Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2012

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/285/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306218526
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Krištofík

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2012:1306218526.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: B. M., A.. X.X.XXXX, W. P., M. Č.. XXXX, v konaní

zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Holičom, so sídlom Bratislava , Lužická č. 7, proti odporcovi: G..
Y.. D. X., Š. Č.. XX, L., G.: XXX XX XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Eleonórou Zuzákovou, so sídlom
Galanta, Z. Kodálya č. 777, o zaplatenie 56 863, 59 eur s príslušenstvom, dňa 12. 12. 2012 takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 56 863,59 eur, trovy konania vo výške 2 843,19 eur za
zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 1307,63 Eur na účet advokátky JUDr.
Laury Bíróovej, vedený vo VÚB a.s., č. účtu 1219429658/0200 a vo výške 10 104,25 Eur, na účet
advokáta JUDr. Jozefa Holiča vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., č. ú. 0011513602/0900 všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným prostredníctvom predchádzajúcej právnej zástupkyne zo dňa 25. 09.
2006 na OS Bratislava III žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 56 863,59 eur, trov
konania vo výške 2 843,19 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia tak, ako budú
vyšpecifikované právnym zástupcom.
Návrh odôvodnila tým, že účastníci uzatvorili dňa 29. 06. 2004 zmluvu o dielo č. 09/2004 a obsahom
zmluvy bola „ Rekonštrukcia rekreačného objektu P. M. postaveného na parcele č. XXXX v katastrálnom
území P. M.. Navrhovateľ sa zaviazal predmet diela prevziať navrhovateľka zaplatiť hodnotu diela.

Účastníci uzatvorili dňa 01. 07. 2004 dodatok k zmluve č. 1 ktorým zmenili cenu diela.
Navrhovateľka listom zo dňa 02. 11. 2004 odstúpila od zmluvy o dielo a zároveň vyzvala odporcu, aby
v prácach nepokračoval a vypratal pracovisko. List zo dňa 02. 11. 2004 označený ako odstúpenie od
zmluvy o dielo bol doručený odporcovi aj faxom dňa 02. 11. 2004.
Odporca akceptoval odstúpenie od zmluvy o dielo listom, ktorý zaslal právnej zástupkyni navrhovateľky.
Navrhovateľka do odstúpenia od zmluvy vyplatila odporcovi vo forme záloh sumu 66 387,84 Eur.
Odporca zaslal navrhovateľke vyúčtovanie prác vykonaných na diele až do odstúpenia zmluvy o

dielo faktúrou Č.. XXXXXX a táto faktúra bola odporcovi vrátená prostredníctvom právnej zástupkyne
navrhovateľky ako predčasná.
Navrhovateľka po prevzatí rozostavanej stavby zistila na stavbe - diele vážne nedostatky a požiadala
znalca z odboru stavebníctva - poruchy stavieb, oceňovanie nehnuteľností G.. D. I. o vypracovanie
znaleckého posudku, znalec vypracoval znalecký posudok dňa 27. 01. 2005 pod č. 02/2005, ktorým
posúdil poruchy konštrukcií na rozostavanej stavbe. Podľa záverov znaleckého posudku boli zistené
v časti zabudovaných konštrukcií pri realizácií stavby zásadné a podstatné statické, technologické,

tepelno-izolačné, zvukovo-izolačné, hydroizolačné a materiálové nedostatky a boli navrhnuté opatrenia
na odstránenie týchto podstatných nedostatkov rozostavanej stavby.
Na základe uvedeného znaleckého posudku požiadala navrhovateľka o vypracovanie projektu sanácie
dosiaľ nekvalitne a chybne vykonaných prác, ktorý vypracovala G.. Y.. Ľ. F. vo februári 2005. Podľarozpočtu sanácie rozostavaného objektu bolo ustálené vynaložiť finančné prostriedky vo výške 46
139,55 Eur vrátane DPH.
Znalec G.. E. X. vo svojom znaleckom posudku č. 19/2005 zo dňa 09. 05. 2005 ocenil hodnotu

vykonaných stavebných prác sumou 40 611,42 Eur a náklady na sanáciu určil znalec vo výške 27
904,95 Eur podľa položkovitého rozpočtu vypracovaného G.. Y.. Ľ.. F.. Pri realizácií sanácie stavebného
objektu podľa položkovitého rozpočtu G.. Y.. F. boli vykonané naviac práce vo výške 2 979,92 Eur a
neboli vykonané určité činnosti v rozpočte uvažované vo výške 1408,94 Eura, podľa rekapitulácie vznikol
cenový rozdiel - doplatok vo výške 1959,82 Eur bez DPH.

Na základe vyššie uvedených dôkazov bola G.. E. X. ustálená suma za vykonané práce vo výške 40
943,35 Eur, z dôvodu nekvalitnej práce a vád náklady na sanáciu stavebných prác a úprav odporcom
sa zvýšili náklady na sanáciu na sumu 27 904,93 Eur bez DPH a vo výške 1 959,82 Eur bez DPH podľa
prepracovaného krycieho listu rozpočtu zo dňa 31. 05. 2005.
Navrhovateľka vyplatila odporcovi preddavkovo sumu 66 387,84 Eur, nárok odporcu na zaplatenie
zhotovených stavebných prác tvorí sumu 13 189,54 Eur (po zohľadnení nákladov na odstránenie vád

stavebných prác navrhovateľkou). Rozdiel týchto súm t. j. sumu 56 204,30 Eur požaduje od odporcu
vrátiť spolu s ďalšími nákladmi na uplatnenie práva a to nákladmi na vyhotovenie znaleckého posudku
G.. D. I. vo výške 1410,74 Eur, nákladmi na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 588,86 Eur a
nákladmi na vypracovanie sanačného projektu vo výške 1 659,70 Eur, spolu náklady vo výške 3 659,30
Eur.

Navrhovateľka vyplatila odporcovi dňa 29. 06. 2004 sumu 33 193,92 Eur, dňa 07. 09. 2004 sumu 16
596,96 Eur a dňa 18. 09. 2004 sumu 16 596,96 Eur.
Na základe uvedených skutočností žiada navrhovateľka aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
56863,59eur,trovykonaniavovýške2843,19eurzazaplatenýsúdnypoplatokanáhradutrovprávneho
zástupcu tak, ako budú vyčíslené.

