Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119436923
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6119436923.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.
r. o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, zastúpeného spoločnosťou:
Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47
232 471, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. B., B. D. XXX/XX, o zaplatenie 30.890,10
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
20Csp/64/2020-134 zo dňa 18. januára 2022 – II. a III. výrok, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná

zaplatiťžalobcovisumu861,49Euratodo30dníodprávoplatnostirozsudku,vozvyšku potvrdzuje.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 28.947,98 Eur, úroky 1.051,53 Eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28.947,98 Eur
od 17.4.2019 do zaplatenia, poplatky 18,- Eur, všetko do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku,

II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 94 %.

Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497, § 503 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka, § 52, § 488, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d), § 9, § 10 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej

aj zákon o spotrebiteľských úveroch), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, s poukazom aj na procesné ust. § 255,
§ 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že na základe zmluvy zo dňa 17.1.2018 právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej refinančný spotrebiteľský úver vo výške 30.000,- Eur, ktorý mala

žalovaná splácať v 96-tich mesačných splátkach po 515,09 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc
15.2.2018, pričom celkovo mala splatiť 49.447,54 Eur, a to do 15.1.2026. Dojednaná úroková sadzba
predstavovala 11,5 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 14,6 %. Bolo tiež dojednané
poistenie úveru, pričom výška splátky poistného predstavovala 36,- Eur z celkovej sumy mesačnejsplátky.Vpodrobnostiachzmluvaodkazovalanaobchodnépodmienky.Žalovanáneplatilasplátkyriadne
avčas,pretoveriteľpopredchádzajúcejvýzveúverk11.9.2018zosplatnil.Kudňuzosplatneniažalovaná
dlžila na istine 29.639,56 Eur, na úrokoch 1.051,53 Eur a na poplatkoch 18,- Eur. Po zosplatnení uhradila

ďalších 691,58 Eur. K 31.10.2019 mala žalovaná uhradenú sumu 2.481,24 Eur; z toho žalobca započítal
na istinu 360,44 Eur, na úroky 1.859,80 Eur a na poplatky 261,- Eur.

Právne súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu uzavrel, že v časti vyčíslených (zákonné) úrokov z

omeškaniavovýške872,59Eur„zaobdobieodpredčasnéhozosplatneniaúverudovykonaniaposlednej
úhrady žalovanej,“ žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Keďže ide o spotrebiteľský spor so zvýšenou
ochranou spotrebiteľa (žalovanej), okresný súd sa neuspokojil iba s tvrdením žalobcu (hoci žalovaným
nepopretým), že mu táto suma patrí.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalobca bol v spore úspešný v 99 %, (súd mu priznal 30.070,51 Eur z uplatnených
30.890,10 Eur), žalovaná potom v 3 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 94 % (96 % - 4%); v tomto
pomere má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania sa rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie výlučne voči II. a III. výroku a navrhol v napadnutom
rozsahu zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenu a vyhovenie
žalobe a priznanie náhrady trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, s poukazom na §

365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že nesúhlasí so zamietnutím
nároku v časti úroku z omeškania 872,59 Eur. V žalobnom návrhu uviedol, že suma 872,59 Eur
predstavuje vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške od momentu zosplatnenia
úveru do vykonania poslednej úhrady žalovanej, opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých
dospel k výške jednotlivých nárokov uvedených v petite, teda aj sumy úrokov z omeškania vo výške

872,59 Eur. Uviedol v žalobe, že žalovaná po zosplatnení úveru vykonala nasledovné úhrady dňa
19.9.2018 sumu vo výške 296,- Eur a dňa 16.4.2019 sumu vo výške 395,58 Eur, a že jednotlivé splátky
žalovanej sú uvedené v Aktuálnom stave úveru v časti „Zaplatené splátky“ vyhotovenom z bankového
informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č.
486/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. V žalobe uviedol aj, že voči žalovanej si od momentu

zosplatnenia úveru uplatňuje len zákonné úroky z omeškania, a to v súlade ustanovením § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., keď výška úroku z omeškania je 5 %. Platby vykonané
žalovanou po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru sa započítavajú prednostne na istinu. Určujúcim
dátumom pre začatie úročenia zákonným úrokom, a to percentom z dlžnej istiny úveru po vykonaní
poslednej úhrady žalovanej, je deň nasledujúci po poslednej vykonanej platbe zo strany žalovanej. Dlžná

