Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 12. december 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/103/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120213958
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4120213958.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, X., zast.: Mgr. Martin

Lieskovský, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovaným: 1. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XXX/X, X., 2. N. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, X., 3. Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, X.,
o vypratanie nehnuteľností, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1.až 3.rade sú povinní vypratať pozemok - novovzniknutú parcelu reg. ,,C" - zastavaná
plocha a nádvorie s parc. č. XX/XX o výmere 26 m2, ktorá bola vytvorená na základe geometrického
plánu č. 042/2021 zo dňa 27.8.2021, vyhotovený Ing. V. H., autorizačne overený Ing. V. H., úradne
overený Ing. E. N. dňa 18.10.2021, číslo overenia G1 - 1887/2021 do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní odstrániť stavbu - vodovodnú prípojku, ktorá sa nachádza na
nehnuteľnosti - pozemku parcele reg. ,,C" - zastavaná plocha a nádvorie parc. č. XX/XX vedený
katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okres J., obec X., katastrálne územie X., zapísanom na
LV č. XXXX a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd konanie zastavuje v časti o zriadenie k bodu II. vecného bremena za náhradu v zmysle
ustanovenia § 135c ods. 3 OZ.

IV. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní v 1. až
3. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2020 domáhala od žalovaných vypratania oplotenia
z azbestových vlnoviek a suchej latríny, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnosti - parcele registra „C“ -

zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XX/XX vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra,
okres Nitra, obec X., katastrálne územie X., zapísanom na LV č. XXXX. Ďalej sa domáhala odstránenia
stavby - vodovodná prípojka, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti - parcele registra „C“ - zastavaná
plocha a nádvorie s parc. č. XX/XX vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okres J.,
obec X., katastrálne územie X., zapísanom na LV č. XXXX. Alternatívne žiadala, aby súd zriadil vecné
bremeno za náhradu v zmysle ustanovenia § 135c ods. 3 OZ. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou
vlastníčkou parc.č. XX/XX, žalované 1, 2 sú podielové spoluvlastníčky parc. č. XX/XX, žalovaná 1 a

žalovaný 3 sú manželia, obývajú dom súp.č. XXX na parc.č. XX/XX. na jej pozemku si žalovaní postavili
oplotenie z azbestových vlnoviek, zasahuje do jej pozemku do hĺbky 3 metre, oplotenie nemá pevný
základ so zemou, za oplotením je suchá latrína. Na jej pozemku sa nachádza vodovodná prípojka, ktorá
nie jej jej vlastníctvom, bola zriadená na jej pozemku bez jej upovedomenia.2.Žalované 1,2 sa k podanej žalobe nevyjadrili, žalovaný 3 sa vyjadril písomne, uviedol, že od žalobkyne
odkúpil časť jej parcely v šírke 3m a dĺžke 9m, teda 27m2. Geodetovi dali rozdeliť parc.č. XX/XX na

dve parcely a vznikla parc.č. XX/XX, na ktorej dali zriadiť vodovodnú prípojku. Stal sa majiteľom časti
parcely, žalobkyňa nemá nárok na predmet žaloby.

3.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa trvá na písomne podanej žalobe.
V nej popísala prečo sa domáha odstránenia vecí nachádzajúcich sa na jej pozemku. Pás pozemku

o rozmeroch 3 m x 9 m, čo je údaj len predbežný, pretože nie je vypracovaný geometrický plán,
užívajú žalovaní, majú tam oplotenie a suchú latrínu. Vodovodná prípojka mala byť zriadená za
finančné prostriedky žalovaných, formálne je písaná na žalobkyňu. Aj z vyjadrenia žalovaného 3 vyplýva
potvrdzujúce stanovisko, že žalovaní užívajú pás pozemku. Čo sa týka oplotenia nie je pevne spojené
so zemou, je to hnuteľná vec, sú to azbestové dosky pripojené zvisle na pozemku po celej 9 m dĺžke.
Suchá latrína je za oplotením, predpokladá, že nie je pevne spojená so zemou, tak ako vyzerajú latríny.

