Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/122/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200074
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5018200074.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Jančárovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci
žalobcu: D.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, Z. X. XXXX/XX, A. Z. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Ščury, so sídlom F., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej
politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ D. A., nar.

XX.XX.XXXX, Z.XXX/XX, XXX Y. 2/ D.. T. V., C.. nar. XX.XX.XXXX, Z.., 3/ D.. A. V., nar. XX.XX.XXXX, Z.
XXXX/XX, A. Z. F., ďalší účastníci 2. a 3. právne zastúpení: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, XXX XX
X. XXX, 4/ P. Z., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX A. Z. F., 5/ D.. V. A., nar. XX.XX.XXXX, Z. X.
XXXX/XX, XXX XX A. Z. F., 6/ D.. P. A.- STAVPROJ, s miestom podnikania Z. C. XXXX/XX, XXX XX A. Z.
F., 7/ GF - STATIK, s.r.o., so sídlom Dlhá 88B, 010 09 Žilina, IČO: 43 911 498, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2017/042024/KRA zo dňa 15. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky

č. OU-ZA-OVBP2-2017/042024/KRA zo dňa 15. decembra 2017 a v e c v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ až 7/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mesto Kysucké Nové Mesto, ako príslušný stavebný úrad vydalo pod č. j. 2762/2011-An zo dňa
01.06.2012 rozhodnutie o povolení stavby „Oporné múry pri rodinnom dome v A.“ na pozemku parc. č.
KN C 4156/67 v k. ú. A. pre stavebníkov D.. T. V., C.. s manželkou A. V., obaja bytom C. č. XXXX/XX, A. Z.
F.. Pripomienky žalobcu neakceptoval s odôvodnením, že neboli doručené na stavebný úrad v príslušnej
lehote, stanovenej stavebným úradom v oznámení o začatí konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca dňa 05.08.2012 odvolanie, v ktorom mimo iné namietal, že jeho pripomienky boli podané včas,
a to v siedmy pracovný deň lehoty. V odvolaní podanom dňa 07.08.2012 proti stavebnému povoleniu

č. Výst. 2762/2011-An zo dňa 01.06.2012 žalobca uviedol:
- 1. namieta odmietnutie stavebného úradu predložiť mu kópiu projektovej dokumentácie stavby, na
ktorú majú účastníci právo a ktoré zákon neobmedzuje. Aby sa mohol k projektovej dokumentácii stavby
vyjadriť, musí mať možnosť kompletne sa s ňou riadne oboznámiť, čo nie je možné len nahliadnutím
do nej.
- 2. dňa 08. 09. 2011 osobne odovzdal písomné vyjadrenie k prejednávanej stavbe, ktoré stavebný

úrad vyhodnotil ako oneskorene podané, s čím nesúhlasil. Poukazuje na základné pravidlá správneho
konania - ust. § 3 ods. 1, 2 správneho poriadku - podľa ktorých sú správne orgány povinné v konaniach
poskytovať účastníkom pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu vkonaní. Stavebný úrad musí postupovať podľa ust. § 27 správneho poriadku a ust. § 36 stavebného
zákona. Uvádza výpočet pracovných dní a posledný deň pre podanie námietok, ktorý dodržal, ale
stavebný úrad bez preukázania považoval ním doručené pripomienky za oneskorene podané.

- 3. namieta skutočnosť, že stavebník požiadal len o vydanie stavebného povolenia, ale na stavbu
nebolo vydané územné rozhodnutie a preto mal stavebný úrad konať iba v danej právnej veci (porušenie
§ 60 ods. 1, ods. 2 písm. d, 61 ods. 2 stavebného zákona), pretože takéto oprávnenie stavebnému úradu
nevyplývalo, lebo nebola zo strany stavebníka podaná žiadosť o takýto postup. Žiadosť neobsahovala
návrh na vydanie územného rozhodnutia. Konanie bolo v rozpore s ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona,

pretože pre dané územie nebol schválený územný plán zóny a pre spojenie konaní neboli splnené
podmienky vyplývajúce z územného plánu ani podmienky o jednoznačnosti vzhľadom na pomery v
území.
- 4. namieta aj nesprávne uplatnenie koncentračnej zásady v spojenom územnom a stavebnom konaní.
Pokiaľ je obsahom uplatnenej námietky porušenie kogentného predpisu hmotného alebo procesného
práva, tak správny orgán je povinný na takúto námietku prihliadnuť a zaoberať sa ňou a to i vtedy, ak bola

uplatnená po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok. Správne orgány procesné a hmotnoprávne
pochybili a tým porušili jeho subjektívne práva ako účastníka konania.
- 5. stavebný úrad neoboznámil účastníkov konania s doplnenými podkladmi (doplnenie podkladov
o vyjadrenie autora projektovej dokumentácie), čím porušil ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku aj
ústavného práva, garantovaného či. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ak nie je takáto súčinnosť podľa § 3 ods. 2

správneho poriadku poskytnutá správnym orgánom, je nadriadený správny orgán povinný rozhodnutie
zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť.
- 6. stavebný úrad nezistil riadne skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia a
poukazuje na geometrický plán č. 27/11, predložený stavebníkom, ktorý nezodpovedá skutočnému
stavu a to umiestnenie spoločnej hranice s pozemkom p. Z.. Údaje o šírke pozemku stavebníka

- 16,10 m - nie je pravdivý, pretože podľa ním predložených výpočtov je šírka iba 15,70 m.
- 7. stavebný úrad nezabezpečil súlad urbanistického a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím - poukazuje na nesúlad zastavaného územia (koeficient zastavanosti pozemku
stavebníka, ktorý je viac ako 0,6. Stavebný úrad porušil ust. § 48 ods. 2 stavebného zákona, § 127 ods.
1 OZ, § 5 ods. 1 a § 23 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z. z. stavebný úrad nezdôvodnil, na základe čoho

považoval za dostatočne zrejmé požiadavky ochrany stavby pred škodlivými účinkami vrátane údajov o
vhodnosti geologických, inžiniersko-geologických a hydrogeologických pomerov v území.
V závere uviedol, že trvá na všetkých pripomienkach, predložených dňa 08.09.2011 a požaduje, aby
odvolací orgán stavebné povolenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

2. V rámci administratívneho konania odvolací orgán, ktorým bol vtedy Krajský stavebný úrad v Žiline,
prešetroval od augusta 2012 až november 2013 sťažnosti, podané opakovane D. na nečinnosť a
nezákonný postup stavebného úradu, avšak o odvolaní nemohol rozhodnúť, pretože kompletný spisový
materiál bol odstúpený OP v Žiline. V čase od 07.08.2012 do 27.09.2013 sa zákonnosťou vydaného
stavebného povolenia, vydaného mestom Kysucké Nové Mesto zo dňa 01.06.2012 (č. j. 2762/2011-An)

vspojenomúzemnomastavebnomkonanípodľa§39aods.4a§66stavebnéhozákonazaoberalaOPv
Žiline, ktorá proti právoplatnému stavebnému povoleniu podala protest pod sp. zn. Pd 202/12-22 zo dňa
27.09.2013. Stavebný úrad podanému protestu nevyhovel a tento odstúpil bezprostredne nadriadenému
orgánu OÚ OVBP Žilina dňa 24.10.2013. Vybavenie protestu OP bolo predmetom samostatného
konania, o ktorého výsledku - o nevyhovení podanému protestu bol oboznámený aj žalobca. Proti takto

vydanému rozhodnutiu o nevyhovení protestu OP, vydanom pod č. j. ObÚ-ZA-OVBP2/V/2013/00164
zo dňa 20.11.2013 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 05.12.2013 odvolanie, ktoré bolo
po uplatnení § 56 Správneho poriadku odstúpené MDVaRR SR ako príslušnému odvolaciemu orgánu
v zmysle § 57 Správneho poriadku na odvolacie konanie. MDVaRR SR rozhodnutím č. 05679/2014/
B622-SV/08496/Pa zo dňa 24.02.2014 zamietlo odvolanie žalobcu a rozhodnutie OU Žilina č. ObÚ-ZA-

