Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414202204
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4414202204.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Y., Z. XX, zast. Advokátska kancelária Lion Law Partners s.
r. o., Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 85 579,60 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. júna 2022
č. k. 10C/29/2014-703 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. m e n í takto:

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 58,04% zo sumy 41
235,27 eura, ktorá suma predstavuje súčet žalobcovi právoplatne priznanej istiny vo výške 32 585,63

eura a právoplatne zamietnutých úrokov z omeškania vo výške 8 649,64 eura.

Súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 20,98%.

Súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 79,02%.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi vo výške 100% zo sumy 10 000,- eur, v ktorom rozsahu istiny bolo konanie zastavené (I.).
Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 17,16% zo sumy 55
628,35 eura, ktorá suma predstavuje súčet istiny právoplatne priznanej žalobcovi vo výške 32 585,63

eura a právoplatne zamietnutých celých úrokov z omeškania (II.). Súd priznal štátu nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 41,42% (III.). Súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému vo výške 58,58% (IV.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1, 2, § 251,
§ 256 ods. 1, § 257, § 470 ods. 1, 2 CSP a uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia 75 579,60 eura s príslušenstvom z titulu náhrady škody. V priebehu konania
požiadal o zmenu žaloby, pričom právoplatným uznesením tunajšieho súdu 10C/29/2014-134 zo dňa

05. 09. 2014 bola pripustená zmena žaloby, podľa ktorej sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi: 1. z titulu bolestného (vrátane straty na zárobku počas práceneschopnosti
a nákladov spojených s liečením) a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 75 579,60 eura a to do
15 dní po právoplatnosti rozsudku, 2. z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 10 000,- eur a to do
15 dní po právoplatnosti rozsudku, 3. úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 6 690,20 eura
od 21. 04. 2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 283,43 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia a

9,25% ročne zo sumy 68 382,- eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia a trovy konania na účet právneho
zástupcu žalobcu a to do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V ďalšom priebehu konania žalobca vzalžalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 10 000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy späť bez
uvedenia dôvodu po začatí pojednávania, žalovaný voči čiastočnému späťvzatiu žaloby výhrady nemal.
Žalobca poukázal v žalobe na skutočnosti, v zmysle ktorých dňa 27. 09. 2011 mal byť ako cyklista

zrazený vodičom motorového vozidla EČV: NZ XXXDB O. J., ktorý mal mať uzatvorenú poistnú zmluvu
na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Pri
dopravnej nehode mal žalobca utrpieť rozsiahle a závažné zranenia, ktoré si mali vyžadovať množstvo
lekárskych zákrokov, vrátane operačných, ktoré nakoniec mali mať za následok aj zanechanie trvalých
následkov. Ešte pred začatím súdneho konania si mal žalobca uplatniť u žalovaného nároky na bolestné

a sťaženie spoločenského uplatnenia po tom, čo si dal vypracovať znalecké posudky, no žalovaný
mal poukázať len čiastočné plnenie a predovšetkým mal brať do úvahy spoluzavinenie žalobcu ako
poškodeného v rozsahu 30%, s čím žalobca nesúhlasil. Na základe toho si žalobca v súdnom konaní
uplatnil nárok na zaplatenie bolestného 6 690,20 eura, ako rozdiel medzi požadovanou sumou 19
840,20 eura a žalovaným vyplatených 13 150,- eur, ďalej požadoval zaplatenie straty na zárobku
počas práceneschopnosti (PN) 330,- eur a nákladov spojených s liečením 53,13 eura, keď posledné

dve položky mali byť krátené žalovaným o 30% z dôvodu údajného spoluzavinenia poškodeného.
Súčet požadovaného bolestného, straty na zárobku počas PN a nákladov spojených s liečením tak
predstavovala suma 7 197,60 eura. Žalobca sa však v konaní domáhal voči žalovanému aj zaplatenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vyčíslil na 68 382,- eur ako rozdiel medzi výškou 82 687,20
eura uplatnených u žalovaného a čiastky vyplatenej žalovaným vo výške 14 305,20 eura. Celkovo

tak žalobca požadoval od žalovaného v konaní zaplatenie bolestného, straty na zárobku počas PN,
nákladov spojených s liečením a sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 75 579,60 eura a
to spolu s príslušenstvom, ktoré pozostáva z úroku z omeškania bližšie vymedzeného v žalobnom
návrhu. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Nespochybňoval skutkový stav ohľadom
priebehu dopravnej nehody, no spochybňoval rozsah a výšku bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia žalobcu nielen z hľadiska príslušných položiek, ale aj z dôvodu spoluzavinenia žalobcu na
dopravnej nehode v rozsahu 30%. Na základe toho realizoval plnenie v prospech žalobcu tak, ako bolo
uvedené v žalobe, a to aj v prípade straty na zárobku počas PN a nákladov spojených s liečením.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 10C/29/2014-367 zo dňa 09. 06. 2016 bolo konanie v časti
o zaplatenie istiny vo výške 10 000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zastavené, žalovanému

bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 27 545,54 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 255,62 eura od 19. 02. 2013 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 27 289,92 eura od 19.
11. 2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku, v zostávajúcej časti bola žaloba
zamietnutá, a napokon bolo vyslovené, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Tento rozsudok nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť

uplynutím odvolacej lehoty dňa 01. 07. 2016 len vo výrokoch: a) ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie
istiny vo výške 10 000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zastavené, b) ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 27 545,54 eura do 15 dní po právoplatnosti rozsudku, c)
ktorým bolo vyslovené, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Citovaný rozsudok bol napadnutý odvolaním žalobcu proti výroku, ktorým bola žaloba v

zostávajúcej časti zamietnutá a odvolaním žalovaného proti výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 255,62 eura od 19. 02.
2013 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 27 289,92 eura od 19. 11. 2013 do zaplatenia, všetko do 15
dní po právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre 9Co/602/2016-441, 9Co/603/2016
zo dňa 26. 10. 2017 bol citovaný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úroku

z omeškania zo sumy 27 545,54 eura potvrdený, v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej
inštancie bol zmenený tak, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 040,09
eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 127,81 eura od 19. 02. 2013 do zaplatenia
a 8,25% ročne zo sumy 4 621,68 eura od 19. 11. 2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej zamietajúcej časti bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený,

a napokon bolo vyslovené, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Tento rozsudok odvolacieho súdu bol napadnutý dovolaním tak žalobcu, ako aj dovolaním žalovaného.
Právoplatným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo/109/2018-559 zo dňa 27. 05.
2020 bol rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. 10. 2017 spisovej značky 9Co/602/2016 vo výroku,
ktorým: a) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej časti týkajúcej sa úroku z omeškania zo

sumy 27 545,54 eura, b) zmenil rozsudok súdu prvej inštancie zamietajúcej časti, v časti výroku „s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 127,81 eura od 19. 02. 2013 do zaplatenia a
8,25% ročne zo sumy 4 621,68 eura od 19. 11. 2013 do zaplatenia“ zrušený a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie. Napokon označeným uznesením dovolacieho súdu bolo dovolanie žalobcu odmietnuté.Právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre 9Co/95/2020-573 zo dňa 03. 09. 2020 odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úroku z omeškania zo sumy 27 545,54
eura zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol a zároveň v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa

úroku z omeškania zo sumy 5 040,09 eura rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

1.2. Aj napriek tomu, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), ani nová
práva úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov

v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska
výsledku v zásade zhodne, ako podľa doterajšej úpravy (nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020
sp. zn. II. ÚS 399/2019). Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých
výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde
o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku,
nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe

úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo
je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo
zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná
znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je
primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba

považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech, čo do základu uplatneného nároku a
súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu.
Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku
rozsudku (rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/191/2017). Obdobný názor je
vyslovený aj v komentári Civilného sporového poriadku autorov Edmund Horváth - Andrea Andrášiová

- Slavomíra Henčeková, vydavateľstvo Wolters Kluwer SR s. r. o., Bratislava, rok 2018, druhé doplnené
a prepracované vydanie, strany 694 až 695, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Nitre 7Co/297/2017 zo
dňa 21. 06. 2018. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP,
ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (k tomu napr. nález Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2014). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, nová právna úprava

už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2
CSP). Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len
čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Nepatrný neúspech Civilný
sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v
časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška

plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch
však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného
nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na
základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade
treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR, III.

ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška
nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom
(prípadne aj viacerými znalcami) môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“
odhaduje. Aj tu je zrejme primárnym fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Vhodným
riešením potom bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej

sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v
tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP), keďže ten, ako je
uvedené vyššie, sa skúma, čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku (Števček -
Ficová - Baricová - Mesiarkinová-Bajánková - Tomašovič a kolektív, Civilný sporový poriadok - Veľké
komentáre, Nakladateľstvo C. H. Beck, 2016, strany 926 až 927).

1.3. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 75 579,60 eura s úrokom
z omeškania 9% ročne zo sumy 6 690,20 eura (z bolestného) od 21. 04. 2012 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 8,75% ročne zo sumy 283,43 eura (z náhrady nákladov spojených s liečením a náhrady
za stratu na zárobku počas PN) od 30. 10. 2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9,25% ročne

zo sumy 68 382,- eur (zo sťaženia spoločenského uplatnenia) od 19. 11. 2013 do zaplatenia titulom
náhrady škody, ktorá pozostávala z nároku na bolestné v sume 6 690,20 eura, náhrady straty na zárobku
počas PN v sume 330,30 eura, nákladov na liečenie v sume 53,13 eura a sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 68 382,- eur. V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie 10 000,- eurtitulom nemajetkovej ujmy a táto zmena petitu bola uznesením súdu pripustená. Neskôr vzal žalobca
žalobu o úhradu nemajetkovej ujmy späť, v tejto časti bolo konanie právoplatne zastavené a predmetom
konania zostali nároky tak, ako boli uplatnené v pôvodnej žalobe. Predmetom konania tak boli jednak

nárok na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (u ktorých výška plnenia závisela
od znaleckého posudku a pri určovaní miery spoluzavinenia aj od úvahy súdu), nároky na náhradu
straty na zárobku počas PN a náklady na liečenie (u ktorých výška plnenia závisela pri určovaní miery
spoluzavinenia od úvahy súdu) a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy (ktorého výška plnenia závisela
od úvahy súdu). Ohľadne týchto nárokov teda platí, že v prípade, ak by žalobcovi bola priznaná len

časť z každého z týchto nárokov, považoval by sa ohľadom týchto nárokov za procesne úspešného. V
danejvecitovšakplatílenohľadnenárokovnanáhradubolestného,sťaženiaspoločenskéhouplatnenia,
náhrady straty na zárobku počas PN a nákladov na liečenie. U nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
to neplatí, pretože žalobca vzal bez uvedenia dôvodu svoju žalobu v tejto časti späť, preto ohľadom
tohto nároku platí, že zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo znamená, že súd uvedené čiastočné
späťvzatie žaloby musí posúdiť v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a o trovách konania ohľadom

tohto nároku musí rozhodnúť samostatným výrokom. Predmetom konania bol tiež nárok na úrok z
omeškania (z bolestného, z náhrady nákladov spojených s liečením, z náhrady za stratu na zárobku
počas PN a zo sťaženia spoločenského uplatnenia), pričom ohľadne týchto nárokov platí, že nešlo o
prípady, kedy by ich výška závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, preto ohľadom týchto
nárokov musí súd posúdiť úspech strán v konaní, pričom potom treba vychádzať zo žalovanej sumy a

porovnať ju s konečným výsledkom ohľadne tohto nároku v spore. Pre vyčíslenie trov konania ohľadom
tohto nároku je potom potrebné požadované úroky z omeškania vyčísliť a zohľadniť úspech, či neúspech
strán ohľadom príslušenstva.

1.4. Pokiaľideonárokžalobcunazaplatenienemajetkovejujmyvovýškeistiny10000,-eur,vktorejbolo

konanie právoplatne zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v tejto časti zo strany žalobcu
bez uvedenia dôvodu, tak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd pridržiava úvah
uvedených v bode 10. odôvodnenia tohto uznesenia. Znamená to, že v tejto časti súd nemôže brať do
úvahy skutočnosť, že výška plnenia závisí od znaleckého posudku a pri určovaní miery spoluzavinenia
aj od úvahy súdu, a preto o nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1

CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca v tejto časti vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čím zavinil
zastavenie konania v tejto časti, a preto žalovanému vznikol nárok v tejto časti na náhradu trov konania
voči žalobcovi vo výške 100%.

1.5. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť uplatnenej istiny vo výške 75 579,60 eura, tak tá pozostávala z

nároku na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nároku na náhradu straty na
zárobku počas PN a nákladov na liečenie. Žalobcovi v konečnom dôsledku bola právoplatne priznaná
istina vo výške 32 585,63 eura (27 545,54 eura citovaným rozsudkom prvoinštančného súdu + 5 040,09
eura rozsudkom odvolacieho súdu). Hoci žalobca z uplatnenej istiny 75 579,60 eura mal čiastočný
úspech vo výške 32 585,63 eura, nie je možné vyvodiť záver o čiastočnom úspechu v spore, ale naopak,

súd konštatuje a tvrdí, že žalobca mal plný úspech podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP,
avšak len z prisúdenej istiny, čo znamená zo sumy istiny 32 585,63 eura. Pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania musela byť zohľadnená aj ďalšia skutočnosť, a to, že žalobca sa uplatnenou
žalobou v spore domáhal voči žalovanému okrem istiny aj úrokov z omeškania vo výške: 9% ročne
zo sumy 6 690,20 eura od 21. 04. 2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 283,43 eura od 30. 10.

2012 do zaplatenia a 9,25% ročne zo sumy 68 382,- eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia. Právoplatným
rozsudkom Krajského súdu v Nitre 9Co/95/2020-573 zo dňa 03. 09. 2020 bol rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úroku z omeškania zo sumy 27 545,54 eura zmenený tak,
že žaloba v tejto časti bola zamietnutá a zároveň v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z
omeškania zo sumy 5 040,09 eura rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený (bod 3.4 odôvodnenia

tohto uznesenia). Odvolací súd vyslovil, že ohľadom úroku z omeškania žalovaný splnil všetky zákonom
požadované povinnosti, keď najskôr na základe oznámenia žalobcu 13. apríla 2012 v stanovenej lehote
poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie a po
právoplatnosti trestného rozsudku žalovaný listom z 13. decembra 2012 oznámil žalobcovi výšku
poistného plnenia (bolestné, strata na zárobku počas PN, náklady spojené s liečením), dôvod 30%

krátenia poistného plnenia, ako dôvody neakceptovania niektorých položiek. Následne žalovaný riadne
a včas plnil na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to istinu v sume 27 545,54 eura dňa 13.
júla 2016 a istinu v sume 5 040,09 eura žalovaný uhradil žalobcovi na základe odvolacieho rozsudku
dňa 12. decembra 2017. Žalovaný tak istiny priznané rozhodnutiami súdu splnil v lehotách určenýchmu súdnymi rozhodnutiami, preto sa do omeškania nedostal. V bode 10. odôvodnenia tohto uznesenia
je vysvetlené, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prípade úroku z omeškania
(z bolestného, z náhrady nákladov spojených s liečením, z náhrady za stratu zárobku počas PN a

zo sťaženia spoločenského uplatnenia) nejde o prípad, kedy by výška úroku z omeškania závisela
od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a preto je súd povinný ohľadom tohto nároku posúdiť
úspech strán v konaní. Znamená to, že žalovaný mal v časti uplatneného úroku z omeškania plný
úspech, pretože nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania bol právoplatne zamietnutý v celom
rozsahu. Súdu tak vznikla povinnosť porovnať výšku istiny priznanej žalobcovi, v ktorej má žalobca

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100% s výškou úrokov z omeškania, v ktorej
má žalovaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100% a za tým účelom súdu
nezostávalo nič iné, ako vyčísliť výšku uplatneného úroku z omeškania tak, ako bol uplatnený žalobcom
v spore. Pre okamih zaplatenia žalobcom uplatneného úroku z omeškania je pre súd rozhodujúci deň,
resp. dni, kedy právoplatnými rozsudkami súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu bola zaplatená
priznaná istina žalovanému žalobcom. V tomto smere sa poukazuje na právne záväzný názor rozsudku

