Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/402/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202494
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615202494.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľky,

matky: 1. O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, P., zast.: advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou,
AK so sídlom Lachova 32, Bratislava, 2. maloletého C. W., nar. XX.XX.XXXX bytom X. XXXX/X, P., 3.
maloletej O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, P., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnychvecíarodinyMalackyprotimužovi,ktoréhootcovstvomábyťurčené:P.X.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom J. XX, XXXX N., H. republika o určenie otcovstva k maloletým deťom a úpravu práv a povinností
k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že P. X., narodený XX.XX.XXXX je otcom maloletého C. W., narodeného dňa

XX.XX.XXXX a maloletej O. W., narodenej XX.XX.XXXX z matky O. W., narodenej XX.XX.XXXX.

II. Súd z v e r u j e maloletého C. W. narodeného XX.XX.XXXX a maloletú O. W., narodenú XX.XX.XXXX
do osobitnej starostlivosti matky, ktorá bude spravovať ich majetok.

III. Otec sa z a v ä z u j e platiť na výživu maloletého C. výživným v sume 150,- Eur mesačne od mesiaca
september 2017 do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.

IV. Otec sa z a v ä z u j e zaplatiť zameškané výživné na maloletého C. spolu v sume X.XXX,- Eur v
mesačných splátkach po 100,- Eur od mesiaca september 2017 až do zaplatenia pod stratou výhody
splátok.

V. Otec sa z a v ä z u j e platiť na výživu maloletej O. výživným v sume 150,- Eur mesačne od mesiaca
september 2017 do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.

VI. Otec sa z a v ä z u j e zaplatiť zameškané výživné na maloletú O. spolu v sume 4.476,- Eur v
mesačných splátkach po 100,- Eur od mesiaca september 2017 až do zaplatenia pod stratou výhody
splátok.

VII. Súd styk otca s maloletým C. a maloletou O. n e u p r a v u j e .

VIII. Otec je p o v i n n ý zaplatiť matke úhradu na jej výživu a príspevok na úhradu nákladov spojených

s tehotenstvom a pôrodom za obdobie od 03.06.2014 do 03.06.2016 vo výške 2400,- Eur v lehote do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Matka má p r á v o na náhradu trov konania v sume 535,97 Eur, ktorú je povinný otec zaplatiť na
účet právnej zástupkyne matky, advokátke JUDr. Libuši Dočkalovej, vedený v Poštovej banke, a.s. číslo
účtu: IBAN: X. (SWIFT), BIC: POBNSKBA, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Otec je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 632,86 Eur v lehote do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí, navrhovateľov, ktoré sú zastúpené v konaní aj kolíznym opatrovníkom, podala
na súd žalobu o určenie otcovstva a o určenie práv a povinností proti odporcovi, ako mužovi, ktorého

otcovstvo má byť určené. Žaloba bola odôvodnená tým, že matka maloletých nadviazala s odporcom
známosť v priebehu obdobia keď pracovala ako čašníčka v H. v obci N.. V H. pracovala od 20.08.2013. V
priebehu pobytu v H. sa zoznámila s odporcom a ich známosť s odporcom bola intímna. Navrhovateľka
otehotnela a túto skutočnosť oznámila odporcovi a to až v treťom mesiaci tehotenstva a to z toho
dôvodu, že sa u nej neprejavovali žiadne príznaky tehotenstva. Odporca jej povedal, že je ženatý a má
maloletú dcéru. Povedal jej, že otcovstvo neuznáva a že jej nebude nič platiť. Ak má voči nemu nejaké

nároky odkázal ju na súd. navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie maloletých
detí udržiavala pohlavný styk iba s odporcom a preto iba on môže byť otcom maloletého C. a maloletej
O.. Deti sa narodili dňa XX.XX.XXXX. Ani po ich narodení odporca navrhovateľke ničím neprispel na
jej výživu ani na výživu jej detí. Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého
C. W. a maloletej O. W., narodených dňa XX.XX.XXXX. Ďalej navrhovateľka žiadala, aby súd určil

odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí a to vrátane zameškaného výživného. Ďalej
žiadala, aby odporca bol zaviazaný platiť jej hotové náklady a výdavky, ktoré boli spojené s jej rizikovým
tehotenstvom a na výbavu maloletých detí, ktoré vyčíslila na sumu 3.710,- Eur, pričom žiadala aby
odporca bol zaviazaný zaplatiť jej polovicu tejto čiastky.

