Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201992
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513201992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľky

H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, pr. zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, AK,
Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice,
IČO: 31 690 904, pr. zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Rastislavova 68, Košice,
IČO: 47 231 785, v konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:
44 325 452 vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom sp.zn. 2C/2713/2012 zo dňa 19.1.2012 v
právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31

690 904 proti žalovanej H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX o zaplatenie sumy 154,90 eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:
44 325 452 vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom sp.zn. 2C/2731/2012 zo dňa 19.1.2012 v
právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO:
31 690 904 proti žalovanej H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX o zaplatenie sumy 144,51

eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:
44 325 452 vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom sp.zn. 2C/2732/2012 zo dňa 19.1.2012 v
právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31
690 904 proti žalovanej H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX o zaplatenie sumy 144,51 eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100 % na účet právneho zástupcu
JUDr. Mariána Gelenekyho, advokáta AK v Starej Ľubovni, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23.4.2013 domáhala, aby súd zrušil rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca sp. zn. 2C/2713/2012 zo dňa 19.1.2012.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 4.11.2008 uzavrela ako poistník s odporcom ako poistiteľom
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, kde poisteným z predmetnej zmluvy bola dcéra navrhovateľky Y.
I., nar. X.XX.XXXX. Následne odporca zrušením PZ č. XXXXXXXXXX poistnú zmluvu uzavretú s

navrhovateľkou zrušil a k zániku poistnej zmluvy došlo dňa 5.7.2009 o 0.00 hod. Predmetným zrušením
odporca vyúčtoval navrhovateľke aj konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu zániku
poistenia. Na základe predmetného vyúčtovania vyúčtoval odporca navrhovateľke nedoplatok vo výške
28,21 eur, ktorý navrhovateľka odporcovi uhradila v mesačných splátkach po 10 eur. Následne siodporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 154,90 eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa
2.1.2012 uplatnil na Arbitrážnom súde v Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 154,90 eur, ktorá
malazodpovedaťnákladomodporcuvynaloženýmnauzavretiepoistnejzmluvy.Rozsudkomuvedeného

rozhodcovského súdu zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2713/2012 bolo navrhovateľke ako spotrebiteľke
uložené zaplatiť odporcovi v lehote 5 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodcovského rozsudku
sumu 154,90 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Predmetné rozhodnutie bolo
navrhovateľke doručené dňa 16.4.2013.
Rozhodcovský rozsudok navrhla navrhovateľka zrušiť z dôvodu, že rozhodcovská doložka uvedená v

rámci všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, t.j. navrhovateľky, v dôsledku čoho je neplatná, a to
s poukazom na § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Ďalej uviedla, že ako
spotrebiteľ a osoba, ktorá chcela uzavrieť poistnú zmluvu postupujúc na základe pokynov a v dobrej
viere podpísala všetky odporcom predložené dokumenty, pričom nemohla ani len tušiť, k čomu všetkému

sa má zaviazať podpísaním VPP, ktoré predstavuje 13 strán husto a drobno napísanými písmenami
písaného textu. V prípade, že by VPP nepodpísala, nedošlo by ani k uzavretiu poistnej zmluvy. Ak by
podpísanie VPP malo i napriek uvedenému obstáť ako platný úkon, vyslovila názor, že v tomto prípade
nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku s poukazom na § 53 ods. 2, 3 a 5 OZ a § 39
OZ. Okrem uvedených dôvodov sú podľa nej splnené ďalšie podmienky na zrušenie rozhodcovského

rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskou
doložkou v znení predmetnej poistnej zmluvy, došlo jednoznačne k zhoršeniu jej postavenia ako
spotrebiteľa, pretože pri absencii rozhodcovskej doložky by si odporca musel uplatniť svoj nárok
súdnou cestou na príslušnom súde v obvode podľa bydliska navrhovateľky, čo je pre navrhovateľku
neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie ako zúčastniť sa konania pred rozhodcovským súdom

vzdialenom od bydliska navrhovateľky okolo 100 km. Dohodou s takýmto znením si
navrhovateľka ako spotrebiteľ jednoznačne a bezpochyby zhoršila svoje zmluvné postavenie. V danom
prípade ide o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom - odporcom a spotrebiteľom - navrhovateľkou.
Zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného
postavenia podnikateľa - odporcu voči slabšej strane, spotrebiteľovi - navrhovateľke. Zmluvu a VPP

navrhovateľka nemala možnosť nijako upraviť, nakoľko boli vopred predformulované a v takomto znení
aj predložené na podpis. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel,
ktoré neboli navrhovateľke známe, nebola o ich obsahu informovaná. Navrhovateľka pritom nemala
žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie.
Navyše v zmluve a VPP absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese sporu

absentuje ústavná zásada „ústnosti“ - konanie prebehlo na základe písomností predložených odporcom
ako silnejšou zmluvnou stranou. Okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre navrhovateľku
ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu (len 5 dní oproti 15 dňom na
podanie odporcu v konaní pred súdom), ďalej preto, že na odpor sa prihliada len ak bol zaplatený súdny
poplatok (v prípade súdneho konania to neplatí, na odpor sa stále prihliada a súd poplatok vymáha), pre