OVBP2/V/2013/00164 zo dňa 20.11.2013 o nevyhovení podanému protestu OP potvrdil. Následne podal
žalobca na Krajský súd v Žiline dňa 19.02.2014 žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
odpovede žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. j. ObÚ-ZA-OVBP2/
V/2013/00164 zo dňa 11.12.2013, ktorému odvolací orgán odpovedal na jeho opakovanú žiadosť, v
ktorej poukazoval na nezákonný postup stavebného úradu a zjednanie nápravy vo veci povolenia

stavby „Oporné múry pri rodinnom dome v A.“, proti ktorému podal odvolanie dňa 05.08.2012, ktoré sa
však v predloženom spise nenachádzalo, a preto nebol dôvod zákonnosť postupu stavebného úradu
preskúmať. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnutú odpoveď zo dňa 11.12.2013 a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná, pretože po zistení skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutieje v rozpore s obsahom spisu. Žalobca preukázal, že žalovaný odvolací orgán o jeho podanom odvolaní
nerozhodol, a preto vzhľadom na zistené skutočnosti svojim rozsudkom č. k. 21S/24/2014-87 zo dňa
20. mája 2015 nariadil žalovanému rozhodnúť o odvolaní žalobcu s tým, že sa musí vysporiadať aj s

jednotlivými odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný
sa proti takto vydanému rozsudku zo dňa 20.05.2015 odvolal, pričom poukázal, že odvolanie podané
žalobcom bolo podané oneskorene. Najvyšší súd SR sa zaoberal inštitúciou uplatnenia fikcie doručenia
podľa § 24 Správneho poriadku a s poukázaním na iné rozsudky NS SR prijal záver, že takýto postup
by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj

v rozpore s princípom právnej istoty. Rozsudkom č. k. 5Sžo/245/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd
SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline s odôvodnením, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenejlehoteaprvostupňovérozhodnutiestavebnéhoúradumestaKNMč.j.Výst.2762/2011-Anzo
dňa 01.06.2012 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Keďže sa žalobca proti nemu odvolal, o podanom
odvolaní musí odvolací orgán konať a rozhodnúť.

3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2017/042024/KRA zo dňa 15. decembra 2017 odvolanie
podané žalobcom zamietol a rozhodnutie mesta Kysucké Nové Mesto č. j. 2762/2011-An zo dňa
01.06.2012 o povolení stavby „Oporné múry pri rodinnom dome v A.“ na pozemku parcelné č. KN C
4156/67 v k. ú. A. Z. F. potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad postupoval v konaní
v súlade so zákonom. Riadil sa ustanoveniami stavebného zákona určujúcimi procesný postup v

rámci tohto typu správneho konania, takisto rešpektoval ustanovenia všeobecného procesnoprávneho
predpisu, a to zákona o správnom konaní. Pred vydaním rozhodnutia zistil presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstaral dostatočné množstvo potrebných dokladov. Rozhodnutie, ktoré
vydal, vychádza z riadne zisteného stavu veci, obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 47 ods.
I až 5 správneho poriadku a § 66 stavebného zákona a takisto zodpovedá požiadavke zákonnosti

vyplývajúcej z ust. § 46 správneho poriadku. K námietke, uvedenej v bode 3 podaného odvolania, v
ktorej odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že stavebník požiadal iba o vydanie stavebného povolenia,
pričom o umiestnení stavby nebolo vydané žiadne územné rozhodnutie žalovaný námietku zamietol
ako nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad po podaní
žiadosti stavebníkov manželov D.. T. V., C.. s manželkou A. zo dňa 25.07.2011 o povolenie stavby

oporných múrov pri rodinnom dome, situovaných na ich pozemku KN C 4156/67 v k.ú. A. Z. F. vyhodnotil
stavbu ako jednoduchú, o ktorej je zrejmé, že je potrebné rozhodnúť aj o jej umiestnení, aj keď
predložená žiadosť stavebníkov takýto návrh napr. pre neznalosti zákona) neobsahovala. Stavebný
úrad má právo, ak sú podklady úplné a obsahujú zároveň aj podklady pre územné rozhodovanie
oznámiť začatie spojeného územného a stavebného konania. Stavebný úrad v takomto konaní najprv

skúma, či umiestnenie stavby v území nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania.
Podkladom pre takéto posúdenie sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nie je spracovaný
územný plán obce alebo zóny, podkladom môžu byt' spracované územnoplánovacie podklady podľa
§ 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a stavebného zákona. Mesto Kysucké Nové Mesto má
spracovaný územný plán obce - Územný plán mesta Kysucké Nové Mesto, ktorý bol aktualizovaný a

ktorého záväzné časti boli vyhlásené Všeobecným záväzným nariadením mesta - zmeny a doplnky
č. 1, ktorý bol účastníkom konania spolu s ďalšími podkladmi predložený k nahliadnutiu (dňa 17. 08.
2011 D. A. a dňa 05. 09. 2011 aj odvolateľovi). K žiadosti stavebníci predložili doklady a projektovú
dokumentáciu stavby spolu so statikou, vypracovanú autorizovanými stavebnými inžiniermi D.. P. A. a
D. X. G., z ktorej je zrejmé navrhované umiestnenie oporných múrov pri rodinnom dome stavebníkov,

ich rozmery a tvary, odstupové vzdialenosti od spoločných hraníc so susednými pozemkami ako aj
ich materiálové a stavebnotechnické riešenie a ich statické posúdenie. Odvolací orgán má za to, že
takýto postup bol v súlade s uvedeným ustanovením, pretože sa jednalo o jednoduchú stavbu, ktorej
umiestnenie bolo jednoznačné vzhľadom na pomery v území a preto bolo možné obe konania spojiť.
Jednalo sa o pozemok v zastavanom území mesta, pre ktorý je spracovaný územný plán mesta,

aktualizovaný VZN - zmeny a doplnky č. 1, z ktorého vyplýva, že takéto terénne úpravy je možné
vykonať, pretože stavebník preukázal, že sa nezmenia odtokové pomery, nenaruší sa stabilita svahu, čo
dokladovali predložením statického posudku, vypracovaného D., v ktorom boli zohľadnené geologické a
hydrogeologické podmienky v danom území pri navrhovaní ŽB oporných múrov, ktoré trvalo zabezpečia
stabilizáciu svahov. Záver vyhodnotenia navrhnutých stavebných konštrukcií oporných múrov bol, že

tieto spĺňajú požadované kritéria bezpečnosti a spoľahlivosti, výstavbou oporných múrov nie je staticky
dotknutá okolitá výstavba a navyše ich zrealizovaním dôjde k skvalitneniu jestvujúcich podmienok a
zvýšeniu bezpečnosti pri pôsobení mimoriadnych poveternostných vplyvov.K námietke, uvedenej v bode v bode 6 žalovaný uviedol, že stavebný úrad predložené podklady spolu
s projektovou dokumentáciou stavby vyhodnotil ako dostatočný podklad pre spoľahlivé posúdenie
navrhovanej stavby a jej povolenie z hľadiska splnenia požiadaviek, týkajúcich sa verejných záujmov -

ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí ako aj všeobecných technických požiadaviek
na výstavbu, ustanovených stavebným zákonom a osobitnými predpismi ako aj ostatné požiadavky,
uvedené v § 62 stavebného zákona. Navrhovateľ predložil k žiadosti geometrický plán č. 27/11 zo dňa
07.03.2012 na rozostavanú stavbu, overenú Správou katastra Kysucké Nové Mesto dňa 23.03.2011 pod
č. 74/11. Podľa údajov z uvedeného GP sú rozmery pozemku stavebníka v mieste umiestnenia stavby

rodinného domu 16,10 - 16,50 m. Údaje o odstupových vzdialenostiach rodinného domu od hranice
susedných pozemkov, uvedených v stavebnom povolení č. Výst. 2630/2009-An zo dňa 28.07.2009 boli
uvedené ako minimálne. Námietky odvolateľa o nesúlade geometrického plánu so skutočnosťou nie sú
podložené žiadnym relevantným dôkazom.
K námietke, uvedenej v bode 4 o nesprávnom uplatnení koncentračnej zásady žalovaný uviedol, že
všeobecné pravidlo, že účastník konania môže uplatniť pripomienky a námietky kedykoľvek v priebehu

správneho konania sa neuplatní, ak osobitný zákon vychádza zo zásady koncentrácie konania. Táto
zásada v praxi znamená, že na neskôr uplatnené pripomienky a námietky správny orgán už neprihliada
(tzv. preklúzia námietok). Ak sa v konaní uplatňuje zásada koncentrácie konania, má správny orgán
dôležitú povinnosť výslovne účastníkov konania upozorniť, že na neskôr uplatnené pripomienky a
námietky sa nebude prihliadať. I keď to zo zákona výslovne nevyplýva, účastník konania musí byť na

túto skutočnosť upozornený vopred, inak by táto "poučovacia" povinnosť správneho orgánu nemala
zmysel. V tomto prípade v stavebnom zákone ako osobitnom právnom predpise, keď stavebný zákon
je podľa § 140 tohto zákona definovaný ako osobitný zákon, teda nadradený voči správnemu poriadku,
je koncentračná zásada vymedzená v druhej a tretej vete ustanovenia § 61 ods. 1, podľa ktorého
námietky a pripomienky si môžu účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak

že sa na ne neprihliadne a že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v
územnom pojednávaní sa neprihliada. V prípade, že stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania
v zmysle ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona, koncentračná zásada je premietnutá do ust. § 61 ods.
3 tohto zákona, keď si účastníci môžu uplatniť námietky v lehote určenej stavebným úradom s tým,
že na neskôr uplatnené námietky sa neprihliada . Účelom koncentračnej zásady v stavebnom zákone

bolo bezpochyby stanoviť určité limity stavebného konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových
námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Teda
na základe vyššie uvedeného je možné určité námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť
len koncentrovane, t.j. nie je možné uplatňovať námietky v stavebnom konaní, ktoré mali resp. mohli
byť uplatnené v územnom konaní. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že stavebný úrad si

splnil svoju povinnosť, vyplývajúcu z vyššie citovaného ustanovenia § 61 ods. 1 stavebného zákona.
Účastníkov konania riadne poučil o tom, kedy najneskôr si môžu v konaní uplatniť svoje námietky
na ochranu svojich práv a právom-chránených záujmov a že na námietky, ktoré boli alebo mohli byt'
uplatnené v územnom konaní, sa v stavebnom konaní neprihliada.
K bodu 2 odvolania žalovaný uviedol, že námietky, ktoré odvolateľ uplatnil v stavebnom konaní

boli predložené po uplynutí stanovenej lehoty a preto bolo opodstatnené, aby ich stavebný úrad
neakceptoval. Žalovaný mal za to, že z doručeniek založených v spise pri rozhodnutí vyplýva, že
odvolateľ si zásielku prevzal dňa 26. 08. 2011. Z doručenky je ďalej zrejmý deň prvého neúspešného
pokusu o doručenie 11.08. 2011, deň druhého pokusu o doručenie a zároveň deň uloženia zásielky
12.08.2011. S prihliadnutím na § 24 ods. 2 správneho poriadku platného v čase rozhodovania o stavbe

oporných múrov, podľa ktorého ak si adresát nevyzdvihol písomnosť do troch dni od uloženia, posledný
deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia oznámenia D. 15.08.2011 (fikcia doručenia) a nie
deň, kedy si zásielku skutočne prebral a následne dňa 08. 09. 2011 osobne doručil pripomienky ku
konaniu na stavebný úrad. O tom, že o začatí konania odvolateľ vedel svedčí aj skutočnosť, že sa dňa
05.09.2011 osobne dostavil na stavebný úrad, kde mu bol predložený spisový materiál spolu s dokladmi

a projektovou dokumentáciou stavby k nahliadnutiu, avšak bolo mu obdobne ako aj jeho manželke
odmietnuté poskytnutie kópie projektovej dokumentácie, čo stavebný úrad odôvodnil v stavebnom
povolení. Odvolateľ nepožiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k podkladom, preto stavebný
úrad nemal dôvod túto stanovenú lehotu predlžovať. Riadne vyhotovená doručenka, z ktorej správny
orgán vychádzal pri určovaní okamihu oznámenia, má povahu verejnej listiny. Doručenka ako verejná

listina teda preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej uvádza a je dôkazom, že sa písomnosť doručila,
pokiaľ sa nepreukáže inak. Jej správnosť sa v správnom konaní nedokazovala, dokazovala sa len
jej prípadná nesprávnosť. Povinnosťou správneho orgánu teda nebolo skúmať, preverovať a pod., či
poštový doručovateľ postupoval spôsobom, ako vyznačil v doručenke, teda ako prikazoval zákon (prvýpokus o doručenie, upovedomenie adresáta, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu,
druhý pokus o doručenie, atď..).. Odvolací orgán má za to, že si odvolateľ zásielku s oznámením na
pošte prebral v odbernej lehote 18 dni uvedenej v "Oznámení o uložení zásielky" a námietky ku konaniu

podal až po uplynutí stanovenej lehoty.
K námietke, uvedenej v bode 5, že stavebný úrad neoboznámil účastníkov konania s doplnenými
podkladmi (§ 33 správneho poriadku) a to s vyjadreniami projektantov D.. P. A. a D.. X. G. žalovaný
uviedol,žetietovyjadrenianebolivydanévprejednávanejvecivrámcizisťovaciehokonania,predloženia
nových dôkazov alebo ich doplnenia, resp. nejednalo sa o znalecké dokazovanie, ale toto vyjadrenie

bolo odpoveďou na žiadosť stavebného úradu o potvrdenie súhlasu projektantov s vyhotovením kópie
kompletnej projektovej dokumentácie stavby pre účastníkov konania D. A. a D.. L. A., ktorí s ňou boli
oboznámenívrámcikonania,aležiadaliajodoručeniejejkópie.Zostanoviskaprojektantov,doručeného
stavebnému úradu dňa 16.12.2011 vyplynulo, že autori PD so zhotovením kópie pre iných účastníkov
konania nesúhlasia, a preto stavebný úrad pri odôvodnení zamietnutia požiadavky účastníkov konania o
vyhotovenie a odovzdanie im kópie PD opodstatnene túto námietku zamietol a kópiu PD im neodovzdal.