Krajského súdu v Nitre 9Co/95/2020-573 zo dňa 03. 09. 2020 o tom, že žalovaný zaplatil žalobcovi istinu
vo výške 27 545,54 eura dňa 13. 07. 2016 a istinu vo výške 5 040,09 eura dňa 12. 12. 2017. Pri výpočte
výšky úroku z omeškania súd postupoval nasledovne: úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
6 690,20 eura od 21. 04. 2012 do zaplatenia, čo znamená do 13. 07. 2016 predstavuje 2 546,79 eura.
Časové obdobie od 21. 04. 2012 do 13. 07. 2016 sú 4 roky, 2 mesiace a 23 dní. Ročný úrok z omeškania

činí 602,12 eura (6 690,20 eura : 100% x 9%), mesačný úrok z omeškania 50,18 eura (602,12 eura : 12
mesiacov) a denný úrok z omeškania 1,65 eura (602,12 eura : 365 dní). Spolu úrok z omeškania tvorí
výslednú sumu ako súčet čiastkových súm 2 408,48 eura (4 roky), 100,36 eura (2 mesiace) a 37,95 eura
(23 dní). Úrok z omeškania vo výške 8,75- % ročne zo sumy 283,43 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia,
čo znamená do 13. 07. 2016, predstavuje 91,94 eura. Časové obdobie od 30. 10. 2012 do 13. 07. 2016

sú 3 roky, 8 mesiacov a 14 dní. Ročný úrok z omeškania činí 24,80 eura (283,43 eura : 100% x 8,75%),
mesačný úrok z omeškania 2,07 eura (24,80 eura : 12 mesiacov) a denný úrok z omeškania 0,07 eura
(24,80 eura : 365 dní). Spolu úrok z omeškania tvorí výslednú sumu ako súčet čiastkových súm 74,40
eura (3 roky), 16,56 eura (8 mesiacov) a 0,98 eura (14 dní). Úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo
sumy 68 382,- eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia. Pri výpočte tohto úroku z omeškania bolo zohľadnené,

že stanovený dátum zaplatenia reflektuje na zaplatenú časť istiny 27 545,54 eura dňa 13. 07. 2016,
zaplatenú časť istiny 5 040,90 eura dňa 12. 12. 2017 a úrok z omeškania uvedený v bodoch 11.2.2.1 a
11.2.2.2 odôvodnenia tohto uznesenia v tom, že bol uplatnený zo súčtu súm 6 973,63 eura (6 690,20
eura + 283,43 eura). Úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 68 382,- eur od 19. 11. 2013 do
zaplatenia tak bolo potrebné rozdeliť jednak na: úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 20

571,91,- eur (suma istiny priznaná prvoinštančným rozsudkom 27 545,54 eura - 6 973,63 eura ako súčet
súm, z ktorých bol uplatnený úrok z omeškania uvedený v bodoch 11.2.2.1 a 11.2.2.2 odôvodnenia tohto
uznesenia) od 19. 11. 2013 do zaplatenia, teda do 13. 07. 2016, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne
zo sumy 5 040,09 eura (suma istiny priznaná odvolacím rozsudkom) od 19. 11. 2013 do zaplatenia, teda
do 12. 12. 2017 a úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 35 796,37 eura (z uplatnenej sumy

68 382,- eur - priznaná istina 32 585,63 eura) od 19. 11. 2013 do zaplatenia, teda do 12. 12. 2017.
Úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 20 571,91 eura od 19. 11. 2013 do 13. 07. 2016 činí
5 046,11 eura. Časové obdobie od 19. 11. 2013 do 13. 07. 2016 sú 2 roky, 7 mesiacov a 25 dní. Ročný
úrok z omeškania činí 1 902,90 eura (20 571,91 eura : 100% x 9,25%), mesačný úrok z omeškania
158,58 eura (20 571,91 eura : 12 mesiacov) a denný úrok z omeškania 5,21 eura (20 571,91 eura : 365

dní). Spolu úrok z omeškania tvorí výslednú sumu ako súčet čiastkových súm 3 805,80 eura (2 roky),
1 110,06 eura (7 mesiacov) a 130,25 eura (25 dní). Pri úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo
sumy 5 040,09 eura (suma istiny priznaná odvolacím rozsudkom) od 19. 11. 2013 do zaplatenia, teda
do 12. 12. 2017 a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 35 796,37 eura (z uplatnenej sumy
68 382,- eur - priznaná istina 32 585,63 eura) od 19. 11. 2013 do zaplatenia, teda do 12. 12. 2017 je

možné skonštatovať, že sa uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 40 836,46 eura
(5 040,09 eura + 35 796,37 eura) od 19. 11. 2013 do 12. 12. 2017. Časové obdobie od 19. 11. 2013 do
12. 12. 2017 sú 4 roky a 24 dní. Ročný úrok z omeškania činí 3 777,37 eura (40 836,46 eura : 100%
x 9,25%), denný úrok z omeškania 10,35 eura (3 777,37 eura : 365 dní). Spolu úrok z omeškania tvorí
výslednú sumu ako súčet čiastkových súm 15 109,48 eura (4 roky) a 248,40 eura (24 dní). Celková

výška uplatnených úrokov z omeškania bola vypočítaná na sumu 23 042,72 eura (2 546,79 eura + 91,94
eura + 5 046,11 eura + 15 357,88 eura).1.6. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k istine a príslušenstvu uplatneného nároku súd
v konečnom dôsledku rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 2 CSP, pretože každá strana
mala vo veci len čiastočný úspech. Súčet priznanej istiny (prvoinštančným rozsudkom + odvolacím

rozsudkom) je 32 585,63 eura. Celková výška uplatnených úrokov z omeškania bola vypočítaná na
sumu 23 042,72 eura. Súčet priznanej istiny a uplatnených úrokov z omeškania tvorí sumu 55 628,35
eura. Úspech žalobcu predstavuje 32 585,63/55 628,35, čo pri násobku 100% je 58,58%. Úspech
žalovaného bol určený zlomkom 23 042,72/55 628,35, čo pri násobku 100% je 41,42%. V konaní mal
tak celkový úspech žalobca vo výške 17,16% (úspech žalobcu 58,58% - 41,42%). V tejto časti sa

záverom len dodáva, že celkový úspech žalobcu je naviazaný na sumu, ktorá zodpovedá súčtu priznanej
istiny a uplatnených úrokov z omeškania, teda na sumu 55 628,35 eura. Uznesením Okresného súdu
Nové Zámky 10C/29/2014-182 zo dňa 12. 06. 2015 bol vo veci ustanovený MUDr. Zdeno Mores,
bytom Sládkovičovo, Sigetská 1690/21, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia, ktorého úlohou bolo v stanovenej lehote vypracovať písomný znalecký posudok podľa
zadaných otázok. Zároveň žalovanému bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s

podaním znaleckého posudku vo výške 500,- eur. Ustanovený znalec vo veci vypracoval písomný
znaleckýposudok,bolvypočutýajnapojednávanídňa18.02.2016anásledneprávoplatnýmuznesením
Okresného súdu Nové Zámky 10C/29/2014-427 zo dňa 26. 08. 2016 bolo znalcovi priznané znalečné
vo výške 2 276,04 eura, ktoré podľa záznamu o úhrade mu v plnej výške boli vyplatené zo štátneho
rozpočtu. Pre úplnosť je potrebné ešte dodať, že žalovaný podľa oznámenia justičnej pokladnice zo dňa

01. 12. 2020 zaplatil preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 500,- eur
dňa 26. 08. 2020. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/29/2014-184 zo dňa 12. 06. 2015
bol vo veci ustanovený MUDr. Vladimír Machajdík, bytom Horná Seč, Kostolná 105/3, znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého úlohou bolo v stanovenej lehote vypracovať
písomný znalecký posudok podľa zadaných otázok. Zároveň žalovanému bola uložená povinnosť zložiť

preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 300,- eur. Ustanovený znalec vo
veci vypracoval písomný znalecký posudok, bol vypočutý aj na pojednávaní dňa 15. 01. 2016 a následne
právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/29/2014-425 zo dňa 26. 08. 2016 bolo
znalcovi priznané znalečné vo výške 434,96 eura, ktoré podľa záznamu o úhrade mu v plnej výške
boli vyplatené zo štátneho rozpočtu. Pre úplnosť je potrebné ešte dodať, že žalovaný podľa oznámenia

justičnej pokladnice zo dňa 01. 12. 2020 zaplatil preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého
posudku vo výške 300,- eur dňa 26. 08. 2020.

