Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/53/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822010546

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3822010546.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného J. J.
na hlavnom pojednávaní 17. januára 2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. J., nar. XX.X.XXXX Y. L., S. J., V. L. J., N. E.. O. XXX/X, toho času vo väzbe v Ú. X.
Y. V. S. R. C. Y. Ú. X. Y. Y. A.,

je vinný, že

1. dňa 18.8.2022 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v Prievidzi na Ulici E.. O., pod
vplyvom alkoholu, na lavičke pri kostole, povedal poškodenej E. R.: „daj mi tie cigarety, lebo ťa zabijem“,

2. dňa 18.8.2022 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v Prievidzi na Ulici E.. O. XXX/X,
pred vchodom na chodníku, pod vplyvom alkoholu, sa rozbehol za E. R., schmatol ju odzadu za vlasy
a ťahal ju, pričom sa je vyhrážal zabitím, vybitím zubov a kopnutím do brucha a uvedené konanie u
poškodenej E. R. vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

teda

· v bode 1.

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

· v bode 2.

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal

závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal násilím,

tým spáchal

· v bode 1.

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona,· v bode 2.

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v spojení

s § 138 písmeno d) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky s probačným dohľadom nad správaním obvineného, výkon ktorého

sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa§51odsek3písmenob)Trestnéhozákonasaobžalovanému zakazujevskúšobnejdobepožívať
alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného J. J.Á. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkyňu

poškodenú E. R. (ďalej len poškodená), vypočul svedkov H. H., H.. J. J., H. Z., oboznámil sa so
znaleckým posudkom znalca MUDr. Y. R., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný plne priznal, že sa dopustil konania popísaného v skutkových vetách podanej obžaloby,
túto svoju trestnú činnosť, svoje konanie opakovane oľutoval, poprel len to, že by s poškodenou v čase

skutku už boli blízke osoby. Vysvetlil súdu (tak ako to už tvrdil aj v prípravnom konaní), že s poškodenou
už v čase skutku neboli priatelia, vzájomné priateľstvo ukončili pár dní pred skutkom. Oni sa poznali asi
4 mesiace, stretávali sa tak 2-krát za týždeň, vzájomne sa stretávali, navštevovala poškodená aj byt jeho
rodičov, aj tam prespala, no nikdy spolu nebývali, nemali spoločnú domácnosť. Takto sa rozchádzali aj
v minulosti, no dali sa opäť dokopy, no teraz to už bolo definitívne. Išlo o neharmonický vzťah, obdobne

aj v minulosti takto spolu komunikovali, hádavali sa aj pre peniaze, pre alkohol. On bol presvedčený, že
cigarety, ktoré uvidel u poškodenej, sú jeho, že mu ich predtým nejako vzala, lebo vie, že poškodená
nefajčí,ataksiichspôsobom,akojetouvedenévskutku,pýtal.Neskôrpovedalpoškodenejtievyhrážky,
snažil sa nevybuchnúť, no stalo sa. Svoje konanie ľutuje, zohral určite úlohu aj požitý alkohol.

Poškodená popísala skutky zhodne so skutkovými vetami podanej obžaloby, potvrdila, že obžalovaný
pýtal od nej cigarety a použil pri tom vyhrážky, že ju zabije. Vtedy ešte z vyhrážok nemala strach, ten
nadobudla až neskôr, keď sa obžalovaný na mieste pred domom po tom, čo tam ona zavolala otca
obžalovaného, lebo obžalovaný bol zase pod vplyvom alkoholu a ona to nemala rada, za ňou rozbehol,
začal ju ťahať za vlasy a opäť sa jej vyhrážal, že ju zabije. Preto aj zavolala policajtov, ktorí v blízkosti

riešili nejakých bezdomovcov. V čase konania hlavného pojednávania i uviedla, že už ani teraz nemá
z obžalovaného strach. Popísala, že v čase skutku už ani neboli blízki priatelia s obžalovaným, rozišli
sa asi 2 dni predtým. Oni predtým boli priatelia, mali blízky vzťah, frajerili sa, kamaráti o tom vedeli, no
nikdy spolu nebývali. Je pravdou, že jej obžalovaný telefonoval, či nepríde, ona aj do Prievidze prišla,
no celú dobu bola so svedkom H.. Hádali sa s obžalovaným preto, že mal vypité, ona mu to vyčítala.

Obžalovaný aj odišiel s kamarátmi.

