Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/212/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108237168
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1108237168.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v

právnej veci žalobcu: T.. O. Ď., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom I. XX, K., zastúpeného: JUDr. Tijana
Ćećezová, advokát, so sídlom Drieňová 17, Bratislava, proti žalovanému: News and Media Holding a.s.,
so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 47 256 281, zastúpenému: 1/Škubla & Partneri s.r.o., so
sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, 2/ SCHWARZ advokáti s. r. o., so
sídlom Podbrezovská 40, Bratislava, IČO: 36 858 285, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný v týždenníku O. X V., ktorý bude ako druhý v poradí vydaný po právoplatnosti

rozsudku uverejniť:

a) na titulnej strane týždenníka O. X V. na rovnakom mieste a rovnakým typom a veľkosťou písma,
ako bolo na titulnej strane týždenníka O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX uverejnené „Večný sťažovateľ“
uverejniť text „Ospravedlnenie“ a pod tým text s použitím rovnakého typu a veľkosti písma, ako bolo na
titulnej strane týždenníka O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX uverejnené „Exposlanec Ď. z väzenia neustále
bombarduje ministerstvo s listami a požiadavkami“ uverejniť text „T.. O. Ď. za neoprávnený zásah do

ochrany osobnosti“

b)nastraneXtýždenníkaO.XV.narovnakommiestearovnakýmtypomajveľkosťoupísma,akobolona
strane X týždenníka O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX uverejnené „už maká“ uverejniť text „Ospravedlnenie“
a pod tým text s použitím rovnakého typu a veľkosti písma: „T.. O. Ď. za neoprávnený zásah do ochrany
osobnosti uverejnením článkov týždenníku O. X V. v čísle XX zo dňa XX.XX.XXXX“

c)nastraneXtýždenníkaO.XV.narovnakommiestearovnakýmtypomajveľkosťoupísma,akobolona

strane X týždenníka O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX uverejnené „Už maká“ uverejniť text „Ospravedlnenie“
a pod tým text s použitím rovnakého typu a veľkosti písma: „T.. O. Ď.“

d) na strane XX týždenníka O. X V., na rovnakom mieste a rovnakým typom aj veľkosťou písma,
ako bolo na strane XX týždenníka O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX uverejnené „už maká“ uverejniť text
„Ospravedlnenie“ s podtitulom s rovnakým typom aj veľkosťou písma, ako bolo na strane XX týždenníka
O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX uverejnené „Odsúdený exposlanec O. Ď. sa práci donedávna vyhýbal,

čas si krátil bombardovaním ministerstva listami“ uverejniť: „News and Media Holding a.s. sa ako
vydavateľ týždenníka O. X V. ospravedlňuje za neoprávnený zásah do ochrany osobnosti T.. O. Ď.Č.
uskutočneného v týždenníku O. X V., v čísle XX zo dňa XX.XX.XXXX, na titulnej strane týždenníka, v
obsahu týždenníka, ako aj na strane XX a XX týždenníka. Za neoprávnený zásah do ochrany osobnosti
sa spoločnosť News and Media Holding a.s. týmto T.. O. Ď. ospravedlňuje“.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 15.10.2008, sa žalobca proti žalovanému domáhal uloženia zákazu
zverejňovať akékoľvek informácie a fotografie žalobcu a jeho rodinných príslušníkov, ako aj náhrady

nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnil tým, že týždenník O. X V., ktorého vydavateľom je žalovaný,
zverejnil v čísle XX zo dňa XX.XX.XXXX na stranách XX a XX celú sériu nepravdivých tvrdení, ktoré
špecifikoval v žalobe. Ďalej uviedol, že okrem predmetných tvrdení boli na ilustráciu článku použité
fotografie žalobcu, jeho manželky a domu, v ktorom má trvalé bydlisko. Tieto fotografie žalovaný podľa
žalobcu nemohol použiť bez jeho privolenia, resp. bez privolenia jeho manželky a dcéry, nakoľko nie
sú naplnené podmienky podľa § 12 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len

„OZ“). Žalobca sa ďalej vyjadril, že ide o opakované zverejňovanie nepravdivých údajov zasahujúcich
do sféry osobnosti žalobcu a jeho rodinných príslušníkov, najmä života a zdravia, občianskej cti, ľudskej
dôstojnosti, súkromia a mena. V tejto veci podal žalobca aj trestné oznámenie a bolo začaté trestné
stíhanie vo veci prečinu ohovárania. Žalobca vzhľadom na to, že jemu a jeho rodinným príslušníkom
neustále a trvalo hrozí, že žalovaný opätovne hrubým spôsobom zverejnením nepravdivých, pravdu

skresľujúcich a neprofesionálnych informácií, ako aj zverejnením obrazových snímok zasiahne do
ich práva na ochranu osobnosti, žiadal o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému zverejňovanie akýchkoľvek informácií o žalobcovi a jeho rodinných príslušníkoch. Žalovaný
podľa názoru žalobcu v rozpore s profesionálnymi zásadami umožňuje v ním vydávanej periodickej
tlači publikovanie neoverených, nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií, schopných v značnom

rozsahu poškodiť žalobcu a jeho rodinných príslušníkov, ako aj obrazových snímok bez privolenia
žalobcu a jeho rodinných príslušníkov. Na preukázanie svojich tvrdení predložil:
- Kópiu článku „Už maká“ uverejneného v č. XX týždenníka O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 6)
- Kópia odpovede na žiadosť o poskytnutie informácií riaditeľa C. zo dňa 26.06.2008 (č.l. 7)
- Kópia odpovede Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21.07.2008 (č.l. 8)

- Kópia listu Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 15.07.2008 (č.l. 9)
- Kópia vydavateľom uvádzaných údajov (č.l. 10)
- Kópia článku „Macher“ uverejneného v č. X týždenníka O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 11-12)
2.Uznesenímzodňa31.07.2013,č.k.7C/212/2008-151,súdnávrhžalobcunanariadenieneodkladného
opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 20.08.2013 odvolanie. O tomto rozhodol

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.04.2014, č.k. 6Co/220/2014-203, tak, že napadnuté
uznesenie potvrdil.
3. Podaním doručeným súdu dňa 26.08.2013 (čl. 173) sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že z výpočtu
tvrdení uvádzaných žalobcom nie je zrejmé, v čom má spočívať ich nepravdivosť. Tieto tvrdenia sú
podľa žalovaného buď citáciou výrokov B. C., riaditeľa väznice v I. alebo hodnotiacimi úsudkami

autorky predmetného článku. Žalovaný mal tiež za to, že žalobcom uvedené tvrdenia nie sú ani
spôsobilé zasiahnuť do žiadnej zo zložiek jeho osobnostných práv. Následne uviedol, že predpokladom
vzniku zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je kumulatívne splnenie
dvoch podmienok, ktorými sú neoprávnenosť zásahu a spôsobilosť neoprávneného zásahu negatívne
zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti. Poukázal pri tom na nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. 1 ÚS

