Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/141/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011295
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2320011295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej A. B. za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.
zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo

dňa 14.09.2022, č.k. 1T/124/2020 - 472, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.2.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanej A. B..
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná
A. B., nar. XX. marca XXXX, v C., bytom D., E. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Leopoldov
odsudzuje:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 a § 36 písm. l), § 38 ods.
2, ods. 3, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší vo výroku o treste uloženom obžalovanej A. B. rozsudok

Okresného súdu Galanta zo dňa 02.03.2022 sp. zn. 17T/82/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave zo dňa 12.04.2022 sp. zn. 6To/33/2022, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa
05.05.2022 sp. zn. 17T/82/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/63/2022 zo
dňa 23.06.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo naň nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci:
a) zaistených v rodinnom dome, so súpisným číslom XXXX, na adrese D., v obci F.:

- mobilný telefón zn. Nokia bez zadného krytu a bez SIM karty, IMEI: 359742065712124,
- sklenená nádoba s náhubkom (bongo),
- igelitové sáčky rôzne veľkosti,
- igelitové vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky,
- injekčná striekačka s piestikom prázdna so zataveným koncom plus 1 ks igelitové vrecko,
- plastová fľaštička s neznámym obsahom (detská fľaša na mlieko),

- 1 ks injekčná striekačka s piestikom so zataveným koncom,
- 1 ks alobal,
- 1 ks igelitové vrecúško s obsahom neznámej bielej látky,
- kuchynská váha zn. baurer, stopa č. 11 - 1 ks igelitový sáčok malý so zvyškami neznámej sušiny,
- igelitové vrecko prázdne,
- 1 ks igelitový sáčok malý so zvyškami neznámej sušiny,

b) zaistených v rodinnom dome na ulici F. XXXX G. B., so súpisným číslom XX:- mobilný telefón zn. Honor, Dual Lens, IMEI: 864597039211552, IMEI: 864597039213061, s
prasknutým zadným krytom, v puzdre,
- vrecko s tlakovým uzáverom s bielym kryštalickým materiálom,

- vrecko s tlakovým uzáverom s dvoma dózami,
- prázdne plastové vrecká s tlakovými uzávermi,
- prázdne plastové vrecko s tlakovým uzáverom,
- modrá prázdna plastová striekačka, obal z alobalu,
- kĺbová výživa MSM,

- poznámkový blok,
- mikroténové vrecko s bielou kryštalickou látkou,
- plastový sáčok s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho prášku s párom gumených rukavíc,
- injekčná ihla v obale, alobal,
- papierová krabička s alobalom, vizitkami, plastovými lyžičkami, plastovým vreckom s tlakovým
uzáverom s bielym kryštálom,

- kozmetická taštička hnedej farby na zips s obsahom 3 zapaľovačov, plastovými vreckami, skúmavkou
s neznámou látkou zabalenou v papieri,
- krabička s nápisom Kamagra a tabletami,
- sklenená fajka,

c) zaistených pri osobnej prehliadke obžalovanej:
- 1 ks papierová trubička,
- 3 ks alobalu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej aj len ako „okresný súd“) zo dňa 14.09.2022,

č.k. 1T/124/2020 - 472, bolo rozhodnuté takto:
„Obžalovaný E. F., nar. XX.XX.XXXX v H., bytom F., I. F. XX/X, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon
väzby Leopoldov v inej trestnej veci a
obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D., E. XXX/XX, na slobody
sú vinní, že

od presne nezisteného času do 01:00 hod. dňa 28.02.2018 v meste F. v osobnom motorovom vozidle
značky AUDI A6, evidenčného čísla C. spoločne neoprávnene prechovávali plastové vrecko s tlakovým
uzáverom s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou 416 mg metamfetamínu, s priemernou
koncentráciou účinnej látky metamfetamín 17,6% hmotnostného, obsahujúce 73 mg absolútneho
metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 2 bežné jednotlivé látky drogy, plastové vrecko s tlakovým

uzáverom s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou 398 mg metamfetamínu s priemernou
koncentráciou účinnej látky metamfetamín 33,10% hmotnostného, obsahujúce 132 mg absolútneho
metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 3 bežné jednotlivé dáky drogy, plastové vrecko s tlakovým
uzáverom s obsahom kryštalického materiálu ružovej farby s hmotnosťou 265 mg metamfetamínu
s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 55,40 hmotnostného, obsahujúceho 147 mg

absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 4 bežné jednotlivé dávky drogy, plastové
vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom kryštalického materiálu béžovej farby s hmotnosťou 225
mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 49,80% hmotnostného,
obsahujúce 112 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 3 bežné jednotlivé dávky
drogy, plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom kryštalického materiálu béžovej farby s

hmotnosťou 244 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 51,70%
hmotnostného, obsahujúce 126 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 3 bežné
jednotlivé dávky drogy, ktoré predtým v presne nezistenom čase na neznámom mieste a nezisteným
spôsobom neoprávnene zaobstarala obvinená A. B. a tieto spoločne s obvineným E. F. prechovávali,
pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998

Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II.
skupiny psychotropných látok,
teda
obžalovaný E. F.
-spoločným konaním si neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,

obžalovaná A. B.-spoločným konaním si neoprávnene zadovážila a prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku
čím spáchali
obžalovaný E. F.

-zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.
obžalovaná A. B.
-zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

Za to sa odsudzujú:
obžalovaný E. F.
Podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2,3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch)
rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá i trest prepadnutia veci, ktoré boli zaistené
pri prehliadke motorového vozidla Audi A6 ev. č. C. XXX J. a to:
-zabalené plastové striekačky
-rolka alobalu
-plastové uzatvárateľné sáčky s dokladom o zaplatení

-hnedá tabatierka s obsahom alobalu
-dve prevŕtané drevená polená
-digitálna váha bez označenia
-zipové vrecká
-1 kg balenie prášku MSM

-plastový sáčok s obsahom kryštalickej látky MSM
-mobilný telefón značky NOKIA s batériou s SIM kartou
-mobilný telefón značky SAMSUNG, SIM karta O2
-mobilný telefón značky HUAWEI
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.

Obžalovaná A. B.
Podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2,3, § 44 Tr. zák. súd upúšťa od uloženia súhrnného
trestu odňatia slobody podľa § 42 Tr. zák. pretože pokladá trest uložený vo vzťahu k obžalovanej A. B.
rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To 63/2022 právoplatný 23.06.2022 na ochranu spoločnosti

a nápravu obžalovanej za dostatočný.“

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie proti výroku o treste obžalovanej B. prokurátor Okresnej
prokuratúry Galanta. Vo vzťahu k obžalovanej B. odôvodnil svoje odvolanie tým, že (citácia):
„S uvedeným rozhodnutím, najmä v súvislosti so samotným upustením od uloženia súhrnného trestu

obž. A. B., ako i s odôvodnením upustenia od uloženia súhrnného trestu sa nestotožňujem, považujem
toto rozhodnutie vzhľadom na jednotlivé okolnosti prípadu za neprimerane mierne, v rozpore so
zásadami na ukladanie trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšei trestnei činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyladruie morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a ieho výmery súd prihliadne naimä
na spôsob spáchania činu a ieho následok, zavinenie, pohnútku, prit'ažuiúce okolnosti, poľahčuiúce
okolnosti a na osobu páchateľa, leho pomery a možnost' ieho nápravy.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno

v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.
Mám zato, že vyššie uvedenými ustanoveniami sa súd pri ukladaní trestu dostatočne neriadil. Z
jednotlivých okolností prípadu je nepochybné, že obžalovaná sa dopustila dvoch závažných trestných
činov kvalifikovaných ako zločin, z ktorých jeden je obzvlášť závažným zločinom, ktorého trestná sadzba
sa pohybuje v rozmedzí 10-15 rokov. Pri ukladaní súhrnného trestu v tomto prípade za použitia § 41 ods.

