Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 32C/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221200195
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1221200195.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: AFZ plus, s. r. o.,

so sídlom Medveďovej 7, Bratislava, IČO: 45 239 231, zastúpeného: JUDr. Rastislav Zimmermann,
advokát, so sídlom Pribišova 2, Bratislava, IČO: 42 179 092, proti žalovaným: 1. K. S., E.. XX.XX.XXXX,
J. I. G. XX, I., zastúpenému: JUDr. Dagmar Malaschitzová, advokátka, so sídlom Černyševského 46,
Bratislava, IČO: 30 842 115, 2. U.. Z. Ť., E.. XX.XX.XXXX, J. I. P. XX, F., zastúpenému: Accent Legal
s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava, IČO: 47 251 476, 3. U.. O. D., E.. XX.XX.XXXX, J.
I. D. XX, I., zastúpenému: ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 248
653, o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie o eventuálnom žalobnom návrhu v časti o uloženie povinnosti žalovanému v 1.
rade zaplatiť žalobcovi sumu 24.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
24.600,- eur od 01.07.2020 do zaplatenia a v časti o uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 27.900,- eur od 01.07.2020 do 07.01.2021.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.01.2021 sa žalobca voči žalovanému K. S. domáhal vydania
rozsudku, ktorým by súd určil, že
- kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom v hmotnoprávnom postavení predávajúceho a žalovaným
v hmotnoprávnom postavení kupujúceho zo dňa 30.06.2020, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva
k motorovému vozidlu
zn. Mitsubishi Pajero, EČV: I., VIN: O., za kúpnu cenu 4.500,- eur, je neplatná,
- kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom v hmotnoprávnom postavení predávajúceho a žalovaným

v hmotnoprávnom postavení kupujúceho zo dňa 30.06.2020, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva
k motorovému vozidlu
zn. Mercedes-Benz E200, EČV: I., VIN: R., za kúpnu cenu 5.100,- eur, je neplatná,
- kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom v hmotnoprávnom postavení predávajúceho a žalovaným
v hmotnoprávnom postavení kupujúceho zo dňa 30.06.2020, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva
k motorovému vozidlu
zn. Mercedes-Benz V-Klasse, EČV: I., VIN: R., za kúpnu cenu 15.000,- eur, je neplatná.

Zároveň sa domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu predmetné motorové vozidlá
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Eventuálne, ak by sa v priebehu konania preukázalo,
že žalovaný predmetnými motorovými vozidlami už nedisponuje, žalobca žiadal, aby bola žalovanémuuložená povinnosť zaplatiť mu sumu 52.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 52.500,- eur od 01.07.2020 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.03.2020 žalobca (v mene ktorého v tom čase konal bývalý
konateľ spoločnosti U.. B. D.Ú.) uznal dlh v celkovej výške 24.600,- eur voči svojmu veriteľovi O.. K. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. E. XX, I., čo do právneho dôvodu i výšky písomnosťou označenou
ako "Uznanie dlhu" zo dňa 18.03.2020. Predmetný dlh žalobcu voči O.. K. S., nar. XX.XX.XXXX,
údajne vznikol z titulu viacerých zmlúv o pôžičke. Žalovaný oznámil žalobcovi písomnosťou označenou

ako "Oznámenie o postúpení pohľadávky" zo dňa 27.04.2020, ktorá bola žalobcovi doručená dňa
04.05.2020, že postupca, t. j. O.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, postúpil svoju pohľadávku, ktorú mal voči
žalobcovi v celkovej výške 24.600,- eur, a všetky práva s ňou spojené na postupníka, t. j. žalovaného,
ktorý je synom nebohého O.. K.X. S..
Žalobca ďalej uviedol, že v minulosti vlastnil (resp. v súčasnosti vlastní) tri motorové vozidlá. Prvým
bolo motorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero, EČV: I., VIN: O., ktoré žalobca predal žalovanému na

základekúpnejzmluvyzodňa30.06.2020zakúpnucenuvovýške4.500,-eur,hocicenaporovnateľného
vozidla je približne 9.000,- eur. Na základe toho žalobca vystavil žalovanému dňa 30.06.2020 faktúru
č. XXXXXXX na sumu vo výške 4.500,- eur, ktorá bola splatná dňa 14.07.2020. Druhým bolo motorové
vozidlo zn. Mercedes-Benz E200, EČV: I., VIN: R., ktoré žalobca predal žalovanému na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 30.06.2020 za kúpnu cenu vo výške 5.100,- eur, hoci cena porovnateľného vozidla

je približne 13.500,- eur. Na základe toho žalobca vystavil žalovanému dňa 30.06.2020 faktúru č.
XXXXXXX na sumu vo výške 5.100,- eur, ktorá bola splatná dňa 14.07.2020. Tretím bolo motorové
vozidlo zn. Mercedes-Benz V-Klasse, EČV: I., VIN: R., ktoré žalobca predal žalovanému na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.2020 za kúpnu cenu vo výške 15.000,- eur. Na základe toho žalobca vystavil
žalovanému dňa 30.06.2020 faktúru č. XXXXXXX na sumu vo výške 15.000,- eur, ktorá bola splatná

dňa 14.07.2020. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný, pravdepodobne prostredníctvom
tretej osoby, uverejnil dňa 01.01.2021 inzerát na stránke www.autobazar.eu, v ktorom ponúkal na predaj
motorové vozidlo zn. Mercedes-Benz V-Klasse, VIN: R., za sumu vo výške 29.999,- eur. Žalobca ďalej
poukázalnato,žežalovanýfakturovanésumy(spoluvovýške24.600,-eur)žalobcovinezaplatil,pretože
žalovaný oznámil žalobcovi, že ich vzájomné pohľadávky (žalobcova pohľadávka voči žalovanému vo

výške 24.600,- eur z titulu neuhradených kúpnych cien za predaj motorových vozidiel a pohľadávka
žalovaného voči žalobcovi vo výške 24.600,- eur, ktorú žalobca uznal dňa 18.03.2020) zanikajú v
rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, písomnosťou označenou ako "Započítanie pohľadávok" zo dňa
30.06.2020.
Žalobca bol toho názoru, že konanie žalovaného bolo nemorálne, nečestné, špekulatívne a jeho jediným

zámerom bolo obohatenie sa na úkor žalobcu, keď s bývalým konateľom žalobcu U.. B. D. uzatvorili
kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol predaj vyššie uvedených motorových vozidiel, avšak za kúpne
ceny, ktoré ani zďaleka nezohľadňovali skutočnú hodnotu vozidiel. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že
bývalýkonateľžalobcuU..B.D.spolupracovalsožalovanýmnatzv."tunelovaní"žalobcuavždypodpísal
akýkoľvek dokument, ktorý mu žalovaný, resp. jeho nebohý otec strčili do ruky, a to aj napriek tomu,

že to bolo vždy na škodu žalobcu a jeho spoločníkov. Podľa žalobcu je tiež veľmi podozrivé, že kúpne
ceny za predaj uvedených troch motorových vozidiel boli zmluvnými stranami stanovené akurát na sumu
vo výše 24.600,- eur, a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku vo
výške 24.600,- eur. Domnieval sa, že jediným zámerom žalovaného bolo zobrať si od žalobcu motorové
vozidlá bez toho, aby za ne riadne zaplatil, resp. bez toho, aby zaplatil kúpnu cenu, za akú sa predávajú

porovnateľné vozidlá.
Žalobca ďalej poukázal na to, žalovaný sa pokúšal predať jedno z motorových vozidiel za dvojnásobnú
cenu v porovnaní s kúpnou cenou, ktorá bola uvedená v kúpnej zmluve za prevod predmetného
motorovéhovozidlazožalobcunažalovaného.Užzosprávaniasamotnéhožalovanéhojepodľažalobcu
zrejmé, že kúpna cena za predaj motorového vozidla zn. Mercedes-Benz V-Klasse, VIN: R., bola

zmluvnými stranami dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa preto domnieval, že kúpna
zmluva je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom. Analogicky to platí aj pre
ostatné dve kúpne zmluvy, ktoré sú podľa žalobcu takisto absolútne neplatné pre ich rozpor s dobrými
mravmi.

3. Podaniami doručenými súdu dňa 07.05.2021 a dňa 21.02.2022 žalobca vzal žalobu čiastočne späť
v časti eventuálneho žalobného návrhu, a to v časti o zaplatenie sumy 26.400,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 26.400,- eur od 01.07.2020 až do zaplatenia. Čiastočné
späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že pri uplatnení nárokov na súde opomenul skutočnosť, že malvoči žalovanému K. S. dlh vo výške 26.400,- eur (pohľadávku, ktorú žalovanému postúpil jeho nebohý
otec O.. K. S.).

4. Podaním doručeným súdu dňa 01.04.2022 v spojení s podaniami doručenými súdu dňa 15.06.2022
a dňa 08.08.2022 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti eventuálneho žalobného návrhu, a to v
časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 27.900,- eur od 01.07.2020 do
07.01.2021. Späťvzatie žaloby v tejto časti žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil.

5. Podaním doručeným súdu dňa 15.06.2022 žalobca navrhol pristúpenie ďalších subjektov do konania
na strane žalovaného, a to U.. Z. Ť.W. ako žalovaného v 2. rade a U.. O. D. ako žalovaného v 3. rade.
Pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaného žalobca odôvodnil tým, že v priebehu
konania bolo preukázané, že zo strany žalovaného v 1. rade K. S. došlo k prevodu vlastníckeho práva k
motorovému vozidlu zn. Mercedes-Benz E200, EČV: I. (nové EČV: Y.), VIN: R., na žalovaného v 2. rade
U.. Z. Ť. a k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Mercedes-Benz V-Klasse, EČV: I.,

VIN: R., na žalovaného v 3. rade U.. O. D.. Keďže kúpne zmluvy, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho
práva k týmto motorovým vozidlám zo žalobcu na žalovaného v 1. rade, sú podľa žalobcu absolútne
neplatné, žalovaný v 1. rade nenadobudol vlastnícke právo k týmto motorovým vozidlám, a teda ani
nemohol ďalej platne previesť toto vlastnícke právo na tretie osoby, t. j. na žalovaných v 2. a 3. rade,
pretože platí, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. Vzhľadom na uvedené žalobca

žiadal, aby súd posúdil ako predbežnú otázku platnosť kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade, resp. medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade.
Tým istým podaním (v spojení s podaním doručeným súdu 08.08.2022) žalobca navrhol zmenu žaloby,
v zmysle ktorej sa domáhal:
- určenia, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla zn. Mitsubishi Pajero, EČV: I., VIN: O.,

- určenia, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla zn. Mercedes-Benz E200, EČV: I. (nové EČV:
Y.), VIN: R.,
- určenia, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla zn. Mercedes-Benz V-Klasse, EČV: I., VIN: R.,
- uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade vydať žalobcovi motorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero, EČV:
I., VIN: O.,

- uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade vydať žalobcovi motorové vozidlo zn. Mercedes-Benz E200,
EČV: I. (nové EČV: Y.), VIN: R.,
- uloženia povinnosti žalovanému v 3. rade vydať žalobcovi motorové vozidlo zn. Mercedes-Benz V-
Klasse, EČV: I., VIN: R..
Pre prípad, ak by sa v konaní preukázalo, že žalovaní už predmetnými vozidlami nedisponujú, žalobca

sa eventuálne domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
predmetných motorových vozidiel, a ktorým by súd zároveň uložil žalovanému v 1. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 27.900,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy
od 08.01.2021 do zaplatenia.
Uznesením zo dňa 05.09.2022 č. k. 32C/2/2021-390 súd pripustil, aby do konania pristúpili U.. Z. Ť.

ako žalovaný v 2. rade a U.. O. D. ako žalovaný v 3. rade, a zároveň pripustil zmenu žaloby tak, ako
je uvedené vyššie.

6. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: faktúry č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX,
kúpne zmluvy zo dňa 30.06.2020 (3x), oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2020, uznanie

dlhu zo dňa 18.03.2020, započítanie pohľadávok zo dňa 30.06.2020, podpisový vzor konateľa zo dňa
27.08.2020, zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 27.08.2020, inzeráty na stránke
www.autobazar.eu, uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.06.2020 č. k. 2D/169/2019-100,
uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.05.2019 č. k. 2D/169/2019-32, zmluva o výpožičke
zo dňa 13.06.2020, čestné vyhlásenie U.. K. M. zo dňa 27.01.2021, sms komunikácia medzi X. Č. W.

K. S. A.. v období od mája 2020 do augusta 2020, prepis telefonátu medzi X. Č. W. K. S. A.. zo dňa
06.08.2020, sms komunikácia medzi X. Č. a účtovníčkou A. I. v období od mája 2020 do júla 2020, e-
mailová komunikácia medzi X. Č. a účtovníčkou A. I. v období od mája 2020 do júla 2020, list X. Č.
adresovaný O.. B. Š. zo dňa 10.03.2020, zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 26.06.2020 spolu s
poštovou obálkou, zápisnica o podaní trestného oznámenia zo dňa 23.07.2020, zápisnice o výsluchu X.