Navrhovateľka sa na pojednávaní vyjadrila tak, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného
návrhu o zaplatenie sumy 56 863,59 eur. Na základe preferencií aj od vlastného manžela oslovila v roku
2004 odporcu, ktorý mal stavebnú firmu, pretože chatu, ktorá sa nachádza v P. M. a bola postavená
v roku 1945, bolo potrebné rekonštruovať. Po druhom stretnutí uzatvorili zmluvu o vykonaní diela a
dňa 7.6.2004 začala rekonštrukcia objektu. Je pravdou, že na stavbe bol určený od počiatku stavebný

dozor, ale stavebný denník sa neviedol od počiatku stavby, začal sa viesť, až keď sa toho dožadovala
navrhovateľka a stavebný dozor, ktorý bol v tom čase na stavbe a ktorého meno uviesť nevedela,
zapisoval údaje do denníka dodatočne. Keďže už predtým mala skúsenosti s rekonštrukciou, resp. s
vykonávaním stavebných prác ako investor, upozorňovala stavebný dozor, ktorý bol na stavbe, že sa
vyskytujú v práci rôzne pochybenia a dokonca tieto svoje postrehy aj písomne uviedla do stavebného

denníka,ktorýbolnakoniecsúdunavrhovateľkouvčiastočnejformepredložený.Tátosituáciavyvrcholila
tým, že žalovaný za stavebný dozor určil iného pracovníka. Situácia vyvrcholila na jeseň, a to v októbri,
keď bolo potrebné zastrešiť stavbu, aby počas zimného obdobia na tejto stavbe nevznikali ďalšie škody,
na streche pracovali 3 robotníci 3 dni, ktorí odišli a nepovedali ani dôvod, pre ktorý zo stavby odchádzajú.
Taktiež odporcovi vytýkala, že na stavbe bol neporiadok, smeti, nebola odprataná zemina. Problém

bol aj s projektom, ktorý sa na stavbe nenachádzal, hoci vytýkala túto skutočnosť odporcovi. Ďalším
problémom stavby boli hydroizolácie, ktoré podľa jej názoru boli veľmi zle a nekvalitne prevedené,
boli odstránené drenážne objekty, ktoré mali zabezpečiť, aby pod stavbou nestála voda, odporca
nezabezpečil stavbu proti tlakovej vode, hoci ho na túto skutočnosť výslovne upozorňovala a pamätá si,
žestudňa,ktorásanachádzalapriobjektevčase,keďsakopalizáklady,pretekalapriamonastavenisko.

Pravá strana domu má základy široké 40 cm, avšak aj tieto sú podmáčané vodou, na základe rôznych
chýbnastavbemuseladodatočnevyhľadávaťodborníkov,ažnašlaznalkyňu,ktorávypracovalasanačný
projekt a musela zabezpečiť cez inú firmu sanáciu objektu, ktorá ju stála 33 206,86 Eur. Taktiež znalci a
architekti, ktorých volala na stavbu, či už to bol G.. I., G.. X. Y. F.. N., skonštatovali, že stavba má hrubé
nedostatky, ktoré musela odstrániť na vlastné náklady, pretože inak dokonca hrozilo zrútenie stavby.

Najväčší problém vidí v tom, že vyplatila žalovanému zálohu na realizáciu stavby vo výške 66 387,84
Eur a podľa skúseností, ktoré má, môže povedať, že žalovaný nepoužil peniaze výlučne na stavbu.
Najprv boli vypracované znalecké posudky a následne na základe týchto posudkov bol vypracovaný
sanačný projekt domu. Poukazuje zároveň na chyby stavby, na ktoré poukazovala priamo v stavebnom
denníku, do ktorého osobne robila záznamy. V prípade úspechu v konaní si budem uplatňovať náhradu

trov konania tak, ako ich vyčísli môj právny zástupca.
Právny zástupca navrhovateľky sa vyjadril tak, že sa pridržiava v plnom rozsahu písomne podanej
žaloby,ktorúnapísalajehoprávnapredchodkyňaatútožalobuvplnomrozsahuakceptuje.Poukazujena
tú skutočnosť, že žalovaný nevykonával stavbu podľa projektu G.. W., ktorá jednoznačne doporučovala,aby sa pred začatím stavebných prác vykonal hydrogeologický prieskum a aby sa staticky stavba
zabezpečila z dôvodu, že územie, na ktorom sa stavba stavala, obsahuje veľké množstvo vody,
pravdepodobne sa jedná o vápenec a táto voda postupne mohla ničiť jednotlivé časti budovy. Poukazuje

na tú skutočnosť, že jeho mandantka v stavebnom denníku, ktorý si znalci, a to G.. I., G.. X. Y. F..
N., nevyžiadali, poukazovala na vady postupu pri stavebnej činnosti, pričom znalci, ktorí vykonávali
jednotlivé znalecké posudky, nevedeli o záveroch znaleckého posudku predchádzajúceho znalca. Podľa
jeho názoru jednoznačne došlo k právne účinnému odstúpeniu od zmluvy, preto nie je právnemu
zástupcovi jasné, z akých dôvodov žalovaný po odstúpení od zmluvy, keď stavba bola dňa 5.11.2004

odovzdaná, si kalkuloval naďalej zmluvné ceny, hoci si mohol uplatniť len náhradu nevyhnutných
nákladov. Je toho názoru, že vo veci bude možné rozhodnúť len po výsluchu znalcov, ktorí sa vo veci
vyjadria, z čoho vychádzali pri určovaní chyby stavby. Žalovaný podcenil otázku tzv. tlakovej vody, na
ktorú poukazovala už G.. W.Á., postavil oporný múr, vodu neodviedol a preto sa stalo, že táto voda sa
objavila na stavbe v miestnostiach, o čom svedčia aj pripojené fotografie, ktoré mali znalci k posúdeniu
a nachádzajú sa v znaleckých posudkoch. Poukazuje na prílohu č. 1, a to špecifikáciu stavebných prác

podľa objektovej skladby, kde sa pod prácami PSV uvádzajú aj izolácie proti vode a vlhkosti, zemnej
vlhkosti a tlakovej vode s tým, že tieto práce neboli vykonané tak, ako bolo potrebné. Za vážnu vadu
stavby považuje aj tú skutočnosť, že v niektorých objektoch stavby boli tzv. hluché miesta, do týchto sa
navozila zemina, z tohto dôvodu vzniká podmokanie a vlhnutie stien týchto priestorov, pričom tieto veci
nie je možné už dnes za daného technického stavu odstrániť. Poslednou kvapkou, pre ktorú mandantka

odstúpila od zmluvy, bola tá skutočnosť, že v takej oblasti, ako sú P. O., je nevyhnutné zabezpečiť
stavbu poriadnou strechou, pričom aj mandantka sama sa domnievala, že upevnenie strechy bez
súvislého železobetónového venca nie je možné, žalovaný však na tieto námietky žiadnym spôsobom
nereagoval a tak, ako uviedla mandantka, keď sa postavili krovy, robotníci po 3 dňoch zo stavby odišli a
ponechali stavbu nezastrešenú. Na stavbe boli také nedostatky, že izolácia strechy, ktorá bola zakúpená

a umiestnená na stavbe v pivničných priestoroch, sa nedala použiť z dôvodu, že bola podmoknutá a celá
prevlhnutá vodou. Za dôležité považuje uviesť, že za trvania stavby nebol vyhotovený statický posudok,
ktorý považovala G.. W. vzhľadom na umiestnenie stavby za nevyhnutný. Je toho názoru, že žaloba
bola podaná dôvodne, žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 56 863,59 eur,
trovy konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zástupcu tak, ako budú vyčíslené.