1.7. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých
procesných úkonov počas konania. Plnia dve základné funkcie - preventívnu a sankčnú. Nevyhnutný

vznik trov konania takmer v každom súdnom konaní pôsobí preventívne pred zbytočným alebo
svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Sankčná povinnosť trov sa prejavuje v povinnosti osôb,
ktoré zapríčinili, že trovy vznikli, uhradiť účastníkovi trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Za trovy
konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp.
ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním. Štátu patrí

náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením
§ 148 OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná
úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods.
2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods.
2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy

Civilného sporového poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018
sp. zn. 4Obo/3/2018). Súd môže náhradu trov konania, ktoré štát skutočne vynaložil, štátu priznať iba
v prípade, že ku dňu rozhodovania súdu tieto trovy už vznikli (boli znalcom skutočne vyplatené). Keďže
v súdnom spise sa nachádzajú doklady o tom, že štát tieto trovy už vynaložil, keď v podrobnostiach sa
poukazuje na body 11.3 a 11.4 odôvodnenia tohto uznesenia, ktoré obsahujú identifikáciu záznamov o

úhrade na podklade právoplatných uznesení, ktorými bolo znalcom priznané znalečné z rozpočtových
prostriedkov tunajšieho súdu a zároveň žalovaný medzičasom a dodatočne zaplatil zálohy na trovy
spojené s podaním znaleckého posudku vo výške, ktorá nedosahuje výšku vynaložených trov štátu
titulom znalečného, tak štátu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu podľa ich
úspechu v konaní. Znamená to, že štátu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo

výške, v akej v spore mal neúspech, teda vo výške 41,42% a zároveň bol štátu priznaný aj nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému vo výške, v akej mal neúspech v konaní, teda vo výške 58,58%.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“),
pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa §

365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a to vo vzťahu ku výroku 2, výroku 3 a výroku 4. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť uplatnenej
istiny vo výške 75 579,60 eura, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
avšak len zo sumy prisúdenej istiny vo výške 32 585,63 eura s odkazom na § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. Do výpočtu celkového úspechu žalobcu v spore súd nesprávne zahrnul aj kapitalizovanú

výšku úroku z omeškania, hoci táto nebola v žalobe takouto formou uplatnená, keďže mal za to, že
žalobca bol v konaní plne neúspešný v časti týkajúcej sa úroku z omeškania. Zrealizovaním súčtu
priznanej istiny a uplatnených úrokov z omeškania súd rovnako nesprávne stanovil hodnotu predmetu
konania na sumu 55 628,35 eura, na základe čoho dospel k záveru, že žalobca bol v konaní úspešný v
rozsahu 58,58% a žalovaný v rozsahu 41,42%, a teda žalobca mal v konaní celkový úspech vo výške
17,16% (58,58% - 41,42%). S postupom súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožňuje a považuje ho

za nesprávny. Poukázal na skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva oprávnenie súdu
zahrnúť do výpočtu pomeru úspechu strán sporu aj kapitalizovaný úrok z omeškania. Súd nezohľadnil
skutočnosť, že v žalobe úrok z omeškania nebol uplatnený pevnou - kapitalizovanou sumou, ale ako
plynúce príslušenstvo odo dňa splatnosti až do zaplatenia. Postup, ktorým súd prvej inštancie do
neúspechu žalobcu započítal aj nepriznaný úrok z omeškania vyjadrený percentuálnym podielom zo

žalovaných súm, je nesprávny. Podľa § 255 ods. 1 CSP sa náhrada trov konania posudzuje podľa
pomeru úspechu, ktorý strana dosiahla, vzhľadom na výsledok konania. Pri posudzovaní úspechu strany
sporu v konaní sa zohľadňuje rozhodnutie súdu vo veci istiny, nie príslušenstva, ktoré nebolo v žalobe
presne vyčíslené. Judikatúra súdov v tomto smere zaujala stanovisko, že je nesprávny postup, keď sa pri
výpočte pomeru úspechu a neúspechu strán sporu kapitalizuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania

ku dňu vyhlásenia rozsudku. Pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní je
rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva. Právny názor v tomto
smere zaujal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Obo/243/2007 zo dňa 27. 11. 2008, Krajský súd
v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 10Copr/2/2016 zo dňa 27. 07. 2016, Krajský súd v Banskej Bystrici v
rozhodnutí sp. zn. 41Co/1/2018 zo dňa 25. 04. 2018. Závery obsiahnuté v uvedenom rozhodnutí NS

SR a v nadväzujúcich rozhodnutiach odvolacích súdov sú plne aplikovateľné aj na prípad žalobcu,
ktorý uplatnený úrok z omeškania taktiež nekapitalizoval, a teda nebol dôvod, aby k tomu pristúpil
prvoinštančný súd a aby takto vyčíslený úrok z omeškania ďalej zohľadňoval pri posúdení pomeru
úspechu a neúspechu sporových strán. Podporne poukázal na § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Ak sa teda nevyčíslený úrok z omeškania

nepovažuje za predmet poplatkového úkonu na účely vyrubenia súdneho poplatku, nie je dôvod, aby sa
zahŕňal do predmetu konania za účelom výpočtu náhrady trov konania. Hoci má žalobca za to, že postup
súdu prvej inštancie spočívajúci v kapitalizácii priznaného úroku z omeškania za účelom stanovenia
úspechu/neúspechu v otázke náhrady trov konania je v podstatne nesprávny, žalobca kumulatívne
namieta, že ak by aj odvolací súd takýto postup súdu akceptoval, je rovnako nesprávne, aby súd pri

výpočte úroku omeškania vychádzal zo súm, ktoré žalobca uplatnil v podanej žalobe. V bodoch 8. a 9.
uzneseniasúdprvejinštanciepoukázalnašpecifikáspojenésaplikovanímzásadyúspechuvkonaniach,
v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Súd správne poukázal na
skutočnosť, že žalobca nemôže predvídať výsledok znaleckej činnosti, a teda ho ad absurdum nemožno
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej

činnosti. Vyššie uvedené princípy však súd prvej inštancie následne úplne poprel pri výpočte miery
neúspechu žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie úroku z omeškania, keď pri jeho
kapitalizácii vychádzal zo súm uplatnených žalobcom, hoci tento vychádzal z informácií, ktoré mu boli
dostupné v čase začatia konania a objektívne nemohol nijakým spôsobom predvídať výsledok znaleckej
činnosti. Žalobca považuje za neprípustné a rozporné s aplikačnou praxou a existujúcou judikatúrou, aby

súd vychádzal z úplne odlišných princípov pri posúdení (ne)úspechu v konaní v prípade istiny a v prípade
úroku z omeškania. Zjavnú nesprávnosť a neudržateľnosť záverov súdu prvej inštancie možno ilustrovať
aj na tom, že súd bez akejkoľvek opory v platnej právnej úprave rozhodol, že za okamih zaplatenia
žalobcomuplatnenéhoúrokuzomeškaniajepresúdrozhodujúcideň,resp.dni,kedyžalovanýžalobcovi
zaplatilpriznanúistinu.Vtejtosúvislostivyvstávaotázka,akobysúdprvejinštancieprikapitalizáciiúroku

z omeškania postupoval, keby žalovaný žalobcovi priznanú istinu neuhradil. Vzhľadom na to, že súd
prvej inštancie úrok z omeškania počítal zo sumy istiny, ktorú žalobca uplatnil v podanej žalobe (ktorá
je vyššia než právoplatnými rozsudkami priznaná istina), mohlo by dokonca dôjsť k absurdnej situácii,
kedy by žalovaný oneskorenou úhradou istiny spôsobil navýšenie kapitalizovaného úroku z omeškania,čím by evidentne, neproporcionálne a nespravodlivo zvýšil svoj úspech v konaní. Aj z týchto úvah je
zrejmé, že postup súdu prvej inštancie nezodpovedá spravodlivému a zákonnému usporiadaniu vzťahov
medzistranamisporuvotázkenáhradytrovkonaniavnapadnutomuznesení.Vzhľadomnanesprávnosť

záverov súdu prvej inštancie pri posúdení (ne)úspechu žalobcu a žalovaného v predmetnom konaní,
má žalobca za to, že je potrebné zmeniť aj výrok 3 a výrok 4, ktoré sa týkajú náhrady trov konania štátu,
nakoľko má žalobca za to, že tieto znáša v plnom rozsahu žalovaný ako v konaní neúspešná strana.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
(výrok II., výrok III. a výrok IV.) v zmysle § 388 CSP zmenil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému vo výške 100% zo sumy 32 585,63 eura a štátu priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému vo výške 100%.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca svojim odvolacím návrhom
nerešpektuje výsledok sporu a zároveň nerešpektuje uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.
9Co/20/2021-675 zo dňa 18. 03. 2021. Krajský súd v Nitre v citovanom uznesení v bode 22. uviedol,