Č.zodňa06.08.2020azodňa14.09.2020,zápisnicaovýsluchuO..B.Š.zodňa08.09.2020,zápisnicao
výsluchuA.I.zodňa09.09.2020,zápisnicaovýsluchuK.S.A..zodňa11.09.2020azápisnicaovýsluchu
U.. B. D. zo dňa 24.09.2020, e-maily X. Č. zo dňa 14.05.2020, 25.05.2020, 11.08.2020 a 12.08.2020.7. Žalovaný v 1. rade v konaní uplatnený nárok žalobcu poprel v celom rozsahu. Namietol, že žalobca
tvrdené skutočnosti o jeho údajnom nemorálnom, nečestnom, špekulatívnom konaní so zámerom
obohatiť sa na úkor žalobcu nevymedzil ďalšími konkrétnymi okolnosťami, v ktorých by vzhliadol rozpor

s dobrými mravmi a ktoré by v spojitosti s dojednanou kúpnou cenou mohli viesť k záveru o absolútnej
neplatnosti kúpnych zmlúv. Z obsahu kúpnych zmlúv je podľa žalovaného v 1. rade zrejmé, že kúpne
zmluvy boli uzatvorené medzi predávajúcim (žalobcom) a kupujúcim (žalovaným v 1. rade) a na ich
základedošlokprevoduvlastníctvamotorovýchvozidielzadohodnutúkúpnucenu.Keďžekúpnezmluvy
boli uzatvorené písomne a obsahovali vlastnoručné podpisy predávajúceho a kupujúceho, a tiež z nich

vyplýval predmet zmluvy i cena, je zrejmé, že tieto úkony spĺňali zákonom stanovené náležitosti. Kúpna
cena predmetných motorových vozidiel nebola stanovená znaleckým posudkom, ale bola medzi jej
účastníkmi dohodnutá. Ustanovenie § 589 Občianskeho zákonníka síce ukladá povinnosť dojednať
cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi prepismi, avšak všeobecne záväzné cenové predpisy
iba v malej miere obmedzujú zmluvnú voľnosť v občianskoprávnych vzťahoch. Samotný predávajúci
s touto cenou súhlasil a počas celej doby od predaja motorových vozidiel do jeho odvolania z funkcie

konateľa sa nedovolával zmeny svojho rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že dohoda účastníkov zmluvy
o kúpnej cene, ktorú by bolo možné považovať za nevýhodné finančné protiplnenie vo vzťahu k hodnote
prevádzanej veci, ešte automaticky (bez ďalšieho) nezakladá rozpor s dobrými mravmi v takomto
zmluvnom dojednaní.
Žalovaný v 1. rade poukázal tiež na to, že v súvislosti s dohodnutou kúpnou cenou bolo zmluvnými

stranami prihliadnuté na skutočnosť, že motorové vozidlo zn. Mercedens Benz E200, EČV: I., VIN: B.,
bolo havarované, motorové vozidlo zn. Mercedens Benz V-Klasse, EČV: I., VIN: R., malo poškodený
nárazník a kufor, ktorý nešiel otvoriť, a motorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero, EČV: I., VIN: O.,
bolo značne skorodované. Všetky motorové vozidlá boli skoro jeden a pol roka odstavené vo dvore
areálu, kde mala spoločnosť žalobcu do 13.01.2021 sídlo spoločnosti. Tým, že motorové vozidla neboli

používané, zhoršoval sa ich technický stav, rýchle amortizovali a znižovala sa ich reálna cena. Zníženie
kúpnej ceny, resp. v zmluvách dohodnutá nižšia kúpna cena okrem uvedeného zohľadňovala aj záväzok
žalovaného, že si nebude voči žalobcovi uplatňovať úroky z omeškania titulom poskytnutej pôžičky, ktorá
skutočnosť však nemala vplyv na platnosť uzatvorenej zmluvy.
Vo vzťahu k nároku na vydanie predmetných motorových vozidiel žalovaný v 1. rade uviedol, že kúpnymi

zmluvami zo dňa 21.07.2020 a zo dňa 22.07.2020 previedol motorové vozidlo zn. Mercedes-Benz E200,
EČV: I., VIN: B., a motorové vozidlo zn. Mercedes-Benz V-Klasse, EČV: I., VIN: R., na tretie osoby.
Žalovaný v 1. rade teda predmetnými vozidlami od 22.07.2020 nedisponuje a tieto sú vlastníctvom tretej
osoby.
Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu nemožno so

žalobcom tvrdených skutočností vyvodiť záver, že kúpne zmluvy sú v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou v spoločnosti. Tvrdenú skutočnosť, že žalovaný v 1. rade údajne uzatváral kúpne zmluvy s
úmyslom žalobcu poškodiť, žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. K tvrdeniu žalobcu,
že ako nevlastník motorového vozidla zn. Mercedes-Benz V-Klasse predmetné vozidlo inzeruje a
prostredníctvom tretej osoby ponúka na predaj za sumu 29.999,- eur, žalovaný v 1. rade uviedol,

že toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, pretože žalovaný v 1. rade predmetné motorové
vozidlo kúpnou zmluvou zo dňa 21.07.2020 odpredal novému vlastníkovi za kúpnu cenu 14.900,-
eur. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalobcu, že konanie žalovaného je nemorálne, nečestné,
špekulatívne a s jediným zámerom obohatiť sa na úkor žalobcu. Podľa žalovaného v 1. rade žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, ako mal ťažiť z uzatvorených kúpnych zmlúv vo svoj prospech a ani

akým spôsobom situáciu využil na svoje obohatenie. Žalovaný v 1. rade po uzatvorení kúpnych zmlúv so
žalobcomdveznadobudnutýchmotorovýchvozidielpredalinejosobezakúpnucenunižšiuoprotikúpnej
cene,zaktorúichodžalobcumotorovévozidlanadobudol.Uzavretímkúpnychzmlúvdošlokzapočítaniu
vzájomných pohľadávok strán sporu a žalobcovi nezostali žiadne povinnosti voči žalovanému v 1. rade
titulom poskytnutej pôžičky.

8. Žalovaný v 1. rade v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: fotografie predmetných motorových
vozidiel (6x), kúpna zmluva zo dňa 21.07.2020, kúpna zmluva zo dňa 22.07.2020, uznesenie Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 22.12.2020 sp. zn. 38D/319/2020, karta zamestnanca K. S. A.., generálne
plnomocenstvo zo dňa 19.04.2017, čestné vyhlásenie P. D. zo dňa 14.03.2022, lekárska správa zo dňa

17.07.2020.

9. Žalovaný v 2. rade s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nepozná žiadneho z účastníkov konania
a iba cestou súdu sa dozvedel o obchodnom spore medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Žalovaný v2. rade kúpil osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz E200 CDI, VIN: R., EČV: Y., na základe inzerátu
zverejneného na webovej stránke www.autobazar.eu pánom U. Š., vozidlo bolo havarované, vážne
bola poškodená celá predná časť, vozidlo bolo nepojazdné. Prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte

zabezpečil pán Š. na základe plnej moci, ktorú mu žalovaný v 2. rade za týmto účelom udelil. Žalovaný
v 2. rade za vozidlo uhradil pánovi Š. sumu 6.400,- eur, vozidlo bolo havarované, nepojazdné, klient
muselzabezpečiťodťahvozidlazBratislavy.Žalovanýv2.radevozidlonáslednemuselopraviť,abybolo
v prevádzkyschopnom stave, učinil tak na svoje náklady a svojpomocne, pričom zhodnotenie vozidla
oproti stavu v čase jeho kúpy presahuje ním uhradenú kúpnu cenu vozidla.

Žalovaný v 2. rade takisto uviedol, že vozidlo kúpil v dobrej viere, žiadneho z účastníkov nepozná a nevie
nič o sporoch účastníkov konania. Bol preto toho názoru, že nie je pasívne legitimovaný, keďže nebol
účastníkom zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorej prejudiciálne posúdenie má vykonať
súd v tomto konaní a na základe toho určiť, že vlastníkom osobného motorového vozidla Mercedes-
Benz E200 CDI, VIN: R., EČV: Y., je údajne žalobca. Celý prevod vozidla na žalovaného v 2. rade
zabezpečoval pán U. Š., žalovaný v 2. rade sa o žalobcovi a o žalovanom v 1. rade dozvedel až zo

žaloby. Žalovaný v 2. rade nebol a ani nie je účastníkom žiadneho právneho vzťahu, či už so žalobcom
alebo žalovaným v 1. rade.
Žalovaný v 2. rade ďalej namietol, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že vozidlá mali v čase
predaja vyššiu cenu, ako bola cena uvedená v kúpnych zmluvách. Ponukové ceny uverejnené na
webových portáloch podľa žalovaného v 2. rade nie sú dokladom o reálnej cene vozidiel, ide o žalobcom

jednostranne tvrdenú hodnotu vozidiel. Zároveň poukázal na to, že kúpna cena a jej určenie je vecou
dohody zmluvných strán, ak si strany dohodli kúpnu cenu nižšiu ako reálnu trhovú cenu, toto samo o
sebe nezakladá rozpor s dobrými mravmi a tvrdenú neplatnosť právneho úkonu.

10. Žalovaný v 2. rade v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: inzerát na motorové vozidlo

zn. Mercedes-Benz E200 na webovej stránke www.autobazar.eu, fotografie motorového vozidla zn.
Mercedes-Benz E200 (4x) a osvedčenie o evidencii motorového vozidla zn. Mercedes-Benz E200.

11. Žalovaný v 3. rade v plnom rozsahu poprel nárok, ktorý bol voči nemu uplatnený v tomto konaní,
najmä poprel vlastnícke právo žalobcu k motorovému vozidlu Mercedes-Benz V-Klasse, EČV: I., VIN:

R., ktorého vlastníkom je žalovaný v 3. rade. Podanú žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.
Poukázal na to, že motorové vozidlo Mercedes-Benz V-Klasse, EČV: I., VIN: R., kúpil na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 07.07. 2021 od predávajúceho - pána X. D.. Žalovaný v 3. rade teda nebol účastníkom
právnych úkonov, ktorých neplatnosť namieta žalobca v tomto konaní, predmetných účastníkov (žalobcu
ani žalovaného v 1. rade) nepozná a okrem informácií vyplývajúcich zo súdneho spisu vedeného v tomto

konaní mu nie sú známe žiadne okolnosti uzavretia predmetných zmlúv. Domnieval sa, že v tomto spore
nie je pasívne vecne legitimovaný. Pokiaľ žalobca namieta rozpor s dobrými mravmi pri uzavretí kúpnych
zmlúv medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, je podľa názoru žalovaného v 3. rade potrebné, aby sa
svojich nárokov domáhal voči žalovanému v 1. rade, príp. voči vlastnému bývalému konateľovi.
Žalovaný v 3. rade bol toho názoru, že žalobca v podanej žalobe ani vo svojich nasledujúcich

vyjadreniach neuviedol skutkové tvrdenia ani nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali neplatnosť
kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobca previedol vyššie špecifikované motorové vozidlá (vrátane
vozidla žalovaného v 3. rade) žalovanému v 1. rade. Pokiaľ by aj vozidlá boli žalovanému v 1. rade
prevedené za neprimerane nízke ceny (čo však žalobca nepreukázal), táto skutočnosť nespôsobuje
neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv. Ani okolnosti uzavretia kúpnych zmlúv, ktoré opisujú vo svojich

vyjadreniach žalobca a žalovaný v 1. rade, nepreukazujú neplatnosť predmetných právnych úkonov pre
ich rozpor s dobrými mravmi.
Žalovaný v 3. rade ďalej poukázal na to, že sám žalobca bol účastníkom predmetných kúpnych zmlúv, na
základe ktorých boli vyššie špecifikované vozidlá prevedené žalovanému v 1. rade, pričom ani samotný
žalobca nenamietal, že by tieto zmluvy neboli uzavreté slobodne a vážne. Žalobca v tejto súvislosti

uvádzal, že žalovaný v 1. rade údajne spolupracoval s bývalým konateľom žalobcu U.. B. D., ktorý
údajne vždy podpísal akýkoľvek dokument, ktorý mu žalovaný v 1. rade, resp. jeho nebohý otec "strčili
do ruky", a to aj napriek tomu, že to údajne bolo - podľa vyjadrenia žalobcu - vždy na škodu žalobcu
a jeho spoločníkov. Napriek tomu, že vyššie uvedené tvrdenia žalobcu nie sú podľa žalovaného v 3.
rade ničím preukázané, podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka je konanie bývalého

konateľa žalobcu U.. B. D. potrebné považovať za konanie samotného žalobcu. Pokiaľ by žalobca
predmetnými prevodmi vozidiel skutočne bol poškodený, má možnosť domáhať sa náhrady škody v
zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka od svojho konateľa.Žalovaný v 3. rade ďalej uviedol, že vozidlo si vyhľadal cez inzerát na stránke www.autobazar.eu,
keďže hľadal väčšie motorové vozidlo pre svoju päťčlennú rodinu. Predaj vozidla prebehol štandardnou
formou ako predaj akéhokoľvek iného jazdeného vozidla ponúkaného cez inzerát. Žalovaný v 3.

rade si prednostne preveril technický stav vozidla, absolvoval skúšobnú jazdu a následne uzavrel s
predávajúcim jednoduchú kúpnu zmluvu, ktorej návrh žalovanému v 3. rade predložil predávajúci. Ešte
v deň uzavretia kúpnej zmluvy žalovaný v 3. rade za vozidlo riadne a včas zaplatil predávajúcemu
dohodnutú kúpnu cenu vo výške 32.000,- eur, ktorá podľa jeho informácií zodpovedala cene
porovnateľných vozidiel ponúkaných na predaj. Žalovaný v 3. rade nemal pri kúpe vozidla žiadnu

pochybnosť o tom, že jedná s vlastníkom vozidla, keďže tento bol riadne evidovaný ako vlastník
v evidencii vozidiel vedenej na príslušnom dopravnom inšpektoráte (táto skutočnosť vyplývala z
technického preukazu vozidla). Predávajúci žalovaného v 3. rade neupozornil na žiadne ťarchy alebo
iné právne vady predávaného vozidla a žiadna skutočnosť nenasvedčovala tomu, že vlastnícke právo
predávajúceho by malo byť sporné. Následne bola zmena vlastníka vozidla oznámená aj v evidencii
vozidiel a až do začatia tohto konania sa žalovaný v 3. rade považoval za nesporného vlastníka vozidla.

