Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/145/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306201443
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5306201443.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobkyne: D. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXXX/XX, XXX XX F. - B. H., zastúpená JUDr. Vladimírom Volčkom, PhD., advokátom so
sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 50 410 300, proti žalovanému: Ing. O. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XX, XXX XX U., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v konaní o
odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/31/2006-1135 zo dňa
03. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 7C/31/2006-1135 zo dňa 03. júna 2020 mení nasledovne:

Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán vzniknuté uzavretím ich manželstva dňa XX.XX.XXXX
a zaniknuté právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/59/2003-47 zo dňa XX.XX.XXXX
o rozvode ich manželstva, teda dňom XX.XX.XXXX, nasledovne:
Žalobkyni do výlučného vlastníctva prikazuje:
1) byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode číslo D. obytného domu súpisné číslo XXXX,
postaveného na pozemku parcela KN-C č. 1237, katastrálne územie F., obec F., okres F., spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súpisné

číslo XXXX o veľkosti 6882/226040, evidované Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom na
liste vlastníctva č. XXXX, všetko v zostatkovej hodnote 93.807,12 eur,
2) spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 3441/226040 na pozemku parcela KN-C č. 1237 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 594 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., obec F.,
okres F. a evidovaného Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX,
v zostatkovej hodnote 466,50 eur a
3) detskú kombinovanú posteľ v zostatkovej hodnote 14,41 eur.
Žalovanému do výlučného vlastníctva prikazuje:

1) vysávač značky Hyla zakúpený v roku 1994 v zostatkovej hodnote 165,97 eur,
2) cenné papiere na meno O. K. vedené u centrálneho depozitára cenných papierov Slovenskej
republiky, a. s. v zostatkovej hodnote 258,91 eur a
3) nárok zo združeného poistenia v Allianz- Slovenskej poisťovni, a. s. číslo účtu XXXXXXXX v
zostatkovej hodnote 185,30 eur.
Žalobkyňa je povinná žalovanému zaplatiť na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 46.807,25 eur a náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného na

pozemku parcela KN-C č. 1237 v sume 466,50 eur, a to všetko do 90 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

IV. Slovenskej republike priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie proti žalobkyni
v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu 50 %.V. Slovenskej republike priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu
50 % a proti žalovanému v rozsahu 50 %.

VI. Ing. Vladimírovi Kubincovi, znalcovi z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností, s miestom výkonu činnosti Ústredie 65, 023 56 Makov, priznáva nárok na znalečné v
konaní na súde prvej inštancie proti žalobkyni v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom prikázal do výlučného

vlastníctva žalobkyne: - 3-izbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu č. XXXX na ulici K. v F., na
parcele č. 1237 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na
príslušenstvách o veľkosti 6882/206040 v k. ú. F., zapísaný na LV č. XXXX a pozemku - parcela KNC
č. 1237 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 594 m2 v podiele o veľkosti 6882/206040, zapísaného
na LV č. XXXX v hodnote 46.000,- eur, - obývaciu stenu Luxor zakúpenú v r. 1986 v zostatkovej

hodnote 79,12 eur, - staršiu spálňu, rok zakúpenia 1986 v zostatkovej hodnote 447,65 eur, - ortopedický
matrac zakúpený v r. 2002 v zostatkovej hodnote 82,98 eur, - sedačku Pauli v zostatkovej hodnote
86,17 eur, - tlačiareň HP v zostatkovej hodnote 73,- eur, - Hifi vežu v zostatkovej hodnote 317,- eur,
- digitálny fotoaparát značky Olympus v zostatkovej hodnote 33,- eur, - automatická práčka značky
Tatramat v zostatkovej hodnote 0,- eur, - finančné prostriedky na bežnom účte v V., a. s. Bratislava č.

účtu: XXXXXXX/XXXX vo výške 83,95 eur, - stavebné sporenie v N. I. I., a. s. vo výške 1.965,88 eur z
titulu zmluvy č. 1540486501, - združené poistenie v Allianz Slovenská poisťovňa, a. s., č. 39155456 vo
výške 74,66 eur a - cenné papiere na meno D. K. Centrálneho depozitára cenných papierov v SR, a. s.
v hodnote 292,10 eur (výrok I.). Žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva: - detskú kombinovanú
posteľ v hodnote 14,41 eur, - vysávač značky Hyla, zakúpený v roku 1994 v hodnote 165,97 eur, -

televízor značky SONY zakúpený v roku 1998 v zostatkovej hodnote 331,94 eur, - šijací stroj značky
Veritas v hodnote 0,- eur, - plynový varič s 3 ks propán butánovej bomby v hodnote 0,- eur, - 2 kg
zásobníkvzostatkovejhodnote0,-eur,-motorovúpíluvzostatkovejhodnote374,59eur,-cennépapiere
na meno O. K. Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s. v hodnote 258,91 eur, - stavebné
sporenie v N. I. I., a. s. vo výške 683,72 eur z titulu zmluvy č. 1540485701, - finančné prostriedky v I.

I. č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 103,96 eur, - zostatok finančných prostriedkov na devízovom
účte žalovaného vedeného vo C., a. s., č. ú.: XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 44,98 eur, - zostatok
finančných prostriedkov na sporožírovom účte žalovaného na meno O. K. vedenom v F. I., a. s., č. ú.:
XXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.210,86 eur a - združené poistenie v Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.,
č.ú.:XXXXXXXXvovýške185,30eur(výrokII.).Zároveňžalobkyniuložilpovinnosťzaplatiťžalovanému

na vyrovnanie podielu z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 22.557,53
eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania (výrok IV.), štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči
žalovanému v rozsahu 50 % (výrok V.) a znalcovi Ing. Vladimírovi Kubincovi priznal nárok na náhradu
trov znaleckého dokazovania v rozsahu 50 % voči žalobkyni a v rozsahu 50 % voči žalovanému (výrok

VI.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“) vo vzťahu k majetku nadobudnutému za
trvania manželstva. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca spis.
zn. 8C/59/2003 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý v časti o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa

XX.XX.XXXX. Žalobkyňa ako predmet vyporiadania BSM uviedla byt č. XX na ul. K. č. XXXX v F. na
X. poschodí bytového domu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu a na príslušenstvách o veľkosti 6882/226040, obytný dom je postavený na pozemku parcela
č. 1237 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 594 m2 a hnuteľné veci - spálňové zostavy z roku
1986 a 2002, obývacia stena nadobudnutá v roku 1986, Sedačka Pauli stará + oprava nadobudnutá

v roku 1986, vysávač nadobudnutý v roku 1994, počítač Pentium nadobudnutý v roku 2001, tlačiareň
nadobudnutá v roku 2001, Hifi veža nadobudnutá v roku 2004, televízor SONY nadobudnutý v roku
2000, digitálny fotoaparát nadobudnutý v roku 2002, krb kompletná dodávka v roku 2003, záhradný
traktor - fréza nadobudnutý v roku 2000, motorová píla nadobudnutá v roku 2000, Vŕtačka a náradie
nadobudnuté v roku 2000, obrábací stroj píla nadobudnutý v roku 2000, drevený obklad nadobudnutý

v roku 2000, hodiny s barometrom nadobudnuté v roku 2000, auto zn. Fiat Croma nadobudnuté v roku1996, rezivo spracované v roku 2021, cenné papiere vedené v CSP, a. s, Bratislava, faktúra kozmetika
KELZA, faktúra N. J., pôžička J. J.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doplnil do masy BSM hnuteľné
veci - liatinové radiátory 200/500 2ks, nábytok detskej izby, Kuchynský stôl, detská kombinovaná posteľ,

plnenie životnej poistky platenej žalovaným, finančné prostriedky použité z účtu žalovaného vyčlenené
na podnikanie žalobkyne, drevotrieska do obchodu Firma J., plechové regále, sporenie syna W., strata
štátnej prémie, stavebné sporenie žalovaného, zmluvy o úrazovom poistení detí W., J. a K., ukradnuté
peniaze z chladničky, peniaze v Penzijnom fonde B. K., zaplatená exekučná námietka, žehlička Tefal,
stôl z obývačky, automatická práčka zakúpená v roku 1987, knižnica, staré mince, miešačka zakúpená

v roku 2002, finančné prostriedky vedené na účte žalobkyne v V. D., finančné prostriedky vedené na
účte žalovaného v I. I., Dejiny umenia 10 ks, prostriedky vybraté žalovaným z vkladnej knižky a účtu vo
C. M. D., a.s. a zostatok na vkladnej knižke, šijací stroj zn. Veritas, satelit, konvektor, satelitný prijímač
zakúpený v roku 2003, videorekordér FTV being zakúpený v roku 1985, plynový varič s troma kusmi
propánbutánových dvojkilogramových zásobníkov, chladnička s mrazničkou zakúpená v roku 2008,
fotoaparát Olympus 2,1 Mpx s pamäťovou kartou, PC pokladňa, software na počítačovú pokladňu a

program Alfa na vedenie účtovníctva, ku ktorým rovnako ako žalobkyňa uviedol navrhovanú zostatkovú
sumu ako aj bývalého manžela, ktorému má byť daná vec do majetku po vyporiadaní prikázaná. Ďalej
žiadal vylúčenie bytu na K. ulici XXXX v F. z BSM, keďže bol nadobudnutý pred uzavretím manželstva.
4. Po vykonanom dokazovaní, v rámci ktorého boli vypočuté sporové strany, svedkovia O. K., N. J.,
S. H., boli vykonané znalecké posudky č. 2/2009 Ing. Rudolfa Blendovského, č. 35/2009 Ing. Márie

Svrčkovej, č. 65/2009 PaedDr. Imricha Černého, č. 1/2011 Ing. Jána Balháreka, a č. 155/2016 Ing.
Vladimíra Kubinca, vyžiadané boli aj informácie peňažných ústavov I. I., F. I., C. M. D., a. s., N. D.,
a. s., V. D. a predložené aj iné listiny, súd prvej inštancie na podklade ustáleného skutkové stavu
vyhlásil vo veci dňa 08.03.2017 rozsudok. Uznesením Krajského súdu v Žiline, ako súdu odvolacieho,
spis. zn. 6Co/205/2017 zo dňa 31.05.2019 bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa

08.03.2017 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní bolo vykonanie (doplnenie) dokazovania na základe dôkazov označených
a predložených obidvomi procesnými stranami a vysporiadanie sa s prípadnými ich ďalšími návrhmi
na doplnenie dokazovania v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, zabezpečenie aktualizácie ceny
nehnuteľností, a to buď doplnením znaleckého posudku, resp. zabezpečením listinných dôkazných

prostriedkov ohľadom ceny porovnateľnej nehnuteľnosti v mieste a čase rozhodnutia prostredníctvom
strán sporu. Vo vzťahu k dlhu z titulu uzavretej pôžičky zo dňa 15.01.2004 medzi J. J. a žalobkyňou uložil
odvolací súd zistiť súdom prvej inštancie výšku nesplateného dlhu. Pri samotnom vyporiadaní BSM bolo
súdu prvej inštancie uložené, aby vychádzal z naznačených teoretických východísk prezentovaných
odvolacím súdom a odstránil nedostatky vo svojom postupe vytýkané odvolacím súdom.