Odporca sa na pojednávaní vyjadril tak, že na základe riadne uzatvorenej zmluvy o dielo začala
firma dňa 6.7.2004 vykonávať rekonštrukciu objektu podľa vopred dohodnutých kritérií. Je pravdou,
že stavebný dozor, ktorým bol G.. H. sa dostavil na stavbu až po 2 mesiacoch, a to na ich výzvu,
pretože žalobkyňa podľa jeho názoru neodôvodneným spôsobom zasahovala do rekonštrukcie stavby.
Čo sa týka zabezpečenia geologického prieskumu, tento mala zabezpečiť pred výkonom prác samotná

objednávateľka. Čo sa týka znaleckých posudkov, ktoré si objednávateľka nechala vypracovať, tieto nie
je ochotný hradiť, pretože to bola výlučná iniciatíva žalobkyne a pokiaľ má vedomosti, G.. I. vypracoval
znalecký posudok na základe podkladov, ktoré predložili dňa 19.11.2004, avšak tieto podklady neboli
v znaleckom posudku zohľadnené. Čo sa týka ďalších znalcov, ktorých si pozvala žalobkyňa, títo sa
poznajú, teda nie je pravdou tvrdenie, že by znalecké posudky vypracúvali znalci, ktorí boli nezávislí

a nemali žiadny vzťah k niektorému z účastníkov konania. Ďalej trvá na tom, aby bol predložený
stavebný denník s námietkami žalobkyne, pretože o týchto námietkach do dnešného dňa nič nevie.
Za dôležité považuje uviesť, že stavebný denník nemá k dispozícii, toho času predpokladá, že tento
vlastní navrhovateľka, pretože podľa záznamu zo dňa 19.11.2004 bol odobratý zo stavby. Konštrukciu
strechy len zahájili, a to položením pomúrnic na vence a potom došlo ku konfliktu, ktorý je opísaný v

liste zo dňa 19.11.2004 v bode E, museli zo stavby odísť a na stavbu boli prizvaní iní tesári zo strany
navrhovateľky. Odmieta niesť zodpovednosť za konštrukciu strechy. Dodatočne založí súdu podrobnú
fotodokumentáciu, v akom stave sa stavba nachádzala, keď odchádzali zo stavby. Taktiež z dôvodu
odchodu zo stavby nemohla byť vykonaná drenáž stavby a hydroizolácie, ktoré mali zabrániť priesaku
vôd, podľa jeho názoru a iného znaleckého posudku sa jedná len o vody priesakové a povrchové.

Tlakovávodajevoda,ktorávyvierazospodkustavbyavtedyjeopodstatnenérobiťtlakovúhydroizoláciu.
V prípade ak by sa objavila tlaková voda, museli by vykonať tlakovú izoláciu stavby v hodnote cca 16
596,96 Eur a preto tieto práce neboli ani vyšpecifikované v zmluve a tak isto ich nevykonali. Taktiež
žiada protistranu, aby predložila dôkaz zo stavebného denníka o tom, že je potrebné vykonať tlakovú
izoláciu, nimi podpísaný dôkaz, že o tomto vedeli. Domnieva sa, že hlavný konflikt a dôvod odstúpenia

od zmluvy bola tá skutočnosť, že žalobkyňa nebola ochotná platiť zálohy podľa zmluvy. Ďalej poukazuje
na tú skutočnosť, že ak sa na stavbe aj vyskytli nedorobky, tieto mala žalobkyňa uplatniť riadnou formou
reklamácie tak, ako to bolo ošetrené v zmluve, žalobkyňa žiadne práce nereklamovala a preto nemohli
pristúpiť k odstraňovaniu vád, ktoré sú teraz vytýkané. Čo sa týka ďalších častí stavieb, ktoré nebolirekonštruované, ale sa nachádzajú v pôvodnom stave, pokiaľ tam prišlo k nejakým problémom, tieto
nie je ochotný v žiadnom prípade odstraňovať, pretože tieto práce realizovali iné firmy po ich odchode.
Predkladá súdu opätovne fotokópie faktúr, ktoré spadajú do obdobia výstavby, do 29.10.2004 a opierajú

sa o ceny, ktoré boli dohodnuté v zmluve. Po výpovedi a odchode zo stavby dňa 5.11.2004 firma žiadne
práce nefakturovala. Na týchto faktúrach je žalobkyňa celkovo dlžná sumu 21 576,05 Eur, ktorá do
dnešnéhodňanebolazaplatená.NaďalšiedoplneniedokazovanianavrhujevypočuťG..W.aG..Ď.,ktorí
by mali svedecky potvrdiť, že stavba bola riadne naprojektovaná podľa technických noriem. V prípade
úspechu v konaní žiada priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Svedkyňa G.. B. W., sa vyjadrila tak, že na uvedenú stavbu vypracovala projektovú dokumentáciu, ktorá
musela byť taká, aby klient mohol získať stavebné povolenie a začať vykonávať dielo. Po dostavení
sa na miesto pri ohliadke zistila, že sa jedná o objekt jestvujúci, mal sa rekonštruovať a z toho dôvodu
bolo potrebné vykonať projekt na zabezpečenia a realizáciu stavebných prác. Potom čo sa začala
rekonštrukcia niekoľko krát sa tam dostavila a sledovala práce ako sa vykonávajú. Pokiaľ si pamätá,
robila sa zmena projektu, z dôvodu, že počas rekonštrukcie bolo zistené, že niektoré nosné konštrukcie

neboli v takom stave, aby mohli niesť novú strešnú konštrukciu a potom na žiadosť investorsky sa
robili zásahy do projektu. Požiadavky investora boli na jej osobu čo sa týka rozšírenia objektu, s tým,
že sa dobudovala garáž, upravovali sa suterénne priestory, robili sa aj nejaké priečky, ale tie nemali
na nosnú konštrukciu žiaden vplyv. Pokiaľ má vedomosti stavba bola dokončená podľa jej projektu,
či bolo vydané kolaudačné rozhodnutie nevie, ale pokiaľ má informácie, keď sa mala rekonštruovať

strecha prišlo medzi investorom a žalovaným k nezhodám, ktoré vyústili do toho, že žalovaný prestal
vykonávať dielo. Na žiadosť vykonávateľa diela G.. X. sa vykonali realizačné projekty statiky, ktoré
vyhotovil G.. Ď. a to z dôvodu, že pri odkrytí častí ktoré boli zakryté a pri búracích prácach sa zistilo, že
v suteréne nosné steny bolo treba nahradiť lebo nemali takú nosnosť ako sa predpokladala. Čo sa týka
týchto projektov boli vykonávané dodatočne, vedela o nich, ale neboli vykonané ňou. Mali k dispozície

podrobnúdokumentáciezr.1948,kedynebolikladenétaképožiadavkynavýkresovúčasťakoteraz.Pre
vydanie stavebného povolenia stačil projekt, ktorý vypracovala a predložila a na základe ktorého bolo
schválené aj umiestnenie stavby, ale samotný vykonávací projekt mal byť ešte doplnený inžiniersko-
geologickým projektom, pretože, takýto projekt nebol súčasťou stavby z r. 1948. Časť sa pristavovala
a preto bolo potrebné vypracovať tento projekt, ovšem mimo požiadavky investora a nebol objednaný

ani zo strany investora. A hoci nebol nikým „objednaný“ čiastočne bol vykonaný G.. Ď.. Pokiaľ vie bolo
aj vydané i napriek tomu, že neboli v tomto projekte doplnené ďalšie dôležité veci a to inžiniersko-
geologický prieskum, tento mal byť vykonaný až vtedy keby prišlo k realizácie výkonu práce na stavbe k
jeho vyhotoveniu. Je toho názoru, že bolo povinnosťou investora aby dal v rámci realizačného projektu
spracovať aj uvedený projekt aj z ohľadom na to, že došlo k rozšíreniu stavby. Keďže tieto časti neboli

