Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Maláriková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123200666
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123200666.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, zastúpená:
Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava, proti žalovanému: S. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XX postaveného na
pozemku parc. registra „P.“ parc. č. XXXX/XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie D., obec D., okres T., ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „P.“ parc. č. XXXX/X a parc. č.
XXXX/XX, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres T..

II. Súd ukladá žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10

metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v
priestupkovomkonaní,naktorébudepredvolaný,vrozsahunevyhnutnomnajehoriadnuúčasťnatýchto
úkonoch.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdu bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa navrhla, aby bola
žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XX postaveného na
pozemku parc. registra „P.“ parc. č. XXXX/XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie D., obec D., okres T., ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „P.“ parc. č. XXXX/X a parc. č.
XXXX/XX, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres
T.. Ďalej navrhla, aby bol žalovanému uložený zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu

ako 10 metrov.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný je jej synom,
ktorému sa rozpadol jeho vzťah z dôvodu nadmerného užívania alkoholických nápojov a z dôvodu
jeho agresívnej povahy, ktorá sa uňho prejavuje až do dnešného dňa. Po rozchode s jeho priateľkou
žalovaný býval do mája 2022 v prenajatom byte v T., pričom o tento prišiel a prišiel aj o prácu a prestal

platiť výživné na svojho maloletého syna. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný bol v danom čase veľmi
zanedbaný a bolo zrejmé, že potrebuje pomoc, bol tiež u neho zistený nález - vred na pažeráku, v
čoho dôsledku sa nad ním zľutovala a prichýlila ho vo svojom dome na adrese D. Č.. XX, ktorej je
podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti jej podielu X/X. Žalobkyňa ďalej uviedla, že už v čase, kedy
poskytovala žalovanému pomocnú ruku v podobe umožnenia jeho nasťahovania sa do jej domácnosti,
tomuto definovala podmienky jeho zotrvania, ktoré boli aj v súlade s lekárskymi odporúčaniami, a to

aby prestal požívať alkohol, a aby tento riadne podstupoval liečbu. Tiež mu zakúpila lieky a snažila
sa mu pomôcť v riadnom začlenení sa do spoločnosti, čo však krátko po jeho nasťahovaní sa do jejdomácnosti zistila, že nie je možné, resp. že žalovaný nie je ochotný k zmene svojho života pristúpiť,
nakoľko v obci D. nadviazal kontakty s ľuďmi, ktorí ho v pití podporovali a na jeho správaní sa nič
nemenilo. Mesiac po nasťahovaní sa do jej domácnosti kontaktovala žalobkyňu matka známeho jej

syna, ktorá jej oznámila, že žalovaný v obci odpadol a leží vedľa verejnej lavičky. Žalovaný bol následne
rýchlou záchrannou službou prevezený do nemocnice, kde strávil jednu noc, pričom mu žalobkyňa
našla doma 4 fľaše dopitého vína. Medzičasom si žalovaný našiel aj prácu v Ž. T., O..I.., pričom
na cestu do práce mu prispievala taktiež žalobkyňa. Krátko po nástupe do práce však už žalovaný
do tejto chodiť nemohol. Situácia v domácnosti sa začala vyhrocovať začiatkom roku 2023, kedy si

matka syna žalovaného začala voči nemu vymáhať výživné prostredníctvom exekúcie. Po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie začal žalovaný bezhlavo rozbíjať vybavenie domácnosti žalobkyne a
taktiež si svoju agresiu ventiloval aj smerom k nej. Žalovaný sa začal postupom času žalobkyni okrem
vulgarizmov, kriku a ničenia vybavenia jej domácnosti tiež vyhrážať fyzickým ublížením, čo u nej aj
vzhľadom na jeho nepredvídateľnú povahu a správanie vzbudzovalo vážnu obavu o jej život a zdravie.
Situácia v domácnosti postupom času prerástla do extrémnych sfér, kedy žalobkyňa v dôsledku jeho

správania nemohla prijímať už ani návštevy, a to ani jej vnúčatá, nakoľko sa obávala jeho správania k
nim. Uviedla, že tiež nemohla opúšťať domácnosť a nechávať žalovaného bez jej prítomnosti, nakoľko
bol nevyspytateľný a obávala sa, čo v jej domácnosti spôsobí. Žalobkyňa uviedla, že dňa 20.01.2023
oznámila žalovanému, keď sa vrátil v podnapitom stave, aby dom opustil, pobalila mu jeho osobné
veci a s vecami ho poslala preč. Nasledujúci deň, t. j. 22.01.2023 však po príchode domov zistila, že