Zo všetkých týchto skutočností je podľa žalovaného v 3. rade zrejmé, že bol pri uzavretí kúpnej zmluvy
na kúpu vozidla dobromyseľný o tom, že jedná s vlastníkom vozidla a že k vozidlu (za ktoré uhradil
pomerne vysokú kúpnu cenu) nadobúda vlastnícke právo. Napriek tomu, že v tomto prípade ide o
občianskoprávny vzťah, kde spravidla platí zásada "nemo plus iuris", t. j. zásada, podľa ktorej nikto
nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám, sa žalovaný v 3. rade domnieval, že vozidlo platne

nadobudol bez ohľadu na údajnú spornosť predchádzajúcich prevodov, ktoré namieta v podanej žalobe
žalobca.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
súdnom spise, výsluchom žalobcu, žalovaného v 1. rade a výsluchom svedka U.. B. D., pričom na

základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil
nasledovný skutkový stav:

13.Medzistranaminebolosporné,žežalobcabolpôvodnevlastníkomtrochmotorovýchvozidiel:vozidla
zn. Mitsubishi Pajero, EČV: I., VIN: O., vozidla zn. Mercedes-Benz E200, EČV: I. (nové EČV: Y.), VIN:

R., a vozidla zn. Mercedes-Benz V-Klasse, EČV: I., VIN: R..

14. Nesporné bolo tiež to, že uznaním dlhu zo dňa 18.03.2020 žalobca ako dlžník (konajúci
prostredníctvom konateľa U.. B. D.) podľa § 558 Občianskeho zákonníka uznal svoje záväzky zo zmlúv
o pôžičke zo dňa 01.08.2017 vo výške 2.000,- eur, zo dňa 05.04.2018 vo výške 4.500,- eur, zo dňa

05.04.2018 vo výške 6.000,- eur, zo dňa 13.03.2019 vo výške 3.000,- eur, zo dňa 26.03.2019 vo výške
1.000,- eur, zo dňa 23.04.2019 vo výške 1.500,- eur, zo dňa 28.05.2019 vo výške 1.000,- eur, zo dňa
12.07.2019 vo výške 1.000,- eur, zo dňa 22.08.2019 vo výške 1.000,- eur, zo dňa 25.09.2019 vo výške
1.000,- eur, zo dňa 26.09.2019 vo výške 100,- eur, zo dňa 16.12.2019 vo výške 900,- eur, zo dňa
10.01.2020 vo výške 100,- eur, zo dňa 21.01.2020 vo výške 1.000,- eur a zo dňa 18.03.2020 vo výške

500,- eur, spolu vo výške 24.600,- eur, uzatvorených s veriteľom O.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
E. XX, I.. Dlžník sa po dobu trvania záväzkov zaviazal poskytnúť veriteľovi do bezodplatného užívania
osobné motorové vozidlá zn. Mitsubishi Pajero, zn. Mercedes-Benz E200, zn. Mercedes-Benz V-Klasse
a zn. Škoda Octavia.

15. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2020 K. S. A.. (t. j. žalovaný v 1. rade) oznámil
žalobcovi, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.03.2020 uzatvorenou medzi O.. K. S. ako
postupcom a K. S. A.. ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávok v celkovej výške 24.600,- eur,
ktoré O.. K. S. evidoval voči žalobcovi titulom uzatvorených zmlúv o pôžičke, z postupcu na postupníka,
a to vrátane príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených. Oznámenie o postúpení pohľadávky prevzal

konateľ žalobcu U.. B. D. dňa 04.05.2020.

16. Medzi stranami bolo ďalej nesporné, že dňa 30.06.2020 žalobca konajúci prostredníctvom U.. B. D.
ako predávajúci a žalovaný v 1. rade ako kupujúci podpísali tri kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol
prevod vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám: vozidla zn. Mitsubishi Pajero za kúpnu

cenuvovýške4.500,-eur,vozidlazn.Mercedes-BenzE200zakúpnucenuvovýške5.100,-euravozidla
zn. Mercedes-Benz V-Klasse za kúpnu cenu vo výške 15.000,- eur. Zmluvné strany sa pritom dohodli, že
kúpnacenaspoluvovýške24.600,-eurbudeuhradenázapočítanímvzájomnýchpohľadávokzmluvných
strán vo výške, v akej sa kryjú, t. j. pohľadávky kupujúceho (správne predávajúceho, pozn. súdu) ztitulu kúpnych cien vo výške 4.500,- eur, 5.100,- eur a 15.000,- eur budú započítané voči pohľadávkam
predávajúceho (správne kupujúceho, pozn. súdu) vzniknutým zo zmlúv o pôžičke špecifikovaných v
jednotlivých kúpnych zmluvách (a korešpondujúcich zmluvám o pôžičke tak, ako sú tieto uvedené v

uznaní dlhu zo dňa 18.03.2020).

17. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.06.2020 žalobca vyfakturoval žalovanému v 1. rade kúpnu cenu
za vozidlo zn. Mercedes-Benz E200 vo výške 5.100,- eur. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.06.2020
žalobca vyfakturoval žalovanému v 1. rade kúpnu cenu za vozidlo zn. Mercedes-Benz V-Klasse vo výške

15.000,-eur.Faktúrouč.XXXXXXXzodňa30.06.2020žalobcavyfakturovalžalovanémuv1.radekúpnu
cenu za vozidlo zn. Mitsubishi Pajero vo výške 4.500,- eur.

18. Listom zo dňa 30.06.2020, doručeným konateľovi žalobcu U.. B. D. dňa 30.06.2020, K. S. A..
(t. j. žalovaný v 1. rade) oznámil žalobcovi, že v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka si
započítava istinu pohľadávok vo výške 24.600,- eur, vzniknutých titulom nevrátenia peňažných pôžičiek

(postúpených O.. K. S. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.03.2020), voči istine
pohľadávok žalobcu vzniknutých titulom (nezaplatenej) kúpnej ceny z uzatvorených kúpnych zmlúv vo
výške 24.600,- eur.

19. Z inzerátu zverejneného na webovej stránke www.autobazar.eu dňa 07.01.2021 vyplýva, že v ňom

bolo ponúkané vozidlo zn. Mercedes-Benz E200 CDI Bluetec Classic A/T, rok výroby 9/2014, za cenu
vo výške 13.500,- eur.

20. Z inzerátu zverejneného na webovej stránke www.autobazar.eu dňa 07.01.2021 vyplýva, že v ňom
bolo ponúkané vozidlo zn. Mitsubishi Pajero 3.2DI-D LWB Dakar A/T, rok výroby 5/2010, za cenu vo

výške 8.999,- eur.

21. Z inzerátu zverejneného na webovej stránke www.autobazar.eu dňa 01.01.2021 vyplýva, že v ňom
bolo ponúkané vozidlo zn. Mercedes-Benz V-Klasse 250 D Lang A/T, rok výroby VIN: R. (t. j. vozidlo
pôvodne vo vlastníctve žalobcu), za cenu vo výške 29.999,- eur.

22. Kúpnou zmluvou zo dňa 21.07.2020 žalovaný v 1. rade predal vozidlo zn. Mercedes-Benz V-Klasse
neznámej osobe za kúpnu cenu vo výške 14.900,- eur.

23. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.07.2020 žalovaný v 1. rade predal vozidlo zn. Mercedes-Benz E200

neznámej osobe za kúpnu cenu vo výške 5.000,- eur.

24. Súd si vo veci na návrh žalobcu vyžiadal od príslušného dopravného inšpektorátu informáciu o tom,
kto je v evidencii vozidiel evidovaný ako držiteľ (vlastník) predmetných motorových vozidiel. Oznámením
zo dňa 21.03.2022 Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave oznámil, že v súčasnosti je držiteľom a

vlastníkom motorového vozidla zn. Mitsubishi Pajero, EČV: I., VIN: O., žalovaný v 1. rade, držiteľom a
vlastníkom motorového vozidla zn. Mercedes-Benz E200, EČV: I. (nové EČV: Y.), VIN: R., je žalovaný
v 2. rade a držiteľom a vlastníkom motorového vozidla zn. Mercedes-Benz V-Klasse, EČV: I., VIN: R.,
je žalovaný v 3. rade.

25. V konaní bolo ďalej nesporné (keďže strany sporu to nespochybnili), že žalovaný v 2. rade
kúpil vozidlo zn. Mercedes-Benz E200 na základe inzerátu zverejneného na webovej stránke
www.autobazar.eu od U. Š. za kúpnu cenu vo výške 6.400,- eur. Z fotografií predložených žalovaným v
2. rade vyplýva, že toto vozidlo bolo v čase kúpy poškodené (nabúrané) v prednej časti.

26. V konaní bolo takisto nesporné (keďže strany sporu to nespochybnili), že žalovaný v 3. rade kúpil
vozidlo zn. Mercedes-Benz V-Klasse na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.07.2021 od predávajúceho
X. D. za kúpnu cenu vo výške 32.000,- eur.

27. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že v období od 28.01.2010 do 12.01.2021 bol

ako spoločník žalobcu o veľkosti vkladu 4.250,- eur evidovaný A. Č.. Od 13.01.2021 je namiesto neho
evidovaný ako spoločník žalobcu jeho syn X. Č.. Od 03.11.2009 je ako spoločníčka žalobcu o veľkosti
vkladu 750,- eur evidovaná takisto O.. B. Š.. Základné imanie žalobcu bolo po celý čas vo výške 5.000,-eur. Jediným konateľom žalobcu bol v období od 21.04.2016 do 27.08.2020 U.. B. D.. Od 27.08.2020
je jediným konateľom žalobcu X. Č..

28. Zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti AFZ plus, s.r.o. zo dňa 27.08.2020
vyplýva, že na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení došlo k odvolaniu konateľa U.. B. D., k
vymenovaniu nového konateľa X. Č. a k zmene sídla z Č. XXXX na A. X, I..

29. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.05.2019 č. k. 2D/169/2019-32 vyplýva, že za

správcudedičstvapoporučiteľoviA.Č.W.bolustanovenýjehosynX.Č.(súčasnýkonateľžalobcu,pozn.
súdu), pričom do rozsahu spravovaného majetku spadal okrem iného aj obchodný podiel v spoločnosti
AFZ plus, s.r.o. (t. j. žalobca, pozn. súdu).

30. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.06.2020 č. k. 2D/169/2019-100 vyplýva, že
obchodný podiel v spoločnosti AFZ plus, s.r.o. po poručiteľovi A. Č. nadobudol v celosti jeho syn X. Č..

31. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.12.2020 sp. zn. 38D/319/2020 vyplýva, že 100
%-ný obchodný podiel v spoločnosti JVD real, s.r.o. po poručiteľovi O.. K. S. S.. nadobudli jeho deti A..
B. S. v podiele 1/2 a K. S. A.. (t. j. žalovaný v 1. rade, pozn. súdu) v podiele 1/2.

32. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 13.06.2020 uzavretej medzi žalobcom ako požičiavateľom (v ktorého
menekonalkonateľU..B.D.)ažalovanýmv1.radeakovypožičiavateľomvyplýva,žežalobcaprenechal
žalovanému v 1. rade do dočasného bezplatného užívania vozidlo zn. Škoda Octavia, pričom žalovaný
v 1. rade bol povinný vozidlo vrátiť hneď, ako ho nebude potrebovať, najneskôr v deň, v ktorý si
žalobca voči nemu v celom rozsahu splní záväzky vyplývajúce zo zmlúv o pôžičke zo dňa 13.03.2020

a 13.07.2020.

33. V čestnom vyhlásení zo dňa 27.01.2021 U.. K. M. vyhlásil, že žalovaný v 1. rade používal vozidlo
zn. Škoda Octavia približne od apríla 2018 do februára 2019.

34. Z karty zamestnanca K. S. (t. j. žalovaného v 1. rade) vyplýva, že tento bol zamestnancom žalobcu
na základe dohody o brigádnickej práci študenta v období od 01.06.2018 do 31.01.2019.

35.Splnomocnenímzodňa19.04.2017žalobcakonajúciprostredníctvomkonateľaU..B.D.splnomocnil
splnomocnenca O.. K. S. S.. ako svojho zástupcu a generálneho splnomocnenca na zastupovanie vo

všetkých konaniach pred príslušnými orgánmi, právnickými osobami a súkromnými osobami.

36. Z e-mailovej a sms komunikácie medzi X. Č. a účtovníčkou A. I. vyplýva, že účtovníčka odmietla
odovzdať X. Č. účtovné podklady, účtovné závierky a akékoľvek iné dokumenty týkajúce sa spoločnosti
AFZ plus, s.r.o. (t. j. žalobcu) s odôvodnením, že nie je konateľom spoločnosti. Ďalej uviedla, že tieto

podklady mu môže poskytnúť k nahliadnutiu, pričom roky od začiatku do 31.12.2019 sú k nahliadnutiu
v Č. XXXX. Uviedla tiež, že mu nemá čo vydávať podklady, ktoré sú predmetom dedičského konania,
a tieto vydá iba na vyžiadanie notára.

37. Listom zo dňa 10.03.2020 X. Č. oznámil O.. B. Š., že považuje za nevyhnutné zvolať valné

zhromaždenie spoločnosti AFZ plus, s.r.o. Zároveň ju požiadal o pripravenie úplných dokladov o
hospodárení spoločnosti. Doklad o doručení tohto listu žalobca nepredložil.

38. Listom zo dňa 26.06.2020 adresovaným O.. B. Š. X. Č. zvolal valné zhromaždenie na 11.07.2020 s
nasledovným programom: 1. odvolanie konateľa B. D., 2. ustanovenie nového konateľa, 3. zmena sídla.

Zásielka sa vrátila odosielateľovi s poznámkou "adresát je neznámy".

39. O.. B. Š. v zápisnici o výsluchu osoby podľa § 196 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku zo dňa
08.09.2020 uviedla, že v spoločnosti AFZ plus, s.r.o. bola spoločníčkou spolu s nebohým A. Č.. Svoj
obchodný podiel pred 2-3 rokmi zmluvne previedla na O.. K. S.. Vedela, že bol problém s prevodom na

súde, pretože chýbal súhlas správcu dane. Bola v tom, že túto písomnosť doplnili a že prevod sa riadne
zrealizoval. Bola v tom, že vlastníkom jej podielu sa stal O.. K. S., pričom to mal mať s A. Č. na 50 %.
Nevedela, prečo to dodnes nie je zaevidované na súde. Od podpisu zmluvy uzavrela všetky kontakty
týkajúce sa jej účasti v spoločnosti. Vedela, že v čase, keď ešte ona bola spoločníčkou, že spoločnosťnebola plusová. Vedela, že O.. K. S. vkladal svoje vlastné prostriedky do spoločnosti, nevedela však
koľko. Vedela, že O.. K. S. chcel oživiť spoločnosť a preto mal záujem vyriešiť svoj podiel a podiel
A. Č. bez jej účasti. Vedela, že O.. K. S. bol poctivec, ak vložil peniaze do spoločnosti, tak to bude v

účtovníctve. Konateľkou spoločnosti bola z dôvodu odborného garanta. Keď skončila, nastúpil na jej
miesto B. D.. Spoločnosť bola založená na popud O.. K. S. W. A. Č.. Zaoberala sa strážnou službou
a ochranou objektov.

40. A. I. v zápisnici o výsluchu osoby podľa § 196 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku zo dňa

09.09.2020 uviedla, že pre spoločnosť AFZ plus, s.r.o. viedla účtovníctvo a mzdy. Pokiaľ žil A. Č.,
podklady jej dával on. Po jeho smrti dal konateľ spoločnosti B. D. generálnu plnú moc O.. K. S., ktorý jej
potom odovzdával podklady. Ďalej uviedla, že v areáli v Č. boli v jednej veľkej miestnosti archivované
doklady troch firiem, a to AFZ plus, AFZ security a Doorman. Dňa 29.04.2020 jej X. Č. zaslal sms s tým,
že je správca dedičstva a chce účtovné denníky od začiatku podnikania firmy. Právnička jej poradila,
že doklady mu nemá vydávať, pretože nebol zapísaný v obchodnom registri, bol tam aj ďalší spoločník

(B. Š.) a konateľom spoločnosti bol stále B. D.. Ona mala k dispozícii doklady len za rok 2020, ostatné
sa nachádzali v Č.. Ona to X. Č. vysvetlila, napriek tomu jej ale niekoľkokrát telefonoval, hovoril jej,
že na ňu podá trestné oznámenie. Ona mu povedala, že vo firme sú len dlžoby voči O.. K. S. S.., boli
to pôžičky do firmy, išlo o sumu cez 23.000,- eur. Tento dlh sa vyrovnal tým spôsobom, že staré autá,
ktoré boli vo firme, sa odpredali K. S. A.. a dlh bol započítaný voči pohľadávke za autá. Tie autá už boli

účtovne odpísané, boli s nulovou hodnotou. Zostalo vozidlo zn. Škoda Octavia, ktorej vlastníkom bola
leasingová spoločnosť.

41. K. S. A.. (žalovaný v 1. rade) v zápisnici o výsluchu osoby podľa § 196 ods. 2 druhej vety Trestného
poriadku zo dňa 11.09.2020 uviedol, že jeho otec O.. K. S. dňa 03.09.2018 uzatvoril zmluvu o prevode

obchodného podielu v spoločnosti AFZ plus, s.r.o., išlo o 50 %, z toho 15 % bolo od O.. B. Š. a 35 %
od A. Č.. Okresný súd Bratislava I odmietol vykonať zmenu na základe toho, že chýbal súhlas správcu
dane. Dňa 18.03.2019 Daňový úrad Bratislava udelil súhlas, avšak bolo to po smrti A. Č.. Vedel, že jeho
otec mal od konateľa B. D. udelenú generálnu plnú moc, na základe ktorej konal v mene spoločnosti.
Ohľadom vozidla zn. Škoda Octavia uviedol, že leasing tohto vozidla vybavoval jeho otec, splátky hradil

on a toto vozidlo aj používal. Ďalej uviedol, že od svojho otca a neskôr od B. D. vedel, že spoločnosť
nemá peniaze, pretože spoločnosť ešte pred smrťou A. Č. nevykonávala činnosť. Stretol sa preto s B.
D. a dohodli sa, že jediná možnosť, ako vyrovnať pohľadávku, sú motorové vozidlá - 2 x Mercedes-Benz
a Mitsubishi Pajero, pričom tieto vozidlá boli už búrané, hrdzavé, dlho nepoužívané.

42. U.. B. D. v zápisnici o výsluchu osoby podľa § 196 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku zo dňa
24.09.2020 uviedol, že bol konateľom spoločnosti AFZ plus, s.r.o. do jeho vzdania sa dňa 02.07.2020.
Za konateľa bol ustanovený s úlohou odborného garanta, keďže mal oprávnenie na prevádzkovanie
činnosti strážnej služby a detektívnej služby. Činnosti spoločnosti zabezpečoval O.. K. S., ktorý konal za
spoločnosť na základe ním udelenej plnej moci. Spoločnosť mala v období, keď ešte žil A. Č., minimálny

obrat, pretože zámerom bolo rozbehnúť aktivity až potom, čo O.. K. S. nadobudne 50 % obchodného
podielu. Ešte v roku 2018 mali uzatvorené zmluvy o prevode obchodného podielu, podľa ktorých mal
O.. K.X. S. nadobudnúť 50 %. Táto zmena však nebola evidovaná v obchodnom registri, pretože návrh
bol odmietnutý súdom pre formálnu chybu - nedoloženie súhlasu správcu dane. Po odmietnutí zápisu
A. Č. vo veci ďalej nekonal a neskôr zomrel. Niekedy v roku 2018 bola licencia spoločnosti odovzdaná a

on mal záujem o zrušenie konateľstva, ale O.. K. S. ho poprosil, že chce usporiadať spomínané podiely
súdnou cestou, aby zotrval. Spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť a nemala žiadne príjmy. Činnosť
vozidiel zabezpečoval O.. K. S., ktorý ich na základe plnomocenstva aj používal. Po jeho smrti ho K. S.
A.. požiadal o zapožičanie leasingového vozidla, čo sa aj uskutočnilo zmluvou s tým, že menovaný bude
platiť leasingové splátky počas zapožičania, keďže spoločnosť na toto nemala peniaze. Mal vedomosť

o tom, že leasingové splátky až do svojej smrti platil O.. K. S.. O.. K. S. takisto v priebehu niekoľkých
rokov vkladal do firmy svoje finančné prostriedky, ktoré sa vyšplhali do výšky približne 24.000,- eur. O..
K. S. celú podlžnosť prepísal ešte za života na svojho syna. Keďže po smrti O.. K. S. chcel ako konateľ
firmu uzatvoriť, vyriešil podlžnosť firmy vo vzťahu k K.X. S. A.. tak, že on sa vzdal svojej pohľadávky
písomne a tri staršie motorové vozidlá boli prevedené na neho. Ďalej uviedol, že o existencii X. Č. sa

dozvedel až po stretnutí K. S.É. A.. W. X. Č., na ktorom došlo k slovnej výmene o možnosti prevzatia
firmy a K. S. A.. X. Č. odporučil, aby bol prítomný aj on. Po tomto stretnutí mu X. Č. zavolal, on si s ním
dohol stretnutie v sídle firmy, kde mu X. Č. oznámil, že už nie je konateľom; on mu tiež odovzdal vzdanie
sa konateľstva zo dňa 02.07.2020. X. Č. mu nedoručil žiaden doklad o tom, že je dedičom, ako ani zápisz konania valnej hromady, že ho odvolal a stal sa majiteľom firmy - konateľom. Ďalej uviedol, že O.. K.
S. do svojej smrti zabezpečoval chod všetkých štyroch vozidiel zo svojich finančných prostriedkov a po
jeho smrti zabezpečil splácanie leasingu tak, že vozidlo zn. Škoda Octavia požičal K. S. A..

