Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/185/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513215104
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7513215104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: T. L. R., B.. X.X.XXXX, X. T.
B. X., zastúpeného JUDr. Danou Husťákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3, proti
žalovanému: V. I., s.r.o., so sídlom v Jasove, Železničná 171/2, IČO: 36 204 994, zastúpenému Mgr.
Otom Salokym, advokátom, so sídlom Hlavná 94, Prešov, o určenie, že nájomný vzťah trvá, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 10. júla 2020 č.k. 14C/307/2013 - 323
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho zamietavom výroku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
zamietol žalobu (výrokom I/), podanú na súd dňa 9.9.2013, po jej úprave podaním žalobcu zo dňa
18.3.2016, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že trvá nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou zo
dňa 5.1.2004 č. 1/2004 uzatvorenou medzi pôvodným prenajímateľom: Matica slovenská, so sídlom
Mudroňova 1, Martin, IČO: 00 179 027 (ďalej len „Matica slovenská“ alebo „pôvodný žalovaný“) a

nájomcom: Marian Piotr Glowaty, nar. 2.8.1956, bytom Moldava nad Bodvou, predmetom ktorej je
nájom nehnuteľností - stavby so súp. č. 143 postavenej na parcele registra “C” č.95 o výmere 318
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra “C” č. 64/1 o výmere 177 m2, druh
pozemku záhrady a parcela reg. “C” č. 96 o výmere 670 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúce sa v katastrálnom území Moldava nad Bodvou, obec Moldava nad Bodvou, okres Košice
- okolie, evidované na LV č. 1969 - správne LV č. 1696 -pozn. súdu (ďalej aj len „nájomná zmluva“), a
to z dôvodu, že listom Matice slovenskej zo dňa 16.2.2012 označeným ako Oznámenie o odstúpení od

zmluvy o nájme nebytových priestorov, malo dôjsť k skončeniu nájomného vzťahu.

2. Výrokom II/ rozsudku súd rozhodol, že žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

3. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe a priebehu sporu, že žalobca
s Maticou slovenskou uzavrel dňa 5.1.2004 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom budovy

nachádzajúcej sa na Hlavnej 66 v Moldave nad Bodvou (ďalej len „objekt“), na ktorej si žalobca dňa
27.7.2013našielOznámenieoodstúpeníodzmluvyonájmenebytovýchpriestorovzodňa16.2.2012,na
základe čoho pôvodný žalovaný odstúpil od nájomnej zmluvy, lebo nájomca bez súhlasu prenajímateľa
(pôvodného žalovaného) vykonal na predmete nájmu viaceré technické a stavebné zmeny, pričomnaliehavý právny záujem na žiadanom určení žalobca odôvodňoval poukazom na samotný zámer,
pre ktorý predmetná nájomná zmluva bola uzavretá, a to zabezpečiť rekonštrukciu objektu nájmu
prostredníctvom žalobcu s tým, že vynaložené náklady na rekonštrukciu objektu nájmu mali žalobcovi

v zmysle zmluvných podmienok zaručiť užívanie predmetu nájmu na dlhšie časové obdobie, čo sa
však pre odstúpenie prenajímateľa od zmluvy nestalo, z ktorého dôvodu sa právne postavenie žalobcu
bez určenia, že nájomný vzťah trvá, stáva neistým. Zároveň žalobcovi mala byť predmetnou nájomnou
zmluvou zabezpečená možnosť v predmete nájmu podnikať. Uviedol, že je spoločníkom spoločnosti
SLOVPOL s.r.o., avšak vzhľadom na to, že mu bolo znemožnené užívať predmet nájmu, žalobca bol

nútený zastaviť činnosť predmetnej obchodnej spoločnosti.

4. Súd poukázal i na obranu pôvodného žalovaného Matica slovenská i jeho nástupcu - žalovaného
Hubert Logistic, s.r.o., ktorého vstup súd pripustil uznesením zo dňa 14.5.2015 č.k. 14C/307/2013-110
s odôvodnením, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene
vlastníka objektu, ktorý je predmetom nájmu a novým vlastníkom sa stala obchodná spoločnosť Hubert

Logistic, s.r.o., čo zakladá jej pasívnu legitimáciu v predmetnom spore.

