Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. január 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/184/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200407
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5022200407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu:
THERMASTAV s.r.o., so sídlom Aleja Slobody 1893/56, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 518 561,
právne zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034
01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: 100666666/2018 zo dňa 05.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.
102278181/2017 zo dňa 31.10.2017 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov (Daňový poriadok) rozdiel dane 11 576 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2013. Daň vyrubená daňovým priznaním bola 1 863,80 €, vlastná daňová povinnosť
zistená správcom dane 13 439,80 € a rozdiel dane je 11 576,00 €. V odôvodnení správca dane uviedol,
že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2013 začala
podľa§46ods.1Daňovéhoporiadkudňa21.12.2015,t.j.vdeňuvedenývoznámenízodňa20.11.2015.

Daňová kontrola bola ukončená podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku dňom doručenia Protokolu č.
100002201/2017 zo dňa 02.01.2017. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa §
46 ods. 8 Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie. Protokol bol daňovému subjektu doručený
dňa 05.01.2017 s výzvou zo dňa 02.01.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.
Daňový subjekt podal dňa 25.01.2017 Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly č. 100002201/2017
zo dňa 02.01.2017 v zákonom stanovenej lehote, následne dňa 10.07.2017 podal návrh na doplnenie
dokazovania, pričom správca dane prerokoval predložené pripomienky s daňovým subjektom na ústnom

pojednávaní dňa 26.10.2017. Daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné
daňové priznanie. Daňovou kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt v zdaňovacom období december
2013 si uplatnil odpočítanie okrem iného aj z faktúr vystavených spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o.,
Textilná 2385/7, Košice - Nad Jazerom, uvedených v protokole. Ďalej správca dane v odôvodnení
konštatoval, že vypočul všetkých svedkov, ktorých daňový subjekt navrhol vo vyjadrení k protokolu, ako
aj v priebehu šetrenia. Boli vypočutí svedkovia z viacerých oblastí, podnikatelia (živnostníci) - N. Q., A.
Q., U. B., Q.. L. G. a C. W., ktorí tvrdili, že práce vykonali pre spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o. dodávatelia

daňového subjektu - U. B. a T. Q., Q.. L. L. - technický dozor objednávateľa, ktorí tvrdili, že videli na
stavbách pracovať T., syna konateľky T. Predsedkyne spoločenstiev - V. B., L. B. a T. P., ktoré tvrdili, že
práce na ich bytovkách uskutočnil T. A. a zamestnanci stavebnín - U. P. a A. C., tvrdili, že pre stavebný
materiál za daňový subjekt chodil T. A.. Všetci vypočutí svedkovia potvrdili vykonanie prác T. A., alenepredložili žiadne doklady preukazujúce dodanie stavebných prác spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o..
Podnikatelia, ktorí tvrdili, že práce pre BOLF STOCK, s.r.o. vykonali, nemali v účtovníctve žiadne faktúry
vystavené pre spoločnosť BOLF STOCK, neboli uzavreté žiadne zmluvy ani žiadne iné písomnosti v

súvislosti s výkonom prác. Tretie osoby ako predsedkyne spoločenstiev potvrdili vykonanie prác, ale
nepredložili žiaden dôkaz, že tieto práce reálne uskutočnila práve spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o.,
spoločenstvá mali uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou THERMASTAV s.r.o. (daňovým subjektom).
Tvrdenie zamestnancov stavebnín, že pre stavebný materiál chodila za spoločnosť THERMASTAV
poverená osoba T. A., nepreukazuje skutočnosť, že stavebné práce uskutočnila spoločnosť BOLF

STOCK, s.r.o. tak, ako aj tvrdenie dodávateľov U. B. a T. Q. a Q. L. (technický dozor), že videli na
jednotlivých stavbách pracovať T. A. a jeho chlapov. Správca dane vypočul svedkov, ktorých navrhol
daňový subjekt, preveril predložené dôkazy a má za to, že nebolo preukázané dodanie stavebných prác
uvedených na sporných faktúrach spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. pre spoločnosť THERMASTAV
s.r.o.. Skutočnosť, že daňový subjekt predložil faktúry od dodávateľa BOLF STOCK, s.r.o., stavebné
denníky, zmluvy o dielo so spoločenstvami, faktúry od dodávateľa stavebného tovaru vystavené na

odberateľa spoločnosť THERMASTAV s.r.o., dodacie listy preukazujúce prevzatie tovaru od dodávateľa
stavebného tovaru vystavené na odberateľa THERMASTAV s.r.o., ktoré mali byť podpísané T. A., ako
aj čestné prehlásenia, tieto všetky dokumenty nepostačujú pre zdokumentovanie a ako dôkaz dodania
stavebnýchprácoddodávateľaBOLFSTOCK,s.r.o..Vosvetledokazovanianespĺňajúzákonnékritérium
dostatočnej preukaznosti nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 ods. 2 písm. a)

zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj uplatnenia si nákladov (výdavkov) v zmysle § 19 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov. Správca dane k uvedenému uvádza, že predložené doklady daňovým subjektom,
ktorými osvedčuje dodanie služieb, a tak plní svoju dôkaznú povinnosť, sú len dôsledkom a formálnou
stránkou obchodu, nie však potvrdením, že sa obchod realizoval s dodávateľom uvedeným na
faktúrach. Napriek tomu, že daňový subjekt predložil uvedené doklady, rozsiahle šetrenie správcu dane

preukázalo pochybnosti a o reálnom uskutočnení obchodov dodávateľom uvedeným na faktúre, z ktorej
si platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, resp. uplatnenie si nákladov. Správca dane zistil skutočnosti,
ktoré spochybnili reálnosť dodania služieb dodávateľom BOLF STOCK, s.r.o. kontrolovanej spoločnosti
THERMASTAV s.r.o. uvedených na sporných faktúrach, a to na základe zistení uvedených v Protokole
č. 100002201/2017, ako aj ďalším šetrením vo vyrubovacom konaní. Správca dane nepoprel, že

stavebné práce boli vykonané, nepopiera obchodný vzťah medzi daňovým subjektom a jednotlivými
spoločenstvami, ale poprel skutočnosť, že fakturované stavebné práce vykonala subdodávateľská firma
BOLF STOCK, s.r.o.. Spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o. uvedená ako dodávateľ na faktúrach, okrem
formálnych náležitostí potvrdzujúcich dodanie služieb, nepreukázala žiadnym spôsobom materiálnu
stránku veci, t. j. kto, akým spôsobom skutočne vykonal predmetné práce. Keďže nedošlo k vzniku