vysoké poplatky (napr. za podanie odporu 72 eur) a finančnú nevýhodnosť (žiadna možnosť oslobodenia
navrhovateľky ako spotrebiteľa od súdnych poplatkov).
Rozhodcovský súd je uvádzaný odporcom v zmluvách bez možnosti jeho zmeny už 10 rokov a
nie sú známe prípady, aby daný rozhodcovský súd rozhodol v neprospech odporcu. Práve naopak
rozhodujezaujatoabezpreskúmavaniaplatnosti,čiexistencieuplatňovanéhopráva,priznávaodporcovi

automaticky to, čo si odporca uplatní.
Podstatou rozhodcovského konania by malo byť prostredníctvom zmluvnej voľnosti doplniť záväzkový
vzťah a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala
protistrana. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže tiež
pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane na základe zákona. Po vydaní

rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o
preskúmanie rozhodnutia. Navrhovateľka tiež poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS
2164/2010 zo dňa 1.11.2011, kde ústavný súd posúdil rozhodcovské doložky ako neprípustné, nakoľko
v situácii, keď má rozhodca, ktorý nie je určený transparentným spôsobom, rozhodovať iba podľa zásad
spravodlivosti a súčasne spotrebiteľ je zbavený svojho práva podať žalobu na civilný súd, znamenajú

vo svojom dôsledku porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd. Ústavný súd doplnil, že napriek tomu, že môže existovať kvalitná hmotnoprávna ochrana
spotrebiteľa, nie je táto ochrana realizovaná, pokiaľ nie je možné sa jej efektívne domôcť. V tomto
zmysle dohoda medzi spotrebiteľom a podnikateľom týkajúca sa riešenia sporov v rozhodcovskomkonaní neznamená, že sa tým otvára priestor pre ľubovôľu. Dojednanie v podobe rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že
podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom

konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú
ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý
proces vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského nálezu inými rozhodcami, ako to umožňuje
platný zákon o rozhodcovskom konaní. Záverom navrhovateľka zdôraznila, že oznámením o zániku
poistenia jej odporca oznámil preplatok vo výške 124,33 eur a tento jej aj vyplatil, no následne sa

domáha dlžnej pohľadávky vo výške 157,40 eur, čo považuje navrhovateľka za nekalé konanie zo strany
odporcu.
Navrhovateľka tiež žiadala, aby súd v súlade s ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.
Z rovnakých dôvodov sa navrhovateľka domáhala aj zrušenia ďalších dvoch rozhodcovských rozsudkov,
a to dvoma samostatnými návrhmi na začatie konania, ktoré boli súdu doručené dňa 23.4.2013 a ktorým

bola pridelená spisová značka 5C/5/2013 a sp. zn. 6C/101/2013.

V konaní vedenom pod sp. zn. 5C/5/2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zrušil rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca sp. zn. 2C/2731/2012 zo dňa 19.1.2012.
Svoj návrh, pokiaľ ide o skutkové okolnosti, odôvodnila tým, že dňa 21.7.2009 uzavrela ako poistník s

odporcom ako poistiteľom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, kde poisteným z predmetnej zmluvy bol
syn navrhovateľky S. I., nar. XX.XX.XXXX. Následne navrhovateľka písomnou žiadosťou o zrušenie
poistnej zmluvy doručenou odporcovi dňa 25.11.2010 predmetnú poistnú zmluvu uzavretú s odporcom
vypovedala. Na predmetnú žiadosť navrhovateľky reagoval odporca prípisom - Oznámenie o zániku
poistného zo dňa 7.12.2010, v ktorom uviedol, že k zániku poistnej zmluvy došlo/dôjde dňa 21.1.2011

o 0.00 hod. Odporca zároveň v predmetnom oznámení vyúčtoval navrhovateľky aj konečný stav
finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu zániku poistenia, na základe ktorého vyúčtoval navrhovateľke
nedoplatok vo výške 52,68 eur, ktorý navrhovateľka odporcovi uhradila v mesačných splátkach po 10,-
eur. Následne si odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 144,51 eur a návrhom na splátkový
kalendárzodňa2.1.2012uplatnilnaArbitrážnomsúdevKošiciachosobitnúpohľadávkuvovýške144,51

eur, ktorá mala zodpovedať nákladom odporcu vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy. Rozsudkom
uvedeného rozhodcovského súdu zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2731/2012 bolo navrhovateľke ako
spotrebiteľke uložené zaplatiť odporcovi v lehote 5 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodcovského
rozsudku sumu 144,51 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Predmetné rozhodnutie
bolo navrhovateľke doručené dňa 16.4.2013.