2. Odporca ako účastník konania so žalobou nesúhlasil. Tvrdenia navrhovateľky uvádzané v žalobe
považoval za sporné a žiadal vo veci vykonať riadne dokazovanie. Potvrdil, že matka maloletých detí
pracovala v H. ako čašníčka u podnikateľa H. X. v N. v H.. Odporca však spochybnil dôvod ukončenia
pracovnéhopomerunavrhovateľkyujejzamestnávateľa.Pracovnýpomersňoubolukončenýpodľajeho
vedomosti z dôvodu krádeže ako aj jej nemorálneho správania sa. Odporca poprel, že by navrhovateľku

navštevoval v prenajatom byte, potvrdil, že sa nechcel s navrhovateľkou dohodnúť, lebo si bol istý, že
nie je otcom maloletých detí. Ďalej uviedol, že navrhovateľka mala viackrát pohlavný styk s inými mužmi,
ktorých aj uviedol vo svojom písomnom vyjadrení. Odporca uviedol, že pracuje ako čašník a jeho príjem
je cca 1.800,- Eur.

3. Odporca ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že jeho známosť s navrhovateľkou bola
intímna, trvala počas asi 2-3 týždňov, takže si uvedomuje, že môže byť aj otcom maloletých C. a O.
W., avšak navrhovateľka v rovnakom čase intímne žila aj s inými mužmi a to viacerými. Odporca preto
mal záujem, aby sa vo veci konalo. Žiadal, aby bolo vykonané dokazovanie znaleckým posudkom, pod
dohľadom súdu, keďže je štátny príslušník H. H. a neovláda slovenský jazyk ani slovom ani písmom.

Odporca tiež uviedol, že v prípade ak sa jeho otcovstvo k maloletým deťom preukáže je si vedomý, že
má povinnosť na deti platiť výživné.

4. Matka maloletých detí taktiež navrhovala v konaní vykonať dokazovanie znaleckým posudkom.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí súhlasil s nariadením navrhovaného znaleckého dokazovania.

6. Súd v konaní nariadil vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru genetiky, analýza DNA.
Znalec prof. RNDr. Ľudevit Kádaši, DrSc. vo svojom znaleckom posudku č. 4/17 zo dňa 01.03.2017
uviedol, že pravdepodobnosť otcovstva P. X., nar. XX.XX.XXXX voči maloletým C. a O. W., nar.

XX.XX.XXXX nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je W= 99,999999%.
Keďže hodnota tejto pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75% a pravdepodobnosť vylúčenia (ne otca) Pv
je vysoká, jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané.

7. Matka maloletých detí s vypracovaným znaleckým posudkom a jeho závermi súhlasila. Odporca ako

muž, ktorého otcovstvo má byť určené taktiež súhlasil so znaleckým posudkom a jeho závermi.

8. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.9. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

10. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd rozhodol o určení otcovstva odporcu voči maloletým
navrhovateľom.

11. Podľa § 110 C.m.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletého.

12. Navrhovateľka žiadala zveriť maloletého C. a maloletú O. do svojej osobnej starostlivosti. Žiadala
odporcu zaviazať na výživu maloletého C. W. sumou 250,- Eur mesačne od narodenia dieťaťa a na
výživu maloletej O. W. sumou 250,- Eur mesačne, pričom tiež žiadala zohľadniť tú skutočnosť, že
odporca jej neprispel na zaobstaranie výbavy pre deti. Navrhovateľka uviedla, že nepoberala najskôr

žiadne dávky v materstve, keďže bolo potrebné nárok na ich vyplácanie preukázať a vybaviť. Od
03.04.2014 nemala žiaden príjem, keďže od tohto obdobia bola práceneschopná, jej tehotenstvo bolo
rizikové. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že žiada, aby odporca jej zaplatil hotové náklady
a výdavky, ktoré mala spojené s rizikovým tehotenstvom a ďalšie náklady na výbavu maloletých detí,
lieky, cestovné k lekárovi a podobne, ktoré vyčíslila spolu sumou 3.710,- Eur a doklady o výške a úhrade

uvedených výdavkov, o čom založila do spisu doklady. Navrhovateľka žiadala, aby jej odporca zo sumy
3.710,- Eur uhradil polovicu, teda čiastku 1.855,- Eur.

13. Súd predbežným opatrením zo dňa 02.04.2015, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu
v Bratislave uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 27,13 Eur mesačne na

maloletého C. W. a 27,13 Eur na maloletú O. W..