5. Po zrušení v poradí prvého rozsudku vo veci a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie žalobkyňa na základe zaslanej výzvy podaním zo dňa 05.09.2019 špecifikovala
veci patriace do BSM, konkrétne staršiu spálňu nadobudnutú v roku 1986 bielohnedej farby, ktorá ku
dňu vyporiadania BSM už neexistuje v hodnote zakúpenej vo výške 447,65 eur a ku dňu rozvodu v
hodnote 50,- eur, matrac bielej farby zakúpený v roku 2002 v hodnote 82,98 eur (dokladom o kúpe

žalobkyňa nedisponuje), ktorý už neexistuje a šijací stroj, plynový varič, 2 kg zásobník plynovej bomby,
ktoré už taktiež neexistujú, hodiny s barometrom hnedej farby, ktoré sa nachádzajú u žalovaného na
U. v zostatkovej hodnote 66,39 eur, obývacia stena v hodnote 72,12 eur a kombinovaná posteľ v
hodnote 14,41 eur, ktoré už neexistujú. Ďalej produkovala tvrdenia vo vzťahu k sedačke Pauli zakúpenej
v roku 1986 v hodnote 86,17 eur sivej farby (už neexistuje), vysávaču zakúpenému v roku 1994 v

hodnote 165,97 eur (už neexistuje), tlačiarni v hodnote 73,- eur (už neexistuje), HiFi veži v hodnote
317,- eur (už neexistuje), televízoru SONY zakúpenému v roku 2000 v hodnote 594,17 eur s hodnotou
ku dňu právoplatnosti rozvodu vo výške 331,94 eur, ktorý využíva žalovaný, digitálnemu fotoaparátu v
hodnote 33,- eur (už neexistuje), krbu zabudovanému v rodinnom dome v U. u žalovaného zakúpenom
v hodnote 4.979,- eur, s aktuálnou hodnotou približne 2.500,- eur, záhradnému traktoru, motorovej

píle, obrábacom stroji zakúpenom žalovaným za účelom výroby nábytkov v hodnote 464,70 eur, so
zostatkovou hodnotou cca 320,35 eur, ktorý sa nachádza u žalovaného, drevenom obklade zakúpenom
v roku 2000 v sume predstavuje 265,55 eur so zostatkovou hodnotou cca 201,60 eur, miešačke
nachádzajúcej sa u žalovaného a šijacemu stroj Veritas, ktorý už neexistuje. Zároveň navrhla rozhodnúť
o vyporiadaní BSM v disparite 70 % (žalobkyňa) ku 30 % (žalovaný), čo vyplýva zo stavu, keď sa o chod

domácnosti a o maloleté deti starala výhradne žalobkyňa a v roku 2002 podala voči žalovanému návrh
na určenie výživného na maloleté deti, keďže tento v čase manželstva neprispieval na chod domácnosti,
ani na výživu maloletých detí, nezakupoval potraviny, nestaral sa o bežné výdavky chodu domácnosti,
platby za elektrinu, vodu či kúrenie. Potreba disparity vyporiadaných podielov podľa žalobkyne vyplývalaaj z rozhodnutia Okresného súdu Čadca vo veci spis. zn. 5P/152/2002, ako aj z následných rozhodnutí
a výkonov rozhodnutia voči žalovanému. Žalovaný si zhodnocoval svoj výlučný majetok, ktorý patril
výlučne jemu počas trvania manželstva, teda rodinný dom v obci U. a do spoločného majetku nijakým

spôsobom neprispieval.
6. Žalovaný v reakcii na podanie žalobkyne navrhol disparitu podielov po vyporiadaní v pomere 20
% (žalobkyňa) ku 80 % (žalovaný), pretože konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa
žalovaného sa so žalobkyňou o rodinu starali v rovnakom pomere, o syna W. sa žalobkyňa nestarala,
prídavky na deti a daňový bonus si nechávala pre osobnú potrebu, nezaplatila žiadnu čiastku výživného

podľa rozhodnutia 8C/59/2003 a iba zásluhou žalovaného vyštudovali deti čo chceli a nikdy im nič
nechýbalo. Ďalej uviedol, že žalobkyni ostali úspory a jemu dlhy a exekúcie. Vo vzťahu k hnuteľným
veciampatriacimdoBSMuviedol,žespálňazakúpenávroku1985zostalavbytevoveľmidobromstave,
vyzerá ako nová, v rámci spálne zakúpenej v roku 2002 sa jedná o kúpu značkového ortopedického
matraca 140 x 200 cm, Obývacia stena Luxor zakúpená v roku 1986 je vo veľmi dobrom stave, sedačka
Paulizakúpenávroku1986za14.500,-Skbolavrokoch2000-2002očalúnenákvalitnoulátkou,Vysávač

Hyla zakúpený asi v cene 40.000 ,- Sk ostal v byte
i s tepovačom (okrem pohonnej jednotky uskladnenej u žalovaného na U.), počítač Pentium a tlačiareň
HP sú nefunkčné a uskladnené na U. (po rozvode žalovaný podľa vlastných slov kúpil tlačiareň Canon,
ktorá ostala v byte a bola plne funkčná), Hifi veža a televízor SONY zakúpené matkou žalovaného
synovi W. ako dar do BSM nepatrí, digitálny fotoaparát Olympus vo veľmi dobrom stave zostal v byte

(pokiaľ si žalobkyňa zakúpila ďalší digitálny fotoaparát mal by patriť do BSM), krb nepatrí do BSM,
lebo sa začal stavať v lete 2004, záhradný traktor - frezka zakúpený matkou žalovaného, rovnako ako
aj motorová píla a obrábací stroj, na základe čoho nepatria do BSM, drevený obklad nepoužiteľný,
hodiny s barometrom neexistujú, auto zn. Fiac Croma 1996 ku dňu rozvodu neexistovalo, rezivo vo
vlastníctve matky žalovaného do BSM nepatrí, cenné papiere nadobudnuté na meno nepatria do BSM,

nezaplatené faktúry a pôžičku J. J. je potrebné prikázať do podielu žalobkyne, miešačka zakúpená
matkou žalovaného do BSM nepatrí. Vo vzťahu k ostatným, do konania vneseným veciam, trval žalovaný
na svojich pôvodných podaniach. Do BSM podľa žalovaného ďalej patria aj 4 lustre (na dva si nevie
spomenúť ako vyzerali, ale jeden v obývačke z dreva v zostatkovej hodnote cca 120,- eur, druhý
v zostatkovej hodnote cca 160,- eur) a dlhy žalobkyne voči žalovanému, konkrétne suma 16.500,-

Sk priznaná v konaní 2T/90/2006, suma 5.809,- eur priznaná v konaní sp. zn. 2T/138/2011 titulom
náhradného výživného, suma 1.249,60 eur z konania sp. zn. 8Er/159/2010, suma 703,59 eur titulom
manželského výživného z konania sp. zn. 4C/115/2005 a sp. zn. 10Er/402/2009. Ďalej žiadal zahrnúť
do masy BSM aj platbu za užívanie bytu vo výške 3.066,82 eur, polovicu prenájmu k bytu patriacemu
do BSM za užívanie, pretože od roku 2008 ho žalobkyňa užíva výlučne sama. Do BSM žiadal zaradiť

aj dlh vzniknutý tým, že žalobkyňa vybrala synovi W. účet vo výške 48.472,40 Sk a taktiež poistku z
Komunálnej poisťovne č. 411800908. Vo vzťahu k bytu na K. ulici uviedol, že nie je zrejmé, či v BSM
existuje, prípadne či ho žalobkyňa prenajíma.
7. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v súvislosti s prvým meritórnym
rozhodnutím vo veci a zároveň doplnením po vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie bolo v konaní preukázané, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Čadca č. k. 8C/59/2003-47 zo dňa 3.12.2003, právoplatným dňa 09.03.2004, ku
ktorému dňu zaniklo BSM sporových strán.
8. Citujúc ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“)
súd prvej inštancie pristúpil k vyporiadaniu BSM.

9. Na základe vykonaného dokazovania určil súd prvej inštancie veci patriace do masy BSM. Hnuteľné
veci primárne prikázal do výlučného vlastníctva toho z bývalých manželov, ktorý ich mal naposledy
v držbe alebo u ktorého sa nachádzali. Do výlučného vlastníctva žalobkyne preto prikázal obývaciu
stenu v hodnote 72,12 eur, ktorej hodnota bola stanovená na základe znaleckého posudku č. 65/2009
zo dňa 14.09.2009 vyhotoveného PaedDr. Imrichom Černým, znalcom v odbore bytové zariadenia,

odvetvie nábytok a bytové doplnky, v rámci ktorého posudku bola stanovená aj hodnota iného bytového
zariadenia - spálňa, obývacia stena, sedačka Pauli, drevený obklad, 2 ks liatinových radiátorov,
detská kombinovaná posteľ, biely plechový regál, krb nezmontovaný. Znalec napriek neúspešným
pokusom ohliadnuť hnuteľné veci stanovil ich všeobecnú hodnotu bez ohliadky. Hodnota niektorých
vecí bola určená ku dňu právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva sporových strán, t.

j. ku dňu 09.03.2004, aj znaleckým posudkom č. 1/2011 zo dňa 01.03.2011 vyhotoveným znalcom
Ing. Jánom Balhárekom, PhD., znalcom z odboru strojárstvo, zariadenia pre všeobecné účely, odhad
hodnoty strojových zariadení, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu strojov a strojových zariadení a
motorovej píly. Znaleckým posudkom č. 35/2009 zo dňa 14.04.2009 znalkyňa Ing. Mária Svrčková zodboru elektrotechnika, elektronika, odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky stanovila
na základe dostupných informácií s prihliadnutím na vek, cenové trendy, stav trhového prostredia,
všeobecnú hodnotu výpočtovej a spotrebnej elektrotechniky patriacej do BSM nachádzajúcej sa v byte

žalobkyne tlačiareň HP 840c, hifi SONY HCDRG 440, žehlička Tefal Avantis 100. Ďalšie hnuteľné veci
patriace do BSM, konkrétne televízor Sony, PC zostava, digitálny fotoaparát a hodiny s barometrom sa v
bytenenachádzaliaichobhliadkabolaneúspešná.Vovzťahukdigitálnemufotoaparátuzn.Olympussúd
prvej inštancie zistil, že bol ku v čase rozhodovania bol nefunkčný a už neexistuje. Do masy hnuteľných
vecí patriacich do BSM, ktoré súd medzi sporovými stranami vyporiadal, patril aj šijací stroj Veritas,

plynový varič, 3 ks propánbutánovej bomby (2 kg zásobník) a automatická práčka zn. Tatramat, u ktorých
vzhľadom na dobu ich nadobudnutia a mieru opotrebovania bolo nesporné, že majú nulovú hodnotu.
Rovnako tak súd vysporiadal aj hnuteľné veci patriace do masy BSM, ktoré sporové strany označili ako
veci, ktoré už neexistujú, resp. majú nulovú hodnotu, konkrétne vysávač zn. Hyla, detská kombinovaná
posteľ, ortopedický matrac, sedačka Pauli, spálňa a stará obývacia stena). Súhrnom uvedeného súd
prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne obývaciu stenu Luxor zakúpenú v roku

1986, staršiu spálňu rok zakúpenia 1986, ortopedický matrac zakúpený v roku 2002, sedačku Pauli,
tlačiareňHP,hifivežu,digitálnyfotoaparátzn.Olympus,automatickúpráčkuzn.Tatramat adovýlučného
vlastníctva žalovaného prikázal detskú kombinovanú posteľ, vysávač zn. Hyla, televízor zn. Sony, šijací
stroj Veritas, plynový varič s 3 ks propánbutánovej bomby, 2 kg zásobník, a motorovú pílu.
10. Hnuteľné veci, pri ktorých nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že boli nadobudnuté počas

trvania manželstva strán (konkrétne krb a hodiny s barometrom) a taktiež veci, u ktorých nemal súd
prvej inštancie preukázanú ich existenciu (nepreukázanie nadobúdacej ceny ani dohody strán na ich
hodnote) a veci, pri ktorých bývalí manželia nepreukázali, koľko bolo investované zo spoločného majetku
do oddeleného majetku jedného z manželov, do masy BSM súd prvej inštancie nezahrnul. Do masy
BSM nebol zahrnutý ani záhradný traktor - fréza a miešačka, keďže žalobkyňa, ktoré tieto veci ako

súčasť BSM navrhla, nekonkretizovala uvedené veci s uvedením ich značky, spôsobu nadobudnutia a
nepredložila doklady o ich nadobudnutí alebo fotografie.
11. Osobné motorové vozidlo zn. Fiat Croma, ktoré žalobkyňa navrhla prikázať žalovanému do
výlučného vlastníctva, bolo dňom 03.04.2006 prepísané na tretiu osobu. Motorové vozidlo bolo
zakúpené v roku 1996 za 165.000,- Sk. Počas manželstva bolo havarované a žalovaný ho dal opraviť a

sfunkčniť. V rokoch 2002 - 2003 ho mal predať jeho syn W., ktorý našiel kupca a finančné prostriedky za
predaj synovi W. žalovaný prenechal. Vozidlo bolo odpredané za 8.000,- Sk, čo vyplynulo zo zápisnice
o pojednávaní vo veci sp. zn. 8C/59/2003 zo dňa 20.07.2009.
12. Vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o pôžičke medzi žalobkyňou ako dlžníkom a J. J. ako veriteľom
zo dňa 15.01.2004 bol v konaní ako svedok vypočutý veriteľ, ktorý uviedol, že sa jednalo o pomoc

pre žalobkyňu na prekrytie finančných záväzkov, ktoré mala s tým, že požičanú sumu nevracala v
pravidelných mesačných splátkach, ale podľa svojich možností. Ku dňu výsluchu (22.1.2020) boli všetky
finančné záväzky vyplývajúce z danej pôžičky žalobkyňou splatené. Svedok si nepamätal aká výška
dlhu to mohla byť vo vzťahu k žalobkyni, ani kedy došlo k zaplateniu celej pôžičky, uvedenú vec
mala na starosti jeho manželka, a nemá k dispozícii ani žiadne doklady preukazujúce splácanie dlhu.

