Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712215760
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712215760.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: T.. T. A., W.., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom ul.
Q. K. Č.. XX, E. X., zastúpená advokátkou: JUDr. Klára Decsiová, Radničná ul. č. 4, Nové Zámky, proti
odporcovi: F.. T.. C. A., W.., nar. XX. X. XXXX, bytom ul. Q. K. Č.. XX, E. X., zastúpený advokátkou:
JUDr. Ivana Zmeková, Zámocká ul. č. 30, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. novembra 2013, č. k. 10C/195/2012-341,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do rodinného
domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parc. registra „. č. XXXX/XXX, zapísaného
na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným Ú. B., odbor katastrálny, pre okres B., obec E. X.,

katastrálne územie E. X., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa navrhovateľka
domáha vylúčenia odporcu z užívania špecifikovanej nehnuteľnosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1
Dohovoru, § 3, § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. a vecne splnením
podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, keď navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi konania listinnými dôkazmi, výpisom z jej zdravotnej dokumentácie,

lekárskymi nálezmi, znaleckým posudkom č. XX/XXXX W.. J. Y., znalca z odboru psychológie, odvetvie
klinická psychológia dospelých, zápisnicami orgánov činných v trestnom konaní, ktoré dostatočne
preukázali záver o vyššej miere pravdepodobnosti, že odporca sa voči navrhovateľke a spoločným
deťom opakovane dopustil niektorej z foriem fyzického alebo psychického násilia. V dôvodoch svojho
rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že doposiaľ predložené listinné dôkazy dostatočne osvedčili
naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p., t.j., že odporca je vo vzťahu k

navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia, s poukazom na skutočnosť, že po dobu trvania predbežného
opatrenia nebude odporca neprimerane obmedzený, nakoľko je od 5. 5. 2010 prihlásený k trvalému
pobytu na Q. L.. Č.. XX M. A.. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň poukázal
na výklad pojmu násilie a jeho charakteristické znaky s tým, že sa stotožnil so skutkovými aj právnymi
dôvodmi uvedenými navrhovateľkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov uvedených v ust. §
205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O. s. p. a žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a konanie o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastaviť, alebo napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Vo svojom odvolaní odporca poukázal na skutočnosť,
že o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13. 4. 2012, ktorým žiadala
uložiť odporcovi zákaz vstupovať do predmetného rodinného domu, už rozhodol Okresný súd Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/75/2012 tak, že jej návrh zamietol uznesením zo dňa 11. mája 2012,
č. k. 9P/75/2012-65, pričom Krajský súd v Bratislave prvostupňové rozhodnutie uznesením zo dňa 17.januára 2013, sp. zn. 11CoP/616/2012 potvrdil, a nakoľko navrhovateľka v tomto návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali preukazovať zmenu pomerov
medzi účastníkmi a o jej pôvodnom návrhu bolo právoplatne rozhodnuté, ide o res iudicatae, z dôvodu

ktorého je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť. Odporca ďalej
vo svojom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa o splnení predpokladov
pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal výlučne z
tvrdení navrhovateľky, ktoré sú zavádzajúce a nepodložené žiadnym relevantným dôkazom s tým, že
navrhovateľka žiadne z tvrdení, ktorými odôvodnila návrh na nariadenie predbežného opatrenia v konaní

nepreukázalahodnovernýmidôkazmi,zospoločnéhorodinnéhodomuneodišlazdôvodujehoagresivity,
keďže odporca navrhovateľke a ich deťom nikdy nebránil v bývaní v ich rodinnom dome a ani iným
spôsobomichvužívanídomuneobmedzovalaneobmedzujeaodmietoltvrdenianavrhovateľky,žesana
navrhovateľke dopúšťal psychického alebo fyzického násilia, resp. týrania. Odporca vo svojom odvolaní
uviedol,ženavrhovateľku,ichdeti,aniichznámychnikdyneprenasledovalstým,žemuaniniejeznáme,
kde v súčasnosti navrhovateľka s deťmi býva, nakoľko mu to navrhovateľka odmieta oznámiť. Vytkol

súdu prvého stupňa, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia síce vyplýva charakteristika rôznych
foriem násilia, avšak nie je z neho zrejmé, akej konkrétnej formy násilia sa mal voči navrhovateľke
a deťom dopustiť, pričom v danej veci nariadené predbežné opatrenie nahrádza rozhodnutie vo veci
samej bez toho, aby bola potreba jeho nariadenia osvedčená, vychádza len z ničím nepodložených a
nepravdivých tvrdení navrhovateľky, ktorá však potrebu nariadenia predbežného opatrenia neosvedčila.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdiť, nakoľko potrebu nariadenia predbežného opatrenia osvedčila. Poukázala
na to, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom T. W. M. B., ČVS: Y.-XXX/OVK-B.-XXXX vo
veci týrania blízkej a zverenej osoby bolo začaté trestné stíhanie, boli vypočutí svedkovia, vykonané