daňovej povinnosti u dodávateľa podľa § 19 ods. 2, nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a na § 71 zákona č.
222/2004 Z.z. u daňového subjektu, z uvedených dôvodov tiež nemohlo dôjsť k uplatneniu si nákladov
z preverovaných faktúr od spoločnosti BOLF STOCK, s.r.o. na dani z príjmov. Správca dane po
vypočutí svedkov a preskúmaní pripomienok, ktoré daňový subjekt predložil 25.01.2017 a 10.07.2017,

zotrval teda na odôvodnení kontrolných zistení uvedených v protokole z dôvodu, že skutkový stav
predmetného kontrolného zistenia bol vo vyrubovacom konaní dostatočne preukázaný a kontrolné
zistenie je správcom dane odôvodnené v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z., ako aj zákonom č.
595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
100666666/2018 zo dňa 05.04.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení okrem iného
uviedol, že správca dane zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vykonal rozsiahle dokazovanie a
mal k dispozícii všetky podklady potrebné na vydanie zákonného rozhodnutia. Keďže daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene, porušil § 49 ods.

1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 2 zákona o DPH, lebo nepreukázal,
že dodané služby boli dodané platiteľom - osobou na faktúre uvedenou. Správca dane nespochybnil,
že práce neboli vykonané vôbec, ale nebolo preukázané, že tieto služby vykonala osoba uvedená na
predložených faktúrach. Z vykonaného dokazovania správcom dane počas výkonu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania vyplýva, že predmetnú službu nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, t. j.

spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o.. Hlavným dôkazom, z ktorého správca dane vychádzal pri neuznaní
odpočítania dane z predložených faktúr za prevedené stavebné práce, bolo zistenie, že daňovým
subjektom a jeho dodávateľom nebola predložená dokumentácia potvrdzujúca, že fakturované práce
podľa jednotlivých faktúr boli vykonané osobou na nich uvedenou. Nebol predložený súpis vykonanýchprác, osoba oprávnená konať za dodávateľa T. nevedel uviesť mená živnostníkov, ktorí stavebné
práce vykonali, nepredložil žiadnu subdodávateľskú faktúru, nakoľko na vykonanie stavebných prác
nemal materiálno-technické vybavenie, nepredložil protokoly o odovzdaní a prevzatí fakturovaných

prác, ktoré mal povinnosť podľa zmlúv o dielo bod 4 písm. b) vyhotoviť, nebola predložená ani žiadna
iná dokumentácia potvrdzujúca a upresňujúca rozsah vykonaných a vyfakturovaných prác. Taktiež
daňovým subjektom predložené dôkazy - čestné prehlásenia, zmluvy o dielo s odberateľmi, svedecké
výpovede predajcov tovaru pre daňový subjekt nepotvrdili obchodno-právne vzťahy, na základe ktorých
mala spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o. vykonať stavebné práce pre spoločnosť THERMASTAV s.r.o..

Vypočutí svedkovia, aj keď v niektorých prípadoch potvrdili vykonanie prác spoločnosťou BOLF STOCK,
s.r.o., tieto nepreukázali žiadnymi písomnými dôkazmi. Daňový subjekt uhrádzal záväzky obchodným
partnerom v prevažnej miere bezhotovostným prevodom, iba spoločnosti BOLF STOCK, s.r.o. bolo
vyplatených 84 faktúr v hotovosti. K námietke, že správca dane nesprávne vyhodnotil výpovede
svedkov, žalovaný uviedol, že k obsahu výpovedí jednotlivých svedkov sa správca dane vyjadril vo
svojom rozhodnutí, pričom daňovým subjektom vytýkané skutočnosti v odvolaní sú takmer identické

ako v jeho vyjadrení sa k protokolu zo dňa 02.01.2017. Správca dane v konaní vypočul všetkých
daňovým subjektom navrhnutých svedkov. Žalovaný vyjadrenie daňového subjektu, že správca dane
rozporuje skutkové tvrdenia svedkov bez opory v akomkoľvek dôkaze, považuje za irelevantné. Keďže
správcom dane nebolo spochybnené vykonanie stavebných prác, avšak nebolo preukázané, že tieto boli
vykonané spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o., zo strany správcu dane nebolo potrebné vykonať ohliadku

predmetných nehnuteľností. Správca dane mal za to, že navrhnutý svedok - zástupca spoločnosti BYP,
s.r.o. by nemohol predložiť dôkazy preukazujúce dodanie stavebných prác spoločnosťou BOLF STOCK,
s.r.o. pre daňový subjekt, preto vypočutie zástupcu menovanej spoločnosti považoval za bezpredmetné.
Vsúvislostisnámietkou,žedaňovákontrolatrvalaviacakojedenkalendárnyrok,pričomajjejprerušenie
bolo účelové, žalovaný uviedol, že daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

a kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2013 bola začatá dňa
21.12.2015 na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 20.11.2015, ktoré bolo daňovému
subjektu doručené dňa 25.11.2015. Správca dane podal 22.09.2016 Žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií (MVI), pričom rozhodnutím zo dňa 22.09.2016 bola kontrola prerušená odo dňa 12.10.2016 do
dňa doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 14.11.2016 bola správcovi

dane doručená odpoveď na žiadosť o MVI, správca dane zaslal dňa 15.11.2016 daňovému subjektu
oznámenie,že14.11.2016pominulidôvody,prektorésadaňovákontrolanaDPHzazdaňovacieobdobie
január - december 2013 a na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2013 prerušila
a správca dane pokračuje vo výkone kontroly začatej dňa 21.12.2015. Oznámenie bolo daňovému
subjektu doručené 18.11.2016. Kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu daňovému subjektu

dňa 05.01.2017. Nakoľko bola daňová kontrola prerušená v období od 12.10.2016 do 14.11.2017, v
tomto období lehota výkonu daňovej kontroly neplynula, z čoho vyplýva, že správca dane neporušil ust.
§ 46 ods. 10 Daňového poriadku a vykonal daňovú kontrolu v zákonnej lehote. Postup správcu dane,
keď po doručení protokolu vykonával ďalšie dokazovanie - nie daňovú kontrolu na základe vznesených
námietok a predložených dôkazov, je podľa žalovaného postup zákonný a v súlade s ust. § 68 ods. 3