Finančné prostriedky požičal žalobkyni ako fyzická osoba na základe dobrých vzťahov, ktoré medzi
ním a žalobkyňou boli. Súd prvej inštancie tak mal v konaní preukázané, že ku dňu vyporiadania BSM
bola pôžička poskytnutá fyzickou osobou žalobkyni v celom rozsahu splatená a ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia súdu o rozvode manželstva sporových strán (09.03.2004) výška dlhu nebola preukázaná.
13. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie prikázal do výučného vlastníctva

žalobkyne aj existujúce finančné prostriedky na jej bežnom účte V. D., a.s. Bratislava, č. účtu XXXXXXX/
XXXX vo výške 83,95 eur, stavebné sporenie v N., a.s. vo výške 1.965,88 eur z titulu zmluvy č.
1540486501, združené poistenie v Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. č. 39155456 vo výške 74,66 eur,
ako aj cenné papiere na meno D. K. z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. v hodnote
292,10 eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal cenné papiere na meno O. K. v Centrálnom

depozitári cenných papierov SR v hodnote 258,91 eur, stavebné sporenie v N., a.s. vo výške 683,72
eur z titulu zmluvy č. 1540485701, ktorú mal žalovaný na uzavretú na svoje meno a ďalej preukázané
zostatky finančných prostriedkov na účtoch vedených na meno žalovaného ku dňu zániku manželstva -
v I. I., a.s. na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 103,96 eur, zostatok na devízovom účte žalovaného
vedeného vo C., a.s. č. účtu: XXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 44,98 eur, zostatok na sporožírovom

účte vedenom v F. I., a.s. č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.210,86 eur; poistenie v O. I. I., a.s.
č. účtu XXXXXXXX vo výške 185,30 eur.
14. Do masy BSM súd prvej inštancie zahrnul a následne aj vyporiadal nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. územie F., ktoré boli predmetom oceňovania znaleckého posudku Ing.Vladimíra Kubinca č. 155/2016 zo dňa 31.10.2016, konkrétne byt č. XX na X.poschodí, vchod D., v
dome XXXX vrátane pomernej časti na pozemku prislúchajúcej k bytu parc. č. 1237, ktorého všeobecná
hodnota bola po aktualizovaní a doplnení znaleckého posudku stanovená na sumu 46.000,- eur. Pokiaľ

žalobkyňa namietala tú skutočnosť, že do ohodnotenia nehnuteľnosti bola zarátaná rekonštrukcia bytu,
na ktorú sa odvolávala aj v rámci odvolania proti prvému meritórnemu rozhodnutiu súdu vo veci, súd
prvej inštancie na tieto námietky neprihliadal vzhľadom k tomu, že rešpektoval právny názor súdu druhej
inštancie, ktorý si mal zabezpečiť aktualizáciu ceny nehnuteľnosti doplnením znaleckého posudku, resp.
s inými listinnými dôkazmi a pokiaľ žalobkyňa mala za to, že došlo k zhodnoteniu nehnuteľností v

rámcikoncentračnejzásadyuplatnenejvprejednávanejveci,mohlapredložiťlistinnýdôkazpreukazujúci
výšku investícií do predmetného bytu vrátane časového rozhodného obdobia, v ktorom táto investícia
bola realizovaná. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni predmetnú nehnuteľnosť a to aj z
toho dôvodu, že členský podiel k bytu nadobudla pred uzavretím manželstva so žalovaným. Za prevod
členských práv vyplatila 15.753,- Sk, naďalej býva v predmetnom byte, vlastníctvo k bytu bolo prevedené
na základe zmluvy V1548/96 zo dňa 05.02.1996 a spoluvlastnícky podiel k parcele KNC č. 1237 o

výmere 594 m2 vo veľkosti 6882/2260640, zapísaný na LV č. XXXX, pod domom č. XXXX na K. ulici
v F. bol prevedený na žalobkyňu a žalovaného kúpnou zmluvou č. 1582/2005 zo dňa 15.2.2005 do
podielového spoluvlastníctva.
15. Napokon sa súd prvej inštancie vysporiadal aj so započítaním sumy 2.489,54 eur v prospech
žalovaného (ako polovica zo sumy 150.000,- Sk použitých zo spoločných prostriedkov do podnikania

manželky) tak, že uvedenú sumu pri výpočte finančného vyrovnania podľa § 148a ods. 1 OZ nezohľadnil,
keď vzhľadom na skutkový stav súdenej veci nebolo preukázané, aké veci boli pre podnikanie žalobkyne
zakúpené zo spoločných peňazí.
16. Súhrnom uvedeného tak súd prvej inštancie ustálil aktíva tvoriace BSM sumou 52.910,15 eur, z
toho aktíva prikázané žalobkyni predstavujú sumu 49.535,51 eur a aktíva prikázané žalovanému sumu

3.374,64 eur.
17. Na základe námietok vznesených žalobkyňou aj žalovaným skúmal prípadnú aplikáciu zásady
disparity podielov vyporiadaného BSM, avšak dôvody na takýto postup súd prvej inštancie nevidel.
Aplikujúc na zistený skutkový stav základné zásady vyporiadania BSM účastníkov podľa ust. § 150 OZ
(potreby maloletých detí, starostlivosť o rodinu, zaslúženie sa o nadobudnutie a udržanie spoločných

vecí) dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je daný právny základ na prihliadnutie a vyhodnotenie
vyporiadania spoločného majetku oboch účastníkov konania v prospech žalobkyne a ani v prospech
žalovaného. V konaní nebolo zistené nezlučiteľné správanie sa na strane žalovaného v rozhodnom
období do rozvodu manželov, pretože z hľadiska súdnej praxe dôvody, ktoré viedli k rozvratu manželstva
manželov, sú považované za často vznikajúce rozpory medzi manželmi majúce základ v charakterových

vlastnostiach v danom prípade žalovaného, ktorý podozrieval žalobkyňu z nevery, hoci táto preukázaná
nebola. Nebol zistený ani taký útok na základné osobnostné práva ako je ochrana života a zdravia,
občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ktoré sú vymenované v § 11 OZ patriace každej fyzickej osobe a
chránené Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, ktoré by mali právny základ v posúdení uplatnenej
zásady disparity na strane žalobkyne, ako aj na strane žalovaného. Obaja manželia sa primeraným

spôsobom pričinili k nadobudnutiu vecí, ktoré súd zahrnul do masy BSM s tým, že žalovaný pracoval
v Českej republike „na týždňovky“, prispieval na domácnosť do času, kedy sa vzťahy medzi manželmi
nevyostrili a vyživovacia povinnosť mu rozhodnutím súdu vo vzťahu k maloletým deťom bola riadne
určená. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM vychádzal z rovnakých
podielov bývalých manželov.

18. Pri zachovaní rovnosti podielov súd prvej inštancie ustálil výšku podielu každého manželov sumou
26.455,07 eur, keďže celková hodnota aktív tvoriacich BSM predstavovala sumu sumou 52.910,15 eur.
Zohľadnil však vo vzťahu k žalobkyni sumu 522,90 eur, ktorú žalobkyňa vyplatila za prevod členských
práv pred uzavretím manželstva k predmetnému bytu a na podiel žalobkyne tak prislúchala suma
25.932,17 eur. Následne od tejto sumy súd prvej inštancie odpočítal súhrnnú hodnotu aktív tvorenú

hnuteľnými vecami priznanými žalovanému vo výške 3.374,64 eur a dospel tak ku sume 22.557,53 eur,
ktorá predstavuje finančné vyrovnanie žalobkyne v prospech žalovaného titulom vyporiadania BSM.
Uvedenú sumu súd ako povinnosť v rámci výroku III. napadnutého rozsudku uložil žalobkyni vyplatiť
žalovanému v lehote do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.
19. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP, keď s prihliadnutím

na charakter prejednávaného sporu ako aj na čiastočnú úspešnosť oboch sporových strán v konaní
nepriznal nárok na ich náhradu žalobkyni ani žalovanému. Zároveň priznal štátu voči žalobkyni a
žalovanému nárok na náhradu trov v rovnakom pomere (po 50 % od každej sporovej strany) a rovnakotak aj súdom ustanovenému znalcovi za vykonaný znalecký posudok č. 26/2020 priznal nárok na
náhradu trov znaleckého dokazovania v pomere 50 % od žalobkyne a 50 % od žalovaného.
20. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Odvolateľka namietala ustálenú hodnotu nehnuteľností patriacich do masy BSM, konkrétne 3-
izbovéhobytuč.XXnaX.poschodíbytovéhodomuč.XXXXnaK.ulicivF.,postavenéhonaparc.č.1237
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstvách
vo veľkosti 6882/206040 pre kat. úz. F., zapísaných na LV č. XXXX a pozemku CKN parc. č. 1237

o výmere 594 m2 v podiele 6882/206040 na LV č. XXXX, ktorá bola určená sumou 64.000,- eur. Zo
znaleckého posudku č. 2/2009 vypracovaného znalcom Ing. Blendovským dňa 07.04.2009 vyplýva iná
hodnota V konaní boli vypracované znalcom Ing. Kubincom vypracované dva znalecké posudky - č.
155/2016ač.26/2020zdôvoduurčeniaaktuálnejcenynehnuteľnostíkudňuvyporiadaniaBSM.Voboch
posudkoch vypracovaných Ing. Kubincom sa uvádza, že bytový dom, kde sa predmetný byt nachádza,
bol v roku 2015 a 2016 rekonštruovaný a v porovnaní so stavom zdokumentovaným v posudku Ing.

Blendovského je zrejmé, že došlo k zhodnoteniu bytu, ku ktorému došlo z finančných prostriedkov
žalobkyne a ňou vložené investície by sa mali odrátať od celkovej hodnoty nehnuteľnosti. Nesúhlasila
ani s tým, že súd prvej inštancie zohľadnil sumu 150.000,- Sk (odvolateľkou uvedená nesprávne mena
„Euro“) ako sumu financií použitých na zariadenie podnikania. Predmetné finančné prostriedky boli
použiténazhodnoteniemajetkuobochmanželov,pretoževýnosyzpodnikaniamohlipotenciálneprispieť

k zvýšeniu životnej úrovne oboch manželov. Súd prvej inštancie pochybil aj tým spôsobom, že sa
nezaoberal s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM, ktoré si zobral žalovaný („zmizli“ z účtov
ešte pred rozvodom manželstva), napr. suma cca 200.000,- Kč, ktoré mal žalovaný v peňažnom ústave
v ČR. Súd nijakým spôsobom nezohľadnil ani tvrdenia týkajúce sa predložených vkladných knižiek, z
ktorých boli vyberané finančné prostriedky a tieto žalovaný pravdepodobne investoval do rodinného

domu patriaceho jeho matke, ktorý mu následne darovala do výlučného vlastníctva. Žiadne dokazovanie
súd prvej inštancie nevykonal ani vo vzťahu ku krbu nachádzajúcemu sa v rodinnom dome žalovaného
v U.. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že krb bol vybudovaný až po rozvode manželstva, k takémuto tvrdeniu
neprodukoval žiaden dôkaz, naopak odvolateľka si pamätá, ako sa krb a rekonštrukcia predmetného
rodinného domu vykonávali počas trvania manželstva sporových strán. Namietala aj znalecký posudok

č. 65/2009 vypracovaný PaedDr. Černým dňa 14.09.2009, ktorý ohodnocované predmety nevidel a
nemal ich ani žiadnym spôsobom zdokumentované. Aj auto Fiat Croma malo podľa odvolateľky tvoriť
masu BSM a pokiaľ ho žalovaný predal, do masy BSM tvorili získané finančné prostriedky. Žalovaný
nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o jeho poškodení a ani o tom, že ho daroval synovi W..
Pre prípad darovania bez súhlasu druhého manžela by sa naviac jednalo o neplatný úkon. Žalobkyňa

namietala aj prikázanie matracu v zostatkovej hodnote 82,98 eur do jej vlastníctva, pretože sa jedná o
matrac používaný žalovaným, ktorý je v dezolátnom stave Rozporovala hodnotu fotoaparátu Olympus
a tlačiareň HP je nefunkčná, s nemožnosťou jej pripojenia na žiadne zariadenie. Zostatkovú hodnotu
Hifi veže určenú sumou 317,- eur považuje odvolateľka za prehnanú s tým, aby bola aj s tlačiarňou
HP prikázaná do vlastníctva žalovaného. Odvolateľka sa nestotožnila ani so záverom súdu o absencii

dôvodov pre použitie disparity vyporiadaných podielov, keď žalovaný sa počas manželstva o syna
W. nestaral, spoločný byt bol v dezolátnom stave zatiaľ čo žalovaný zveľaďoval rodinný dom v U. a
poukázala aj na násilné správania žalovaného k žalobkyni preukázané v konaní sp. zn. 1To/97/2011 a
sp. zn. 10C/109/2008. Súčasťou masy BSM mal byť podľa odvolateľky aj dar od jej matky v hodnote
10.000,- Sk.

22. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na svoju argumentáciu produkovanú
v rámci prebiehajúceho odvolacieho konania. Namietal nesprávne ohodnocovanie predmetného bytu
ako aj niektorých hnuteľných vecí znalcami v prebiehajúcom spore, na ktorý stav súd prvej inštancie
neprihliadal pri svojom rozhodovaní. Nestotožnil sa ani s tvrdeniami žalobkyne ohľadne jej podnikania,
pomoci pri stavbe krbu a iných jej tvrdeniach. Automobil FIAM CROMA kúpený sporovými stranami

počas manželstva daroval žalovaný spoločnému synovi W. a poukázal aj na ním tvrdené výbery
žalobkyne zo sporiaceho účtu syna, ktoré prostriedky majú byť zahrnuté do masy BSM ako aktíva.
Ďalej sa vyjadroval aj k jednotlivým hnuteľným veciam, ku ktorým svoju argumentáciu bližšie popísal
aj v opravnom prostriedku podanom proti napadnutému rozsudku. Žalovaný žalobkyňu nikdy fyzicky
ani psychicky netýral, jedná sa zo strany žalobkyne o vyfabulované tvrdenia a klamstvá, pričom

poukázal na trestné konania sp. zn. 2T/138/2011, 2T/90/2016, 1T/114/2004, 1T/81/2014, 1T/27/2011 a
na občianskoprávne konania sp. zn. 7C/31/2006, 11P/31/2005, 5P/128/2002 a 8Co/200/2004. Z dôvodu
produkovaniaklamstievanepravdivýchinformáciizostranyžalovanejajejprávnehozástupcunavrhoval
disparitu podielov po vyporiadaní BSM v pomere 20 % ku 80 % vo svoj prospech.23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa
domáhal jeho zmeny tak, že súd prikáže predmetný byt do jeho výlučného vlastníctva v cene zvýšenej
o 20 % a disparitu vyporiadaných podielov určí pomerom 20 % žalobkyňa 80 % žalovaná, alternatívne

sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Odvolateľ namietal postup súdu, ktorý v konaní nevypočul deti sporových strán a nezohľadnil
skutočnosť, že s predmetným bytom a hnuteľnými vecami v ňom umiestnenými, ktoré tvoria súčasť
masy BSM, nakladala a užívala žalobkyňa dlhé roky bez jeho súhlasu. Žalovaný produkoval výpočet
rôznych finančných súm, o ktoré sa mala žalobkyňa obohatiť „na základe vzťahov z manželstva“ a v

konaní klame a zavádza. Rozpísal aj ním vnímané výdavky a plnenia vo vzťahu k spoločným deťom a
poukázal aj na svoje majetkové pomery. Podľa odvolateľa je tu hrubý nepomer vo výžive spoločných
detí a v konaní o vyporiadanie BSM malo dôjsť k disparite určených podielov v pomere 20 % podiel
žalobkynea80%podielžalovaného.Nestotožnilsasurčenímhodnotyniektorýchhnuteľnýchvecí,ktoré
ustanovení znalci nevideli, námietky smeroval aj voči (ne)zohľadneniu podnikania jedného z manželov
na BSM a namietal aj to, že mu nebolo v konaní doručené podanie protistrany žurnalizované na čl.

1033-1102 súdneho spisu. Žalovaný chcel dať vypracovať znalecký posudok, predmetom ktorého by
bolo ohodnotenie predmetného bytu, avšak žalobkyňa na byte vymenila zámok a nedostane sa doň
nielen žalovaný, ale ani syn W. Namietal znalecký posudok č. 155/2016 ako aj č. 26/2020 Ing. Kubinca,
pričom vznesené námietky súd nevyhodnocoval a ďalej navrhoval predmetný byt predať a výťažok
z predaja rozdeliť medzi bývalých manželov. Žalobkyňa v byte nebýva, podľa názoru žalovaného ho

prenajíma a mal by tak mať právo na plnenie časti prenájmu. Nestotožnil sa s určenou zostatkovou
cenou obývacej steny v hodnote 79,12 eur, nesúhlasil ani s cenou určenou pre spálňu, matrac a sedačky,
práčku, hifi veža bola dar matky žalovaného jeho synovi W. a nejde o súčasť BSM a nesúhlasil s
prikázaním detskej kombinovanej postele a plynového variča s 3 ks plynových bômb, keďže tieto veci sa
nachádzajú v byte a ani s vysávačom, ktorého príslušenstvo zostalo na byte šijacím strojom ktorý zostal

na byte a o ktorý, rovnako ako aj o vysávač, žalobkyňa prejavila záujem. Do BSM nemá byť zaradený
ani televízor SONY a ani motorová píla, ktorá bola kúpená z peňazí matky žalovaného. Poukázal aj
na existenciu žehličky Tefal ešte v roku 2009 čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 35/2005, ktorú vec
však súd neprikázal do vlastníctva ani jednej zo sporových strán a súd postupoval nesprávne aj pri
nezaradení chladničky s mraziakom CALEX do masy vyporiadaného BSM. Pri vyporiadaní malo byť

zohľadnené aj stavebné sporenie zriadené synovi W., z ktorého účtu žalobkyňa vybrala sumu 1.608,99
eur, ako aj iné hnuteľné veci, na ktoré poukazoval v rámci konania na súde prvej inštancie, ktoré počas
trvania manželstva existovali (napr. lustre, kuchynský stôl). Celkovo žalovaný namietal, že skutkový
stav zistený súdom prvej inštancie neobstojí, keďže žalobkyňa pri niektorých veciach nepreukázala, že
boli nadobudnuté zo spoločných peňazí, žalovanému nebolo umožnené dať si vypracovať súkromný

znalecký posudok na predmetný byt, vypracovaný znalecký posudok č. 155/2016 aj jeho doplnenie č.
26/2020 neobstojí a súd nevykonal navrhované dôkazy výsluchom detí sporových strán.
25. Žalobkyňa v reakcii na odvolanie žalovaného uviedla, že obsahuje účelové tvrdenia a poukázala na
svoje tvrdenia produkované v podanom odvolaní.
26.Žalovanývrámciodvolacejreplikyuviedol,žežalobkyňasanevyjadrilakniektorýmprocesným(napr.

tvrdenia žalovaného o ovplyvňovaní znalca) aj skutkovým tvrdeniam žalovaného v podanom odvolaní
(napr. ním navrhované zvýšenie cenového ohodnotenia predmetného bytu o 20 %). Pokiaľ žalobkyňa
tvrdí, že žalovaný býva na „neďalekom sídlisku“, tak nech túto skutočnosť preukáže, príp. preukáže, že
byt kupoval za trvania manželstva. Trval na vypočutí detí sporových strán v konaní, čo by pomohlo k
„zisteniu pravdy“.

27. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), konštatujúc, že odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalobkyňou, aj žalovaným, keďže
nebolo vo veci rozhodnuté úplne súlade s ich návrhmi, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti
ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], po
nariadení pojednávania (385 ods. 1 CSP), po zopakovaní a doplnení dokazovania, na základe ktorého

ustálil ďalej uvedený skutkový stav, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 CSP, t. j. v celom rozsahu, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu. Súčasne v zmysle ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie, ako aj nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok
každej zo strán sporu je čiastočne dôvodný, a to z nasledovných dôvodov:
29. Ako už bolo vyššie spomenuté, odvolací súd je pri prieskume odvolaním napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehotyna podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobkyňa v podanom odvolaní a ani následne do uplynutia
odvolacej lehoty nenamietala záver súdu prvej inštancie, že predmetný byt spolu s prislúchajúcim
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu patrí do

BSM. Svoju námietku opaku produkovala po prvý raz v konaní až v priebehu samotného odvolacieho
konania v podaní zo dňa 31.08.2022. Ak teda žalobkyňa nevzniesla svoju námietku v rámci plynutia
odvolacej lehoty, nemohol odvolací súd na ňu prihliadať a preskúmavať záver súdu prvej inštancie
o nadobudnutí predmetného bytu spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu do BSM strán sporu. Súčasne v rámci vyporiadania

BSM odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie, do vyporiadania aj spoluvlastnícke podiely oboch
strán o veľkosti 3441/226040 k pozemku parcela KN-C č. 1237 evidovanému na LV č. XXXX, k. ú. F.,
na ktorom je postavený bytový dom súp. č. XXXX, v ktorom sa nachádza predmetný byt strán sporu,
hoci tieto spoluvlastnícke podiely nadobudli strany až po zániku BSM. K tomuto záveru dospel odvolací
súd na podklade ust.
§ 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého s

vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo
iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený,
a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode
vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel
na pozemku a na priľahlom pozemku. Z dôvodu nerozlučnosti vlastníctva bytu v bytovom dome a

pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, tak nebolo možné vyporiadať predmetný byt spolu s
prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu prikázaním jednému z manželov bez toho, aby sa zároveň tento spôsob vyporiadania nevzťahoval
aj na spoluvlastnícke podiely strán k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený.
30. Nad rámec odvolacích dôvodov a zdôraznenie vecnej správnosti zaradenia predmetného bytu

spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu súdom prvej inštancie do masy vyporiadavaného BSM však odvolací súd považuje za
účelné vyjadriť sa k žalobkyňou nastolenej otázke vlastníctva predmetného bytu spolu s prislúchajúcim
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu.
Žalobkyňa argumentovala svoju námietku s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS

591/2014-13 zo dňa 24.09.2014 (tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/291/2006 zo dňa
28.02.2008). V súdenej veci však nešlo o totožný prípad, a to z dôvodu, že zmluvu o prevode vlastníctva
družstevného bytu uzavreli dňa 05.02.1996 ako nadobúdatelia tak žalobkyňa, ako aj žalovaný za trvania
manželstva (teda aj BSM). Vo veciach dotknutých judikatúrou, na ktorú poukazovala žalobkyňa, však
zmluvu o prevode vlastníctva k družstevnému bytu uzavrel iba jeden z manželov, a to práve ten

z nich, ktorý sa stal členom družstva pred uzavretím manželstva (teda pred vznikom BSM). Tento
zásadný rozdiel však žalobkyňa vo svojej námietke nezohľadnila. Podstata označených rozhodnutí
najvyšších súdnych inštancií je založená na právnom názore, v zmysle ktorého so zreteľom na
špecifický charakter práva spoločného nájmu podľa ust. § 704 ods. 2 OZ, pokiaľ člen družstva, ktorý je
nájomcom družstevného bytu, nadobudol tieto práva pred uzavretím manželstva, pri prevode vlastníctva

družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva, nedochádza k transformácii družstevných
práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu), ale iba k transformácii družstevných
práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok nadobudnutý jedným z
manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To znamená, že v takomto
prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania

manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva.
Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku BSM. Pokiaľ však v súvislosti s nadobudnutím
vlastníckeho práva k bytu jedným z manželom boli vynaložené spoločné prostriedky manželov, nie
je vylúčené, aby ich vynaloženie pri vyporiadaní BSM bolo kompenzované podľa zásad vyporiadania
takýchto pohľadávok vyplývajúcich z OZ. V súdenej veci bolo však potrebné prihliadať práve na tú

(nespornú) skutočnosť, že zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavreli ako nadobúdatelia
tak žalobkyňa, ako aj žalovaný za trvania manželstva. Účastníci zmluvy (na strane prevádzajúceho
Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci a na strane nadobúdateľov žalobkyňa a žalovaný) tak
vyjadrili nepochybne svoju vôľu, na strane prevodcu previesť predmet prevodu obom manželom do
BSM a na strane nadobúdateľov nadobudnúť predmet prevodu do BSM. Ak aj v danom prípade

išlo podľa obsahu zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu k bezodplatnému prevodu, avšak
nadobúdateľmi boli obidvaja manželia a obidvaja pri uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu prejavili vôľu nadobudnúť prevádzanú vec do BSM, potom sa táto vec stala predmetom ich BSM.
Práve táto prejavená vôľa je tak v danom prípade určujúca. Nič totiž nebránilo žalobkyni, aby zmluvuo prevode vlastníctva družstevného bytu uzavrela na strane nadobúdateľa ona sama. Na uvedenom
závere nemení nič ani ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
dotknutej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, keďže predmetný byt spolu s prislúchajúcim

spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu bol
prevedený do vlastníctva nájomcovi, v danom prípade žalobkyni (ako výlučnému členovi bytového
družstva). Z ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. totiž nemožno vyvodiť, že by nebolo možné byt
previesť družstevný byt spolu s členom bytového družstva aj manželovi tohto člena do BSM.
31. Pokiaľ ide o určenie všeobecnej hodnoty predmetného bytu spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym

podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s spoluvlastníckych
podielov strán k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, odvolací súd vychádzal zo zásady,
že pre účely vyporiadania BSM je potrebné vychádzať zo stavebno-technického stavu oceňovaných
nehnuteľností ku dňu zániku BSM strán, avšak z cien zodpovedajúcich aktuálnym všeobecne záväzným
predpisom, teda z cien platných v čase vyporiadania BSM, t. j. v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní
BSM (k tomu pozri zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/1971 zo dňa 03.02.1979

publikované v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR pod publikačným č.
R 42/1972). Za základ pre stanovenie hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností tak odvolací súd zobral
doplnenie znaleckého posudku č. 26/2020 (znalecký úkon č. 117/2022) vypracované Ing. Vladimírom
Kubincom, ako odvolacím súdom ustanoveným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, keďže strany sporu v podaných odvolaniach namietali hodnotu

nehnuteľností ustálenú súdom prvej inštancie a súčasne dôkazy vykonané súdom prvej inštancie na
určenie hodnoty nehnuteľností pre účely vyporiadania už v priebehu odvolacieho konania stratili na
svojej aktuálnosti, a tým nezodpovedali vyššie spomenutej zásade určovania hodnoty vecí pre účely
vyporiadania BSM, a teda ani zásade uvedenej v ust. § 217 ods. 1 CSP. Odvolací súd však za
základ pre svoje rozhodnutie vzal všeobecnú hodnotu nehnuteľností [§ 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení] určenú
znalcom, avšak upravenú z dôvodu, že odvolací súd nepovažoval za správny postup znalca, ktorý pri
výpočte všeobecnej hodnoty stavby (rozumej predmetného bytu a k nemu prislúchajúceho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu) hodnotil ekonomické faktory - druh
porovnateľnej ceny porovnávanej nehnuteľnosti (rozumej predmetného bytu a k nemu prislúchajúceho