4.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalovaná 1 za ňou chodila, aby im predala časť pozemku,
nakoniecsúhlasila,bolotovr.2010,povedalaim, žetammáexekúciu. Žalovanýnašielgeodeta,vytiahli
kolík zo šopy a dali ho do vzdialenosti 3 m, potom išli na kataster, tam pýtali kúpnu zmluvu, žalovaný sa
vyjadril, že všetko zariadi, nič z toho nebolo. Oplotenie na jej pozemok dali žalovaní minulý rok, dovtedy

to bolo otvorené, oplotenie je z azbestovo-cementových vlnoviek, vysoké asi 2 metre, po celej dĺžke 9 m,
suchá latrína je za oplotením pri ich dome. Vodovodná prípojka bola vybudovaná niekedy v r. 2011-2012,
prišiel vodár, ona ho neobjednávala, keď to bolo hotové podpísala im to. Suchá latrína sa nachádza za
oplotením a vodovodná prípojka pred oplotením. 300 eur chcela vrátiť žalovaným, žalovaný 3 nesúhlasil.

5.Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že došli vodári, žalobkyňa podpísala čestné vyhlásenie,
že súhlasí so stavbou vodovodnej prípojky. Žalovaný 3 išiel za žalobkyňou, či by im nepredala 3 m
pozemku, žalobkyňa potrebovala peniaze, súhlasila s tým. Išli k starostovi, odovzdali žalobkyni 300
eur. Čo sa týka kúpy pozemku, kúpna zmluva nie je, len čestné vyhlásenie. Nehnuteľnosti užívajú s
manželom asi 10 rokov, žalovaná 2 sa odsťahovala pred 4 rokmi. Oplotenie postavili keď sa pohádala

dcéra žalobkyne s jej dcérou, bolo to minulý rok. Je pravda, že oplotenie sú azbestovo cementové dosky,
ale stĺpy sú zabetónované do zeme. Oplotenie je 9 m dlhé a 3 m široké. Suchá latrína je za oplotením.
Čo sa týka výstavby vodovodnej prípojky, tá je postavená na pozemku žalobkyne, súhlasila sa tým, išli
spolu k vodárom a k starostovi, žalobkyňa dala na to povolenie, náklady na vybudovanie prípojky boli
okolo 800 eur, platili to oni, má aj zmluvu s vodárňami. Oplotenie sa nachádza na tom mieste aj dnes,

latrína sa nachádza na pozemku, ktorý mali odkúpiť od žalobkyne. Oplotenie oddeľuje časť, ktorú mali
odkúpiť od žalobkyne od zvyšku pozemku žalobkyne.

6.Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že bola prítomná keď žalobkyňa oslovila žalovaného 3,
či chce kúpiť záhradu 3 m, on povedal že áno, vyplatil žalobkyni 300 eur, keď mali ísť na kataster,

žalobkyňa povedala, že nejde, že má exekúciu. Súhlasila s prípojkou, so všetkým súhlasila, aby sa
prípojka vybudovala na jej pozemku. Tieto nehnuteľnosti neužíva, od r. 2016 tu nebýva. Spísané bolo
len to, čo majú z Obecného úradu. Na spornom pozemku sa v súčasnosti nachádza oplotenie a suchá
latrína.

7.Žalovaný v 3. rade na pojednávaní uviedol, že všetko už bolo povedané, čo sa týka plota, sú tam
zabetónované stĺpiky, je ich asi 5-6, kúpil strešné laty, plot je spravený. Na spornom pozemku sa
nachádzajú oplotenie a suchá latrína, tieto veci - plot a suchú latrínu vyhotovil on.

8.Svedok V. K. na pojednávaní uviedol, že 15.12.2010 sa uskutočnilo čestné vyhlásenie, ktoré žalobkyňa

podpísala, že predala časť pozemku. Žalovaný bol oboznámený s tým, že tam mala exekúciu. Kúpno-
predajná zmluva neprešla. Bol robený geometrický plán, ale o tom ich neinformovali, ani neboli prítomní.
Potom zriadili vodovodnú prípojku na pozemku žalobkyne. Žije so žalobkyňou v spoločnej domácnosti,
nechceli to riešiť, báli sa. Minulý rok prišla na návštevu sestra, chcela to riešiť, nastali hádky. Navrhli,
že im vrátia peniaze, aby sa to všetko vrátilo naspäť. Riešili to so starostom, s policajtami, potom sa

obrátili na súd. Žalovaní postavili plot. Riadna kúpna zmluva podpísaná nebola, oplotenie a latrína stoja
k dnešnému dňu.9.Následne v priebehu konania, žalobkyňa doručila súdu geometrický plán a upravila žalobný petit v
bode I. žaloby.