2 Trestného zákona (zvýšenie hornej hranice činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu), sa upravená
trestná sadzba pohybuje v rozmedzí 10-20 rokov.
Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 6To/63/2022 obžalovanej ukladal trest v rozmedzí upravenej
trestnej sadzby 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace, pričom po tom, čo postupom podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej o vine, uložil obžalovanej za použitia § 39 ods. 2 písm.

d), ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody pod dolnú hranicu, a to o jednu tretinu, teda vo výmere
6 rokov a 8 mesiacov.
V situácii, keď prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, súd pri ukladaní trestu zrušuje výrok o
treste v rozhodnutí za zbiehajúci sa trestný čin a postupuje podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, t. j.
ukladá trest v trestnej sadzbe ustanovenej za trestný čin najprísnejšie trestný (v tomto prípade zároveň

so zvýšením hornej hranice) za obzvlášť závažný zločin s trestnou sadzbou v rozmedzí 10-20 rokov.
Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 44 Trestného zákona, je súd oprávnený od uloženia súhrnného
trestu upustiť v prípade, ak sú splnené formálne podmienky na jeho uloženie ustanovené v § 42
citovaného zákona, pričom zároveň pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný. Za dostatočný však nemožno považovať trest uložený skorším

rozsudkom, ktorý by súd pokiaľ ide o druh a výmeru, nemohol uložiť za situácie, keby rozhodoval v
spoločnom konaní o zbiehajúcich sa trestných činoch (R 39/1971). Zároveň je potrebné podotknúť, že pri
upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona platia všeobecné zásady ukladania
trestov pokiaľ ide o výmeru trestu (§ 34 Trestného zákona), pričom je predovšetkým nutné prihliadnuť
na povahu a závažnosť prejednávanej, ako aj predchádzajúcej trestnej činnosti, pomery páchateľa a

možnosti jeho nápravy. Postavenie obvineného v prípade súhrnného a úhrnného trestu by malo byt' v
zásaderovnaké.Inýmislovamipovedané,priukladanísúhrnnéhotrestubymalbyt'obvinenývrovnakom
postavení z hľadiska „prísnosti" trestu, ako v prípade, keby sa o všetkých trestných činoch spáchaných
obvineným vo viacčinnom súbehu rozhodovalo v jednom konaní a bol mu za ne ukladaný súhrnný trest
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo/61/2021 zo dňa 17.03.2022).

Z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že za dostatočný nemožno považovať
trest uložený skorším rozsudkom, ktorý by súd pokiaľ ide o druh a výmeru, nemohol uložiť za situácie,
keby ukladal úhrnný trest za tie isté trestné činy toho istého páchateľa, a teda upustenie od uloženia
súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Trnave
6To/63/2022 v danom prípade neprichádza do úvahy.

V napadnutom rozsudku súd nepostupoval podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, pričom
v tejto súvislosti zároveň poukazuiem na skutočnosť, že v tomto prípade ani neprichádza do úvahv
postup podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, keďže aplikácia inštitútu vyhlásenia o vine
v zmysle § 257 Trestného poriadku prichádza obligatórne do úvahy ešte pred začatím dokazovania
na hlavnom pojednávaní. Uvedené vyplýva nielen zo systematického zaradenia tohto inštitútu pred

samotné dokazovanie, ale aj z toho, že jeho podstatou je zistenie, či medzi obžalovaným a prokurátorom
je v konaní pred súdom spor ohľadne otázky viny. Obžalovaný, ak má záujem toto vyhlásenie uskutočniť,
tak má učiniť ihned' potom ako prokurátor prednesie obžalobu, t. j. ešte pred začatím dokazovania na
hlavnom pojednávaní. Takto uskutočnené vyhlásenie poskytúje spravodlivú výhodu obidvom stranám,
obžalovanému v tom, že súd následne aplikáciou § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona ukladá

trest odňatia slobody pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu, a prokurátorovi v tom, že odpadá jeho
povinnosť uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k otázke viny obžalovaného.
V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s argumentáciou súdu, keď v situácii, kedy obžalovaný vyhlásenie
v momente po prednesení obžaloby (pred začiatkom samotného dokazovania) neučiní, príp. vyhlási,že sa cíti byt' nevinný, je namieste prijatie vyhlásenia obžalovaného v ktoromkoľvek štádiu hlavného
pojednávania, teda v situácii, kedy tak obžalovaný môže učiniť pod ťarchou dôkazov svedčiacich proti
nemu a zároveň v momente, ked' pôvodná „výhoda" prokurátora spočívajúca v odpadnutí povinnosti