doplnené, neboli vykonané a boli potrebné a nevyhnutné pre samotné pokračovanie stavby, objednal
ich dodávateľ. Pán H. mal odovzdať stavebný denník pánovi P., ktorý vykonával hlavný dozor zo strany
zhotoviteľa stavby, uvádza, že presne si nepamätá, či fyzicky bol denník pánom H. odovzdaný pánovi
P., ale bola som tam osobne.
Svedok Y. H., sa vyjadril, tak že s investorkou sa zoznámil tak, že vykonával práce na obytnom dome

v Senci, kde mala byt a oslovila ho, že má nehnuteľnosť, dom a či by nemohol na ten dom vykonávať
stavebný dozor, pretože ho bolo potrebné zrekonštruovať. Videl pôvodnú stavbu, aj sa po nej spolu
prešli, povedala, že akým spôsobom by to chcela, on jej povedal k tomu svoje stanovisko a neskôr sa
dohodli tak, že pokiaľ bude vydané stavebné povolenie, bude jej vykonávať stavebný dozor. Pôvodný
stav bol taký, že išlo o dom, ktorý mal aj suterén, predstava investorky bola taká, že stavbu celú rozoberie

a postaví sa nanovo. Pamätá si, že na búracích prácach sa osobne nezúčastňoval, tieto boli zadané inej
firme, chodieval na stavbu aj počas búracích prác, a keď sa prišlo do suterénu, tak zistili, že na takých
základoch sa nedá zrealizovať to, čo žiadala investorka a bude potrebné zosilniť nosné konštrukcie.
Na stavbu nastúpil v čase, keď sa začali kopať ryhy pre nové základy. Pokiaľ si pamätá na výkon
stavby, bolo realizované stavebné konania, bol vypracovaný projekt, s tým, že mu bolo čudné, že nebodli

vypracované ZP z odboru statiky a nebol vykonaný inžiniersko-geologický prieskum a to kvôli vode, ktorá
sa pri stavbe mala nachádzať. Je povinnosťou investora aby si zadal a vyhotovil tento prieskum, ako
náhle zistil, že tento podklad chýba, skontaktoval sa s investorkou a oznámil jej ústne potrebu doplniť
stavebnú dokumentáciu. Ako stavebný dozor mal mať aj projekt, ale tento nedostal i napriek viacerým
požiadavkám na stranu investora a keď prišiel na pracovisko, zistil že projekty má zhotoviteľ. Podľa

projektu sa postupovalo až do rekonštrukcie suterénu, kde ale vzhľadom na zistený stav jednoznačne
prikázal zastaviť stavbu, pokiaľ sa nespracuje nový projekt, na základe ktorého by sa zabezpečili základy
stavby tak, aby dokázali uniesť to čo malo nad nimi stáť. Prestal vykonávať stavebný dozor, vtedy, keď sa
začali vykonávať práce na streche. Zhotoviteľ prevzal stavbu ako stavbu na kľúč a vychádzal z projektu avýkazuvýmer,ktorýbolsúčasťouprojektu.Keďžepracovalnastavbevčasekeďsarobilasanáciahrubej
stavby, pri rekonštrukcii suterénu zistil, že základový betón má hrobku len 15 cm, a v tomto betóne sú
drenáže,ktoréslúžilinaodvodňovanieakeďtozistil,prikázal,abysadalvypracovaťdodatokstavebného

vykonávacieho Projektu, kde bude presne označené čo a a kým spôsobom sa budú vykonávať práce.
Pokiaľ si pamätá po odstránení tejto vrstvy prikázal aby sa spravila nová drenáž, na nižšej úrovni ako
bola podlaha, s tým, že pracovníci majú zabezpečiť aj vykonanie novej drenáže, ktorá by slúžila na
odstránenie vody. Je pravdou, že sa tieto práce zrealizovali len na časti suterénu a to vo vyššej časti,
chýbal mi inžiniersko-geologický prieskum, lebo nevedeli akým spôsobom a ako hlboko majú ísť, aby

sa dostali k vode. Išlo o vodu, ktorá mala odtekať pod stavbu, pretože stavba bola z časti v kopcovitom
teréne. Pátrali kde by sa mohli dostať k výške spodnej vody, zistili, že je tam studňa a po premeraní
výšky hladiny tejto studni od povrchu vykonali práce s tým, že ten základový pás bol spustený asi o 60
cm pod základovú škáru, išlo asi o 70 cm. Hladina spodnej vody bola asi 1,6 m od základovej škáry.
Ďalej dal príkaz na to, aby sa vytiahla izolácia od úrovni suterénu z vonkajšej strany pričom dal príkaz
aby sa očistil pôvodný betón, lebo by mohlo prísť k znehodnoteniu izolácii. Toto by malo byť zapísané

v stavebnom denníku. Keďže investorka požadovala aj výstavbu komína zo suterénu, musel sa doplniť
stavebný plán a samotná stavba o základovú pätku pod komín. Na základe jeho súhlasu sa vykonali
práce na streche prvého nadzemného objektu a to v časti garáže, kde investorka mala požiadavku,
že nechcela vidieť prevlaky, preto bol prizvaný statik zhotoviteľa, ktorý vypracoval statický posudok,
keď bolo všetko v poriadku dal do denníka zápis, že má vykonať montáž obráteného nosníka. Zmeny

v projekte sa dali realizovať tým, že projektantom a zhotoviteľom bola jedna firma a to žalovaného, v
opačnom prípade by mohli byť problémy, lebo vždy by sa musela každá závažná zmena konzultovať
s projektantom. Trvá na tom že investor nesplnil požiadavku že nebol vykonaný inžiniersko-geologický
prieskum. Čo sa týka postupu na stavbe, aj statik musel vypracovať posudky a tieto sa prikladali k
dokumentácii. Ďalej ho zaráža, že ako mohlo byť vydané stavebné povolenie na stavbu keď nebol v

teréne kde bola stavba vykonaný inžiniersko-geologický prieskum. Pamätá si, že keď preberal stavbu
nemal stavebný denník, do rúk sa mu dostal neskôr a pamätá si že do neho robil záznamy. Funkciou
stavebného denníka je aby stavebný dozor kontroloval zhotoviteľa či postupuje správne pri výkone
práce. Taktiež sa domnieva, že do tohto stavebného denníka nie je možné vkladať informácie alebo
poznatky investora. Čo sa týka denníka, tento nemá, pamätá sa, že jeho posledným zápisom bolo to, že

sa stavba odovzdáva, v čase odovzdania stavby ho videl poslednýkrát a pokiaľ si pamätá si ho zobrala
investorka, pričom ju upozornil, že denník je majetkom zhotoviteľa a že si ho nemôže zobrať. Originál
stavebnéhodenníkazozákonamusívlastniťzhotoviteľ,vediasatrojmoaďalšiedvekópiedenníkamôže
mať buď investor alebo stavebný dozor. Ďalej uvádza, že sa stalo, že investorka si tento denník zobrala
k sebe aj na niekoľko dní domov a potom bol tento denník vrátený. Dopĺňa, že investorka oznámila,