10.Súd uznesením č.k.12C/103/2020-75 zo dňa 25.10.2021, právoplatne dňa 5.11.2021 pripustil zmenu
žaloby v nasledovnom znení : Žalovaní sú povinní vypratať pozemok - novovzniknutú parcelu reg. ,,C"
- zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XX/XX o výmere 26 m2, ktorá bola vytvorená na základe
geometrického plánu č. 042/2021 zo dňa 27.8.2021, vyhotovený Ing. V. H., autorizačne overený Ing.
V. H., úradne overený Ing. E. N. dňa 18.10.2021, číslo overenia G1 - 1887/2021. Geometrický plán je

neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. II. Žalovaní sú povinní odstrániť stavbu - vodovodnú prípojku,
ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti - pozemku parcele reg. ,,C" - zastavaná plocha a nádvorie parc. č.
XX/XX vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okres Nitra, obec X., katastrálne územie
X., zapísanom na LV č. XXXX. III. Alternatívne, aby súd zriadil k bodu II. vecné bremeno za náhradu v
zmysle ustanovenia § 135c ods. 3 OZ.

11.Ďalej v priebehu konania žalobkyňa doručila súdu čiastočné späťvzatie v časti alternatívneho petitu,
ktorou žiadala, aby súd zriadil k bodu II. vecné bremeno za náhradu v zmysle ustanovenia § 135c ods.
3 OZ.

12.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka, oboznámením sa s obsahom spisu

a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/1 - parcely registra „ C „ parc.č. XX/XX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229m2 vedených katastrálnym odborom Okresného úradu
Nitra, okres J., obec X., katastrálne územie X., zapísanom na LV č. XXXX a stavby - dom súp.č.XXX

nachádzajúci sa na parc.č. XX/XX.

Žalované 1,2 sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností každá z nich v podiele 1 - parcely registra
„C“ parc.č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47m2 vedených katastrálnym odborom
Okresného úradu J., okres J., obec X., katastrálne územie X., zapísanom na LV č. XXXX a stavby - dom

súp.č.XXX nachádzajúci sa na parc.č. XX/XX.

Žalovaná 1 a žalovaný 3 sú manželia, spolu užívajú nehnuteľnosti - dom súp. č. XXX na parc.č. XX/XX.
Žalovaná 2 podľa jej vyjadrenia tieto nehnuteľnosti neužíva, od roku 2016 tu nebýva.

Medzi týmito dvoma pozemkami parc.č. XX/XX a parc.č. XX/XX je ešte pás pozemku - parcela registra
„C“ parc.č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 142 vedených katastrálnym odborom
Okresného úradu Nitra, okres J., obec X., katastrálne územie X., zapísanom na LV č. XX, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve S. N., nar. X.XX.XXXX, bytom mesačná XXX/X, X..

Žalovaní, konkrétne žalovaný 3 postavil oplotenie na parc.č. XX/XX, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne,
ktoré pozostáva z azbestových vlnoviek a zabetónovaných stĺpikov, oplotenie nie je pevne spojené so
zemou a zasahuje do pozemku žalobkyne 3 metre po celej šírke 9 m, cca 27m2.

Za oplotením sa nachádza suchá latrína, ktorá nie je pevne spojená so zemou, postavená bola

žalovaným 3.

Z čestného prehlásenia žalobkyne zo dňa 15.12.2010 vyplýva, že žalobkyňa súhlasila s drobnou
stavbou na svojom pozemku XX/XX v kat.úz. X., ktorú bude robiť žalovaný 3.

Z čestného prehlásenia žalobkyne zo dňa 15.12.2010 vyplýva, že žalobkyňa dňa 15.12.2010 prevzala
od žalovaného 3 sumu 300 eur za pozemok v šírke 3 m a dĺžke 9 m, ktorý bude od jej pozemku
odčlenený geometrickým plánom.

V januári 2011 bol vypracovaný geometrický plán na oddelenie pozemku parc.č. XX/XX a z parc.č. XX/

XX zastavaná plocha o výmere 229m2 vznikli nové parcely č. XX/XX o výmere 202m2, ktorá zostáva
vo vlastníctve žalobkyne a XX/XX o výmere 27m2, ktorá mala byť vo vlastníctve žalovaných 1 a 3 v
podiele 1.Zo správy ZVS, a.s. vyplýva, že vlastníkom vodovodnej prípojky na parc.č. XX/XX je žalobkyňa.