Daňového poriadku. Žalovaný uzavrel, že daňový subjekt nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo
uskutočnené dodanie tovaru, ktorému podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť a
následne odberateľovi uvedenom na faktúre nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods.
1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na základe vzniku daňovej povinnosti.
Daňový subjekt napriek tomu, že správca dane mu umožnil splniť si svoju dôkaznú povinnosť, nevyvrátil

dôvodné a preukázané pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služby dodávateľom uvedeným
na sporných faktúrach a vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa BOLF STOCK, s.r.o.. Žalovaný sa
teda stotožnil s postupom správcu dane, s jeho záverom, keď neuznal oprávnenosť odpočítania dane
v zmysle uvedených ustanovení zákona o DPH.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Domáhal sa zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového rozhodnutia s tým, aby mu vec bola
vrátená na ďalšie konanie. Namietal, že obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pričom daňový úrad
nepochopiteľne hodnotil len obsah čestných prehlásení a k obsahu výpovedí svedkov, ktorí všetci
úplne jednoznačne vypovedali o uskutočnení zdaniteľných plnení zo strany spoločnosti BOLF STOCK,

s.r.o. pre spoločnosť THERMASTAV s.r.o., sa správca dane nevyjadril. Žalobca má za to, že v danej
veci neexistujú žiadne rozpory vo výpovediach svedkov a jediný, kto bez opory v dôkazoch rozporuje
skutkové tvrdenia svedkov, je žalovaný. Spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o. bola vo vzťahu k obdobiu
roka 2013 bezvadne registrovaná ako platiteľ DPH a neboli u nej poznateľné žiadne problémy. Všetkyúkony realizované v danej veci T. ako splnomocneným zástupcom BOLF STOCK, s.r.o. je podľa
práva potrebné hodnotiť ako úkony danej právnickej osoby, čo žalovaný ignoroval, hoci to urobiť
nemal a nemohol, nakoľko plnou mocou disponoval. Samotný obsah tohto dôkazu žalovaný ani v

namietanom rozhodnutí nespochybnil a výhrady k tomu, kto plnú moc predložil, sú zmätočné. Ak
namietané rozhodnutie konštatuje, že nie je sporné, že stavebné práce vykonal T., potom de iure
vedomý si obsahu plnej moci priznáva, že záver o vykonaní prác právnickou osobou, v mene ktorej
konal, je nesporný. V rozhodnom období roka 2013 daná spoločnosť riadne fungovala a neexistovala
žiadna indícia o tom, že by sa chcela zlúčiť s inou spoločnosťou, navyše to, že k zlúčeniu došlo po

viac ako troch kalendárnych rokoch po realizácii posudzovaných obchodov, nemá žiadny dôkazný
význam vo vzťahu k posúdeniu okolností, ktoré sa stali v roku 2013. Ďalej namietal, a to pokiaľ ide
o záver žalovaného, že v danej veci neboli predložené samostatné protokoly o odovzdaní prác, a
že je na mieste poukázať na to, že protokoly o odovzdaní stavieb ich generálnym dodávateľom boli
riadne odovzdané a z nich vyplývalo aj to, že dielo ako celok bolo zhotovené vrátane jeho časti,
ktorou bol ako subdodávateľ poverený BOLF STOCK, s.r.o., pričom samotné vykonanie práce bolo

zdokladované aj zápismi v stavebných denníkoch, ktoré sú úplne presné. To, že neboli spísané ďalšie
- duplicitné preberacie protokoly, neznamená z pohľadu posudzovanej veci úplne nič. Poukázal pritom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf 45/2011 z 23.08.2012, v ktorom najvyšší súd okrem iného
vyslovil, že pokiaľ správca dane niektorý dôkaz nevezme do úvahy, musí túto skutočnosť vo svojom
rozhodnutí náležite odôvodniť. Namietal, že hodnotenie zhromaždených výpovedí vypočutých svedkov

- A., N. Q., U. B., Q. L. G., C. W., ktorí priamo a úplne jednoznačne potvrdili, že robili pre BOLF
STOCK, s.r.o. na zákazkách realizovaných pre THERMASTAV s.r.o., ako nedostatočné len preto,
že tieto osoby nepredložili daňové doklady od spoločnosti BOLF STOCK, s.r.o., je úplne nenáležité.
Žalovaný nevzal do úvahy úplne jednoznačné výpovede týchto svedkov, pričom to nijako neodôvodnil
a nevysvetlil, prečo ich výpovede z obsahovej stránky nie sú relevantné, hoci vypovedajú zhodne a

zhodne potvrdzujú, že stavebné práce vykonal BOLF STOCK, s.r.o., pre ktorú pracovali. Len preto, že
menovaní uzatvorili ústne zmluvy o dielo so spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. a z obavy, že im nebude
zaplatené, nevystavili príslušné daňové doklady pre BOLF STOCK, s.r.o., pričom jednotlivo potvrdili
vykonanie časti tých stavebných prác, ktoré potom fakturoval BOLF STOCK, s.r.o. THERMASTAVU
s.r.o.. Žalobca sa domnieva, že žalovaný si nesplnil povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné

k účelu správy daní boli zistené čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 DP). Namietal tiež, že v danej veci nebol
k veci vypočutý zástupca spoločnosti BYP, s.r.o. a od tejto spoločnosti neboli vyžiadané navrhované
daňové doklady preukazujúce, že spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o. vykonávala v sledovanom období
aj stavebné práce pre iných odberateľov, a taktiež neboli získané navrhované dôkazy k spoločnosti
BOLF STOCK, s.r.o., ktoré by preukazovali, či sa voči nej vedie trestné alebo daňové konanie a ak