43. Konateľ žalobcu X. Č. v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 15.12.2022 uviedol, že
je konateľom a spoločníkom žalobcu. Potom, ako jeho otec dňa XX.XX.XXXX zomrel, aktívne
spolupracoval s pánom S. S.. vo vzťahu k firme AFZ plus, poznali sa aj predtým. Spolupracovali napr.
na sekretariáte Slovenského zväzu vodného motorizmu. Pán S. S.. bol vo firme činný na základe

generálneho splnomocnenia z roku 2017. Neoficiálne mala byť firma rozdelená 50:50 medzi jeho otca
a pána S. S.. To sa ale nikdy nestalo, preto boli prizvaní pani Š. a neskôr aj pán D., aby vykonávali
funkciu odborného garanta pri výkone činnosti bezpečnostnej služby. Jeho otec mal vo firme na starosti
administratívu a personalistiku, pán S. S.. mal naháňať biznis. Firme sa spočiatku darilo, ale neskôr sa
dostala do dlhov a stratila všetky zmluvy. Keď v septembri 2018 stratila firma licenciu na výkon činnosti
bezpečnostnej služby, otec mu vtedy povedal, že firmu je treba zavrieť a ľudí vyplatiť. Otec mu vtedy

nikdy nič nehovoril o tom, že pán S. S.. chce firmu ďalej rozvíjať. Od tohto času teda firma nevykonávala
žiadnu ďalšiu činnosť, nemala žiadnu zmluvu, len existovala a prerábala peniaze, ale mala aj majetky.
Otec v tom čase dostal rakovinu, takže vo firme už ďalej činný nebol. Firma AFZ plus bola pôvodne
založená ako ich rodinné podnikanie, mala ich živiť. Konateľ žalobcu ďalej v rámci výsluchu uviedol,
že vedel o tom, že žalovaný v 1. rade existuje, ale aktívne sa s ním v tom čase nestretával. Ostatných

žalovaných osobne nepoznal. Firma AFZ plus mala podľa neho kumulovaný dlh, pričom pán S. S.. mohol
tento dlh hocikedy zastaviť na základe generálneho splnomocnenia. Mohol napr. vozidlo Škoda Octavia
vrátiť lízingovej spoločnosti. Bol toho názoru, že je podozrivé, že pán S. S.. svojvoľne poskytol firme
peniaze, nikdy ho o to nikto nežiadal. Zároveň pán S. S.. využíval majetok firmy, a to aj na svoje osobné
účely. Obaja S. aktívne využívali konateľa B. D., napr. mu nechali podpísať generálne splnomocnenie,

kúpne zmluvy, či zmluvu o výpožičke vozidla. Pán S. S.. mu poslal výhražnú sms deň po smrti otca,
zastrašoval ho. Svojvoľne nakladal s majetkom firmy a navyšoval jej dlhy. Pán S. A.. mu zamlčal prevod
dlhu na jeho osobu a následný prevod vozidiel. Neposkytol mu kontakt na pani Š. ani na konateľa pána
D.. Nehovoril mu nič o majetku firmy, zahmlieval, že s ňou nemá nič spoločné. Napriek tomu vedel
o interných záležitostiach firmy. On chcel dlh voči pánovi S. S.. aktívne riešiť. Zvolal za tým účelom

valné zhromaždenie, ktoré sa však nestihlo uskutočniť, pretože vypukla pandémia a následne pán S. S..
zomrel. Tento dlh podľa jeho názoru nemusel byť prepísaný na syna, chcel ten dlh vysporiadať. Všetky
tieto činy nasvedčujú tomu, že pán S. A.. ho úmyselne zdržiaval v nakladaní s firmou až dovtedy, kým
sa na neho neprepíšu vozidlá. On sa o tom všetkom dozvedel až v auguste 2020, keď som sa dostal k
účtovníctvu firmy od pani I.. Bol toho názoru, že mal dlh riešiť s ním ako majiteľom a nie s konateľom.

Na otázky svojho právneho zástupcu konateľ žalobcu X. Č. uviedol, že niekoľkokrát kontaktoval
účtovníčku I., ktorá mu účtovníctvo najprv chcela vydať, ale potom otočila a účtovníctvo mu nevydala.
To mu vydala až v auguste 2020. Nevedel, kto má kľúče od firmy, nakoniec ich mal žalovaný v 1. rade.
Vedel, že pán D. je konateľom len pro forma. Nenapadlo mu však, že kľúče bude mať niekto, kto s firmou
nič nemá. Účtovníčka mu odmietla vydať účtovníctvo s odôvodnením, že sa obrátila na advokátku, ktorá

jej povedala, že nemá nič vydávať. Uviedla mu, že účtovníctvo je vo firme a že má kontaktovať S. A..
Takisto mu uviedla, že účtovníctvo mu vydá, až keď bude konateľom firmy. Keď sa dňa 11.07.2020 stal
konateľom firmy, dohodli sa na stretnutí, kde spoznal pána P. aj pani A.. Bolo dohodnuté, že prevezme
účtovníctvo firmy a že vstúpi do priestorov firmy. V ten deň sa mu však nepodarilo dostať do sídla firmy.
Oni mu v tom zabránili, že sa má obrátiť na konateľa. Keď od nich chcel kontakty na konateľa, nedali

mu ich. Pri firme stála zelená Škoda Octavia, preto ich požiadal o vydanie kľúčov a dokladov od tohto
vozidla. Tieto mu vydali. Na mieste tiež zrušil zmluvu o výpožičke, o ktorej sa vtedy dozvedel. Autá firmy,
ktoré si predtým odfotil, sa tam už nenachádzali. Jeho prvé stretnutie so žalovaným v 1. rade bolo dňa
14.05.2020, teda asi týždeň po smrti pána S. S.. Vtedy prišiel do areálu firmy a odfotil si všetky vozidlá.
Videlihocezkameryvareáli.VyšlavonnajprvzamestnankyňaapotomajpánS.A..Povedalmu,žechce

firmu zachrániť, nech mu odovzdá doklady od firmy a poštu a nech mu dá kontakt na konateľa. Dal mu
len kontakt na seba. Kontakt na konateľa mu nedal a doklady mu neodovzdal. Aj neskôr prostredníctvom
sms od neho žiadal kontakt na konateľa, tento mu však nedal. Keď sa v júli 2020 stal konateľom firmy,
požiadal ho o stretnutie a odovzdanie firmy. Na to nereagoval. Povedal preto, že príde do areálu firmy
v konkrétny deň, na čo sa mu ozval pán P., aby sa stretli v Auparku. Povedal mu, že to bude riešiť len

s pánom S. A.. a v areáli firmy. Potom už došlo na právnikov.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného v 1. rade konateľ žalobcu X. Č. uviedol, že spoločníkom
firmy sa stal až v júni 2020, teda po smrti S. S.. Aj s ním sa snažil riešiť veci. Chcel za tým účelom
zvolať valné zhromaždenie, on však požiadal o posunutie termínu. Prišla aj pandémia a on následnezomrel. Správcom dedičstva sa síce stal už v roku 2019, ale až v máji 2020 mu notár osvetlil, že
osvedčenie o dedičstve je právoplatné. S pánom S. S.. to chcel riešiť, avšak k tomu už nestihlo dôjsť.
Za účelom zvolania valného zhromaždenia za života pána S. S.. jeho advokát posielal pozvánku pani

Š. a na vedomie pánovi D. a pánovi S. S.. Deň po smrti svojho otca bol atakovaný zo strany pána S.
S.., ktorý svojvoľne nakladal s majetkom firmy. To sa mu nepozdávalo. Advokát mu preto poradil, aby
požiadal o ustanovenie za správcu dedičstva. Nevystupoval ako konateľ firmy v čase, keď ním nebol.
Valné zhromaždenie bolo zvolané na 11.07.2020, valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné. Bol na
ňom vymenovaný za konateľa. V tom čase ešte nevedel, že konateľ D. sa vzdal funkcie, on s ním

nekomunikoval. Oslovil firmu Bright Ideas, ktorá mala na starosti zápis do obchodného registra. Tá mu
odporučila zopakovať valné zhromaždenie, tak sa riadil ich pokynmi a urobil ďalšie valné zhromaždenie
dňa 27.08.2020. Skutočnosť, že sa stal správcom dedičstva, oznámil cez sms pánovi S.É. A.. a e-
mailom účtovníčke pani I.. Firme neposlal žiaden oficiálny list. Na konateľa nemal kontakt. Konateľa
nekontaktovalnaadresejehobydliskaasiztohodôvodu,žetátoadresanemuselabyťplatná,išlobyteda
o zbytočný výlet do Topoľčianok. Vozidlo, ktoré si prevzal dňa 11.08.2020 (pravdepodobne 11.07.2020,

pozn. súdu), vlastnila lízingová spoločnosť, ale firma bola užívateľom. Vedel, že nejaké dve lízingové
splátky zaplatil žalovaný v 1. rade. Po 11.08.2020 (pravdepodobne 11.07.2020, pozn. súdu) kontaktoval
lízingovú spoločnosť, aby mu vyčíslila zostávajúce splátky a tieto následne uhradil. Vedel, že existovala
zmluva medzi JVD Real a AFZ plus o prenájme priestorov firmy. Otec mu o tejto zmluve nerozprával.
Táto zmluva bola vypovedaná, pretože došlo k zmene sídla a priestory neboli využívané. Vedel o tom,

že pán S. S.. vložil peniaze na účet v Tatrabanke. Mal byť z toho platený lízing, ale či z toho bol platený
aj nájom, to nevedel.

44. Žalovaný v 1. rade K. S. A.. v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 15.12.2022 uviedol, že
pozná pána Č. A.. a jeho otca z firmy AFZ plus. Žalovaných v 2. a 3. rade nepoznal. Dňa 14.05.2020,

teda jeden deň po pohrebe otca a týždeň po jeho smrti, sa v sídle firmy AFZ plus objavil pán Č. A.. V
týchto priestoroch má sídlo mnoho firiem, okrem iných aj JVD Real, kde bol vtedy zamestnaný a kde
je v súčasnosti spoločníkom a konateľom. Bolo to pre neho šokujúce a nepríjemné, pretože to bolo
krátko po smrti jeho druhého rodiča. Objavil sa niekto, kto chcel riešiť veci, ktoré on vtedy nevedel a
nechcel riešiť. Vtedy sa to začalo: atakovanie z jeho strany, prenasledovanie, vypisovanie sms. On s tou

firmou dovtedy nič nemal, pracoval pre ňu, ale to zahŕňalo chodenie po poštu či zanášanie gastrolístkov
zamestnancom. Otec mu o firme hovoril len niečo, nehovoril mu podrobnosti. Potom, ako pán Č. S..
zomrel,onvspoločnostiAFZplusužnebolčinný.ZačalpracovaťvdruhejfirmeAFZSecurity,kdeprebral
činnosť po pánovi Č. S.. Mal teda iné starosti. Prvé stretnutie s X. Č. bolo pre neho nepríjemné. Deň
po pohrebe otca prišiel za ním v podstate cudzí človek, ktorý mu vyprával o tom, čo bude robiť a ako

bude s firmou nakladať. Začal ho prenasledovať, písať mu sms, sledoval ho pred jeho domom. Bolo to
pre neho ťažké normálne sa baviť s pánom Č. A.. Prišiel mu arogantný, zaujatý voči nemu. Okrem tejto
firmy bol on a jeho sestra spoločníkom vo firme Doorman, každý má 25 % a pán Č. A.. tam má 50 %
a je tam konateľom. Oni majú pohľadávku voči tejto firme, s ktorou sa nič nedeje. Pán Č. A.. je v nej
konateľom, pričom ho kontaktovala daňová správa, že sa nepodávajú mesačné výkazy. Auto, ktoré mu

zostalo, teda Mitsubishi Pajero, je v hroznom stave, je hrdzavé, nedá sa na ňom jazdiť dlhšie trasy. On
mal pohľadávku voči firme AFZ plus. Myslel si, že sa to týmto predajom vyrovnalo a že sa to tým celé pre
neho skončilo, ale to bol len začiatok. Pán Č. A.. na nich dal trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté.
Podal na neho aj túto žalobu a ešte aj ďalšiu žalobu. Vo firme má pritom už 2,5 roka vozidlo, o ktoré
nejaví záujem, aj keď o ňom vie.

Na otázky svojho právneho zástupcu žalovaný v 1. rade uviedol, že účtovníctvo firmy a kľúče od firmy
neodovzdal pánovi Č. A.. z dôvodu, že na to nemal právo. On v tejto spoločnosti nebol ani spoločníkom,
ani konateľom. Táto spoločnosť mala sídlo v budove, ktorej vlastník zomrel, pričom prenajímateľom
tejto budovy bola spoločnosť, ktorej spoločník a konateľ takisto zomrel. Išlo o jeho otca. On teda nemal
akékoľvek právo odovzdať veci patriace tejto firme v priestoroch, kde firma sídlila. Pána D. nenútil ani

na neho nevyvíjal nátlak, aby s ním uzatvoril kúpne zmluvy. Keby to nechcel, tak to neurobí. Keď začal
pracovať vo firme AFZ Security, používal služobné vozidlo. Potom si požičal vozidlo od svojej sestry,
ktorá bola na materskej. Až od júna 2020 si požičal vozidlo od AFZ plus.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaný v 1. rade uviedol, že obe vozidlá - Mercedes-Benz E200
aj Mercedes-Benz V-Klasse predal X. D.. Ďalej uviedol, že počas výkonu práce používal vozidlo na

preberanie pošty a zanášanie gastrolístkov zamestnancom. Po skončení pracovného pomeru vozidlo
neužíval. Vozidlo užíval na základe toho, že bol zamestnancom. Pánovi Č. A.. kontakt na pána D. a na
pani Š. nedal z dôvodu, že tieto kontakty nemal.Na otázky žalobcu žalovaný v 1. rade uviedol, že vozidlá kúpil napriek ich zlému stavu, pretože inak
sa jeho pohľadávka nedala vyriešiť. S pánom D. sa najprv stretol sprostredkovane vo firme Secar, kde
sa dohodli na tom, že sa stretnú už len oni dvaja v priestoroch firmy AFZ plus, kde vyriešia splatenie

jeho pohľadávky a výpožičku vozidla. Pri stanovení kúpnej ceny sa s pánom D. dohodli, že kúpna cena
bude stanovená v takej výške, ako bol dlh spoločnosti voči nemu. Nevedel úplne presne, prečo jeho
otec požičiaval firme peniaze, bolo to napr. v situácii, keď firma potrebovala vyplatiť odstupné alebo
odchodné zamestnancom. To bol aj prípad pána M., ktorý jeho otcovi a pánovi Č. S.. vykričal, že si majú
zobrať pôžičku.