5.Povykonanomdokazovanívýsluchomstránsporu,žalobou,vyjadrenímkžalobe, nájomnouzmluvou,
Oznámením o odstúpení od nájomnej zmluvy zo dňa 16.2.2012, Stanoviskom žalobcu k oznámeniu
o odstúpení od zmluvy zo dňa 1.3.2012, Výpisom z listu vlastníctva č. 1696, Stanoviskom Matice

Slovenskej k žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 13.10.2016, Žiadosťou Františka Fazekaša o
opravu steny a strechy budovy, Vyjadrením Východoslovenskej distribučnej a.s. z 25.6.2012, Zápisom
obhliadky objektu, Predbežným statickým posudkom Ing. Šajgalíka z októbra 2011, výsluchom svedkov:
Františka Fazekaša, Václava Zalcera, Eleny Danciovej, Ing. Ondreja Kara, ako i obsahom spisu
Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 11C/125/2005, vychádzal súd pri rozhodovaní z nespornej

skutočnosti, že žalobca ako nájomca uzavrel dňa 5.1.2004 zmluvu č. 1/2004 o nájme nebytových
priestorov (ďalej len “nájomná zmluva”), v ktorej ako prenajímateľ vystupoval Dom Matice slovenskej,
Hlavná 66, Moldava nad Bodvou, podľa čl. 1 ktorej, jej predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č.
1696, parc. č. 94/1 záhrada o výmere 177 m2, parc. č. 95 zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2,
a na tejto parcele je postavený dom súp. č. 143 prevádzková budova a parc. č. 96 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 670 m2, podľa čl. 2 nájomnej zmluvy - „Účel zmluvy” prenajímateľ prenajal nájomcovi
nebytové priestory uvedené v čl. 1 zmluvy za účelom kompenzácie preukázaného objemu vložených
finančných prostriedov na zámer pre naplnenie podmienok uvedených v bode Základné ustanovenia
zmluvy, podľa čl. 3 nájomnej zmluvy “Podmienky platby” v deň uzatvorenia zmluvy (t.j. 5.1.2004) sa
nájomca preukázal objemom vložených finančných prostriedkov do majetku Matice slovenskej v období

od1.7.1999do5.1.2004vovýške2.700.000,-Sk stým,ževyčíslenýfinančnývkladbudekompenzovaný
nasledovne: z predloženej a zdokladovanej čiastky bude nájomcovi mesačne za prenájom a služby
spojené s nájmom odpisovaná čiastka 10.000,- Sk. Súd tiež zistil, že v základných ustanovenia zmluvy
sa konštatuje, že nájomná zmluva bola uzavretá okrem iného aj v záujme dodržiavania zákona o
ochrane majetku verejnoprávnej inštitúcie, plnenia zákona o Matici slovenskej a národných záujmov na

jazykovo-zmiešanom území Moldava nad Bodvou, ako i že zmluvné strany sa dohodli, že prenájom v
zmysle zák. č. 116/1990 Zb. je stanovený na dobu určitú, až do doby odpisu poslednej splátky, t.j. 22,5
roka od podpísania tejto zmluvy. Z listu Matice slovenskej zo dňa 16.2.2012 adresovaného žalobcovi
pod názvom “Oznámenie o odstúpení od zmluvy o nájme nebytových priestorov” súd zistil, že Matica
slovenská s poukazom na závery odborného statického posudku Ing. Jána Šajgalíka z októbra 2011,

podľa ktorého je časť prenajatého objektu v havarijnom stave a z dôvodu dlhodobého zanedbávania
vyžaduje celý objekt akútnu sanáciu, žalobcovi vytýka, že počas nájomného vzťahu vykonal viaceré
stavebné a technické zmeny bez súhlasu Matice slovenskej, ktorých výpočet uvádza, a že s poukazom
na § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka Matica slovenská ako prenajímateľ odstupuje od zmluvy č.
1/2004 o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 5.1.2004, keďže z dôvodu realizácie zmien

žalobcom bez súhlasu prenajímateľa hrozí značná škoda. Matica slovenská zároveň žalobcu uvedeným
listom vyzvala predmetné nehnuteľnosti vypratať a odstrániť všetky neodsúhlasené stavebné úpravy.
Okrem toho žalobcu vyzvala na kompletné preukázanie vkladu finančných prostriedkov do majetku
Matice slovenskej v objeme 2.700.000,- Sk, ktorý mal v zmysle zmluvy slúžiť ako úhrada nájomného
vo výške 10.000,- Sk, resp. 331,94 € mesačne. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Košice

