Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/214/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011862
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2120011862.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X. augusta XXXX
v C., trvale bytom C., okr. Senica, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
o povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 5.
októbra 2022, č. k. 3Nt/97/2020-55, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. februára 2023 v Trnave,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného na
povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava vedenej pod sp. zn. 3T/37/2008
zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania
v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 3T/37/2008, ktorý dodatočne odôvodnil
sám, aj prostredníctvom obhajkyne, pričom namietal spôsob a postup pri vykonávaní znaleckého
dokazovania, poukazoval na nepoužiteľnosť výsledkov expertízneho skúmania, spochybnil závery

znaleckého posudku a páchanie trestnej činnosti závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a to
s poukazom na ustálenú judikatúru, čo považoval za nové skutočnosti zakladajúce dôvodnosť obnovy
konania, pretože tieto by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, resp. nevine.

Okresný súd v napadnutom uznesení ďalej uviedol, že pokiaľ odsúdený poukazoval na dobu páchania
trestnej činnosti, ktorú nemožno považovať v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
2Tdo/32/2011 zo dňa 25. októbra 2011 za dlhšiu, pretože v jeho prípade páchanie trestnej činnosti
nepresiahlo dobu jedného roka, potom prekonanie judikatúry platnej v čase vydania rozsudku súdu I.
stupňa,akoajuzneseniaodvolaciehosúdu,nemožnopovažovaťzaskutočnosťodôvodňujúcupovolenie
obnovy konania. Účinky novšej judikatúry nastávajú totiž do budúcnosti (ex tunc), je teda vylúčené

ich v súčasnosti považovať za skutočnosť alebo dôkaz súdu skôr neznámy tak, ako to vyžaduje §
394 ods. 1 Trestného poriadku. Vývoj judikatúry podľa okresného súdu predstavuje totiž skutočnosť,
na ktorú nemohol konajúci súd pri rozhodovaní o vine a treste odsúdeného v predmetnom konaní
prihliadnuť, nakoľko v tom čase takáto skutočnosť objektívne neexistovala a nastala až po vyhlásení
pôvodného rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania o povolení obnovy konania. Na túto zmenu
podľa okresného súdu nie je možné prihliadať, pretože spôsobilosť nových skutočností alebo dôkazov,

ktoré vyšli najavo neskôr, treba vždy posudzovať podľa právneho stavu existujúceho v čase vydania
pôvodného rozhodnutia (ex tunc).K spochybňovaniu znaleckého dokazovania a záverov znaleckého posudku okresný súd uviedol, že

odsúdený tieto počas konania žiadnym spôsobom nesporoval, naopak, jeho obrana, ktorá bola v
konečnom dôsledku vyhodnotená ako účelová a nepresvedčivá, spočívala len vo vyviňovaní sa spod
trestnej zodpovednosti tým, že tvrdil, že o pestovaní konope v objektoch patriacich k domu nevedel a
tiež nevedel o prítomnosti konope v dome.

Okresný súd ďalej v napadnutom uznesení uviedol, že v procese dokazovania pri rozhodovaní o návrhu
na povolenie obnovy konania nie je oprávnený nanovo hodnotiť dôkazy, ktoré vykonal a vyhodnotil súd
v pôvodnom konaní a doplnil, že za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Trestného
poriadku nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani
vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. zmýlil sa pri

hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (R 32/1992). Okresný súd ďalej
uviedol, že súd v pôvodnom konaní znalecké dokazovanie vykonával, čo nepochybne vyplýva z obsahu
spisu okresného súdu sp. zn. 3T/37/2008 a súd sa v pôvodnom konaní so znaleckým dokazovaním aj
vysporiadal a toto riadne vyhodnotil, čo potvrdil aj odvolací súd. To, že sa jeho hodnotenie odsúdenému
nepáči, nie je podľa okresného súdu dôvodom na obnovu konania.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť a odsúdený sťažnosť
zahlásil, ktorú odôvodnil sám, ako aj prostredníctvom obhajkyne. Obhajkyňa uviedla, že stanovisko
trestnoprávneho kolégia NS SR z 5. apríla 2016, sp. zn. Tpj/88/2015 je novou skutočnosťou, ktorá