453/03 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Cdo 278/02. Uverejnením podobizne žalobcu
taktiež nedošlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, nakoľko táto bola uverejnená
v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 OZ. Žalovaný taktiež navrhol vykonanie dokazovania výsluchom
svedkov T. O., ktorá je autorkou predmetného článku, O.. T.. B. C. a B.. V. L..
4. Na pojednávaní konanom dňa 06.09.2013 (čl. 180) žalobca navrhol zmenu petitu žaloby, ktorú súd

uznesením na rovnakom pojednávaní pripustil v nasledujúcom znení:
„Žalovaný je povinný v týždenníku O. X V., ktorý bude ako druhý v poradí po právoplatnosti rozsudku
uverejniť:
a) na titulnej strane týždenníka O. X V. na rovnakom mieste a rovnakým typom a veľkosťou písma
ako bolo na titulnej strane týždenníka O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX uverejnené „Večný sťažovateľ“

uverejniť text „Ospravedlnenie“ a pod tým text s použitím rovnakého typu a veľkosti písma ako bolo na
titulnej strane týždenníka O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX uverejnené „Exposlanec Ď. z väzenia neustále
bombarduje ministerstvo listami a požiadavkami“ uverejniť text „T.. O. Ď. za neoprávnený zásah do
ochrany osobnosti“,
b) na strane X týždenníka O. X V. na rovnakom mieste a rovnakým typom aj veľkosťou písma ako bolo na

straneXtýždenníkaO.XV.zodňaXX.XX.XXXXuverejnené„Užmaká“uverejniťtext„Ospravedlnenie“apod tým text s použitím rovnakého typu aj veľkosti písma: „T.. O. Ď.C. za neoprávnený zásah do ochrany
osobnosti uverejnením fotografií a článkov v týždenníku O. X V. v čísle XX zo dňa XX.XX.XXXX“,
c) na strane X týždenníka O. X V., na rovnakom mieste a rovnakým typom a veľkosťou písma ako bolo na

X strane týždenníka O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX uverejnené „Už maká“ uverejniť text: „Ospravedlnenie“
a pod tým text s použitím rovnakého typu aj veľkosti písma :“T.. O. Ď.“,
d) na strane XX na rovnakom mieste a rovnakým typom aj veľkosťou písma ako bolo na strane
XX týždenníka O. X V. zo dňa XX.XX.XXXX uverejnené „Už maká“ uverejniť text „Ospravedlnenie“
s podtitulkom s rovnakým typom aj veľkosťou písma ako bolo na strane XX týždenníka O. X V. zo

dňa XX.XX.XXXX uverejnené „Odsúdený exposlanec O. Ď. sa práci donedávna vyhýbal, čas si krátil
bombardovaním ministerstva listami“ uverejniť: „T.. O. Ď. za neoprávnený zásah do ochrany osobnosti“
a pod tým text s použitím rovnakého typu aj veľkosti písma ako bolo použité v následnom texte článku
uverejniť: „Spoločnosť X O. A..P..U.. sa ako vydavateľ týždenníka O. X V. ospravedlňuje za neoprávnené
uverejnenie fotografie T.. O. Ď., jeho manželky a ich obydlia a za neoprávnený zásah do ochrany
osobnostiT..O.Ď.uskutočnenéhovtýždenníkuO.XV.,včísleXXzodňaXX.XX.XXXX,natitulnejstrane

týždenníka, v obsahu týždenníka ako aj na strane XX a XX týždenníka. Za neoprávnené uverejnenie
fotografií ako aj za neoprávnený zásah do ochrany osobnosti sa Spoločnosť X O. A..P..U.. týmto T.. O.
Ď. ospravedlňuje“.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.000 € ako náhradu za nemajetkovú ujmu v
peniazoch, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku uhradiť žalobcovi trovy konania a trovy
právneho zastúpenia.“
5. Podaním doručeným súdu dňa 23.09.2013 (čl. 186) žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom
žalovaného,listinou„Premiestnenieods.O.Ď.-rozhodnutie“zodňa11.07.2008alistinou„Sprístupnenie
informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám“ zo dňa 21.04.2011,

pričom tieto listiny doručil súdu spolu s týmto podaním.
6. Na pojednávaní konanom dňa 28.05.2015 (čl. 231) žalobca navrhol vykonanie dokazovania vo
vzťahu k otázke vzniku nemajetkovej ujmy výsluchom svedka O.. M. Ď.. Žalovaný vyjadril názor, že
k neoprávnenému zásahu nedošlo, nakoľko žalobca je osobou verejného záujmu, žalovaný článok
má spravodajský charakter a podobizeň žalobcu bola zverejnená v súlade so zákonnou licenciou

podľa § 12 ods. 3 OZ. Nárok na nemajetkovú ujmu žalovaný neuznal, nakoľko k neoprávnenému
zásahu nedošlo. Žalobca následne navrhol vykonanie dokazovania na preukázanie dôvodnosti žaloby
expertným stanoviskom z oblasti sociológie ako aj psychológie, ktorého predmetom má byť zásah
spôsobený predmetným článkom. Expertným stanoviskom je podľa žalobcu dôkazný prostriedok ako
nižší stupeň znaleckého dokazovania. Žalovaný takéto dokazovanie expertným stanoviskom namietol,

nakoľko vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy je podľa ustálenej judikatúry vecou, ktorú treba
preukazovať in concreto v každom prípade osobitne. Žalobca následne navrhol vykonanie dokazovania
výsluchom žalovaného, šéfredaktora vedúceho vydania a poprípade aj iných osôb, ktoré žalobca
nevedel špecifikovať ani menom ani povolaním, ale ktoré sú zodpovedné za tvorbu predmetného
článku, umiestnenie fotografie, komentár k tomuto článku a umiestnenie upútavok k nemu. Žalovaný

ďalej uviedol, že vypočutie svedka B.. L. žiada z dôvodu preukázania pravdivosti tvrdenia, či žalobca
zasypával ministerstvo sťažnosťami. Žalobca doplnil, že žiada vypočutie manželky na preukázanie
zásahu do rodinného života a spoločenského uplatnenia. Následne súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalobcu, ktorý sa vyjadril, že podľa jeho názoru žalovaný nemal právo uverejniť predmetnú fotografiu
s odkazom na spravodajskú licenciu, nakoľko predmetný článok nespĺňa kritéria spravodajstva podľa

žiadneho odborného názoru ani žiadneho etického kódexu. Fotografia okrem toho nie aktuálna,
keďže vznikla 27.01.2005, a v tom čase bola zhotovená so spravodajskou licenciou. Titulok článku je
expresívny, nezodpovedá skutočnosti a jeho cieľom je len zaujať. K jednotlivým nepravdivým tvrdeniam
špecifikovaným v žalobe žalobca ešte uviedol, že mali za následok jeho premiestnenie do iného UVTOS
na opačný koniec republiky, čím sa zásadným spôsobom narušili možnosti žalobcu udržiavať osobný

kontakt s rodinou. Na otázku, ako často žalobcu navštevovali rodinní príslušníci počas umiestnenia v
UVTOS I.T. G. O. a či sa vo frekvencii návštev niečo zmenilo po jeho premiestnení do UVTOS A., žalobca
odpovedal, že v UVTOS I. G. O., v ktorom sa nachádzal od mája až júna 2007 do polovice júla 2008,
mal pomerne časté návštevy, približne jeden krát za týždeň až dva týždne, no po presune do UVTOS
A. to bola len jedna návšteva za obdobie od polovice júla 2008 do mája 2010, počas ktorého tu bol

umiestnený. Žalovaný žiadal o pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 21C/155/2009,
kde žalobca zodpovedal otázky ohľadom jeho osobnostného profilu a pôsobenia v politike a v iných
profesiách. Následne žalovaný položil žalobcovi otázku, kedy bolo rozvedené jeho manželstvo, na čo
žalobca odpovedal, že si to presne nepamätá, ale myslí si, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.júla 2011. Druhou otázkou žalovaného bolo, či žalobca myslel na to, aký vplyv bude mať výkon trestu
odňatia slobody na jeho súkromný život a kontakty s členmi rodiny v čase, keď páchal trestnú činnosť, za
ktorú bol právoplatne odsúdený. Na túto žalobca odpovedal tvrdením, že nikdy nepáchal trestnú činnosť

a o to viac nikdy vedome a preto nemohol myslieť pri jej údajnom páchaní na čokoľvek a vyjadril názor,
že odsúdenie v podmienkach Slovenskej republiky neznamená, že dotyčná osoba trestnú činnosť aj
páchala. Ďalej ešte žalobca uviedol, že objektívne skutočnosti preukazujú, že práve predmetný článok
mal vplyv na frekvenciu stykov s manželkou. Žalovaný následne súdu predložil fotokópiu rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2008, sp. zn. 4To/2/2008, ktorým bol žalobcovi uložený trest odňatia

slobody. Žalobca následne označil listinný dôkaz, etický kódex žalovaného a rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave, v ktorom konštatoval, že žalobca je osobou verejného záujmu. Na otázku súdu, či
žalobca vie preukázať, že nemajetková ujma s výnimkou obmedzenia styku s rodinou, mu vznikla v
súvislosti s predmetným článkom, resp. zásahom, ktorý je predmetom tohto konania a nie v súvislosti s
inými článkami, v súvislosti s ktorými sa tiež domáhal ochrany osobnosti, žalobca uviedol, že predmetom
tejto žaloby je len čiastková náhrada nemajetkovej ujmy, týkajúca sa predpokladaného dopadu tohto