Svedok H. H. vypovedal, že sa poškodenou kamarátil asi pol roka pred skutkom. Obžalovaného poznal
len z videnia, nekamarátili sa. Vie o tom, že obžalovaný s poškodenou boli blízki priatelia, no asi 2 dni
pred skutkami sa rozišli. Išlo u nich o neharmonický vzťah, často sa hádavali, vyčítali si rôzne veci.

Potvrdil, že vie o tom, že aj v minulosti sa už takto rozišli. Potvrdil, že v čase skutku bol obžalovanýpod vplyvom alkoholu, vzájomne si obžalovaný s poškodenou nadávali. Počul, ako obžalovaný si od
poškodenej za použitia vyhrážok pýtal cigarety, ako i to, že sa jej neskôr vyhrážal zabitím, on videl, ako
obžalovaný za poškodenou utekal, chytil ju za vlasy a znovu na ňu kričal. Potom poškodená zavolala

policajtov. Kričal obžalovaný na poškodenú aj vulgárne nadávky.

Svedok J. J. vypovedal, že ku skutku pod bodom 1. nevie nič povedať, on bol poškodenou zavolaný
neskôr. Ku skutku pod bodom 2. vypovedal, že videl to, ako obžalovaný utekal za poškodenou, rukou
sa dotkol nejako jej ramena na ľavej strane, potom dal ruku dolu. Počul len niečo také, že to stačí,

pre vzdialenosť, v ktorej bol, však nič iné bližšie nepočul. Poškodenú pozná ako návštevu syna, keď
za ním prišla aj k nim domov. Vie, že spolu mali búrlivý dynamický vzťah, schádzali sa a rozchádzali,
rozídení boli už niekoľkokrát. Vie i to, že sa hádavali. V čase skutku vie, že boli rozídení. Ich vzťah on
bral ako priateľský. On nevie o tom, že by poškodená u nich aj prespávala, určite však spolu nebývali,
neuhrádzali spoločné platby. K požívaniu alkoholu obžalovaným uviedol, že vie, že ten ho požíval, keď
ho prišli zavolať kamaráti, bolo to tak 1-2-krát týždenne. Pod vplyvom alkoholu, si myslí, že obžalovaný

nebýval nejak mimoriadne agresívny.

Svedkyňa H. Z. počula, ako si obžalovaný pýtal cigarety, nepočula však vyhrážky. Videla aj to, ako
obžalovaný ťahal poškodenú za vlasy, vulgárnym spôsobom sa jej vyhrážal, povedal to asi. Ona pozná
poškodenú z jednej opekačky, obžalovaného pozná len z videnia, v čase tej opekačky ich brala ako

partnerov, nevedela sa však vyjadriť, či boli priatelia aj v čase skutkov.

Znalec MUDr. Y. R. v znaleckom posudku č. 40/2022, s ktorým sa súd na hlavnom pojednávaní
oboznámil, skonštatoval, že obžalovaný v čase skutkov bol závislý od stimulácii (metamfetamínov-
pervitínu), v čase skutku bol v stave prostej alkoholovej opojenosti, do ktorej sa uviedol z vlastnej

vôle a vlastným pričinením. Znalec odporučil uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Obžaloba prokurátora č. 1Pv 359/22/3307 v bode 1. kládla za vinu obžalovanému, že iného hrozbou
násilia nútil, aby niečo konal, a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe, čím mal naplniť

zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona v spojení s
§ 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona, a v bode 2., že sa
inémuvyhrážalsmrťoutakýmspôsobom,žetomohlovzbudiťdôvodnúobavu,ačinspáchalzávažnejším
spôsobom konania, pretože ho spáchal násilím a na chránenej osobe, pretože ho spáchal na blízkej
osobe, čím naplnil zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2

písmenoa),b)Trestnéhozákonavspojenís§138písmenod)Trestnéhozákona,§139odsek1písmeno
c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona.

Závažnejším spôsobom konania sa podľa § 138 písmeno d) Trestného zákona rozumie páchanie
trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Chránenou osobou podľa § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona je blízkou osobou.

Kto je blízkou osobou pre účely trestného konania presne definuje § 127 odsek 4 a odsek 5 Trestného
zákona.

Blízkou osobou sa na účely Trestného zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ,
osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za
navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako
ujmu vlastnú (§ 127 odsek 4 Trestného zákona).

Blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa § 199 odsek
2, sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 2, týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2,
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b

alebo financovania terorizmu podľa § 419c odsek 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič
spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba,
ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti (§ 127 odsek 5 Trestného zákona).S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo a súhrnne, vzhľadom tak na
samotnú výpoveď obžalovaného ale i výpoveď poškodenej, svedka H., čiastočne aj výpoveď H. Z. ale
i svedka J. J., mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný iného hrozbou násilia

nútil, aby niečo konal, nútil poškodenú, aby mu dala cigarety (skutok pod bodom 1. rozsudku) a inému
sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, pretože ho spáchal násilím (skutok pod bodom 2. rozsudku), keď sa poškodenej
vyhrážal zabitím a použil pri tom násilie, keď ju ťahal za vlasy. Vzhľadom však na všetky vyššie uvedené
dôkazy, tak výpoveď obžalovaného ale i poškodenej, ktorej výpoveď potvrdili i svedok H. aj svedok J.

J., definíciu blízkej osoby vyplývajúcu z Trestného zákona - § 127 odsek 4 resp. 5 Trestného zákona,
však súd nie je názoru, že by poškodená mala postavenie chránenej osoby, pretože nie je blízkou
osobou. Všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní k objasneniu tejto skutočnosti jednoznačne,
bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že v čase skutku vzájomný vzťah, blízky priateľský vzťah
medzi obžalovaným a poškodenou bol ukončený, nešlo o vzťah „bývalý družský“, nikdy ako druh a
družka nežili, nežili ani v spoločnej domácnosti a nebola poškodená ani priateľkou. Tieto skutočnosti,

je súd názoru, že vyplývali už z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní a nebolo namieste, aby
bol prokurátor poškodenú posudzoval ako chránenú osobu. S poukazom potom na tieto skutočnosti
súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním tak po stránke objektívnej a subjektívnej naplnil
zákonnéznakyskutkovejpodstaty-vbode1.rozsudkuzločinuvydieraniapodľa§189odsek1Trestného
zákona a v bode 2. rozsudku prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno

a) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno d) Trestného zákona, a preto v tom smere i u oboch
skutkoch upravil skutkové vety rozsudku, keď v nich oproti skutkovým vetám obžaloby opomenul: „ ktorá
bola v tom čase jeho priateľka“.

Súd sa oboznámil i so správou k osobe obžalovaného č.l. 128-129, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol

3-krát postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky a jedenkrát za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona o priestupkoch a bola mu vtedy uložená sankcia
30 eur. Oboznámil sa s odpisom registra trestov č.l. 130, z ktorého vyplýva, že nebol súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34

odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob
spáchania činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadniac a

priznajúc obžalovanému poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona - že sa k
spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval. Na druhej strane však neexistenciu
žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, pretože i keď obžalovaný spáchal viac
trestných činov súd obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného
zákona,keďžeuobžalovanéhopriukladanítrestusúčasneaplikovalustanovenie§41odsek2Trestného

zákona, t.j. tzv. „asperačnú“ zostrovaciu zásadu, teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi okolnosťami, a teda použil pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona,
zohľadniac spôsob spáchania činu, berúc do úvahy i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 4 Trestného zákona, zohľadniac i postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti, ktorý bol, podľa
súdu, vyjadrený i tým, že na hlavnom pojednávaní ale už i v prípravnom konaní trestnú činnosť priznával,

a len tým, že prokurátor nadkvalifikoval jeho konanie, neurobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
o uznaní viny za oba skutky podanej obžaloby, dospel súd k názoru, že ako primeraný dôvodný a
dostatočný je trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe, ktorú ako dôvodnú a primeranú súd vzhliadol vo výmere 2 roky za súčasného zákazu
v skúšobnej dobe požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky, pretože alkohol bol aj v čase

skutku faktor, ktorý ovplyvnil správanie obvineného. Nebol súd názoru, že je dôvodné už v tomto štádiu
konania pôsobiť na obvineného trestom spojeným s odňatím slobody, práve pre okolnosť, že išlo o prvé
prekročenie noriem spoločenského správania sa na úrovni trestného činu ako i okolnosti skutku, fakt,
že čiastočne išlo o spôsob komunikácie obžalovaného a poškodenej aj v minulosti, kedy dochádzalo
medzi nimi k hádkam, konfliktom. Preto bol súd názoru, že trest vo výmere, ktorý bol v záverečnej

reči navrhovaný prokurátorom, by bol nedôvodný, neplnil by účel trestu ani z pohľadu individuálnej ani
generálnej prevencie a bol i neprimerane prísny.Takýto trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, trest, ktorý bude plniť účel trestu tak
z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Prihliadnuc na závery znaleckého posudku, s ktorým sa súd oboznámil, ako dôvodné vzhliadol a preto
i uložil obvinenému i ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou v zmysle § 73 odsek 2
písmeno d) Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.