zakladádôvodnapovolenieobnovykonania.Obhajkyňaďalejokresnémusúduvytýka,žesanezaoberal
nielen uvedených stanoviskom, ale ani rozhodnutím NS SR z 14. marca 2017, sp. zn. 6Tdo/28/2016,
na ktoré obhajoba poukazovala v návrhu na povolenie obnovy konania ako aj v priebehu verejného
zasadnutia.Obhajkyňapretonavrhla,abykrajskýsúdnapadnutéuzneseniezrušilavrátilvecokresnému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby sám vo veci rozhodol tak, že povolí obnovu konania,

ktoré bolo na Okresnom súde Trnava vedené pod sp. zn. 3T/37/2008.

Odsúdený v sťažnosti uviedol, že v odôvodnení svojho návrhu na povolenie obnovy konania sa snažil
popísať, že dôkaz č. 14 bol zničený na samom začiatku trestného stíhania, a to nie jeho chybou.

Odsúdený namieta, že z pôvodných 80 ks zaistených rastlín bola expertízne preukázaná len v dvoch
rastlinách zvýšená hodnota THC a u zvyšných 78 ks zaistených rastlín analýza nebola vôbec robená,
v dôsledku čoho nie je možné predmetných 78 ks rastlín označiť za rastliny rodu Cannabis. Odsúdený
zastáva názor, že v jeho prípade bolo potrebné expertízne analyzovať každú jednu zaistenú rastlinu.
Odsúdený ďalej poukazuje na Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, jeho čl. 4 ods. 2, podľa ktorého nie je prekážkou na povolenie obnovy konania, ak nové,
alebo novoodhalené skutočnosti, alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť
rozhodnutie vo veci. Odsúdený preto navrhol, aby krajský súd svojim rozhodnutím povolil obnovu
konania, ktoré bolo na Okresnom súde Trnava vedené pod sp. zn. 3T/37/2008.

Prokurátor sa k odôvodneniu sťažnosti odsúdeného do predloženia veci krajskému súdu nevyjadril.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, aleboc) nie je dôvodná.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté

uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní

obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania
osťažnostiprotirozhodnutiuopokračovanívochrannomliečení,prepustenízochrannéholiečeniaalebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného poriadku ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju
oddeliť od ostatných alebo ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia, obmedzí nadriadený orgán svoje
rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.

Krajský súd na základe riadne a včas podanej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba podľa § 192
ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako
aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že okresnému súdu bol dňa 19.
augusta 2020 doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 3T/37/2008. Odsúdený ďalším podaním prostredníctvom ustanoveného obhajcu
svoj návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 14. marca 2017, sp. zn. 6Tdo/28/2016, ktorý považuje za novú skutočnosť
zakladajúcu dôvodnosť obnovy konania, pretože podľa predmetného rozsudku Najvyššieho súdu SR na
uznanie viny nepostačuje znalecké dokazovanie, ktoré nie je vykonané ohľadom všetkých zaistených
rastlín. Odsúdený ďalej doplnil, že v jeho prípade bolo znalecké dokazovanie vykonané len na základe
predložených vzoriek, pričom za nesprávny označil aj výber rastlín, ktoré predstavovali vzorku, z ktorej

bolo vypočítané množstvo obvykle jednorazových dávok drogy, pretože vybrané boli rastliny, ktoré
boli najväčšie, najviac rozkvitnuté a potenciálne najbohatšie na upotrebiteľný materiál, pričom tieto
neboli vyfotografované a očíslované, v dôsledku čoho ich nie je možné identifikovať a porovnať
ich veľkosť s rastlinami, ktoré neboli použité pre vytvorenie reprezentatívnej vzorky. Odsúdený tiež
namieta, že vybrané rastliny neboli dostatočne vysušené, dôsledkom čoho došlo k veľkému množstvu

upotrebiteľných častí a tým nesprávnemu výpočtu obvykle jednorazových dávok drogy. Odsúdený tiež
namieta, že trestnú činnosť nespáchal po dlhší čas a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
z 25. októbra 2011, sp. zn. 2Tdo/32/2011. Odsúdený preto navrhol, aby okresný súd jeho návrhu na
povolenie obnovy konania vyhovel, zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava z 26. februára 2009, sp. zn.
3T/37/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 29. apríla 2014, sp. zn. 3To/21/2014 ako aj

ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, prerušil mu výkon trestu a prepustil
ho na slobodu.