článku do jeho osobnostnej sféry. Žalovaný následne vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy, pretože tento bol uplatnený až na pojednávaní dňa 06.09.2013, teda po uplynutí
všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehoty s poukazom na to, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy je
majetkovým právom.
7. Podaním doručeným súdu dňa 08.10.2015 (čl. 255) žalobca špecifikoval, čo má byť zistené odborným

vyjadrením, ktoré navrhol vykonať na pojednávaní dňa 28.05.2018 - a to dosah predmetného článku v
konaní na duševný stav a spoločenské postavenie žalobcu. Odborným vyjadrením z oblasti psychológie
má byť posúdené, aké následky vo všeobecnej ako aj konkrétnej rovine môže pôsobiť predmetný článok
na duševný stav žalobcu a odborným vyjadrením z oblasti sociológie má byť posúdené, aké následky vo
všeobecnej aj konkrétnej rovine môže pôsobiť predmetný článok na rodinné a osobné vzťahy žalobcu,

spoločenské postavenie a uplatnenie žalobcu v spoločnosti. Spolu s týmto podaním žalobca súdu
doručil aj Etický kódex žalovaného a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.09.2014,č.k.
6Co/561/2014-241.
8. Na pojednávaní konanom dňa 21.01.2016 (čl. 285) žalovaný uviedol, že sa mu nepodarilo zabezpečiť
účasť svedkyne O.. O. a navrhol ju vypočuť pomocou dožiadaného súdu, nakoľko táto má bydlisko

v V. O. O. a mala by byť na materskej dovolenke s chorým dieťaťom. Vo vzťahu k navrhovanému
svedkovi T.. C. súd uviedol, že z návrhu žalovaného na vykonanie dôkazov nie je zrejmé, aké relevantné
skutočnosti sa majú týmto dôkazom vo vzťahu k predmetu konania preukázať a vo vzťahu k návrhu na
vykonanie dôkazu spisom tunajšieho súdu sp. zn. 21C/155/2009 súd skonštatoval, že predmetný spis
sa nepodarilo pripojiť, nakoľko sa nachádza na Najvyššom súde SR z dôvodu podania mimoriadneho

opravného prostriedku a preto sa súdu javí ako vhodné, aby si žalovaný ako strana v predmetnom
konanízabezpečillistiny,ktoréžiadavkonanívykonať.Žalobcauviedol,ževyjadreniekpočtunávštevsa
pokúšal zabezpečiť prostredníctvom žiadosti o informácie, na ktorú mu odpoveď síce doručená bola, ale
neobsahovala žiadne relevantné informácie, preto navrhol, aby si súd túto informáciu zabezpečil sám.
9. Podaním doručeným súdu dňa 21.01.2016 (čl. 288) žalobca doručil súdu kópiu žiadosti o potvrdenie

návštev zo dňa 02.06.2015 a kópiu žiadosti o potvrdenie návštev - odpoveď zo dňa 08.06.2015.
10. Podaním doručeným súdu dňa 01.02.2016 (čl. 295) žalovaný súdu doručil rešerš médií z rokov 2007
a 2008 týkajúcich sa osoby žalobcu.
11. Dňa 23.02.2016 (čl. 352) bolo súdu doručené podanie žalovaného, ktorého prílohou bol rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.05.2014, č.k. 4Co/311,312/2012-275.

12. Podaním doručeným súdu dňa 04.05.2016 žalovaný súdu predložil otázky na svedka T. O.. Následne
podaním doručeným súdu dňa 12.05.2016 žalobca predložil súdu otázky na svedkyňu T. O. a doložil k
nemu aj relevantné časti výtlačku, z ktorého si uplatňuje nárok.
13. Na žiadosť svedkyne T. O. bola táto dňa 10.08.2016 (čl. 396) vypočutá dožiadaným súdom.
14.Podanímdoručenýmsúdudňa06.12.2016žalobcaodpovedalnavýzvusúdutak,žetrvánavýsluchu

svedka O.. C. a zároveň uviedol otázky na svedka. V rovnaký deň boli súdu doručené aj otázky
žalovaného na svedka O.. C.. Svedok bol dňa 27.10.2017 (čl. 436) vypočutý dožiadaným súdom.
15. Na pojednávaní konanom dňa 05.04.2018 (čl. 456) súd uviedol predbežné právne posúdenie veci,
kde vyjadril názor, že nie každý nepravdivý výrok je spôsobilý zásahu do osobnostných práv a z výrokov
označených v žalobe je takéhoto zásahu spôsobilá len malá časť žalobcom tvrdených nepravdivých

výrokov za predpokladu, ak by sa ukázalo, že tieto výroky sú nepravdivé. Z tohto dôvodu súd považuje
žalobu za dôvodnú aspoň v nejakej časti žiadaného ospravedlnenia. Vo vzťahu k satisfakcii požadovanej
zazverejneniefotografiežalobcusasúdužalobajavilaakonedôvodnázdôvodu,ževyobrazeniežalobcu
na fotografii súvisí s textom článku a preto sa javí jej použitie ako primerané. Ako úplne nedôvodná sažaloba javí v časti zverejnenej fotografie obydlia žalobcu a manželky žalobcu z dôvodu, že na podanie
žaloby na ochranu osobnosti prípadným neoprávneným zverejnením fotografie manželky žalobcu nie
je daná aktívna vecná legitimácia a vo vzťahu k obydliu súd nevidí dôvod, pre ktorý by zverejnenie

tejto fotografie malo byť neoprávnené. K tomuto sa žalobca vyjadril tak, že zverejnenie fotografií bolo
neoprávnené, pretože neexistovala žiadna spravodajská licencia na ich zverejnenie, keďže článok nie
je spravodajský a žalovaný taktiež nemal súhlas žalobcu na ich zverejnenie. Vo vzťahu k fotografii
manželky žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je daná aktívna vecná legitimácia, pretože sa jedná o
jemu blízku osobu, ktorej ujmu by považoval ako vlastnú. Na záver pojednávania žalovaný poukázal na

rozhodnutie ESP vo veci Hanover III.
16. Podaním doručeným súdu dňa 20.04.2018 (čl. 467) žalovaný oznámil súdu, že netrvá na výsluchu
svedka B.. V. L. a vyjadril sa, že by nebolo možné mu uložiť povinnosť zverejniť žalobcom požadované
ospravedlnenie, pretože žalobca v rozpore so súdnou praxou kúskuje ospravedlnenie, požadované
ospravedlnenie je neprimerané a žalovanému ukladá povinnosť ospravedlniť sa aj za skutočnosti, ktoré
sa netýkajú žalobcu a taktiež obsahuje nedôvodné duplicity. K tomuto sa žalobca vyjadril podaním