niesť dôkazné bremeno vo vzťahu k otázke viny, už nie je relevantná, keďže sa v hlavnom pojednávaní
pokračuje s dokazovaním viny. Je neprípustné, aby takéto vyhlásenie obžalovaného bolo v konečnom
dôsledku premietnuté do výroku o treste spôsobom, že mu súd uloží trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu.
V napadnutom výroku mal súd pri rozhodovaní o treste ukladanom obžalovanej vychádzať z trestnej

sadzby v rozmedzí 10-20 rokov (trestný čin zo zbiehajúcich sa najprísnejšie trestný) a bez postupu
podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložiť obžalovanej trest odňatia slobody vo
výmere minimálne 10 rokov za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Krajského súdu v Trnave
6To/63/2022, a zároveň jej spolu s uložením tohto trestu uložiť aj ostatné tresty pôvodne uložené
zrušovaným rozsudkom Krajského súdu v Trnave. Za týchto okolností potom v žiadnom prípade
neprichádza do úvahy upustenie od uloženia od súhrnného trestu s poukazom na uloženie trestu odňatia

slobody Krajským súdom v Trnave 6To/63/2022 vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, keďže v takejto výške
uložený trest nie je trestom zákonným.
Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred
trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je
predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo páchali v čo najmenšej miere.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov tak robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však
okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti,
pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda
páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,

ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania.
Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu

do pôsobenia výchovného. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so
spoločnost'ou zmieriť len spravodlivý trest. Spravodlivosť ako jedna z požiadaviek trestu však v žiadnom
prípade nesmie vybočovať z hraníc zákonných, nakoľko len trest zákonný možno hodnotiť ako trest
spravodlivý.
Uložený trest by mal zohľadňovať i skutočnosť, že súd ukladá trest za viacero trestných činov, ktoré boli

spáchané v súbehu, pričom v tomto prípade ide o zločiny, jeden z nich kategorizovaný ako obzvlášť
závažný zločin. Rešpektujúc požiadavku primeranosti trestu by k zohľadňovaniu existencie viacčinného
súbehu mal pristupovať predovšetkým súd, a to popri zvažovaní a zohľadňovaní všetkých ostatných
okolností konkrétneho prípadu, a následne by mal uložiť primeraný, individualizovaný trest v rámci
zákonných trestných sadzieb.

Vo vzťahu k samotnému postupu súdu, ktorým upustil od uloženia súhrnného trestu záverom dodávam,
že v odôvodnení rozsudku absentujú úvahy súdu rozhodujúce pre aplikáciu § 44 Trestného zákona.
Súd sa v odôvodnení obmedzil len na formálne konštatovanie predchádzajúcich odsúdení a postihnutí
za priestupky u obžalovanej, ako aj skutočnosť, že s ohľadom na učinené vyhlásenie na nápravu
a prevýchovu postačuje uložený trest odňatia slobody uložený v rozsudku Krajského súdu v Trnave

6To/63/2022, a to bez toho, aby v odôvodnení argumentačne odôvodnil takýto postup, ako aj právne
úvahy, ktoré súd k prijatiu tohto záveru viedli.
Upustenie od uloženia súhrnného trestu s ohľadom na všetky vyššie uvádzané okolnosti považujem za
neprimerane mierne, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd v Trnave za použitia ustanovenia § 321 ods.

1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu
Galanta sp. zn. 1T/124/2020 vo výroku o treste vo vzťahu k obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX a aby v súlade
s ustanovením § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým obžalovanej
uloží primeraný a zákonný trest, vo výmere min. 10 rokov, za súčasného zrušenia výroku o treste v
rozsudku Kraiského súdu v Trnave sp. zn. 6To/63/2022 a zároveň obžalovanei v súlade s § 42 ods.