45. Svedok U.. B. D. v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 15.12.2022 uviedol, že poznal pána Č. S.. aj
pána S. S.. S obomi dobre vychádzal. Takisto voči pánovi Č. A.. a pánovi S. A.. nemal žiaden negatívny
vzťah. Pán Č.W. A.. ho kontaktoval niekedy na jar 2020 telefonicky s tým, že chce riešiť záležitosti
ohľadom firmy. On sa tomu potešil, lebo už vtedy sa chcel toho zbaviť, chcel sa vzdať funkcie konateľa.
Pána S. A.. poznal osobne, chodieval spolu so svojím otcom, stretávali sa na káve. Žalovaných v 2. a 3.

rade svedok nepoznal. Po smrti pána S. S.. ho pán S. A.. oslovil, aby riešili záležitosti vo firme. Dohodli
sa, že sa stretnú v sídle firmy. On tam prišiel, bolo to asi 1-2 týždne po smrti pána S. S.. Svedok sa pýtal
na ekonomické záležitosti, bolo mu povedané, že firma je na nule. Spýtal sa ho, či má pán Č. A.. záujem
o firmu, či oficiálne prišiel do firmy, pričom mu bolo povedané, že nie. Z toho bolo zrejmé, že firmu je treba
zrušiť. Pán S. A.. mu povedal, že firma má dlh voči nemu vo výške 25.000,- eur. Svedok si to aj overil

u účtovníčky, bola to pravda. Keďže firma bola na nule a na jej pozemku stálo to šrotovisko, išlo o štyri
vozidlá, z toho jedno vozidlo bolo na lízing, pričom pán S. A.. mu povedal, že tieto vozidlá odkúpi a tým
sa dlh vyrovná, tak on s tým súhlasil. Bál sa sporov, chcel zabrániť škode, ako aj tomu, aby si uplatňoval
nejaké úroky. Povedal mu, nech pripraví podklady. Urobil to teda preto, aby zabránil sporom. Pán S. A..
doniesol najprv kúpne zmluvy, neskôr aj zmluvu o výpožičke vozidla, ktoré mala firma na lízing. Keďže

vedel o tom, že firma bola pôvodne rozdelená medzi pána Č. S.. a pána S. S.. 50:50, aj keď k zápisu
nikdy nedošlo, on s výpožičkou tohto vozidla súhlasil, avšak pod podmienkou, že bude platiť splátky.
Po nejakom čase ho kontaktoval pán Č. A.., že chce riešiť záležitosti vo firme, pričom niekedy potom v
priebehu pár dní došlo k odovzdaniu firmy a predmetného vozidla. Pán S. A.. podľa jeho názoru daroval
polovicu firmy pánovi Č. A.., keďže polovica firmy mala byť napísaná aj na neho.

Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol, že po smrti pána Č. S.. o existencii jeho syna
nevedel. Počas obdobia, keď bol konateľom firmy, s pánom S. A.. nekomunikoval, nemal na to dôvod.
Len sa občas stretli na káve, keď prišiel so svojím otcom. V čase, keď bol konateľom, spoločnosť viedli
pán Č. S.. a pán S. S.. spolu. Obaja spolu veľmi dobre vychádzali. Vedel, že sa dohodli, že ekonomické
záležitosti bude vybavovať pán S. S.. Majetok firmy využívali oni obaja, on sa do ekonomickej stránky

nestaral. Vedel, že pán S. S.. mal generálne splnomocnenie. Nikto iný majetok firmy neužíval, resp.
svedok o tom nemal vedomosť. Svedok poznal pána M., istý čas to bol zamestnanec firmy. Keď mala
firma finančné problémy, došlo k jeho prepusteniu. Vedel, že tam boli nejaké problémy. Vedel tiež, že pán
S. S.. mu zaplatil odstupné zo svojich peňazí, keďže firma nemala dostatočné finančné prostriedky. K
predajuvozidielžalovanémuv1.radedošlotak,žeprišieldofirmy,tábolananule.PánS.A..mupovedal,

že firma mu je dlžná 25.000,- eur. Keďže chcel zabrániť tomu, aby došlo k prípadným finančným sporom,
súhlasil s jeho návrhom. S. A.. mu povedal, že je dlh možné vyrovnať predajom týchto vozidiel, ktoré už
boli vyradené a ktoré hrdzaveli na dvore. Svedok bol rád, že sa to vyčistí. Povedal mu, nech zabezpečí
podklady, čo sa aj stalo. Nebol za tým žiaden úmysel nikoho poškodiť. Pristúpil k tomu pragmaticky, aby
firma nebola škodná. Tie autá boli znehodnotené. Stáli zarastené trávou v areáli firmy. Nebolo možné

ich predať v bazári. Ich hodnota je otázkou pohľadu. Svedok nezisťoval, aká bola ich trhová hodnota.
Bol informovaný, že boli inzerované na bazári a nepodarilo sa ich predať. Videl aj, v akom zlom stave
boli, zarastené trávou na dvore. Ich technický stav však nevedel popísať. Kúpna cena vo výške 24.600,-
eur bola stanovená práve z toho dôvodu, aby sa tým vyrovnal dlh spoločnosti voči pánovi S. A.. Firma
sa mala rušiť, musela byť teda na nule. Pána S. A.. sa na existenciu pána Č. A.. nepýtal, nevedel o

ňom. Len vo všeobecnosti sa pýtal, či je zo strany rodiny Č. záujem o firmu, pričom mu bolo povedané,
že nie. Zmluva o výpožičke vozidla bola uzavretá bezodplatne, pretože pán S. A.. platil všetky náklady
ohľadom lízingu a v podstate vlastnil aj polovicu firmy. Nemal preto problém požičať mu toto vozidlo na
1-2 mesiace. Poradil mu, aby vozidlo vrátil lízingovej spoločnosti.
Na otázky žalobcu svedok uviedol, že nevedel o tom, že by pán S. A.. mal kľúče od firmy. Vedel, že to

bolo v réžii pána S. S.. Vedel, že tam sídlili dve firmy. Legitimitu nároku pána S. S.., resp. S. A.. preveril,
boli mu predložené príslušné účtovné doklady. Bol mu predložený aj doklad o postúpení pohľadávky.
Nevedel, prečo sa pokračovalo v lízingu vozidla potom, ako firma nemala žiaden príjem. Keďže tieto
veci riešil pán S. S.. ktorý aj uhrádzal splátky, bol to jeho problém.Na otázky právneho zástupcu žalovaného v 1. rade svedok uviedol, že počas výkonu funkcie konateľa
adresu bydliska nemenil. Dohoda o kúpnej cene bola taká, že sa tá cena rozpočíta na vozidlá podľa
toho, aby to zodpovedalo dlhu voči pánovi S. A.. On technický stav vozidiel nekontroloval.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 3. rade svedok uviedol, že pri uzatváraní kúpnych zmlúv
na neho nikto nevyvíjal nátlak ani sa necítil byť v tiesni. Je už dosť veľký na to, aby sa s tým vedel
vysporiadať.

46. Ostatné listinné dôkazy nepovažoval súd za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Na listinný dôkaz

- prepis telefonátu medzi X. Č.W. W. K. S. A.. zo dňa 06.08.2020 (č. l. 197) - súd neprihliadal takisto
z dôvodu, že X. Č. nahral tento rozhovor bez vedomia a bez súhlasu K. S. A.., ide teda o nezákonne
získaný dôkaz (porovnaj čl. 16 ods. 2 a § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 12 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Ani to však nič nemení na vyššie uvedenom závere, že tento dôkaz by súd
ani v prípade jeho prípustnosti (zákonnosti) nepovažoval za relevantný pre rozhodnutie vo veci.

47. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

48. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník")
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

49. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

50. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

51. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

52. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

53. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

54. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

55. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

56. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

57. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.58. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

59. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

60. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

61. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

62. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal v časti eventuálneho žalobného návrhu uloženia
povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť mu sumu 52.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 52.500,- od 01.07.2020 do zaplatenia. Podaniami doručenými súdu dňa
07.05.2021 a dňa 21.02.2022 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti eventuálneho žalobného
návrhu, a to v časti o zaplatenie sumy 26.400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne

zo sumy 26.400,- eur od 01.07.2020 až do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 01.04.2022 v
spojení s podaniami doručenými súdu dňa 15.06.2022 a dňa 08.08.2022 žalobca vzal žalobu čiastočne
späť v časti eventuálneho žalobného návrhu, a to v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 27.900,- eur od 01.07.2020 do 07.01.2021. Keďže žalovaní v priebehu konania
nevyslovili nesúhlas s čiastočnými späťvzatiami žaloby, súd konanie v tejto časti v súlade s §145 ods.

2 Civilného sporového poriadku zastavil.

63. Súd tak vo veci samej rozhodoval o žalobe v znení, v akom žalobca navrhol jej zmenu vo svojom
podaní zo dňa 08.08.2022 (č. l. 383). Súd pripustil túto zmenu žaloby uznesením zo dňa 05.09.2022 č.
k. 32C/2/2021-390 (pozri ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku).

64. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca sa vo svojom primárnom žalobnom návrhu
domáhal jednak určenia, že je výlučným vlastníkom predmetných motorových vozidiel, jednak vydania
týchto vozidiel od žalovaných. V časti o určenie vlastníckeho práva bola žaloba v prvom rade procesne

neprípustná, keďže žalobca nemohol mať na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku. V časti o vydanie vozidiel dospel súd na základe vykonaného
dokazovania k záveru, že žalobca nie je vlastníkom týchto vozidiel, a teda sa nemôže úspešne domáhať
vydania vozidiel od ich skutočných vlastníkov (žalovaných).

65. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno
domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej
neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym
prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.11.2008 sp. zn. 5 Obdo 10/2008). Z procesného
hľadiska je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní
preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase
začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou
v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).
Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia
boloprávožalobcuohrozenéalebokdebysabeztohtourčeniastaloprávnepostaveniežalobcuneistým,
pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti

(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010 sp. zn. 4 Cdo 56/2009).

66. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom predmetných motorových
vozidiel zn. Mitsubishi Pajero, zn. Mercedes-Benz E200 a zn. Mercedes-Benz V-Klasse. Žalobca všaknemohol mať naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníckeho práva, keďže jeho (údajnú)
právnu neistotu bolo možné odstrániť aj iným právnym prostriedkom - žalobou na plnenie, konkrétne
žalobou na vydanie predmetných vozidiel (čoho sa žalobca v konečnom dôsledku podanou žalobou

aj domáhal). Pri skúmaní dôvodnosti žaloby o vydanie vozidiel by sa súd za každých okolností musel
zaoberať otázkou vlastníckeho práva k týmto vozidlám (ako otázkou predbežnou). Ani skutočnosť, že
žalobca nie je ako držiteľ a vlastník vozidiel evidovaný v evidencii vozidiel, nezakladá jeho naliehavý
právny záujem na takomto určení, keďže evidencia vozidiel je len informačný systém Policajného zboru
(porovnaj § 111 a nasl. zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke) a vlastnícke právo k vozidlu sa

nenadobúda zápisom do tejto evidencie (ako je tomu napr. pri katastri nehnuteľností). Orgán Policajného
zboru vykoná zmeny v evidencii, ak o to požiada vlastník vozidla zapísaný v osvedčení o evidencii
časť I alebo časť II alebo vlastník vozidla, ktorý hodnovernými dokladmi preukáže spôsob nadobudnutia
vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich povinností (§ 118 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke). Takýmto hodnoverným dokladom by bol práve právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu,
ktorým by súd ukladal žalovanému povinnosť vydať vozidlo žalobcovi a v ktorom by ako predbežnú

otázku riešil otázku vlastníckeho práva k vozidlu.

67.Základnoupodmienkouúspechuvšetkýchžalôbvoveciachvlastníckychjepreukázanievlastníckeho
práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný
domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha (R 65/1972). Žalobca by v prípade preukázania

svojho vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám mal v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. V
konkrétnych okolnostiach prejednávaného prípadu by žalobca ako vlastník týchto motorových vozidiel
mal právo na ich vydanie od toho, kto mu ich neoprávnene zadržuje (t. j. od žalovaných). Nevyhnutným
predpokladom poskytnutia súdnej ochrany tomuto subjektívnemu právu na strane žalobcu ale bolo

preukázanie skutočnosti, že kúpne zmluvy, ktorými boli motorové vozidlá prevedené do vlastníctva
žalovaného v 1. rade, sú pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Konajúci súd sa stotožňuje
s názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010 sp. zn. 3 Cdo 73/2009,
v zmysle ktorého súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej
povinnosti. Ako však najvyšší súd v tomto svojom rozhodnutí ďalej uviedol, uvedené platí - vzhľadom

na prejednaciu zásadu, ktorá ovláda civilné sporové konanie - len za predpokladu, že skutočnosti,
s ktorými sa absolútna neplatnosť právneho úkonu spája, vyjdú v konaní najavo. Žalobca však v
konaní nepreukázal existenciu skutočností, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru o rozpore predmetných
kúpnych zmlúv s dobrými mravmi.

68. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že motorové vozidlá zn. Mercedes-Benz E200, zn.
Mercedes-Benz V-Klasse a zn. Mitsubishi Pajero boli pôvodne vo vlastníctve žalovaného. Vykonaným
dokazovaním bolo takisto preukázané, že otec žalovaného v 1. rade (O.. K. S.) disponoval pohľadávkami
voči žalobcovi v celkovej výške 24.600,- eur. Žalobca konajúci prostredníctvom konateľa U.. B. D. dňa
18.03.2020 písomne uznal tento dlh čo do dôvodu aj výšky. Uznanie dlhu obsahuje všetky zákonom

vyžadované obsahové náležitosti a bolo vyhotovené v písomnej forme, ide teda o platný právny úkon.
Platné uznanie dlhu zakladá v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka (vyvrátiteľnú) právnu domnienku,
že dlh v čase uznania trval. Žalobca síce v podanej žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia spochybnil existenciu tohto dlhu, avšak neskôr v priebehu konania uznal, že tento dlh skutočne
existoval; išlo preto o nespornú skutočnosť. Žalobca tak pravdepodobne urobil pod ťarchou dôkazov,

keď najmä z výsluchov osôb v trestnom konaní (B. Š., A. I., B. D.) vyplynulo, že O.. K. S. požičal
finančné prostriedky v uvedenej výške. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok U.. B. D. v rámci svojho
výsluchu v tomto súdnom konaní. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.03.2020 O.. K. S. postúpil
svoje pohľadávky voči žalobcovi na svojho syna K. S. A.. (žalovaného v 1. rade). Táto skutočnosť bola
žalobcovi oznámená oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2020. Žalobca túto skutočnosť

v konaní nespochybnil (naopak, vtedajší konateľ žalobcu U.. B. D. ju v rámci svojej výpovede potvrdil),
išlo teda o nespornú skutočnosť. Postúpením pohľadávok sa žalovaný v 1. rade stal veriteľom žalobcu,
pričom v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka na neho prešlo aj príslušenstvo pohľadávok a
všetky práva s nimi spojené.

69. Tromi kúpnymi zmluvami zo dňa 30.06.2020 žalobca (konajúci prostredníctvom konateľa U.. B. D.)
predal predmetné motorové vozidlá žalovanému v 1. rade za kúpnu cenu spolu vo výške 24.600,- eur.
Kúpna cena bola uhradená započítaním vzájomných pohľadávok zmluvných strán vo výške, v akej sa
kryli (porovnaj §§ 580 a 581 Občianskeho zákonníka), t. j. dohodou zmluvných strán boli pohľadávkypredávajúceho (žalobcu) z titulu kúpnych cien vo výške 4.500,- eur, 5.100,- eur a 15.000,- eur započítané
voči pohľadávkam kupujúceho (žalovaného v 1. rade) vzniknutým zo zmlúv o pôžičke špecifikovaných
v jednotlivých kúpnych zmluvách (a korešpondujúcich zmluvám o pôžičke tak, ako sú tieto uvedené v

uznaní dlhu zo dňa 18.03.2020). Predmetné kúpne zmluvy súd vyhodnotil ako platné právne úkony,
keďže išlo o dostatočne určitý a zrozumiteľný prejav vôle zmluvných strán obsahujúci všetky zákonom
vyžadované náležitosti tohto zmluvného typu v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prevzatím
motorových vozidiel sa žalovaný v 1. rade v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka stal ich
vlastníkom.

70. Žalobca v konaní argumentoval, že predmetné kúpne zmluvy zo dňa 30.06.2020 sú absolútne
neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Existenciu rozporu s dobrými
mravmi žalobca videl najmä v tom, že dohodnutá kúpna cena predmetných motorových vozidiel bola
nižšia, ako je trhová hodnota týchto vozidiel (približne polovičná v porovnaní s trhovou hodnotou). Zo
stabilnej judikatúry najvyšších súdnych autorít, ako aj z odbornej literatúry však vyplýva, že neprimerane

vysoká alebo nízka cena (ba ani symbolická cena) sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho
úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (porovnaj Števček, M. a
kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2231, ako aj
Fekete, I. Občiansky zákonník. 4. zväzok (Záväzkové právo - zmluvy). Veľký komentár, 2. aktualizované
a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex. 2015. s. 44).

71. Účastníci kúpnej zmluvy nie sú viazaní alebo obmedzovaní pri dojednávaní výšky kúpnej ceny,
ktorá nie je upravená cenovým predpisom. Neprieči sa preto zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v
prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia
alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym

poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri
ktorom je zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej
zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu, nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tým, pravda, v niektorých,
individuálnych prípadoch nie je dotknutý možný dopad tohto ich dojednania napríklad z hľadiska

daňového. Posúdenie, či dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, pri ktorom dochádza k zvlášť hrubému
nepomeru medzi plnením a protiplnením, je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, závisí v každej veci
na individuálnych skutkových okolnostiach týkajúcich sa predovšetkým vzájomného vzťahu zmluvných
strán. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba preto posudzovať vždy komplexne, so zreteľom
na konkrétnu situáciu účastníkov úkonu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.06.2019 sp. zn. 3 Cdo 244/2018).

72. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny, tá je vo všeobecnosti stanovená predovšetkým dohodou, pričom
účastníci kúpnej zmluvy v zásade nie sú obmedzovaní v dojednaní výšky kúpnej ceny okrem prípadov,
na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená cenovým predpisom. Môžu si preto dojednať cenu,

ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej) ceny. Neprimerane nízka cena sama osebe nemôže viesť k
neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 21.06.2016 sp. zn. III. ÚS 412/2016).

73. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nízka kúpna cena sama osebe nemôže spôsobiť absolútnu

neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Posúdenie, či dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny je alebo nie je v
rozpore s dobrými mravmi, závisí v každej veci na individuálnych skutkových okolnostiach týkajúcich
sa predovšetkým vzájomného vzťahu zmluvných strán. Dobrými mravmi sa pritom rozumie súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem (pravidiel správania), ktoré v historickom vývoji osvedčujú

istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti
amajúpovahunoriemzákladných,t.j.tvoriazákladfundamentálnehohodnotovéhoporiadkuspoločnosti
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.08.2004 sp. zn. 25 Cdo 2648/2003 a uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

74. Rozpor s dobrými mravmi žalobca odôvodňoval nielen dojednaním nízkej kúpnej ceny, ale aj
tvrdením, že bývalý konateľ žalobcu spolupracoval so žalovaným (resp. s jeho otcom) na "tunelovaní"
žalobcu na úkor žalobcu a jeho spoločníkov. Toto svoje tvrdenie však žalobca v konaní nijako
nepreukázal. Súd preto nemohol dospieť k záveru, že predmetné kúpne zmluvy sú absolútne neplatnépre ich rozpor s dobrými mravmi. V takom prípade však žalobcovi nemohlo náležať vlastnícke právo k
predmetným motorovým vozidlám, a teda žalobca nemohol byť aktívne vecne legitimovaný na podanie
vlastníckej žaloby o vydanie týchto vozidiel.

75. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že dlh z pôžičiek vo výške 24.600,- eur, ktorý uznal jeho bývalý
konateľ, je fiktívny. Neskôr však toto svoje tvrdenie korigoval a existenciu dlhu voči žalovanému v 1.
rade (pôvodne voči O.. K. S.) uznal. Stále však zotrval na svojom tvrdení, že dohodnutá kúpna cena
(24.600,- eur) bola podhodnotená a skutočná hodnota týchto vozidiel bola vyššia (52.500,- eur). Žalobca

preukazoval hodnotu predmetných vozidiel len inzerátmi podobných vozidiel zverejnenými na webovej
stránke www.autobazar.eu. Z predmetných inzerátov a z tvrdení žalobcu však v prvom rade nebolo
vôbec možné ustáliť, či skutočne ide o porovnateľné vozidlá s porovnateľným vekom, najazdenými
kilometrami, motorom, výbavou a technickým stavom. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, že
všetky tieto parametre dokážu podstatným spôsobom ovplyvniť cenu vozidla tej istej značky a typu.
Žalovaný v 1. rade spochybnil žalobcom tvrdenú hodnotu vozidiel ich zlým technickým stavom, keď

poukázal na to, že vozidlo zn. Mercedes-Benz E200 bolo havarované, vozidlo zn. Mercedes-Benz V-
Klasse malo poškodený nárazník a kufor, ktorý nešiel otvoriť, a vozidlo zn. Mitsubishi Pajero bolo značne
skorodované. Ďalej uviedol, že všetky tieto vozidlá boli skoro rok a pol odstavené vo dvore areálu
spoločnosti. Túto skutočnosť potvrdili vo svojej výpovedi žalovaný v 1. rade i svedok U.. B. D.. Žalovaný
v 1. rade predložil fotografie vozidla zn. Mitsubishi Pajero, z ktorých vyplýval zanedbaný technický stav

tohto vozidla (najmä korózia podvozku). Žalovaný v 2. rade predložil fotografie vozidla zn. Mercedes-
Benz E200, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že toto vozidlo bolo havarované a malo zdemolovanú
prednú (motorovú) časť. Žalobca na tieto skutkové tvrdenia žalovaných a na predložené listinné dôkazy
žiadnym spôsobom nereagoval ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie skutočnej
ceny týchto vozidiel. Žalobca takisto žiadnym spôsobom nereflektoval na skutočnosť, že žalovaný v 1.

rade predal tretej osobe vozidlo zn. Mercedes-Benz E200 za kúpnu cenu vo výške 5.000,- eur a vozidlo
zn. Mercedes-Benz V-Klasse za kúpnu cenu vo výške 14.900,- eur. Žalovaný v 1. rade teda obidve
vozidlá predal za nižšiu cenu, než za akú ich kúpil od žalobcu. Všetky tieto skutočnosti spochybňujú
(vyvracajú) žalobcom tvrdenú hodnotu vozidiel. Konajúci súd preto konštatuje, že žalobca neuniesol
svoje dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnej hodnoty týchto vozidiel.

76. Navyše, ak by aj skutočná hodnota týchto vozidiel bola vo výške 52.500,- eur (ako to tvrdil žalobca),
nešlo by o neprimerane nízku kúpnu cenu. Kúpna cena vo výške 24.600,- eur - teda zhruba v polovičnej
výške - nie je takou neprimerane nízkou kúpnou cenou, pri ktorej by dochádzalo k zvlášť hrubému
nepomeru medzi plnením a protiplnením (pozri vyššie uvedenú ustálenú prax najvyšších súdnych

autorít). Naopak, výsledky vykonaného dokazovania svedčia o tom, že takto dohodnutá kúpna cena v
konkrétnych skutkových okolnostiach prejednávaného prípadu nevybočovala z rámca dobrých mravov.
Okrem zlého technického stavu je možné poukázať aj na skutočnosť, že poskytnuté pôžičky boli
bezúročné a že žalovaný v 1. rade si voči žalobcovi neuplatňoval žiadne úroky z omeškania. Existenciu
takejto dohody potvrdil okrem žalovaného v 1. rade aj svedok U.. B. D., ktorý bol v tom čase konateľom

žalobcu.

77. Ani ďalšie tvrdenie žalobcu, že jeho bývalý konateľ U.. B. D. sa spolu s O.. K. S., resp. s jeho synom
K. S.Ý. A.. (žalovaný v 1. rade) podieľal na tunelovaní spoločnosti, nebolo v konaní nijako preukázané.
Naopak, samotný žalobca v priebehu konania uznal, že O.. K. S. (ktorý sa mal stať na základe zmlúv o

prevode obchodného podielu 50%-ným spoločníkom v spoločnosti) požičiaval spoločnosti svoje vlastné
finančné prostriedky. Takisto aj svedok U.. B. D. v rámci svojej výpovede zrozumiteľne vysvetlil, aké
pohnútky ho viedli k predaju predmetných vozidiel žalovanému v 1. rade. Uviedol, že chcel činnosť
spoločnosti ukončiť, keďže tá už dlhšiu dobu nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Overil si u
účtovníčky, ktorá mu potvrdila, že spoločnosť má dlh voči žalovanému v 1. rade vo výške 24.600,- eur.