doručeným súdu dňa 22.05.2018 (čl. 480) tak, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania,
nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu ohľadom kúskovania ospravedlnenia a náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch si uplatnil v čase podania žaloby, aj keď táto náhrada nebola v čase podania žaloby presne
špecifikovaná v peniazoch.
17. Na pojednávaní konanom dňa 02.07.2018 sa žalobca vyjadril tak, že je nutné skúmať, kto publikuje

informácie, ktoré žalobca považuje za zásah do ochrany jeho osobnosti, nakoľko ide o výsostne
komerčnú spoločnosť, ktorá pri publikovaní alebo zamlčiavaní pravdivých ako aj nepravdivých informácií
vždy postupuje jedine majúc na pamäti jej obchodné záujmy a zisk. Následne žalobca predložil súdu
návrh na zmenu petitu žaloby spočívajúci v zmene označenia žalovaného, nakoľko došlo k právnemu
nástupníctvu na strane žalovaného. So zmenou petitu žaloby žalovaný súhlasil a súd túto zmenu

pripustil. Žalobca poukázal na konkrétne dôkazy, z ktorých podľa neho vyplýva nepravdivosť tvrdení
označených v žalobe a taktiež na list Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 01.07.2008, ktorý uvádza
skutočnosti,vdôsledkuktorýchbolpresunutýdoinéhoÚVTOSatentolistsúduajpredložil.Ďalejžalobca
poukázal na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko jeho premiestnením, ku
ktorému došlo v priamej súvislosti s predmetným článkom, bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do

práva žalobcu na súkromie, resp. práva na súkromný a rodinný život, ktoré mu článok 8 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd zaručuje. Taktiež tým podľa žalobcu bolo zasiahnuté aj do naplnenia
účelu trestu odňatia slobody. Týmto bol podľa žalobcu naplnený predpoklad § 13 ods. 2 OZ odôvodňujúci
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko tento zásah bol natoľko intenzívny, že
ospravedlnenie nie je dostatočné. Žalovaný doplnil, že publikovaním článku žalovaný realizoval Ústavou

garantované právo na slobodu slova s ohľadom na osobu žalobcu, ktorý predstavuje osobu absolútneho
verejnéhozáujmuatémačlánkutaktiežpredstavujetémulegitímnehoverejnéhozáujmu.Ktomužalobca
doplnil, že v čase uverejnenia článku žalobca nebol politicky ani spoločensky činný a informácie uvedené
v článku nemajú žiadnu súvislosť s jeho predchádzajúcou verejnou činnosťou, a preto nemal postavenie
osoby verejného záujmu. Poukázal aj na to, že ani o osobe absolútneho verejného záujmu nie je

možné publikovať nepravdivé informácie. Žalovaný doplnil, že žalobca svojím konaním, napr. v podobe
páchania trestnej činnosti svoj status osoby verejného záujmu predlžoval.
18. Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu, výsluchom žalobcu, výsluchom
svedkov T. O. a T.. C., a oboznámil sa s ostatným obsahom súdneho spisu a so súdnymi rozhodnutiami,
ktoré označili procesné strany.

19. Súd vykonal všetky dôkazy, na vykonaní ktorých procesné strany trvali.
Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný nasledujúci
skutkový stav:
20. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX bol v čísle XX denníka O. X V. na
stranách XX a XX uverejnený článok s obsahom tvrdeným žalobcom.

21. Listom zo dňa 08.06.2015 ÚVTOS so sídlom K. X, C. oznámil vtedajšiemu právnemu zástupcovi
žalobcu, že žalobcu navštívila manželka v UVTOS I. G. O. celkovo 8 krát a v UVTOS A. nula krát.
22. Svedkyňa O.. T. O. vypovedala, že je autorkou predmetného článku a že dôvodom na prípravu
tohto článku bolo, že v tom čase bola táto téma aktuálna. Pri príprave predmetného článku vychádzala
z aktuálne zverejnených informácií, zo zdrojov z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a aj

priamo z ÚVTOS I. G. O. a tiež od O.. C.. Ďalej svedkyňa uviedla, že citácie O.. C., ktoré boli zverejnené
v článku boli maximálne presné, ako sa len dalo. V čase napísania článku bola svedkyňa študentkou X.
ročníka odboru Ž.F. na F. C. Z. K., teda najvyššie dosiahnuté vzdelanie mala stredoškolské s maturitou.
Svedkyňa žalobcu osobne nepozná, túto tému si vybrala preto, lebo bola v tom čase aktuálna, no muselaju konzultovať so šéfredaktorom, informácie si však hľadala sama. Na otázku, či osobne pozná O.. C.
uviedla,ženie,nikdysasnímosobnenestretla,komunikovalispolulentelefonicky.Pravdivosťinformácií
a podkladov, ktoré jej boli poskytnuté treťou osobou, si svedkyňa overuje podľa zásad novinárskej

etiky, no pri otázke, ako konkrétne si overila pravdivosť niektorých špecifikovaných tvrdení, uviedla,
že si nespomína, prípadne, že tieto osoby boli ňu dôveryhodné a poskytnuté informácie považovala
za dôveryhodné. Ďalšie informácie svedkyňa čerpala z predchádzajúcich článkov uverejnených v
týždenníku O. X V.. Následne uviedla, že každá informácia uvedená v článku bola overená zdrojom z
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, zdrojom z ÚVTOS I. G. O. a tiež telefonicky s O.. C..

Na otázku, či svedkyňa niekedy žiadala manželku žalobcu o súhlas s vyhotovením alebo zverejnením
predmetnej fotografie odpovedala, že nie. Ďalej svedkyňa uviedla, že každý článok, ktorý v tom čase
vyšiel v O. X V. vždy kontroloval vedúci daného oddelenia a tiež šéfredaktor.
23.SvedokT..C.vypovedal,ževčasevýkonutrestuodňatiaslobodyžalobcupôsobilakoriaditeľÚVTOS
I. G. O.. So žalovaným svedok vykonal 2 alebo 3 pohovory, osobne s ním nič nemal, ale od pedagógov
počul, že bol stredobodom pozornosti. K otázkam ohľadom správania žalobcu sa svedok nevyjadril,

nakoľko si na tieto nespomína. Následne svedok uviedol, že novinárom nikdy neposkytoval informácie
ohľadne odsúdených, a teda ani O.. O..
24. Listom zo dňa 26.06.2008 (čl 7), ÚVTOS I. G. O. oznámili žalobcovi na jeho žiadosť, že:
- kópia listu, ktorú mal riaditeľ ústavu poskytnúť O.. O. neexistuje
- citácie v článku „už maká“ riaditeľ ÚVTOS nepovedal

- ÚVTOS nedisponuje sťažnosťami, ktoré mal žalobca adresovať riaditeľovi ÚVTOS ohľadom
poskytovania stravy
- ÚVTOS disponuje jedinou sťažnosťou žalobcu
- odsúdeným nie je umožnené vyberať si jedlo podľa katalógu
- dňa 16.07.2007 bol žalobca zaradený na pracovisko, pracovné povinnosti si plní, práci sa nevyhýba

- žiadosťou žalobcu o počítač ústav nedisponuje, má k dispozícii kópiu žiadosti žalobcu o darovanie
počítača pre odsúdených
25. Listom zo dňa 21.07.2008 MS SR (čl. 8) oznámilo žalobcovi, že:
- podľa záznamov v registratúrnej knihe žalobca neadresoval žiadnu písomnosť ministrovi spravodlivosti
Š. I., bývalému ministrovi V. L. ani žiadnu sťažnosť na MS SR