Žalovaný nepovažoval neoboznámenie odvolateľa s týmto vyjadrením projektantov za porušenie ust.
§ 33 správneho poriadku, pretože sa nejednalo o doplnenie takých podkladov, ktoré by mali vplyv na
vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej. Účastníci konania neboli pozbavení práva oboznámiť sa a
vyjadriť sa k všetkým podkladom pre rozhodnutie, pretože sami iniciatívne toto právo uplatnili a teda k
porušeniu uvedeného ustanovenia nedošlo. K námietke, uvedenej v bode 1, že stavebný úrad odmietol

odvolateľovi predložiť kópiu projektovej dokumentácie s poukázaním na znenie § 5 ods. l, § 18 ods. 1,
2, a 4 o vyhotovení rozmnoženiny diela zákona č. 618/2003 o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom odvolací orgán uvádza aj ďalšie ustanovenia zákonov, ktoré sa v stavebných
konaniach uplatňujú.
K námietke, uvedenej v bode 7, ktorou odvolateľ spochybnil podiel zastavanej a nezastavanej plochy

zo stavebného pozemku a vypočítava koeficient zastavanosti viac ako 0,6 žalovaný poukázal na ust. §
12 stavebného zákona o prípustnom podiele zastavanej a nezastavanej plochy. Uvedené ustanovenie
pojednáva o obsahu územného plánu zóny. Podľa § 12 ods. l písm. a), písm. b) stavebného zákona,
územný plán zóny sa spracúva pre časť obce; ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať
územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné

účely. Podľa § 12 ods. 2 písm. c) územný plán zóny ustanovuje najmä pozemky, ktoré sú v zastavanom
území obce, stavby na stavebných pozemkoch a podiel možného zastavania a únosnosť využívania
územia. Aj podľa § 13 vyhl. č. 55/2001 Z.z., o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej
dokumentácii, ktorý pojednáva o obsahu územného plánu zóny v odseku 5 písm. b) zastavovacie
podmienky na umiestnenie stavieb na pozemkoch sa určuje intenzita zastavania, prípustnosť a

neprípustnosť zastavania podľa druhu a účelového využitia stavieb, najmä rozsah a mieru stavebného
využitia pozemku, vyjadrené koeficientom zastavanosti, indexom podlažnosti, koeficientom stavebného
objemu, podielom zelene vrátane nezastavaných plôch na pozemku a limitmi podľa druhu stavby.
Mesto Kysucké Nové Mesto nemá v danej lokalite vypracovaný územný plán zóny, ktorý by stanovoval
rozsah a mieru stavebného využitia pozemkov vyjadrené koeficientom zastavanosti. Z uvedeného

vyplýva, že stavebný úrad v tejto konkrétnej veci nemôže tento koeficient použiť, nakoľko by to nemalo
oporu v zákone a ani námietka odvolateľa, ktorú sám určil a vypočítal na základe dostupnej literatúry
potom nemá právny základ a nie je možné ju považovať za opodstatnenú.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 15.12.2017 podal žalobca správnu žalobu. Žalobca namietal

procesný postup žalovaného, kedy mal za to, že nemalo byť vydané rozhodnutie žalovaného, ale na
základe zisteného stavu, malo dôjsť ku konaniu, v ktorom by sa rozhodovalo o dodatočnom povolení
stavby, nakoľko stavebné povolenie nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca mal za to, že argumentácia
žalovaného o dobrej viere stavebníka neobstojí. Mal za to, že žalovaný mal vydané stavebné povolenie
zrušiť „ex offo“ a vrátiť ho prvostupňovému správnemu orgánu, aby o stavbe rozhodol v zmysle §

88a stavebného zákona. Žalobca vyjadril právny názor, že správne orgány boli povinné mu predložiť
kópiu projektovej dokumentácie, pričom jej nepredložením správne orgány vec nesprávne právne
posúdili. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil otázku zachovania lehoty na
podanie námietok v stavebnom konaní, keď nerešpektoval nosné dôvody nálezu Ústavného súdu SR
nastolenej problematike ohľadne doručovania. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 245/2015

zo dňa 26.04.2017 v ktorom súd reflektoval na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, nález II. ÚS
65/2010-49 je nesporné, že pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasné
reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma ( str. 5,
odsek druhy, veta piata rozsudku). Žalobca mal za to, že námietky v stavebnom konaní uplatnil včas abolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu i žalovaného sa nimi zaoberať a nich rozhodnúť.
Žalobca ďalej rozporoval postup správnych orgánov, ktorým sami z vlastnej iniciatívy spojili územné
konanie so stavebným bez vlastného návrhu stavebníka, čím podľa žalobcu nepostupovali v súlade

so zákonom. Ďalej žalobca namietal nesprávny výklad koncentračnej zásady, kedy podľa jeho názoru
neboli splnené podmienky pre jej aplikáciu v stavebnom konaní. Ďalej namietal skutočnosť, že nebol
oboznámený s vyjadrením projektantov, čím došlo k porušeniu § 33 Správneho poriadku. Žalobca
tiež namietal, že žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci, keď vychádzal z projektovej
dokumentácie a geometrického plánu a nie zo skutočného stavu veci. Žalobca mal za to, že hranice

neboli určené a žalovaný rozhodol bez toho, aby vykonal dokazovanie, resp. šetrenie. Žalobca mal za
to, že žalovaný v zmysle ust. § 39a) ods. 2 písm. b, stavebného zákona je povinný zabezpečiť súlad
urbanistickéhoaarchitektonickéhoriešeniastavbysokolitýmživotnýmprostredímatedavneposlednom
rade i podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku- koeficient zastavanosti.
Ako tvrdí sám žalovaný koeficient zastavanosti neurčil. Žalobca poukázal, že podiel zastavanej a
nezastavanej plochy stavebného pozemku je viac ako 0,6 a na ostatných stavebných pozemkoch kde sú

už zrealizované stavby na danej ulici je max 0,3, čo je v rozpore s ust. § 39a) ods. 2 písm. b, stavebného
zákona. Na základe uvedeného je nesporné, že podmienky pre spojenie konaní neboli jednoznačné
(§ 39a ods. 4 stavebného zákona). Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp
4/2012 zo dňa 30.01.2013, rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo 45/2015 zo dňa 24.05.2017
a žiadal, aby (nulitu aktu) rozhodnutie mesta Kysucké Nové Mesto č. j. Výst. 2762/2011-An stavebné

povolenienastavbu„OpornémúryprirodinnomdomevA.“stavebníkaD..T.V.,C..amanželkyA.,bytom
C.XXXX/XX,ktorájesamaosebedôvodomprejehozrušenie,exoffozrušil.Aksúddospejekzáveru,že
sa nejedná o nulitný akt, navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného sp. zn. OU-ZA-OVBP2/2017/042024/
KRA zo dňa 15.12.2017 aj rozhodnutie mesta Kysucké Nové Mesto č. j. Výst. 2762/2011-An zo dňa
01.06.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.04.2018 k správnej žalobe uviedol, že po dôkladnom
preskúmaní podaného odvolania žalobcu zo dňa 05.08.2012, ako aj zákonnosti vydaného stavebného
povolenia zistil, že nebol dôvod napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a
rozhodnutie v zmysle § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Dôvody zamietnutia jednotlivých námietok

odvolania podrobne uviedol vo svojom odvolacom rozhodnutí, ktoré žalobca opätovne napadol touto
žalobou, v ktorej v bodoch 12. až 29. namieta tie isté skutočnosti, ako v podanom odvolaní. Týmito
námietkami sa podrobne zaoberal aj zamietnutie odôvodnil s poukázaním na predpisy, ktorými sa
riadil pri posudzovaní ich oprávnenosti. K námietke, že stavebný úrad mu neposkytol kópiu projektovej
dokumentácie žalovaný uviedol, že v uvedenom stavebnom konaní súhlas autormi PD vydaný nebol.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo 114/2015, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že
bolo žalobcovi umožnené nahliadnuť do spisu aj do projektovej dokumentácie je súhlas autora diela
nutný na vyhotovenie rozmnoženiny celého architektonického diela vo forme projektovej dokumentácie.
Žalovaný uviedol, že sa zaoberal aj námietkou, uvedenou v bode 14. a 15. žaloby, že žalovaný ani
stavebný úrad neakceptoval ním uplatnené pripomienky v priebehu stavebného konania. Žalovaný