V konaní vedenom pod sp. zn. 6C/101/2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zrušil rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca sp. zn. 2C/2732/2012 zo dňa 19.1.2012.
Svoj návrh, pokiaľ ide o skutkové okolnosti, odôvodnila tým, že dňa 21.7.2009 uzavrela ako poistník
s odporcom ako poistiteľom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, kde poisteným z predmetnej zmluvy

bola dcéra navrhovateľky Y. I., nar. X.XX.XXXX. Navrhovateľka písomnou žiadosťou o zrušenie
poistnej zmluvy doručenou odporcovi dňa 25.11.2010 predmetnú poistnú zmluvu uzavretú s odporcom
vypovedala. Na predmetnú žiadosť navrhovateľky reagoval odporca prípisom - Oznámenie o zániku
poistného zo dňa 7.12.2010, v ktorom uviedol, že k zániku poistnej zmluvy došlo/dôjde dňa 22.1.2011
o 0.00 hod. Odporca zároveň v predmetnom oznámení vyúčtoval navrhovateľky aj konečný stav

finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu zániku poistenia, na základe ktorého vyúčtoval navrhovateľke
nedoplatok vo výške 40,20 eur, ktorý navrhovateľka odporcovi uhradila v mesačných splátkach po 10
eur. Následne si odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 144,51 eur a návrhom na splátkový
kalendárzodňa2.1.2012uplatnilnaArbitrážnomsúdevKošiciachosobitnúpohľadávkuvovýške144,51
eur, ktorá mala zodpovedať nákladom odporcu vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy. Rozsudkom

uvedeného rozhodcovského súdu zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2732/2012 bolo navrhovateľke ako
spotrebiteľke uložené zaplatiť odporcovi v lehote 5 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodcovského
rozsudku sumu 144,51 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Predmetné rozhodnutie
bolo navrhovateľke doručené dňa 16.4.2013.

Súd v každom z uvedených konaní (5C/4/2013, 5C/5/2013 a 6C/101/2013) poučil účastníkov konania o
ich procesných právach a povinnostiach a odporcovi doručil návrh na začatie konania spolu s prílohami
na vyjadrenie.Vo všetkých troch veciach odporca podal obdobné, prípadne v určitých častiach totožné vyjadrenia.
Odporca vo svojom vyjadrení v prvom rade vyslovil názor, že konanie o zrušenie rozhodcovského
konania nie je spotrebiteľským sporom, návrh na začatie konania nespĺňa podmienky ustanovené v §

4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch a konanie podlieha poplatkovej povinnosti zo strany
navrhovateľky. Uviedol, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa § 40
zák. č. 244/2002 Z.z.), ktoré nasleduje po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,
kedy už rozhodnutie nadobúda novú kvalitu a kde sa preskúmava zákonnosť a postup rozhodcovského
súdu a nie dôvodnosť uložených hmotnoprávnych povinností a neprijateľnosť zmluvných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách, z ktorých uložená hmotno-právna povinnosť vyplýva, nemá navrhovateľka
status spotrebiteľa a teda nie je ani oslobodená od súdneho poplatku. Vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania, odporca poukazoval na zákonnú
povinnosť súdu zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.
K veci samej uviedol, že podaný návrh je bezdôvodný a neurčitý. Neurčitosť odôvodnil tým, že petit
žalobného návrhu je neurčitý a nezrozumiteľný, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný, keďže podľa

názoru odporcu nie je uvedený právny dôvod, pre ktorý navrhovateľka žiada rozsudok zrušiť, keďže
zákontaxatívnestanovujedôvody,prektoréjemožnérozhodcovskýrozsudokzrušiť(§40ods.1písm.a/
až j/ zákona o rozhodcovskom konaní). Ďalej poukázal na zohľadnenie 19 odôvodnenia smernica 93/13/
EHS v prejednávanej veci, v ktorom je podľa odporcu formulovaný zámer (cieľ) smernice, aby zmluvné
podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú v tejto smernici vymedzené

kritériá. Poukázal na to, že ak všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu
spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica 93/13/EHS, sú za splnenia aplikačných podmienok
povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice
obsiahnutýajvjej19odôvodnení,ktorésavyslovenetýkapoistnýchzmlúv.Ďalejodporcapoukazovalna
hrubú chybu pri transponovaní smernice 93/13/EHS do Občianskeho zákonníka a preklade ustanovení

smernice, práve v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Podľa názoru odporcu je zámerom EÚ
uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv.
Odporca tvrdil, že navrhovateľ ako spotrebiteľ mal v rozhodcovskom konaní vo všeobecnosti zaručené
procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ
nebol viazaný rozhodcovskou doložkou, a to procesné práva ako napr. právo podať odpor, navrhovať

dôkazy, podať námietku zaujatosti, vyjadriť sa, atď. Ďalšou námietkou odporcu bola skutočnosť,
že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, bola osobitne podpísaná (zdôrazňoval tiež,
že podpis navrhovateľky je priamo pod textom rozhodcovskej doložky), oddelená od ostatného textu
VPP, aby jej poistník venoval príslušnú pozornosť a mal možnosť sa rozhodnúť, či ju podpíše
alebo nie. Navrhovateľka mala možnosť neuzavrieť rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Osobitných

zmluvných dojednaniach aj možnosť dodatočne v 30-dňovej lehote po podpísaní Osobitných zmluvných
dojednaní vylúčiť rozhodcovské konania z obsahu poistného vzťahu bez toho, aby takýmto výkonom
práva bol akokoľvek dotknutý poistný vzťah. Vzhľadom na individuálne dojednania rozhodcovskej
doložky, je táto preto platná i v prípade, že by zakladala nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstrán.Otom,ženavrhovateľkaboladostatočneoboznámenásobsahomzmluvyazmluvných