Žalobkyňavýzvouzodňa30.7.2020vyzývalažalovaného3navypratanievyužívanéhopozemkuparcely

XX/XX v obci X..

Z geometrického plánu č. 042/2021 vyhotoveného Ing. V. H. vyplýva, že z parc.č. XX/XX zastavaná
plocha o výmere 229m2 vznikli nové parcely č. XX/XX o výmere 203m2, ktorá zostáva vo vlastníctve
žalobkyne a XX/XX o výmere 26m2, ktorej vlastníkom je tiež žalobkyňa.

Žalovaní predložili dokumentáciu k vodovodnej prípojke na ulici S. X, X., na parc.č. XX/XX, pre P. M. ,
to bol otec žalovanej 1vodovodná prípojka bola osadená na parc. č. XX/XX, vlastníkom prípojky je v
zmysle §4 zákona č. 442/2002 osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a to spôsobom určeným
prevádzkovateľom a znáša náklady na jej údržbu a opravy. Náklady na zriadenie vodovodnej prípojky
znášal žalovaný 3.

13.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa

im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z., vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom
kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným
prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti
vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva

nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového
vlastníka nehnuteľnosti.

Podľa § 145 ods. 1,2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 135c ods. 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len „vlastník stavby“).

Podľa § 135c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do

vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.Podľa § 135c ods. 3 OZ, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva
k stavbe.

14. V prvom rade sa súd v konaní zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už
aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo
povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu
svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)

alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia),
o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten,
o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva, pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaných 1,2 súd videl v tom, že žalované 1,2 sú podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľností každá z nich v podiele 1 - parcely registra „C“ parc.č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 47m2 vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okres J., obec X., katastrálne
územie X., zapísanom na LV č. XXXX a stavby - dom súp.č.153 nachádzajúci sa na parc.č. XX/XX
a oplotenie slúži vlastníkom hlavnej veci, ktorou je pozemok a dom v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných 1,2. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3, súd ju videl v tom, že žalovaná 1
a žalovaný 3 sú manželia, spolu užívajú nehnuteľnosti - dom súp. č. XXX na parc.č. XX/XX, žalovaný 3

postavil oplotenie na parc.č. XX/XX, suchú latrínu aj znášal náklady na zriadenie vodovodnej prípojky.

15. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vypratania pozemku - novovzniknutej parcely reg. ,,C"
- zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XX/XX o výmere 26 m2, ktorá bola vytvorená na základe
geometrického plánu č. 042/2021 zo dňa 27.8.2021, vyhotovený Ing. V. H., autorizačne overený Ing.

V. H., úradne overený Ing. E. N. dňa 18.10.2021, číslo overenia G1 - 1887/2021. Žaloba o vypratanie
nehnuteľnosti je presná a určitá vtedy, ak je časť pozemku označená v pripojenom geometrickom pláne,
čo v prejednávanom spore je splnené. V prvom rade si súd musel vyriešiť spornú otázku vlastníckeho
právakpozemku,ktoréhovyprataniasažalobkyňažalovanýmidomáha.Zvykonanéhodokazovaniasúd
dospel k záveru, že vlastníkom sporného pozemku - novovzniknutej parcely reg. ,,C" - zastavaná plocha

a nádvorie s parc. č. XX/XX o výmere 26 m2 je žalobkyňa a nie žalovaní. S poukazom na ustanovenie
§132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. Žalovaní v konaní nepreukázali, že by vlastníctvo k spornej parcele nadobudli kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, prípadne rozhodnutím štátneho orgánu, ani takýto dôkaz o

nadobudnutí vlastníctva žalovanými sa v spise nenachádza, ani produkovaný stranami sporu nebol. Je
síce pravda, že v minulosti konkrétne v decembri roku 2010 prebiehala komunikácia medzi žalobkyňou
a žalovaným 3 ohľadne sporného pozemku, žalobkyňa prevzala sumu 300 eur od žalovaného 3 za
sporný pozemok, ktorý mal byť odčlenený od jej pozemku geometrickým a plánom a v januári 2011 si dal
žalovaný 3 aj vyhotoviť geometrický plán na odčlenenie pozemku, avšak tieto doklady nie sú dokladmi