- MS SR má zaevidované žiadosti žalobcu o informácie
26. Listom zo dňa 15.07.2008 (čl. 9) GR ZVJS oznámilo žalobcovi, že riaditeľ ÚVTOS I. G. O. O.. T..
B. C. dodržal špecifikovaný interný predpis o spolupráci so zástupcami médií. V telefonickom rozhovore
redaktorke týždenníka O. X V. T.. O. uviedol, že o žalobcovi nebude poskytovať informácie a vyzval ju,
aby sa na ústav obrátila s písomnou žiadosťou o poskytnutie informácií. Na konštatovanie, že žalobca

robiť nechce, len uviedol, že je žalobca zaradený do práce. Od ostatných tvrdení sa O.. C. dištancuje.
27. Listom zo dňa 1.07.2008 ÚVTOS I. G. O. oznámilo GR ZVJS (čl. 494), že žalobca sa sporadicky
dopúšťa priestupkov voči interným predpisom, v plnení príkazov a nariadení má rezervy, o čom má
viacero zápisov v osobnej karte. V tej dobe sa voči žalobcovi viedlo disciplinárne konanie. V kolektíve
sa žalobca problémom vyhýba, je komunikatívny a spoločenský. Žalobcu cca 30x navštívila manželka

podľa § 38 zákona. Počas týchto návštev došlo k excesom z jej strany. Pisateľa listu vnímal poverenie
manželky zastupovaním žalobcu ako účelové s cieľom obísť § 24 zákona. S prihliadnutím na informácie
predkladané verejnosti týždenníkom O. X V. v záujme zamedzenia rôznych dohadov o spôsobe výkonu
trestu žalobcu, vrátane jeho postavenia medzi odsúdenými navrhol pisateľ listu premiestnenie do iného
ústavu.

28. Listom zo dňa 11.07.2008 (čl. 187) GR ZVJS rozhodlo o premiestnení žalobcu v súlade s § 10 ods. 3
písm. c) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody o premiestnení žalobcu do oddelenia
výkonu trestu s miestom výkonu služby v A. Ústavu na výkon väzby O..
29. Skutkový stav zistený z ostatných vykonaných dôkazov súd nebude sumarizovať, nakoľko je vo
vzťahu k rozhodnutiu súdu nadbytočný.

Predmetom konania je ochrana osobnosti žalobcu voči žalovanému spočívajúca v uverejnení
ospravedlnenia a v náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Skutkové a právne závery súdu:
Námietka premlčania
30. Na pojednávaní dňa 28.05.2015 žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že tento nárok bol uplatnený až na pojednávaní dňa 06.09.2013.
Súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch si žalobca uplatnil už v žalobe zo dňa 12.10.2008, kde výšku tohto nároku nešpecifikoval.
Skôr ako súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby (§ 43 ods. 1 O.s.p), žalobca tento nedostatokodstránil sám na pojednávaní dňa 06.09.2013. K tvrdenému zásahu do práva žalobcu na ochranu
osobnosti došlo článkom, ktorý bol medializovaný/zverejnený dňa 13.06.2008 a žaloba došla súdu dňa
15.10.2008. Od tvrdeného zásahu do podania žaloby teda uplynuli približne 4 mesiace, pričom nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Od tvrdeného
zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti do podania žaloby na súd uplynula teda kratšia doba,
ako je zákonom ustanovená premlčacia doba, preto k premlčaniu tohto nároku nedošlo.
Aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k nároku na ochranu osobnosti za neoprávnené zverejnenie
fotografie manželky žalobcu

31. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.
32. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), písomnosti osobnej povahy,
podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej
prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

33. Podľa § 12 ods. 2 OZ, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona.
34. Podľa § 12 ods. 3 OZ, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez
privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké

účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v
rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
35. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

36. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
37. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

38. Podľa § 15 OZ, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi
a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
39. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na ochranu osobnosti upravuje ustanovenie § 13 ods. 1 OZ
v spojení s § 11 a § 15 OZ tak, že na podanie tejto žaloby je oprávnená osoba, do práva na ochranu
osobnosti ktorej bolo zasiahnuté; ak táto osoba zomrela, tak právo domáhať sa ochrany porušených

práv zomretej fyzickej osoby patrí manželovi a deťom poškodenej zomretej fyzickej osoby a ak niet ani
týchto osôb, patrí aktívna vecná legitimácia rodičom zomretého.
40. Žalobca si okrem iného uplatňoval nárok na ochranu za neoprávnene zverejnenú fotografiu
manželky. Fotografiu manželky žalobcu je možné použiť len v prípade splnenia podmienok,
vymedzených v § 12 OZ. Ak tieto podmienky neboli splnené, fyzická osoba, ktorej podobizeň bola

neoprávnene použitá/zverejnená má právo domáhať sa ochrany práv, ktoré týmto neoprávneným
použitím jej podobizne boli porušené. V prípade, že manželka žalobcu, ako osoba dotknutá
neoprávneným zverejnením jej fotografií žije (čo v konaní sporné nebolo), aktívna legitimácia patrí
výlučne manželke žalobcu, nie žalobcovi.
41. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že jeho aktívna legitimácia v tejto časti dané je,

pretože by jej ujmu pociťoval ako vlastnú. Občiansky zákonník pri úprave ochrany osobnosti totiž okruh
aktívne legitimovaných osôb vymedzuje taxatívne a do tohto okruhu nezaraďuje tzv. blízke osoby podľa
§ 116 OZ.
K nároku na ochranu osobnosti žalobcu za tvrdené neoprávnené zverejnenie obydlia žalobcu
42. Žalobca si okrem iného uplatnil nárok na ochranu osobnosti za neoprávnene zverejnenú fotografiu

exteriéru obydlia žalobcu.
43. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu
toho, kto v ňom býva.
44. Podľa čl. 21 ods. 2 Ústavy SR, domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním,
a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.

45. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba
vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb,
na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak saobydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť
zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.
46. Ochrana obydlia a jej rozsah je definovaný v Ústave SR. Do rozsahu ochrany obydlia nie je možné

zaradiť vyhotovovanie fotografií exteriéru obydlia, ktorý nie je chránený ani iným právnym predpisom.
Vo vzťahu k obydliu žalobca neuviedol žiadne skutkové prípadne iné tvrdenie, ktoré by vysvetľovalo
a preukazovalo neoprávnenosť zásahu, spočívajúceho vo zverejnení fotografie Obydlia. Na rozdiel od
podobizne fyzickej osoby, náš právny poriadok neustanovuje podmienky, ktoré je potrebné dodržať pri
zverejňovaní podobizne obydlia a žalobca ani netvrdil ani nepreukázal konkrétne okolnosti, ktoré by

odôvodňovali záver, že zverejnenie podobizne obydlia, v ktorom má trvalý pobyt, bolo neoprávnené. Z
uvedených dôvodov súd žalobu aj v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú.
47. Súd dodáva, že za určitých okolností by identifikácia obydlia mohla byť okolnosťou, verejnosti skôr (v
minulosti) neznáma, na základe ktorej možno určitú fyzickú osobu identifikovať. Z fotografie predloženej
súdnu žalobcom (čl. 6) nevyplýva jednoznačne, ktorá z viacerých budov na fotografii by mala byť
bydliskom žalobcu ani ďalšie údaje, na základe ktorých by bolo možné túto budovu a tým aj žalobcu

identifikovať napr. konkrétnou adresou. Naviac žalobca, vrátane uvedenia adresy jeho trvalého bydliska,
v dotknutom čase figuroval vo viacerých záznamoch v Obchodnom registri, ktorý je rovnako prístupný
verejnosti.
48. Za takýchto okolnosti súd nezistil žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo možné zverejnenie
obydlia žalobcu vyhodnotiť ako neoprávnené.

K nároku na ochranu osobnosti žalobcu
49. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.
50. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.
51. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 a nasl. zakotvuje všeobecné právo každého človeka na
ochranu jednotlivých zložiek jeho osobnosti a prejavov osobnosti proti tím, ktorý do týchto chránených
práv neoprávnene zasahujú.