podmienok, odporca predložil záznam o požiadavkách a potrebách klienta, v rámci ktorého musela
navrhovateľa zodpovedať okrem iného na otázku, či potrebuje navrhovateľka ešte nejaké vysvetlenie,
doplnenie informácie, na ktoré odpovedala navrhovateľka jednoznačne nie. ďalej sa odporca zaoberal
posudzovaním neprimeranosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Odporca sa taktiež vyjadril
k rokovaciemu poriadku rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že žiadne z procesných pravidiel

nespôsobuje výhodu či nevýhodu niektorému z účastníkov a námietky navrhovateľky v tomto smere sú
irelevantné.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadrila k námietkam odporcu. Hneď
úvodom vyjadrila stotožnenie s judikatúrou všeobecných súdov SR, ktoré sa neprijateľnosťou

rozhodcovskej doložky zaoberajú podľa platného právneho stavu de lege lata. K námietke odporcu o
individuálne dohodnutej rozhodcovskej doložke navrhovateľka uviedla, že rozhodcovská doložka nebola
dojednaná platne, pretože nebola dojednaná individuálne, keďže navrhovateľke nebola poskytnutá
možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania, iba jej bola ponúknutá možnosť súhlasiť, prípadne
nesúhlasiť. Vyjadrila názor, že v osobitnom zmluvnom dojednaní mal dať odporca navrhovateľke

na výber, či súhlasí alebo nesúhlasí, napríklad formuláciou „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú /
nevyjadrujú...“, pričom voľbu by mala navrhovateľka označiť zakrúžkovaním, podčiarknutím, resp.
nehodiace sa prečiarknuť. Takýmto daním na výber by bola splnená podmienka možnosti ovplyvniť
obsah zmluvného dojednania. Uviedol, že tvrdenie, že navrhovateľka mala na výber, či podpíše alebonepodpíše osobitné zmluvné dojednanie je nesprávne, keďže vo VPP ani v Osobitných zmluvných
dojednaniach nie je nikde výslovne ustanovené, že nepodpísanie, resp. nesúhlas s osobitnými
zmluvnými dojednaniami nemá žiaden vplyv na platnosť poistnej zmluvy, pričom poistná zmluva

a osobitné zmluvné dojednania boli na rovnakom tlačive. Tvrdenie, že nikde nie je uvedený ani
opak neobstojí vzhľadom na princíp ochrany slabšej strany, a to spotrebiteľa. Navrhovateľka nebola
informovaná, že v prípade nepodpísania osobitných zmluvných dojednaní, by poistná zmluva platne
vznikla. Taktiež poukázal na skutočnosť že nestačí, aby dal odporca navrhovateľke možnosť súhlasiť
so zmluvným dojednaním ako celkom, ale mal jej dať možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania,

a teda dať jej aj výslovne možnosť nesúhlasiť s dojednaním. Tým, že jej dal možnosť len súhlasiť s
právnym úkonom, nedal jej výslovnú možnosť ovplyvniť samotný obsah právneho úkonu.
Navrhovateľka nebola pri podpise zmluvy upozornená na význam osobitných zmluvných dojednaní
žiadnym spôsobom. Zo strany finančnej agentky jej bolo povedané len to, aké krytie má jej poistná
zmluva a kde je potrebné zmluvu podpísať. Navrhovateľke bolo povedané, že treba podpísať aj osobitné
zmluvné dojednania bez ďalšieho vysvetlenia. Navrhovateľka podpisovala vopred pripravený formulár

zo strany poisťovne, pričom obsah neprijateľnej podmienky - rozhodcovskej doložky nemohla ovplyvniť,
a teda dojednanie nebolo dojednané individuálne.
Na podporu svojich tvrdení navrhovateľka uviedla rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.
17C/446/2012 zo dňa 08.04.2013, v ktorom sa uvádza, že osobitné dojednanie rozhodcovskej doložky
je súčasťou VPP a aj keď má názov zvýraznený a navrhovateľka ho podpísala, tvorí súčasť VPP

vopred naformulovaných odporcom v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že
tu došlo k individuálnemu osobitnému dojednaniu, aj keď je takto naformulované. Naopak ide o zjavne
sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu
súdnej kontroly a takéto správanie sa dodávateľa súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle
cieľov Smernice 2005/29 o nekalých obchodných praktikách v čl. 5 a nasl.

K nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobenej dojednaním rozhodcovskej
doložky navrhovateľka uviedla, že súd nemusí skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, pretože ustanovenie §53 ods. 1 OZ definuje neprijateľnú podmienku ako ustanovenie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a následne v § 53 ods. 4 písm. r) OZ
demonštratívnym výpočtom ustanovuje niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Pokiaľ ide o 19. odôvodnenie smernice 93/13/EHS uviedla, že 19. odôvodnenie smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá žiadnu súvislosť s prejednávanou
vecou. 19. odôvodnenie smernice znie „keďže zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy, ktorých
podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené
takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného plateného

spotrebiteľom“. Poistná zmluva resp. osobitné zmluvné dojednania obsahovali rozhodcovskú doložku,
ktorá je neplatná a skutočnosť, že táto rozhodcovská doložka je neplatná zakladá právny nárok
navrhovateľky na rozhodnutie súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku. Prejednávaná vec sa netýka
podmienok, ktoré definujú alebo popisujú poistné riziko, príp. zodpovednosť poisťovateľa, ktoré,
ako uvádza 19. odôvodnenie smernice, nemusia byť podriadené hodnoteniu nekalých podmienok v

spotrebiteľských zmluvách.
Ďalej navrhovateľka uviedla, že v zmysle legálnej definície neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods.
1 OZ, kde je ustanovené, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“) je zrejmé, že skutočnosť, ak zákon ustanovil v zmysle ust. § 53 ods. 4

písm. r) že rozhodcovské doložky sú neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, a že
neprijateľná podmienka je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ sama o sebe podmienka, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, znamená,
že nerovnováhu netreba dokazovať. Teda skutočnosti, že odporca uvádza tvrdenia, ktoré spôsobujú
pochybnosti o tom, či neprijateľná podmienka spôsobuje nerovnováhu alebo nie, nemá v súvislosti s

prejednávanou vecou žiaden právny význam. Podľa § 53 ods. 1 OZ nejde o neprijateľnú podmienku ak
bola individuálne dojednaná. Je pritom nepopierateľným faktom to, že rozhodcovská doložka pod vecný
rozsah podmienok „oslobodených“ od nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách nepatrí.

Navrhovateľka taktiež poukázala aj na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/446/2012 zo dňa

08.04.2013, v ktorom je uvedené, že súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúmal,
či táto doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v
zmysle §53 ods. 1 OZ. Vnútroštátny súd je povinný vykladať ustanovenia Smernice 93/13/EHS tak, aby
bol dosiahnutý výsledok stanovený smernicou. Súdny dvor konštatoval v rozhodnutiach C-243/08 zodňa 4.6.2009 Panon GSM proti Ersébet Sustilné GYÓRFI v bode 40, že vopred stanovená podmienka
v zmluve uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá
priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo

predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS
kvalifikovaná ako nekalá.

Pokiaľ ide o súdny poplatok za podaný návrh, navrhovateľka uviedla, že sa domáha ochrany svojho
práva v právnom postavení spotrebiteľa z dôvodu uzavretia právneho úkonu - poistnej zmluvy, v rámci

ktorej bola uzatvorená rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná a na základe tejto skutočnosti sa môže v zmysle ust.
§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozsudku, len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Teda nie je pravdou, čo tvrdí odporca
a to z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená v spotrebiteľskej zmluve neplatne, a teda ide

o spotrebiteľský spor, na základe ktorého sa spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva - neplatnosti
dojednania neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách podľa osobitného predpisu, a to § 53
ods. 5 OZ a §40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Okrem iného, ak by navrhovateľka
nebola v rámci tohto sporu spotrebiteľom, nemohla by sa domáhať ochrany podľa ustanovení § 52 a
nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Extenzívny výklad ust. § 4 ods. 2 písm. za) z.č. 71/1992 Zb. v

znení neskorších predpisov sa vzťahuje aj na tento konkrétny prípad.
Navrhovateľka poukázala aj na ďalšie rozhodnutia súdov v rovnakých alebo obdobných veciach
(uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5CoE/110/2011, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 13CoE/401/2011, uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V, sp. zn. 2Er/190/2012,
uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 5Er/1652/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z

25.01.2012sp.zn.6Cdo228/2011,uznesenieNajvyššiehosúduSRz21.03.2012sp.zn.6Cdo1/2012).
Záverom navrhovateľka vyjadrila svoje zotrvanie na tom, že rozhodcovská doložka je neplatná. Uviedla,
že smernica považuje rozhodcovskú doložku za nekalú podmienku a OZ ju nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Právny zástupca odporcu v rovnakých veciach poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. sn. II.
ÚS 499/2012-47, v ktorom Ústavný súd SR rozhodol, že v podobnej veci boli porušené ústavné
práva odporcu. Toto tvrdenie je vzhľadom na obsah odôvodnenia a výrok nálezu vo vzťahu k tejto
prejednávanej veci v plnom rozsahu bezpredmetné a zavádzajúce z toho dôvodu, že v uvedenom náleze
Ústavný súd nerozhodoval o neplatnosti rozhodcovskej doložky, t.j. o hmotnoprávnych ustanoveniach,

aleoprocesnoprávnychustanoveniach,čiboloaleboneboloporušenéprávoodporcunasúdnuochranu.
Ústavný súd SR poukázal na určité nedostatky okresného súdu, ktorými pochybil v rámci vykonania
dokazovania. Ústavný súd SR v tomto prípade nerozhodol o platnosti rozhodcovskej doložky, ba ani
sa jej platnosťou, či neplatnosťou, vo svojom náleze nezaoberá. Navrhovateľka uviedla, že odporca sa
zrejme týmito nekalými praktikami snaží zmiasť pozornosť súdu z tej najdôležitejšej veci týkajúcej sa

predmetu sporu, a to, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená neplatne, pretože nebola individuálne
dojednaná, keďže navrhovateľka nemohla ovplyvniť obsah dojednania.