áno, s akým výsledkom. Tieto skutočnosti sú rozhodne dôležité pre posúdenie danej veci a daňový
úrad ich odmietol vykonať bez bližšieho zdôvodnenia, rovnako ako odmietol vypočuť k veci druhého
konateľa žalobcu L.. Podľa žalobcu nebola dôsledne uplatnená zásada zákonnosti daňového konania
a hodnotenie doteraz získaných dôkazov nebolo realizované v intenciách § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2
Daňového poriadku. Namietal, že k zdaniteľnému plneniu reálne došlo, dané plnenie bolo realizované

medzi dvoma subjektmi registrovanými k DPH, pričom poskytnutie tohto plnenia malo na oboch stranách
obchodný význam a ekonomickú podstatu. Tiež poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie
v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House),
kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok
je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie,

alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých
transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Namietal tiež, že v
danej veci žalobca nepredložil len faktúru ako dôkaz o realizovaní zdaniteľných plnení, ale aj súbor
na seba jednotlivo nadväzujúcich dôkazov, ktoré preukazujú dodanie stavebných prác spoločnosťou
BOLF STOCK, s.r.o., čím si žalobca splnil svoje povinnosti preukázať reálne uskutočnenie obchodov a

uniesť dôkazné bremeno týchto svojich tvrdení. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je navyše preukázané
vystavenými daňovými dokladmi, ktorým nie je možné vytknúť žiadne pochybenie, ako aj dodanými
stavebnými denníkmi. Poukázal pritom na výpovede konateľky BOLF STOCK, s.r.o. T. A., ktorá potvrdila,
že spoločnosť vykonávala stavebné práce, ktoré zabezpečoval jej syn T. A., a tento svedok potvrdil,
že všetky práce boli vykonané a riadne dodané a zaplatené. O zaplatení jednotlivých faktúr svedčia aj

vystavené príjmové pokladničné doklady, ktoré sú legitímnym daňovým dokladom opätovne spĺňajúcim
všetky náležitosti. Na každej z vystavených faktúr je uvedené, na základe ktorej zmluvy o dielo bola
vystavená a rovnako tak je v nej uvedený rozsah stavebnej činnosti, ktorý sa fakturuje. Žalobca tiež
namietal, že daňová kontrola bola začatá už 21.12.2015, posledný z úkonov bol realizovaný 26.10.2017.Daňovákontrolatrvalaviacakojedenkalendárnyrok,pričomprotokolzdaňovejkontrolyboldoručenýaž
04.01.2017. Prerušenie daňovej kontroly bolo účelové, dôvody prerušenia konania sa netýkali predmetu
napádaného rozhodnutia a aj v čase prerušenia konania bolo možné vykonávať dôkazy, ktoré žalobca

navrhoval už predtým, a ktoré boli vykonávané až po doručení protokolu. Podľa žalobcu v rámci konania
o podanom odvolaní neboli nadriadeným orgánom vady prvostupňového rozhodnutia odstránené a
nebolo realizované ústne pojednávanie. Dôvody na zrušenie oboch vydaných rozhodnutí podľa žalobcu
spočívajú v dôvodoch uvedených § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) Správneho súdneho poriadku.

4.Žalovanýsakžalobevyjadrilpodanímzodňa10.01.2019.Zotrvalnaskutkovýchzisteniachaprávnom
posúdení veci, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobcom vytýkané skutočnosti
v odvolaní a v žalobe sú takmer identické ako v jeho vyjadrení sa k Protokolu č. 100002201/2017
zo dňa 02.01.2017. V súvislosti s poukazovaním na rozsudky ESD C-354/03, C-355/03 a C-484/03
žalovaný uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním v daňovej kontrole preveroval okolnosti,
za ktorých mal byť obchod realizovaný, t. j. okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dodávateľ

uvedený na faktúrach mohol, resp. nemohol fakturované dodávky skutočne dodať. Správca dane
nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie, táto činnosť prináleží orgánom
činnýmvtrestnomkonaní.Správcadanenepreukazujeúmyselavedomosťopodvodnomkonaní,žiadne
ustanovenie Daňového poriadku to neustanovuje. Avšak okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a
vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Pokiaľ sa teda žalobca odvoláva

na judikatúru Súdneho dvora a vnútroštátne predpisy, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že
skutkový stav jeho daňových transakcií má prvky týchto právnych noriem. Nestačí len všeobecne
uvádzať niektoré právne závery rozsudkov. Rovnako sa to týka aj poukazovania na porušovanie
vnútroštátnych právnych predpisov. Na takéto generalizované tvrdenia odvolávajúceho sa nie je možné
prihliadať. Podľa žalovaného žalobné námietky žalobcu sú nedôvodné, a preto žalobu navrhol ako

nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi náhradu súdnych trov a trov vlastného zastúpenia nepriznať.

5. Žalobca podaním zo dňa 24.06.2019 predložil správnemu súdu ako ďalší dôkaz kópiu uznesenia
vyšetrovateľa KR PZ Žilina sp. zn. KRP-120/2-VYS-ZA-2018 zo dňa 27.02.2019, ktoré podľa jeho
názoru potvrdzuje relevantnosť ním vyslovených názorov v správnej žalobe, nakoľko aj vyšetrovateľ

po vykonanom vyšetrovaní nezistil dôvod na trestné stíhanie zástupcov spoločnosti THERMASTAV
s.r.o., pretože z vykonaného dokazovania v trestnom konaní vyplynulo, že posudzované stavebné práce
vykonala firma BOLF STOCK, s.r.o. a nezistil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné dovodiť, že tieto
práce uvedená stavebná firma nevykonala.

6. Vo veci Krajský súd v Žiline rozhodol rozsudkom sp. zn. 30S/72/2018-173 zo dňa 19.11.2019 v spojení
s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/72/2018-213 zo dňa 03.03.2020, ktorým
zrušil rozhodnutie žalovaného č. k. 100666666/2018 zo dňa 05.04.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. e)
SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru správneho súdu žalovaný sa nezaoberal

odvolacími námietkami žalobcu v dostatočnom rozsahu na to, aby bolo možné bez ďalšieho označiť
za neopodstatnené. Žalovaný podľa správneho súdu v podstate len zopakoval skutkové zistenia a
právne závery správcu dane bez toho, aby zákonne konformným spôsobom vyvrátil argumenty žalobcu
a vysporiadal sa s nimi.
Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a
vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.
zn. 8Sžfk/75/2020 zo dňa 25.05.2022 postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Žiline zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd

Slovenskej republiky okrem iného uviedol, že žalobcom predložené dôkazy ani vykonané dokazovanie
dostatočne nepreukazujú, že k zdaniteľným obchodom, ktoré sú predmetom faktúr za zdaňovacie
obdobie október 2013 skutočne došlo tak, ako to žalobca deklaroval, a preto žalobca nepreukázal
splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH. Kasačný súd sa v súvislosti s týmto záverom
stotožnil s právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v rozhodnutí sp. zn.

