Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. apríl 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 13Csp/1095/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520207902
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7520207902.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Dosedla, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: B. X., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXX, XXX XX F., o zaplatenie
4.240,91 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 735,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 735,88 Eur od 21.11.2020 do 09.04.2021 z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 293,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 293,81 Eur od 21.11.2020 do zaplatenia, a to tak, že žalovanej sa povoľuje žalovanú
sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne, splatných vždy k 25. dňu
kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2020 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 4.240,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy
od 21.11.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 28.03.2013 Zmluvu o vydaní a používaní

platobnej karty, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet Č..
XXXXXXXX. Žalovanej bol úver poskytnutý s dohodnutým úrokom 22,80%. Ku dňu výpisu z kartového
účtu mala schválený úverový rámec vo výške 2.400 Eur, ktorý sa zaviazala splácať štandardnou
mesačnou splátkou vo výške 80,00 Eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti. Pred odstúpením na
vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 07.11.2020 nový výpis z bankovej knihy, ku dňu 31.10.2020 s
konečným zostatkom na úhradu vo výške 4.240,91 Eur. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu neuhradila v
lehote splatnosti do dňa 20.11.2020, právny predchodca žalobcu si uplatnil svoj nárok súdnou cestou.

3. Žalobca k žalobe pripojil: Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Slovenskej požičovne zo dňa
28.03.2013, výpis z Pôžičkovej karty za obdobie od 10.04.2013 do 31.10.2020.4. Súd žalobu spolu s prílohami zaslal žalovanej na vyjadrenie dňa 05.02.2021, žalovaná si zásielku
prevzala dňa 10.02.2021, o čom svedčí doručenka na č. l. 32 spisu.

5. Podaním doručeným súdu dňa 11.02.2021 spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. oznámila súdu, že
žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku na postupníka - spoločnosť
Intrum Slovakia, s.r.o., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.01.2020. Zároveň
spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu. Súd
uznesením zo dňa 15.02.2021 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Všeobecná úverová banka,

a.s. vstúpil ako nový žalobca Intrum Slovakia s.r.o..

6. Žalovaná sa vo veci vyjadrila podaním zo dňa 08.04.2021 ( č.l.48 spisu), v ktorom uznala svoj záväzok
voči žalobcovi s tým, že celú dlžnú sumu nevie naraz uhradiť a preto žiada súd o možnosť splácať dlh
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 Eur.

7. Podaním doručeným súdu dňa 09.04.2021 zobral žalobca svoju žalobu čiastočne späť v časti o
zaplatenie istiny vo výške 385,88 Eur ( poplatky a sankčný úrok) ako aj v časti o zaplatenie sumy 350
Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania ( dodatočné platby žalovanej) a žiadal, aby súd konanie v
týchto častiach zastavil a následne rozhodol rozsudkom pre uznanie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 3.505,03 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3855,03 € od 21.11.2020

do 22.11.2020, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3805,03 € od 23.11.2020 do 16.12.2020,
úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3755,03 € od 17.12.2020 do 15.01.2021, úrok z
omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3705,03 € od 16.01.2021 do 16.02.2021, úrok z omeškania
vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3605,03 € od 17.02.2021 do 16.03.2021, úrok z omeškania vo výške
5,00 % p.a. zo sumy 3505,03 € od 17.03.2021 do zaplatenia všetko pravidelnými mesačnými splátkami

vo výške 100 Eur mesačne splatnými vždy k 25. dňu v mesiaci pod následkom straty výhody splátok v
prípade neuhradenia čo i len jednej zo splátok.

8. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 16.04.2021, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny
zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti.

Nedostavila sa ani žalovaná. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
sporových strán.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 09.04.2021 zobral svoju žalobu čiastočne späť a to

v sume 385,88 Eur ( poplatky a sankčný úrok)- bez udania dôvodu a v sume 350 Eur (dodatočné
úhrady žalovanej). Na základe uvedeného preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 735,88 Eur s
príslušenstvom zastavil.

13. Žalobca vo svojom podaní dňa 09.04.2021 žiadal súd rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

14. Podľa názoru súdu prejav žalovanej, vyplývajúci z podania na č.l. 48 spisu slovami: ,, uznávam čo
do dôvodu a výšky svoj záväzok voči spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., a žiadam o umožnenie splatiť
ho v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100Eur“ nie je kvalifikovaný uznávací prejav.

15. Pri právnej klasifikácii podania strany sporu vychádza súd z jeho obsahu v zmysle čl. 11 ods. 1 CSP.
Zásadným interpretačným pravidlom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli
konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania
podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu,jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a
celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje
rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akceptovať objektívne

hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho
obsahu na zreteli to, ako v ňom bola navonok objektívne prejavená vôľa konajúceho, nie na to, či je
subjektívne, zo subjektívneho aspektu účastníka zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a
vnútornouvôľoutoho,ktoúkonurobil(porovnajuznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo128/2010).

16. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.08.2019 pod sp.zn.
3Co/104/2019 v zmysle ktorého: ,,Rozsudkom na základe uznania nároku môže rozhodnúť súd len
vtedy, ak je prejav účastníka natoľko určitý, že z neho možno urobiť skutočne nepochybný záver, že
úkon smeruje k uznaniu nároku. Uznanie nároku ako celku v sebe zahŕňa jednak uznanie základu
nároku, ako aj uznanie jeho výšky a musí z neho byť zrejmá aj vôľa žalovaného bezpodmienečne nárok
žalobcu uspokojiť. Nie je teda možné uznanie výšky nároku bez toho, aby uznal jeho základ. Podľa

názoru odvolacieho súdu prejav žalovanej, tak ako je zachytený v zápisnici z pojednávania na súde
prevej inštancie, nie je natoľko jasný a jednoznačný, aby z neho bolo možné usúdiť, že jej úmyslom bolo
skutočne uznanie základu a výšky nároku. Nie je teda splnená práve požiadavka určitosti uznávajúceho
prejavu vôle žalovanej. Ústne vyjadrenie žalovanej je potrebné vnímať v kontexte celého jej prednesu,
v ktorom sa zameriava predovšetkým na svoju ťaživú životnú situáciu, ktorá má vplyv na jej platobnú

neschopnosť. Z obsahu takéhoto vyjadrenia žalovanej vyplýva len toľko, že chce dlh splatiť, avšak vôbec
nie je vyjadrený resp. zrejmý dôvod (základ) tohto dlhu a už vôbec nie je zrejmé, akú sumu chcela
zaplatiť. Okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že žalovaná je si vedomá existencii dlhu, no nesúhlasí
s tým, aby bola zaviazaná na úhradu dlhu v celom rozsahu tak, ako bol uplatnený žalobou a svoje
vyjadrenie formulovala pod tlakom okolností- prebiehajúce súdne konanie, jej nepriaznivá finančná

situácia a snaha o docielenie možnosti úhrady dlhu v splátkach. Takýto prejav žalovanej podľa jeho
obsahu ( čl.11 ods. 1 CSP) nemožno spoľahlivo posúdiť ako plne akceptovateľný a účinný prejav, ako
to má na mysli ust. § 282 CSP.“

17. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s názorom, že procesná povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom

pre uznanie však nestojí nad povinnosťou súdu prihliadať z úradnej moci na existenciu takých zmluvných
podmienok v spotrebiteľských sporoch, ktoré spôsobujú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a nad povinnosťou poskytnúť v takom prípade ochranu spotrebiteľovi s poukazom na
ustanovenie § 295 a § 298 CSP. Súd je povinný aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných
podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so

spotrebiteľskou zmluvou, a to nielen tých, na ktorých spočíva uplatnený nárok, ale všetkých ostatných
podmienok spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou. Tieto ustanovenia predstavujú v CSP odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z
princípu „ ne ultra petitum“.

18. Podľa vyššie uvedeného rozhodnutia tak ,,nie každé uznanie nároku musí byť nevyhnutne súdom
akceptované a viesť k vydaniu rozsudku pre uznanie nároku. Aj rozsudok pre uznanie nároku ako
každé rozhodnutie súdu by malo byť zákonné, t.j. v súlade s hmotným právom (právnymi predpismi).
Aj keď na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (§ 153a ods. 3 v spojení s § 99 ods. 2 OSP)
uvedený princíp v ust. § 282 CSP výslovne nie je vyjadrený, vyplýva to z princípu priority ochrany slabšej

strany - spotrebiteľa. Odvolací súd preto zastáva názor, že napriek uznávaciemu prejavu žalovanej ako
spotrebiteľa a návrhu žalobcu ako dodávateľa na vydanie rozsudku pre uznanie, tento nemožno vydať,
ak by odporoval hmotnému právu - napríklad v žalobe by sa uplatňoval nárok na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ktorej neplatnosť súd skúma aj bez návrhu (porovnaj napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Co/150/2017 zo dňa 21. 02. 2018, podľa ktorého v prípade spotrebiteľských

sporov nie je uznanie dlhu žalovaným spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by zbavovala
súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z
toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. nekalý charakter spotrebiteľských
zmlúv. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní
voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú a to často krát len z obavy, že v opačnom prípade im

nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu
bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a podobne).“

19. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:20. Dňa 26.03.2013 žalovaná vyplnila a podpísala Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Slovenskej
požičovne (ďalej len „zmluva“), ktorá bola zo strany žalobcu podpísaná dňa 28.03.2013. Z čl. II zmluvy

vyplýva,žežalovanápožadovalaúverovýrámecvovýške1.800Eurprištandardnejmesačnejsplátke60
Eur. Žalovanej napokon bol schválený úverový rámec 2.400 Eur s mesačnou splátkou vo výške 80 Eur.