keď sa robila konečná úprava miestností, že sa v nich nachádza voda, zistil, že tieto miestnosti neboli
riadne zaizolované, pretože izoláciu, ktorú zakladali, nebola vytiahnutá až na úroveň terénu a spojená
so stavbu a hlavne pod nosným múrmi a preto prišlo k tomu, že do stavby zatekalo. Je toho názoru,
že za toto nesie zodpovednosť spoločnosť ktorá prebrala stavbu od neho. V čase jeho odchodu sa na
stavbe nachádzal materiál na strechu, ktorý zakúpil zhotoviteľ a nevie sa vyjadriť aký bol ďalší osud

toho materiálu. Bolo dohodnuté, že zhotoviteľ pred odovzdaním stavby vyčistí pracovisko a odovzdá ho
investorovi bez neporiadku.
Svedok G.. D. I., sa vyjadril tak, že čo sa týka ZP, ktorý vypracoval vo veci, je znalcom na poruchy stavieb
aZPvypracovalnazákladeobjednávkyinvestora.ZPvypracovávalvčase,keďneboladokončenáhrubá
stavba z dôvodu, že investorka sa domnievala, že hrubá stavba vykazuje poruchy. Posudzoval všetky

konštrukcie hrubej stavby s výnimkou vedľajších stavieb, inžinierskych sietí. Jednoznačne sa vyjadruje,
že poruchy ktoré tam boli, boli dôvodom nekvalitne vykonaných prác. Za hlavnú príčinu nedostatku
stavby, považuje, že do hrubej stavby mal byť zapracovaný nosník podlažia, na ktorom mali stáť tri
steny a pretože tento nosník chýba, môže prísť v budúcnosti k poškodeniu stavby buď pri víchrici, alebo
zemetrasení.ZaložísúdupriamonapojednávaníkópiuorigináluZPatozdôvodu,žežalobkyňaposkytla

písomné vyjadrenie a z tohto je tam uverejnená v obrane odporcu len jedna strana posudku. Poukazuje
na to, že nosník, ktorý mal byť zapracovaný vo výške 26 cm, je zabudovaný len do výšky dosky 16 cm
a v budúcnosti by mohlo skutočným následkom toho prísť aj k zničeniu objektu. Poukazuje na prílohy
č. 10 foto č.1 kde je zabudovaný iný nosník, ktorý je kolmý a taktiež je normálne zabudovaný, ale pod
obvodovým plášťom nie je zabudovaný nosník o hrúbke 26 cm, ktorý sa tam mal nachádzať, a je tam

zapravená len železobetónová doska.
Svedok F.. G.. U. N., sa vyjadril tak, že vypracoval na základe investora ZP na poruchy stavieb. Posudok
vypracoval kvázi ako kontrolný ZP po vypracovaní posudku Ing. I.. ZP vypracoval v r. 2005 keď prišiel
na ohliadku zistil že ZP G.. I., ktorý bol vypracovaný skôr, nevykazuje s jeho názormi žiadne rozpory,jedine čo bolo riešené aj v jeho ZP bolo osadenie krovov kde mal vážne výhrady voči tomu, že krov
o takej ploche ako sa nachádza, nie je podopretý aspoň na dvoch miestach, berúc do úvahu že dom
je v svahu, kde je možné aj značné zaťaženie snehom. Veľký problém je povrchová voda, ktorá nie

je odvádzaná resp. nie je vykonaná drenáž na odvádzanie tejto vody, čo sa prejavuje aj tým, že i keď
bol objekt zaizolovaný, podľa neho nie dobre a z materiálu ktorý bol uvedený po dopyte na výrobcu
mu bolo oznámené, že materiál, ktorý mal byť použitý ako izolácia nezodpovedá vzorke materiálu ktorý
zaslal na vyjadrenie. Keďže dom stojí v svahu, betónová stena suterénu ktorá bola vybudovaná na
posilnenie základov stavby a bola aj zaizolovaná pri hydrologických pomeroch, ktoré sa nachádzajú v

mieste stavby, ako by tvorila čelo priehrady, kde sa zhromažďuje všetka povrchová voda, steká až k
základom domu a na niektorých miestach, keďže dom nie je zaizolovaný proti stekajúcej vode, spôsobila
aj prieraz izolácie a priamo prevlhnutie a priamo vodu v suteréne. Čo sa týka muriva, aj tu zistil hrubé
nedostatky, pretože stavba bola murovaná z porothermu, perodrážka, kde sa pri zvislých nepoužíva
žiadne tmelivo, ale sa ukladajú na zraz zistil, že tieto tak neboli pokladané. Medzi materiálom boli rôzne
priehlbiny, škáry, ktoré spôsobujú tepelné mosty a tým sa zvyšujú aj nároky na vykurovanie miestnosti.

Uvádza, že takéto závady sa dajú odstrániť tým, že zhotoviteľ vybral hmotu ktorou zatesňoval škáry a
zaizoloval to penou, ktorá má vlastnosť že zväčší objem a tým zabráni unikaniu tepla. Ďalej zistil, že
veniec pod pomuricami, nie je kompaktný a zistil, že boli porušené technologické pravidla, pretože išlo
železobetónový veniec v ktorom mali byť vložené závitnice na ukotvenie pomurice, aby neprišlo k jej
vyvráteniu do strany alebo k vytlačeniu z múru. Ďalej uviedol, že pri spracovávaní ZP mal aj pôvodný

projekt G.. W., statiku od G.. I. a stavebný denník k dispozícií.
Svedok G.. E. X., sa vyjadril tak, že ako znalec vypracoval ZP na základe požiadavky investora a
to 18.03.2005, kedy vykonal ohliadku a zameranie nehnuteľnosti, všetky podklady ktoré použil na
vyhotovenia ZP sa nachádzajú v obsahu ZP a jeho súčasť tvorí aj foto príloha, kde sa nachádzajú
fotografie, ktoré považoval za nevyhnutné pre vyhotovenie ZP. Na záveroch tohto ZP v plnom rozsahu

trvá. Predmetom ZP bolo ocenenie skutočne realizovaných stavebných prác a dodávok vykonaných na
stavbe.
Svedkyňa G.. Y.. Ľ. F., sa vyjadrila tak, že vo februári 2005 bola oslovená žalobkyňou na vypracovanie
projektu sanácie rozostavaného rodinného domu, ktorý sa nachádza v M.. Čo sa týka stavebného
denníka, že ho nedostala ani nemala k dispozícií pôvodný, ktorým začala prestavba, ale od kedy prišla

na stavbu, začal sa viesť stavebný denník, z ktorého kópiu mala ona, jednu mal zriaďovateľ a jednu
kópiu má zodpovedná osoba. Pri vypracovávaní ZP vychádzala zo ZP G.. I., s osobných skúseností,
ďalej mala k dispozícií neúplnú pôvodnú dokumentáciu, iba stavebnú časť so zmenou 01, bez ďalších
príloh alebo datovania. Viac krát vykonala ohliadku objektu a to tak, že niekedy bola sama a niekedy
so statikom a s odborníkom na hydroizolácie, ktorý to má v náplni. Nanovo vykonávala zameranie

