Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012804
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120012804.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
KatarínyBatisovejaMgr.PavlaMacháča,vtrestnejveciprotiobvinenémuP.X.,preprečinkrádežepodľa
§ 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák., o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 9.2.2021 č.k. 28T/42/2020-226, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.2.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje vo výroku

v bode II.

II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba obvineného P. X., nar. XX.XX.XXXX v Z.,
dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 9.2.2021 č. k. 28T/42/2020-226 súd rozhodol o ďalšom

trvaní väzby obvineného P. X. po podaní obžaloby takto:
I. Podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku sa obvinený P. X., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom: Mesto
Z.,t.č.vÚVTOSaÚVVLeopoldovod23.08.2020zdôvodupodľa§71ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku
ponecháva vo väzbe, pretože dôvod väzby naďalej trvá.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku sa väzba obvineného P. X., nar. XX.XX.XXXX
v Z., dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.

2. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obvinený a to ihneď po jeho vyhlásení. Prokurátor sa sťažnosti
vzdal. Následne súd nariadil termín hlavného pojednávania, čím sa postavenie obvineného zmenilo na
postavenie obžalovaného.
3. Obžalovaný svoju sťažnosť odôvodnil písomne, prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol.
3.1 V súvislosti s trestnou vecou obvineného poukazujeme na princíp proporcionality. Princíp
proporcionality ako právny princíp predstavuje formálnu šablónu pozostávajúcu z niekoľkých postupne

kladených otázok, ktorá sa používa pri hodnotení, či právny akt nezasahuje do základných práv a slobôd
vo väčšej miere, než je potrebné. Kolíziu dvoch či viacerých princípov je potom vhodné riešiť metódou
proporcionality - testom proporcionality. Obvinený ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR,
podľaktorejtrebaiuloženieviacerýchpovinnostíaobmedzení,ktorémôžupredstavovaťpreobvineného
určitý zásah do niektorých aspektov jeho osobnej slobody, prípadne do iných jeho práv, považovať za
miernejšie a primeranejšie než úplné zbavenie osobnej slobody v podobe väzby. V dôsledku toho musí

rozhodnutie súdu o väzbe vykonať určitý test proporcionality väzby, minimálne z pohľadu argumentov
uplatnených obvineným. Pokiaľ ide o väzbu obvineného z obzvlášť závažného zločinu, je potrebné, aby
tento test vzhľadom na ustanovenie§ 81 ods. 2 tretej vety Trestného poriadku preukázal celkom zjavnú
neprimeranosť väzby v porovnaní s jej nahradením dohľadom probačného a mediačného úradníka za
súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení (§ 82 Trestného poriadku).
3.2 Pokiaľ ide o väzbu, treba dbať aj na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, t. j. že vždy by mali

byť využité opatrenia, ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú
neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú v medziach danýchpovahou príslušného obmedzenia. Zo zásady primeranosti navyše vyplýva, že väzba nie Je namieste,
pokiaľ by bola príliš prísnym zaisťovacím opatrením s prihliadnutím na závažnosť člnu a očakávaný trest.
Táto zásada spočíva v takom postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktorý čo najmenej

zasahuje do základných práv a slobôd občanov, a je výrazom humanizácie trestného konania a úcty k
ľudským právam a slobodám.
3.3 V zmysle vyššie popísaného testu proporcionality sa väzba obvineného javí s prihliadnutím na
závažnosť spáchaného skutku a očakávaný trest ako zjavne neprimeraná a prísna. Ponechaním
obvineného vo väzbe je, vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov

a vyhlásený núdzový stav v dôsledku pandémie vírusu COVID-19, vážnym spôsobom zasiahnuté a
porušené právo na rozhodovaní o svojom zdraví v zmysle čl. 40 Ústavy SR: Každý má právo na
ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú starostlivosť a na
zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Za týchto podmienok by mali byť základné
ľudské práva obvineného uprednostnené pred obmedzením osobnej slobody obvineného.
3.4 Na základe vyššie uvedeného žiadam o zrušenie Uznesenia o ponechaní obvineného P. X., nar.