Pojednávania sa navrhovateľka, odporca a právny zástupca odporcu nezúčastnili. Navrhovateľka a
odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Právny

zástupca odporcu svoju neúčasť na pojednávaní odôvodnil kolíziou termínov pojednávaní a z dôvodu,
že odporca trvá aj na jeho prítomnosti na pojednávaní, žiadal pojednávanie odročiť. Odročenie tiež
navrhol z dôvodu, že navrhol spojenie vecí. Súd konštatoval, že kolízia pojednávaní nie je dôvodom
na odročenie pojednávania a pokiaľ ide o spojenie veci konštatoval, že pred tunajším súdom sa vedú
ďalšie konania medzi navrhovateľkou a odporcom o zrušenie rozhodcovského rozsudku 2C/2731/2012

zo dňa 19.1.2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/5/2013 a o zrušenie rozhodcovského rozsudku
2C/2732/2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/101/2013. Súd preto z dôvodu hospodárnosti spojil
konania vedené pod sp. zn. 5C/4/2013, 5C/5/2013 a 6C/101/2013 na spoločné konanie, ktoré sa bude
ďalej viesť pod sp. zn. 5C/4/2013 Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomností
vyššie uvedených účastníkov.

Právny zástupca navrhovateľky trval na svojich stanoviskách uvedených vo svojich písomných
vyjadreniach. Vyjadril sa, že odporca chce svojimi tvrdeniami odviesť pozornosť z najpodstatnejšej
časti tohto sporu, a to skutočnosti, či navrhovateľka mala možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskejdoložky, a teda nielen rozhodcovskú doložku podpísať alebo nepodpísať. Tvrdenia odporcu týkajúce sa
neurčitosti žalobného návrhu, jeho nezrozumiteľnosti a podobne považoval za irelevantné, keďže návrh
spĺňa všetky náležitosti podľa § 79 O.s.p. Záverom uviedol, že sa domáhajú zrušenia rozhodcovských

rozsudkov na právnom základe ust. § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona o rozhodcovskom konaní, v
danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu a teda v zmysle rozhodcovskej doložky
rozhodcovský súd nebol oprávnený konať vo veci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, oboznámil sa s návrhmi

na začatie konania zo dňa 22.4.2013, vyjadreniami právneho zástupcu odporcu zo dňa 30.1.2014
a 31.1.2014, podaniami právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 3.2.2014, vyjadreniami právneho
zástupcu navrhovateľky zo dňa 12.2.2014, podaniami právneho zástupcu odporcu zo dňa 11.2.2014
a listinnými dôkazmi - zo spisu sp. zn. 5C/4/2013: rozhodcovským rozsudkom 2C/2713/2012 zo dňa
19.1.2012, návrhom na začatie konania o zaplatenie 154,90 eur, ktorý bol zaevidovaný na Arbitrážnom
súde v Košiciach pod sp. zn. 2C/2713/2012, poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2008,

Osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, prípisom o zrušení
PZ č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.8.2009, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom
sp. zn. 2C/2713/2012 zo dňa 9.1.2012, ako aj kópiou celého spisu z rozhodcovského konania vedeného
pred Arbitrážnym súdom v Košiciach pod sp.zn.2C/2713/2012, prehľadomtransakciíod1.1.2011do
18.4.2013 na účte navrhovateľky, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zjednávané Prvou

česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (21-05-07) (ďalej tiež „VPP 1“), Záznamom o požiadavkách a
potrebách klienta k PZ č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2008; zo spisu sp. zn. 5C/5/2013 rozhodcovským
rozsudkom 2C/2731/2012 zo dňa 19.1.2012, návrhom na začatie konania o zaplatenie 144,51 eur,
ktorý bol zaevidovaný na Arbitrážnom súde v Košiciach pod sp. zn. 2C/2731/2012, upovedomením o
začatí konania pred rozhodcovským súdom sp. zn. 2C/27312012 zo dňa 9.1.2012, poistnou zmluvou

č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.7.2009, Osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 02/2008 k poistnej zmluve
č. XXXXXXXXXX, oznámením o zániku poistenia zo dňa 7.12.2010, prehľadom transakcií od 1.1.2011
do 18.4.2013 na účte navrhovateľky, kópiou celého spisu z rozhodcovského konania vedeného pred
Arbitrážnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 2C/2731/2012, Všeobecnými poistnými podmienkami Rapid
life životná poisťovňa, a.s. (1.1.2009) (ďalej tiež „VPP 2“), Záznamom o požiadavkách a potrebách

klienta k PZ č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.7.2009; zo spisu sp. zn. 6C/101/2013 rozhodcovským
rozsudkom 2C/2732/2012 zo dňa 19.1.2012, návrhom na začatie konania o zaplatenie 144,51 eur,
ktorý bol zaevidovaný na Arbitrážnom súde v Košiciach pod sp. zn. 2C/2732/2012, upovedomením o
začatí konania pred rozhodcovským súdom sp. zn. 2C/2732/2012 zo dňa 9.1.2012, poistnou zmluvou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.7.2009, oznámením o zániku poistenia zo dňa 7.12.2010, Osobitnými

