Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420202102
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8420202102.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátuJUDr.EvyŠofrankovejaJUDr.MartinaBaranavsporežalobcu:IntrumSlovakia,s.r.o.,sosídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. M., H.. XX.XXX.XXXX,
R. C. R. XXX/XX, XXX XX N. F., právne zastúpenému: JAKUBIS & PARTNERS, s. r. o., so sídlom

Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 2 938,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Csp/70/2020-108 zo dňa 01.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch I., II. a IV. a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 742 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2 742 eur od 27. 04. 2018 do zaplatenia.
II. P o v o ľ u j e žalovanému dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 70 eur mesačne, vždy do
20. dňa toho ktorého mesiaca žalobcovi, od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že nezaplatením čo
i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 86,62 %, s tým, že o
výškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudku.

2. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.
s. podal žalobu, ktorou sa domáha, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2 938,46 eur s
úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8 % ročne odo dňa 27.04.2018 do zaplatenia a na náhradu

trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola dňa 02.11.2017 uzatvorená
Zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám -
občanom. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2 742 eur. Žalovaný sa
zaviazalžalobcovinahradiťcelkovénákladyspojenéspôžičkou,atoformoupravidelných71mesačných
splátok vo výške 60 eur, teda celková suma pôžičky bez poistenia činila 4 260 eur. Celkové náklady

spotrebiteľa boli vo výške 1 518 eur. Tento svoj záväzok splácať úver riadne a včas žalovaný nesplnil ani
na základe predžalobných výziev, preto žalobca listom zo dňa 21.04.2018 vyzval žalovaného k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo, čím došlo k spoplatneniu dlhu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol
v omeškaní s úhradou splátok, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
t.j. okamžitú splatnosť úveru. Keďže je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu uplatňuje si aj
úroky z omeškania.

Uznesením č. k. 5Csp/70/2020 - 72 zo dňa 16.09.2021 tunajší súd pripustil zmenu účastníka na
strane žalobcu a to na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. a súčasne týmto uznesením nepribral dokonania ako osobitný subjekt na strane žalovaného občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu si splnil svoju zákonnú povinnosť
a žalovanému bola predžalobná upomienka zo dňa 28.02.2018 doručovaná, o čom svedčí doručenka
na adresu žalovaného podľa registra obyvateľov, pričom zákon nevyžaduje doručenie do vlastných
rúk. Zároveň sa jedná o postúpenie pohľadávky nebankového subjektu na iný nebankový subjekt, teda
nemusia byť splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalej uviedol, že zákonná

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia
absentuje. Dôsledku toho dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný bol tak na istine pôžičky povinný zaplatiť sumu 2 742 eur, teda sumu, ktorá mu bola zo strany
žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného neboli uhradené žiadne finančné prostriedky a teda
nesplatená časť pôžičky je vo výške 2 742 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou úveru žalovanému

reálne poskytnutou a sumou, ktorú žalovaný reálne žalobcovi na poskytnutý úver splatil. Súd prvej
inštancie v tejto časti nárok žalobcu považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
2 742 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov
na jednorazovú úhradu, súd prvej inštancie povolil žalovanému splátky dlžnej sumy v mesačných

splátkach po 70 eur, pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, pričom prvá splátka
sa stane splatnou 20. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Keďže žalovaný sa s
plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z
omeškania z dlžnej sumy 2 742 eur v žalobcom požadovanej výške 5% ročne.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods.1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I., II. a IV. podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, prípadne aby žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100%.
Uviedol, že predžalobná upomienka zo dňa 28.02.2018 nie je výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

Právny predchodca žalobcu nepostupoval v súlade s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku
čoho nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (a tým pádom ani postúpiť úver). Bonita dlžníka musí
byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy,
pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Keďže
žalobca v súvislosti s overením bonity žalovaného nemal k dispozícii všetky relevantné údaje, došlo tak

k naplneniu hypotézy § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa ustálenej judikatúry nezosplatnený
úver nemožno postúpiť na tretiu osobu, následkom čoho žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považujevcelomrozsahuzavecnesprávne.Jenázoru,žesúdprvejinštanciesadostatočnevysporiadal

s právnou aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam as jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne sa v plnej miere stotožňuje. V spore bolo
preukázané, že žalovaný poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatil, preto v súlade so zákonom a
princípomspravodlivostibolžalovanýzaviazanýsúdomnazaplateniesumynevrátenéhoúveru.Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané
odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

7. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku sa súd prvej inštancie opodstatnene zaoberal

predovšetkým otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci
z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.8. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.05.2021, právny predchodca žalobcu
postúpil na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti
upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasledujúce. V prejednávanej veci postupcom bola banka,

a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v
zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZoB“).

9. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, aby písomná výzva (banky) zo dňa
21.04.2018 po tom, čo bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním

jednotlivých už splatných splátok úveru, sa dostala, resp. mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného.
Podľa relácie poštového doručovateľa táto zásielka žalovanému doručená nebola s tým, že adresát je
na tomto mieste bydliska neznámy.

10. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez

bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

11. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má
oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek

písomnej výzve banky v omeškaní, teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je
nesplácaný určitú dobu dlh.

12. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému
právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá

v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do
zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo
v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade
so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

13. Podľa § 92 ods. 8 ZoB, (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka
realizovať pred postúpením pohľadávky.

15. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu

vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

16. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

17. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal postup veriteľa pri
poskytovaní úveru v súlade s § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských veciach. S poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje,
že je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta právnym
predchodcom žalobcu. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ako je tomu aj v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky
povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu
spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.
Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal jeho právny predchodca, a že
si splnil povinnosti plynúce pre neho z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“).

18. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa
využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa
zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018).

19. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,
ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu
spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať

spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,
konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo
stránrozpočtusamaosebekposúdeniuúverovejschopnostinepostačuje.Preúčelyposúdeniasplnenia
povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nie je smerodajné, aká

bola finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k
zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

20. Skúmanie bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu bez overenia výšky čistého mesačného
príjmu, výdavkov na živobytie, prípadné dlhy na poistení, daniach a podobne, nie je postačujúce pre

splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal
aj iné spomínané aspekty, napr. celkové mesačné výdavky žalovaného, nemohol si utvoriť reálny
obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti ním splácať dlh zo zmluvy.
Nemožno teda konštatovať, že zo strany právneho predchodcu žalobcu sa jednalo o konanie s odbornou
starostlivosťou. Iba vzájomným porovnaním všetkých rozhodujúcich činiteľov je totiž možné vyhodnotiť,

či spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva
uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Pokiaľ sa zistí, že veriteľ v prípade žalovaného nekonal
s odbornou starostlivosťou, ako to predpokladá § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nebol oprávnený
vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, ktorého konečná splatnosť má nastať až
20.10.2023.

21. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštancieriadiťsaprávnymnázoromvyslovenýmodvolacím

súdomvtomtorozhodnutí,opätovnevecprejednaťarozhodnúťstým,žezohľadnískutočnostiuvádzané
odvolacím súdom. Nové rozhodnutie je potrebné riadne a náležite odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2
CSP tak, aby bolo presvedčivé.23. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a je povinný dôsledne rešpektovať inštruktívnu
časť odôvodnenia odvolacieho súdu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).