istina ku dňu zosplatnenia úveru vyplýva z predloženej výzvy na úhradu 11.9.2018, ktorá bola prílohou
žalobného návrhu. Ak konajúci súd požadoval uvedenie presného matematického výpočtu, mal žalobcu
vyzvať na doplnenie resp. objasnenie žalobného návrhu, nakoľko zákon stanovuje pre žalobcu ako
podmienku opísania rozhodujúcich skutočností uplatneného nároku, a to v kontexte uvedeného dodržal,
nakoľko opísal metodiku výpočtu uplatnených nárokov. Súd je podľa § 150 ods. 2 CSP oprávnený

vyzvať procesnú stranu, aby uviedla ďalšie skutkové tvrdenia. Súd je pritom povinný vopred oboznámiť
procesné strany, okrem iného aj tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné. Túto povinnosť
má v prípade nariadenia pojednávania, ako aj v prípade, ak pojednávanie nenariadi. Okresný súd
povinnosť informovať žalobcu (§ 300 CSP) o tom, že považuje výšku úroku z omeškania vo výške
872,59 Eur za spornú neinformoval. Odňal tým žalobcovi právo riadne uplatňovať jeho procesné práva

a možnosť preukázať skutočnosť, ktorú súd považoval za spornú. Rozsudok je nepreskúmateľný v časti
odôvodnenia zamietnutého nároku.

Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom– zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie ma zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu je možné priznať čiastočný úspech, preto postupom podľa § 388 CSP napadnutý
II. výrok zmenil.

Predmetom konania na súde prvej inštancie bol pôvodne nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie
istiny 28.947,98 Eur, úrokov 1.051,53 Eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28.947,98
Eur od 17.4.2019 do zaplatenia, poplatkov 18,- Eur, úrokov z omeškania 872,59 Eur.

Výrok I. napadnutého rozsudku (zaplatenie istiny 28.947,98 Eur, úrokov 1.051,53 Eur, úrokov z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28.947,98 Eur od 17.4.2019 do zaplatenia, poplatkov 18,- Eur)
nebol napadnutý odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak II. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol
(vyčíslený úrok z omeškania 872,59 Eur), III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 94 %.

Okresný súd uznesením č. k. 20Csp/64/2020-154 zo dňa 4.4.2022 pripustil zmenu účastníka konania
na strane žalobcu, a to tak, že do konania namiesto pôvodného žalobcu: 365bank, a. s., IČO: 31 340
890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, vstupuje nový žalobca: R Collectors s. r. o.,
IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava.

Súd prvej inštancie správne v odseku 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku posúdil predmetnú
úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 (a nasl.) Občianskeho zákonníka, keď
ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere

v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzavretia, čo nespochybnil ani
žalobca. Právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úvery
žalovanému,ktorýnekonalvrámcipredmetusvojhopovolaniaalebopodnikania.Predmetomzmluvného
vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

apovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaapokiaľzmluvaobsahujetakétoneprijateľné
podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah
medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/

Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat
lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských
úveroch, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je
Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe (čl. 9) zákonný úrok z omeškania vo výške 872,59 Eur
špecifikoval tak, že ide o vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia úveru do vykonaniaposlednej úhrady žalovanej, výšku úroku z omeškania 5 % ročne žiadal s poukazom na § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa
17.1.2018 zmluva o spotrebiteľskom úvere „lepšia splátka“ č. 1855436771, ktorou veriteľ poskytol

žalovanej účelový úver na refinancovanie vo výške 30.000,- Eur, ktorý mala žalovaná splácať v 96-tich
mesačných splátkach po 515,09 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15.2.2018, pričom celkovo mal
splatiť 49.447,54 Eur do 15.1.2026. Dojednaná úroková sadzba predstavovala 11,50 % ročne, ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) 14,60 %. V zmluve si strany dohodli poistenie úveru vo výške
36,- Eur mesačne (poistné). Výzvou zo dňa 15.8.2018 veriteľ upozornil žalovanú v zmysle § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, že ku dňu 15.8.2018 je pohľadávka banka vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac
ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1.815,97 Eur (pozostávajúca z omeškanej splátky 1.806,97
Eur, poplatkov 9,- Eur, poistného 0,- Eur) a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní
od doručenia výzvy. Výzvou zo dňa 11.9.2018 veriteľ oznámil žalovanej zosplatnenie úveru k 11.9.2018
a vyzval žalovanú na úhradu sumy 30.709,09 Eur (29.639,56 Eur dlžná istina, 1.051,53 Eur úrok, 18,-
Eur poplatky) v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Dňa 19.9.2018 uhradila žalovaná sumu 296,- Eur, dňa

16.4.2019 sumu 395,58 Eur. K 31.10.2019 (16.4.2019) žalovaná uhradila sumu 2.481,24 Eur.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej
uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka).
Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo
podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie
s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom. Tým, že

dlžník včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania
s plnením vlastného dlhu (istiny).

Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie žalobu v časti úroku z omeškania (vyčísleného v sume

872,59 Eur) nesprávne zamietol. Úrok z omeškania pritom predstavuje tzv. zákonnú sankciu (považuje
sa za príslušenstvo pohľadávky s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) pre prípad
omeškania dlžníka s platením peňažného plnenia. Nárok na úrok z omeškania tak vzniká žalobcovi
(veriteľovi) automaticky zo zákona a nie je k tomu potrebná žiadna dohoda účastníkov zmluvy. Odvolací
súd vyhovel žalobe v sume 861,49 Eur (I. výrok tohto rozsudku), ktorá predstavuje vyčíslený úrok

z omeškania žalovanej s úhradou sumy 28.947,98 Eur (ako rozdiel zosplatnenej istiny úveru 29.639,56
Eur a sumy 691,58 Eur uhradenej žalovanou po zosplatnení úveru – dvoma úhradami dňa 19.9.2018
suma 296,- Eur a dňa 16.4.2019 suma 395,58 Eur) od 12.9.2018 ako deň nasledujúci po zosplatnení
úveru (dňa 11.9.2018) do dňa 16.4.2019 (druhej úhrady) žalovanej, tj. žalovaná bola v omeškaní 217dní. Keďže odvolací súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 12.9.2018 do 16.4.2019 v sume 861,49
Eur (vyčíslený á 3,97 Eur x 217 dní), vo zvyšnej časti 11,10 Eur (rozdiel 872,59 Eur a 861,49 Eur) žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd sa stotožnil s požadovanou výškou úrokov z omeškania 5 %

ročne, keď výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke E., bola t. j. 0 % + 5 bodov
spolu výška 5 % ročne v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
S ohľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý II. výrok zmenil tak, že
uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 861,49 Eur, vo zvyšku (zamietnutého) úroku

z omeškania v sume 11,10 Eur napadnutý II. výrok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 CSP.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak, ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu
rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou
lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne

preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku spravidla musia potom
existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to aj
v prípade určenia dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie povinnosti.

Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti, nutné vychádzať z
konkrétnych okolností prípadu; súd musí prihliadnuť na povahu uloženej povinnosti, osobné a majetkové
pomery sporových strán, pričom súd musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný
účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými
stranami; záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od

právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

Odvolací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť priznanú sumu úroku z omeškania I. výrokom tohto
rozsudku v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a to s poukazom na § 232 ods. 3 CSP. Už súd prvej

inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku uložil žalovanej zaplatiť ním priznanú sumu v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku, pričom žalobca s takto určenou lehotou na plnenie súhlasil (rozhodnutie
v tejto často nenapadol odvolaním). Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že
princípu vyváženej ochrany práv oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej
veci zodpovedá lehota na plnenie tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.Žalobca v konaní dosiahol prakticky čistý úspech 99,92 % ako rozdiel 99,96 % (priznaná suma
30.879,- Eur pozostávajúca 28.947,98 Eur s príslušenstvom, úroky 1.051,53 Eur, poplatky 18,- Eur, úrok
z omeškania 861,49 Eur) a 0,04 % (zamietnutá suma 11,10 Eur) vyčíslené úroky ku dňu rozhodnutia).

I keď Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana mala v konaní neúspech v pomerne
nepatrnej časti (pôvodne ust. § 143 ods. 3 OSP v znení do 30.6.2016) a na daný prípad nie sú k dispozícii
ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris), nič to
nemení na tom, že aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to
byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán zostala ešte suma

opodstatňujúca záver o čo i len čiastočnom, ale úspechu jednej zo strán. Odvolací súd preto s použitím
Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp
racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak
by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že hoci má strana v konaní neúspech
v nepatrnej časti, v danom prípade 0,04 Eur, priznal jej plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP),
keď rozhodnutie postupom najskôr podľa § 255 ods. 2 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov

konania v rozsahu 99,92 %, by odporovalo súdnej praxi, ktorá vychádza z výkladu, že pomerne nepatrná
časť predstavuje 5 % až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch.

Odvolací súd teda o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP,

pričom úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu (keď nezistil dôvody na postup podľa § 257 CSP). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).