zmluvnými dojednaniami č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, prehľadom transakcií od
1.1.2011 do 18.4.2013 na účte navrhovateľky, kópiou celého spisu z rozhodcovského konania vedeného
pred Arbitrážnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 2C/2732/2012, Všeobecnými poistnými podmienkami
Rapid life životná poisťovňa, a.s. (1.1.2009), Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č.
XXXXXXXXXX zo dňa 21.7.2009, ako aj ostatným obsahom spisov sp. zn. 5C/4/2013, 5C/5/2013 a

6C/101/2013 a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho v návrhoch opísala navrhovateľka.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase podpísania poistných zmlúv
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojejobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania poistných zmlúv spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase podpísania poistných zmlúv za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania poistných zmlúv neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania poistných zmlúv zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou

štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do OZ s účinnosťou od 1.1.2008).

Podľa XV. časti bodu 1 VPP 1 i podľa XV. časti bodu 1 VPP 2 poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,
štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovaním poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP i podľa XV. časti bodu 2 VPP 2 pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály

rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a
neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.
Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon
funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací

poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná
právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom
podľa& § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku.
Podľa bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 i podľa bodu 3. osobitných zmluvných
dojednaní č. 02/2008 poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň

svojímpodpisomsamostatnesvojuvôľuvprípadevznikuakéhokoľveksporumedzizmluvnýmistranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti VPP, pričom toto ustanovenie zmluvné strany chápu ako rozhodcovskú
doložku.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh na
začatie konania je dôvodný.

Účastníci konania uzavreli poistné zmluvy, kde navrhovateľka vystupovala ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým odporca pri poskytovaní poistenia vystupoval

v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistné
zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy a tieto musia spĺňať aj
požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských
zmlúv.Vo VPP 1 i vo VPP 2 boli okrem iného upravené aj rozhodcovské doložky, na základe ktorých
rozhodcovský súd rozhodoval a ktorých platnosť navrhovateľka namieta. Okrem podpisu navrhovateľky

na konci VPP 1 a VPP 2 podpísala navrhovateľka aj osobitné zmluvné dojednania 01/2007, resp.
02/2008, v ktorých je vopred naformulovaný súhlas zmluvných strán s riešením sporov v rozhodcovskom
konaní v zmysle časti XV. VPP.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom, rozhodcom

ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie

princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv
spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležite naplánovať, sú odôvodnené.

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä
v § 53 ods. 4 OZ) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni,
aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej
podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona, prípadne aj na inú podmienku, ktorá

spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v
intenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava
niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných
zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovské doložky upravené v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľné
podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:
Rozhodcovské doložky sú upravené vo VPP 1 alebo VPP 2 a to v ich XV. časti - Rozhodcovské
konanie pričom v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Obč. zák., všeobecné podmienky poistenia (poistné

podmienky) tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia poistné podmienky sú záväzne a sú
obligátornou súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovské doložky sú vopred naformulované dodávateľom a neumožňujú spotrebiteľovi dosiahnuť
rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na

rozhodcovskom súde, z uvedených rozhodcovských doložiek nie je možné zistiť, ktorému súdu
by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 VPP 1, resp.
VPP 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
poisťovňou, teda odporcom, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi

stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu. Takýto spôsob
zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu je podľa názoru súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej
podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený odporcom ako dodávateľom, resp. osobou poverenou
odporcom, teda bola by tu veľká pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Z takto formulovaných
rozhodcovských doložiek nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že ide o rozhodcovské

doložky šité priamo na mieru odporcovi s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby
rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď
si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa rozhodcovských doložiek si ich
môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovských doložiek nevie ani nemôže
vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Naneprijateľnostiuvedenýchrozhodcovskýchdoložiekpodľanázorusúduničnemeníto,ževkonečnom
dôsledkusiodporcauplatnilsvojenárokynarozhodcovskomsúde,ktorýužjezriadený,tedanezriaďoval
ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je objektívnespôsobilá poškodiť spotrebiteľa, postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade by bolo dosť
ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby
spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako

to v tomto prípade urobil odporca a obranou takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec
reálne konal, je nezávislý od odporcu.

Neprijateľnosti rozhodcovských doložiek a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia,
ktoré by mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje

aj rokovací poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je
právne významný pre posúdenie rozhodcovských doložiek (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie
uvedených dôvodov), súd ho na dokreslenie uvádza.

Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené, aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,

pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania
žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66 500 eur,
pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradným doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho

poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku
bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne, ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku
právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že

za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou
prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským
súdom dosahujú sumu 276 eur.

Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej

zmluvy,oslobodenýodsúdnychpoplatkovvzmysle§4ods.2písm.za)zákonač.71/1992Zb.osúdnych
poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v
skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať
žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor proti
platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2.

strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že
voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu, sa tento ruší bez toho,
aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným
súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila
necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej

pomoci vo výške 48,46 eur bez DPH).

Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov tiež značne sťažuje
postavenie spotrebiteľa, ak by rozhodcovské doložky súd považoval za prijateľné (čo už vzhľadom
na vyššie uvedené nepovažuje). Aj tento postup zvoleného rozhodcovského súdu nasvedčuje tomu,

čo bolo skutočným cieľom dojednania rozhodcovských doložiek. Aj rozhodcovské konanie, ktoré
by bolo založené skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke, musí v prípade
spotrebiteľských zmlúv a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni,
aké sú zaručené podľa Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich predpisov (napr. oslobodenie od
súdnych poplatkov a pod.).

Hlavnou námietkou odporcu v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovské doložky boli osobitne
dojednané, preto sú platné. Z celého znenia uvedenej námietky odporcu vyplýva, že odporca poukazuje
a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 OZ účinného od 1.1.2008, ktoré upravuje, že nejde o neprijateľnú
podmienku, ak je individuálne dojednaná. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany

spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo
má preňho nejaký osobitný význam.Spôsob, akým boli zmluvy spotrebiteľovi - navrhovateľke predložené, je skôr o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8

ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Je potrebné prihliadať aj na znenie § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že

rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého
znenia VPP 1 a VPP 2, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie
rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP 1, resp. VPP 2, tieto doložky nemohla navrhovateľka
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP 1 a VPP 2, sú
písané malým, husto písaným textom, ktoré sťažujú ich čítanie. Odporca sa bránil, že navrhovateľka
si mohla vybrať, či osobitné dojednania podpíše. Na konci VPP 1 a VPP 2 je malý rámček na podpis

pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej zmluve a následne sú uvedené dva väčšie
rámčeky, jeden na podpis pre klienta a jeden pre zamestnanca poisťovňu, resp. sprostredkovateľa
poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje dojem, že ten hlavný, či dôležitejší
podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže až za týmto nasleduje rámčeky
pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne ako mnoho žalôb podaných aj na

tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že navrhovateľka v dobrej viere a na základe
pokynov podpísala všetky dokumenty predložené sprostredkovateľom poistnej zmluvy, pričom nebola
skutočne oboznámená, čo vlastne podpisuje.

Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom

Smernice Rady 93/13/EHS (na ktoré poukazoval aj právny zástupca odporcu) o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak
bola navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (č. 3 ods. 2). V tomto prípade boli rozhodcovské doložky
navrhnuté dodávateľom vopred na predpísanom tlačive, o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi, ktoré

boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe poistníka, osobe
konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo
individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložky sú formulované v rámci štandardnej formulárovej zmluvy,

neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o docielenie stavu,
ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“,
článok 5 a násl.

K tomu súd poukazuje na znenie predmetných rozhodcovských doložiek, podľa ktorých je dôvodom
jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania“. Takéto znenie vytvára pre spotrebiteľa klamlivý
dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v záujme
samotného spotrebiteľa. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní mu (ako
odporcovi) nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie procesných práv na obranu proti uplatnenému

nároku, ako mu poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom. Rozdiely medzi konaním
pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom už boli popísané vyššie.

Na uvedené skutočnosti súd poukázal na zdôraznenie toho, že podľa znenia rozhodcovských doložiek
je dôvodom ich uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť“, avšak v konečnom dôsledku je účelom

rozhodcovského konania zjednodušenie prístupu žalobcu k rýchlemu vydaniu exekučného titulu na úkor
spotrebiteľa eliminovaním jeho práva brániť sa proti uplatňovanému nároku, pričom spotrebiteľ o týchto
skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovských doložiek) nemohol mať vedomosť.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistným zmluvám žiadnym spôsobom nemožno

vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by navrhovateľka bola poučená o rozhodcovských doložkách a ich
prípadných následkoch, ako to tvrdil odporca. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti
s uzavretím poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípadesporov je možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP 1 a VPP 2 už nejde
o možnosť, ale de facto povinnosť).

Súdu je známe z úradnej činnosti, a tiež je známe, že vo väčšine prípadov súdy v exekučných konaniach,
kde ako oprávnený vystupuje odporca a žiada vymáhať dlžnú sumu na základe rozhodcovského
rozsudku vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tými, ktoré súd posudzoval
v tomto prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to
z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto rozhodnutí boli potvrdené aj odvolacími

súdmi a aj Najvyšší súdom Slovenskej republiky.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovských doložiek z dôvodu, že neboli individuálne dojednané a že spôsobili nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky. Rozhodcovský súd preto
nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal odporcu ako neúspešného
účastníka nahradiť trovy konania vo výške 100 % navrhovateľke, ktorá bola v celom rozsahu úspešná
v konaní. Súd pritom rozhodol o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 7 O.s.p., že namiesto určenia
výškytrovpriznalúčastníkovináhradutrovkonaniavyjadrenúpercentom,t.j.priznalnavrhovateľovitrovy

konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.