Odsúdený návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil aj sám podaním doručeným okresnému súdu

dňa31.augusta2021,vktoromokreminéhouviedol,ževpôvodnomkonaníneboloznaleckyskúmaných
všetkých 80 ks zaistených rastlín a namieta, že každá jedna zaistená rastlina mala byť odvážená
samostatne a samostatne i fotograficky zadokumentovaná. Keďže sa tak nestalo, podľa odsúdeného
KEÚ PZ nemohol o rastlinách, ktoré mu neboli odovzdané na znalecké skúmanie tvrdiť, že išlo o rastliny
rodu Cannabis a ani dospieť k záveru, či všetky rastliny obsahovali THC v koncentrácii, ktorá je spôsobilá

vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť. Odsúdený ďalej citoval stanovisko trestnoprávneho
kolégia NS SR z 5. apríla 2016, sp. zn. Tpj/88/2015 a uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou je
práve zistenie, či všetky zaistené rastliny obsahovali THC. Odsúdený ďalej poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 14. marca 2017, sp. zn. 6Tdo/28/2016, ktorý je spolu s označeným stanoviskomtrestnoprávneho kolégia nutné považovať za nové skutočnosti súdu skôr neznáme odôvodňujúce
povolenie obnovy konania. Odsúdený ďalej uvádza prepočet hmotnosti zaistených rastlín predložených
na znalecké skúmanie pred a po ich vysušení a namieta, že výsledky prepočtu nezodpovedajú

skutočnosti, že jednému kilogramu suchého extraktu rastlín rodu Cannabis má zodpovedať sedem
kíl rastlín rodu Cannabis pred ich vysušením, čo je uvedené v Prílohe č. 1 zákona č. 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, z čoho potom vyvodzuje, že došlo
k manipulácii s dôkaznou situáciou. Odsúdený tiež pripojil tabuľky jednotlivých prepočtov podľa dvoch
odborných štúdií, zákona č. 139/1998 Z. z. ako aj skúmania vykonaného KEÚ PZ pre dokumentovanie

rozdielnych hodnôt či už vlhkosti, resp. hmotnosti upotrebiteľných častí zaistených rastlín. Odsúdený tiež
namieta, že expertízne skúmanie nebolo vykonané na žiadnej rastline pred jej vysušením. Odsúdený
ďalej namieta nesprávny výpočet hodnoty upotrebiteľných častí zaistených rastlín ako aj nesprávnu
aplikáciu kvalifikačného znaku „po dlhší čas“ a poukazuje na čas, ktorý uplynul od zaistenia rastlín
do odovzdania dvoch zaistených rastlín na znalecké skúmanie, keď k zaisteniu rastlín došlo dňa 12.
septembra 2006 a k odovzdaniu dvoch rastlín na znalecké skúmanie až dňa 20. septembra 2006, z čoho

potom vyvodzuje, že znalecké skúmanie bolo vykonané na iných ako zaistených rastlinách.

Z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 3T/37/2008 krajský súd zistil, že odsúdený bol rozsudkom
Okresného súdu Trnava z 26. februára 2009, sp. zn. 3T/37/2008 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods.
3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona mu bol tiež

uložený ochranný dohľad na 1 (jeden) rok, pričom Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 29. apríla
2014, sp. zn. 3To/21/2014 odvolanie odsúdeného proti rozsudku okresného súdu podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol.