52. Žalobca sa v tomto konaní domáha ochrany svojej občianskej cti, dôstojnosti, vážnosti a súkromia,
ktoré mali byť porušené neoprávneným zásahom žalovaného.
53. Predmetom konania sú dva samostatné nároky z tvrdeného porušeného práva na ochranu osobnosti
- nárok z nepravdivých tvrdení uvedených v Článku a nárok z neoprávnene uverejnenej fotografie.
54. Za neoprávnený zásah žalobca označil článok (resp. tvrdenia v ňom uvedené), uverejnený

žalovaným spoločne s fotografiou žalobcu.
55. Žalovaný tvrdený zásah realizoval publikáciou článku v týždenníku, ktorého je vydavateľom, teda
realizovaním práva na slobodu prejavu a právo na informácie.
56. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

57. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.
58. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
59. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie

bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore
rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
60. Právo na ochranu osobnosti je chránené Ústavou SR, rovnako ako aj sloboda prejavu a právo na
informácie. Predmetom tohto sporu je teda konflikt dvoch ústavou garantovaných práv.
61. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich

spravodlivej rovnováhy.
62. Pri rozhodovaní sporov vo veciach ochrany osobnosti je nevyhnutné zohľadniť ochranu slobody
prejavu minimálne v rozsahu jej ústavných záruk. Ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 13) nemožno
tedaaplikovaťizolovanie,alejenutnéichvykladaťvsúladesústavou.Nutnosťzohľadniťsloboduprejavu
neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti.

63. Obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno
považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom,
resp.nazákladezákona.Zodpovedániektorémuústavnémulegitímnemucieľuamusíísťoobmedzenie,
ktoré je v súlade so zásadou proporcionality.64. Princíp proporcionality je interpretačný a aplikačný nástroj, ktorým je riešená kolízia ústavne
chránených hodnôt. Pri kolízii dvoch proti sebe stojacích hodnôt bude jednej z nich po teste princípom
proporcionality priznaná väčšia dôležitosť, avšak druhá hodnota s menšou dôležitosťou v dôsledku toho

nestráca svoju platnosť. Podstata predmetného rozhodovania je hľadanie vyváženého vzťahu medzi
ústavou garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia a slobody prejavu a právom na
informácie.
65. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného
práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo

slobody.
66. Princíp proporcionality sa uskutočňuje testom proporcionality, ktorý prostredníctvom zodpovedania
logických otázok stanovuje, čo nedošlo k protiústavnému zásahu do základných práv. Podstatou testu
proporcionality je pomernosť cieľa a prostriedku, ktorým sa dosiahol výsledok. Popri zásade pomernosti
sa uplatňuje aj zásadu zákazu nadmerného zásahu do práv iných.
67. Pri riešení kolízii dvoch proti sebe stojacich ústavných práv je potrebné zachovať maximum z oboch

kolidujúcich práv.
68. Test proporcionality je založený na hľadaní odpovedí na otázky: kto, o kom, čo, kde, kedy a ako v
konkrétnom prípade povedal/zverejnil.
K nároku z nepravdivých tvrdení uvedených v Článku
69. Zásah do osobnostných práv vo všeobecnosti môže spočívať v rozširovaní/zverejnení nepravdivých

informácií o dotknutej fyzickej osobe (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/1863/2001 z 9.4.2002.).
70. Je nepochybné, že Článok bol zverejnený vo významnom mienkotvornom celoslovenskom
týždenníku (kto, kde). Úlohou novinárov je prostredníctvom rôznych médií (v tomto prípade
prostredníctvom týždenníka) poskytovať širokej verejnosti informácie zo všetkých oblastí života
spoločnosti.

71. Jednou z otázok, významných pre posúdenie veci, bolo posúdenie statusu žalobcu - žalobca
namietal, že na jeho osobu je potrebné nahliadať ako na bežného občana. V konaní bolo nesporné,
že v minulosti (v období rokov 1994-2002) žalobca zastával rôzne funkcie voleného zástupcu občanov,
či už na regionálnej alebo celoslovenskej úrovni. Rovnako nebolo sporné, že žalobca bol v období
rokov 2007-2008 právoplatne odsúdený v trestnom konaní. Aj napriek skutočnosti, že právoplatné

odsúdenie žalobcu bolo nedávno zrušené, tejto skutočnosti v prejednávanej veci nemožno priznať
právnu relevanciu, pretože je potrebné vychádzať z okolností, ktoré tu boli v čase zverejnenia Článku.
V tom čase už žalobca nebol politikom, nezastával žiadnu verejnú funkciu, nebol ani verejne činnou
osobou, avšak stále bol osobou, ktorá bola predmetom zvýšeného záujmu verejnosti s ohľadom na jeho
predchádzajúce pôsobenie vo verejných funkciách, ako aj predchádzajúce trestné stíhanie, v dôsledku

ktorých sa stal mediálne známym (o kom).
72. Osoby verejné možno rozčleniť na osoby verejne činné a osoby verejne známe. Verejne činné
sú osoby, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú na výkone verejnej moci (politici, sudcovia, štátni
úradníci, advokáti, prokurátori, predstavitelia ozbrojených zložiek iní verejní činitelia). U osôb verejne
známych je verejná známosť daná spravidla ich významnými skutkami, či už sú tieto skutky pozitívne

alebo negatívne. Vstupom do vrcholovej politiky sa každá osoba vzdáva časti svojho súkromia a musí
očakávať, že aj po ukončení verejnej funkcie bude predmetom zvýšeného záujmu verejnosti, osobitne
v prípade jej budúcich pozitívnych alebo negatívnych skutkov - rovnako je tomu tak aj u žalobcu. Ako
bývalý vrcholový politik v súvislosti so svojimi súčasnými skutkami púta na seba väčšiu mieru pozornosti
verejnosti a médií, ako by tomu bolo v prípade, ak by do politiky nevstúpil.

73. Čo bolo obsahom dotknutého článku - boli to otázky súvisiace s výkonom trestu odňatia slobody
žalobcu. Podľa súdu spôsob výkonu trestu odňatia slobody osobami, ktoré sú predmetom zvýšeného
záujmu verejnosti je legitímnou témou záujmu verejnosti. Žalovaný v článku zverejnil viaceré tvrdenia,
ktoré sú podľa žalobcu nepravdivé. Jednalo sa o nasledujúce tvrdenia:
1) žalobca sa donedávna práci vyhýbal, ani že si krátil čas bombardovaním ministerstva listami

2) žalobca sa ešte donedávna práci úspešne vyhýbal vďaka všemožným vyšetreniam
3) riaditeľ B. C. sa na adresu žalobcu vyjadril: „To je ale prípad!“
4) žalobca si odpykával trest za napadnutie policajta pri cestnej kontrole
5) žalobca „frflal“ na stravu za mrežami I. väznice
6) žalobca bol maniak na citróny

7) žalobcu už druhá vláda mala pamätať ako nekompromisného sťažovateľa
8) žalobcovi hrozil osemročný trest za daňový podvod
9) žalobca sa snažil spojiť s ministrom I. prostredníctvom listov
10) žalobca sa vypytoval na gramáž a na to, koľko citrónikov môže dostať11) ministerstvo považovalo žalobcu za prefíkaného z dôvodu, že vie, že mu musí odpovedať
12) žalobca svojimi výmyslami bombardoval vtedajšieho ministra V. L.
13) žalobca riaditeľovi C. adresoval desiatky sťažností

14) žalobca si zjavne zachoval a preniesol do pobytu v I. zvyky, ktoré autorka uviedla ako jeho citácie
15) žalobca riaditeľovi adresoval sťažnosti týkajúce sa stravy
16) manželka žalobcovi nesmie posielať jedlo.
17) zárobok žalobcu sa pohyboval zhruba do troch tisícok (Sk)
18) žalobca dostával plat (vo výkone trestu odňatia slobody)

19) žalobca si mohol objednávať jedlo podľa katalógu.