že predmetom konania bol tiež nárok na úrok z omeškania, pričom platí, že nešlo o prípady, kedy by
výškazáviselaodznaleckéhoposudkualeboúvahysúdu,pretoohľadomtýchtonárokovmalsúdposúdiť
úspech strán v konaní, pričom potom treba vychádzať zo žalovanej sumy a porovnať ju s konečným
výsledkom ohľadne tohto nároku v spore. Pre vyčíslenie trov konania je potom potrebné požadované
úroky z omeškania vyčísliť. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/243/2007 zo dňa 27. 11.

2008 je rozhodnutím, kde Najvyšší súd SR vystupoval ako odvolací orgán. Rozhodnutie 1MCdo 1/2004
zo dňa 27. 04. 2004 je rozhodnutím dovolacieho súdu zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, čiže ide o ustálenú rozhodovaciu prax. Je nesporné, že
žalovaný bol úspešný, pokiaľ ide o žalované príslušenstvo a v prípade, ak by súd rozhodol spôsobom,
ako to navrhuje žalobca, táto skutočnosť by sa vôbec nepremietla do výroku o trovách konania. Rovnako

nie je zrejmé, prečo by mal žalovaný podľa žalobcu znášať trovy štátu. Bolo povinnosťou žalobcu
preukázať svoj nárok, práve znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že nárok tak, ako bol žalovaný, nie
je dôvodný, pričom na zaplatenie preddavkov na trovy znaleckého dokazovania bol zaviazaný žalovaný.
Pri rozhodovaní o trovách štátu je vždy potrebné vychádzať z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu.
Vzhľadom k uvedenému, nie je logické a nie je ani v súlade so zákonnou úpravou, aby bol na trovy

štátu v plnom rozsahu zaviazaný žalovaný, ktorý bol z väčšej časti úspešný. S poukazom na uvedené
navrhol, aby súd napadnuté uznesenie potvrdil.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje v odvolacej
odpovedi na rozhodnutie 1MCdo/1/2004 zo dňa 27. 04. 2004, žalobca v odvolaní preukázal rozhodnutím

6Obo/243/2007, že o nastolenej právnej otázke existuje rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu.
Neobstojí potom tvrdenie žalovaného, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax v tom význame, že by
existovala jednotná a ustálená rozhodovacia prax. Žalobcovi nie sú známe iné rozhodnutia dovolacieho
súdu, ktoré by podporovali jeden z protichodných právnych názorov do takej miery, že by bolo možné
hovoriť o dlhodobo ustálenej - t. j. stabilnej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu v uvedenej právnej

otázke. Za daného stavu potom nič nebráni odvolaciemu súdu prikloniť sa k jednému z protichodných
rozhodnutí dovolacieho súdu. Nie je možné vylúčiť, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu, ktorá nie
je fixne viazaná na stanovisko R 34/2005, je v súčasnosti už prekonaná, pretože je preukázaný výskyt
opozitného stanoviska. Je bez vplyvu na nastolenú spornú právnu otázku argumentácia uvedená v bode
22. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 03. 2021, pretože až z odôvodnenia

napadnutého uznesenia sa mohol žalobca dozvedieť, ako konkrétne súd prvej inštancie posúdil a
vypočítal úroky z omeškania a tým určil pomer úspechu a neúspechu vo veci. Javí sa neprimerane
prísnym a nespravodlivým pri výpočte úroku z omeškania pre potreby stanovenia pomeru úspech/
neúspech v otázke náhrady trov konania zohľadňovať neprimerane dlhý časový úsek - deň konečného
rozhodnutia súdu o spornej časti nároku. Treba rozlišovať a zohľadniť, že v časti istiny bol nárok priznaný

súdom nesporný, sporné konanie, ktoré neúmerne predĺžilo trvanie súdneho sporu a tým aj dobu pre
výpočet kapitalizovaného príslušenstva, prebiehalo len v časti príslušenstva. Treba tiež prihliadnuť na
skutočnosť, že žalobca v časti príslušenstva neuplatňoval zjavne bezdôvodný nárok, keď tento bol po
predchádzajúcom potvrdzujúcom verdikte odvolacieho súdu revidovaný až v mimoriadnom opravnom -
dovolacom konaní. Z hľadiska princípu všeobecnej spravodlivosti nie je potom ústavne proporcionálne

priebehu súdneho konania ako celku a tiež procesnej aktivite žalobcu zaťažovať žalobcu neprimerane
extenzívnym výpočtom príslušenstva v otázke náhrady trov konania, ktorý ho vo výsledku a v zjavnom
rozpore s rozhodnutím v časti istiny diskvalifikuje na neúspešnú stranu sporu. V prípade, ak by súd pri
výpočte úroku z omeškania vychádzal zo sumy súdmi priznanej a žalovaným uhradenej istiny, bola byvýška úroku z omeškania pre výpočet pomeru úspech/neúspech v otázke náhrady trov konania určená
len zo sumy, ktorú žalobca dostal „neprávom“ i skutočne vyplatenú, a ktorú následne dobrovoľne vrátil
žalovanému na jeho výzvu zo dňa 11. 12. 2020. Jednalo sa o sumu 7 665,60 eura. Výpočet príslušenstva

je zrejmý z tabuľky pripojenej k uvedenej výzve. Celkovo by tak výška úroku z omeškania predstavovala
sumu 7 665,60 eura, pričom súčet úroku z omeškania a priznanej istiny predstavuje sumu 40 251,23
eura (32 585,63 eura + 7 665,60 eura). Úspech žalobcu by v prípade tohto výpočtu predstavoval 80,96%
(32.585,63/40.251,23) a úspech žalovaného 19,04%. Celkový úspech žalobcu v predmetnom konaní by
tak predstavoval 61,92% (80,96% - 19,04%). Pre úplnosť dodal, že žalovaný pôvodne vlastnou chybou

pri výpočte vyplácaného úroku z omeškania priznal žalobcovi viac, ako mu k termínu vyplatenia dňa
13. 12. 2017 podľa vtedy právoplatných súdnych rozhodnutí prislúchalo. Žalovaný vyplatil žalobcovi 10
880,05 eura. Na podklade výzvy žalovaného zo dňa 07. 02. 2018 žalobca rozdiel v sume 3 214,45 eura
vrátil žalovanému. V prípade oboch vrátených súm sa jedná o nespornú skutkovú otázku. I konanie a
rozhodnutie o náhrade trov konania ako integrálna súčasť súdneho konania by malo byť vo výsledku
spravodlivým a skutkovým okolnostiam zodpovedajúcim. Prieči sa princípu spravodlivosti a zámeru

normotvorcu, sledovanému pri aplikácii a interpretácii pravidiel pre stanovovanie pomeru úspechu a
neúspechu v súdnom konaní, aby súd pri určovaní tohto pomeru v štádiu rozhodovania o náhrade trov
konania vychádzal z podstatne odlišného pomeru úspechu, ako tomu bolo v merite veci (podľa pravidiel
akceptovaných za účinnosti CSP a majúcich historické korene v ustanovení § 143 ods. 2 OSP), a to
len na podklade okolností, ktoré neprimerane znevýhodňujú žalobcu a potierajú tým zmysel a účel inak

úspešne a účelne vynaložených trov právneho zastúpenia.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcom, v neprospech
ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo
doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady
trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma, čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného
nároku.Zásadaúspechuvoveci(zásadazodpovednostizavýsledoksporu)charakteristickápresporové

konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy
konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu
trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán
nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov

pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť
prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Nepatrný neúspech Civilný
sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech.

11. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie (pôvodne ust. § 146 ods. 2 a § 147 OSP) bola
pretransformovaná po prijatí Civilného sporového poriadku do podoby vyjadrenia v ust. § 256 CSP a
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady
zavineniajesankčnánáhradatrovkonania,ktorébypririadnompriebehunevznikli,uloženározhodnutímsúdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok
sporu.

12. Odvolací súd konštatuje, že v aplikačnej praxi nastávajú situácie, kedy dochádza v súdnom konaní
ku kumulácii ako zásady úspechu vo veci, tak aj zásady procesnej zodpovednosti za zavinenia na
(čiastočnom) zastavení konania v intencii rozhodovania o náhrade trov konania. Súdna prax na uvedenú
situáciu reagovala takým spôsobom, že v situácii, kedy dochádzalo v rámci rozhodovania trov konania
k uplatňovaniu oboch vyššie uvedených zásad, t. j. ak došlo do rozhodnutia v merite k čiastočnému

zastaveniu konania, táto (zastavená) časť sa posúdila ako neúspech v konaní v intencii § 255 CSP na
ťarchu tej zo strán sporu, ktorá zapríčinila zastavenie konania. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/19/2010. Najvyšší súd v danom rozhodnutí uviedol, že
„ak nejde o prípad, keď bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142
ods. 2 OSP (teraz § 255 ods. 2 CSP) náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu
oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech

(t. j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá
strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška
trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u
oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo

pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.
Najprv teda posúdi [v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 OSP (teraz § 256 ods. 1 CSP)] otázku, čo
bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím na tento záver potom hodnotí
[podľa § 142 ods. 2 OSP (teraz § 255 ods. 2 CSP)] celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník
úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2

OSP (teraz § 255 ods. 2 CSP) dôvodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí,
že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z
hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu“.

13. V danej veci súd prvej inštancie po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia odvolacím súdom správne

výrok o trovách konania ohľadom zastavenia konania ohľadom nároku na nemajetkovú ujmu oddelil od
výroku o trovách konania v ostatnej časti. Zohľadnil zavinenie žalobcu na zastavení konania ohľadom
tohto nároku a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania ohľadom tohto nároku. Tento výrok
odvolacím nie je napadnutý, a tak predmetom odvolacieho konania zostal výrok II. o trovách konania
a od neho závislé výroky o trovách štátu (III. a IV.). Odvolacím dôvodom pritom bolo to, že súd do

celkového úspechu žalobcu v spore nesprávne zahrnul aj kapitalizovanú výšku úroku z omeškania, hoci
táto nebola v žalobe takouto formou uplatnená. Odvolacím dôvodom je tiež to, že súd nesprávne pri
výpočte úroku z omeškania vychádzal zo súm, ktoré žalobca uplatnil v podanej žalobe, keďže žalobca
nemôže predvídať výsledok znaleckej činnosti, a teda ho nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.

14. Čo sa týka zahrnutia úspechu alebo neúspechu ohľadom úroku z omeškania, pokiaľ nebol v žalobe
uplatnený ako kapitalizovaný, odvolací súd poukazuje na rozdielnu rozhodovaniu činnosť súdov SR
ohľadom tejto otázky.

15.1. V rozhodnutí sp. zn. 1 MCdo 1/2004 z 27. 04. 2004 (R 34/2005) NS SR uviedol, že v sporovom
konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len
výnimočne, pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa náhrada
trov zásadou zavinenia. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je
preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu tiež celá náhrada

nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je
úspechaneúspechvyvážený,vyslovísúd,žežiadnyúčastníknemáprávonanáhradunákladovkonania.
Na základe uvedeného platí, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému
petitu, a naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit
označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje, o čom má súd vo veci konať

a rozhodovať (predmet sporu).

15.2. Súdna prax (napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č.
116/1967) už vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatnénároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti, že
úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania,
ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom

rozhodnutia a žalobného petitu). Napriek tomu, že v prejednávanej veci žalobný petit nepozostával z
dvochsamostatnýchnárokov(žalovanúpohľadávkuajejpríslušenstvozatakénemožnopovažovať),má
vyššie uvedený právny názor ten význam, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej
sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, resp. paušálne považovaný za neúspech v pomerne
nepatrnej časti s následkami uvedenými v ustanovení § 142 ods. 3 OSP.

15.3. Vo všeobecnosti možno súhlasiť s tvrdením dovolateľa, že v § 142 ods. 3 OSP uvedená „pomerne
nepatrná časť“ sa môže týkať aj nároku na príslušenstvo, ale nemožno súhlasiť s druhou časťou jeho
tvrdenia, ktorá je navyše v logickom rozpore s uvedeným názorom, že v prípade „príslušenstva“ nie
je možné ďalšie rozlíšenie medzi „pomerne nepatrnou časťou“ a „patrnou časťou“ (teda „čiastočným
úspechom“). Na uvedený problém reagovala aj právna teória (Ján Mazák: Základy Občianskeho

procesného práva, vyd. IURA EDITION, rok 2002, s. 323, 324), keď tvrdí, že „neúspech v pomerne
nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo časti uplatneného
nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch“.

15.4. Aj keď žalobca v prejednávanej veci žalobný petit v časti 17,6% úroku z omeškania (príslušenstva)
formuloval tak, že jeho začiatok určil konkrétnym dátumom a koniec viazal na zaplatenie žalovanej sumy,
nie je v rozpore s ustanovením § 154 ods. 1 OSP, aby odvolací súd pre účely procesného rozhodovania
o trovách konania zistil predbežnú výšku príslušenstva k času svojho rozhodovania a túto zohľadnil pri
posúdení „úspechu“ v konaní. Samozrejme, súd nemôže v takýchto prípadoch postupovať mechanicky,

ale musí vecne a v súlade s ustanovením § 142 OSP posúdiť všetky okolnosti významné pre posúdenie
miery úspechu účastníka a v odôvodnení presvedčivo odôvodniť závery, ku ktorým v týchto súvislostiach
dospel.

15.5. Na základe uvedeného dovolací súd zastal názor, že ak súd prizná žalobcovi žalovanú pohľadávku

a neprizná mu uplatnené príslušenstvo, nemožno v odôvodnených prípadoch vylúčiť, ak pri posudzovaní
úspechu vo veci „príslušenstvo“ žalovanej pohľadávky nebude predstavovať „neúspech v pomerne
nepatrnej časti“ podľa § 142 ods. 3 OSP, ale „čiastočný úspech“ podľa § 142 ods. 2 OSP. Odôvodnenosť
takýchto prípadov treba posudzovať nielen z pohľadu toho, čo je v predmete konania hlavné a čo
sprevádzajúce, ale tiež pomerom priznanej žalovanej pohľadávky a nepriznaného „príslušenstva“ v čase

rozhodovania.

15.6. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nenašiel v dovolaním napadnutej časti odvolacieho súdu
právnu vadu, na ktorú poukazoval dovolateľ tým, že odvolací súd nemal o náhrade trov konania
rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 OSP, ale podľa § 142 ods. 1, 3 OSP. Preto mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora zamietol.

16. NS SR v rozhodnutí sp. zn. 6Obo 243/2007 zo dňa 27. 11. 2008 ako odvolací súd uviedol, že dospel k
názoru,žeprepomernérozdelenietrovkonaniajerozhodujúcipomerúspechuaneúspechuvuplatnenej
istine bez príslušenstva, keďže príslušenstvo (úrok z omeškania) nevyčíslil vo svojej žalobe.

17.1. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 591/2021 z 13. 01. 2022 poukázal na rozhodnutie
najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 6M Cdo/19/2010, v ktorom uviedol, že ak nejde o prípad, keď bolo
žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 2 CSP (pôvodne §
142 ods. 2 OSP) náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov

(oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odpočítať jeho neúspech (mieru úspechu
druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil
pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva.