Z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, ČVS: KRP-86/OVK-TT-2007 a v ňom
žurnalizovanej zápisnice o vykonaní domovej prehliadky vyplynulo, že pri domovej prehliadke vykonanej
dňa 12. septembra 2006 bolo okrem iného v skleníku zaistených aj celkom 80 rastlín konope, a to 29
ks malých rastlín a 51 ks veľkých rastlín, pričom zo záznamu OR PZ v Senici zo dňa 12. septembra
2006 vyplýva, že 29 ks malých rastlín malo výšku v rozmedzí od 20 do 40 cm a 51 ks rastlín malo

výšku v rozmedzí od 180 do 200 cm, pričom všetky zaistené rastliny vážili v surovom stave spolu 52,5
kg. Z vykonaného váženia bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Z ďalšieho záznamu OR PZ v Senici
vyplýva, že dňa 12. septembra 2006 bolo vykonané aj samostatné váženie 29 ks malých rastlín, ktorých
celková hmotnosť bola 2,81 kg, pričom odpočítaním tejto hmotnosti od celkovej hmotnosti 52,5 kg
zaistenýchrastlínbolazistenácelkováhmotnosť51ksveľkýchrastlín49,69kg.Zpredmetnéhozáznamu

vyplýva, že na žiadosť KEÚ PZ bola vyšetrovateľom spomedzi množstva malých rastlín vybraná jedna
rastlina strednej veľkosti a rovnako aj spomedzi množstva veľkých rastlín jedna rastlina pre expertízne
skúmanie. Ostatné zaistené rastliny boli spoločne uložené do vonkajšieho skladu OR PZ v Senici, kde
mali byť ponechané do doby ich vysušenia a následnej komisionálnej likvidácie.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ č. PPZ-10268/KEU-BA-EXP-2006 zo dňa 4. apríla 2007, ktorý je
súčasťou vyšetrovacieho spisu vyplýva, že v zaistenej malej rastline predloženej na znalecké skúmanie
bol zistený obsah THC vo výške 3,0 % hmotnostných a v zaistenej veľkej rastline predloženej na
znalecké skúmanie bol zistený obsah THC vo výške 3,4 % hmotnostných. Z predmetného znaleckého

posudku zároveň vyplýva, že hmotnosť malej zaistenej rastliny predloženej na znalecké skúmanie pred
jej vysušením bola 44,45 g, po vysušení 28,25 g, z toho upotrebiteľná časť 18,87 g a hmotnosť veľkej
zaistenej rastliny predloženej na znalecké skúmanie pred jej vysušením bola 1.360 g, po vysušení
839,2 g, z toho upotrebiteľná časť 460,6 g. Z uvedených hmotnostných údajov KEÚ PZ ustálil hmotnosť
upotrebiteľnej časti všetkých zaistených malých rastlín na 1.192 g a hmotnosť upotrebiteľnej časti

všetkých zaistených veľkých rastlín na 16,828 kg. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom
dňa 26. februára 2009 vyplýva, že zápisnica o vykonaní domovej prehliadky a záznamy (bod 17)
boli oboznámené na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Trestného poriadku a znalecký
posudok KEÚ PZ bol postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom strán na hlavnompojednávaní prečítaný, pričom obhajoba ani k oboznámeným listinám a ani k znaleckému posudku KEÚ
PZ nemala žiadne pripomienky.

Pokiaľ ide o návrh na povolenie obnovy konania krajský súd konštatuje, že tento bol podaný oprávnenou
osobou, a to odsúdeným, čo vyplýva z ustanovenia § 396 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého
V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby,
ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti

jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania. Taký návrh môžu urobiť aj po smrti obvineného.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových
zisteniachprávoplatnýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov,pokiaľdodatočnevyšlinajavonovéskutočnosti
a dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a nemohli sa ani brať do úvahy. Všeobecné súdy však nemôžu

v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy podľa Trestného poriadku preskúmavať napadnuté
meritórne rozhodnutie (jeho vecnú správnosť) ani posudzovať otázku viny či trestu.

Pre rozhodovanie o povolení obnovy konania sú významné také skutočnosti alebo dôkazné

prostriedky, ktorými sú spochybňované usvedčujúce dôkazy vykonané v pôvodnom konaní. Hodnotenie
predložených dôkazov nesmie presahovať rámec zistenia, či je pravdepodobné, že tvrdená skutočnosť
či nový dôkaz sám, alebo v spojení s už vykonaným dokazovaním by mohol privodiť zmenu rozhodnutia.
Výsledkom hodnotenia nemôže a nesmie byť nové, zmenené skutkové zistenie. Skrz uvedené
hodnotenie je potrebné dosiahnuť určitý stupeň pravdepodobnosti, že zmena rozhodnutia je možná.