sa žalovaný opätovne nachádza v jej domácnosti, kam sa dostal rozbitím skla na jej dverách a našla
ho vo výrazne podnapitom stave v obývačke jej domu, kde bolo nafajčené a na stole bolo vyložených
viacero fliaš borovičky. Žalovaný bol po príchode opäť agresívny a vulgárny, v čoho dôsledku bola táto
nútená privolať hliadku PZ. Po príchode polície bol žalovaný príslušníkmi PZ obmedzený na osobnej
slobode a dňa 23.01.2023 bol Obvodným oddelením PZ T. vykázaný z obydlia na adrese D. Č.. XX

z dôvodu, že bolo príslušníkmi PZ zistené, že je žalovaný pravidelne pod vplyvom alkoholu, kedy je
agresívny voči žalobkyni, ako aj z dôvodu, že bolo voči žalovanému vznesené obvinenie pre zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola celkom
zrejme po dlhšiu dobu obeťou domáceho násilia páchaného zo strany žalovaného. Neustále napätie,

stres, ponižovanie, urážky, obmedzovanie a ničenie jej domácnosti, ktoré musela prežívať sa už odráža
tak na jej psychickom, ako aj fyzickom zdraví. Žalobkyňa sa v dôsledku dlhodobého agresívneho a
inak nevhodného správania žalovaného bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie
a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia,
obáva sa jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť.

Žalobkyňa tiež poukazuje na skutočnosť, že samotný jej kontakt s žalovaným predstavuje pre ňu v
súčasnosti už neprimeraný psychický stres.

3. K návrhu žalobkyňa priložila úradný záznam k vykázaniu z obydlia zo dňa 23.1.2023, výpis LV č.
XXXX pre k. ú. D..

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva. (2)
Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhuna nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný

písomne vyhotoviť a odoslať. (3)
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku

uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“), policajt je
oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou
a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe
zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú

dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania
zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
(1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej
osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2)

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

5. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohami, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Z Potvrdenia o
vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 23.1.2023 vyplýva, že žalovaný bol na 14 dní vykázaný zo
spoločného obydlia RD na adrese D. XX, pričom ohrozenou osobou je žalobkyňa. Z výpisu LV č.
XXXX pre k. ú. D. vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti jej podielu X/X na

nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa domáha zákazu vstupu pre žalovaného.

6. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej

úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby

dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo

existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súdpomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

7. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa
domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Uvedené
ustanovenie je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia, kedy sa protistrane, ktorá je
dôvodne podozrivá z násilia proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia, uloží povinnosť dočasne
nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva žalobca.

8. V tu prejednávanej veci mal súd násilie žalovaného voči žalobkyni za osvedčené predloženým
potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 23.1.2023, ktoré dostatočne osvedčuje dôvodné
podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí
vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo
zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu je pre potreby

vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia
voči žalobkyni. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu),
ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať
fatálne následky.

9. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako
dôvod na obmedzenie žalovanému vo vstupe do domu - obydlia žalobkyne, čím sa poskytuje žalobkyni
ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany žalovaného a umožňuje sa jej pokojné bývanie. Súd
preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovaného nevstupovať

do domu vyhovel vo výroku I. tohto uznesenia.

10. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú
integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná

integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená.

11. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z § 11 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Súd

mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia,
a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo
strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si
ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené
dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod

na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm.
h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“,
zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z
násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd žalobkyni v celom rozsahu, keď mal
za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity

žalobkyne, pričom však súd nad rámec návrhu vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude
vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní,
kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp.
príslušníkov Policajného zboru.

12. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať
z hľadiska § 324 a nasledujúcich CSP. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h)
CSP, pričom úprava vzťahov medzi účastníkmi mala byť vydaním neodkladného opatrenia konečná a
mala nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa nenavrhovala upraviť vzťahy medzi účastníkmi

dočasne, resp. provizórne. V danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí
byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho
účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov
konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý bymoholviesťknásilnýmprejavommožnoažsfatálnyminásledkami.Počastrvaniaúčinkovneodkladného
opatrenia sa môže žalovaný domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k
jeho nariadeniu (§ 334 CSP)

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa
bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.