Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520207902
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7520207902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr.

Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej, v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zást. advokát JUDr. Ján Šoltés, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: A.
B., C. XXX, D. E. - okolie, nar. XX.X.XXXX, o 3.505,03 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 13Csp/1095/2020 - 57 zo 16. apríla 2021

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o 200 € s príslušenstvom, zamietavý výrok rozsudku Okresného súdu
Košice – okolie č. k. 13Csp/1095/2020 – 57 zo 16.4.2021 v rozsahu späťvzatia žaloby z r u š u j e
a konanie v rozsahu zrušenia z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok vo zvyšku zamietavého rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania pred
súdom prvej inštancie.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví pre späťvzatie žaloby o 735,88 € s príslušenstvom konanie v tomto rozsahu zastavil postupom
podľa §144 a 145 CSP, žalobe o 293,81 € s príslušenstvom vyhovel, vo zvyšku žalobu zamietol a

rozhodol o trovách konania. Pri meritórnom rozhodovaní vo veci vychádzal zo zistenia, že žalovanej
z úverového rámca 2 400 €, ktorý na základe jej žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Slovenskej
požičovneprávnympredchodcomveriteľa(VÚB,a.s.)bolschválený28.3.2013,zaobdobieod10.4.2013
do 31.10.2020 reálne boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 13 079,28 € (zvyšok do 17 026,38
€ boli úroky a poplatky), z čoho veriteľovi za to isté obdobie menovaná vrátila spolu 12 785,47 €. Išlo
o zmluvu, ktorou táto ako dlžník sa zaviazala úver 1 800 € splácať po 80 € mesačne, počet splátok
bol 47, z toho prvá až predposledná splátka po 60 €, posledná splátka činila 31,75 €; celková čiastka

na zaplatenie bola 2 791,75 €, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom činili
991,75 €; RPMN bola deklarovaná na 26,35 %, priemerná hodnota RPMN na 26,62 %.

2. Súd v spore neakceptoval procesný návrh žalobcu, ktorým ten odvolávajúc sa na uznanie dlhu
učinené žalovanou, jej elektronické podanie na č. l. 48 (e-mail), navrhoval spor rozhodnúť rozsudkom
pre uznanie nároku (§282 CSP). Súd prvej inštancie tento prejav vôle žalovanej jednak nepovažoval za
kvalifikovaný uznávací prejav a jednak s poukazom na princíp priority ochrany spotrebiteľa ako slabšej

strany sporu a z neho vyplývajúcu povinnosť súdu ustanovenú v §295 a 298 CSP ex offo prihliadať na
existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských sporoch prijal záver, že nie každé
uznanie nároku musí byť súdom nevyhnutne akceptované a viesť k vydaniu rozsudku pre uznanie
nároku,pretoževopačnomprípade,pokiaľžalobouprotispotrebiteľovibysauplatňovalnároknazákladeneprijateľnej zmluvnej podmienky, rozsudok pre uznanie nároku by mohol odporovať hmotnému právu,
čo je neprijateľné. V danom prípade z týchto dôvodov, a to napriek uznávaciemu prejavu žalovanej
a napriek návrhu žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku súd prvej inštancie

nepovažoval za možné daný spor rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku (§282 CSP).

3. Aplikujúc ustanovenia §52 a nasl. o. z. následne súd zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú,
a podrobil ju preto spotrebiteľskej kontrole z hľadiska dodržania zákonom ustanovených najmä tých
náležitostí zmluvy (§9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.), dôsledkom porušenia, ev. dôsledkom absencie

ktorých v zmysle §11 ods. 1 a 2 daného zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Takto zistil, že sporná zmluva obsahuje síce všetky predpoklady použité na výpočet RPMN,
avšak údaj 26,35 % ako RPMN je nesprávny. Záver o nesprávnosti RPMN súd vyvodil zo skutočnosti,
že v rámci predpokladov pre jej výpočet veriteľ v čl. V zmluvy jednostranne, a preto svojvoľne uviedol
počet splátok 48, ktorý zo žiadosti o aktiváciu a ani z pripojenej zmluvy nevyplynul, pričom výška prvej až
predposlednej splátky bola 60 €, len posledná splátka bola 31,75 €, z čoho súd vyvodil, že veriteľ týmto