4Sžfk/32/2020 zo dňa 01.06.2021, pričom odkázal na body 57. až 61. jeho odôvodnenia a konštatoval,
že žalobca počas celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil relevantné dokumenty,
ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie stavebných prác spoločnosťou BOLF STOCK, pričom
mohlo ísť napríklad o subdodávateľskú faktúru či o protokoly o odovzdaní a prevzatí fakturovanýchprác. Zároveň konštatoval, že pochybnosti finančných orgánov o reálnosti dodania služieb spoločnosťou
BOLF STOCK žalobcovi predstavovali relevantný dôvod pre neuznanie nároku žalobcu na vrátenie
fakturovanej dane z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na odpočet DPH. Krajskému súdu

uložil, aby vec opätovne prejednal a rozhodol, pričom bude postupovať v intenciách právneho názoru
kasačného súdu.

7. Po určení termínu súdneho pojednávania žalobca dňa 09.01.2023 predložil ako nový dôkaz rozsudok
Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/52/2021-1356 zo dňa 10.11.2021, právoplatný a vykonateľný

toho istého dňa s tým, že predmetné rozhodnutie súdu na základe dokazovania vykonaného v rámci
trestného konania konštatuje, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, spôsobom neumožňujúcim
iným súdom odchýliť sa od skutkových záverov daného súdneho rozhodnutia, že všetky zdaniteľné
plnenia posudzované v rámci namietaného daňového konania posudzovaného v danej právnej veci, boli
riadne vykonané a dodané pre spoločnosť žalobcu - THERMASTAV s.r.o. spoločnosťou BOLF STOCK
s.r.o. Podľa názoru žalobcu označený rozsudok a výsledky trestného konania potvrdzujú relevantnosť

ním vyslovených názorov v správnej žalobe, pretože z vykonaného dokazovania v trestnom konaní
vyplynulo, že posudzované stavebné práce vykonávala firma BOLF STOCK s.r.o. pre žalobcu. Priamo v
skutkovej vete priloženého trestného rozsudku sú uvedené všetky daňové doklady, ktoré správca dane
bezdôvodne odmietol uznať ako zdaniteľné plnenie uskutočnené medzi uvedenými podnikateľskými
subjektami a na základe čoho vydal namietané správne rozhodnutie, posudzované správnym súdom. Vo

svetle aj tohto dôkazu je podľa názoru žalobcu v danom konaní namietané správne rozhodnutie zjavne
založené na nesprávnych skutkových a právnych záveroch, a jeho základ spočívajúci v nepodloženom
a v celom rozsahu vyvrátenom tvrdení daňového úradu o tom, že uvedené zdaniteľné plnenia medzi
žalobcom a BOLF STOCK s.r.o. nenastali, úplne a jednoznačne v celom rozsahu vyvrátené.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP,
opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny
súdny poriadok, SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.12.2013 (ďalej

zákon o DPH) predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá

činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov
služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné
povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa
považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto
majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie

na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia
nedohodnú inak.
1) Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z.z., zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov, zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných
veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č.
337/1998 Z.z.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad
a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je
ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným
výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou
Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu
nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa

§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
(účinnosť do 31.08.2018) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,

chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo

vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede,znalecképosudky,verejnélistiny,protokoly odaňovýchkontrolách,zápisniceomiestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33)alebo ak o vykonanie daňovej

kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo
iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia
daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o
začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej
kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie

alebo kontrolované účtovné obdobie.

Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak

sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46
ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie

vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deňprerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených

dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca
dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane
spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane
vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa

spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom
dane podľa prvej vety.

9. Zo spisu predloženého správcom dane správny súd zistil, že na základe oznámenia o výkone daňovej
kontroly zo dňa 20.11.2015 začala u žalobcu 21.12.2015 daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie
január - december 2013. Dňa 02.01.2017 bol spísaný Protokol o daňovej kontrole č. 100002201/2017.

Protokol bol žalobcovi doručený 05.01.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu 25.01.2017, 10.07.2017 podal návrh na doplnenie
dokazovania,pripomienky sožalobcomboliprerokovanénaústnompojednávanídňa26.10.2017.Ako
vyplývazrozhodnutiasprávcudanezodňa22.09.2016,daňovákontrolabolaprerušenáod12.10.2016a
podľa oznámenia žalobcovi zo dňa 15.11.2016, dňa 14.11.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď

na medzinárodnú výmenu informácií, čím pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

10. Konanie a rozhodovanie správnych súdov o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je
konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a nie pokračovanie administratívneho konania. Nie je
preto úlohou správneho súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Úlohou

správneho súdu je skúmať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu správny súd skúmať aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť. Účelom dokazovania v daňovom
konaní je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre správcu dane. Na tomto základe

v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie správca dane dokazovanie, pričom nie je viazaný iba
návrhmi daňových subjektov. Správca dane napriek tomu vykonáva dokazovanie v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom. Dôkazné bremeno je však na daňovom subjekte. Podľa zákona platí, že správca
dane predovšetkým preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré
sú rozhodné pre správne určenie dane (§ 24 ods. 3 Daňového poriadku). Dokazovanie zo strany

správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom,
keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ
dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane prípadne oprávnenosti uplatneného
nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie
a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, aké závery vyplývajúce z

realizovaného dokazovania vyvodí. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku
pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na
daňovomsubjekte,pričomnemožnoopomenúť,žecieľomuznanýmapodporovanýmŠiestousmernicou
Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je bol proti podvodom, daňovým
únikom, prípadom zneužívania práva na odpočet dane. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu

zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu
správny súd konštatuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na
odpočet. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo,
že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo obchodnou spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. reálne

dodané. Predmetné dodávateľské faktúry nepreukazujú splnenie vecných a formálnych podmienok
vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto nemožno ani aplikovať rozsudok ECD
C-80/11 na prípad žalobcu. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní tovaru (služby). Faktúry sícevyhotovené boli, ale nie je preukázané, že práce na nich uvedené vykonal vystaviteľ faktúry. Podľa
zákona môže a má viesť správcu dane táto skutočnosť k záveru o neunesení dôkazného bremena
žalobcom. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania

prác dodávateľom. Zaúčtovanie dane na výstupe automaticky neznamená priznanie odpočítania dane
na vstupe. K priznaniu tohto práva žalobcovi bráni skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných na sporných faktúrach od spoločnosti BOLF
STOCK, s.r.o., k čomu dospeli daňového orgány a na základe žalobných dôvodov i správny súd. Daňové
orgány v priebehu daňového konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva. Zákon

o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočet dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej
podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si
uplatnil odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné bremeno o
reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok
tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce. Faktúra je relevantným
dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Plnenie

podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie
uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložených dokladov s predpísaným
obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako
právna skutočnosť byť aj preukázané. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k.