a robila aj fotodokumentáciu, ktorú môže na požiadanie zaslať. Pri samotnej ohliadke diela musela
predpokladať najhorší možný stav, z dôvodu, že k niektorým častiam stavby nebol prístup, resp. by
sa mohol zabezpečiť tým, že by sa stavba znehodnotila. Najväčším problémom bolo to, že neboli
dobre založené základy, resp. nebolo možné sa k nim dostať a teda tam kde zistila že bola izolácia,
túto sanovali podľa technickej normy. Najväčší priesak vody zistila v časti kde sa spájal roh domu s

podpivničením, vie, že v pivnici boli zamáčané steny a nachádzala sa tam voda, išlo o suterén a ani sa
nemohli dostať k miestu kde prichádzalo k zavlhnutiu objektu z vonkajšej strany, pretože v tomto období
sa topil sneh. Čo sa týka statiky objektu k tomu sa nechce vyjadrovať pretože na posudzovanie statiky
prizvala iného projektantka statika a tak ako uviedla si na hydroizolácie privolala osobu, ktorá s týmto
robí. Pri predpokladaní najhoršieho stavu, ktorý bola nútená, keď nemala úplné doklady, tak stavba ako

bola rozostavaná, konštatovať vady a vyčíslila náklady. Na základe tohto projektu bolo nevyhnutné, aby
sa vykonali práce, na zabezpečenie objektu proti vnikaniu vody do suterénu + statické zabezpečenie
vyplývajúcezosanačnéhoprojektustatika.StatikurobilG..S.T..Bolonevyhnutné,abysastenasúbežná
so svahom odokryla a zaizolovala niekoľkými vrstvami hmoty, aby sa vykonala drenáž po obvode celého
objektu, aby sa zabezpečilo odtekanie objektu prívalovými vodami.

Svedok G.. P.. U. Ď. sa vyjadril tak, že projekt rekonštrukcie rekreačného objektu vykonával na základe
požiadavkyodporcu,skladalsavdvochfáz,prvábolpodkladprestavebnékonanieadruhýprerealizáciu
stavby. Prvý krát tam bol v apríli 2004, keďže nemal IGHP nariadil, aby by bola vykopaná sonda asi 1,5
metra pod základovú škáru a v tomto čase nezistili, že by tam boli priesaky vody. Neďaleko objektu je
studňa, kde odmerali výšku hladiny vody od povrchu asi 1,5 metra od základnej škáry. Hlavné ťažisko

celého problému je v tzv. fiktívnom tráme, ktoré sa malo zrealizovať tým, že s pôvodne stanovenej hrúbky
trámu 26 cm bola táto hrúbka znížená na 16 cm pri šírke 72 cm, pretože v tejto oblasti sa mal nachádzať
východ na terasu a nebolo vhodné, aby ľudia prekračovali cez vyššiu prekážku. Keď zadal hodnoty ktoré
vypočítal do modulu, do programu, neprekročil škálu 100% pri dovolených napätiach. Pri výpočte bolozohľadnené aj to, že umiestnenie sa malo nachádzať čo najbližšie k rohu a preto sa tam vytvoril umelý
rošt a vychádzali tie hodnoty ktoré boli pod 100%. Pretože všetky betónové prvky si navzájom pomáhali.
Znalec G.. F. P. sa na pojednávaní vyjadril že sa pridržiava svojich predchádzajúci záverov znaleckého

dokazovania vyjadrených v znaleckom posudku č. 28/2011 ktorý bol doručený súdu. Čo sa týka
znaleckých posudkov G.. X. Y. G.. F., tieto neboli úplné, obsahovali závažné nedostatky, ktoré dodatočne
zohľadňoval v písomnom vyjadrení ktoré tvorí súčasť znaleckého posudku. Ide o to, že časť búracích
prác bola potvrdená aj projektom a tým prišlo k navŕšeniu sumy v prospech odporcu asi o 6000 Eur.
Je pravdou že na druhej strane neboli pôvodne zarátané v prospech navrhovateľky položky v časti

vybudované dodatočne v podkroví a neboli realizované ani v projekte G.. F. a prišlo k navŕšeniu hodnoty
o 5200 Eur, rozdiel je teda 600-800 Eur v prospech odporcu a o túto sumu je potrebné závery znaleckého
posudku znížiť.
Právna zástupkyňa odporcu žiadala, aby súd doplnil dokazovanie vykonaním kontrolného ZP, pretože
posudok pána P. bol niekoľkokrát opravovaný a ani z druhého vyjadrenia znalca nevyplýva, ktoré
nestačili vzhľadom na krátkosť času prepočítať, že keď odporca staval dielo podľa projektu aj podľa

statického projektu G.. Ď., prečo by mal znášať náklady spojené s rekonštrukciou a sanáciou, že
nehnuteľnosť by bola spadla, tak ako to bolo uvedené v inom ZP iného statika. Som toho názoru ani
z tohto ZP, ktorý je založený do spisu ani z jeho prílohy nepotvrdzujú žiadne výpočty tú skutočnosť,
že by pôvodná projektová dokumentácia, na základe ktorej odporca staval obsahovala také vady, aby
bol zaviazaný niesť zodpovednosť za vzniknutú škodu na stavbe. Poukazujem na tú skutočnosť, že

považujem v tomto smere za dôležité vypočuť G.. X., ktorý spolupracoval pri vyhotovení ZP T.. P..
Taktiež si uplatňuje náhradu trov konania a právneho zastúpenia, pretože navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno, a z týchto dôvodov žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pokiaľ nebude ZP
dopracovaný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov

konania, obsahom zmluvy o dielo č. XXXXX4, zo dňa 29. 06. 2004, odstúpením od zmluvy zo dňa 02. 11.
2004, listom odporcu zo dňa 02. 11. 2004, prílohou č. 1 k uzavretej zmluve, prílohou 3 cenovou ponukou,
oba dodatky bez uvedenia dňa, krycím listom rozpočtu zo dňa 29. 06. 2004 na čl. l 25 až 31 spisu,
prílohou č4 k zmluve - splátkovým kalendárom na čl. 32 spisu, výpisom zo zoznamu podnikateľských
subjektov SR na čl. 33 spisu, prílohou č. 6 špecifikáciou stavebných materiálov na čl. 34 spisu, listom

právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 02. 11. 2004 na čl. 35 a 36 spisu, listom právnej zástupkyne
navrhovateľky zo dňa 26. 11. 2004 na čl. 37 a 38 spisu, listom odporcu zo dňa 26. 11. 2004 na čl. 39
spisu, Zápis z protokolárneho odovzdania rozostavanej stavby rodinného domu zo dňa 05. 11. 2004,
odpočtom položiek za nevykonané práce na čl. 44 spisu, prípočtom položiek za naviac vykonané práce
odporcomnačl.45a46spisu,príjmovýmdokladomzodňa29.06.2004apotvrdenímodporcuoprevzatí

finančných prostriedkov zo dňa 07. 09. 2004 a 18. 04. 2004 na čl.47 a 48 spisu, účtovným dokladom zo
dňa15. 03. 2005 o vyplatení projektu G.. Y.. F. na čl. 49 spisu, dokladmi o zaplatení uvedenej sumy na
čl. 49 p.v., dokladom o vyplatených finančných prostriedkov znalcovi G.. I. na čl. 50 a 50 p. v., spisu,
príjmovým dokladom G.. X. o zaplatení sumy za znalecký posudok na čl. 52 spisu, vypočul svedkov
G.. I., G.. X. Y. F.. N., G.. W., F. H., oboznámením s s obsahom výňatku stavebného denníka, obsahom