znalecké dokazovanie, voči odporcovi bolo uznesením zo dňa 25.07.2013 vznesené obvinenie a dňa
13. 12. 2013 bolo vydané uznesenie, ktorým boli pribratí znalci z odboru Zdravotníctvo - psychiatria, na
posúdenie duševného stavu odporcu. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
bolo nariadené predbežné opatrenie je správne, vychádzajúce z dostupných a relevantných dôkazov s
tým, že odporca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosti a dôvody, ktoré už uvádzal v doterajšom

priebehu konania, avšak, ktoré nedôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia nepreukazujú a ani
to, že by zo strany odporcu neexistovala hrozba fyzického a psychického násilia voči nej a deťom.
Poukázalanaskutočnosť,žedôvododchoduzospoločnéhorodinnéhodomu,bolibavyústenímcelkovej
dlhodobo neznesiteľnej situácie v rodine s tým, že odporca nikdy nemal skutočný záujem dohodnúť
sa s navrhovateľkou na ich spolužití, svoju ochotu odsťahovať sa z rodinného domu len deklaroval a

odsťahoval sa z neho až po nariadení predbežného opatrenia, napadnutým uznesením.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. l O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu odporcu nie je
možné priznať úspech.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odporcu, že v posudzovanej veci je daná prekážka rozhodnutej
veci (res iudicatae).

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie)
v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť
v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý
nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konaniaa tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j., ak vyplýva z
rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné,

ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka
veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke
v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). To platí aj v prípade konania o
nariadenie predbežného opatrenia (Stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č.
25/2011).

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté,
o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Skutočnosť, že v určitom konaní je jeho predmetom
to isté právo alebo, že jeho účastníkmi sú tí istí účastníci, ešte neznamená, že ide o tú istú vec. Totožnosť
veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť
predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený

žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. ide o
nárokzaloženýnarovnakomprávnomdôvodeavyplývajúcizrovnakýchskutkovýchokolností.Pokiaľide
ototožnosťúčastníkov,niejesamoosebevýznamné,akmajútíistíúčastnícivrôznychkonaniarozdielne
procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia).
Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia

(z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov, ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného
konania. Tam, kde možno začať konanie iba na návrh, je predmet konania určený obsahom konečného
návrhu (petitom) v zmysle § 79 ods. 1 O. s. p. Pokiaľ z uvedených znakov chýba čo aj len jeden, nejde
o tú istú vec, takže skoršie rozhodnutie nemôže zakladať prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
prv začatého konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
žiadala uložiť odporcovi povinnosť, dočasne nevstupovať do ich rodinného domu, rozhodol Okresný
súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/75/2012 tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol (uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. 11 CoP/616/2012), pričom z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zamietajúceho
návrh navrhovateľky vyplýva, že dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
bola skutočnosť, že navrhovateľka neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi
konania, keď k návrhu predložila iba lekársku správu zo dňa 20. 10. 2008, avšak v posudzovanej
veci navrhovateľka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila novými skutočnosťami,

za ktoré je nevyhnutné považovať znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný súdnym znalcom W..
J. Y., ako aj začatie trestného stíhania uznesením OkresnéS. T. M. B., odbor kriminálnej polície,
oddelenievšeobecnejkriminalityzodňa7.11.2012,ČVS:Y.-XXX/OVK-B.-XXXX,avznesenieobvinenia
z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby voči odporcovi, z dôvodu ktorého uznesenie Okresného
súdu Pezinok zo dňa 11. mája 2012, č. k. 9P/75/2012-65, v spojení s uznesením Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 22. januára 2013, sp. zn. 11 CoP/616/2012, prekážku rozhodnutej veci pre konanie
v posudzovanej veci, nezakladá.

Predbežné opatrenia sa v súlade s účelom občianskeho súdneho konania podieľajú na realizácii ústavou
zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 a

nasl. Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu by nemohlo byť úplné, keby absentovala
možnosť domáhať sa zákon ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v
prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným
spôsobom, než predbežným zásahom súdu, bez uskutočnenia regulárneho procesu.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení.