o nadobudnutí vlastníckeho práva, nebola uzatvorená žiadna kúpna zmluva, ktorá v prípade prevodu
nehnuteľností musí mať písomnú formu s odkazom na ustanovenie § 46 ods. 1 OZ podľa ktorého,
písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov. Nedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 OZ, takže ústna kúpna zmluva, ktorá mala byť

uzatvorenámedzižalobkyňouažalovaným3 ohľadneprevodunehnuteľnostíjeabsolútneneplatná.Ako
ďalší spôsob nadobudnutia nehnuteľností ešte prichádza do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva
na základe iných právnych skutočností ustanovených zákonom a takouto inou právnou skutočnosťou je
nadobudnutie vlastníctva vydržaním s poukazom na ustanovenie § 134 OZ, podľa ktorého oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Žalovaní nesplnili všetky podmienky pre vydržanie - aj keď predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo užívajú,
žalovaná 2 nehnuteľnosti neužíva od roku 2016, to ale neznamená, že sú vlastníkmi pozemku. Žalovaní
nenadobudli k pozemku vlastnícke právo vydržaním, pretože nesplnili všetky podmienky vydržania,
ktoré musia byť splnené súčasne a ktorými súd tieto podmienky : 1. musí ísť o spôsobilý predmet
vydržania, táto podmienka by splnená bola, pretože sa jedná o zastavanú plochu a nádvorie a to je

predmet spôsobilý vydržania 2. držba musí byť oprávnená, táto podmienky splnená nebola, pretože
žalovaní nepreukázali právny titul nadobudnutia a dobromyseľnosť 3. držba musí byť nepretržitá počas
celej zákonom ustanovenej doby 10 rokov, čo tiež splnené nebolo, pretože žaloba bola súdu doručená v
decembri 2020 a doba 10 rokov neuplynula od začatia užívania pozemku žalovanými, keď geometrickýplán si dal vypracovať žalovaný 3 v roku 2011. Nehnuteľnosti síce žalovaní užívajú ako svoje vlastné, ale
nemohli byť dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosti aj patria, nemajú žiadny právny titul nadobudnutia.
Preto im súd uložil povinnosť vypratať pozemok - novovzniknutú parcelu reg. ,,C" - zastavaná plocha

a nádvorie s parc. č. XX/XX o výmere 26 m2, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu
č. 042/2021 zo dňa 27.8.2021, vyhotovený Ing. V. H., autorizačne overený Ing. V. H., úradne overený
Ing. E. N. dňa 18.10.2021, číslo overenia G1 - 1887/2021 do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, pretože vlastníkom tohto pozemku je
žalobkyňa a nie žalovaní a nie je daný žiadny dôvod na to, aby tento pozemok žalovaní užívali.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaní zasahujú do pozemku vo vlastníctve
žalobkyne oplotením, ktoré vybudovali, konkrétne žalovaný 3 postavil oplotenie na parc.č. XX/XX,
ktorá je vo vlastníctve žalobkyne, ktoré pozostáva z azbestových vlnoviek a zabetónovaných stĺpikov,
oplotenie nie je pevne spojené so zemou a zasahuje do pozemku žalobkyne 3 metre po celej šírke 9 m,
cca 27m2, presná výmera bola stanovená geometrickým plánom č. 042/2021 vyhotoveným Ing. V. H. z
ktorého vyplýva, že z parc.č. XX/XX zastavaná plocha o výmere 229m2 vznikli nové parcely č. XX/XX

o výmere 203m2, ktorá zostáva vo vlastníctve žalobkyne a XX/XX o výmere 26m2, ktorej vlastníkom
je tiež žalobkyňa, teda zásah oplotenia do pozemku žalobkyne nie je sporný, žalovaní zasahujú do
pozemku vo vlastníctve žalobkyne oplotením. Plot predstavuje podľa katastrálneho zákona spravidla
hranicu medzi pozemkami. Z hľadiska právneho plot ako nehnuteľná vec je posudzovaná len vtedy,
ak je plot pevne spojený so zemou. V konaní bolo zistené, že plot nie je spojený so zemou pevným

základom, pozostáva z azbestových vlnoviek a zabetónovaných stĺpikov. Plot je stavbou v zmysle § 119
ods. 2 OZ, teda nehnuteľnosťou len vtedy, ak je spojený so zemou pevným základom. Hnuteľná vec
alebo hnuteľnosť je v občianskom práve každá vec, ktorá nie je nehnuteľnosťou, je to teda stavba, ktorá
nie je vôbec spojená so zemou (už keď je položená, nie je so zemou spojená) alebo s ňou nie je spojená
pevným základom. Uvedený sporný plot teda súd neposúdil ako nehnuteľnosti ale ako hnuteľné veci.