znaleckého posudku G.. D. I. založeného v spisu 21Ro/1144/2012 OS Galanta, projektom sanácie
rozostavaného rodinného domu na parcele č. 5097 Harmónia, zo dňa 02/2005, spisovým materiálom
a projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní P. Ú. P. P. F. Č.. X.-P., statickým výpočtom
rekonštrukcie rekreačného objektu P. M. , Č.. F.. XXXX G.. P.. U. Ď. založené v obálke na čl. 232 spisu,
Rekonštrukciou H. E. - F. X. P. M. F.. Č.. XXXX z mája 2004, projektom stavby - zmena č. 1, znaleckým

posudkomT..G..F.P.,I..,Č..XXX/XXXX,krycímilistamirozpočtustavbynačl.113až116spisu,faktúrou
odporcu zo dňa 24. 05. 2005, písomným stanoviskom znalca k písomným námietkam odporcu zo dňa
20. 09. 2012, a 02. 10. 2012, výsluchom znalca T.. G.. F. P., I.., vyjadrením znalca k námietka odporcu
voči obsahu znaleckého posudku zo dňa10. 10. 2012, ostaným písomným materiálom a zistil nasledujúci
skutkový stav veci:

Medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa 29. 06. 2007 uzatvorená zmluva o dielo č. 09/2004 a dňa
01. 07. 2004 dodatok č. 1. k zmluve o dielo pod číslom 09/2004. Navrhovateľka vyplatila odporcovi na
realizáciu diela celkovú sumu 66 387,84 Eur a dňa 02. 11. 2004 navrhovateľka podľa § 642 ods. 1,
Obč. zákonníka odstúpila od zmluvy o dielo a vyzvala odporcu na vypratanie stavby dňom 05. 11. 2004.
Odporca stavbu skutočne ku dňu 05. 11. 2004 na základe písomného protokolu navrhovateľke odovzdal.

Keďže odporca nevykonal všetky dohodnuté práce a stavba obsahovala vážne chyby, navrhovateľka
požiadala G.. I. o vypracovanie znaleckého posudku posúdenia vád diela. Podľa rozpočtu projektu
sanácie rozostavaného objektu bolo ustálené vynaložiť finančné prostriedky vo výške 46 139,55 Eur
vrátene DPH. Znalec G.. X. v znaleckom posudku na posúdenie hodnoty zrealizovaných prác odporcomna stavbe vyčíslil hodnotu zrealizovaných prác sumou 40 943.36 Eur. Pri realizácií sanácie stavebného
objektu boli oproti položkovitému rozpočtu G.. Y.. F. vykonané naviac práce v hodnote 2 978,92 Eur
a neboli vykonané určité práce uvažované v rozpočte vo výške 1 408,94 Eur a vznikol cenový rozdiel

vo výške 1 959,82 Eur. Navrhovateľka vynaložila ďalšie nevyhnutné náklady 3 659,30 za vyhotovené
znalecké posudky.
Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 642 ods. 1, Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy

odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
Súd odmietol návrhy na doplnenie dokazovania navrhnuté právnou zástupkyňou odporcu, pretože podľa
názorusúduznalecniekoľkokrátreagovalnapísomnénámietkyodporcuavtýchtonámietkasazaoberal
a vytkol chyby v predchádzajúcich znaleckých posudkoch. Taktiež sa znalec zaoberal aj znaleckým
posudkom G.. X., ktorý taktiež obsahoval chyby a preto súd nepovažoval za potrebné doplniť znalecké

dokazovanie a nariadiť kontrolný znalecký posudok.
Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotenia dôkazov a svedeckých výpovedí svedkov G.. B.
W., G.. Y.. F., G.. X., Y. H.É., G.. P.. U. Ď., F.. G.. U. N., G.. D. I. a najmä znaleckého posudku T.. G.. F. P.,
I.., z ktorého súd pri hodnotení skutočného stavu veci vychádzal, mal súd za preukázané, že na stavbe
sa neviedol riadne stavebný denník, zo strany odporcu boli síce vykonané niektoré práce navyše oproti

pôvodnejstavebnejdokumentáciíalehodnotatýchtoprácjenižšiaakohodnotasanáciestavebnýchprác
ktoré mali závažné vady a dokonca by mohlo prísť podľa statika k zrúteniu objektu. Znalec P. vo svojom
znaleckom posudku a následných písomných vyjadreniach jednoznačne preukazoval, že námietky
odporcu boli neodôvodnené a hodnota sanačných prác objektu podľa uvedeného znaleckého posudku
prevýšila aj hodnotu práce, ktorá bola znaleckým posudkom uznaná za vykonanú. Navrhovateľka i

napriek uvedeným skutočnostiam nežiadala o rozšírenie žaloby o práce, ktoré znalec vypočítal ako
práce ktorými bolo potrebné objekt podľa znaleckých posudkov sanovať a hodnota vykonaných prác je
vyššia ako hodnota prác ktoré vykonal odporca aj po zohľadnení námietok voči posudku G.. F. X.Á.. Súd
mal za preukázané, že niektoré vady projektu sa odstraňovali priamo na stavbe, súd je toho názoru,
že keď bolo preukázané, že bolo potrebné vypracovať hydrogeologický prieskum terénu vzhľadom na

umiestnenie stavby, odporca mal trvať na vypracovaní takéhoto projektu a mal stavebné práce zastaviť.
Súd je toho názoru že z vyplatených záloh navrhovateľky neboli všetky finančné prostriedky použité
na zhotovenie diela tak ako konštatoval znalec pán P. a znalcom bola riadne vypočítaná hodnota prác
vykonaných odporcom i napriek jeho námietkam. Preto bolo potrebné zaviazať odporcu na vrátenie
finančných prostriedkov, ktoré nepoužil na zhotovenie stavby tak, ako ich uplatnila navrhovateľka.

Súdjetohonázoru,ženavrhovateľkauniesladôkaznébremenonarozdielododporcuapretosúdžalobe
vyhovel a navrhovateľke priznal plnenie tak ako žiadala.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, OSP a priznal navrhovateľke náhradu trov za
zaplatený súdny poplatok vo výške 2 843,19 eur a za poskytnutú právnu službu U.. D. W. náhradu trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a to prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom

podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a, § 16ods. 3, § 18 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 - 16 205,- Sk
základná sadzba úkonu a paušálna náhrada 164.- Sk v roku 2006, podanie návrhu dňa 25. 09. 2006
podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a, § 16ods. 3, § 18 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 - 16 205,- Sk
základná sadzba úkonu a paušálna náhrada 164.- Sk, spolu 32 828,- Sk = 1089,69 Eur + 20% DPH =
1307,63 Eur s DPH zaslať na účet advokátky U.. D. W., vedený vo VÚB a.s., č. účtu 1219429658/0200.