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu) o 20 % horšie ako u
porovnateľných bytov (č. 1 až č. 3), a to výlučne len z dôvodu (str. 17 doplnenia znaleckého posudku
č. 26/2020, časť Výpočet všeobecnej hodnoty stavby, bod 1.; ako aj znalec potvrdil pri svojom výsluchu
na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 16.11.2022), že porovnateľné byty sa predávajú dobrovoľne
a porovnávaný byt je dôvodom vyporiadania BSM v súdnom spore. Skutočnosť, že porovnávaný byt

je predmetom súdneho sporu o vyporiadanie BSM však pre stanovenie hodnoty porovnávaného bytu
za účelom vyporiadania BSM nemôže mať medzi stranami sporu právnu relevanciu. V danom prípade
totiž nejde o riziko pre prípadného kupujúceho v podobe spornosti vlastníckeho práva predávajúceho
(v danom prípade spornosti vlastníckeho práva k predmetnému bytu medzi stranami a treťou osobou),
prípadne v podobe inej právnej vady, ktorá skutočnosť môže ovplyvňovať negatívne trhovú cenu

predávanej nehnuteľnosti. V čase účinnosti vyporiadania BSM už takýto faktor nemôže mať vplyv na
hodnotu nehnuteľnosti, a teda určenie hodnoty predmetného bytu so zohľadnením takéhoto faktora by
v konečnom dôsledku viedlo k neprípustnému zvýhodneniu tej strany sporu, ktorej by bol predmetný byt
prikázaný do výlučného vlastníctva. Táto strany by ho totiž získala do výlučného vlastníctva za cenu o 20
% nižšiu ako je všeobecná hodnota takéhoto bytu, resp. jeho trhová cena. Preto odvolací súd pri určení

všeobecnejhodnotypredmetnéhobytuspolusprislúchajúcimspoluvlastníckympodielomnaspoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu túto vypočítal (vychádzajúc v ostatnom z doplnenia
znaleckého posudku č. 26/2020) tak, že pri výpočte priemernej porovnateľnej hodnoty [ktorá je základom
pre určenie všeobecnej hodnoty vynásobením priemernej porovnateľnej hodnoty výmerou stavby (MJ),
v danom prípade 67,79 m2] zohľadnil ekonomické faktory - druh porovnateľnej ceny u všetkých troch

porovnateľných bytov ± 0,00 % zhoda. Potom rovnakým postupom ako znalec na str. 18 doplnenia
znaleckého posudku č. 26/2020 odvolací súd vypočítal porovnateľnú hodnotu na MJ u všetkých troch
porovnateľných nehnuteľností: byt č. 1: 1.915,- eur / m2 x (+ 0,0000 + 0,0000 + 0,0500 - 0,0500 + 0,0000
- 0,2000 - 0,2000) = 1.915,- eur / m2 x 0,6000 = 1.149,- eur / m2; byt č. 2: 1.841,27 eur / m2 x (+ 0,0000
+ 0,0000 + 0,0000 - 0,0500 + 0,0000 - 0,0500 - 0,0000) = 1.841,27 eur / m2 x 0,9000 = 1.657,14 eur /

m2; byt č. 3: 1.793,65 eur / m2 x (+ 0,0000 + 0,0500 + 0,0500 - 0,0500 + 0,0000 - 0,2000 - 0,1000) =
1.793,65eur/m2x0,7500=1.345,24eur/m2.Následneodvolacísúdvypočítalpriemernúporovnateľnú
hodnotu na MJ: (1.149,- + 1.657,14 + 1.345,24) eur / m2 / 3 = 1.383,79 eur / m2. Nakoniec odvolací
súd vypočítal všeobecnú hodnotu stavieb stanovenú metódou porovnávania ako VŠHS = 67,79 m2 x1.383,79 eur / m2 = 93.807,12 eur. Súčasne odvolací súd prevzal pri svojom rozhodovaní všeobecnú
hodnotu spoluvlastníckych podielov strán na pozemku, na ktorom je postavený predmetný bytový dom,
určenú znalcom metódou polohovej diferenciácie u každej zo strán sporu vo výške 466,50 eur. Z takto

ustálenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností, teda po zhodnotení znaleckého dokazovania podľa svojej
úvahy v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 ods. 1 CSP, odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí.
32. Žalobkyňa voči doplneniu znaleckého posudku č. 26/2020 namietala výber znalcom použitej
metódy stanovenia všeobecnej hodnoty stavieb (rozumej predmetného bytu spolu s prislúchajúcim
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu), zjavne

sledujúc záujem na ustálení čo najnižšej všeobecnej hodnoty stavieb pre účely vyporiadania, keďže
navrhovala stavby prikázať do jej výlučného vlastníctva, odvolací súd sa stotožnil s vyjadrením znalca
k tejto námietke, že je výlučne na názore znalca, ako odborne spôsobilej osoby, ktorú hodnotu stavieb
vypočítanú dvoma metódami vyberie a odporučí ako vhodnú. Aj z pohľadu odvolacieho súdu bolo
vhodnejšie vychádzať zo všeobecnej hodnoty vypočítanej porovnávacou metódou, čomu nasvedčujú
ponukynapredajporovnateľnýchbytovvdanomčaseamieste,ktorésúsúčasťoudoplneniaznaleckého

posudku. Všeobecná hodnota stavieb vypočítaná znalcom metódou polohovej diferenciácie (44.898,81
eur) sa javí odvolaciemu súdu ako neprimerane nízka v porovnaní s ponukami na predaj porovnateľných
bytov v danom čase a mieste, ktoré sú súčasťou doplnenia znaleckého posudku. Žalobkyňa totiž
nenamietala, že by v danom prípade znalec zobral ako podklad pre výpočet všeobecnej hodnoty stavieb
porovnávacou metódou stavby, ktoré nie sú porovnateľné s porovnávanou stavbou. Namietala len, že

nejde o reálne uskutočnené predaje. Odvolací súd zároveň prihliadal na to, že všeobecná hodnota
majetku je v ust. § 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. definovaná ako
výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny
hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou

informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej
hodnoty. Inými slovami, všeobecná hodnota majetku by sa mala v čo najväčšej miere približovať k
cene v reálnych trhových podmienkach. Neobstojí ani ďalšia námietka žalobkyne, že by malo byť pri
stanovení hodnoty nehnuteľností pre účely vyporiadania zohľadnené časové hľadisko, a to samotná

dĺžka konania (cca 16 rokov), nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú. Žalobkyňa namietala, že
v priebehu konania došlo k nárastu cien nehnuteľností, z čoho na jej úkor profituje žalovaný, a
preto nie je spravodlivé v danom prípade stanovovať hodnotu nehnuteľností pre účely vyporiadania
BSM strán na základe vyššie spomenutých zásad. Pri tejto námietke žalobkyňa zjavne vychádzala z
predpokladu, že nehnuteľnosti budú prikázané do jej výlučného vlastníctva a ona tak bude musieť na

vyrovnanie podielov z vyporiadavaného majetku vyplatiť žalovanému oveľa vyššiu sumu, ako by tomu
bolo v prípade oveľa skoršieho rozhodnutia súdu (čo je však pri vývoji trhových cien nehnuteľností
tiež značne relatívny predpoklad, keďže trhové ceny nehnuteľností postupom času nielen stúpajú,
ale aj klesajú). Zároveň je však potrebné zobrať zreteľ aj na infláciu, a teda že reálna hodnota eura
v súčasnosti, teda z hľadiska jeho kúpnej sily, je iná ako pred niekoľkými rokmi (rozumej nižšia).

Napokon ak žalobkyňa (v podanom odvolaní) namietala, že pri stanovení hodnoty nehnuteľností mala
byť zohľadnená skutočnosť, že po zániku BSM vykonala v byte rekonštrukciu a do tejto ňou vložené
finančné prostriedky mali byť odrátané zo stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ani túto jej
námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje na to, že znalec pri určení
všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností nebral z hľadiska ich stavebno-technického stavu,

na akékoľvek zmeny vykonané po zániku BSM, a to v súlade s úlohou mu stanovenou súdom. Preto
nedošlo k navýšeniu znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností z dôvodu akýchkoľvek
zmien týchto nehnuteľností vykonaných po zániku BSM. Investovanie do predmetného bytu zo strany
žalobkyne by mohlo byť zohľadnené len v prípade, že by bol predmetný byt v rámci vyporiadania
prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, a tento by tak nadobudol hodnoty, ktoré boli vytvorené z

výlučných prostriedkov (investícií) žalobkyne. K tomuto však vzhľadom k rozhodnutiu odvolacieho súdu
o prikázaní predmetného bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne (viď odôvodnenie nižšie) nedošlo.
Hodnoty vytvorené investíciami žalobkyne po zániku BSM strán tak prikázaním predmetného bytu do
jej výlučného vlastníctva zostanú v dispozícii a vlastníctve žalobkyne. Súčasne odvolací súd poukazuje
na to, že žalobkyňa ani rozsah ňou vykonaných investícií, z hľadiska ich peňažného vyjadrenia,

nepreukázala.
33. Čo sa týka námietok žalovaného voči doplneniu znaleckého posudku č. 26/2020, tieto považoval
odvolací súd za zjavne neopodstatnené, s výnimkou námietky (uvedenej v podaní zo dňa 02.01.2023),
týkajúcej sa znalcom vykonaného hodnotenia ekonomických faktorov - druh porovnateľnej cenyporovnávanej nehnuteľnosti o 20 % horšie ako u porovnateľných bytov, ktorú odvolací súd akceptoval
a toto hodnotenia znalca upravil (viď vyššie). Námietka, že na ponukách predaja porovnateľných bytov
nie je uvedený dátum, je nepravdivá, keďže tento dátum je uvedený v údaji „aktualizácia“, a to dňa

27.06.2022. Nie je pravdivá ani námietka žalovaného, že znalec nevykonal ohliadku ohodnocovaných
nehnuteľností, keďže tieto ohliadol už pri vypracovaní znaleckého posudku č. 155/2016, pričom
stavebno-technický stav relevantný pre stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností sa
nemohol zmeniť, keďže znalec vychádzal zo stavebno-technického stavu nehnuteľností v čase zániku
BSM. Ako už uviedol odvolací súd v uznesení č. k. 6Co/205/2017-976 zo dňa 31.05.2019 žalovaným

namietaná neúčasť na ohliadke spolu so znalcom nemohla mať žiaden vplyv na odbornosť záverov
formulovaných v znaleckom posudku (odsek č. 53 odôvodnenia). Zároveň odvolací súd ani neuložil
žalobkyni v zmysle žiadosti žalovaného sprístupniť žalovanému byt za účelom vyhotovenia súkromného
znaleckého posudku (§ 209 CSP), keďže je len na úvahe súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná
(§ 185 ods. 1 CSP). Ak má súkromný znalecký posudok náležitosti podľa ust. § 209 ods. 2 CSP,
postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

Keďže odvolací súd už nariadil v odvolacom konaní dokazovanie znalcom, nebol dôvod vykonávať
dokazovanie ďalším znalcom. Tak by bolo tomu iba v prípade, že by odvolací súd považoval za potrebné
vykonať dokazovanie ďalším znalcom, ku ktorému záveru však odvolací súd, posúdiac námietky strán
voči doplneniu znaleckého posudku č. 26/2020, nedospel. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalovaného
proti znaleckému posudku, tieto považoval odvolací súd za nesúrodé, až zmätočné. Žalovaný tieto

námietky založil na rôznych hypotézach a na nesúrodom vytrhávaní určitých skutočností z celého
kontextu, ktoré však boli predmetom komplexného hodnotenia znalcom pri stanovení všeobecnej
hodnoty stavieb porovnávacou metódou (ide o námietky žalovaného ku určitým vyjadreniam znalca
na pojednávaní, ktoré následne znalec poopravil s odkazom na obsah písomne podaného znaleckého
úkonu - doplnenie znaleckého posudku č. 26/2020. V konečnom dôsledku však žalovaný vo svojich

písomných námietkach voči záverom doplnenia znaleckého posudku č. 26/2020 uviedol, že pre účely
vyporiadania BSM akceptuje hodnotu o 20 % vyššiu ako všeobecnú hodnotu stavieb stanovenú znalcom
v doplnení znaleckého posudku č. 26/2020, hoci pre prípad, že predmetný byt bude prikázaný do
jeho výlučného vlastníctva. Ak teda potom odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z hodnoty
uvedenej vyššie, zásadne tak tvrdeniu žalovaného prisvedčil s tým, že stanovená hodnota majetku pre

účely vyporiadania BSM sa nemôže odvíjať od toho, ktorej zo strán bude majetok v rámci vyporiadania
prikázaný do výlučného vlastníctva. Obdobné tendencie ako u žalovaného bolo badať aj vo vyjadreniach
žalobkyne, ktorá naopak smerovala svoje vyjadrenia a námietky k tomu, aby bolo ustálená súdom
čo najnižšia hodnota predmetných nehnuteľností, keďže vychádzala z predpokladu, že tieto budú v
rámci vyporiadania BSM prikázané do jej výlučného vlastníctva, teda v snahe vyplatiť žalovanému na

vyrovnanie podielov z vyporiadavaného majetku čo najnižšiu peňažnú sumu. Vzhľadom na skutočnosť,
že v rámci odvolacieho konania bolo nariadené doplnenie dokazovania znalcom, odvolací súd už
nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k odvolacím námietkam žalovaného k znaleckému posudku
č. 26/2020, keďže žalovaný tieto námietky v zásade zopakoval aj vo vzťahu k doplneniu znaleckého
posudku č. 26/2020.

