Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. január 2022

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5Csp/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420202102
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2022:8420202102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v spore žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., so

sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému A. právne zast. JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., Zámocká
36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 2 938,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 742 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2 742 eur od 27. 04. 2018 do zaplatenia.

II. P o v o ľ u j e žalovanému dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 70 eur mesačne, vždy do

20. dňa toho ktorého mesiaca žalobcovi, od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že nezaplatením čo
i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 86,62 %, s tým, že o
výškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný veriteľ spol. Všeobecná úverová banka, a. s. podal 24. 11. 2021 na tunajší súd žalobu, ktorou

žiadal, aby súd vo veci vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2
938,46 eur s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8 % ročne od 27. 04. 2018 do zaplatenia a
na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola 02. 11. 2017
uzatvorená Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 21309175/7119800443 v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám
- občanom. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2 742 eur. Žalovaný sa
zaviazalžalobcovinahradiťcelkovénákladyspojenéspôžičkou,atoformoupravidelných71mesačných

splátok vo výške 60 eur, teda celková suma pôžičky bez poistenia činila 4 260 eur. Celkové náklady
spotrebiteľa boli vo výške 1 518 eur. Tento svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnil ani na
základe predžalobných výziev, preto žalobca listom z 21. 04. 2018 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo, čím došlo k spoplatneniu dlhu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v
omeškaní s úhradou splátok, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
t.j. okamžitú splatnosť úveru. Keďže je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu uplatňuje si aj
úroky z omeškania.

2. Uznesením č. k. 5Csp/70/2020 - 72 zo 16. 09. 2021 tunajší súd pripustil zmenu účastníka na
strane žalobcu a to na spol. Intrum Slovakia, s.r.o. a súčasne týmto uznesením nepribral do konaniaako osobitný subjekt na strane žalovaného občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä
žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytnutí pôžičky, predžalobnou upomienkou z 28. 02.
2018, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 21. 04. 2018, prehľadom splátok a úhrad

žalovaného, vyjadrením žalobcu, vyjadrením žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový stav.

5. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. - právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako
klient uzavreli 02. 11. 2017 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 21309175/7119800443, na základe ktorej
poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2 742 eur - na kúpu tovaru uvedeného v zmluve - televízora,

pričom celková čiastka pôžičky bola 4 260 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 71 splátkach, výška
mesačnej splátky bola 60 eur a ročná úroková sadzba 17,45 %. Výška RPMN bola 17,45 %, priemerná
hodnota RPMN 12,57 %. Termín konečnej splatnosti bol 20. 10. 2023. Celkové náklady spotrebiteľa boli
vo výške 1 518 eur. Kúpna cena tovaru bola 3 250 eur, pričom žalovaný uhradil akontáciu vo výške
508 eur.

6. V zmysle čl. 5, bod 5.1 Ostatných zmluvných podmienok a dojednaní; spoločnosť poskytuje Klientovi
službu na základe uzatvorenej zmluvy.

Podľa čl. 5, bod 5. 4 Ostatných zmluvných podmienok a dojednaní; klient je povinný plniť Spoločnosti

za poskytnutie pôžičky riadne a včas spôsobom dohodnutým v zmluve.

Podľa čl. 8 bod 8.1 Ostatných zmluvných podmienok a dojednaní; v prípade omeškania s úhradou
jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške stanovenej
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej

pokuty sa rovná priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa
osobitného predpisu pred vznikom omeškanej navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom
nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády Z. z.

Podľa čl. 8 bod 8.2 Ostatných zmluvných podmienok a dojednaní; Spoločnosť je oprávnená v prípade

riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky
Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v
omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako
3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť
je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady

súvisiace s vymáhaním pohľadávky Spoločnosti uvedené v tejto zmluve.

7. Predžalobnou upomienkou z 28. 02. 2018 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na splatenie
nedoplatku na splátkach vo výške 180 eur, a to bezodkladne. Zároveň žalovaného upozornil na možnosť
zosplatnenia úveru. Súdu tiež predložil doručenku o doručovaní tejto písomnosti na adresu uvedený v

registri obyvateľov (pozri čl. 19 spisu).