III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutne uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje svojim právom, pri zákonom stanovených a splnených podmienok, na nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a v ktorých si aj tento nárok uplatnil; preto je
jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladanýchdaňovýmsubjektom.Vdaňovomkonaníneplatívyhľadávaciazásada,tedasprávcadane
nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že
správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom.
Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, podľa ktorého je

dôkaznébremenospojenésozodpovednosťouzavznikdôkaznejnúdzeohľadnepreukázaniatvrdených
skutočností, súd uvádza, že rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru (C-354/03, C-353/03 a C-484/03)
sa týkajú len uplatnenia nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých
plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, nasledovali v dodávateľskom
reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto

osobám odopretý. Prenos dôkaznej povinnosti daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je
ustaľovaná judikatúrou celoštátnych súdov a nie na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (v spojených veciach C-80/11 a C-140/11) uvádza, že je
potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný
a podporovaný Smernicou 2006/112. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že osoby podliehajúce

súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva únie. Z
tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s
ohľadom na objektívne okolnosti preukazuje, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Súdny dvor taktiež
vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa ubezpečil, že plnenie, ktoré uskutoční,

nebudeviesťkjehoúčastinadaňovompodvode(rozsudkyESDC-409/04,C-499/10).Určenieopatrenia,
ktorémožnovtomktoromprípadepožadovaťodzdaniteľnejosobyuplatňujúcejsinároknaodpočetDPH
na zabezpečenie, aby jej splnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej. V prvom rade žalobca musí
preukázať oprávnenosť žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu DPH, pričom skutočnosti uvedené v

tejto žiadosti správca dane následne preveruje tak, ako je uvedené vyššie.
Žalobca v žalobe namietal, že žalobca nebol účastný na žiadnom daňovom podvode, preto nemôže
niesť zodpovednosť za prípadné porušenie daňových predpisov spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o..
Vo vzťahu k tejto námietke je potrebné uviesť, že správca dane ani žalovaný správny orgán nikde vo
svojich rozhodnutiach netvrdili, že došlo k podvodnému konaniu, pretože práce neboli spochybnené.

Správca dane spochybnil, že práce neboli vykonané osobou uvedenou na faktúre. Námietky a tvrdenia
žalobcu, že správca dane mal skúmať, či došlo k podvodnému konaniu, či došlo k zneužitiu práva,
nebolo potrebné, pretože došlo k porušeniu vnútroštátneho zákona, ktorý je prvoradý pri skúmaní, činárok uplatnenia na odpočet dane je oprávnený, alebo nie je oprávnený. Krajský súd preto vzhľadom
na vyššie uvedené túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

11. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania výsluchu konateľa žalobcu L. v daňovom konaní
správny súd uvádza, že tento sa zúčastňoval ústnych pojednávaní, v rámci ktorých kládol svedkom
otázky, zároveň navrhoval vypočuť ďalších svedkov a vyjadroval sa k zisteniam správcu dane. Tieto
skutočnosti vyplývajú z obsahu administratívneho spisu, a to zo zápisnice z ústneho pojednávania č.
103281631/2016 zo dňa 06.06.2016, zo zápisnice č. 1397999/2017 zo dňa 06.03.2017, zo zápisnice

č. 1420800/2017 zo dňa 08.03.2017, zo zápisnice č. 102253323/2017 zo dňa 26.10.2017. Námietku
týkajúcu sa nevykonania výsluchu konateľa žalobcu L. v daňovom konaní vyhodnotil správny súd za
nedôvodnú, poukazujúc na ust. § 45 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého má kontrolovaný daňový
subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť,
najneskôr do dňa jej ukončenia (písm. c), klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní

(písm. e), vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia
alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (písm. f). Taktiež podľa § 46 ods.
8 daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt možnosť vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v
protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej
kontroly a podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej

správcom dane vo výzve možnosť ich prerokovania so správcom dane. V súvislosti s uvedenou
námietkou žalobcu správny súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Sžf56/2016 zo dňa 1. februára 2018, v ktorom tam konajúci senát prijal právny názor, že: „Svedok
môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v pozícii daňového subjektu. Správca
dane nemôže vypočúvať ako svedka osobu, ktorá je štatutárnym orgánom kontrolovaného daňového

subjektu a v prípade, že správca dane predvolal konateľa spoločnosti ako svedka, došlo z jeho strany k
administratívnemu pochybeniu, ktoré však nezakladá právo žalobcu uplatňovať si vo veci svedočné“.