Ide teda o posúdenie otázky, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú spôsobilé samy osebe alebo v
spojení so skutočnosťami a dôkazmi známymi súdu či iným orgánom činným v trestnom konaní už skôr
odôvodniť iné, pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie. Toto skúmanie spočíva v porovnaní dôkazov
dosiaľ vykonaných a doterajších skutkových zistení s dôkazným významom nových skutočností, resp.
nových dôkazov. Pokiaľ by bolo možné dospieť k vysokému stupňu pravdepodobnosti, resp. plne

odôvodnenému predpokladu (nie je nevyhnutná absolútna istota v tomto smere) o tom, že by na základe
nových skutočností a dôkazov mohlo dôjsť k zmene pôvodného rozhodnutia, je namieste rozhodnúť o
povolení obnovy konania.

Novou skutočnosťou (t. j. skutočnosťou predtým neznámou) je taká skutočnosť, ktorá nebola zisťovaná
alebo nebola predmetom dokazovania v predchádzajúcom konaní, ktorého sa obnova konania týka,
alebo skutočnosť, ktorá síce bola predmetom dokazovania, ale s úplne iným výsledkom. Novou
skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv
na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne

preukázať novými dôkazmi. Obnove konania pritom nebráni, ak odsúdený o existencii týchto skutočností
vedel,nozakýchkoľvekdôvodovichneuviedol.Dôležitéjelento,čitietoskutočnostiboliznámeorgánom
činnýmvtrestnomkonaní,resp.súdu.Zanovéskutočnostialeniejemožnépovažovaťskutočnosti,ktoré
sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj v tom prípade, keď sa s nimi súd nevyrovnal alebo ich prehliadol.

Dôkazy skôr neznáme sú dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli obsiahnuté v spise, uplatnené
niektorou procesnou stranou alebo ktoré neboli vykonané. Neznámym dôkazom môže byť aj dôkaz
v pôvodnom konaní síce vykonaný, ale s novým obsahom, pričom v takomto prípade by mala byťpredmetom rozhodnutia súdu aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu (napr. zmena
výpovede svedka). Neznámym dôkazom potom môže byť aj výpoveď svedka, ktorý na hlavnom
pojednávaní využil svoje právo a odoprel vypovedať, avšak neskôr svoje rozhodnutie zmení a vypovedať

chce. Aj v týchto prípadoch ale musí byť predmetom rozhodnutia súdu aj okolnosť, pre ktorú došlo
k obsahovej zmene dôkazu.

Krajský súd uvádza, že odsúdený sa návrhom na povolenie obnovy konania v podstate domáha

prehodnotenia znaleckého dokazovania vo vzťahu k rastlinám konope zaisteným pri domovej prehliadke
s tým, že je toho názoru, že mali byť znalecky skúmané všetky zaistené rastliny a nielen vzorka
jednej rastliny z každej z dvoch skupín zaistených rastlín a zároveň žiada, aby bol zistený skutkový
stav inak právne posúdený. K výhradám odsúdeného sa okresný súd vyjadril v napadnutom uznesení
a krajský súd sa s odôvodnením napadnutého uznesenia okresným súdom stotožňuje bez potreby
jeho opakovania. Odhliadnuc od uvedeného však krajský súd v záujme toho, aby odsúdený dostal na

svoje relevantné otázky odpoveď, považuje za potrebné k inak správnemu odôvodneniu napadnutého
uznesenia okresného súdu uviesť aj ďalšie skutočnosti.

Krajský súd uvádza, že podstatou znaleckého dokazovania vykonaného v pôvodnom konaní vedenom

podsp.zn.3T/37/2008bolovzorkovanie,tedavybratievzorkyzoskupinydruhovoaveľkostnerovnakých
zaistených rastlín. Krajskému súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že KEÚ PZ tak postupuje aj
v aktuálnom čase. Zo záväznej pracovnej inštrukcie KEÚ PZ č. ZPI-CH-061-A/2019 zo dňa 13. marca
2019 (platnej od 16. júla 2019) upravujúcej prípravu vzoriek drog pre kvalitatívne a kvantitatívne analýzy
vo vzťahu k rastlinám rodu Cannabis (konope) vyplýva, že vzorkovanie materiálov je nevyhnutné