17.2. Ústavný súd sa stotožnil s argumentáciou sťažovateľky, že ak súd vyhovie žalobe v celom rozsahu

istiny a v časti príslušenstva, pričom vo zvyšku príslušenstva žalobu zamietne, je potrebné, aby súd
na účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zistil pomer priznanej žalobnej pohľadávky s
priznaným príslušenstvom a nepriznaného príslušenstva v čase rozhodnutia súdu a zohľadnil, či ide o
neúspech len nepatrný. Vzhľadom na rozsah úspechu žalobcu, ktorý v pomere k neúspechu oscilujepribližne v polovici uplatnených práv, považoval ústavný súd napadnutý rozsudok priznávajúci náhradu
trov žalobcovi v rozsahu 100% za ústavne neudržateľný.

17.3. Ústavný súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že v časti o trovách prvoinštančného a
odvolacieho konania napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl.
6 ods. 1 dohovoru, preto v tejto časti rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie [§ 132 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“)].

17.4. Ústavný súd v časti namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového
dospel k záveru, že obmedzenie v podobe peňažného majetku (trov konania) je výsledkom zákonom
predpokladaných obmedzení, o ktorých dôvodnosti bude možné rozhodnúť v ďalšom konaní, preto v
tejto časti ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel.

18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 75 579,60 eura s úrokom
z omeškania 9% ročne zo sumy 6 690,20 eura (z bolestného) od 21. 04. 2012 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 8,75% ročne zo sumy 283,43 eura (z náhrady nákladov spojených s liečením a náhrady
za stratu na zárobku počas PN) od 30. 10. 2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9,25% ročne

zo sumy 68 382,- eur (z SSU) od 19. 11. 2013 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá pozostávala
z nároku na bolestné v sume 6 690,20 eura, náhrady straty na zárobku počas PN v sume 330,30 eura,
nákladov na liečenie v sume 53,13 eura a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 68 382,- eur.
V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie 10 000,- eur titulom nemajetkovej ujmy a táto
zmena petitu bola uznesením súdu prvej inštancie pripustená. Neskôr vzal žalobca žalobu o úhradu

nemajetkovej ujmy späť, v tejto časti bolo konanie zastavené a predmetom konania zostali nároky tak,
ako boli uplatnené v pôvodnej žalobe.

19. Predmetom konania tak boli jednak nárok na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia(uktorýchvýškaplneniazáviselaodznaleckéhoposudkuapriurčovanímieryspoluzavinenia

aj od úvahy súdu), nároky na náhradu straty na zárobku počas PN a náklady na liečenie (u ktorých výška
plnenia závisela pri určovaní miery spolu zavinenia od úvahy súdu) a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy (ktorého výška plnenia závisela od úvahy súdu). Ohľadne týchto nárokov teda platí, že v prípade,
ak by žalobcovi bola priznaná len časť z každého z týchto nárokov, považoval by sa ohľadom týchto
nárokov za procesne úspešného.

20. Žalobcovi bola v konaní právoplatne priznaná istina vo výške 32 585,63 eura (27 545,54 eura
rozsudkom súdu prvej inštancie + 5 040,09 eura rozsudkom odvolacieho súdu). Hoci žalobca z
uplatnenej istiny 75 579,60 eura mal čiastočný úspech vo výške 32 585,63 eura, keďže úspech ohľadne
týchto nárokov závisel od znaleckého posudku a úvahy súdu, aj čiastočný úspech ohľadne týchto

nárokov možno považovať za plný úspech podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak výška trov konania ohľadom
týchto nárokov sa vypočíta len z prisúdenej istiny, teda zo sumy istiny 32 585,63 eura, tak ako to
správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Tento záver súdu prvej inštancie ani nebol v odvolaní
namietaný. Sporným zostalo, či sa má do úspechu zahrnúť aj úspech ohľadom príslušenstva a z
akej istiny príslušenstvo vyčísliť, či zo sumy, uplatnenej v žalobe alebo zo súm, ktoré boli na základe

znaleckého dokazovania alebo úvahy súdu priznané. Súd prvej inštancie pri úspechu v konaní zohľadnil
aj príslušenstvo, pričom s takýmto postupom sa odvolací súd stotožňuje. Na rozdiel od súdu prvej
inštancie však pri výpočte príslušenstva vychádzal z toho, že tak ako ohľadne istiny, aj v tejto
časti je potrebné zohľadniť to, že priznaná istina závisela od znaleckého posudku a úvahy súdu, a
teda príslušenstvo vypočítať z istiny, ktorá bola súdom priznaná, a nie uplatnená v žalobe, pretože v

príslušenstve žalobca ovplyvnil len to, akú výšku úroku z omeškania žiadal priznať a za aké obdobie,
avšak nie sumu, z ktorej by mu bolo v prípade úspechu v tejto časti priznané. Takýto postup odvolacieho
súdu potom bol dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom, pričom je potrebné
uviesť, že samotný výpočet úroku z omeškania súdom prvej inštancie odvolaním nebol namietaný.

21. Žalobca sa uplatnenou žalobou v spore domáhal voči žalovanému okrem istiny aj úrokov z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6 690,20 eura (suma uplatnená titulom bolestného) od 21. 04.
2012dozaplatenia,8,75%ročnezosumy283,43eura(zosumyuplatnenej titulomnákladovspojenýchs
liečenímanáhradyzastratunazárobkupočasPN) od30.10.2012dozaplateniaa9,25%ročnezosumy68 382,- eur (zo sumy uplatnenej titulom SSU) od 19. 11. 2013 do zaplatenia. Právoplatným rozsudkom
Krajského súdu v Nitre 9Co/95/2020-573 zo dňa 03. 09. 2020 bol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti týkajúcej sa úroku z omeškania zo sumy 27 545,54 eura zmenený tak, že žaloba v

tejto časti bola zamietnutá a zároveň v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania zo
sumy 5 040,09 eura rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený, keďže ohľadom úroku z omeškania
žalovaný splnil všetky zákonom požadované povinnosti, keď najskôr na základe oznámenia žalobcu 13.
apríla 2012 v stanovenej lehote poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol
poskytnúť poistné plnenie a po právoplatnosti trestného rozsudku žalovaný listom z 13. decembra 2012

oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia (bolestné, strata na zárobku počas PN, náklady spojené
s liečením), dôvod 30% krátenia poistného plnenia, ako dôvody neakceptovania niektorých položiek.
Následne žalovaný riadne a včas plnil na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to istinu v sume
27 545,54 eura dňa 13. júla 2016 a istinu v sume 5 040,09 eura žalovaný uhradil žalobcovi na základe
odvolacieho rozsudku dňa 12. decembra 2017. Žalovaný tak istiny priznané rozhodnutiami súdu splnil
v lehotách určených mu súdnymi rozhodnutiami, preto sa do omeškania nedostal. Pri rozhodovaní o

nároku na náhradu trov konania v prípade úroku z omeškania uplatnená výška úroku a obdobie, za
ktorú je uplatnený, nezávisí od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, preto je súd povinný ohľadom
tohto nároku posúdiť úspech strán v konaní, avšak pri výpočte vychádzať len z istiny, ktorá bola súdom
priznaná. Žalovaný mal v časti uplatneného úroku z omeškania plný úspech, pretože nárok žalobcu
na zaplatenie úroku z omeškania bol právoplatne zamietnutý v celom rozsahu a pre výpočet celkového

úspechu bolo potrebné porovnať výšku istiny priznanej žalobcovi, v ktorej má žalobca nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému vo výške 100% s výškou úrokov z omeškania, v ktorej má žalovaný
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. Odvolací súd následne vyčíslil výšku
uplatneného úroku z omeškania zo sumy právoplatne priznanej súdmi, pričom vychádzal z toho, kedy
bola priznaná istina žalovaným žalobcovi zaplatená. Žalovaný zaplatil žalobcovi istinu vo výške 27

545,54 eura dňa 13. 07. 2016 a istinu vo výške 5 040,09 eura dňa 12. 12. 2017.