8. Listom z 21. 04. 2018 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil vyhlásenie okamžitej
splatnosti úveru.

9. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný na splátkach neuhradil žiadnu sumu, čo vyplynulo
aj z podanej žaloby, ako aj z prehľadu splátok a úhrad.

10. Pôvodný žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že istina tvorí sumu 2 742 eur, nakoľko žalovaný
do dňa podania žaloby uhradil z titulu poskytnutej pôžičky sumu 504 eur, na istine ostalo uhradiť 2

742 eur, t. j. schválená výška pôžičky 2 742 eur - na istine uhradených 0 eur a na úroku zostalo k
úhrade 196,46 eur, t. j. celková výška vyčísleného úroku 196,46 eur (hodnota je výsledkom rozčlenenia
sumy 3 446,46 eur na istinu 2 742 eur + úrok 196,46 eur) mínus na úroku uhradených 0 eur. Preto
žalovaná suma predstavuje zostatok na istine 2 742 eur plus zostatok na úroku 196,46 eur , t. j. 2938,46 eur. Vo vzťahu k sume istiny uviedol, že suma 3 446,46 eur je výsledkom súčtu 4 predpísaných
plátok po 60 eur do zosplatnenia spolu vo výške 240 eur a zosplatnenej sumy 2 698,46 eur. Od tejto
sumy boli odpočítané úhrady žalovaného, ktorých výsledkom je žalovaná suma. Vo vzťahu k RPMN

mal za to, že všetky náležitosti zmluvy súd premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 6., bod 6.1
Zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Ďalej uviedol, že žalovaný ho
žiadnym spôsobom nekontaktoval o zmene finančných pomerov, ktoré by žalovanému znemožnili riadne
splácanie úveru. Rovnako žalobcu nežiadal o zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so
žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Preto na podanej žalobe trval v celom rozsahu Uplatnil

trovy konania.

11. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s pôvodným žalobcom uzatvoril zmluvu,
ktorú začal splácať. Bolo mu povedané, že mu budú chodiť šeky, ktoré však nechodili a preto nevedel
ako má úver splácať. Okrem akontácie nevedel uviesť, či niečo uhradil. Od žalobcu mu neprišla žiadna
výzva na splatenie úveru. V súčasnej dobe je zamestnaný s príjmom 500 - 550 eur mesačne. Manželka

je zamestnaná cez agentúru s príjmom cca. 480 eur. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, avšak stará
sa o nevlastné dieťa. Náklady na bývanie sú vo výške 300 eur mesačne, na stravu pre celú rodinu
majú náklady 250 eur mesačne. Ďalej má bežné výdavky spojené s ošatením, obuvou, hygienickými
potrebami, telefónmi. Vzhľadom na výšku dlhu požiadal o splatenie dlhu formou mesačných splátok po
50 - 70 eur mesačne.

12. Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu považuje
za premlčaný. Nevedel sa však vyjadril ku konkrétnej lehote plynutia premlčacej doby. Žiadal žalobu
zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

13. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05. 12. 2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

Podľa § 875v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky zákonník) platného
a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavnéhopredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka; výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom

spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k

podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná.

17. Uzatvorená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2 742 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 71 splátkach po
60 eur. Žalovanému bola na účet celkovo pripísaná čiastka 2 742 eur (kúpna cena bola 3 250 eur a
uhradil 508 eur ako akontáciu) a celkovo neuhradil žiadnu sumu (bez akontácie). K vyhláseniu okamžitej

splatnosti došlo ku 21. 04. 2018.

19. Predžalobnou upomienkou z 28. 02. 2018 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných
splátok a upovedomil ho, že ak splátku za obdobie 12/2017 neuhradí do 05. 04. 2018, pristúpi k
zosplatneniu úveru. Z dôvodu neplnenia záväzkov žalovanou následne pôvodný veriteľ k 21. 04. 2018

vyhlásil splatnosť celej pôžičky naraz. Ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky bol žalovaný
preukázateľne po dobu dlhšiu ako 3 mesiace v omeškaní s uvedenou splátkou.