Podľa § 102 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov,
alebo zabezpečiť dôkaz pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie teda nie je konečné
rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je
osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov
ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné

pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie,
že tu je nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto
vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne
zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občianskoprávnom vzťahu, resp. v spore. Nariadením

predbežného opatrenia navrhovateľ v zásade nemôže nadobudnúť práva, o ktorých má byť rozhodnuté
až v rozhodnutím vo veci samej. Zásah do práv predbežným opatrením dotknutého účastníka musí byť
primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; takisto
musí byť primeraná ujma, ktorá z predbežného opatrenia vznikne dotknutému účastníkovi.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu voči komu
predbežnéopatreniesmeruje.Ochranatoho,protikomumánavrhovanépredbežnéopatreniesmerovať,
však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov
druhej strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného

opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu, čo znamená,
že musí mať zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť
prejavom svojvôle. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť
aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti,

pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte
náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom

nepochybné. Dočasnou úpravou dosiahnutou formou predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. preto postačuje, ak

je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho

prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa
ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať spoločnom
obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi
násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať
hľadaním náhradného ubytovania.

Definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty, násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, násilím nie je
konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije
prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo

jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné
následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného
človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násiliaa zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia
- druhotné ubližovanie a násilím je aj nezabránenie násiliu.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité
aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, keďže
najvhodnejší priestor pre to má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo i
sformulované predbežné opatrenie v ust. § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p., ktorým je možné účastníkovi
uložiť, aby nevstupoval dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v

jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu
predbežného opatrenia nie je teda rozhodujúce, aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k tomuto
bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť a preto je potrebné
v tomto smere upraviť aj pomery účastníkov.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť súdnym rozhodnutím zamedziť osobám,

dopúšťajúcim sa násilia na blízkej osobe, dopúšťať sa takého konania ich vylúčením z užívania bytu
alebo obmedzením ich užívacieho práva. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho
bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé
právnenormyzaručujúprávonanedotknuteľnosťsúkromnéhoživotaosoby,čímjeponímanéajprávona
pokojný rodinný život a pod. Je však nevyhnutné, aby situácia „násilia“ nebola zamieňaná so situáciou

konfliktu, nakoľko násilie nie je hádka ani konflikt, ale býva dlhotrvajúce a má stupňujúcu tendenciu.

Dočasnou úpravou dosiahnutou formou predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a
povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a znamená to, že obsahom dočasnej
úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Súd prvého stupňa v posudzovanej veci dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľka
predloženými listinnými dôkazmi osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania
do skončenia konania vo veci samej a zároveň rozhodol vecne správne, keď navrhované predbežné
opatrenie dôvodiac splnením zákonných podmienok napadnutým uznesením nariadil.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou v priebehu konania totiž jednoznačne vyplýva, že
odporca je dôvodne podozrivý z dlhodobého fyzického a psychického násilia voči navrhovateľke, pričom
tento záver nepochybne potvrdzujú predovšetkým výpisy zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky,
lekársky nález, znalecký posudok č. XX/XXXX znalca W.. J. Y., z odboru psychológie, odvetvie klinická

psychológia dospelých, ktorý znalecký posudok vypracoval na základe uznesenia Y. W. M. B., keď
bol ako znalec pribratý do konania v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a v ktorom
znalec konštatoval, že navrhovateľka trpí syndrómom týranej osoby, že u nej neboli zistené známky,
ktoré poukazovali na tendenciu skresľovať, zahmlievať alebo zatajovať skutočnosti a udalosti, o ktorých
vypovedala, zápisnice orgánov činných v trestnom konaní, no tiež skutočnosť, že v trestnom konaní

vedenom na Okresnom T. W. M. B. ČVS: Y.-XXX/OVK-B.-XXXX vo veci týrania blízkej a zverenej
osoby bolo začaté trestné stíhanie, boli vypočutí svedkovia, a voči odporcovi bolo uznesením zo dňa
25.07.2013 vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby voči navrhovateľke a spoločným deťom.
Z uvedeného preto nesporne vyplýva, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany navrhovateľky,

ako možnej obete domáceho násilia, bola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť
naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným
opatrením a preto sa nebolo možné stotožniť s argumentáciou odporcu, že navrhovateľka dôvodnosť
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčila, ako ani s jeho tvrdením v podanom odvolaní,
že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z nepravdivých a ničím nepodložených

tvrdení navrhovateľky, keď naopak, uvedené listinné dôkazy jednoznačne preukazujú, že navrhovateľka
v dôsledku správania sa odporcu, trpí syndrómom týranej osoby.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.