XX. O. XXXX, vo väzbe zo dňa 9. februára 2021 a žiadam, aby Krajský súd Tmava postupoval podľa
ustanovenia § 194 TP písm. a) a rozhodol vo veci sám tak, že nie sú dôvody na väzobné stíhanie
obvineného a nahradil väzbu dohľadom mediačného a probačného úradníka alebo alternatívne použitím
technických prostriedkov.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť

podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
7. Obžalovaný je na základe obžaloby podanej prokurátorom na Okresnom súde Trnava dňa 18.12.2020

stíhaný pre podozrenie zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a)
Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
8. Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o trvaní väzby obžalovaného v štádiu konania
pred súdom, po podaní obžaloby, podľa ustanovenia § 238 ods. 4 Trestného poriadku a to výrokom
uvedeným v bode I. napadnutého uznesenia. V čase podania obžaloby sa obžalovaný nachádzal vo

väzbe, do ktorej bol vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava zo dňa
25.08.2020 sp. zn. 15Tp/47/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.09.2020
sp. zn. 5Tpo/32/2020, z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Väzba sa u obvineného
započítava odo dňa 23.08.2020 o 18:25 hod.
9. Sťažnostný súd skúmal jednak formálne podmienky pre rozhodnutie o väzbe obžalovaného po

podaní obžaloby, ako i materiálne podmienky jeho väzby a tiež konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia
predchádzalo.
10. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané
v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd rozhodol napadnutým uznesením o
väzbe obžalovaného po jeho výsluchu, na ktorý súd predvolal, resp. upovedomil obžalovaného, jeho

obhajcu, ako aj prokurátora. Všetky predvolané a upovedomené osoby sa na tomto výsluchu osobne
zúčastnili a obžalovanému, i jeho obhajcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k otázke väzby, v rozsahu,
ktorým sa garantuje dodržanie jeho práva na obhajobu.
11. Formálne podmienky na rozhodnutie o ponechaní obžalovaného vo väzbe boli splnené, keďže
obžaloba bola podaná v lehote viac ako 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom

konaní a prvostupňový súd o väzbe rozhodol do uplynutia lehoty väzby v prípravnom konaní.
12. Materiálne podmienky väzby obžalovaného, má prvostupňový súd rovnako za splnené a preto
existuje dôvod na jej pokračovanie. Tento záver prvostupňového súdu považuje sťažnostný súd rovnako
za správny.13. V predmetnej trestnej veci je splnený materiálny predpoklad, ktorý vyžaduje dôvodnosť trestného
stíhania. Na základe výsledkov vykonaného vyšetrovania v prípravnom konaní existuje dôvodné
podozrenie, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a tento skutok má

zákonné znaky vyššie uvedeného prečinu (odsek 7). Existenciu dôvodného podozrenia zo spáchania
trestnej činnosti, pre ktorú bola na neho podaná obžaloba, je daná predovšetkým výpoveďami svedkov,
na ktoré v odsekoch 17 až 23 napadnutého uznesenia poukázal prvostupňový súd. Vzhľadom na to,
že v uvedených častiach napadnutého uznesenia sú dostatočne vymenované dôkazy, o ktoré opiera
súd existenciu podozrenia, ako aj konkrétne skutočnosti, ktoré z nich vyplývajú a aj preto, že túto časť

napadnutého uznesenia obžalovaný vo svojej sťažnosti konkrétne nenamieta, nepovažuje sťažnostný
súd za potrebné ich opakovať a iba na ne odkazuje.
14. Vrámcirozhodovaniaoväzbesúdskúmaibadôvodnosťtrestnéhostíhania,tedačiexistujedôvodné
podozrenie, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a či tento skutok
má zákonné znaky konkrétneho trestného činu. Pri rozhodovaní o väzbe neprináleží súdu posudzovať
jednotlivé dôkazy a vyhodnocovať ich spôsobom, ktorý je vyhradený výlučne súdu rozhodujúcemu

o obžalobe, teda súdu rozhodujúcemu v merite veci. Na pozitívne rozhodnutie o väzbe postačuje
existencia podozrenia, ktorá v tomto prípade preukázaná bola.
15. Pokiaľ ide o konkrétne skutočnosti odôvodňujúce tzv. preventívnu väzbu obžalovaného, na týchto
sa od ostatného rozhodnutia o väzbe nezmenilo nič, preto trvajú a odôvodňujú ponechanie obvineného
vo väzbe aj po podaní obžaloby. Tieto dôvody prvostupňový súd správne identifikoval a zrozumiteľne

ich vyjadril v príslušnej časti svojho uznesenia (odsek 23).
16. K dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) sťažnostný súd potrebuje zdôrazniť, že obžalovaný
aktuálne nie je zamestnaný, je užívateľom drog. Jeho závislosť od opioidov a amfetamínov vyplýva zo
znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 44/2020. Podľa tohto
posudku je závislosť obžalovaného ťažká a plne rozvinutá a v dôsledku toho je jeho osobnosť hlboko