a vykonáva sa rutinne, pretože analyzovanie všetkých predložených materiálov je časovo a ekonomicky
enormne náročné a získané informácie sa v podstate nelíšia od hodnôt získaných pomocou analýzy
reprezentatívnych vzoriek. Princípom vzorkovania je vybrať primárnu vzorku redukciou hmotnosti
predloženého materiálu, z ktorej sa po ďalšej homogenizácii pripravia analytické vzorky. Primárnou
vzorkou je odobraté množstvo materiálu získané použitím správneho vzorkovania a analytickou vzorkou

je posledné odobraté množstvo materiálu, spravidla z primárnej zložky.

V prípade skúmania súborov s väčším počtom kusov čerstvých rastlín konope sa z každého súboru
čerstvých rastlín odoberie reprezentatívna vzorka. Dôležité je pritom vizuálne posúdenie, pretože len

vizuálnym skúmaním celých rastlín sa dá posúdiť ich taxonomické zaradenie a stupeň zrelosti. Ak pri
vizuálnom posúdení súboru rastlín nie sú pozorované morfologické rozdiely, možno o celom súbore
urobiť závery aj po preskúmaní náhodne odobratej reprezentatívnej vzorky. Príprava reprezentatívnej
vzorky prebieha tak, že sa vizuálne posúdia rastliny pestované za rovnakých podmienok a rozdelia sa do
jednotlivých súborov na základe charakteristických znakov (približne rovnaká výška, rovnaké štádium

rastu, zhodná morfológia) a reprezentatívna vzorka sa odoberá z každého súboru osobitne na základe
počtu rastlín v súboroch, pričom počet rastlín tvoriacich reprezentatívnu vzorku je druhou odmocninou
z celkového počtu rastlín daného súboru a v prípade súborov menších ako 11 sa odoberú všetky rastliny
a v prípade súborov s počtom rastlín 11 a viac sa odoberá počet rastlín podľa tabuľky, ktorá je uvedená
v predmetnej inštrukcii. Rastliny sa odoberajú náhodným výberom z rôznych miest vybraného súboru,

a to len ich nadzemné časti bez koreňového systému.

Z postupu KEÚ PZ opísaného v bodoch 26 a 27 vyplýva, že KEÚ PZ aj v prípade trestnej veci
odsúdeného postupoval v podstate rovnako, keď z dvoch skupín zaistených rastlín, z ktorých každá

mala viac ako 11 ks rastlín zadal vyšetrovateľovi pokyn na vybratie vzorky, ktorú predstavovala jedna
rastlina z každej z dvoch skupín zaistených rastlín a z analýzy každej vzorky vykonal prepočet hmotnosti
upotrebiteľnej časti sušiny a obsahu THC v ňom pre každú z dvoch skupín zaistených rastlín.

Krajský súd ďalej konštatuje, že odsúdený k svojmu návrhu na povolenie obnovy konania nepripojil
žiadny nový dôkaz, ktorý bol v pôvodnom konaní neznámy, preto ani krajský súd nevzhliadol existenciu
dôvodu na povolenie obnovy konania.Pokiaľ ide o výhradu obhajoby, že stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 5. apríla 2016, sp. zn.
Tpj/88/2015 je novou skutočnosťou, ktorá zakladá dôvod na povolenie obnovy konania, krajský súd

sa s touto výhradou nestotožňuje. Z predmetného stanoviska totiž okrem iného vyplýva, že rastliny
rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise, sú
omamnou látkou zaradenou v I. skupine prílohy č. 1. zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ak obsahujú psychotropnú látku
THCakoúčinnúlátku,atovkoncentrácii,ktorájespôsobilávyvolaťnávykapsychickúafyzickúzávislosť

ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 naposledy označeného zákona, pričom ak je uvedený predpoklad
splnený, potom sú rastliny rodu Cannabis (konopa) omamnou látkou v zmysle § 171 ods. 1 alebo §
172 ods. 1 Trestného zákona bez ohľadu na okolnosť, že ide o rastliny doposiaľ nespracované na účel
aplikácie sušením (prípadne lúhovaním), nakoľko suchý extrakt, tinktúra (etanolový výluh) a živica z
takých rastlín sú rovnako omamnými látkami, zaradenými (každá osobitne) v tej istej prílohe zákona.
Z uvedeného stanoviska tiež vyplýva, že doposiaľ pestované rastliny nie sú predmetom určeným na

nedovolenú výrobu omamnej látky alebo psychotropnej látky v zmysle § 173 ods. 1 Trestného zákona.
Krajský súd uvádza, že práve znaleckým dokazovaním vykonaným v pôvodnom konaní aplikáciou
vzorkovania a vychádzajúc z toho, že analyzovanie všetkých predložených materiálov je časovo
a ekonomicky náročné a získané informácie sa v podstate nelíšia od hodnôt získaných pomocou analýzy
reprezentatívnych vzoriek, bol preukázaný jednak obsah THC vo všetkých zaistených rastlinách ako aj

hmotnosť upotrebiteľného materiálu po ich vysušení.

Obhajoba ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. marca 2017, sp. zn. 6Tdo/28/2016,
Najvyšší súd SR v ňom okrem iného uviedol, že „Niet pochybností o tom, že rastliny rodu Cannabis

(konopa) sú uvedené v zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch, v prílohe 1, v skupine I. pod názvom omamné látky. Znaleckým skúmaním však nebol
vôbec zisťovaný obsah THC v týchto 27 čerstvých rastlinách - kríkoch a bez toho nie je možné tieto
rastliny označiť ako omamné látky, ale iba ako predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej látky,
ktorej rozsah - hmotnosť bol zistený. Uvedený stav nastal nesprávnym postupom orgánov činných v

trestnom konaní, vrátane dozorového prokurátora. Došlo totiž k zničeniu zaistených 27 kríkov konope.
Expertízne skúmanie až po vysušení 5 vzoriek a jeho výsledok je pre trestné konanie, vzhľadom na už
uvedené nepoužiteľné. Za daného stavu konanie obvineného spočívajúce vo vysadení a pestovaní 27
kríkov konope je možné kvalifikovať už iba ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 173 Tr. zák., ale iba za

podmienky, že prvostupňový súd bude akceptovať, alebo korigovať zistenú hmotnosť predmetu a
doplnené znalecké dokazovanie tomuto súdu dovolí ustáliť aj novo zistenú hodnotu tohto predmetu
určenému na nedovolenú výrobu omamnej látky.“ V trestnej veci, ktorá bola predmetom rozhodovania
Najvyššieho súdu SR, obvinený vo fóliovníku neoprávnene nasadil a pestoval 27 kríkov rastliny rodu
Cannabis siata (konope) o celkovej hmotnosti 80 kg, ktoré boli políciou zrezané, zaistené, odvážené,

rozdelené do 5 veľkostných skupín. Z každej tejto skupiny bola vybraná jedna čerstvá rastlina ako
reprezentatívna vzorka na znalecké skúmanie, ostatné rastliny zničili.

Krajský súd k rozsudku Najvyššieho súdu SR označenému v bode 31 uvádza, že tento na jednej strane

nezohľadňuje stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 5. apríla 2016, sp. zn. Tpj/88/2015, podľa
ktorého doposiaľ pestované rastliny nie sú predmetom určeným na nedovolenú výrobu omamnej látky
alebo psychotropnej látky v zmysle § 173 ods. 1 Trestného zákona a na strane druhej nevysvetľuje,
prečo malo byť znalecky skúmaných všetkých 27 ks zaistených rastlín. Krajský súd preto uzatvára, že
predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR nemá k trestnej veci odsúdeného žiaden vzťah.

K námietke obhajoby, že v pôvodnom konaní bol nesprávne aplikovaný kvalifikačný znak závažnejším
spôsobomkonania-podlhšíčaskrajskýsúduvádza,žeprípadnánesprávnaprávnakvalifikáciasprávne
zisteného skutku je dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, nie však

dôvodom na povolenie obnovy konania.Krajský preto súd uzatvára, že návrh na povolenie obnovy konania nebol dôvodný a okresný súd
postupoval správne, pokiaľ návrh odsúdeného zamietol. Keďže krajský súd nezistil žiaden dôvod na
zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm.

c) Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.