21. V zmluve čl. V je uvedený výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov ( 26,35%) pri predpoklade,
že štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené, klient

vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartou u obchodníka vo výške schváleného úverového rámca dňa
3/1/2013. Výška spotrebiteľského úveru je 1.800 €, počet splátok je 47, prvá až predposledná splátka
60 € a posledná splátka 31,75 €. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 2.791,75 €. Celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú 991,75 €. Priemerná hodnota RPMN pre
kreditné karty na Slovensku je 26,62% p.a..

22. Z predloženého výpisu z kartového účtu žalovanej vyplýva, že za obdobie od 10.04.2013 do
31.10.2020 vyčerpala žalovaná spolu sumu 17.026,38 €, z toho reálne poskytnuté finančné prostriedky
predstavujú sumu 13.079,28 € a úroky a poplatky zvyšnú sumu. Žalovaná za to isté obdobie uhradila
spolu sumu 12.785,47 €.

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

26. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

27. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

28. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

29. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, aka/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa§ 9
ods. 2 písm. a/ až k/, r/, a y/ a § 10 ods. 1 alebo,
b/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom
práve. Na základe uzatvorenej zmluvy bol zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému

poskytnutý úverový rámec, t. j. určitá dojednaná výška peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný čerpal
prostredníctvomkreditnejkarty.Súddanúzmluvuposúdilakozmluvuspotrebiteľskúvzmyslecitovaných
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy
postaveniedodávateľa,pretožekonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostianastranedlžníka
- žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred

zo strany právneho predchodcu žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text
uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej. Súd
preto posudzoval právny vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Obč. zák.
upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany právneho predchodcu žalobcu išlo aj o poskytnutie
spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z .z. o spotrebiteľských úveroch.

31. Základnou črtou revolvingového úveru je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého
môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového
rámca, pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového
limitu bez potreby uzatvárania novej zmluvy.

32. V prvom rade súd skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých
obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd na základe preskúmania
predmetnej zmluvy zistil, že táto síce obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, vypočítanú
nazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúverestým,žeobsahujevšetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak predmetný údaj je
nesprávny, v dôsledku čoho je nutné úver poskytnutý žalobcovi zo strany právneho predchodcu žalobcu
posúdiť v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. ako úver bezúročný a bez poplatkov,
preto žalobca nemal na zmluvné úroky a poplatky právny nárok.

33. Z obsahu zmluvy vyplýva že v čl. V. Vyhlásenie klienta úveru bol text vo fotokópii, obsahujúci
predpoklad výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov /RPMN/ s tým, že výsledná RPMN mala
predstavovať výšku 26,35%. V rámci predpokladov pre výpočet tam napr. uviedol poskytovateľ
peňažných prostriedkov počet splátok 48, pričom takýto údaj nevyplynul zo žiadosti o aktiváciu a žiadna
iná zmluva pripojená nebola. To znamená, že právny predchodca žalobcu pracoval s pričom splátok.

ktoré si zrejme sám urči, pričom výška splátky prvej a predposlednej bola 60 Eur a posledná bola
vo výške 31,75 Eur. Nie je tak zrejmé, akým spôsobom sa dopracoval právny predchodca žalobcu k
určeniu výšky RPMN, keďže ako už bolo vyššie uvedené, žalobca si sám určil výšku splátky ako aj
počet splátok, prvá až predposledná splátka bola dokonca v inej výške ako posledná. Súd má za to,
že právny predchodca žalobcu si týmto spôsobom chcel ,,napasovať“ RPMN. Napriek tomu, že sa

jednalo o čerpanie prostredníctvom kreditnej platobnej karty, bolo povinnosťou právneho predchodcu
žalobcu uzavrieť so žalovanou riadne zmluvu, z ktorej bude zrejmé, aká je ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN), pri zadaní korektných a konkrétnych údajov. RPMN je vlastne určitým indikátorom
nákladovosti úveru, pričom RPMN mohla byť vypočítaná už v čase, keď bol zrejmý úverový rámec a
fixná mesačná splátka. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné a nevyhnutné RPMN

vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve. Súd má za to, že spotrebiteľovi musia byť
už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver.
Musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobilé ovplyvniť
jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o predmetný úver. Účel právnej
úpravy vyžaduje, aby spotrebiteľ mal informáciu o skutočnej RPMN ešte pred uzavretím zmluvy.