22.1.Úrokzomeškaniavovýške9%ročnezosumy290,60eura(priznanejtitulombolestnéhoodvolacím
súdom) od 21. 04. 2012 do zaplatenia, čo znamená do 12. 12. 2017 predstavuje 121,52 eura. Časové
obdobie od 21. 04. 2012 do 12. 12. 2017 sú 4 roky a 236 dní (10+31+30+31+31+30+31+30+12=236

dní), teda celkovo 1696 dní. Denný úrok z omeškania potom predstavuje sumu 0,0716547 (290,60 :
100 x 9% = 26,154 : 365) a za 1696 dní je to suma 121,52 eura.

22.2. Úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 255,62 eura (priznanej súdom prvej inštancie
titulom nákladov spojených s liečením 35,42 eura a náhrady za stratu na zárobku počas PN 220,20 eura)

od 30. 10. 2012 do zaplatenia, teda do 13. 07. 2016 predstavuje 82,91 eura. Časové obdobie od 30. 10.
2012 do 13. 07. 2016 sú 3 roky a 258 dní (2+30+31+31+29+31+30+31+30+13=258 dní), teda celkovo
1353 dní. Denný úrok z omeškania potom predstavuje sumu 0,0612787 (255,62 : 100% x 8,75% =
22,366675 : 365) a za 1353 dní je to suma 82,91 eura.

22.3. Úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 27,81 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia, teda
do 12. 12. 2017 predstavuje 12,45 eura. Odvolacím súdom bola titulom nákladov spojených s liečením
priznaná suma 17,71 eura a titulom náhrady za stratu na zárobku počas PN priznaná suma 110,10 eura,
čo spolu predstavuje sumu 127,81. Keďže žalobca si v žalobe uplatňoval úrok z omeškania ohľadom
týchto nárokov len zo sumy 283,43 eura, súd prvej inštancie mu už priznal sumu 255,62 eura a túto

sumu nebolo možné prekročiť, odvolací súd potom vychádzal už len zo sumy 27,81 eura (283,43 -
255,62). Časové obdobie od 30. 10. 2012 do 12. 12. 2017 je 5 rokov a 43 dní (1+30+12 = 43 dní), teda
celkovo 1868 dní. Denný úrok z omeškania potom predstavuje sumu 0,0066667 (27,81 : 100% x 8,75%
= 2,433375 : 365) a za 1868 dní je to suma 12,45 eura.

22.4. Úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 27 289,92 eura (priznanej súdom prvej inštancie
titulom SSU) od 19. 11. 2013 do zaplatenia, teda do 13. 07. 2016 predstavuje 6 332,76 eura. Časové
obdobie od 19. 11. 2013 do 13. 07. 2016 sú 2 roky a 238 dní (12+31+31+29+31+30+31+30+13 = 238
dní), teda celkovo 968 dní. Denný úrok z omeškania potom predstavuje sumu 6,9159386 (27 289,92 :
100% x 9,25% = 2 524,3176 : 365) a za 968 dní je to suma 6 694,63 eura.

22.5. Úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 4 621,68 eura (priznanej odvolacím súdom
titulom SSU) od 19. 11. 2013 do zaplatenia, teda do 12. 12. 2017 predstavuje 1 738,13 eura. Časové
obdobie od 19. 11. 2013 do 12. 12. 2017 sú 4 roky a 24 dní (12+12 = 24 dní), teda celkovo 1484 dní.Denný úrok z omeškania potom predstavuje sumu 1,1712476 (4 621,68 : 100% x 9,25% = 427,5054 :
365) a za 1484 dní je to suma 1 738,13 eura.

23. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k istine a príslušenstvu potom odvolací súd rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože každá strana mala vo veci len čiastočný úspech. Súčet priznanej istiny
(prvoinštančným rozsudkom + odvolacím rozsudkom) je 32 585,63 eura. Celková výška uplatnených
úrokov z omeškania bola vypočítaná na sumu 8 649,64 eura (121,52 eura + 82,91 eura + 12,45 eura +
6 694,63 eura + 1738,13 eura). Súčet priznanej istiny a uplatnených úrokov z omeškania tvorí sumu 41

235,27 eura. Úspech žalobcu predstavuje 32 585,63 eura, čo predstavuje 79,02%. Úspech žalovaného
predstavuje 8 649,64 eura, čo predstavuje 20,98%. Celkový úspech žalobcu potom predstavuje 58,04%
(úspech žalobcu 79,02 - 20,98%). Pri výpočte úspechu čiastkové výpočty neboli zaokrúhľované, aby bol
výpočet čo najpresnejší. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 388 CSP zmenil.

24. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/29/2014-182 zo dňa 12. 06. 2015 bol vo veci
ustanovený MUDr. Zdeno Mores, bytom Sládkovičovo, Sigetská 1690/21, znalec z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorého úlohou bolo v stanovenej lehote vypracovať
písomný znalecký posudok podľa zadaných otázok. Žalovanému bola uložená povinnosť zložiť
preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 500,- eur. Ustanovený znalec vo

veci vypracoval písomný znalecký posudok, bol vypočutý na pojednávaní dňa 18. 02. 2016 a následne
právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/29/2014-427 zo dňa 26. 08. 2016 bolo
znalcovi priznané znalečné vo výške 2 276,04 eura, ktoré podľa záznamu o úhrade mu v plnej výške
boli vyplatené zo štátneho rozpočtu. Žalovaný podľa oznámenia justičnej pokladnice zo dňa 01. 12.
2020 zaplatil preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 500,- eur dňa 26.

08. 2020. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/29/2014-184 zo dňa 12. 06. 2015 bol vo veci
ustanovenýMUDr.VladimírMachajdík,bytomHornáSeč,Kostolná105/3,znaleczodboruzdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého úlohou bolo v stanovenej lehote vypracovať písomný znalecký
posudok podľa zadaných otázok. Žalovanému bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené
s podaním znaleckého posudku vo výške 300,- eur. Ustanovený znalec vo veci vypracoval písomný

znalecký posudok, bol vypočutý na pojednávaní dňa 15. 01. 2016 a následne právoplatným uznesením
Okresného súdu Nové Zámky 10C/29/2014-425 zo dňa 26. 08. 2016 bolo znalcovi priznané znalečné vo
výške 434,96 eura, ktoré podľa záznamu o úhrade mu v plnej výške boli vyplatené zo štátneho rozpočtu.
Žalovaný podľa oznámenia justičnej pokladnice zo dňa 01. 12. 2020 zaplatil preddavok na trovy spojené
s podaním znaleckého posudku vo výške 300,- eur dňa 26. 08. 2020.

25. Pre trovy štátu platí, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým uznesením, ako
aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok, ktorý ustanovenia
o rozhodovaní o trovách štátu neupravuje, pretože za jeho účinnosti, ak súd ustanoví znalca a
strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží

povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania, a tak by sa
nemalo stávať, aby znalečné neboli kryté preddavkami na znalečné. V danej veci súd prvej inštancie
v uzneseniach, ktorými do konania priberal znalcov, uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok,
pričom žalovaný si túto svoju povinnosť aj splnil. Podľa vtedy účinného § 141 ods. 4 OSP platilo, že
trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý

nie je advokátom a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému
nerozumie, platí štát. Pri rozhodovaní o trovách štátu podľa odvolacieho súdu je potrebné postupovať
podľa článku 4 základných zásad Civilného sporového poriadku a na vec analogicky použiť ustanovenie
§ 258 CSP ako ustanovenie upravujúce vec, čo sa týka obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej
veci a aplikovať zásadu úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 CSP). Z uvedených dôvodov potom žalobcu,

ktorý mal neúspech ohľadom sumy 8 649,64 eura, čo predstavuje 20,98% zaviazal k úhrade trov štátu vo
výške 20,98% a žalovaného, ktorý mal neúspech ohľadom sumy 32 585,63 eura, čo predstavuje 79,02%
zaviazalkúhradetrovštátuvovýške79,02%.To,žerozhodnutieotrováchštátumáodzrkadľovaťúspech
strán v konaní, nebolo odvolaním namietané. Z uvedených dôvodov aj v týchto výrokoch odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.

26.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1a §255ods.2CSP,akeďže
obe strany mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Žalobca nebol úspešný v tom, že aj príslušenstvobolo zahrnuté do výpočtu celkového úspechu v konaní, ale bol úspešný v tom, že odvolací súd uznal
jeho odvolaciu námietku a príslušenstvo vyčíslil len zo súm priznaných súdmi.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).