2 Trestného zákona v rozsudku obžalovanei uložil ai trest prepadnutia veci v zmysle označeného
rozsudku Kraiského súdu v Trnave, keďže skutkový stav v napadnutom rozsudku bol správne zistený
a aby odvolací súd tak navrhovaným postupom zabránil porušovaniu ústavného práva obžalovanéhona skončenie veci v primeranej lehote a na spravodlivý proces podľa ČI. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudský práv a slobôd.“
Obžalovaná sa vyjadrila k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedla, že právo

obžalovaného vyhlásiť vinu nie je limitované jeho uskutočnením zásadne len na prvom hlavnom
pojednávaní. Obžalovaná sa ku skuktu priznávala po celý čas trestného konania, ale podľa jej vedomia
spoluobžalovaný F. o dorgách v jeho vozidle nevedel. Keď mu zanikol kvalifikačný predpoklad použitia
§172 ods. 2 Trestného zákona, a urobil vyhlásenie o vine, mohla obžalovaná svoje priznanie potvrdiť
aj formálne a to aj vyhlásením o vine. Pokiaľ by sa k skutku nepriznala, nevie, či by prokuratúra

voči jej osobe vôbec uniesla dôkazné bremeno. Trest v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave
pod sp.zn. 6To/63/2022 jej bol uložený za závažnejší skutok ako v tomto konaní, a to vo výmere 6
rokov a 8 mesiacov. Drogy mala len pre svoju potrebu, tieto nikomu nepredávala, nezískala žiaden
majetkový prospech, ku skutku sa priznala a oľutovala ho. V súčasnosti má odklad výkonu trestu,
nakoľko sa jej dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra, ale býkon trestu bude musieť nastúpiť už zakrátko. Bez
detí si nevie predstaviť ani tých 6 rokova 8 mesiacov, ktoré jej už boli právoplatne uložené. V prípade

vykonania jej trestu nedopustí, aby sa ešte niekedy do výkonu trestu dostala. Maloletá J., jej dcéra,
má závažné genetické ochorenie – cystickú fibrózu, čo znamená zvýšené výdavky na liečbu a osobnú
starostlivosť. Pokiaľ ide o otcov maloletých detí, na nich sa nemôže spoľahnúť, pretože otcom maloletej
J. je spoluobžalovaný F., a otcom maloletej F. je K. A., ktorý bol právoplatne odsúdený na trest vo výmere
6 rokov a 8 mesiacov. S ani jedným už pár netvorí, ohľadom výchovy detí sa musí spoľahnúť len na seba,

po prepustení z výkonu trestu je rozhodnutá ihneď sa zamestnať. Trest, ktorý jej už bol v inom konaní
uložený absolútne stačí na jej nápravu už teraz, nieto ešte po jeho vykonaní. K vyjadreniu doložila kópie
rodných listov maloletej J. F. a maloletej F. B., a lekárskej správy J. F..
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podaných odvolaniach zotrval prokurátor na
podanom odvolaní, pričom poukázal na to, že obžalovanej sa ukladá trest za viacero trestných činov

v súbehu, z ktorých jeden je obzvlášť závažný zločin. Obhajca obžalovanej poukázal na písomné
vyjadrenie k odvolaniu, že obžalovaná je matkou dvoch maloletých detí, nebola v minulosti vo výkone
trestu odňatia slobody, preto navrhujú odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolacísúd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“) podľa § 315 Trestného poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k podanému
odvolaniu nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na
zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Prokurátor podal odvolanie ako
oprávnená osoba, v zákonnej lehote a to proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.

Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania prokurátora smerujúce len čo do výroku o treste obžalovanej
B. a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tieto výroky.
Čo sa týka ukladania trestu obžalovanej, krajský súd konštatuje, že okresný súd sa dôsledne neriadil
príslušnými ustanoveniami zákona.
Okresný súd v prípade obžalovanej B. odôvodnil svoje úvahy o ukladaní trestu tým, že prihliadol na

ustanovenie § 34, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a v prípade obžalovanej A.
B. i k ustanoveniu § 44 Trestného zákona. Obžalovaná A. B. bola doposiaľ 1-krát súdne trestaná.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/82/2021 zo dňa 02.03.2022 bola uznaná za vinnú zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.

c) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn.
6To/63/2022 zo dňa 23.06.2022 jej bol uložený okrem iného trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a
8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V minulosti bola 9-
krát postihnutá za spáchanie priestupkov na úseku dopravy. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená.
Okresný súd ďalej uviedol, že zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť to, že sa doznala k žalovanej trestnej