74. Takmer žiadne z označených tvrdení (aj keby boli nepravdivé) podľa súdu nie je spôsobilé samé
o sebe spôsobiť zásah do osobnostných práv žalobcu (napr. tvrdenie pod bodom 16, 3, 5...), pretože
samotné nemajú žiaden súvis so cťou, povesťou a dôstojnosťou žalobcu, resp. žalobca takýto súvis vo
vzťahu k jednotlivým tvrdeným nepravdivým výrokom neuviedol.

75. Podľa súdu, zásahu do osobnostných práv žalobcu boli spôsobilé iba nasledujúce tvrdenia
pod bodmi 1), 2), 4), 6), 8), 9, 13), 15), ktoré by mohli znížiť morálny kredit žalobcu v spoločnosti
vykresľovaním negatívnych osobnostných vlastností žalobcu (lenivosť, psychická porucha a pod). Z
označených tvrdení sú jednoznačne tvrdenia pod bodom 1), 2), 13) a 15) nepravdivé, čo vyplýva z Listu
MS SR zo dňa 21.07.2008 a Listu ÚVTOS I. G. O. zo dňa 26.06.2008. Na základe týchto skutočností

súd uzatvára, že žalovaný zverejnil nepravdivé tvrdenia, ktoré boli spôsobilé negatívne zasiahnuť do
osobnosti žalobcu (neoprávnený zásah).
76. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, a jednak to, že zásah bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla ujma
na právach chránených ustanovením § 11 OZ. Obidva predpoklady musia byť splnené. Na úspešné

uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol
objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. (rozsudok Najvyššieho
súdu SSR z 26. apríla 1978, sp. zn. 1 Cz 32/1978, ZIV, s. 453).
77. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na
ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu, a ďalej, že tento zásah bol

objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého
je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom uloženú
sankciu. Pre priznanie finančnej náhrady sa vyžaduje aj vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej
osoby, predstavujúci zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere a príčinná

súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto ujmy. Jej výšku v takomto prípade určuje súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Dokazovanie musí súd zamerať na konkrétne skutkové zistenia, vyjadrujúce
stupeň závažnosti nemajetkovej ujmy, vzniknutej v tom - ktorom konkrétnom prípade - dopad zásahu
na osobné a rodinné pomery subjektu ochrany, pracovné a spoločenské súvislosti, miestne a časové

hľadiská zásahu, ako aj na všetky ostatné relevantné skutočnosti, ktorých súhrn tvorí „okolnosti, za
ktorých došlo k porušeniu práva“ (spôsob, forma, prostriedky zásahu, stupeň nepravdivosti a difamie,
oblasť sféry života fyzickej osoby, do ktorej sa neoprávnene zasiahlo a pod.). (Rozhodnutie NS SR sp.
zn. 5 Cdo 180/2007 z 20. marca 2007).
78. Ustálená judikatúra nevyžaduje, aby neoprávnený zásah skutočne do osobnostných práv dotknutej

osoby zasiahol, postačí, ak neoprávnený zásah takýchto následkov spôsobilý je. Už po splnení týchto
podmienok sa osoba dotknutá na svojich osobnostných právach môže s úspechom domáhať niektorých
z nárokov, ktoré sú príkladmo vymenované v ustanovení § 13 ods. 1 OZ.
79. Po zhodnotení všetkých kritérií testu proporcionality súd dospel k záveru, že vyššiu mieru ochrany
je v danom prípade potrebné poskytnúť právu na ochranu osobnosti pred právom na slobodu prejavu a

právu na informácie. Žalovaný publikovaním nepravdivých informácií o žalobcovi v Článku nedovoleným
spôsobom zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti, preto súd žalobe v tejto časti (v časti
žiadaného ospravedlnenia za uverejnenie nepravdivých výrokov) vyhovel.
80. Súd vyhodnotil ako nedôvodné námietky žalovaného, ktoré sa týkali obsahu navrhovaného
ospravedlnenia (podanie žalovaného zo dňa 20.4.2018, čl. 467). Tieto námietky nemajú podľa súdu

žiaden právne relevantný dôvod - neodporujú zákonu, ustálenej judikatúre, prípadne dobrým mravom
(resp. žalovaný takéto dôvody vôbec nenamietal. Súdu sa navrhovaná odpoveď nejaví v rozpore s
platným právnym poriadkom.
K nároku z uverejnenej fotografie žalobcu81. Podľa § 12 ods. 1 OZ, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením.

82. Podľa § 12 ods. 2 OZ, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona.
83. Podľa § 12 ods. 3 OZ, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez
privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké

účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v
rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
84. Žalobca trval na tom, že pre posúdenie veci je podstatné vyhodnotiť, či Článok bol spravodajstvom a
následne teda, či mal žalovaný na zverejnenie jeho fotografie tzv. spravodajskú licenciu (§ 12 ods. 3 OZ).
85. V súlade s príslušnou právnou úpravou je možné fotografie fyzickej osoby vyhotoviť iba zo súhlasom
dotknutej osoby. Súhlas nie je potrebný pri tzv. zákonných licenciách, upravených v § 12 ods. 2 a ods.

3 OZ. Občiansky zákonník rozlišuje dva druhy zákonných licencií - a to:
- tzv. úradnú licenciu (podľa § 12 ods. 2 OZ -ak sa fotografia používa na úradné účely a na
základe zákona)- pri tejto zákonnej licencii zákon neupravuje žiadne ďalšie zákonné obmedzenia pri
vyhotovovaní a používaní podobizne fyzickej osoby
- tzv. spravodajskú licenciu (ak sa fotografia/podobizeň používa na účely spravodajstva).

86. Žalobca namietal, že podľa jeho názoru žalovaný nemal právo uverejniť predmetnú fotografiu s
odkazom na spravodajskú licenciu, nakoľko predmetný článok nespĺňa kritéria spravodajstva podľa
žiadneho odborného názoru ani žiadneho etického kódexu. Fotografia okrem toho nie aktuálna, keďže
vznikla 27.01.2005, a v tom čase bola zhotovená so spravodajskou licenciou.
87. Spravodajstvom možno vo všeobecnosti rozumieť (zdroj Wikipedia) „súhrn publicistických prejavov,

ktoré vecne, stručne a presne približujú aktuálnu alebo neznámu udalosť širšej verejnosti. Spravodajstvo
má spĺňať niekoľko atribútov. Najvýznamnejšie z nich sú aktuálnosť, profesionálnosť a objektívnosť.
V spravodajstve vyjadruje novinár svoje stanovisko alebo postoj tým, že aktuálnu udalosť spracúva
jednoducho, bez komentovania, stručne a vecne. Jeho úlohou je odpovedať na šesť základných otázok:
Kto? Čo?, Kedy? , Kde? Ako?, Prečo? K základným spravodajským žánrom patrí správa, referát,

interview a riport.“.
88. Náš právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu spravodajstvo. Takúto definíciu žalobca
súdu nepredniesol. Na účely posúdenia toho, či Článok je alebo nie je spravodajským v zmysle § 12
ods. 3 OZ je preto možné vychádzať iba zo všeobecných téz (predchádzajúci odsek), teda malo by ísť o
publicistický prejav, ktorý približuje aktuálnu alebo neznámu udalosť širšej verejnosti, pričom prejav by

mal byť vecný, stručný, presný, aktuálny, profesionálny a objektívny. Uvedené atribúty publicistického
prejavu nie sú v zmysle vyššie uvedenej všeobecnej definície spravodajstva (ani v zmysle akejkoľvek
definície sprostredkovanej žalobcom) obligatórnou náležitosťou publicistického prejavu, ktorej absencia
spôsobuje, že publicistický prejav už prestáva byť spravodajstvom. Podľa súdu, na to, aby nejaký
publicistický prejav bolo možné vyhodnotiť ako spravodajstvo, postačuje aby dotknutý prejav priblížil

aktuálnu alebo neznámu udalosť širšej verejnosti. Spôsob výkonu trestu odňatia slobody bývalým
vrcholovým politikom je rozhodne téma, ktorá môže byť predmetom záujmu verejnosti a je aj udalosťou,
ktoráješiršejverejnostineznáma.PretopodľasúdujemožnéČlánokoznačiťzaspravodajstvo.Samotnú
kvalitatívnu hodnotu článku súd v tomto konaní nehodnotil, pretože to nebolo predmetom tohto konania.
89. Dotknutá fotografia žalobcu pochádza z obdobia, kedy bolo vedené trestné konanie voči žalobcovi