spôsobom chcel si „napasovať RPMN“, pričom nebolo zrejmé, akým spôsobom veriteľ sa dopracoval
k určeniu výšky RPMN. Z týchto dôvodov spôsob výpočtu RPMN ako podstatného údaja, ktorý
rozhodnutie spotrebiteľa pre (ne)uzatvorenie úverovej zmluvy ovplyvňuje najvýznamnejším spôsobom,
súd považoval za nedostatočný a pre priemerne zmýšľajúceho spotrebiteľa za nezrozumiteľný
a poskytnutý úver z týchto dôvodov za bezúročný a bez poplatkov. Po takomto právnom posúdení

veci žalobu dôvodnou vzhliadol len do výšky 293,81 € ako rozdielu medzi žalovanou reálne čerpanou
sumou úveru a veriteľovi vrátenými peňažnými prostriedkami (13 079,28 - 12 785,47). Žalobe o 293,81
€ s príslušenstvom preto vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na neúspech
žalobcu v spore s odkazom na ustanovenie §255 ods. 1 CSP súd žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov konania nepriznal s odôvodnením, že úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku žalobca podáva odvolanie v rozsahu zamietavého výroku a závisiaceho výroku
o trovách konania. Súdu prvej inštancie vytýka jeho nesprávny postup v tejto veci spočívajúci v tom,
že hmotnoprávne posudzoval podmienky zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov, hoci vzhľadom na
uznanie nároku žalovanou a následný návrh žalobcu spor rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku,

priestor na takýto postup už nemal. V odvolaní žalobcu zároveň je obsiahnuté aj ďalšie späťvzatie žaloby
o 200 € s príslušnými úrokmi z omeškania. Daný procesný úkon žalobca odôvodňuje tým, že v dňoch
15.4.2021 a 17.5.2021 v tomto rozsahu došlo k ďalšiemu plneniu zo strany žalovanej. Navrhol preto,
aby odvolací súd konanie v uvedenom rozsahu zastavil a aby zamietavý výrok napadnutého rozsudku
vo zvyšku zmenil tak, že žalobe o 3 305,03 € aj s príslušnými úrokmi z omeškania vyhovie.

5. Žalovaná, ktorej odvolanie protistrany bolo doručené 1.6.2021, nevyužila svoje zákonné právo
a k odvolaniu sa nevyjadrila. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal
odvolanie žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s rozsudkom v napadnutom rozsahu (§34 a
355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Vyhovujúci výrok rozsudku a výrok o zastavení konania odvolaním žalobcu nie sú dotknuté, tieto
výroky nadobudli preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu.
Predmetomodvolaciehoprieskumubolibazamietavývýrokrozsudkuaodnehozávisiacivýrokotrovách
konania (§367 CSP).

8. V posudzovanej veci v rozsahu 200 € s príslušnými úrokmi z omeškania došlo k procesnej situácii
predpokladanej ustanovením §370 ods. 1 CSP, pričom žalovaná svoj (ne)súhlas so späťvzatím žaloby
v tomto rozsahu odvolaciemu súdu nevyjadrila, v zmysle §157 ods. 2 CSP má sa preto za to, že žalovaná
proti späťvzatiu žaloby v uvedenom rozsahu námietky nemala. Odvolací súd v zmysle §370 ods. 2 CSP,
in fine pripustil preto čiastočné späťvzatie žaloby o 200 € s príslušenstvom, rozsudok v zamietavom

výroku v tomto rozsahu zrušil a konanie v rozsahu zrušenia zastavil.

9. Rozsudok odvolacieho súdu vo vzťahu ku zvyšku odvolaním napadnutého zamietavého výroku
rozsudku súdu prvej inštancie verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 15.6.2022 o 9.45hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
od 3.6.2022 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu (§219 ods.
1 a 3 za použitia §378 CSP).

