Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. október 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24C/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120383558
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:6120383558.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou právnej veci žalobcu: Advokátska
kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296,
proti žalovanému: DIGITAL VIRGO SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Inflancka 4, 00-189 Varšava, Poľská
republika, konajúcemu v Slovenskej republike prostredníctvom DIGITAL VIRGO SPÓLKA AKCYJNA,
organizačná zložka, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 47 334 983, zastúpenému JUDr.

Zuzanou Srnákovou, advokátkou, so sídlom Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, o zaplatenie 837,93€
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti úroku z omeškania v sume 26,45€ a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
v sume 40,-€ z a m i e t a .

II. Súd konanie v časti žalovanej istiny vo výške 837,93€ z a s t a v u j e .

III. Súd p r i z n á v ažalobcovi nárok na krátený súdny poplatok, o výške ktorého bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

l.ŽalobcasažalobouelektronickydoručenouOkresnémusúduBanskáBystricadňa24.9.2020domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 837,93€ spolu s príslušenstvom - 5%
ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 3.9.2020 do zaplatenia, nákladmi spojenými s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,-€ a nahradiť trovy konania, titulom bezdôvodného obohatenia.
Žalobca skutkovo svoj nárok odôvodnil tým, že na základe vykonaného auditu a kontroly svojho
účtovníctva zistil, že súčasťou mesačnej fakturácie za telekomunikačné služby dodávateľa Slovak
Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, je na telefónnom čísle

0915604462 účtovaná aj položka „SMS Hra“, počínajúc od roku 2018 v rôznych mesačne fakturovaných
sumách. Na základe uvedeného žalobca kontaktoval zodpovedného zástupcu dodávateľa spoločnosti
Slovak Telekom, a.s., ktorý žalobcu inštruoval, že táto suma nepatrí dodávateľovi služby, ale
tento ju preposiela na účet žalovaného a uvedenú fakturovanú sumu je potrebné reklamovať na
adrese žalovaného. Žalobca reklamáciu vykonal, avšak žalovaný na predmetnú mailovú komunikáciu
nereagoval. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny listom zo dňa 24.8.2020, ktorý

žalovaný prevzal dňa 26.8.2020, s lehotou plnenia 7 dní od doručenia, ktorá uplynula dňa 2.9.2020.
Žalovaná istina predstavovala súčet fakturovaných súm 27 faktúr adresovaných od dodávateľa služby
Slovak Telekom, a.s. žalobcovi za dodané služby v období rokov 2018 -2020.2. Pred otvorením pojednávania vo veci samej žalobca písomným podaním zo dňa 18.1.2021 zobral
sčasti svoju žalobu späť, a to v časti žalovanej istiny vo výške 837,93€, z dôvodu, že medzi žalobcom

a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. prišlo k dohode, ktorej predmetom bolo vrátenie žalovanej sumy
žalobcovi a vystavenie dobropisu ako daňového dokladu. Žalobca uviedol, že dňa 8.1.2021 obdržal na
účet žalovanú sumu istiny. Žalobca zotrvával na priznaní úrokov z omeškania v sume 26,45€ (9% ročne
zo sumy 837,93€ od 3.9.2020 do 8.1.2021 = 128 dní omeškania), nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40,-€ a trov konania vo výške 6,70€ (krátená časť súdneho poplatku).

3. Podľa §145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

4. Podľa 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.

5. Súd v zmysle zákonných ustanovení uvedených v bodoch 3 a 4 zastavil konanie v časti žalovanej
istiny vo výške 837,93€.

6. Žalovaný namietal v konaní svoju pasívnu právnu legitimáciu, uviedol, že nie je poskytovateľom SMS
hier ako ani poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti podľa zákona č. 22/2004 Z.z. Žalovaný v
súvislosti s namietanou SMS Hrou vystupuje iba ako technický realizátor, tzn. iba zabezpečuje technické
riešenie služieb medzi poskytovateľom služieb (poskytovateľom SMS Hry) a poskytovateľom služieb
informačnej spoločnosti (spoločnosťou Slovak Telekom), medzi žalovaným a prípadným zákazníkom

(žalobcom) nevniká žiaden vzťah, a už vôbec nie taký vzťah, ktorý by bol odplatný. Žalobca si služby
s názvom „SMS Hra“ objednal u spoločnosti Slovak Telekom, ktorá je predajcom týchto služieb a ktorá
žalobcovi poplatky za služby fakturovala s DPH, t.j. ako dodávateľ služby. Žalobca sa rozhodol aktivovať
si tieto služby práve u spoločnosti Slovak Telekom, a tak medzi žalobcom a uvedenou spoločnosťou
vznikol vzťah predajcu služieb a kupujúceho. K späťvzatiu žalovanej istiny došlo z dôvodu urovnania

medzi žalobcom a spoločnosťou Slovak Telekom, ktorá vystavila dobropis, z čoho rovnako vyplýva
nedostatok pasívnej legitimácie v prípade žalovaného. Žalovaný poukázal aj na nesprávnu výšku
úrokov z omeškania požadovanú zo žalovanej istiny žalobcom, zákonná výška úrokov z omeškania
pre obchodnoprávne vzťahy v súčasnosti je vo výške 8% ročne, nie 9% ročne ako nesprávne uvádza
žalobca.

7. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

8. Podľa §60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

9. Žalobca je subjektom práva, ktorý kvalifikovane tvrdí, že jeho subjektívne právo bolo porušené alebo
ohrozené, a zároveň označí v žalobe subjekt rušiteľa svojho práva - žalovaného. Formálnosť postavenia
procesných strán spočíva v tom, že otázka ich vecnej legitimácie je predmetom súdneho dokazovania,
súd v deklaratórnom rozhodnutí záväzne stanoví, čo je medzi procesnými stranami objektívnym právom
a určí tak i otázku vecnej legitimácie strán sporu. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného

práva, zodpovedajúci na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či
práve označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým
subjektívnym právom. Práve otázka vecnej legitimácie je ústredným pojmom sporového dokazovania,
v súdnom konaní sa dokazuje existencia žalobcovho subjektívneho práva a existencia subjektívnej
právnej povinnosti žalovaného vo sfére hmotného práva.

10. V predmetom konaní súd prijal a stotožnil sa s námietkou nedostatku pasívnej právnej legitimácie
na strane žalovaného, nakoľko ide o námietku legitímnu a plne dôvodnú. Z predložených listinných
dôkazov procesného útoku - žalovaných faktúr je zrejmé, že spoločnosť Slovak Telekom ako dodávateľ
fakturovala žalobcovi dodané služby „SMS Hry“ v období troch rokov, za ktoré žalobca dodávateľovi

služby riadne faktúry uhradil, fakturované sumy boli aj s DPH, ktorá skutočnosť preukazuje, že
Slovak Telekom bola reálnym dodávateľom predmetných služieb. Žalovaný nie je dodávateľom týchto
služieb zákazníkom, vystupuje len ako technický realizátor, teda zabezpečuje technické riešenie služieb
medzi poskytovateľom služieb a poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti, medzi žalovaným azákazníkom teda nevzniká žiaden právny vzťah. Dodávateľom služieb jednoznačne bola spoločnosť
SlovakTelekom,vprípadeaktátofakturovalažalobcovizaslužby,ktoréžalobcanevyužíval,bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobcu vzniklo na strane dodávateľa služieb, nie technického realizátora. Tvrdenie

žalobcu, že malo dôjsť k inštruovaniu žalobcu zo strany Slovak Telekom, spočívajúce v tom, že
fakturovanú sumu je potrebné reklamovať na adrese žalovaného, súd neprijal, právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným, týkajúci sa dodania služieb, ktoré žalobca nevyužíval, nevznikol a preto
ani žalobca nemá legitímny nárok požadovať od žalovaného vrátenie zaplatených platieb za služby.
Uvedený záver potvrdzuje aj skutočnosť, že k žalobcom späťvzatiu žalovanej istiny došlo na základe

toho, že nárok žalobcu bol uspokojený zo strany spoločnosti Slovak Telekom, a to dohodou medzi
uvedenými subjektami, čo potvrdzuje vzťah predajcu služieb (Slovak Telekom) a kupujúceho (žalobca)
a súčasne vylučuje akékoľvek úvahy o možnosti vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie na stane
žalovaného na úkor žalobcu. Rozhodnutie o dobropisovaní žalovanej sumy je rozhodnutím spoločnosti
SlovakTelekom,zaktoréžalovanýnenesiežiadnuzodpovednosť,kvráteniufakturovanýchčiastokdošlo
medzi spoločnosťou Slovak Telekom a žalobcom, čo rovnako potvrdzuje nedostatok pasívnej právnej

legitimácie žalovaného v predmetnom konaní, predmetom žaloby boli nároky žalobcu voči dodávateľovi
služieb Slovak Telekom, založené ich vzájomným zmluvným vzťahom. Vzhľadom na uvedené žalobca
sa nemôže aktívne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, spočívajúceho v
úrokoch z omeškania vo výške 26,45€ ani nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-€.

11. O nároku žalobcu na krátený súdny poplatok súd rozhodol podľa §11 ods. 3 zákona č. 71/1992
Z.z. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom od 1.5.2021, podľa ktorého poplatok splatný podaním
žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa
konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo
dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný

rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné. Podľa §11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Z.z. okrem poplatku v konaní o rozvod
manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia
krátený o 1 %, najmenej však 6,70€.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveciapodľa§256ods.1CSP,podľaktoréhoakstrana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca zobral časť
žaloby spočívajúcu v žalovanej istine späť z dôvodu uspokojenia jeho nároku zo strany iného subjektu
ako žalovaného, teda procesné zavinenie zastavenia časti konania je na strane žalobcu a zostávajúci

nárok žalobcu súd zamietol, teda úspech vo veci je plne na strane žalovaného.

13. O výške náhrady trov konania a výške kráteného súdneho poplatku rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o
exekučný výkon súdneho rozhodnutia.