14. Odporca súhlasil so zverením maloletého C. a maloletej O. do osobnej starostlivosti matky.
Nežiadal, aby bol upravený jeho styk s maloletými deťmi. Súhlasil aj s určením vyživovacej povinnosti
voči deťom. Uviedol, že je ženatý, že má vyživovaciu povinnosť k dcére maloletej D. X., narodenej

XX.XX.XXXX. ďalej predložil súdu doklady o svojom príjme a zároveň uviedol, že jeho hrubý príjem
je 1.675,- Eur mesačne, pričom takýto plat je mu vyplácaný v kalendárnom roku 14 krát. Jeho čistý
mesačný príjem je potom 1.348,12 Eur. Odporca predložil súdu prehľad svojich mesačných výdavkov,
pričom najväčšiu položku tvorí úver na dom, v ktorom býva odporca so svojou rodinnou a ktorý začína
uhrádzať od mesiaca september 2017. Odporca svoje pravidelné mesačné výdavky odhadol na sumu

cca 1.330,- Eur. Uviedol, že nemá ušetrenú väčšiu finančnú hotovosť. V prípade, ak by musel platiť aj
zameškané výživné, nemôže tak urobiť naraz, iba v splátkach.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie

jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, má pravidelné informovanie sa o malom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej

výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

25. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

26. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

27. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ust.

§ 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové)
pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým
stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne (R 27/1970).
Pre určenie výšky výživného pre mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním,

pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou
pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej
povinnosti k mal. deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výšky sa týka nielen výživy vo
vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). V
rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne

dieťaťa životnej úrovne rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť,
boli zabezpečené výživným určeným zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

28. Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým C. a
O. W.. Pri tomto rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených kritérií.

29. Keďže rodičia maloletých detí spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť komu budú deti zverené do
výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na ich výživu (§ 62 a nasl. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z.).
Podľa návrhu matky a opatrovníka maloletých detí súd obe maloleté deti zveril do výchovy matky. O
maloleté deti sa matka doposiaľ starala výlučne sama, z výpovede matky bolo zistené, že odporca sa

o deti vôbec nezaujíma. Súd nemá akúkoľvek pochybnosť o schopnosti matky riadne vychovávať deti.
V tomto smere neboli zistené žiadne nedostatky.

30. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z ústavne garantovaných práv dieťaťa. V
zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je zaručené právo detí na rodičovskú starostlivosť

a výchovu, ktorá tiež zahŕňa zabezpečenie podmienok na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje
možnosti, schopnosti a vývojové potreby. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť rodičov podieľať
sa na vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktorá je jeho osobným právom. Keďže doteraz výživné vočimaloletému C. a maloletej O. nebolo určené, bolo potrebné a nevyhnutné rozhodnutie súdu, ktoré by
bolo rozhodnuté o povinnosti prispievať na ich výživu a to od ich narodenia.

31. Súd priznal maloletým navrhovateľom výživné od narodenia, t.j. od 05.11.2014. Súd určil odporcovi
výživné na maloleté deti za obdobie od ich narodenia sumou po 150,- Eur za každý mesiac.
Odporca výživné neplatil. Svoju vyživovaciu povinnosť čiastočne musel začať plniť až od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o predbežnom opatrení (5C/402/2015-19, právoplatné dňa 25.09.2015).
Takto vypočítané zameškané výživné, je v prípade každého z maloletých detí suma 4.476,- Eur ku dňu

rozhodnutia. Podľa vyššie cit. ust. § 232 ods 3 C.s.p. súd povolil odporcovi zaplatiť zameškané výživné v
splátkach po 100,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, až do zaplatenia.

32. Navrhovateľka žiadala, okrem výživného na maloleté deti, priznať aj čiastku 1.855,- Eur. Na
pojednávaní navrhovateľka uviedla, že zaplatenie tejto čiastky odôvodňuje ustanovením § 74 Zákona
o rodine. Podľa uvedeného ustanovenia je možné poskytnúť nevydatej matke ochranu a priznať jej

príspevok ak v dôsledku jej tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu jej príjmov. Navrhovateľka uviedla
a preukázala, že od 03.06.2014 nemala žiaden príjem. V tom čase pracovala v H.. Navrhovateľke
nie sú vyplácané sociálne dávky Slovenskou republikou. Je jej vyplácaný rodičovský príspevok vo
výške 21,80 Eur za každý kalendárny deň, spolu na obe deti Spolkovým ministerstvom financií H.
republiky, prostredníctvom príslušného miestneho úradu. Vzhľadom na možnosti a schopnosti odporcu

súdrozhodolajopriznanípríspevkumatkeatozaobdobieodmesiacajún2014poobdobie24mesiacov,
čo predstavuje spolu čiastku 2.400,- Eur.

33. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanoveným zákonom.

34. Podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR, kto vyhlási, že neovláda jazyk v ktorom sa vedie konanie podľa ods.
2, má právo na tlmočníka.

35. Podľa § 155 C.s.p. ods. 1 každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v

jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

36. Podľa § 155 C.s.p. ods. 2 trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát.

37. Súd preto odporcu nezaviazal na zaplatenie tlmočného, ktoré súd priznal a uhradil tlmočníkovi.

38. Keďže odporca, muž ktorého otcovstvo malo byť určené je štátnym príslušníkom H. republiky a
prehlásil, že neovláda slovenský jazyk, v ktorom sa viedlo konanie na súde, pribral do konania tlmočníka.

Odporcovi boli do nemeckého jazyka preložené všetky potrebné doklady a všetky pojednávania, na
ktorých sa zúčastnil boli za prítomnosti tlmočníka.

39. Podľa § 53 C.m.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkov, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,

ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

40. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

41. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, vyčíslených podľa vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), v znení neskorších predpisov za poskytnutie 5 úkonov právnej
služby nasledovne:
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 24.06.2015 vo výške 64,53 Eur + režijný paušál za rok 2015 vo
výške 8,39 Eur (podľa §11 ods.1 písm. a/ v spojení s §13a ods. 1 písmeno a/ vyhlášky).

2. Vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 03.07.2015 vo výške 32,26 Eur + režijný paušál za rok 2015
vo výške 8,39 Eur (podľa §11 ods.1 písm. a/ v spojení s §13a ods. 1 písmeno c/ vyhlášky).
3. Ďalšia porada s klientom dňa 25.08.2016 vo výške 66,- Eur + režijný paušál za rok 2016 vo výške
8,58 Eur (podľa §11 ods.1 písm. a/ v spojení s §13a ods.1 písm. b/, vyhlášky).4. Účasť na pojednávaní dňa 13.09.2016 vo výške 66,- Eur + režijný paušál za rok 2016 vo výške 8,58
Eur (podľa §11 ods.1 písm. a/ v spojení s §13a ods.1 písm. d/, vyhlášky).
5. Účasť na pojednávaní dňa 24.08.2017 vo výške 136,- Eur + režijný paušál za rok 2017 vo výške 8,84

Eur x 2 (podľa §11 ods.1 písm. a/ v spojení s §13a ods.1 písm. d/, vyhlášky).

42. Právna zástupkyňa navrhovateľky si uplatnila aj hotové výdavky, cestovné a náhradu za stratu času
za vykonanú cestu na: pojednávanie a späť dňa 13.09.2016 v rozsahu 4 x 0,5 hodiny a na pojednávanie
a späť dňa 24.08.2017 v rozsahu 4 x 0,5 hodiny. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby

vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť
patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú
aj začatú polhodinu, čo je čiastka v roku 2016 14,30 Eur. Potom za 4 polhodiny patrí náhrada za strata
času vo výške 57,20 Eur, v roku 2017 za 4 polhodiny patrí náhrada za strata času vo výške 58,92 Eur.

43. Právna zástupkyňa navrhovateľky si uplatnila aj cestovné náhrady podľa §16 vyhlášky a to za

náklady na vykonanú cestu na pojednávanie na OS Malacky dňa 13.09.2016 a 24.08.2017 spolu vo
výške 3,44 Eur (4 x 0,86 Eur).

44. Celkovo tak trovy právneho zastúpenia, na náhradu ktorých matke vznikol nárok, predstavuje čiastku
535,97 Eur (364,79 Eur +51,62 Eur +116,12 Eur +3,44 Eur).

45. Štát zaplatil výdavky a odmenu za vypracovanie znaleckého posudku z odboru genetiky, odvetvie
analýza DNA znalcovi z uvedeného odboru v celkovej výške 632,86 Eur. Na náhradu takto vynaložených
trov konania má štát právo na náhradu podľa § 57 C.m.p. K náhrade týchto výdavkov súd zaviazal otca,
odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).