mal za to, že účel trestu bude dosiahnutý aj uložením mierneho trestu odňatia slobody na spodnej
hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere 5 dní, pričom pre naplnenie jeho účelu bude postačovať aj
jeho hrozba počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako podmienečný a za primeranú
skúšobnú dobu považoval dobu 1 rok. Vzhľadom na okolnosti samotného skutku, ako aj skutočnosť,

že predmetná trestná vec bola prejednávaná ako konanie proti ušlému, nebol daný zákonný rámec
pre ukladanie prípadného alternatívneho trestu a súčasne prvostupňový súd nevidel ani priestor pre
upustenie od potrestania obžalovanej, keďže táto v minulosti neviedla riadny život, pred spáchaním
trestnej činnosti sa dopustila inej protiprávnej činnosti menej intenzívneho charakteru, pričom navyše
inštitút upustenia od potrestania je spojený aj s výchovným vplyvom na páchateľa prejednaním veci pred

súdom, pričom tento výchovný vplyv v prípade konania proti ušlému nenapĺňa svoj účel.

Po preskúmaní preloženého spisu je pritom možné konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných
zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré
ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom

zvážil aj okolnosti na strane obžalovanej.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu
jeho výkonu, pričom má za to, že uložený symbolický podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5
dní, teda na úplne dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (až na 2 roky) v plnej miere

zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti prípadu a
to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho
následok, na hodnotenie osoby obžalovanej, ktorá už bola v minulosti 2 krát súdne trestaná a hoci sa
na ňu hľadí v jednom prípade, akoby nebolo odsúdená, pri hodnotení jej osoby a náchylnosti k páchaniu
protiprávnej činnosti je možné aj na takto zahladené odsúdenia prihliadať. Krajský súd zároveň zvážil

pomery a možnosti nápravy obžalovanej, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre
uloženie takéhoto trestu.Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol
vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a preto bol
výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne odložený, za súčasného stanovenia

skúšobnej doby na 1 rok. Odvolací súd má tiež za to, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie
takéhoto trestu a účel trestu odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu. Obžalovaná v priebehu
plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa
dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej s týmito sa krajský súd nestotožnil. Obžalovaná bola
v minulosti odsúdená za majetkovú trestnú činnosť a bola dokonca aj vo výkone trestu odňatia slobody,
aj keď pred viac ako 27 rokmi. Predovšetkým osoba obžalovanej odôvodňuje uloženie takéhoto druhu
a výmery trestu. Ohľadne možnosti upustenia o potrestania je potrebné poukázať na zákonné znenie
§ 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona - od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť
alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje

a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší
život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho
nápravu. V predmetnom konaní prebieha voči obžalovanej konanie ako proti ušlej, keďže sa previerkami
nepodarilo vypátrať miesto jej pobytu, na adrese trvalého bydliska sa dlhodobo nezdržiava a nebol ani
úspešne realizovaný príkaz na zatknutie obžalovanej. Teda v danom prípade nebola splnená základná

podmienka pre možnosť upustenia od potrestania, a to je prejednanie uvedenej trestnej veci pred súdom
za osobnej účasti obžalovanej. Taktiež doterajší spôsob života páchateľa musí dostatočne odôvodňovať
prognózu pozitívneho vývoja páchateľa a toho, že sa napraví aj bez uloženia trestu, čo bez prítomnosti
obžalovanej v konaní pred súdom nie je možné žiadnym iným spôsobom zistiť.

Ku vytýkanému nezisťovaniu miesta pobytu obžalovanej a vykonania konania proti nej ako ušlému
odvolací súd poukazuje na to, že konanie proti ušlému predstavuje osobitný spôsob konania, ktorý
znamená podstatný odklon od všeobecných ustanovení o trestnom konaní. V rámci neho sa značne
zužuje priestor na uplatnenie práva obvineného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu
kladú za vinu, ako aj k dôkazom o nich a uvádzať skutočnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu a

podávať priamo návrhy, žiadosti a opravné prostriedky. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu (ďalej len „Európsky súd“) vyplýva, že právo obvineného byť prítomný na pojednávaní
neznamená len jeho fyzickú prítomnosť, ale aj reálnu možnosť pojednávanie sledovať a aktívne sa
ho zúčastniť. Právo obvineného byť prítomný na pojednávaní nie je absolútne. V judikatúre sa riešili
tri skupiny prípadov, keď sa pojednávanie konalo v neprítomnosti obvineného. Predovšetkým išlo o

prípady, keď sa pred vyššími súdnymi inštanciami konalo v neprítomnosti obvineného. Ďalej v menej
závažnýchprípadochsakonávneprítomnostiobvineného,ktorýsanapojednávaniebezospravedlnenia
neustanovil, hoci bol riadne predvolaný. Pretože obvinený sa môže vzdať práva byť prítomný na
pojednávaní, takáto prax sama osebe sa neprieči čl. 6 dohovoru pod podmienkou, že vzdanie sa práva
je jednoznačné a podľa okolností zabezpečené aj určitými zárukami. Pod touto podmienkou vzdanie

sa práva môže mať aj konkludentnú formu, t.j. neustanovenie sa po riadnom predvolaní, ktoré bolo
obvinenému osobne doručené. Treťou skupinou prípadov je konanie in contumatiam (v terminológii
Trestného poriadku konanie proti ušlému. Článok 6 Dohovoru o základných ľudských práva a slobodách
(ďalej len „dohovoru“) zásadne nevylučuje konanie in contumatiam. Nemožnosť kontumačného konania
alebo konania v neprítomnosti by mohla paralyzovať trestné stíhanie, napr. tým, že by sa znehodnotili

dôkazy, trestné stíhanie by sa mohlo premlčať, alebo by to mohlo viesť k odopretiu spravodlivosti
(Colozza c. Taliansko z 12. februára 1985, § 27). Konanie v neprítomnosti zásadne nie je nezlučiteľné
s čl. 6 dohovoru, ak obvinený môže neskôr požiadať, aby súd rozhodol znova a po jeho vypočutí o
oprávnenosti trestného obvinenia tak z hľadiska skutkového, ako aj právneho (Poitrimol c. Francúzsko).
Súd prvého stupňa pritom vykonal všetky do úvahy prichádzajúce lustrácie (Register obyvateľstva,

ZVJS, GP SR, Sociálnu poisťovňu), požiadal o vypátranie pobytu obžalovanej príslušnými zložkami
polície ako aj vydal príkaz na zatknutie, ktorými sa snažil zabezpečiť jej osobnú prítomnosť v súdnom
konaní, čo sa mu ale napokon nepodarilo, pričom ani krajský súd cez vykonané lustrácie nebol úspešný
pri zisťovaní pobytu obž. A. B.. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná mala vedomosť o svojom
trestnom stíhaní, keďže jej bolo osobne doručené uznesenie o vznesení obvinenia a 2 krát vypovedala

v procesnom postavení obvinenej dňa 20.10.2017 a dňa 15.11.2017, kedy bola aj zákonne poučená
v zmysle § 34 ods. 6 Tr. poriadku o uvedení adresy na doručovanie písomností, doby ktorá uplynula
od podania obžaloby (11.12.2017), bol postup súdu prvého stupňa, ktorý konal proti obžalovanej ako
ušlej zákonný a dôvodný.To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovanej vyhodnotil ako
nedôvodný a jej odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.