12. Pokiaľ žalobca poukazoval na výpovede svedkov A., N. Q., U. B., Q. L. G. a C. W., ktorí zhodne
potvrdili, že práce vykonali pre spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o., správny súd konštatuje, že vyššie

uvedení podnikatelia nemali v účtovníctve žiadne faktúry vystavené pre spoločnosť BOLF STOCK,
s.r.o., nedisponovali žiadnymi zmluvami ani inými písomnosťami súvisiacimi s výkonom prác. Svedok
N. Q. navyše uviedol, že spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o. nepozná, pozná iba pána A.. Vyššie uvedení
svedkovia okrem A. Q. potvrdili, že za vykonané práce nedostali zaplatené, resp. niektorým boli
vyplatené iba zálohové platby. Bez významu nie je ani skutočnosť, že pán A. dňa 06.06.2016 pred

správcom dane nevedel uviesť, a to ani dodatočne mená osôb, ktoré mali pre spoločnosť BOLF
STOCK s.r.o. stavebné práce vykonať. Spoločnosť BOLF STOCK pritom nemala ani vlastné materiálno-
technické zabezpečenie, tiež prímy z deklarovaného dodania stavebných prác boli vyššie uvedenou
spoločnosťou priznané až dodatočne, po začatí daňovej kontroly u žalobcu. Svedkovia U. B. a T. Q.
(dodávatelia žalobcu) tvrdili, že informáciu o tom, že na dodaní prác sa podieľala spoločnosť BOLF

STOCK,s.r.o.sadozvedeliibazpočutia.T.P.uviedla,ženaobnovebytovéhodomupracovalT.A.zfirmy
BOLF STOCK, s.r.o. jej povedal pán L.. V. B. nevedela, či pán A. pracuje za spoločnosť BOLF STOCK,
s.r.o., ani koľko ľudí mohlo pre túto spoločnosť pracovať na iných bytových domoch. Vzhľadom na
skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu týchto výpovedí, v danom prípade sa jedná iba o sprostredkované
informácie. Živnostníci nemali uzavreté žiadne zmluvy ani žiadne iné písomnosti v súvislosti s výkonom

prác. Nepredložili žiadne objednávky, zmluvy, protokoly o odovzdaní a prevzatí prác, súpis vykonaných
prác ani odpracovaných hodín. Konkrétne A. uviedol do zápisnice, že na stavbe pracoval 2-4 mesiace
bezplatne a taktiež C. uviedol, že na stavbe pracoval 3 mesiace bezplatne z dôvodu, že T. A. nesplnil,
čo sľúbil a za práce nezaplatil.

13. Čo sa týka čestného prehlásenia A. C., vedúceho predajne GARBIAR Stavebniny, s.r.o. a U.
P., ktorí prehlásili, že T. A. bol splnomocnený preberať materiál pre firmu THERMASTAV, s.r.o., je
potrebné uviesť, že z obsahu týchto nevyplýva, kto je dodávateľom stavebných prác, iba skutočnosť,
kto pre žalobcu vyzdvihol stavebný materiál. Čestné vyhlásenia predložené žalobcom vykazujú veľkú
mieru totožnosti nielen v ich obsahu, ale aj vo vzťahu k ich formálnej stránke, a to napriek tomu, že

každá z dotknutých osôb tvrdila, že čestné vyhlásenie vyhotovila a podpísala samostatne. V spojení so
skutočnosťou, že u svedkov B., Q., P. a B. sa jednalo o sprostredkovateľskú informáciu, pričom svedok
N. Q. spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o. nepoznal, sa kredibilita predložených čestných vyhlásení javí
prinajmenšom sporná.14. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané
úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával z vlastného podnetu. Pri kontrole
dokladovbraldoúvahyskutočnýobsahprávnehoúkonualeboinejskutočnostirozhodujúcejprezistenie,
vyrubeniealebovybratiedane.Správcomdanevydanérozhodnutieobsahujeposúdenievecisodkazom
na príslušné právne predpisy a výrok korešponduje s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu,

rovnako ako podľa žalovaného, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných
faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z., pretože v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie
uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. aj reálne dodané.

15. Žalobca v žalobe tiež namietal, že vykonanie stavebných prác preukázal predložením zmlúv o dielo

a stavebných denníkov. Súd konštatuje, že stavebné denníky predložené síce boli, ale nebolo možné z
nich zistiť, kto stavebné práce vykonal. V zmysle uzavretých zmlúv o dielo vyplývala povinnosť vyhotoviť
zápis o odovzdaní diela zhotoviteľom, ktorým podľa zmluvy mala byť spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o., t.
j. pri odovzdaní diela zhotoviteľ neodovzdal objednávateľovi odovzdací protokol a ani žiadne podklady.

16. Správny súd nespochybňuje možnosť uskutočniť práce subdodávateľsky ako ani to, že zmluva
o dielo medzi tvrdeným dodávateľom a ďalšími osobami vykonávajúcimi stavebné práce nemusí byť
písomná a vykonanie prác na základe ústnej dohody nie je právnym poriadkom zakázané, avšak to
nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať uskutočnenie prác (zdaniteľného obchodu) práve na faktúrach
deklarovaným dodávateľom, teda spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. Žalobca preto musí znášať

následky dôkaznej núdze pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane, do ktorej sa týmto dostal.
Žalobca síce tvrdil, že vykonanie prác spoločnosťou skontroloval a tieto napokon aj prevzal, keďže dielo
musel odovzdať objednávateľovi prác, toto tvrdenie však nepodložil žiadnymi dôkazmi, keď nepredložil
dôkaz preukazujúci kto, kedy a v akom rozsahu práce vykonal a kto ich prevzal, pričom stavebný denník
tieto skutočnosti nepreukazoval a odvoláva sa najmä na to, že stavebné práce vykonané boli, čo však

spochybnené nebolo.

17. Žalobca v žalobe namietal, že daňová kontrola začala dňa 21.12.2015, pričom posledný z úkonov
zrealizovaných v danej veci bol dňa 26.10.2017. Daňová kontrola danej veci teda trvala viac ako jeden
kalendárny rok, preto daňová kontrola bola vedená nezákonne a jej výsledky prejavujúce sa v obsahu

protokolu z daňovej kontroly sú nezákonné a nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie. Vo vzťahu k
tejto námietke súd uvádza, že v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeraných (proporcionality)
zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Túto požiadavku zákonodarca formuloval
určením limitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. Daňová kontrola nemôže u daňového
subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Nakoľko v prípade daňovej kontroly ide o závažný zásah

a nadmernú záťaž pre kontrolovaný daňový subjekt, je ohraničená dĺžkou jej trvania a zákonnou
lehotou. V čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu boli lehoty obmedzujúce dĺžku daňovej kontroly
upravené v § 44 ods. 1 veta druhá Daňového poriadku, podľa ktorého daňová kontrola sa vykonáva
v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, ale aj v § 46 ods. 10 veta prvá
Daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa

jej začatia. K prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly a z toho plynúcej námietky nezákonne
získaných dôkazov potrebných pre rozhodnutie, krajský súd z administratívneho spisu rekapituloval,
že predmetná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia zo dňa 20.11.2015, začala v deň
uvedený v oznámení o začatí kontroly dňa 21.12.2015. Z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú
výmenu daňových informácií č. 1545000/2016 zo dňa 22.09.2016 správca dane v zmysle § 61 ods. 1