depravovaná (nežije podľa obvyklých noriem bežného spolužitia, asociálne správanie) v charaktere,
záujmoch a vyšších citoch.
17. Obžalovaný je špeciálny recidivista vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti, bol celkovo 11-krát
súdne trestaný, boli mu ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody a posledný z nich v trestnej
veci vedenej pred Okresným súdom Trnava pod spisovou značkou 0T/31/2019 (pre spáchanie prečinu

neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku) vykonal dňa 24.03.2020.
18. Z uvedeného vyvodil prvostupňový súd správny záver, že existuje dôvodná obava, že obžalovaný
si majetkovou trestnou činnosťou zabezpečuje zdroje tak na živobytie, ako aj na drogy. Jeho rozvinutá
závislosťnadrogách apočetnépredchádzajúceodsúdeniavyvolávajúdôvodnúobavu,žepriponechaní
na slobode bude pokračovať v páchaní majetkovej trestnej činnosti, čo u neho zakladá dôvod väzby

podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku aj v štádiu konania, po podaní obžaloby.
19. Sťažnostný súd považuje za správne, že prvostupňový súd nenahradil väzbu obvineného dohľadom
probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
20. Na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky. Uvedená motivácia k páchaniu trestnej činnosti
(ods. 18), spoločne s rozvinutou závislosťou obžalovaného na drogách (ods. 16), neumožňujú nahradiť

jeho väzbu podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Jeho predchádzajúca trestná minulosť túto
obavu výrazne znásobuje. Pokiaľ ani predchádzajúce početné odsúdenia obžalovaného za úmyselnú
trestnúčinnosťaaniopakovanévýkonytrestuodňatiaslobodynemalinanehotenúčinok,abyhoodradili
od ďalšieho páchania úmyselnej trestnej činnosti, niet prečo sa domnievať, že dohľad súdneho úradníka
by odstránili hrozbu správania sa obžalovaného, pre ktorú je teraz vo väzbe.

21.Formálnounesprávnosťouvovýrokuč.II.napadnutéhouzneseniabolo,žesúdcitovalajustanovenie
§ 80 ods. 2 Trestného poriadku. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy v situácii, keď je vedené
trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin a vtedy sa skúma aj prítomnosť výnimočné okolností
prípadu. V tomto konaní je obžalovaný stíhaný pre prečin a preto sa v jeho prípade pri rozhodovaní o
náhrade väzby nepoužije ustanovenie § 80 ods. 2 Trestného poriadku. Táto chyba je však iba formálna.

V odôvodnení napadnutého uznesenia nie je na žiadnom mieste uvedené, že by súd skúmal výnimočné
okolností prípadu. Preto táto chyba nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Sťažnostný súd ju napravil v
opravnom konaní tým, že predmetný výrok zrušil a nahradil ho výrokom správnym.
22. Sťažnostné námietky obžalovaného, ktoré poukazujú na princípy proporcionality a primeranosti
použitia väzby (odseky 3.1 a 3.2 tohto uznesenia), neodôvodňujú zrušenie napadnutého uznesenia.

Sťažnostný súd má za to, že oba tieto princípy boli pri vydaní napadnutého uznesenia správne
zohľadnené a vyhodnotené.
23. Väzba obžalovaného je, pokiaľ ide o jej doterajšiu dĺžku, proporcionálna vo vzťahu k trestu, ktorý je
mumožnéuložiť,akorecidivujúcemupáchateľovimajetkovejtrestnejčinnosti(vprípade,žebudeuznanýza vinného). Zásah do jeho osobnej slobody je proporcionálnym opatrením vo vzťahu k nebezpečnosti
jeho konania pre spoločnosť a primeraným vo vzťahu k tomu, že použitie menej prísnych opatrení by sa
s najväčšou pravdepodobnosťou minulo účinkom (viď odôvodnenie uvedené v ods. 20).

24. Námietky proti uzneseniu prvostupňového súdu, odôvodnené zdravotnými rizikami vo výkone väzby,
vsúvislostisnákazouCOVID19(ods.3.3tohtouznesenia),nemožnopovažovaťtiežzaoprávnené.Zbor
väzenskej a justičnej stráže je schopný poskytnúť obžalovanému adekvátnu zdravotnú starostlivosť, na
úrovni toho, aká by mu mohla byť poskytnutá, keby bol na slobode.
25. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery, dospel tunajší súd k rozhodnutiu, že sťažnosť

obžalovaného je nedôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.