(čo je možné vyvodiť z toho, ako je žalobca spútaný a nachádza sa v pojednávacej miestnosti). Sám
žalobcapotvrdil,žeFotografiapravdepodobnepochádzazroku2005.Napriekskutočnosti,žeFotografia
nemá blízku časovú súvislosť s Článkom (je tam časový posun cca 3 roky), má vecnú súvislosť s textom
Článku, keď výkonu trestu odňatia slobody muselo predchádzať príslušné trestné konanie, z ktorého
je Fotografia vyhotovená. Žalobca netvrdil a súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali, že

uvedené použitie Fotografie bolo v čomkoľvek neprimerané s ohľadom na obsah Článku, jeho účel a
čas zverejnenia.
90. Pri konflikte dvoch ústavných práv - práva na slobodu prejavu a práva na informácie je podľa súdu
nevyhnutné podrobiť testu proporcionality aj obrazovú stránku realizovaného práva na slobodu prejavu.
Obrazová stránka prejavu, ktorá má podčiarknuť slovný prejav, má zákonné limity, ktoré sú ustanovené

jednak v § 12 ods. 3 OZ, ale vyplývajú aj z ustálenej judikatúry vzťahujúcej sa konflikt dotknutých
ústavných práv. V danom prípade súd dospel k záveru, že Fotografia úzko súvisí s obsahom Článku
a vzhľadom na vtedajší status žalobcu (osoby vo výkone trestu odňatia slobody) nemohla Fotografia
akýmkoľvekrelevantnýmspôsobomzasiahnuťdoctiavážnostižalobcu.ZtýchtodôvodovsúdvyhodnotilsúdpoužitieFotografieakoneodporujúceustanoveniu§12ods.3OZažalobuvpríslušnejčastizamietol
ako nedôvodnú. Žiadané zadosťučinenie v tejto časti uplatneného nároku súd vyhodnotil rovnako ako
dôvodné.

K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
91. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

92.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
93. Na rozdiel od rozdiel od nárokov z ochrany osobnosti, ktoré sú príkladmo vymenované v
ustanovení § 13 ods. 1 OZ (nároky na primerané zadosťučinenie), pri uplatnení nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2, 3 OZ, musí žalobca okrem preukázania neoprávneného
zásahu do osobnostných práv spôsobilého vyvolať ujmu na jeho osobnostných právach preukázať aj

to, že poskytnuté zadosťučinenie (vo forme napr. upustenia od neoprávnených zásahov, odstránenia
následkov neoprávneného zásahu alebo poskytnutie zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia) nie je
dostatočné, pretože bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, a to v
príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 26. apríla 1978,
sp. zn. 1 Cz 32/1978, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 180/2007 z 20. marca 2007 - citované vyššie).

94. Žalobca v konaní tvrdil, že v dôsledku Článku a v priamej súvislosti s ním bol premiestnený do
iného ústavu a teda že bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do jeho práva na súkromie a na súkromný
a rodinný život, pričom tento zásah do práva na súkromie a rodinný život bol podľa žalobcu natoľko
intenzívny, že púhe ospravedlnenie sa nie je dostatočné.
95. V tejto súvislosti žalobca poukázal na list GR ZVJS zo dňa 1.07.2008. V uvedenom liste sa

doslovne uvádza: „S prihliadnutím na informácie predkladané verejnosti týždenníkom O. X V. v záujme
zamedzenia rôznych dohadov o spôsobe výkonu trestu žalobcu, vrátane jeho postavenia medzi
odsúdenými navrhol pisateľ listu premiestnenie do iného ústavu.“ Pretože z rešeršu tlače, predloženej
žalovaným je nepochybné, že týždenník O. X V. vydal viacero článkov, ktoré sa týkajú žalobcu a
jeho výkonu trestu odňatia slobody (napr. článok zo dňa XX.XX.XXXX/čl. XXX/ a článok zo dňa

XX.X.XXXX /čl. XXX/), súd nepovažuje za preukázané, že následok tvrdený žalobcom nastal v príčinnej
súvislosti s preukázaným neoprávneným zásahom, ktorý je predmetom tohto konania. Napriek tomu,
že preloženie bolo dôsledkom (v príčinnej súvislosti) s jedným a/alebo viacerými článkami žalovaného,
ktoré boli uverejnené v týždenníku O. X V. neznamená automaticky aj to, že je v príčinnej súvislosti s
neoprávneným zásahom, preukázaným v tomto konaní - článok a neoprávnený zásah nie sú obsahovo

identicképojmy).Neoprávnenýmzásahomjepotrebnérozumieťuverejnenietýchnepravdivýchtvrdenío
žalobcovi, ktoré sú spôsobilé zásahu do jeho cti, osobnosti, dobrej povesti, prípadne iných osobnostných
zložiek. Následok tvrdený žalobcom v príčinnej súvislosti s preukázaným neoprávneným zásahom v
konaní preukázaný nebol.
96. Okrem vyššie uvedeného následku žalobca žiadny iný právne relevantný následok (podstatné

narušenie dôstojnosti, vážnosti občianskej cti) v oblasti jeho osobnostných práv netvrdil ani nepreukázal.
Dôkaznápovinnosťopodstatnomnarušenídôstojnostiavážnostižalobcupatrilažalobcovi,ktorývtomto
smere svoju dôkaznú povinnosť nesplnil (resp. na vykonaní pôvodne navrhnutého dôkazu výsluchom
manželky netrval). V prípade navrhnutého dôkazu výsluchom manželky by za danej procesnej situácie
súd tento dôkaz nemal dôvod vykonať, pretože vo vzťahu k tomuto dôkazu absentovala akékoľvek

sporná skutková okolnosť, ktorá by sa predmetným dôkazom mala preukázať. Na základe týchto
skutočností súd nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako nepreukázaný zamietol.
97. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
98. Predmetom konania boli dva samostatné nároky z tvrdeného porušenia práva žalobcu na ochranu

osobnosti, a to:
- nárok z nepravdivých tvrdení uvedených v Článku
- nárok z neoprávnene uverejnenej fotografie.
Pretože vo vzťahu k poskytnutiu primeraného zadosťučinenia bol žalobca úspešný v prevažujúcej časti
k prvému z uplatnených nárokov a v žiadnej časti druhého z uplatnených nárokov, súd vyhodnotil úspech

každej zo sporových strán ako rovnaký a žiadnej zo strán podľa miery úspechu náhradu trov konania
nepriznal.
99. O lehote na splnenie uloženej povinnosti rozhodol súd podľa § 232 ods. 3 CSP, pričom lehotu
primerane predĺžil s ohľadom na predpokladané technické možnosti žalovaného.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.