Daňového poriadku vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 103961940/2016
zo dňa 22.09.2016. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 12.10.2016 do dňa doručenia odpovede, t.
j. 14.11.2016. Dňa 15.11.2016 správca dane upovedomil žalobcu, že dňa 14.11.2016 pominuli dôvody,
pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa vo výkone daňovej kontroly. Oznámenie bolo
žalobcovi doručené dňa 18.11.2016. Na základe uvedených skutočností lehota na vykonanie daňovej

kontroly v dobe počínajúc oznámením prerušenia konania a končiac oznámením odpadnutia dôvodu
jeho prerušenia neplynula. Daňová kontrola bola skončená v lehote 12 mesiacov, predĺženej zákonným
spôsobom.Z administratívneho spisu vyplýva aj tá skutočnosť, že medzinárodná výmena informácií bola
realizovaná v lehote podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (v priebehu 34 kalendárnych dní).

S poukazom na uvedené, správny súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu, že daňová kontrola bola
vedená nezákonne, za nedôvodnú.

18. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť, aby

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal
rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný
ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženými
daňovými dokladmi predovšetkým vo svetle kontrolných zistení absentuje reálny základ, čo oprávnene
vzbudzuje doposiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na

základektorýchsižalobcauplatnilprávonavráteniedane.Bolopotrebné,abysámžalobcapreukázal,že
prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti,
za účelom zabránenia tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené.

19. Podmienky priznania práva na odpočet dane z tovaru daňovníkovi sú upravené v § 49 ods. 1 a

nasl. zákona o DPH, ktorý má pôvod v práve Európskej únie, konkrétne v smernici Rady 2006/112/
ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“).
Aplikácia vnútroštátneho práva je tak podmienená nielen textom vnútroštátneho predpisu, ale najmä
textom európskeho práva v medziach interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej
len „SDEÚ“). Práve v súvislosti s rozhodovacou činnosťou SDEÚ je potrebné pre priznanie práva

na odpočet dane rozlišovať splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok daňovým subjektom.
Hmotnoprávnymi podmienkami je požiadavka, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol
zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť
dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté
tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a)

Smernice ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa
15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020,
bod 43; vo veci Kemwater ProCHemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. septembra 2021, bod 24).
Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí dodanie tovaru a postavenie (status) dodávateľa tovaru ako
zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky

formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProCHemie s.r.o., C-154/20 zo
dňa 09. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26,
27). Platí pritom, že nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na
odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet
dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo vec SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa

19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci
Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProCHemie s.r.o.,
C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 29). Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak
porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper

Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProCHemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021,
bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
body 34, 43; vo veci Kemwater ProCHemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 38).

Vyššie uvedené princípy sa vzťahujú aj na tento prípad, keď správca dane a žalovaný spochybnili
preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane - dodanie deklarovaných služieb, a
tým aj deklarovaného dodávateľa.

20. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že

prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf10/2015 zo dňa 03. februára 2016,
sp. zn. 6Sžfk7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia

spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (viď rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.
6Sžfk20/2019 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

21. Žalobca tiež v posudzovanej veci poukazoval na to, že odberateľ potvrdil dodanie služieb a
prác, čím mal potvrdiť reálnosť posudzovaného obchodu. K tomu je potrebné uviesť, že daňové
orgány nespochybňovali uskutočnenie dodania prác u konečného odberateľa, ale predmetom ich
pochybností bolo, že deklarované služby a práce boli vykonané pričinením sa spoločnosti BOLF
STOCK,s.r.o.Žalobcapočascelejdaňovejkontrolyavyrubovaciehokonanianepredložiltakérelevantné

dokumenty, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie stavebných práce spoločnosťou BOLF
STOCK, s.r.o., pričom mohlo ísť napríklad o subdodávateľskú faktúru či o protokoly o odovzdaní a
prevzatí fakturovaných prác. Pochybnosti finančných orgánov o reálnosti dodania služieb spoločnosťou
BOLFSTOCK,s.r.o.žalobcovipredstavovalirelevantnýdôvodpreneuznanienárokužalobcunavrátenie
fakturovanej dane z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na odpočet DPH.

22. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/52/2021-1356 zo
dňa 10.11.2021 s tým, že predmetný rozsudok a výsledky trestného konania potvrdzujú vykonanie
stavebných prác spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. pre žalobcu, je potrebné poznamenať, že Okresný
súd Košice II vychádzal iba z rozdielu medzi fakturovaným plnením a priznaným plnením v daňových

priznaniach. Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov reálnosť poskytnutia plnení
je základnou podmienkou pre odpočítanie dane, t.j. musí byť preukázané reálne dodanie fakturovaného
plnenia. Z označeného trestného rozsudku Okresného súdu Košice II uvedená skutočnosť nevyplýva.
Správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nepopreli vystavenie faktúr, ktoré sú v rozsudku
uvedené, ale spochybnili reálnosť dodania fakturovaných plnení spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o.

Predložený rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/52/2021-1356 zo dňa 10.11.2021 tak nie je
dôkazom o tom, že zdaniteľné plnenia medzi spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. a žalobcom skutočne
nastali.

23. Záverom správny súd konštatuje, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného obsahujú všetky

zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom podaného
odvolania. Postup správcu dane ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a
neboli porušené práva žalobcu. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach svoje závery svoje zámery
zrozumiteľne, dostatočne, a teda v súlade so zákonom odôvodnili, vrátane zachytenia podstaty úvah,

ktorými boli vedené a z ktorých vychádzali pri svojich rozhodnutiach. Na základe týchto záverov správny
súd konštatuje nedôvodnosť podanej správnej žaloby v nadväznosti na čo rozhodol podľa § 190 SSP
o jej zamietnutí.

24. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a teda účastníkom v tomto konaní úspešným je žalovaný

v nadväznosti na čo správny súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1
SSP a contrario. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani žalovanému, nakoľko nebolo
preukázané splnenie podmienky výnimočnosti v zmysle § 168 SSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.