20. Podľa dôvodovej správy k § 54a Občianskeho zákonníka - zákona č. 343/2018 Z. z., účinného od
05. 12. 2018, zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv

a ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016
- 60, zo 07. 02. 2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

21. Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste
používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné,
aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s
ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne

premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne
právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka).

Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí
premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je

presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky,
niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo
spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je
automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy jevytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom
a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo
vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho

pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím
premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne
povinnýmsubjektom,avšaktotoprávonemožnovymáhaťprotivôlipovinnéhosubjektu(dlžníka).Vtomto
prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté
plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie

premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné
konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy
zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať
veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.

Na účely zachovania právnej istoty účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov sa navrhujú aj

prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených
konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej zmluvy, t. j. v súdnom, exekučnom alebo
rozhodcovskom konaní, ktoré boli začaté na základe návrhu na začatie konania podaného pred dňom
účinnosti tohto zákona.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v prvom rade v danom spore skúmal, či voči žalovanému v konaní
nie je uplatňovaný premlčaný nárok, ktorý už nie je možné vymáhať. Žaloba vo veci bola podaná na
tunajšom súde 24. 11. 2020, o čom svedčí elektronická doručenka.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať

splatenie celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. Takáto dohoda je obsiahnutá v bode 8.2 Ostatných
zmluvných podmienok a dojednaní, podľa ktorého spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a
včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá
sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou
jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za

podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 OZ. V takom prípade podľa §
103 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je brániť
tomu,abyveriteľmoholotáľaťsvyužitímprávapodľa§565priomeškanídlžníka,resp.motivovaťveriteľa

k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané
na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej
splátky, kvôli ktorej toto právo využíva (čo neznamená, že ide o okamih, kedy ho prvýkrát mohol využiť).
V spotrebiteľských vzťahoch navyše § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa
§ 565 až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti musí byť toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej

vete Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej
splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s
niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ
z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. To
je však v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže

(avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť
právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou
bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania.
Vprípadespotrebiteľskýchzmlúvplatí,žepremlčaciadobazačínaplynúťodzročnostisplátky,kvôliktorej
sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou,
je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103
Občianskeho zákonníka. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením)
plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.

24. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pôvodný veriteľ celý dlh zosplatnil pre viac ako
trojmesačné omeškania s úhradou splátky splatnej 20. 12. 2017 (za obdobie 12/2017), tak ako to
vyplýva z upomienky z 28. 02. 2018. Pôvodný veriteľ toto právo využil, v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, keď predtým žalovaného na túto možnosť upozornil. V zmysle už citovaného§ 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu
doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá
založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú

20. 12. 2017, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného.
Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. 12. 2020. Nárok
na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha
rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Žalobca v danom spore podal žalobu dňa 24. 11. 2020, teda
pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty a počas plynutia premlčacej doby, preto nárok žalobcu nie je

premlčaný. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa,
myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. V
danej veci je potrebné uviesť, že žalovaný neuhradil žiadnu splátku a vôbec prvá splátka, s ktorou sa
žalovaný mohol dostať do omeškania bola práve splátka splatná 20. 12. 2017, keďže táto bola prvou
splátkou splátkového kalendára. Teda práve táto splátka bola zároveň v poradí prvou splátkou, s ktorou
sa žalovaný mohol dostať do omeškania. Žaloba tak bola podaná včas.

25. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný nedostatok aktívnej legitimácie, tak je potrebné uviesť, že právny
predchodca žalobcu si splnil svoju zákonnú povinnosť a žalovanému bola predžalobná upomienka z 28.
02. 2018 doručovaná, o čom svedčí doručenka na adresu žalovaného podľa registra obyvateľov, pričom
zákon nevyžaduje doručenie do vlastných rúk. Zároveň sa jedná o postúpenie pohľadávky nebankového

subjektu na iný nebankový subjekt, teda nemusia byť splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách.

26. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného

zákona (§ 1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z
ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv
ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ.
O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa
právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v
citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej
zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto

náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa citovaného zákona
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov (RPMN), /§ 9 ods. 2 písm. k), zákona. V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona
absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Táto náležitosť v zmluve absentuje.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN /§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch/. K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje

všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použitépre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad

súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g) cit.: „Zmluva o
úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité

na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 z 11. 05. 2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 z
03. 11. 2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo 06. 04. 2017.

28. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 17,45 %, pričom podľa prepočtu má byť správne

uvedená sadzba 16,01 % (výpočet súd realizoval prostredníctvom interaktívnej kalkulačky na výpočet
RPMN Ministerstva financií SR). Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 2 742 eur, výšky splátky
úveru 60 eur a ich počtu 71). Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech
spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku.

29. Ak zákon vyžadoval v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov
vypočítanú podľa vzorca uvedeného v prílohe k zákonu, je nepochybné, že spotrebiteľ mal byť
oboznámený nielen s ročnou percentuálnou mierou nákladov, ale aj s matematickým výpočtom,
na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť

správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o
ročnejpercentuálnejmierenákladovuvedenejvzmluvemoholposúdiťsprávnosťtejtonáležitostizmluvy.

30. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 20. 09. 2018, vydaný vo
veci C-448/17, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že článok 4 ods. 2 Smernice 93/13 sa má vykladať v tom
zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak neuvádza ročnú percentuálnu mieru
nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nie
je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu a jednak neuvádza úrokovú sadzbu,

táto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s
otázkou,čijepodmienkauvedenejzmluvytýkajúcasanákladovúveruvypracovanájasneazrozumiteľne
v zmysle uvedeného ustanovenia.

31. Súdny dvor EÚ v tejto súvislosti dodal, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa

musí posudzovať situácia, keď zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie
je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž
nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia
uzavretej zmluvy a v dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na
rozsah jeho záväzku.

32. Súdny dvor EÚ už pritom v súvislosti so Smernicou 87/102 rozhodol, že vzhľadom na cieľ ochrany
spotrebiteľa sledovaný touto Smernicou pred nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby
sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzatvorenej zmluvy, článok 4 uvedenej
Smernice vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na

rozsah jeho záväzku.

33. V súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 Smernice 87/102 musí byť zmluva o úvere uzavretá písomne, pričom
písomné vyhotovenie musí obsahovať uvedenie RPMN, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých môže
byť táto miera zmenená. Článok 1a tejto Smernice stanovuje metódu výpočtu RPMN a vo svojom ods.

4 písm. a) spresňuje, že sa musí vypočítať v dobe uzatvárania zmluvy. Táto informácia pre spotrebiteľa
o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca, má
preto podstatný význam.34. V dôsledku toho neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie RPMN v zmluve o úvere môže predstavovať
rozhodujúci prvok v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je
podmienka tejto zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle článku

4 Smernice 93/13. Ak to tak nie je, tento vnútroštátny súd je oprávnený posúdiť nekalú povahu takejto
podmienky v zmysle článku 3 tejto Smernice. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať
za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v
dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

35. Čo sa týka samotného matematického výpočtu RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe k zákonu č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, tento nemožno označiť za jednoduchý. Bez
doplnenia potrebných údajov nevyhnutných na uskutočnenie výpočtu v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
spotrebiteľ nemá reálnu možnosť posúdiť správnosť výpočtu RPMN uvedeného v zmluve. Uvedenie
matematického vzorca výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zo strany právneho predchodcu žalobcu bez doplnenia údajov potrebných na realizáciu výpočtu

nie je možné považovať za dostatočné. Zo strany právneho predchodcu žalobcu teda v zmluve o
spotrebiteľskomúvereneboliuvedenévšetkypredpokladypoužiténavýpočetvzmluveuvádzanejročnej
percentuálnej miery nákladov.

36. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom
na § 1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z. z., kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako
aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo
faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa,
lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.

Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou
podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci
spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa a to údaj o výške splátky, o
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

37. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce

pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

38. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

39. Žalovaný bol tak na istine pôžičky povinný zaplatiť sumu 2 742 eur, teda sumu, ktorá mu bola zo

strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného neboli uhradené žiadne finančné prostriedky
a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 2 742 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou úveru
žalovanému reálne poskytnutou a sumou, ktorú žalovaný reálne žalobcovi na poskytnutý úver splatil.
Súd v tejto časti nárok žalobcu považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2 742
eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

40. Žalovaný vzhľadom na svoju aktuálnu finančnú situáciu požiadal o splatenie dlžnej sumy formou
mesačných splátok, po 50 - 70 eur.41. Podľa Finstatu žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., v roku 2020 znížila stratu o 79 % na - 690 994 eur a
tržby jej klesli o 30 % na 2,545 mil. eur. Nemala dlhy a nedoplatky. Disponuje dlhodobým nehmotným
majetkom v súčte 181.299 eur, dlhodobým hmotným majetkom v súčte 88.126 eur. Na finančných účtoch

má súčet 278.537 eur. Avšak tieto ukazovatele nemajú pre žalobcu likvidačný charakter. Rovnako dlžnú
suma nie je vo výške, ktorej nezaplatením jednorazovou úhradou by žalobca utrpel stratu.

42. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané majetkové a osobné pomery strán sporu, z ktorých
vyplynulo, že žiadosť žalovaného o splátky vzhľadom na jeho osobné pomery a vzhľadom na povinný

nárok, ako aj pomery žalobcu je dôvodná. Žalovaný má príjem z pracovného pomeru vo výške 500 - 550
eur mesačne, manželka má príjem 480 eur. S bývaním má výdavky 300 eur. Nemá žiadnu vyživovaciu
povinnosť. Strava pre celú rodinu je v sume 250 eur mesačne. Okrem toho má ďalšie výdavky na
ošatenie, obuv, hygienické potreby pre celú rodinu. Žalobca v roku 2020 znížil zisk o 25 % na 85,04 mil.
eur a klesli mu tržby na 471,10 mil. eur, a teda suma 1 177 eur zaplatená formou mesačných splátok
dokonca po 50 eur, ako súd určil v rozsudku, nemôže pre neho mať likvidačné následky. Naproti tomu

jednorazová úhrada dlžnej sumy od žalovaného, môže mať nepriaznivý dopad na neho a jeho rodinu.
Súčasnesúdurčilnajvyššiumožnúmesačnúsplátku,vsume70eur,čojemaximálnasuma,ktorúmožno
od žalovaného podľa názoru súdu reálne žiadať, bez toho aby ostali ohrozené či bez následkov ďalších
sankcií ostatné finančné povinnosti žalovaného. Zároveň súd určil splátku v o trochu vyššej sume ako
bola splátka dohodnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

43. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov
na jednorazovú úhradu, súd povolil žalovanému splátky dlžnej sumy v mesačných splátkach po 70 eur,
pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, pričom prvá splátka sa stane splatnou
20. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku .

44. Keďže sa žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd
aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 2 742 eur v žalobcom požadovanej výške 5 % ročne,
ktorého výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády a to od 27. 04. 2018 teda dňom nasledujúcim po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie stanovenej

žalobcom.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 2 938,46 eur s príslušenstvom a súd
priznal žalobcovi len zaplatenie sumy 2 742 eur s príslušenstvom, nakoľko v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol,úspechžalobcutakpredstavuje93,31%aúspechžalovanéhopredstavuje6,69%.Tedamedzi
pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom, je rozdiel v jeho prospech a žalobcovi ako úspešnej
strane v konaní vznikol nárok na náhradu trov konania.

Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal
žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 86,42 %. O výške trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.