činnosti a túto aj oľutovala / § 36 písm. l) Tr. zák./, a ďalej (citácia): „okrem uvedeného súd prihliadol
na učinené vyhlásenie obžalovaných o vine. Takéto vyhlásenie je z hľadiska ďalšieho postupu súdu
veľmi významné, keďže v rozsahu doznania obžalovaných sa už nemuselo vykonať kontradiktórne
hlavné pojednávanie. Súd z uvedeného dôvodu pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a pri
posudzovaní účelu a spravodlivosti ukladaného trestu uložil obžalovanému E. F. trest odňatia slobody

vo výmere 4 rokov, pre ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V prípade obžalovanej A. B. súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože dospel k záveru, že na
jej nápravu a prevýchovu postačuje uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý jej bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/82/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn.

6To/63/2022 zo dňa 23.06.2022.“
Krajskýsúdkonštatuje,žejedinýargument,ktorýmokresnýsúdodôvodnilrozhodnutieotrestevovzťahu
k obžalovanej B., je ten, že prihliadol na jej vyhlásenie o vine. Mal zato, že na jej nápravu a prevýchovu
postačuje uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, ktorý jej bol uložený v inom
konaní a preto upustil od uloženia súhrnného trestu.

Krajský súd sa stotožnil s odvolacou námietkou prokurátora, že okresný súd neuložil obžalovanej
zákonný a spravodlivý trest.
V prvom rade treba upozorniť, že okresný súd - napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že na vyhlásenie viny prihliadol - podľa výrokovej časti rozhodnutia vo vzťahu k obžalovanej B.
nerozhodoval s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, teda nepoužil

zmierňovacie ustanovenie, podľa ktorého by mimoriadne znižoval trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Odvolacianámietkaprokurátoraspočívajúcavtom,žeupustenieoduloženiasúhrnnéhotrestuvovzťahu
k rozsudku Krajského súdu v Trnave 6To/63/2022 zo dňa 23.6.2022 (v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Galanta sp.zn. 17T/82/2021 zo dňa 2.3.2022) neprichádza u obžalovanej B. do úvahy, je dôvodná.

Tak ako správne uviedol prokurátor v odôvodnení svojho odvolania, vychádzajúc zo znenia ustanovenia
§ 44 Trestného zákona, je súd oprávnený od uloženia súhrnného trestu upustiť v prípade, ak sú
splnené formálne podmienky na jeho uloženie ustanovené v § 42 citovaného zákona, pričom zároveň
pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.Za dostatočný však nemožno považovať trest uložený skorším rozsudkom, ktorý by súd pokiaľ ide o
druh a výmeru, nemohol uložiť za situácie, keby rozhodoval v spoločnom konaní o zbiehajúcich sa
trestných činoch (R 39/1971). Zároveň je potrebné podotknúť, že pri upustení od uloženia súhrnného

trestu podľa § 44 Trestného zákona platia všeobecné zásady ukladania trestov pokiaľ ide o výmeru
trestu (§ 34 Trestného zákona), pričom je predovšetkým nutné prihliadnuť na povahu a závažnosť
prejednávanej, ako aj predchádzajúcej trestnej činnosti, pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy.
Postavenie obvineného v prípade súhrnného a úhrnného trestu by malo byt' v zásade rovnaké. Inými
slovami povedané, pri ukladaní súhrnného trestu by mal byt' obvinený v rovnakom postavení z hľadiska

„prísnosti" trestu, ako v prípade, keby sa o všetkých trestných činoch spáchaných obvineným vo
viacčinnom súbehu rozhodovalo v jednom konaní a bol mu za ne ukladaný súhrnný trest (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo/61/2021 zo dňa 17.03.2022).
Obžalovanej bol rozsudkom Krajského súdu v Trnave v rozsudku pod sp. zn. 6To/63/2022 uložený trest
v rozmedzí upravenej trestnej sadzby 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace, po tom, čo postupom podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku okresný súd prijal vyhlásenie obžalovanej o vine, a to za použitia § 39

ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov. Trest bol ukladaný za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 .
V prejednávanom konaní prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, kedy súd pri ukladaní trestu

zrušuje výrok o treste za zbiehajúci sa trestný čin (urobený v inom konaní) a musí pri tom postupovať
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, t. j. ukladať trest v trestnej sadzbe ustanovenej za trestný
čin najprísnejšie trestný. Pochybnosti o tom, že v danom prípade sú prejednávaný skutok a skutok za
ktorý bola obžalovaný odsúdená v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta, sp. zn. 17T/82/2021
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/63/2022 zo dňa 23.06.2022, v súbehu,

a teda pochybnosti o tom, či sú splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu, nie sú žiadne a ani
neboli vznesené. V jednom konaní ide skutok vymedzený časovo obdobím „od presne nezisteného času
do 01:00 hod. dňa 28.2.2018“ a druhý „od presne nezisteného času, minimálne od augusta 2020 do dňa
13.4.2021“, pričom k vyhláseniu prvého odsudzujúceho rozsudku došlo dňa 2.3.2022.
Obžalovaná B. sa teda dopustila dvoch závažných trestných činov kvalifikovaných ako zločin, z ktorých

jeden je obzvlášť závažným zločinom, s trestnou sadzbou 10-15 rokov (trestný čin § 172 ods. 2
Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022). Pri ukladaní súhrnného trestu, aj pri zohľadnení prevahy
poľahčujúcich okolností, a za následného použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona, je dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby rozhodnej pre uloženie trestu obžalovanej B. 10 rokov (dolná
hranica trestnej sadzby ustanovenej za trestný čin najprísnejšie trestný).

Krajský súd sa zároveň vyslovuje, že v tomto prípade neprichádza do úvahy postup podľa § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona, aj keď z iného dôvodu, ako namieta prokurátor.
Je pravdou, že aplikácia inštitútu vyhlásenia o vine v zmysle § 257 Trestného poriadku (vo forme
umožnenia urobenia takéhoto vyhlásenia obžalovaným) prichádza obligatórne do úvahy ešte pred
začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní. Je potom na úvahe súdu, prečo prípadne urobené

vyhlásenie o vine prijme, alebo z akého dôvodu nie.
Ale na rozdiel od prokurátora je krajský súd názoru, že je v súlade so zákonom prijatie takéhoto
vyhlásenia obžalovaného súdom v ktoromkoľvek štádiu hlavného pojednávania.
Obžalovaný však tým, že takéto vyhlásenie učiní až po začatí dokazovania, stráca spravodlivú výhodu
možnosti ukladania trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu aplikáciou § 39 ods.

2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (ktorá zodpovedá adekvátne výhode prokurátora, ktorému odpadá
jeho povinnosť uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k otázke viny obžalovaného).
Obžalovaná je súdená za dva zločiny (z toho jeden obzvlášť závažný zločin). Zhovievavosť od súdu
očakáva jednak z dôvodu, že voči obom trestným činom urobila pred súdom vyhlásenie o vine (aj keď
vo vzťahu k prejednávanému trestnému činu až po začatí dokazovania v konaní pred okresným súdom)

a jednak z dôvodu, že je osamelým rodičom dvoch maloletých detí, z ktorých jedno trpí závažným
ochorením.
K možnosti ukladať obžalovanej trest znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
z dôvodu urobeného vyhlásenia o vine sa už krajský súd vyjadril vyššie. Bol urobený záver, že
pri ukladaní trestu nemožno prihliadať na vyhlásenie o vine urobené až po začatí dokazovania, za

podmienky, že obžalovaná mala túto možnosť v momente po prednesení obžaloby (pred začiatkom
samotného dokazovania) a rozhodla sa, že neurobí žiadne z vyhlásení.
Čo sa týka možnosti ukladať trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za
podmienok uvedených v ustanovení § 39 ods. 1 Trestného zákona (ako to naznačuje vyjadrenieobžalovanej k podanému odvolaniu), treba uviesť, že mimoriadne zníženie trestu je fakultatívnym
inštitútom. Obžalovaná v rámci trestného konania nedisponuje právnym nárokom na mimoriadne
zníženie trestu. Aplikácia mimoriadneho zníženia trestu je prípustná výlučne za splnenia zákonom

stanovených podmienok, a to buď existencia mimoriadnych skutkových okolností prípadu alebo ak to
odôvodňujú pomery páchateľa.
Z predložených fotokópií rodných listov jej maloletých detí je zrejmé, že obžalovaná páchala obzvlášť
závažnú trestnú činnosť v čase, kedy už bola matkou maloletej dcéry, ktorej bola po narodení
diagnostikovaná diagnóza cystickej fibrózy, teda ochorenie, pri ktorom je pacient významne obmedzený