Keďže žalovaným bola uložená povinnosť pozemok vypratať, to znamená, že sú povinní zo sporného
pozemku odstrániť všetky hnuteľné veci - teda oplotenie aj aj latrínu, ktorá sa tu nachádza a ktorá nie
je pevne spojená so zemou a teda sa nejedná o nehnuteľnosť, ale o hnuteľnú vec.

16.Ďalej sa žalobkyňa domáhala od žalovaných odstránenia stavby - vodovodnej prípojku, ktorá sa

nachádza na nehnuteľnosti - pozemku parcele reg. ,,C" - zastavaná plocha a nádvorie parc. č. XX/
XX vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okres J., obec X., katastrálne územie X.,
zapísanom na LV č. XXXX. Aj v tejto časti súd žalobe vyhovel, pretože prípojka je pevne spojená so
zemou a je to teda stavba - nehnuteľnosť v zmysle § 119 ods. 2 OZ , nachádza sa na pozemku vo
vlastníctve žalobkyne a jej vlastníkom je žalovaný 3, ktorý znášal náklady na zriadenie vodovodnej

prípojky a preto jej jej vlastníkom a to s odkazom § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z., podľa
ktorého vlastníkom vodovodnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a v konaní
bolo zistené, že takouto osobou je žalovaný 3. Žalobkyňa nesúhlasila s tým aby vodovodná prípojka
bola naďalej zriadená na jej pozemku, hoci v minulosti -konkrétne v decembri 210 súhlasila s tým,
na jej pozemku žalovaný 3 zrealizoval drobnú stavbu - vodovodnú prípojku. To však neznamená,

že keď s tým žalobkyňa v roku 2010 súhlasila, že nie je možná zmena tejto situácie, k čomu aj
došlo. Vodovodná prípojka je neoprávnená stavba, to je stavba postavená na cudzom pozemku bez
toho, aby mal stavebník k takému pozemku vlastnícke alebo iné právo, ktoré by ho oprávňovalo na
pozemku postaviť stavbu. Uvedené znamená, že pokiaľ osoba zriadila stavbu na pozemku, ktorého nie
je vlastníkom a nemá k nemu ani nájomnú zmluvu či vecné bremeno umožňujúce na tomto pozemku

stavať, takáto stavba bude kvalifikovaná ako neoprávnená. K odôvodneniu prečo súd žalobe vyhovel a
uložilžalovanýmodstrániťvodovodnúprípojkusútieskutočnosti,žetakýtospôsobusporiadaniavzťahov
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby považoval za jediný možný práve na konfliktné vzťahy
medzi stranami sporu, ktoré potvrdili obe strany, aj v konaní vypočutý svedok, ktorý na pojednávaní
uviedol, že žije so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, nechceli to riešiť, báli sa žalovaných, sestra to

chcela riešiť, nastali hádky, riešil to starosta, policajti, potom sa obrátili na súd.

17.Pôvodne žalobkyňa navrhovala alternatívny petit, aby súd zriadil vecné bremeno za náhradu za
užívanie vodovodnej prípojky, v tejto časti zobrala žalobu späť v priebehu konania a žalovaní na dotaz
súdu neuviedli žiadne vážne dôvody, preto ktoré by so späťvzatím žaloby nesúhlasili. Súd konanie

zastavil v časti o zriadenie k bodu II. vecného bremena za náhradu v zmysle ustanovenia § 135c ods.
3 OZ s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP a § 146 ods. 1 CSP. Súd je toho názoru, že takýto
spôsob usporiadania pomerov medzi stranami sporu - zriadením vecného bremena za náhradu by nebolani vhodný vzhľadom na zlé vzťahy medzi stranami sporu, ich konflikty a vzájomné osočovanie sa, ktoré
sa prejavovalo aj v počas súdneho konania a pojednávania v pojednávacej miestnosti.

18.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mala plný úspech. V sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobkyňa,
keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej
strane, ktorou sú žalovaní a v konaní neboli zistené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v

okolnostiach danej veci ani na strane žalovanej a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).