- okolie sp.zn. 11C/125/2005 súd zistil, že žalobný návrh žalobcu (Matice slovenskej) na zdržanie sa
zasahovania do vlastníckeho práva, na určenie absolútnej neplatnosti zmluvy č. 1/2004 uzavretej dňa
5.1.2004 a na vypratanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 1696 ako parc. 95 dom č.s. 143, parc. č. 94/1
a parc. č. 95 a parc. č. 96 súd zamietol rozsudkom zo dňa 4.12.2009 č.k. 11C/125/2005 - 344, ktorýbol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.6.2010 č.k. 3Co/79/2010-380, pričom
žalobca (v spore pod sp.zn. 11C/125/2005 v procesnom postavení ako žalovaný) podal vzájomný návrh
zo dňa 15.3.2007, ktorým navrhol zaviazať Maticu slovenskú zaplatiť mu pohľadávku v sume 2.600.000,-

Sk, ktorá predstavuje hodnotu investícií žalovaného do nehnuteľností vo vlastníctve Matice slovenskej
a ten bol rozsudkom zo dňa č.k. 11C/125/2005-344 vylúčený na samostatné konanie vedenom na
Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 15C/829/2016.

6. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú danosť naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení, a to samotný zámer, pre ktorý predmetná nájomná zmluva bola uzavretá,
t.j. jednak zabezpečiť rekonštrukciu objektu nájmu prostredníctvom žalobcu s tým, že vynaložené
náklady na rekonštrukciu objektu nájmu mali žalobcovi v zmysle zmluvných podmienok zaručiť užívanie
predmetu nájmu na dlhšie časové obdobie, čo sa však pre odstúpenie prenajímateľa od zmluvy nestalo,
jednak že žalobcovi mala byť predmetnou nájomnou zmluvou zabezpečená možnosť v predmete
nájmu podnikať, avšak vzhľadom na to, že mu bolo znemožnené užívať predmet nájmu, žalobca bol

nútený zastaviť činnosť predmetnej obchodnej spoločnosti, súd dospel k záveru, že žalobca v čase
rozhodovania súdu naliehavý právny záujem na žiadanom určení neosvedčil, a preto zamietol žalobu
bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Dôvodil, že predmetná určovacia žaloba nie je vhodne zvoleným
procesným prostriedkom ochrany práv žalobcu, pretože neodstráni stav neistoty žalobcu ohľadne otázky
poškodenia na majetkových právach žalobcu, pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho právne postavenie by bez

určenia, že nájomný vzťah trvá, sa stalo neistým aj z dôvodu, že vynaložené náklady mu mali v zmysle
zmluvných podmienok zaručiť užívanie predmetu nájmu na dlhšie časové obdobie (tzv. odpisovaním
vložených financií na účely úhrady nájmu), pričom žalobca už v konaní pred Okresným súdom Košice
- okolie vedenom pod sp.zn. 11C/125/2005 si vzájomnou žalobou z 15.3.2007 uplatnil voči Matici
slovenskej pohľadávku v sume 2.600.000,- Sk, ktorá mala predstavovať hodnotu investícií žalobcu do

nehnuteľností vo vlastníctve Matice slovenskej. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil i argumentáciu žalobcu,
že nedošlo k platnému odstúpeniu od nájomnej zmluvy, lebo odstúpenie od nájomnej zmluvy nebolo
žalobcovi riadne procesne doručené, a to za stavu, ak k odstúpeniu od nájomnej zmluvy malo dôjsť
listom Matice slovenskej zo dňa 16.2.2012 označeným ako Oznámenie o odstúpení od zmluvy o
nájme nebytových priestorov, žalobca odstúpenie od zmluvy obdržal dňa 24.2.2012, čo sám uviedol v