poukázal na skutočnosť, že správne konanie, t. j. aj stavebné konanie sa riadi koncentračnou zásadou
(premietnutá do ust. § 6 ods. 2 stavebného zákona), na ktorú boli účastníci upozornení. V odôvodnení
rozhodnutia sa žalovaný podrobne zaoberal námietkami odvolateľa, ktoré jednotlivo vyhodnotil v
súvislosti s povoľovanou stavbou a príslušnými predpismi, ktoré bolo potrebné v takomto konaní uplatniť
a dodržať. Námietky odvolateľa sú obsahovo zhodné s námietkami, uvedenými v podanej žalobe, a

preto naďalej trval na vyjadrení sa k nim ako aj na tom, že postup stavebného úradu pri vydávaní
stavebného povolenia bol súladný so zákonom a príslušnými predpismi, uplatňovanými v konaní o
povolení jednoduchej stavby.
K námietke uvedenej v bode 17. podanej žaloby žalovaný uviedol, že návrh účastníka je jedným zo
spôsobov na začatie konania v zmysle § 18 Správneho poriadku a v ňom účastník vymedzí predmet

správneho konania, t. j. z obsahu ktorého vyplýva podstata veci, o ktorej má správny orgán rozhodnúť. V
tomto prípade sa jednalo o povolenie (umiestniť) a uskutočniť stavbu oporných múrov, ktorá je v zmysle
§ 139b ods. 1 písm. d) stavebného zákona jednoduchou stavbou, ktorú možno prejednať v spojenom
územnom a stavebnom konaní. Žiadosť stavebníkov bola označená ako žiadosť o vydanie stavebného
povolenia, pretože až takéto rozhodnutie oprávňuje stavebníka stavbu uskutočniť. Stavebný úrad však

má právo, ak sú podklady úplné a obsahu zároveň aj podklady pre územné rozhodnutie, rozšíriť žiadosť
stavebníka aj o vydanie takéhoto konania, pretože podstata veci, t. j. predmet konania (§ 19 ods. 2
Správneho poriadku) sa nemení, ale vyžaduje pred povolením stavby vykonať oba procesné úkony.K tvrdeniu žalobcu v bode 23. žaloby, že ... žalovaný sám potvrdzuje, že nezistil presne a úplne skutočný
stav veci, žalovaný uviedol, že takéto vyjadrenie nikdy v rozhodnutí neuviedol. Podľa žalobcu mala byť
skutočná šírka pozemku v mieste stavby rodinného domu 15,70 m, avšak žiadny relevantný dôkaz v

konaní nepredložil. Ani z „Oznámenia o vybavení žiadosti“ žalobcu Úradom geodézie, kartografie a
katastra SR sp. zn. OKI-4705/2012 zo dňa 07.09.2012 nevyplýva, že dôkazy predložené stavebníkom
o umiestnení stavby a rozmeroch pozemku stavebníka sú nepravdivé. V tomto oznámení katastrálna
inšpekcia vyhodnotila geometrické plány, ktoré boli vyhotovené na zameranie iných pozemkov, oplotenia
a rozostavanej stavby rodinného domu stavebníka. Zo stanoviska vyplýva, čo nepatrí k náležitostiam

geometrického plánu ako aj výsledok kontrolného merania priebehu hranice medzi pozemkami parcelné
č. 4156/67, č. 4145/95, č. 4145/85, č. 4145/86 a č. 4145/102. V závere inšpekcia vyslovila názor, že nie
je oprávnená vyhodnotiť a určiť priebeh vlastníckych hraníc, pretože táto činnosť patrí do kompetencie
súdov a znalca v odbore geodézie a kartografie.
Žalovaný ďalej uviedol, že spolu s prvostupňovým správnym orgánom vychádzali pri rozhodovaní z
dostatočne zisteného stavu veci a s ohľadom na námietky žalobcu prednesených v odvolaní, bolo

toto konanie vedené takým procesným postupom, ktorý je v súlade so zákonom, a zároveň boli
vykonané dôkazy spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Pretože žalobca v
žalobe neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by nasvedčovali, že vydaným rozhodnutím boli
porušenéjehoprocesnéprávavsprávnychkonaniach,anitakérelevantnédôkazy,skutočnostiadôvody,
ktoré by preukazovali, že umiestnením a uskutočnením stavby oporných múrov na susednom pozemku

by vôbec reálne mohlo dôjsť k zásahom do výkonu jeho vlastníckych a užívacích práv k jeho pozemku
parcelné č. KN C 1156/66 alebo by mohol byť na týchto svojich vlastníckych a užívacích právach
akýmkoľvek spôsobom inak ukrátený s poukazom na spôsob jeho doterajšieho užívania (záhrada a
dvor). Žalobca nepreukázal, že žalobné dôvody by odôvodňovali zrušenie odvolacieho rozhodnutia
súdom a tak, ako ich uviedol v žalobe sú tieto podľa názoru žalovaného v celom rozsahu nepostačujúce.

Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že jeho rozhodnutie č. j. OU-ZA-OVBP2-2017/042024/KRA
zo dňa 15.12.2017 je v súlade so zákonom a príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, preto
navrhol, aby Krajský súd v Žiline žalobný návrh žalobcu, ktorým žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného
ako nedôvodný zamietol a citované rozhodnutia ponechal v platnosti, a potvrdil tak jeho zákonnosť.

6. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že z rozhodnutia Krajského súdu v
Žiline č.k. 21S/24/2014-87 zo dňa 20.05.2015 jednoznačne plynie, že žalovaný o odvolaní nerozhodol, a
preto stavebné povolenie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. K vyznačeniu právoplatnosti stavebného
povolenia došlo len na základe nesprávneho postupu správneho orgánu, preto v danom prípade
skutočne išlo o nepovolenú stavbu, pri ktorej bolo potrebné, aby prvostupňový správny orgán rozhodol

v zmysle § 88a stavebného zákona po tom, čo odvolací orgán stavebné povolenie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu. Žalobca v krátkosti zopakoval svoju argumentáciu a v celom rozsahu zotrval
na skutočnostiach uvedených v správnej žalobe. Žalobca v písomnom doplnení repliky poukázal na
doložku vyznačenia právoplatnosti stavebného povolenia zo dňa 02.08,2012. Doložka právoplatnosti
bola vyznačená na základe nesprávnej právnej aplikácie ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca

upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nebol oprávnený vyznačiť na
rozhodnutí doložku právoplatnosti až do momentu, kým odvolací správny orgán vydá akékoľvek
rozhodnutie o odvolaní a to aj prípadné odmietnutie odvolania z dôvodu jeho oneskoreného podania.
Prvostupňový správny orgán tak nad rámec príslušných ustanovení správneho poriadku a v rozpore
s nimi správoplatnil rozhodnutie pred akýmkoľvek rozhodnutím odvolacieho orgánu vo veci podaného

odvolania. Podľa žalobcu pokiaľ žalovaný tvrdí, že stavba bola zrealizovaná v dobrej viere bez toho,
aby vo veci poukázal na konkrétny právny predpis, z ktorého právne posúdenie vyvodzuje, dochádza k
nepreskúmateľnosti nielen tohto jeho vyjadrenia ale i predmetného rozhodnutia. Zákonom vyžadované
náležitosti odôvodnenia rozhodnutia nemôžu spočívať len na určitých pravidlách chovania, ale je nutné
vyložiť právne kvalifikovanú úvahu tak, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne pravidlo chovania a z akých

dôvodov bolo na zistený skutkový stav aplikované. Analógia je neprípustná v správnom práve.