34. Spôsob výpočtu RPMN považuje súd za nedostatočný a pre priemerne zmýšľajúceho spotrebiteľa
za nezrozumiteľný. Žalovaná v danom prípade mohla mať pochybnosti o RPMN. Pritom ide o podstatné
údaje, ktoré najvýznamnejším spôsobom ovplyvňujú rozhodnutie spotrebiteľa pre uzatvorenie úverovejzmluvy. Pritom ide o podstatné údaje, ktoré najvýznamnejším spôsobom ovplyvňujú rozhodnutie
spotrebiteľa pre uzatvorenie úverovej zmluvy. Zákon zároveň uvádza, že od spotrebiteľa nie je možné
vyžadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Podľa názoru súdu právnemu

predchodcovi žalobcu nič nebránilo v tom, aby tieto údaje uviedol zreteľne a zrozumiteľne do textu
zmluvy tak, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy mal vedomosť o tom, za akých podmienok mu je úver
poskytnutý.

35. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor Krajského súdu v Prešove vyjadrený v odôvodnení

uznesenia zo dňa 21.5.2013 sp. zn. 5Co/78/2013, cit.: „V odvolacej námietke žalobcu, že pri
revolvingovom úvere nie je možné vopred určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj ďalšie
údaje, závislé od výšky čerpanej výšky sumy, pretože sa v úvere v rámci poskytnutého úverového rámca
čerpá na základe vôle odporcu, a tým sa menia relevantné údaje pre výpočet RPMN, odvolací súd
konštatuje, že túto námietku považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Zo spisu nepochybne vyplýva,
že výška poskytnutého úveru bola vopred známa o čom svedčí aj tvrdenie žalobcu v odvolaní ( bod II.,

ods. 3), že na základe uzavretej zmluvy o RÚ poskytol žalobca žalovanej revolvingový úver s úverovým
rámcom vo výške 1.991,64 Eur ( pôvodne dohodnutý úverový rámec vo výške 30.000,- Sk bol na
základ žalovanej zo dňa 26.2.2008 navýšený o 30.000,- Sk na končenú sumu 60.000,- Sk, t.j. 1.991,64
Eur). V prípade revolvingového úveru v čase poskytnutia revolvingu sú známe všetky premenné, a
teda nie je daná žiadna prekážka vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pri revolvingu je suma

poskytovaného úveru známa, a túto v ustálenej výške poskytuje veriteľ, pretože nemôže obsahovať
tvrdenie žalobcu, že pri revolvingovom úvere výšku sumy určuje spotrebiteľ svojím úkonom“.

36. Súd taktiež poukazuje na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20Co/107/2013zodňa27.3.2014,týkajúcisaobdobnéhoprípadu.MožnosťdohodyoRPMNajvprípade

revolvingového úveru konštatoval napr. aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 5Co/60/2011 zo dňa
15.3.2011.

37.Nazákladevykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žežalovanýcelkovočerpalasumu13.079,28
€ a zvyšok sú úroky a poplatky. Žalovaný za to isté obdobie uhradil spolu sumu 12.785,47 €. Vzhľadom

na to, že žaloba je dôvodná len čo do výšky rozdielu poskytnutej sumy a splatenej sumy, teda 293,81
€ (13.079,28 € - 12.785,47 €). V prevyšujúcom rozsahu (keďže zmluva je bezúročná a bez poplatkov v
zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 2 Obč.

zák.).

39. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v spojení s Nariadením a to vo výške 5% ročne zo sumy 293,81 Eur od 21.11.2020 do
zaplatenia.

41. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobcu v
časti vyhovel a zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatila sumu 293,81 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 293,81 Eur od 21.11.2020 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny nad
sumu vo výške 293,81 Eur s príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. Podľa § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.43. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

44. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

45. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

46. Z daného ustanovenia vyplýva, že súd v odôvodnených prípadoch môže určiť aj dlhšiu lehotu,
ktorú stanoví podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného
stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a podobne. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému,

ktorého platobnú povinnosť určil priznať výhodu splátok je najmä výška priznaného plnenia, platobná
schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa
plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení
súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom
na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. Priznané plnenie v splátkach musí byť podložené zistením

všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci, povinný nárok a osobné pomery strán v spore je vhodné určiť na splnenie lehotu
dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v
splátkach. Takéto stanovisko potvrdil aj Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp.zn.: 3Co/282/2018.

47. Súd umožnil žalovanému splácať súdom priznanú sumu v splátkach po 100 Eur mesačne, nakoľko
má zato, že uvedená forma splácania dlhu v splátkach je dôvodná vzhľadom na súhlas žalobcu
splácať sumu v splátkach vo výške 100 Eur mesačne. Preto vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol o
povinnosti žalovanej splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach po 100 Eur mesačne, splatných
vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po

právoplatnosti tohto rozsudku a pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky.

48. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore neúspešný, nemá
preto nárok na náhradu trov konania. Úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd stranám
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).