34. V rámci vyporiadania BSM odvolací súd prikázal žalobkyni do výlučného vlastníctva predmetný byt
spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu, a to z nasledovných dôvodov. Odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že žalobkyňa
nadobudla členstvo v bytovom družstve ešte pred uzavretím manželstva, a tým sa zaslúžila o následné
nadobudnutie predmetného bytu do BSM strán. Súčasne odvolací súd prihliadal aj na skutočnosť,

že práve žalobkyňa po zániku BSM predmetný byt užívala, a teda amortizovala jeho hodnotu a
súčasne tiež zhodnotila investíciami v určitom nespornom rozsahu (ktoré zhodnotenie tak zostane v jej
dispozícii a vlastníctve). Odvolací súd tak považoval za vecne správne dôvody prikázania predmetných
nehnuteľností z masy BSM do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktoré uviedol súd prvej v odseku č. 27
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Akcentujúc nerozlučnú spojitosť vlastníctva bytu v bytovom dome

a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom (ust. § 23 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z.), potom odvolací súd v súlade s ust. § 216 ods. 2 CSP prikázal žalobkyni do výlučného
vlastníctva aj spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 3441/226040 k pozemku parcela KN-C č.
1237 evidovanému na LV č. XXXX, k. ú. F., na ktorom je postavený predmetný bytový dom (teda nie
druhý spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3441/226040, ako to urobil súd prvej inštancie, keďže tento už

vo výlučnom vlastníctve žalobkyne je, viď zápis v časti B LV č. XXXX pod B36).
35. Čo sa týka hnuteľných vecí patriacich do masy BSM strán, odvolací súd považuje za potrebné
opätovne zdôrazniť, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ § 217 ods. 1 CSP),
čo platí nielen pre rozsudok súdu prvej inštancie, ale aj pre odvolací súd v odvolacom konaní. Aj keďstrany sporu v podanom odvolaní nenamietali, že niektoré z hnuteľných vecí vyporiadaných súdom
prvej inštancie (uvedené vo výroku I. a II. napadnutého rozsudku, hoci súd prvej inštancie konštatoval
v odôvodnení napadnutého rozsudku neexistenciu niektorých hnuteľných vecí) v čase vyhlásenia

napadnutého rozsudku už neexistovali, nemohol k takto v odvolacom konaní ustálenej skutočnosti
odvolací súd neprihliadať a vyporiadať tak aj hnuteľné veci, ktoré zanikli, resp. boli zničené do vyhlásenia
tohto rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd však hodnotu týchto vecí existujúcich nesporne v čase
zániku BSM zohľadnil pri vyporiadaní BSM strán spolu s tým, ktorá zo strán mala tieto veci po zániku
BSM až do času ich zániku (zničenia) v dispozícii a spotrebovala tak ich hodnotu.

36. Odvolací súd primárne vylúčil z vyporiadania BSM hnuteľné veci - hifi veža značky HP, televízor
značky SONY a motorová píla - keďže po odvolacej námietke žalovaného, že tieto veci nepatria do BSM,
žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného urobila nesporným a tieto hnuteľné veci už nežiadala vyporiadať.
Pri tomto odvolací súd rešpektoval dispozíciu strán sporu predmetom konania o vyporiadanie BSM, a
to v tom zmysle, že súd vyporiadava len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktoré strany sporu
urobili predmetom konania (sporu). Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa ust. § 216

ods.1 CSP len pokiaľ ide o výšku (cenu), a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako
veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť
finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi.
37. V ďalšom tak odvolací súd posudzoval z hľadiska vyporiadania jednotlivé hnuteľné veci, ktoré boli
predmetom vyporiadania a ktoré boli dotknuté odvolacími námietkami strán.

38. Žalovaný v podanom odvolaní namietal zostatkovú hodnotu obývacej steny Luxor zakúpenej v roku
1986, a to vo výške 79,12 eur s tvrdením, že táto by mala byť vyporiadaná v hodnote 331,94 eur.
Súhlasil však s rozhodnutím súdu prvej inštancie o prikázaní tejto hnuteľnej veci žalobkyni do výlučného
vlastníctva. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal (v zmysle vyššie uvedeného) z tvrdenia
žalobkyne na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16.02.2022 o zániku tejto hnuteľnej veci, teda pri

vyporiadaní zohľadnil len jej hodnotu a skutočnosť, že túto hnuteľnú vec spotrebovala po zániku BSM
žalobkyňa. Pokiaľ ide o jej hodnotu pre účely vyporiadania BSM, odvolací súd považoval za správny
záver súdu prvej inštancie o zostatkovej hodnote tejto hnuteľnej veci vo výške 79,12 eur a z takto určenej
hodnoty vychádzal aj pri svojom rozhodnutí. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo znaleckého
posudku č. 65/2009 vypracovaného PaedDr. Imrichom Černým, znalcom z odboru bytové zariadenie,

odvetvie nábytok a bytové doplnky. Odvolaciu námietku žalovaného, že v znaleckom posudku nie je
žiadna fotografia tejto hnuteľnej veci, považoval odvolací súd za nedôvodnú, keďže zo zápisnice z
obhliadky vykonanej znalcom (č. l. 386 spisu) vyplýva, že znalec túto hnuteľnú vec obhliadol. Napokon
odvolacísúdkonštatuje,žežalovanýneprodukovalžiadendôkaz,ktorýmbypreukázalvyššiuzostatkovú
hodnotu tejto hnuteľnej veci, teda vyššiu ako 79,12 eur.

39. Aj keď sa strany sporu svojimi odvolaniami nedotkli vyporiadania hnuteľnej veci - staršia spálňa
rok zakúpenia 1986 v zostatkovej hodnote 447,65 eur, odvolací súd opätovne vychádzal z tvrdenia
žalobkyne na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16.02.2022 o zániku tejto hnuteľnej veci, teda pri
vyporiadaní zohľadnil len jej hodnotu a skutočnosť, že túto hnuteľnú vec spotrebovala po zániku BSM
žalobkyňa.

40. Čo sa týka ďalšej hnuteľnej veci - ortopedický matrac zakúpený v roku 2002 v zostatkovej hodnote
82,98 eur, žalobkyňa na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16.02.2022 už netrvala na svojej odvolacej
námietke ohľadom hodnoty tejto hnuteľnej veci, pričom súčasne uviedla, že túto hnuteľnú veci po zániku
BSM už zlikvidovala (teda spotrebovala). Žalovaný v odvolaní namietal, že dotknutý ortopedický matrac
bol súčasťou novšej spálne, pričom na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16.02.2022 žiadal tento

komplex hnuteľných vecí vyporiadať v zostatkovej hodnote 447,65 eur. Odvolací súd však konštatuje,
že žalovaný v spore nepreukázal existenciu novšej spálne, a preto vychádzal z toho, že v rámci
vyporiadaniaBSMbolomožnévyporiadaťlendotknutýortopedickýmatrac.Keďžežalobkyňapredmetnú
hnuteľnú vec už po zániku BSM spotrebovala, odvolací súd pri vyporiadaní zohľadnil len jej hodnotu a
skutočnosť, že túto hnuteľnú vec spotrebovala po zániku BSM práve žalobkyňa. Pokiaľ ide zostatkovú

hodnotu tejto hnuteľnej veci pre účely vyporiadania, odvolací súd vychádzal z hodnoty ustálenej súdom
prvej inštancie vo výške 82,98 eur, keďže žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal
vyššiu zostatkovú hodnotu tejto hnuteľnej veci, teda vyššiu ako 82,98 eur. Na tom nemení nič ani
skutočnosť, že podľa listinného dôkazu na č. l. 58 spisu bol dotknutý ortopedický matrac zakúpený za
cenu 9.260,- Sk (307,38 eur), keďže ide o cenu nadobúdaciu, a nie o jej hodnotu ku dňu zániku BSM.

41. Žalobkyňa na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16.02.2022 opätovne uviedla, že aj hnuteľná vec -
sedačka Pauli bola po zániku BSM ňou vyhodená (teda spotrebovaná). Žalovaný toto skutkové tvrdenie
žalobkyne nenamietal. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že táto hnuteľná vec mala byť vyporiadaná
v zostatkovej hodnote 496,26 eur, odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie ozostatkovej hodnote aj tejto hnuteľnej veci vo výške 86,17 eur a z takto určenej hodnoty vychádzal
aj pri svojom rozhodnutí. Súd prvej inštancie opätovne správne vychádzal zo znaleckého posudku
č. 65/2009 vypracovaného PaedDr. Imrichom Černým, znalcom z odboru bytové zariadenie, odvetvie

nábytok a bytové doplnky. Odvolaciu námietku žalovaného, že v znaleckom posudku nie je žiadna
fotografia tejto hnuteľnej veci, považoval odvolací súd za nedôvodnú, keďže zo zápisnice z obhliadky
vykonanej znalcom (č. l. 386 spisu) vyplýva, že znalec túto hnuteľnú vec obhliadol. Napokon odvolací
súd konštatuje, že žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal vyššiu zostatkovú hodnotu
tejto hnuteľnej veci, teda vyššiu ako 86,17 eur. Odvolací súd tak pri vyporiadaní zohľadnil len hodnotu

uvedenej hnuteľnej veci a skutočnosť, že túto hnuteľnú vec spotrebovala po zániku BSM žalobkyňa.
42. Na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16.02.2022 žalobkyňa uviedla, že po zániku BSM užívala
hnuteľnú vec - tlačiareň HP ona a potom si ju ako nefunkčnú následne zobral žalovaný. Odvolací súd
tak vychádzal z toho, že táto hnuteľná vec už bola po zániku BSM spotrebovaná. Žalobkyňa ďalej na
pojednávaní odvolacieho súdu už netrvala na odvolacej námietke ohľadom zostatkovej hodnoty tejto
hnuteľnej veci a žiadala pri vyporiadaní BSM zohľadniť zostatkovú hodnotu tejto hnuteľnej veci vo

výške 73,- eur, ustálenej súdom prvej inštancie. Odvolací súd tak opätovne pri vyporiadaní zohľadnil len
hodnotu uvedenej hnuteľnej veci vo výške 73,- eur a skutočnosť, že úžitkovú hodnotu tejto hnuteľnej
veci spotrebovala po zániku BSM žalobkyňa.
43. Žalobkyňa tiež na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16.02.2022 uviedla, že hnuteľná vec -
fotoaparát značky Olympus zostala po zániku BSM u nej, no táto už neexistuje. V ďalšom netrvala na

svojej odvolacej námietke ohľadom zostatkovej hodnoty tejto hnuteľnej veci a navrhla, aby odvolací súd
vychádzal pri vyporiadaní tejto hnuteľnej veci zo zostatkovej hodnoty ustálenej súdom prvej inštancie vo
výške 33,- eur. Odvolací súd pri vyporiadaní rovnako aj pri tejto hnuteľnej veci zohľadnil len jej zostatkovú
hodnotu vo výške 73,- eur a skutočnosť, že úžitkovú hodnotu tejto hnuteľnej veci spotrebovala po zániku
BSM žalobkyňa.