10. Vzhľadom na to, že odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§380 CSP), odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu prejednal výlučne len z dôvodu, ktorý odvolateľ uviedol
vo svojom odvolaní, t.j. že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď neprihliadajúc
na uznanie nároku žalovanou (elektronické podanie súdu doručené 8.4.2021) na návrh žalobcu spor

nerozhodol v prospech žalobcu rozsudkom pre uznanie, hoci v zmysle §282 CSP bol povinný takto
postupovať.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v celom rozsahu
sa stotožňuje so správnym procesným postupom súdu prvej inštancie neprihliadať na uznanie dlhu
žalovanou obsiahnuté v jej elektronickom podaní konajúcemu súdu doručenom 8.4.2021. Napadnutý

rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne
akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil a nenechal priestor pre vznik pochybností, prečo súd v spore takto postupoval, pričom aj
odôvodnenie rozsudku má náležitosti ustanovené v §220 ods. 2 CSP.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predloženého spisového materiálu zistil, že elektronické
podanie žalovanej vo veci samej konajúcemu súdu doručené 8.4.2021 nachádzajúce sa na č. l. 48 spisu
označené ako „uznanie dlhu" žalovaná urobila v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu (e-mail) a toto súdu dodatočne nedoručila ani v listinnej podobe ani v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie na dodatočné doručenie podania žalovanú

nevyzýval.

13. Vychádzajúc z danej procesnej situácie odvolací súd mal za to, že na posudzovanú vec sa vzťahuje
ustanovenie §125 ods. 2 CSP, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie
veci rozhodujúce. Z týchto dôvodov vyzval preto strany, aby k možnému použitiu tohto zákonného

ustanovenia sa vyjadrili (§382 CSP). Strany na výzvu odvolacieho súdu urobením procesného podania
nereagovali.

14. Podľa §125 CSP: (1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

15. Odvolací súd aplikujúc zhora citované ustanovenie §125 CSP na prejednávaný prípad dospel

k záveru, že na predmetné podanie žalovanej, obsahom ktorého je uznanie dlhu voči žalobcovi
urobené elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu nemožno prihliadať, pretože toto
dodatočne nebolo doručené súdu ani v listinnej podobe a ani v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie v konečnom dôsledku
postupoval procesne správne, pokiaľ na predmetné podanie žalovanej neprihliadal, hoci tento svoj

postup v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku odôvodňoval inak, než aplikáciou ustanovenia
§125 CSP, čo však je bez vplyvu na správnosť tohto jeho postupu. Súd prvej inštancie postupoval
procesne správne (§125 ods. 2 CSP, in fine), aj pokiaľ na dodatočné doručenie sporného podania
žalovanú ako dotknutú stranu nevyzýval.

16. Vzhľadom na tento záver odvolacieho súdu je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval vo veci
procesne správne, pokiaľ napriek návrhu žalobcu rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie nároku (§282
CSP), k rozhodnutiu sporu takýmto spôsobom nepristúpil, keďže vzhľadom na absolútnu absenciu
uznávacieho prejavu žalovanej (v dôsledku neprípustnosti prihliadať na jej elektronické podanie bez
autorizácie) nebola splnená druhá nevyhnutná zákonná podmienka pre takýto postup súdu.

17. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobcom uplatnená odvolacia námietka neobstojí. Vzhľadom
na to, že odvolacie námietky žalobcu nesmerovali proti správnosti hmotnoprávneho posúdenia žalobou
uplatneného nároku vykonaného súdom prvej inštancie, pričom odvolací súd je viazaný odvolacímidôvodmi (§380 CSP), správnosť hmotnoprávneho posúdenia veci súdom prvej inštancie odvolací súd
pri svojom rozhodovaní o veci posudzovať nemohol a týmito otázkami a závermi súdu prvej inštancie
v tomto svojom odôvodnení sa preto ani nezaoberal.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov postupom podľa §387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutom
rozsahu preto potvrdil ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách konania (§255 ods. 1
a §256 ods. 1 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §396 ods. 1, 262 ods. 1, 255 ods. 1
a 256 ods. 1 CSP. Žalobca dôvod späťvzatia žaloby nepreukázal, z procesného hľadiska má preto vinu
na zastavení konania. Vzhľadom na to, že žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy
nevznikli, v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej proti plne neúspešnému žalobcovi odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dôvody na aplikáciu §257 CSP odvolací súd nevzhliadol.
V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít prezentovanou v uzneseniach

NS SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 z 26.10.2016 a tiež 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018 odvolací súd nerozhodol
pritom o nároku na náhradu trov konania, ale rovno už aj o nepriznaní náhrady trov majúc za to, že
dvojfázové rozhodovanie o trovách konania má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na
náhradu trov konania, pričom v danom spore o takýto prípad nešlo.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é aj vtedy, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)