Ďalej súd priznal navrhovateľke odmenu za poskytnutie právnej služby JUDr. Jozefa Holiča, advokáta:
za nasledujúce úkony:

1. prevzatie zastúpenia + prvá porada s klientom 31.3.2007 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), § 16
ods. 3, § 18 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb
16 250,- Sk/1 x základná sadzba úkonu, 178,- Sk/1 x režijný paušál v roku 2007

2. účasť na pojednávaní dňa 5.11.2007 - odročené podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d), ods.
3, § 16 ods. 3, § 18 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb
4 062,50 ,- Sk/1 x 1 základnej sadzby úkonu, 178,- Sk/1 x režijný paušál v roku 2007
Cestovné: 2 x 1 hod. Bratislava - Galanta ( 55 km )
2 x 1 hod. Galanta - Bratislava ( 55 km )Cestovné: 1.spotreba: 7,2 l/100 km x 110 km x 37,30 Sk/PHM = 295,40,- Sk
2. cestovná náhrada: 6,20,- Sk x 110 km = 682,- Sk
....................................................

Celkom: 977,40,- Sk
Strata času: 297,- Sk x 4 = 1 188,- Sk

3. podanie na súd - návrh zo dňa 22.5.2008 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods.
3, § 18 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb
16 250,- Sk/1 x základná sadzba úkonu, 190,- Sk/1 x režijný paušál v roku 2008

4. účasť na pojednávaní dňa 7.5.2008 od 11:05 hod. do 13:10 hod. podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.
1 písm. d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb

32 500,-Sk/2 x základná sadzba úkonu, 380,- Sk/2 x režijný paušál v roku 2008

Cestovné: 2 x 1 hod. Bratislava - Galanta ( 55 km )
2 x 1 hod. Galanta - Bratislava ( 55 km )
Strata času: 317,- Sk x 4 = 1 268,- Sk

5. účasť na pojednávaní dňa 7.7.2008 - odročené podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d), ods. 3, § 16
ods. 3, § 18 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb
4 062,50,- Sk/1 x 1 základnej sadzby úkonu, 190,- Sk/1 x režijný paušál v roku 2008

Cestovné: 2 x 1 hod. Bratislava - Galanta ( 55 km )
2 x 1 hod. Galanta - Bratislava ( 55 km )
Strata času: 317,- Sk x 4 = 1 268,- Sk

6. účasť na pojednávaní dňa 11.2.2009 od 8:30 hod. do 14:30 hod. podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.

1 písm. d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb
1.618,23 €/3 x základná sadzba úkonu, 20,85 €/3 x režijný paušál v roku 2009
Cestovné: 2 x 1 hod. Bratislava - Galanta ( 55 km )
2 x 1 hod. Galanta - Bratislava ( 55 km )

Strata času: 11,59 € x 4 = 46,36 €

7. účasť na pojednávaní dňa 29.4.2009 od 8:30 hod. do 8:55 hod. podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1
písm. d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 4 vyhl. MS SR č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb

539,41 €/1 x základná sadzba úkonu, 6,95 €/1 x režijný paušál v roku 2009
Cestovné: 2 x 1 hod. Bratislava - Galanta ( 55 km )
2 x 1 hod. Galanta - Bratislava ( 55 km )
Cestovné: 1.spotreba: 6,2 l/100 km x 110 km x 1,009 €/PHM = 6,88 €
2. cestovná náhrada: 0,183 € x 110 = 20,13 €

....................................................
Celkom: 27,01 €
Strata času: 11,59 € x 4 = 46,36 €

8. písomné podanie zo dňa 24.8.2009 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods.

3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
539,41 €/1 x základná sadzba úkonu, 6,95 €/1 x režijný paušál v roku 2009

9. písomné podanie zo dňa 19.10.2010 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3, § 18 ods.
3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

539,41 €/1 x základná sadzba úkonu, 7,21 €/1 x režijný paušál v roku 2010

10. písomné podanie zo dňa 28.4.2011 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3, § 18 ods.
3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb539,41 €/1 x základná sadzba úkonu, 7,41 €/1 x režijný paušál v roku 2011

11. účasť na pojednávaní dňa 20.6.2012 od 8:30 hod. do 9:00 hod. podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1

písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb
539,41 €/1 x základná sadzba úkonu, 7,63 €/1 x režijný paušál v roku 2012
Cestovné: 2 x 1 hod. Bratislava - Galanta ( 55 km )
2 x 1 hod. Galanta - Bratislava ( 55 km )

Cestovné: 1.spotreba: 6,2 l/100 km x 110 km x 1,510 €/PHM = 10,30 €
2. cestovná náhrada: 0,183 € x 110 = 20,13 €
....................................................
Celkom: 30,43 €
Strata času: 12,71 € x 4 = 50,84 €

12. účasť na pojednávaní dňa 3.10.2012 od 8:30 hod. do 10:00 hod. podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1
písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z . o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb
539,41 €/1 x základná sadzba úkonu, 7,63 €/1 x režijný paušál v roku 2012
Cestovné: 2 x 1 hod. Bratislava - Galanta ( 55 km )

2 x 1 hod. Galanta - Bratislava ( 55 km )
Strata času: 12,71 € x 4 = 50,84 €

13. účasť na pojednávaní dňa 12.12.2012 od 13:00 hod. do 13:55 hod. podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.
1 písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb
539,41 €/1 x základná sadzba úkonu, 7,63 €/1 x režijný paušál v roku 2012
Cestovné: 2 x 1 hod. Bratislava - Galanta ( 55 km )
2 x 1 hod. Galanta - Bratislava ( 55 km )
Cestovné: 1.spotreba: 6,2 l/100 km x 110 km x 1,56 €/PHM = 10,64 €

2. cestovná náhrada: 0,183 € x 110 = 20,13 €
....................................................
Celkom: 30,77 €
Strata času: 12,71 € x 4 = 50,84 €

Úkony v roku 2007:

(1 x 16 250,- Sk) + (1 x 178,- Sk) = 16 428,- Sk
(1 x 4 062,50,-Sk) + (1 x 178,- Sk) = 4 240,50,- Sk

Úkony v roku 2008:

(3 x 16 250,- Sk) + (3 x 190,- Sk) = 48 750,- Sk + 570,- Sk = 49 320,- Sk
(1 x 4 062,50,- Sk) + (1 x 190,- Sk) = 4 252,50,- Sk

Úkony v roku 2009:

(5 x 539,41 €) + (5 x 6,95 €) = 2.697,05 € + 34,75 € = 2.731,80 €

Úkony v roku 2010:

(1 x 539,41 €) + (1 x 7,21 €) = 546,62 €

Úkony v roku 2011:

(1 x 539,41 €) + (1 x 7,41 €) = 546,82 €

Úkony v roku 2012:
(3 x 539,41 €) + (3 x 7,63 €) = 1.618,23 € + 22,89 € = 1.641,12 €Spolu úkony od roku 2007 do roku 2008: 74 241,- Sk = 2.464,35 €
Spolu úkony od roku 2009 do roku 2012: 5.466,36 €

Spolu cestovné do roku 2007: 120,65 €
Spolu strata času dok roku 2007: 368,85 €
.........................................................
Celkom: 8.420,21 Eur

Celkom trovy právneho zastúpenia: 8.420,21 Eur + 20% DPH = 10.104,25 Eur,

pretože navrhovateľka bola v spore úspešná v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.