44. Na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16.02.2022 obe strany sporu ustálili zostatkovú hodnotu
ďalšej hnuteľnej veci - automatickej práčky značky Tatramat vo výške 16,60 eur, keďže zostatkovú
hodnotu tejto hnuteľnej veci ustálenú súdom prvej inštancie vo výške 0,- eur namietal žalovaný vo
svojom opravnom prostriedku. Rovnako na pojednávaní odvolacieho súdu aj pri tejto hnuteľnej veci
žalobkyňa uviedla, že ju po zániku BSM ako nefunkčnú vyhodila. Teda aj v tomto prípade odvolací súd pri

vyporiadaní zohľadnil len zostatkovú hodnotu uvedenej hnuteľnej veci vo výške 16,60 eur a skutočnosť,
že hodnotu tejto hnuteľnej veci spotrebovala po zániku BSM žalobkyňa.
45. Pokiaľ ide o hnuteľnú vec - detská kombinovaná posteľ, žalovaný v odvolaní namietal, že táto po
zániku BSM zostala v dispozícii žalobkyne. Zároveň namietal i jej zostatkovú hodnotu stanovenú súdom
prvejinštancie,pričomžiadal,abytátohnuteľnávecbolavyporiadanázozostatkovejhodnoty165,97eur.

Odvolací súd po vyjadrení žalobkyne na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16.02.2022, keď žalobkyňa
uviedla, že táto hnuteľná vec zostala po zániku BSM v jej dispozícii, pričom bola rozobratá na dosky,
ktoré boli uložené v jej chalupe v U. (tomu zodpovedá aj zistenie znalca PaedDr. Imricha Černého, viď
zápisnica z ohliadky vykonanej znalcom na č. l. 386 spisu), odvolací súd vyporiadal túto hnuteľnú vec
tak, že túto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, a to v zostatkovej hodnote zodpovedajúcej

všeobecnej hodnote určenej znalcom PaedDr. Imrichom Černým v znaleckom posudku č. 65/2009 vo
výške 14,41 eur. Žalovaný totiž nepreukázal ním tvrdenú zostatkovú hodnotu 165,97 eur, resp. vyššiu
ako znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu.
46. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie prikázal do jeho výlučného
vlastníctva vysávač značky Hyla a žiadal, aby táto hnuteľná vec bola v rámci vyporiadania prikázaná do

výlučného vlastníctva žalobkyne. Keďže v rámci odvolacieho konania, na pojednávaní odvolacieho súdu
dňa 16.02.2022, strany sporu zhodne tvrdili, že po zániku BSM v dispozícii žalovaného zostala dispozícii
motorová jednotka vysávača (žalobkyne tvrdila, že tento vysávač sa celý po zániku BSM nachádzal v
dispozíciižalovaného),tedahlavnásúčasťtejtohnuteľnejveci,odvolacísúdpovažovalzavecnesprávne
prikázať túto hnuteľnú vec do výlučného vlastníctva žalovaného v nespornej zostatkovej hodnote 165,97

eur.
47. Hnuteľná vec šijací stroj značky Veritas bola podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní odvolacieho
súdu dňa 16.02.2022 po zániku BSM v jej dispozícii, pričom následne túto hnuteľnú vec vyhodila. Túto
hnuteľnú vec tak už nebolo možné v rámci vyporiadania BSM prikázať ktorejkoľvek strane sporu do jej
vlastníctva. Stav tejto hnuteľnej veci ku dňu zániku BSM zostal v konaní neobjasnený, pričom žalobkyňa

tvrdila, že táto mala ku dňu zániku BSM nulovú zostatkovú hodnotu. Žalovaný až v priebehu konania
(na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16.02.2022) žiadal, aby bola táto hnuteľná vec vyporiadaná zo
zostatkovej hodnoty ku dňu zániku BSM vo výške 150,- eur. V podanom odvolaní neuviedol žiadnu
zostatkovú hodnotu tejto hnuteľnej veci a žiadal ju vyporiadať pri zostatkovej hodnote novej veci.Žalovaný však v konaní neprodukoval žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o inej ako nulovej
zostatkovej hodnote tejto hnuteľnej veci pre účely vyporiadania. Keďže táto hnuteľná vec bola ku dňu
rozhodovania odvolacieho súdu spotrebovaná, nebolo ju možné prikázať do výlučného vlastníctva

ktorejkoľvek zo strán. Súčasne s poukazom na to, že nedošlo k preukázaniu vyššej ako nulovej
zostatkovej veci tejto hnuteľnej veci ku dňu zániku BSM, odvolací súd túto hnuteľnú vec pri svojom
rozhodnutí nezohľadnil.
48. K hnuteľným veciam - plynový varič a 3 ks propán-butánové bomby obe strany sporu v rámci
pojednávania na odvolacom súde nevedeli uviesť (resp. produkovať zhodné tvrdenia), kde sa tieto

hnuteľné veci nachádzajú. Žalobkyňa tvrdila, že tieto hnuteľné veci neexistujú, žalovaný tvrdil, že tieto
hnuteľné veci zostali v byte strán sporu. V podanom odvolaní však žalovaný nenamietal súdom prvej
inštancie ustálenú nulovú zostatkovú hodnotu ku dňu zániku BSM. Keďže odvolací súd nemal za
preukázanú existenciu týchto hnuteľných vecí ku dňu svojho rozhodovania, tieto hnuteľné veci v rámci
vyporiadania BSM nemohol prikázať do vlastníctva tej-ktorej strany sporu. Rovnako vzhľadom na nulovú
zostatkovú hodnotu ku dňu zániku BSM nemohol hodnotu týchto vecí pri vyporiadaní BSM ani zohľadniť.

49. Čo sa týka hnuteľnej veci 2 kg zásobník v zostatkovej hodnote, strany sporu na pojednávaní
odvolacieho súdu dňa 16.02.2022 zhodne uviedli, že nemajú vedomosť, o akú hnuteľnú vec by sa malo
jednať a čo súd prvej inštancie vlastne vyporiadal. Preto odvolací súd vychádzajúc z toho, že samotné
strany sporu tak nemali záujem o vyporiadanie pre nich neznámej hnuteľnej veci, teda neurobili ju
predmetom vyporiadania, túto hnuteľnú vec do vyporiadania BSM strán nezahrnul.

50. V ďalšom sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaným označená
hnuteľná vec - žehlička značky Tefal, nepatrí do BSM, keďže žalobkyňa túto dostala darom, čo vyplýva
z výpovede svedka N. J. na pojednávaní dňa 16.10.2008. Veci získané darom podľa ust. § 143 OZ
manželia nenadobúdajú do BSM. Taktiež sa odvolací súd stotožnil s posúdením súdom prvej inštancie,
že hnuteľnú vec - chladničku s mrazničkou značky Calex zakúpenú v roku 1985 nebolo možné zaradiť do

vyporiadania BSM, keďže táto hnuteľná vec už bola medzičasom zničená (už neexistuje) a v čase zániku
BSM, t. j. 09.03.2004 už zjavne nemala žiadnu hodnotu. Žalovaný nenamietal záver súdu prvej inštancie
o jej nadobúdacej cene v roku nadobudnutia 1985 vo výške 6.000,- Sk (199,16 eur). V čase zániku BSM
tak táto hnuteľná vec bola zjavne technologicky úplne amortizovaná a jej všeobecná hodnota tak bola
prakticky nulová. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného ohľadom

nezaradeniahnuteľnýchvecí-10zväzkovDejínumenia,kradnutýchvecí,nábytkuvdetskejizbe,lustrov,
kuchynského stola - do BSM. Odvolací súd sa stotožnil v tomto rozsahu s posúdením veci súdom prvej
inštancie,akojetouvedenévodsekuč.12napadnutéhorozsudku.Podľaskutkovýchzáverovsúduprvej
inštancie,nenamietanýchžalovaným,hnuteľnéveci-kuchynskýstôlanábytokdetskejizby-bolizničené
niekedy v roku 2003, teda ešte pred zánikom BSM, a preto nemohli byť predmetom vyporiadania. Taktiež

sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal existencia lustrov,
ako aj 10 zväzkov Dejín umenia ku dňu zániku BSM, a preto sa nemohli stať predmetom vyporiadania.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného ohľadom nevyporiadania kradnutých vecí, odvolací súd túto
považoval za nedostatočne konkrétnu, a preto sa ňou ani nezaoberal.
51. Súčasne odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobkyne ohľadom hnuteľnej veci

- motorového vozidla značky Fiat Croma EČV: CA 198AH, že by mala byť predmetom vyporiadania
peňažná hodnota zodpovedajúca kúpnej cene motorového vozidla vo výške 8.000,- Sk (265,55 eur).
Zaevidovanie predmetného motorového vozidla v evidencii vozidiel dňa 03.04.2006 na nadobúdateľa X.
D. (informácia OR PZ, ODI Čadca zo dňa 29.01.2008 na č. l. 97 spisu) nasvedčuje tomu, že predmetné
motorové vozidlo bolo po zániku BSM v dispozícii žalovaného, a tento ho po zániku BSM previedol

do vlastníctva X. D.. Odvolaciemu súdu sa javilo ako značne nevierohodné tvrdenie žalovaného,
produkované na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 18.01.2023, že motorové vozidlo previedol ešte
počas trvania manželstva na iného kupujúceho v roku 2002, alebo 2003 potom, ako syn W. K. našiel
kupujúceho na toto motorové vozidlo, a to jednak vzhľadom na to, že syn W. K. mal v roku 2002, resp.
2003 vek 13, resp. 14 rokov a jednak s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa

17.10.2006, kedy uviedol, že už presne nevie, či motorové vozidlo predal pred rozvodom, alebo po
rozvode manželstva strán a tiež na pojednávaní dňa 04.03.2013, kedy uviedol, že motorové vozidlo
bolo predané prostredníctvom sprostredkovateľa za prítomnosti syna W. K. X. D.. Žalovaný tak zjavne
disponoval s vecou patriacou do BSM bez súhlasu žalobkyne, teda v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ,
pričomvšakvzhľadomnato,žežalobkyňasavzmysleust.§40aOZpreukázateľnenedovolalarelatívnej

neplatnosti tohto právneho úkonu, odvolací súd tak nemohol do vyporiadania BSM zahrnúť túto hnuteľnú
vec, pretože v čase jeho rozhodovania nebola vo vlastníctve strán sporu. Bolo však potrebné do masy
BSM zahrnúť jeho predajnú hodnotu v sume 265,55 eur (8.000,- Sk), s ktorou disponoval žalovaný. Túto
hodnotu by tak mal žalovaný do BSM nahradiť.52. Odvolací súd však nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie
nezohľadnil skutočnosť vybudovania krbu v rodinnom dome v U. súp. č. XX, a to za trvania BSM. V danej
súvislosti odvolací súd uvádza, že aj s týmito tvrdeniami žalobkyne sa súd prvej inštancie vyporiadal, a to

v odseku č. 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno, že
takýtokrbbolvybudovanýzatrvaniaBSM.Práveju(niežalovaného)všakzaťažovalodôkaznébremeno,
aby preukázala existenciu určitej veci, či investície do oddeleného majetku žalovaného, resp. majetku
tretej osoby, zo spoločných prostriedkov, za trvania BSM.
53. Iné hnuteľné veci strany sporu predmetom odvolacieho prieskumu neurobili.

54. Odvolací súd tak v ďalšom vychádzal zo záverov súdu prvej inštancie nenapadnutých odvolaniami
strán o ich dispozícii s finančnými prostriedkami, resp. finančnými hodnotami uvedenými vo výrokoch
I. a II. napadnutého rozsudku (u žalobkyne v celkovej hodnote 2.416,59 eur a u žalovaného v celkovej
hodnote 2.487,73 eur). Žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania uviedla, že tieto finančné hodnoty
už spotrebovala, a preto ich odvolací súd nemohol pri vyporiadaní prikázať do jej výlučného vlastníctva,
ale mohol len túto hodnotu zohľadniť pri vyporiadaní BSM ako hodnotu, ktorú by mala žalobkyňa do

BSM nahradiť. Rovnako tomu je tak aj u žalovaného, pokiaľ ide o finančné hodnoty vo výške 683,72
eur na účte stavebného sporenia v N. I. I., a. s. z titulu zmluvy č. 1540485701, vo výške 103,96
eur na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v I. I., a .s., vo výške 44,98 eur na devízovom účte
č. XXXXXXXXXXXXXXX vedenom vo C., a. s. a vo výške 1.210,86 eur na sporožírovom účte č.
XXXXXXXXX/XXXX vedenom v F. I., a. s., ku ktorým sa žalovaný v priebehu odvolacieho konania

vyjadril, že tieto hodnoty už spotreboval, a teda by ich mal do BSM nahradiť.
55. Čo sa týka odvolacej námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zohľadnil
na ťarchu žalobkyne sumu 150.000,- eur (správne malo byť uvedené Sk) ako sumu financií použitých
na zariadenie podnikania, odvolací súd túto považoval za nedôvodnú, keďže súd prvej inštancie naopak
viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení č. k. 6Co/205/2017-976 zo dňa

31.05.2019 na túto sumu neprihliadol (k tomu viď odsek č. 31 napadnutého rozsudku).
56. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie sa
nijako nevyporiadal s finančnými prostriedkami, patriacimi do BSM (na účte v peňažnom ústave v ČR
a na vkladných knižkách), ktoré vybral žalovaný z účtov ešte pred rozvodom manželstva a o ktorých
žalobkyňa uviedla tvrdenie, že ich žalovaný pravdepodobne investoval do rodinného domu patriaceho

jeho matke, ktorá tento následne darovala do jeho výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie sa totiž s
týmito tvrdeniami a súvisiacou argumentáciou žalobkyne vysporiadal v odseku č. 12 in fine odôvodnenia
napadnutého rozsudku (str. 11 napadnutého rozsudku). Možno konštatovať, že žalobkyňa v tomto spore
nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že žalovaný tieto finančné prostriedky investoval do rodinného domu
jeho matky nepreukázala.