Keďže spoločnosť nemala finančné prostriedky na splatenie tohto dlhu, súhlasil s ponukou žalovaného
v 1. rade, že dlh sa vyrovná odkúpením motorových vozidiel vo vlastníctve spoločnosti a započítaním
pohľadávky spoločnosti na zaplatenie kúpnej ceny s pohľadávkami žalovaného v 1. rade zo zmlúv
o pôžičke. Takýmto spôsobom chcel konateľ dostať spoločnosť "na nulu" a zároveň sa chcel vyhnúť
sporom so žalovaným v 1. rade a zabrániť tak vzniku škody. Žalovaný v 1. rade takto postupoval

s úmyslom uspokojiť svoju pohľadávku voči žalobcovi z titulu zmlúv o pôžičke. Konanie vtedajšieho
konateľa žalobcu U.. B. D. a žalovaného v 1. rade, ako ani ich pohnútky tak nie je možné vyhodnotiť
ako rozporné s dobrými mravmi, ktoré slúžia ako materiálny korektív v občianskoprávnych vzťahoch.
Korektív dobrých mravov sa pritom môže aplikovať len vo výnimočných situáciách, keď je konaniezúčastnených v hrubom rozpore so základnými spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami a
keď by aplikácia príslušných právnych noriem viedla k neprimeranej tvrdosti zákona. Nič také však v
prejednávanom prípade nebolo tvrdené a ani preukázané.

78. Pokiaľ bol žalobca toho názoru, že jeho vtedajší konateľ U.. B. D. predal vozidlá za nižšiu než ich
skutočnú cenu, mal možnosť domáhať sa voči nemu náhrady škody podľa § 135a ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Konateľ spoločnosti je totiž povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä je povinný zaobstarať si a

pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej
pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti (§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka). Konateľ, ktorý porušil
svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobil

(§135aods.2Obchodnéhozákonníka).Skutočnosť,žekonateľspoločnostiprivýkonesvojejpôsobnosti
porušil svoje povinnosti, však nepostačuje na prijatie záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu
pre rozpor s dobrými mravmi.

79. Žalobca neuviedol žiadne také ďalšie skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, ktoré by indikovali

konanie žalovaného v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi, a takéto konanie žalovaného v 1. rade
ani nepreukázal. Naopak, žalobcom predložené listinné dôkazy poukazujú skôr na to, že jeho súčasný
konateľ X. Č. sa pomerne agresívnym spôsobom a bez právneho základu domáhal voči všetkým
zúčastneným niečoho, na čo v tom čase v zmysle zákona nemal právny nárok. X. Č. ako správca
dedičstva po svojom nebohom otcovi A. Č. spravoval okrem iného obchodný podiel v spoločnosti AFZ

plus, s.r.o. Mal teda v zásade tie isté práva, aké má spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným.
Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným vykonáva svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a
kontrolyjejčinnostinavalnomzhromaždenívrozsahuaspôsobomustanovenýmvspoločenskejzmluve,
prípadne v stanovách (§ 122 ods. 1 Obchodného zákonníka). Okrem toho môže spoločník požadovať
od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti (§ 122 ods.

2 Obchodného zákonníka). X. Č. teda v čase, keď bol len správcom dedičstva po svojom nebohom
otcovi, nemal žiaden nárok na vydanie účtovníctva či ostatných obchodných dokumentov spoločnosti.
Ako spoločník spoločnosti mal nanajvýš právo nahliadať do dokladov spoločnosti, tieto svoje práva však
mohol uplatňovať len voči konateľovi spoločnosti, nie voči účtovníčke spoločnosti či iným tretím osobám.
X. Č. ako osoba vykonávajúca práva spoločníka takisto nemal žiaden právny nárok na vydanie kľúčov

od sídla spoločnosti, na sprístupnenie a vstup do sídla spoločnosti či na vydanie a používanie majetku
spoločnosti. Ak aj chcel informácie o záležitostiach spoločnosti alebo ak chcel nahliadnuť do dokladov
spoločnosti, mal sa obrátiť na vtedajšieho konateľa spoločnosti U.. B. D., a nie na účtovníčku spoločnosti
A. I. či na žalovaného v 1. rade. X. Č. sa však v tom čase na konateľa spoločnosti U.. B.W. D. neobrátil,
pričom v rámci výsluchu len lakonicky skonštatoval, že konateľa nekontaktoval na adrese jeho bydliska

(uvedenej v obchodnom registri) z dôvodu, že táto adresa nemusela byť platná.
Takisto platí, že ani žalovaný v 1. rade nebol v tom čase oprávnený poskytnúť X. Č. kľúče od
sídla spoločnosti či umožniť mu vstup do sídla spoločnosti a nakladanie s majetkom spoločnosti.
Nehnuteľnosť, v ktorej mal žalobca sídlo, nebola v tom čase vo vlastníctve žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade nebol v tom čase ani spoločníkom a konateľom spoločnosti JVD real, s. r. o., ktorá

mala sídlo v tej istej nehnuteľnosti. Tým bol O.. K. S. (otec žalovaného v 1. rade), ktorý však v tom
čase už nežil (zomrel dňa XX.XX.XXXX), pričom dedičské konanie skončilo až uznesením Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 22.12.2020 sp. zn. 38D/47/2020. Žalovaný v 1. rade na rozdiel od X. Č. nebol
ustanovený za správcu dedičstva, takže až do skončenia dedičského konania po svojom otcovi nebol
oprávnený s touto nehnuteľnosťou či obchodnou spoločnosťou akokoľvek nakladať.

Súd ďalej konštatuje, že z výpisu z obchodného registra žalobcu zistil, že X. Č. bol za konateľa žalobcu
vymenovaný až dňa 27.08.2020. O tejto skutočnosti žalobca predložil aj zápisnicu z mimoriadneho
valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 27.08.2020. Žalobca, resp. X. Č. v rámci svojho výsluchu síce
tvrdil, že zvolal valné zhromaždenie spoločnosti už na dňa 11.07.2020 a že toto valné zhromaždenie
bolo uznášaniaschopné a on na ňom bol vymenovaný za konateľa, tieto svoje tvrdenia však žiadnym

spôsobom nepreukázal. Naopak, v rámci svojho výsluchu uviedol, že firma Bright Ideas, ktorá mu
zabezpečovala zápis zmien do obchodného registra, mu odporučila zopakovať valné zhromaždenie; on
sa riadil ich pokynmi a valné zhromaždenie zopakoval dňa 27.08.2020. Súd by sa mohol len domýšľať,
že dôvodom opakovania mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 27.08.2020 bola neplatnosť prvéhomimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 11.07.2020 (resp. neplatnosť uznesení prijatých na tomto
valnom zhromaždení). V každom prípade však platí, že žalobca svoje skutkové tvrdenie ohľadom
vykonania mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 11.07.2020 nepreukázal, pričom súd z výpisu z

obchodného registra žalobcu zistil, že X. Č. bol za konateľa žalobcu vymenovaný až dňa 27.08.2020.
Súd tento dôkaz vykonal aj bez návrhu, pretože obchodný register ako verejný register nasvedčoval
tomu, že skutkové tvrdenie žalobcu je v rozpore so skutočnosťou (porovnaj § 185 ods. 2 Civilného
sporového poriadku). Súd preto vychádzal z toho, že X. Č. bol vymenovaný za konateľa žalobcu až na
mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu dňa 27.08.2020. Až od tohto okamihu bol X. Č. oprávnený

nakladať s majetkom spoločnosti a disponovať s účtovníctvom spoločnosti.

80. Ani ďalšie skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade bez právneho titulu užíval vozidlo
žalobcu zn. Škodu Octavia, nebolo v konaní preukázané, resp. sa vykonaným dokazovaním ukázalo ako
nepravdivé. Žalovaný v 1. rade totiž predložil kartu zamestnanca, z ktorej vyplýva, že bol zamestnancom
žalobcu v období od 01.06.2018 do 31.01.2019. Žalovaný v 1. rade v rámci svojho výsluchu uviedol,

že v tom čase auto používal na pracovné účely, keďže jeho pracovnou náplňou bolo najmä preberanie
pošty a zanášanie gastrolístkov zamestnancom (žalobca v tom čase vykonával činnosť strážnej služby
a ochrany objektov). Žalovaný neskôr toto vozidlo užíval na základe zmluvy o výpožičke zo dňa
13.06.2020, ktorú uzatvoril s U.. B.Š. D. ako vtedajším konateľom žalobcu. Vykonaným dokazovaním -
najmä výsluchom U.. B.W. D. - bolo navyše preukázané, že leasingové splátky za toto vozidlo platil zo

svojich vlastných finančných prostriedkov najprv O.. K. S. S.. a neskôr žalovaný v 1. rade (čo aj bola
podmienka vtedajšieho konateľa U.. B. D.). Ani v tomto prípade tak nie je možné hovoriť o "tunelovaní"
spoločnosti či o konaní v rozpore s dobrými mravmi.

81. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti konajúci súd konštatuje, že žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal, že by predmetné kúpne zmluvy boli absolútne neplatné pre ich rozpor s
dobrými mravmi. Keďže žalobca na základe týchto kúpnych zmlúv stratil vlastnícke právo k predmetným
motorovým vozidlám, nemohol sa v tomto konaní s úspechom domáhať ich vydania od žalovaných
(primárny žalobný návrh), resp. poskytnutia zodpovedajúcej peňažnej náhrady v prípade, ak by ich
vydanie nebolo možné (eventuálny žalobný návrh). Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

82.Žalobcanapojednávanídňa15.12.2022uviedol,žetrvánavýsluchusvedkaS.G..Výsluchostatných
svedkov, ktorých pôvodne navrhoval, už nežiadal. Ďalej navrhol, aby žalovaný v 1. rade predložil v
neanonymizovanej podobe kúpne zmluvy, ktorými previedol motorové vozidlá zn. Mercedes-Benz E200
a zn. Mercedes Benz V-Klasse na X. D.. Navrhol tiež, aby žalovaní v 2. a 3. rade predložili kúpne zmluvy,

na základe ktorých kúpili predmetné motorové vozidlá. Súd návrh na vykonanie týchto dôkazov zamietol,
keďže vykonané dokazovanie a na jeho podklade zistený skutkový stav bol dostačujúci pre rozhodnutie
súdu vo veci. Žalobcom navrhnuté dôkazy navyše súd nepovažoval za dôležité pre rozhodnutie vo veci,
t j. vykonanie týchto dôkazov nemohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci.
Súd vyhodnotil tri kúpne zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 30.06.2020 ako

platné právne úkony, preto nebol dôvod skúmať ďalšie kúpne zmluvy, ktorými sa vlastnícke právo k
predmetným motorovým vozidlám prevádzalo na ďalšie osoby (či už na X. D. alebo na žalovaných v
2. a 3. rade). Žalobca pritom žiadnym spôsobom netvrdil a ani nepreukazoval absolútnu neplatnosť
týchto ďalších kúpnych zmlúv. Existenciu svojho vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám
odvodzoval výlučne od toho, že na základe absolútne neplatných kúpnych zmlúv zo dňa 30.06.2020

žalovaný v 1. rade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k týmto vozidlám, v dôsledku čoho nemohol
následne previesť svoje vlastnícke právo k týmto vozidlám na ďalšie osoby (s poukazom na právnu
zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má). Vykonanie dokazovania
oboznámením týchto ďalších kúpnych zmlúv tak v žiadnom prípade nemohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu
vo veci.

Výsluch svedka S. G. žalobca navrhol z dôvodu, že tento svedok mal byť prítomný "na stretnutí, ktoré sa
odohralo medzi X. Č. a žalovaným v 1. rade, O.. A., O.. P. a ďalšími dvomi neznámymi osobami, ktoré
fyzicky zabránili X. Č. vstúpiť do sídla spoločnosti žalobcu".
Z e-mailovej správy X. Č. zo dňa 11.08.2020 (č. l. 325), ktorá bola adresovaná pravdepodobne jeho
právnemuzástupcovi,všakvyplýva,žemedziprítomnýmidošlolenk"nikamnevedúcejdebate".Navyše,

k tomuto stretnutiu malo dôjsť dňa 06.08.2020, kedy X. Č. ešte nebol konateľom žalobcu, a teda nemal
právo vstúpiť do sídla spoločnosti (pozri vyššie). Konajúci súd preto uzatvára, že ak by aj došlo k tomuto
stretnutiuspôsobom,ktorýX.Č.opísalvosvojeje-mailovejspráve(aktorýmalpotvrdiťnavrhnutýsvedok
S. G.), táto skutočnosť by nemala žiaden vplyv na rozhodnutie súdu vo veci.83. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešným žalovaným priznal

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V časti, v ktorej bolo konanie zastavené, žalobca zavinil zastavenie konania, keďže čiastočné späťvzatie
žaloby nijako neodôvodnil, resp. ho odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade voči nemu mal pohľadávku vo
výške 24.600,- eur. Žalobca je preto v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku povinný nahradiť trovy konania žalovaným.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava II.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.