7. Správny súd rozsudkom sp. zn.: 31S/18/2018 zo dňa 15.mája 2019 zrušil rozhodnutie žalovaného č.
OU-ZA-OVBP2-2017/042024/KRA zo dňa 15. decembra 2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
mesta Kysucké Nové Mesto č. j. Výst. 2762/2011-An zo dňa 1. júna 2012. Rozhodnutie odôvodnil

tým, že mala byť žalobcovi poskytnutá kópia projektovej dokumentácie, a že došlo k porušeniu
ustanovenia § 39a ods. 2, § 48 ods. 2 stavebného zákona, § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4
vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, § 5 ods.
1, § 23 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Stavebný úrad je povinný v zmysle § 39a ods. 2 písm.a) stavebného zákona zabezpečiť súlad urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby
s okolitým životným prostredím. Na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického
riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby

vrátane odstupov od hraníc pozemkov od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb
osobamisobmedzenouschopnosťoupohybuaorientácie,nanapojenienasietetechnickéhovybavenia,
napojenie na pozemné komunikácie na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného
pozemku, vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch. Podľa konajúceho správneho
súdu administratívny spis žalovaného neposkytuje dostatočné podklady pre posúdenie umiestnenia

navrhovanej stavby a podmienky jej uskutočnenia v súvislosti s vyhodnotením otázky, či sa v skutočnosti
v prípade predmetnej stavby (oporné múry) jedná o jednoduchú stavbu.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 4Sžk/24/2019 (4Sžk/26/2019) zo dňa
10.09.2020 rozsudok tunajšieho správneho súdu sp.zn. 31S/18/2018 zo dňa 15.mája 2019 zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie. V rozsudku uviedol, že tunajší súd zaťažil svoje rozhodnutie zásadnou

vadou, keď nekonal so všetkými účastníkmi administratívneho konania, a preto v dôsledku kasačnej
sťažnosti opomenutých sťažovateľov napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil. Ďalej konštatoval, že
strohé konštatovanie krajského súdu, že „Úradný spis žalovaného neposkytuje dostatočné podklady pre
posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby a podmienky jej uskutočnenia v súvislosti s vyhodnotením
otázky, či sa v skutočnosti v prípade predmetnej stavby (oporné múry) jedná o jednoduchú stavbu“, za

nedostatočné a nezodpovedajúce požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Takéto
odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať za prejav aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti
konajúceho správneho súdu. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rámci svojho rozhodnutia
vyslovil v rámci svojho rozhodnutia právny názor aj k ďalším otázkam. K poskytovaniu kópií projektovej

dokumentácie zdôraznil, že účastníci konania odlišní od stavebníka majú bezpochyby právo sa v rámci
stavebného konania oboznámiť s projektovou dokumentáciou, keďže táto tvorí podklad pre vydanie
rozhodnutia stavebného úradu, pričom však toto oprávnenie má určité obmedzenia, resp. limity, najmä
pokiaľ ide o poskytnutie fotokópie celej projektovej dokumentácie, vyplývajúce z ustanovenia § 18 ods.
2 písm. a/ autorského zákona, ako aj z ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 138/1992 Zb. V prípade

architektonického diela vo forme projektovej dokumentácie stavby alebo konštrukcie stavby je taktiež
vylúčená aplikácia tzv. zákonnej licencie v zmysle § 24 ods. 1 autorského zákona, a to s prihliadnutím
na znenie ustanovenia § 24 ods. 3 písm. a/ autorského zákona, ktoré možnosť jej využitia explicitne
vylučuje. Ďalej konštatoval, že v rámci povinnosti vyplývajúcej správnemu orgánu z ustanovenia §
23 ods. 1 Správneho poriadku a súčasne jeho povinnosti dbať o dodržiavanie ochrany práv autora

projektovej dokumentácie (za predpokladu, že je na nej jeho vlastnoručný podpis a odtlačok autorizačnej
pečiatky), je stavebný úrad oprávnený poskytnúť bez súhlasu autora kópie iba tých častí stavebnej
dokumentácie, ktoré sa svojim obsahom môžu priamo dotýkať práv a právom chránených záujmov
osoby, ktorá ich vyhotovenie v stavebnom konaní požaduje alebo tých častí, ktoré sú nevyhnutné pre
vypracovanie odborných posudkov. V prípade, keď osoba požaduje vyhotovenie kópie celej projektovej

dokumentácie, správny orgán- stavebný úrad je povinný v záujme dodržania príslušných ustanovení
autorského zákona (§ 5 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 písm. a/), vyžiadať súhlas autora s jej vyhotovením.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na osobitný režim ochrany poskytovaný projektovej
dokumentácii ustanoveniami autorského zákona dospel k záveru, že k obmedzeniu práva účastníka
stavebného konania oboznámiť sa s pokladmi rozhodnutia tak, ako to ustanovuje § 23 Správneho

poriadku, v danom prípade nedošlo, keďže žalobcovi bolo umožnené nazrieť do spisu a robiť si z neho
výpisky. Pokiaľ však žalobca požadoval vyhotovenie kópie celej projektovej dokumentácie, pričom táto
obsahovala autorizačnú pečiatku a podpis jej spracovateľov, stavebný úrad postupoval správne, keď
mu bez súhlasu autorov odmietol vyhotovenie fotokópie kompletnej projektovej dokumentácie v rámci
stavebného konania poskytnúť a vyžiadal si takýto súhlas od autorov projektu D. a D. ktorí však následne

vyjadrili nesúhlas so zhotovením kópie pre iných účastníkov konania.

9. Správny súd po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky v súlade s jeho právnym
názorom uznesením sp.zn. 31S/122/2020 zo dňa 28.09.2021 pribral do konania ďalších účastníkov
administratívneho konania 1/ až 7/, ktorým následne doručil uznesenie, ako aj žalobu na vyjadrenie s

poučením o procesných právach.

10. Ďalší účastníci v rade 2/ a 3/ v písomnom vyjadrení k žalobe nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že
realizovali stavbu bez právoplatného stavebného povolenia, nakoľko v čase realizácie stavby bolorozhodnutie platné. Ďalej namietali, že žalobca nemal nárok na poskytnutie celej kópie projektovej
dokumentácie, čo vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozporovali názor
žalobcu, že nebolo možné spojiť stavebné a územné konanie do jedného administratívneho konania,

pričom poukázali na to, že stavba bola v celom rozsahu realizovaná na ich pozemku. Nesúhlasili s
názorom žalobcu, že nebolo možné aplikovať koncentračnú zásadu. Rozporovali závery žalobcu o ním
tvrdenej šírke pozemku 15,7 m, pričom mali za to, že uvedený záver z vybavenia žiadosti Úradom
geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností nevyplýva. Ku koeficientu zastavanosti uviedli, že ich
dom vrátane terasy v celkovej výmere 141,51 m2 spĺňa koeficient zastavanosti danej lokality 0,3, keď

dosahuje hodnotu 0,289 a teda nie je daný žiaden rozpor s § 39a, ods. 2 písm. b) stavebného zákona,
ako tvrdí žalobca.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu ďalších účastníkov konania v rade 2/ a 3/ zotrval na
žalobe a jej dôvodnosti. Poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku
uviedol, že správne orgány môžu poskytnúť časť projektovej dokumentácie, ktorá nepodlieha súhlasu

autora.

12. Ďalší účastníci 2/ a 3/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvali na svojich tvrdeniach
a žalobu žiadali zamietnuť. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.09.2022 v reakcii na vyjadrenie
ďalších účastníkov 2/ a 3/ zotrval na doterajších tvrdeniach.