57. Taktiež nebola dôvodná odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nezohľadnil v rámci
vyporiadania BSM ani peňažný dar od jej matky v hodnote 10.000,- Sk (331,94 eur). Odvolací súd
poukazuje na to, že žalobkyňa nepreukázala a ani netvrdila, že by tieto jej peňažné prostriedky boli
použité na nadobudnutie spoločného majetku a súčasne existujúceho ku dňu zániku BSM a ktoré by jej
tak bolo potrebné v zmysle zásad podľa ust. § 150 OZ nahradiť. Ak tieto peňažné prostriedky boli použité

na zaobstaranie bežných potrieb domácnosti, resp. na veci, ktoré boli počas trvania BSM spotrebované,
nie je možné žalobkyni tieto peňažné prostriedky pri vyporiadní BSM nahradiť.
58. V ďalšom odvolací súd považoval za nedôvodné aj nasledujúce odvolacie námietky žalovaného.
Žalovanýnamietal,žesúdprvejinštancienezohľadnilvýživné,oktorésažalobkyňaobohatilaasúčasne,
že nezobral pri rozhodovaní do úvahy ani skutočnosť, že žalobkyňa sa obohatila o peňažné prostriedky

na účte stavebného sporenia vedeného na syna W. K.. Pokiaľ ide o rôzne plnenia výživného, ktoré
žiadal žalovaný zohľadniť pri vyporiadaní BSM, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v
rámci vyporiadania BSM nie je možné zohľadniť iné nároky než nároky vyplývajúce zo spoločného
vlastníctva manželov, teda nároky vzniknuté na základe iných právnych vzťahov, napr. rodinnoprávnych
vzťahov, teda aj nároky vzniknuté plnením vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, alebo manželov. Čo

sa týka peňažných prostriedkov na účte stavebného sporenia detí strán sporu, s ktorými mala žalobkyňa
disponovať, odvolací súd potvrdzuje správnosť dôvodov súdu prvej inštancie (odsek č. 12 odôvodnenia
napadnutého rozsudku), že išlo o prostriedky, ktoré nepatrili do BSM, keďže zmluvy o stavebnom
sporení boli zriadené v prospech tretej osoby (detí strán sporu), a teda vložené peňažné prostriedky
na účty stavebného sporenia detí strán sporu, bolo potrebné považovať za ich peňažné prostriedky

(de facto deťom darované). Z uvedených dôvodov potom pre nadbytočnosť odvolací súd nevykonal
dokazovanie (§ 185 ods. 1 CSP) zabezpečením informácie od N. I. I., a. s. o zostatkoch na účte
stavebného sporenia dcéry strán J.. Ak žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil plnenie
žalobkyni z jej životnej poistky v Komunálnej poisťovni, a .s. č. 411800908, odvolací súd konštatuje, žežalovaný v spore nepreukázal, že žalobkyňa z uzavretej poistky obdržala akékoľvek plnenie. Pokiaľ ide o
poistné platené na toto poistenie, zaplatené poistné nie je možné pri vyporiadaní BSM zohľadniť, keďže
nejde o použitie spoločného majetku (spoločných peňažných prostriedkov) na výlučný majetok jedného

z manželov. Preto odvolací súd ani nevykonal (§ 185 ods. 1 CSP) dokazovanie navrhované žalovaným
na pojednávaní dňa 18.01.2023 vyžiadať od Komunálnej poisťovne, a. s. informáciu o nasporenej sume
na predmetnom životnom poistení ku dňu zániku BSM. Tento dôkaz sa totiž nevzťahoval k odvolacej
námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobkyňa mala obdržať od Komunálnej poisťovne, a.
s. nejaké plnenie. Rovnako nedôvodnými boli aj námietky žalovaného založené na skutočnosti, že po

zániku BSM užívala predmetný byt iba žalobkyňa. V období po zániku BSM až do jeho vyporiadania
sa totižto vzťahy k takémuto majetku riadia režimom BSM, a teda žalobkyňa ak aj sama užívala
predmetný byt, neužívala tento nad rozsah svojho podielu (ako by tomu bolo v prípade podielového
spoluvlastníctva), keďže bola naďalej bezpodielovým spoluvlastníkom tohto bytu v celosti. Pokiaľ ide
o použité peňažné prostriedky na podnikanie žalobkyne, s touto otázkou sa riadne vyporiadal súd
prvej inštancie, a to v súlade s predtým vysloveným názorom odvolacieho súdu v uznesení č. k.

6Co/205/2017-976 zo dňa 31.05.2019. Odvolací súd sa tak stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v odseku č. 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku a v celom rozsahu na ne odkazuje.
Možno tiež konštatovať, že v spore nebolo preukázané, že by podnik žalobkyne mal ku dňu zániku BSM
nejakú hodnotu, ktorú by bolo možné vyporiadať a strany sporu toto ani nenavrhovali.
59. Pokiaľ obe strany v podaných odvolaniach namietali, že súd prvej inštancie mal pristúpiť k

disparitnému vyporiadaniu BSM v prospech tej, či onej strany, odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne posúdil túto otázku, ak k disparitnému vyporiadaniu nepristúpil. Odvolací súd sa
plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v odseku č. 25 odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v plnom rozsahu na ne odkazuje. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní argumentovala
konaním žalovaného, ktoré bolo preukázané v konaní na Krajskom súde v Žiline vedenom pod spis.

zn. 1To/97/2011, je potrebné uviesť, že žalovaný bol právoplatne oslobodený spod obžaloby za tieto
skutky, keďže nebol pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Ak ide o vylúčenie žalovaného z užívania
predmetného bytu uznesením Okresného súdu Čadca spis. zn. 10C/109/2008 zo dňa 10.10.2008,
Okresný súd Čadca toto svoje rozhodnutie založil na vznesenej obžalobe práve vo vyššie zmienenom
trestnom konaní (vedenom na Okresnom súde Čadca pod spis. zn. 3T/82/2008). Ani žalovaný v

podanom odvolaní neuviedol žiadne také skutkové okolnosti, ktoré by svojou povahou odôvodňovali
disparitné vyporiadanie BSM strán. Odvolací súd tak vyporiadal BSM strán sporu paritne v zmysle zásad
podľa ust. § 150 OZ.
60. Odvolací súd konštatuje, že hodnota majetku vyporiadavaného BSM strán sporu bola celkovo v
sume 99.975,89 eur (1/ hodnota predmetného bytu spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu + 2/ 79,12 eur hodnota zaniknutej
obývacej steny Luxor zakúpenej v roku 1986 + 3/ 447,65 eur staršia spálňa rok zakúpenia 1986 + 4/
82,98eurhodnotaortopedickéhomatracazakúpenéhovroku2002+5/86,17eurhodnotasedačkyPauli
+ 6/ 73,- eur hodnota tlačiarne značky HP + 7/ 33,- eur hodnota fotoaparátu značky Olympus + 8/ 16,60
eur hodnota automatickej práčky značky Tatramat + 9/ 14,41 eur hodnota detskej kombinovanej postele

+ 10/ 165,97 eur hodnota vysávača značky Hyla + 11/ 265,55 eur hodnota motorového vozidla Fiat
Croma + 12/ 2.416,59 eur finančné prostriedky a hodnoty uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku
+ 13/ 2.487,73 eur finančné prostriedky a hodnoty uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku).
Žalobkyni tak v rámci vyporiadania boli prikázané do výlučného vlastníctva: predmetný byt spolu s
prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového

domu v zostatkovej hodnote 93.807,12 eur a detská kombinovaná posteľ v zostatkovej hodnote 14,41
eur. Súčasne odvolací sú pri vyporiadaní BSM zohľadnil skutočnosť, že žalovaná spotrebovala po zániku
BSM zostatkovú hodnotu všetkých vyššie uvedených hnuteľných vecí, s výnimkou vysávača značky
Hyla prikázaného do výlučného vlastníctva žalovaného, v celkovej zostatkovej hodnote 818,52 eur a
súčasne zostatkovú hodnotu finančných prostriedkov a hodnôt uvedených vo výroku I. napadnutého

rozsudku v celkovej zostatkovej hodnote 2.416,59 eur. Žalobkyni sa tak dostala z celkovej zostatkovej
hodnoty majetku vyporiadavaného BSM hodnota v celkovej sume 97.056,64 eur. Žalovanému sa tak
zo zostatkovej hodnoty vyporiadavaného majetku BSM dostala celkovo hodnota 2.919,25 eur. Pri
určovanípeňažnejsumy,ktorúježalobkyňatakpovinnánavyrovnaniepodielovzvyporiadavanéhoBSM
žalovanému vyplatiť, odvolací súd v zmysle ust. § 150 OZ zohľadnil nespornú skutočnosť, že žalobkyňa

pred vznikom BSM vyplatila zo svojich výlučných prostriedkov sumu 522,90 eur (15.753,- Sk) za prevod
členských práv v bytovom družstve a vynaložila tak na nadobudnutie spoločného majetku zo svojho
výlučného majetku túto sumu. Odvolací súd potom postupom súladným s uznesením Najvyššieho súdu
SR spis. zn. 6Cdo/56/2017 zo dňa 25.04.2018 určil sumu, ktorú je žalobkyňa tak povinná na vyrovnaniepodielov z vyporiadavaného BSM žalovanému vyplatiť nasledovne: (99.975,89 eur / 2) - 2.919,25 eur -
(522,90 eur / 2) = 49.987,95 eur - 2.919,25 eur - 261,45 eur = 46.807,25 eur. Súčasne žalobkyni uložil
odvolací súd povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel na pozemku, na

ktorom je postavený predmetný bytový dom, v sume 466,50 eur zodpovedajúcej všeobecnej hodnote
tohto spoluvlastníckeho podielu určenej znalcom Ing. Vladimírom Kubincom v doplnení znaleckého
posudku č. 26/2020. Odvolací súd pritom určil žalobkyni, obdobne ako v napadnutom rozsudku súd
prvej inštancie, v zmysle ust. § 232 ods. 3 veta druhá CSP dlhšiu lehotu na plnenie, a to 90 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

61. Per úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia považuje ešte za potrebné odvolací súd uviesť, že nevykonal
tiež žalovaným v odvolaní uvedený dôkaz výsluchom detí strán sporu (odvolacia námietka žalovaného,
že toto dokazovanie nevykonal súd prvej inštancie), keďže žalovaný v priebehu odvolacieho konania
už na tomto dokazovaní netrval (na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16.11.2022), pokiaľ ide o ich
výsluch k stavu hnuteľných vecí ku dňu zániku BSM. Ak žalovaný v ďalšom uviedol, že by však ich
výsluch mohol objasniť stav nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania, ku dňu zániku BSM,

odvolací súd rozhodol o nevykonaní tohto dôkazu (§ 185 ods. 1 CSP), a to z dôvodu, že mal za to, že
stav nehnuteľností bol riadne zistený ustanoveným znalcom.
62. V nadväznosti na uvedené odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu.
63. Zároveň odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods.

2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a nároku na náhradu trov
odvolacieho konania. Vzhľadom na len čiastočný úspech strán v spore, keďže nedošlo k vyporiadaniu
ich BSM ani v zmysle návrhu žalobkyne a ani v zmysle návrhu žalovaného, rozhodol odvolací súd tak,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Obdobne vzhľadom
na to, že ani jedna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní plne úspešná, aj o nároku na náhradu

trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.
64. Napokon odvolací súd priznal štátu (Slovenskej republike) nárok na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania, keďže štát vynaložil tak v konaní na súde
prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní trovy spočívajúce v úhrade trov vykonaného dokazovania

(znalcom), analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) akoby úspešnej strane sporu. Zohľadniac paritné vyporiadanie
BSM strán, ako aj len čiastočný úspech strán v spore, tak odvolací súd priznal štátu nárok na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 50 %
a proti žalovanému v rozsahu 50 %. Obdobne rozhodol odvolací súd o nároku znalca Ing. Vladimíra
Kubinca na znalečné za znalecký úkon - znalecký posudok č. 26/2020, ktorý podal v konaní pred súdom

prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol o priznaní znalečného znalcovi.
65. O výške nárokov na náhradu trov konania, ako aj na znalečné, rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom (§ 262 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
66. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).