pri zabezpečovaní základných životných potrieb, vyžadujúce neustálu 24 hodinovú starostlivosť.
Obžalovaná ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt si musela byť vedomá následkov svojho
konania. Obžalovaná predávala metamfetamín s pohnútkou obstarať si neoprávnený výnos trestnou
činnosťou, viacerým osobám, po dlhší čas. Pred narodením maloletých detí prechovávala obžalovaná
metamfetamín nie pre vlastnú potrebu. Tieto okolnosti, teda starostlivosť o dve maloleté deti, s ktorou
obžalovanej nemôžu pomáhať otcovia detí, nakoľko sú trestne stíhaní ( a už aj odsúdení ) za drogovú

trestnú činnosť, ani okolnosť, že jedno z detí trpí závažným ochorením, nenapĺňajú podmientky aplikácie
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Iné skutočnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod
okolnosti prípadu alebo pomery obžalovanej ako páchateľky prejednávanej trestnej činnosti, ktoré by
spôsobili, že by bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom pre obžalovanú neprimerane
prísne a že by na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest kratšieho trvania, ani obhajoba

neuviedla, a ani ich krajský súd nezistil.
Opätovne treba konštatovať, že okresný súd sa v tomto smere vo vzťahu k ukladaniu trestu obžalovanej
žiadnym spôsobom nevysporiadal a nevysvetlil (okrem poukazu na vyhlásenie o vine) s tým, prečo
má zato, že možno u obžalovanej upustiť od uloženia súhrnného trestu v situácii, keď nie sú splnené
podmienky na mimoriadne zníženie trestnej sadzby u obžalovanej (pre prejednávaný trestný čin)

postupom s aplikáciou § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam z dôvodu, že
obžalovaná neurobila vyhlásenie o vine v okamihu po prednesení obžaloby vo vzťahu k obom skutkom,
pre ktoré jej je ukladaný trest v prebiehajúcom konaní. Urobila tak len vo vzťahu k obzvlášť závažnému
zločinu podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, nie pri zločine podľa § 172
ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022. Za situácie, kedy je potrebné ukladať obžalovanej

súhrnný trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe s dolnou hranicou minimálne 10 rokov, nemožno
rozhodnúť o upustení od uloženia trestu vo vzťahu k odsúdeniu, v ktorej jej bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov.
Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu
k obžalovanej B.. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol

o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu sám a uložil obžalovanej nepodmienečný súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 10 rokov, pri zohľadnení prevahy poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. l). Ako uviedol
vyššie, u obžalovanej B. nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to ani s ohľadom na urobené vyhlásenie o vine
v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ani z dôvodov podľa § 39 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona.
Obžalovanúzaradildoústavunavýkontrestuinéhostupňastráženia,neždoktoréhomalabyťzaradená,
teda nie do ústavu s maximálnym stupňom stráženia ako páchateľku obzvlášť závažného zločinu, ale so
zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľky má krajský súd za to, že v ústave
na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jej náprava lepšie zaručená.

Zrušil zároveň vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 02.03.2022 sp. zn.
17T/82/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.04.2022 sp. zn. 6To/33/2022,
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 05.05.2022 sp. zn. 17T/82/2021 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/63/2022 zo dňa 23.06.2022, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia obsahovo naň nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad. V nadväznosti na to v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 Trestného zákona uložil trest prepadnutia
veci špecifikovaných v rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/63/2022 zo dňa 23.06.2022, keďže
bol taký trest uložený vedeným skorším rozsudkom.
Pre úplnosť a správnosť krajský súd vo výroku o treste ukladanom obžalovanej uviedol, že ukladal
trest odňatia slobody v znení účinnom do 30. apríla 2022. Okresný súd takto postupoval, čo vyplýva

z odôvodnenia napadnutého rozsudku, avšak určenie znenia Trestného zákona, pokiaľ sa tento
medzičasom zmenil, je potrebné vyjadriť nielen v odôvodnení rozsudku, ale aj vo výroku o treste.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.