13. Ďalší účastníci 1/ a 4/ až 7/ sa k žalobe nevyjadrili.

14. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky Krajský súd v Žiline ako vecne a
miestne príslušný správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup

správnych orgánov v intenciách záverov vyslovených v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami
žalovaného a ďalších účastníkov konania, kasačnou sťažnosťou a s pripojeným administratívnym
spisom predloženým žalovaným prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných
podmienok § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s

§ 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.12.2022, o čom bola
spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

17. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do
vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

18. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku (v znení účinnom do 30.06.2017) ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a
hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel.

19. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného

rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.20. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh
predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území
a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi

rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a
všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,
prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti
práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o
kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ

posúdenie nepatrí iným orgánom.

21. Podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení
stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú
podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za
predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

22. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

23. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania
dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť
uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný

úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

24. Podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho
pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť
poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

25. Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného
konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho
pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť
námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

26. Podľa § 63 Stavebného zákona, dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma
stavebný úrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov,
a to najmä vtedy, ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané
podľa tohto zákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného

konania; tieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko
najneskoršie pri ústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5.

27. Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný

úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

28. Podľa § 139b ods. 1 písm. d/ Stavebného zákona, jednoduché stavby sú oporné múry.

29. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.30. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka

stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

31. Podľa § 88b ods. 1 Stavebného zákona ustanovenia § 88a ods. 1 až 6 sa nevzťahujú na konanie o
stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore
so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. 8a)
Na opakované konanie o žiadosti o stavebné povolenie sa primerane vzťahujú § 58 až 66.

32. Podľa § 7 ods. 3 písm. b/ autorského zákona, ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na
text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu, verejne prístupný register, úradný spis,
slovenskú technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu, denné správy a prejavy
prednesené pri prerokúvaní vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do
zborníka je potrebný súhlas toho, kto ich predniesol.

33. Podľa § 18 ods. 2 písm. a/ autorského zákona, autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie
diela, najmä na vyhotovenie rozmnoženiny diela.

34. Podľa § 24 ods. 1 autorského zákona, rozmnoženinu zverejneného diela môže fyzická osoba

vyhotoviť bez súhlasu autora pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo
obchodný; za také použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

35. Podľa § 24 ods. 2 autorského zákona, rozmnoženinu zverejneného diela prenesením tohto diela na
papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického zariadenia alebo iného technického

zariadenia môže fyzická osoba alebo právnická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora; túto rozmnoženinu
možno verejne rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva. Za tieto použitia
nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

36. Podľa § 24 ods. 3 písm. a/ autorského zákona, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na

architektonické dielo vo forme projektovej dokumentácie stavby alebo konštrukcie stavby.

37. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb., dokumenty, projekty, odborné posudky, odhady,
dobrozdania a iné písomnosti, ktoré sú výsledkom činnosti architektov a inžinierov, sú pre úradné účely
verejnými listinami, ak je na nich vlastnoručný podpis pôvodcu a odtlačok jeho úradnej pečiatky.

38. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 138/1992 Zb., architektonické, konštrukčné a technické riešenia a iné
výsledky duševnej tvorivej činnosti, ktoré obsahujú písomnosti uvedené v odseku 1, možno použiť iba na
účel, na ktorý boli vyhotovené; na iný účel ich možno použiť iba so súhlasom ich autora podľa osobitných
predpisov. Ich ochrana podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

39. Podľa § 32 ods. 1 SSP, účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon
neustanovuje inak.

40. Podľa § 32 ods. 3 SSP, ďalšími účastníkmi sú tí,

a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania,
b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi
administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu,
c) ktorých za účastníkov označuje zákon.

41. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci.42. Správny súd konštatuje, že žalobca v rámci žaloby vzniesol viacero námietok k priebehu
administratívneho konania. Správny súd konštatuje, že námietku týkajúcu sa vyhodnotenia pripomienok

žalobcu v stavebnom konaní posúdil ako dôvodnú. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán mali za
to, že žalobca nepodal pripomienky včas, a preto sa s nimi v prvostupňovom ani odvolacom konaní
samostatne nezaoberali. Správny súd má za to, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán vec v
tejto časti nesprávne právne posúdili. Súd poukazuje na odôvodnenie Rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 3Sžo/245/2015 zo dňa 26.04.2017, s ktorého odôvodnením sa plne stotožňuje

a vychádza z neho: „Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručovaní je i ba
systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 Správneho poriadku o reálnom doručení. K
aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu.
Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne
doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii
spôsobov doručovania tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ

doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán
už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnyrn
prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané. spravidla
vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného
prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl.

46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu
SR, a to nález II. ÚS 65/20 10-49. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému
prevzatiu zásielky žalobcom. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie,
napr. či došlo k oznámeniu o ďalšom osobnom doručení, či sa adresát v mieste doručovania zdržiaval
a pod. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobca, zásielku osobne prevezme na pošte,

je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a
zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej
istoty. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dodáva, že judikatúra najvyššieho súdu nebola
vo veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku jednotná. Napríklad
ešte v rozhodnutí sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012 senát najvyššieho súdu uviedol, že ak sú

splnené všetky zákonom stanovené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia
zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa
o uložení dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. Z posledných rozhodnutí
najvyššieho súdu napr. sp. zn. 3Sžp/6/20 13 zo dňa 17.09.2013, 4SŽO/67/2014 zo dňa 06.10.2015,
4Sžo/85/2015 zo dňa 01.03.2016. 3Sžo/l0l/2015 zo dňa 30.03.2016, 6Sžo/81/2015 zo dňa 25.01.2017

je možné aj v tejto otázke konštatovať určitý názorový posun odvolacích senátov, keďže i uvedené
rozhodnutia odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym v zmysle § 24 ods.
2 Správneho poriadku s akcentom na princíp právne; istoty. Najvyšší súd SR v súlade s citovanými
právnymi predpismi, ako aj v súlade s najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR konštatuje, že
zásielka obsahujúca prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. j. Výst. 2762/2011-An zo dňa

01.06.2012 bola žalobcovi doručená dňa 20.07.2012, a teda zákonná 15-dňová lehota na podanie
odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 21.07.2012, posledný deň tejto lehoty pripadol na 06.08.2012“.
Správny súd konštatuje, že s uvedeným právnym názorom sa plne stotožňuje, pričom tak ako bola
posúdená lehota na podanie odvolania, je potrebné posudzovať aj lehotu na podanie pripomienok.
Správny súd zdôrazňuje, že uvedený právny názor bol vyslovený v preskúmavanom administratívnom

konaní a správne orgány ním boli viazané tak, čo do podaného odvolania, ako aj pri posúdení včasnosti
podaných pripomienok. Správny súd uvádza, že pokiaľ je v administratívnom konaní záväzne vyriešená
právna otázka, nemôžu sa správne orgány tváriť, že v tejto časti, keďže ju súdy nepreskúmavali,
majú voľnosť pri posudzovaní uvedenej právnej otázky. Správny súd uvádza, že otázka použitia fikcie
pri doručovaní bola judikatúrou prekonaná, tak ako to uviedol v citovanom rozhodnutí Najvyšší súd