stanovisku k Oznámeniu o odstúpení od zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.3.2012, a teda
ak žalobca sám uviedol, že sa dostalo do sféry jeho dispozície a dokonca naň aj písomne reagoval.
Vychádzajúc zo zistenia, že na predmetnom objekte (minimálne) až do času odstúpenia prenajímateľa
od nájomnej zmluvy zo dňa 16.2.2012) nikto iný okrem žalobcu stavebné zásahy nevykonával, žalobca
v konaní nepopieral, že na prenajatom objekte vykonával stavebné úpravy a naopak tvrdil vykonávanie

stavebných prác rôzneho druhu napriek tomu, že žalobcovi z predmetnej nájomnej zmluvy nevyplývalo
žiadne oprávnenie vykonávať rekonštrukciu, či akékoľvek stavebné zásahy v prenajatom objekte,
súd prvej inštancie uzavrel, že boli splnené všetky podmienky pre vznik oprávnenia prenajímateľa
na odstúpenie od nájomnej tak, ako to má na mysli § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dodal,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania súhlasu prenajímateľa s vykonávaním

stavebných zmien na objekte nájmu a Matica slovenská ako prenajímateľ v konaní statickým posudkom,
podpornetiežvýpoveďamisvedkovFrantiškaFazekašaasvedkyneElenyDanciovejpreukázalatvrdenú
hrozbu značnej škody prenajatého objektu, ku ktorej mohlo dôjsť jedine v dôsledku stavebných zásahov
vykonaných žalobcom.

7.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvejinštancieaplikáciou§255ods.1CSPaplnýmprocesným
úspechom žalobcu, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s
tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Doplnil, že dôvody pre aplikáciu § 257 CSP nezistil.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP, namietajúc záver súdu prvej inštancie, že na požadovanom určení nepreukázal
naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalobcu je totiž potrebné okrem zmluvných dojednaní nájomnej
zmluvy prihliadať aj na ústne dohody a dojednania medzi žalobcom a pôvodným žalovaným. Žalobca
zotrval na svojich argumentoch, podľa ktorých je daný naliehavý právny záujem z dôvodu, že samotným

zámerom uzatvorenia nájomnej zmluvy bolo zabezpečiť rekonštrukciu objektu, ktorý v danom čase
nezodpovedal riadnemu užívaniu. V tejto súvislosti za nesprávny označil názor súdu o neoprávnenosti
vykonávať opravy a rekonštrukciu prenajímaného objektu a zdôraznil, že až do odstúpenia od zmluvy
pôvodný žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nenamietal vykonávanie opráv objektu, lebo opravyvykonával žalobca na základe dohody s pôvodným žalovaným. Žalovaný v odvolaní napadol i správnosť
rozhodnutia o trovách konania, podľa ktorého súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, hoci v danom prípade dôvody hodné

osobitného zreteľa existujú. Podľa názoru žalobcu základným dôvodom je jeho sociálne postavenie a
nízky, v súčasnej dobe žiadny, príjem, ako i skutočnosť, že právne zastupovanie žalobcu je zabezpečené
prostredníctvom centra právnej pomoci. Podčiarkol, že si nevie v súčasnosti zabezpečiť riadne bývanie,
žije v chatrči, kde nemá ani podmienky na riadny život, nakoľko tam nie je zavedená elektrina ani
prívod vody. Nemá žiadnu stálu prácu, ktorá by mu zabezpečovala akýkoľvek príjem. Žalobca navrhol,

aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby zmenil
rozsudok a určil, že nájomný vzťah trvá a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu označiac odvolanie žalobcu za nedôvodné,
navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať žalovanému nárok na plnú náhradu trov

odvolacieho konania. Podčiarkol, že súd prvej inštancie v bodoch 26 až 34 rozsudku dostatočne, jasne a
vyčerpávajúco uviedol, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nájomný
vzťah trvá, pričom žalovaný nevidí ani dôvod, prečo by žalobca vzhľadom na jeho neúspech konaní
nemal byť zaviazaný nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené
vo vzťahu k odvolaním napadnutému zamietavému výroku rozsudku (výrok I/). Vo vzťahu k výroku I/

rozsudku žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené, pričom neboli
zistené ani iné vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie v spore, ku ktorým odvolací súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

11. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody tejto napadnutej časti rozsudku (výrok I/), s

ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2
CSP). Skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku (výrok I/)
neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, tieto boli predmetom
dokazovania už v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa s týmito aj adekvátne pri
rozhodovaní vo veci vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré

by mali za následok nesprávne rozhodnutie (výrok I/). Preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia
a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti tejto napadnutej časti
rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I/ nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového

stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 a nasl.
CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia,

alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak usúdil, že žalobca na požadovanom
určenínaliehavýprávnyzáujemnepreukázal,načomnemôženičzmeniťaniodvolacianámietkažalobcu
založenánavšeobecnomtvrdení,žeokremzmluvnýchdojednanínájomnejzmluvyjepotrebnéprihliadať
aj na ústne dohody a dojednania medzi žalobcom a pôvodným žalovaným a zotrvanie na argumentoch
prednesených už v priebehu sporu na súde prvej inštancie, s ktorými sa prvoinštančný súd náležite

vysporiadal v odôvodnení rozsudku. Relevanciu nemožno priznať ani odvolacej námietke žalobcu, že
opravy vykonával žalobca na základe dohody s pôvodným žalovaným, a preto je nesprávny označil
názor súdu o neoprávnenosti vykonávať opravy a rekonštrukciu prenajímaného objektu, ak tento súd
založil na úsudku, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli preukázané jej tvrdenia a z tohto dôvodu muselo

byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je totiž umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci, nebola buď pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti
uloženej strane sporu ust. § 132 ods. 1 CSP) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná,teda ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

13. Zo všetkých uvedených dôvodov možno konštatovať, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody a
námietky nie sú opodstatnené vo vzťahu k výroku I/ rozsudku. Rozsudok je v jeho napadnutom výroku
I/ vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Vo vzťahu k žalobcom odvolaním napadnutému výroku o trovách konania dospel odvolací súd k

záveru, že nie sú dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého výroku II/, ale rozsudok
je v tejto odvolaním napadnutej časti potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd prvej
inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi a žalovanému realizáciu procesných práv,
priznaných stranám sporu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv, a to v takej miere, že
tým došlo k porušeniu práva sporových strán na spravodlivý proces, ku ktorej vade je povinný prihliadať
odvolací súd z úradnej povinnosti.

15. Námietky žalobcu v odvolaní proti výroku o trovách konania odvolací súd vyhodnotil ako
opodstatnené.

16. Je potrebné predovšetkým prisvedčiť žalobcovi v jeho odvolaní v tom, že súd prvej inštancie rozhodol

o trovách konania podľa zásady úspechu v spore, so strohým odôvodnením, že nezistil dôvody pre
aplikáciu § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

17. Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky

predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný
osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho
prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu

inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody
hodnéosobitnéhozreteľa,musívychádzaťzposúdeniavšetkýchokolnostíkonkrétnejveci.Výnimočnosť
prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitnéhozreteľatrebaprihliadnuťvprvomradekmajetkovým,sociálnym,osobnýmaďalšímpomerom
všetkých strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej sporovej strany, ktorej by inak patrila náhrada

trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na majetkové pomery
tejto oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v priebehu konania a podobne.

18. Judikatúra tiež konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý

by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2

M Cdo 17/2009).

19. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 387/2019-60 je súd v prípade
použitia ustanovenia § 257 povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje
stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej

republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS
1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila
svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť „stranám sa nárok na
náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“. Výrok,
že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP oporu.

20. Pretože z dôvodov napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd nepoužitie ustanovenia § 257 CSP
vo svojom rozhodnutí adekvátne neodôvodnil, vzhľadom na povahu tejto vytknutej vady konania pred
súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nezaoberal samotnou podstatou veci, resp. sa ňou anizaoberať nemohol, keďže odvolací súd nemá podklad pre posúdenie vecnej správnosti záveru súdu
prvej inštancie o trovách konania sporových strán.

21. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok vo výroku náhrade trov
konania zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie
a nové rozhodnutie o trovách konania.

22. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu

vysloveným v tomto uznesení opätovne rozhodnúť o trovách konania sporových strán, vrátane trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP) a rozhodnutie náležite odôvodniť aj so zreteľom na
argumentáciu žalobcu (i žalovaného) prednesenú v tomto odvolacom konaní (napr. nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 67/2010, Števček, M.;
Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 940 - 943), vrátane náležitej odpovede, či v danom prípade

(nie)sú splnené podmienky v zmysle § 257 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).