Slovenskej republiky, pričom podľa názoru správneho súdu je uvedený výklad racionálny a rešpektujúci
práva účastníka. Je dôležité si uvedomiť, že je potrebné zachovávať práva účastníkov na vyjadrenie
sa k veci a uplatnenie pripomienok, ktoré sú následne podrobené prieskumu (vyhodnoteniu) správnymi
orgánmi, nakoľko nemusia byť dôvodné. Avšak obmedzovať práva účastníka výkladom o fikcii doručenia
nie je správny. Účastník stavebného konania, ktorý môže byť dotknutý na svojich právach mal v

tomto konaní reálne 7 pracovných dní na vznesenie pripomienok, čo je síce postačujúci čas, avšak
nemožno ho skracovať prostredníctvom fikcie doručenia. Správny súd ďalej uvádza, že v súčasnosti už
uvedená právna úprava bola zmenená, tak aby sa fikcia doručenia prostredníctvom uloženia zásielky
nepoužívala. K argumentácii žalovaného, že žalobca nahliadol do administratívneho spisu skôr akovýzvu prevzal, a teda vedel o jej doručovaní, má správny súd za to, že táto nie je namieste vzhľadom
k tomu, že k nahliadnutiu do obsahu spisového materiálu došlo dňa 05.09.2011, t.j. po dni reálneho
doručenia výzvy dňa 26.08.2011. Správny súd súčasne poznamenáva, že nahliadnutie bol jediný

spôsob, ktorým žalobca mohol pripraviť svoju obranu, a preto nahliadnutie po prevzatí zásielky je logický
a bežný krok účastníka stavebného konania. Uplatnenie procesných práv účastníka má podľa názoru
správneho súdu prednosť pred prísne formálnym výkladom zákona, ktorý by tomuto znemožňoval
realizáciu zákonných práv na hájenie svojich oprávnených záujmov (práv). S ohľadom na uvedené má
preto správny súd za to, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili otázku

dodržania lehoty na podanie pripomienok v rámci stavebného konania a nesprávne postupovali, keď
sa s v lehote podanými pripomienkami nevysporiadali. Správny súd dodáva, že žalobcom uvedený
výpočet lehoty bol správny, kedy tento podal pripomienky na stavebný úrad v siedmy pracovný deň
dňa 08.09.2011 (26.08.2011 - piatok ako deň doručenia sa nezapočítava, 27.08.2011 - 29.08.2011 -
sobota, nedeľa štátny sviatok sa tiež nezapočítavajú, ako aj 01.09.2011 - štátny sviatok a 3.9.2011 a
4.09.2011 - sobota, nedeľa sa nezapočítajú do plynutia lehoty). Nakoľko žalobca podal pripomienky včas

boli správne orgány povinné sa s nimi zaoberať a vysporiadať sa s nimi, ak tak neurobili pre nesprávne
právne posúdenie včasnosti ich podania, zaťažili svoje rozhodnutie vadou podľa § 191 ods. 1 písm.
c) Správneho súdneho poriadku a súčasne aj vadou podľa § 191 ods.1 písm. e) Správneho súdneho
poriadku pre nedostatočne zistený skutkový stav. Správny súd má za to, že uvedená vada je takého
rozsahu, že odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.

43. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalované správne orgány postupovali nesprávne, keď v
konaní nepostupovali tak, že by rozhodovali o dodatočnom povolení stavby, má správny súd za to, že
táto námietka je nedôvodná, nakoľko stavebníci zrealizovali skutočne stavbu v dobrej viere, že majú
platné stavebné povolenie, pričom až po jej kolaudácii bolo zistené, že tomu tak nie je. V danom prípade

potom žalovaný správne postupoval, keď pokračoval v konaní o odvolaní, o ktorom rozhodol, hoc za
nedostatočne zisteného skutkového stavu cez nesprávne právne posúdenie. Správny súd má za to,
že vzniknutú situáciu na strane stavebníkov, ktorí boli s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľní
subsumovať pod § 88b ods. 1 stavebného zákona, ktorý ráta so situáciou, že stavebné povolenie môže
byť zrušené, a potom sa následne nepostupuje cez § 88a, ale primerane podľa § 56-58 Stavebného

zákona.

44. Námietku žalobcu, že mu nebola poskytnutá celá kópia projektovej dokumentácie správny súd
vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na citované právne názory uvedené v rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky viď ods. 8 tohto odôvodnenia. K zmenenej argumentácii žalobcu v

dôsledku uvedeného rozhodnutia, keď požaduje časti dokumentácie, ktoré nie sú chránené autorským
zákonom, správny súd uvádza, že túto argumentáciu žalobca použil až neskôr po zrušujúcom kasačnom
rozhodnutí, pričom v žalobe aj písomných vyjadreniach trval na celej kópii dokumentácie. Súčasne
žalobca nešpecifikoval, ktoré časti projektovej dokumentácii požaduje, a preto aj v budúcnosti, ak
bude žiadať časti projektovej dokumentácie musí uviesť, ktoré konkrétne časti požaduje, nepostačuje

všeobecná odvolávka na právne predpisy.

45. Námietku, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 33 Správneho poriadku, keď žalobcu
neinformoval o vyjadrení P. a D.. X. G., súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko vyjadrenie týchto osôb
spočívalo len v neudelení súhlasu so sprístupnením dokladov žalobcovi, pričom v dôsledku uvedeného

nedošlokzmeneprocesnejsituáciežalobcu.Rovnakotaknámietkužalobcu,ženeboldôvodnaspojenie
stavebného a územného konania, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalovaný riadne a správne
odôvodnil postup správnych orgánov s odkazom na príslušné ustanovenia zákona, pričom jeho postup v
tejto časti je potrebné označiť za vecne správny a zákonný. Nedôvodnou je aj námietka proti uplatneniu
koncentračnej zásady v stavebnom konaní, nakoľko uplatňovanie koncentrácie v stavebnom konaní

je štandardným postupom správnych orgánov, majúci oporu v § 61 ods. 1 až 3 stavebného zákona.
Podľa názoru správneho súdu k otázke zastavanosti sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyjadril a
uviedol dôvody, pre ktoré ju neposudzuje, ktoré náležite odôvodnil. Námietka ohľadne hodnoty uvedenej
žalobcom 311,16 m2, podľa názoru súdu nemá oporu v administratívnom spise, keď nie je možné bez
ďalšieho zistiť, ako žalobca dospel k uvedenej rozlohe. Podľa názoru súdu je potrebné tiež odlišovať

stavbu rodinného domu a oporných múrov pre účely posudzovania zastavania pozemku. Správny súd
má tiež za to, že prvostupňový správny orgán sa v stavebnom povolení (výroková časť) vysporiadal aj
s povinnosťou ohľadne umiestnenia stavby podľa § 39a) ods. 2 písm. b) stavebného zákona, pričom
na jeho zistenia a odvolacie námietky reagoval v napadnutom rozhodnutí dostatočne aj žalovaný (viďstr. 9-10 napadnutého rozhodnutia). Námietka žalobcu preto v tejto časti nie je dôvodná, odhliadnuc
od uvedeného, mimo námietky plochy zastavanosti žalobca v tejto časti nevzniesol bližšie špecifickú
námietku, ktorú by bolo možné preskúmať.

46. Vzhľadom na uvedené závery má správny súd za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nesprávne právne posúdené, a preto musel správny súd
s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). V ďalšom konaní bude

povinnosťou žalovaného riadne preskúmať námietky žalobcu vznesené v rámci stavebného konania a
po ich preskúmaní vo veci opätovne rozhodnúť.

47. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení
sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný,
právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd
uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu
ďalších trov konania.

48. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na
ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania

49. Správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na čo sa za účastníka

v tomto konaní úspešného v celom rozsahu považuje žalobca, ktorému správny súd podľa § 167 ods.
1 a § 467 ods. 3 SSP priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho
aj kasačného konania tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Náhradu trov konania súd nepriznal
ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 7/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože nebola splnená
podmienka na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im

explicitne uložil správny súd.

50. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.