Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822010546
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3822010546.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Michala Eliaša, v trestnej veci proti obžalovanému J. J., nar. XX.X.XXXX v L.,
trvale bytom J. O. XXX/X, J., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí, konanom dňa 23.2.2023 prejednal
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa

17.1.2023, sp. zn. 3T/53/2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.1.2023, sp. zn. 3T/53/2022 bol obžalovaný J. J.
uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno d)

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 18.8.2022 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v J. na N. J. O., pod vplyvom alkoholu,
na lavičke pri kostole, povedal poškodenej E. R.: „daj mi tie cigarety, lebo ťa zabijem“,

- dňa 18.8.2022 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v Prievidzi na N. J. O. XXX/X, pred
vchodom na chodníku, pod vplyvom alkoholu, sa rozbehol za E. R., schmatol ju odzadu za vlasy a ťahal

ju, pričom sa je vyhrážal zabitím, vybitím zubov a kopnutím do brucha a uvedené konanie u poškodenej
E. R. vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného
zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného
zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky s probačným dohľadom nad správaním

obvineného, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek
2 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Zároveň podľa §
51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovanému zakázalo v skúšobnej dobe požívať
alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Podľa§73ods.2písm.d)Tr.zákonaokresnýsúduložilobžalovanémuJ.J.ochrannéprotitoxikomanické

liečenie ambulantnou formou.
Citovaný rozsudok súdu okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu prokurátor
podal odvolanie čo do výroku o treste do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.
Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomného odôvodnenia odvolania
prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné :

„Rozhodnutie súdu, čo do výroku o treste nepovažujem za správne a zákonné, nestotožňujem sa s
uloženým trestom a ani s dôvodmi, ktoré uviedol súd v odôvodnení rozsudku.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je uvedené, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný
čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho
trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu , pričom spolu s uložením
súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V
rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej
hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo
trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu

nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 37 písm. m) Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov, to
je ak spáchal viac ako jeden trestný čin.

Súd sa pri ukladaní trestu týmito ustanoveniami neriadil, nevzal ich do úvahy, resp. ich nesprávne
interpretoval.

Súd v odôvodnení rozsudku k uloženému trestu uviedol, že pri ukladaní trestu zohľadnil základné zásady
ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu
a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho
doterajší spôsob života, zohľadniac a priznajúc obžalovanému poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36

písm. l) Trestného zákona - že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval.
Na druhej strane však neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona,
pretože i keď obžalovaný spáchal viac trestných činov súd obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, keďže u obžalovaného pri ukladaní trestu súčasne
aplikoval ustanovenie § 41 odsek 2 Trestného zákona, t. j. tzv. „asperačnú“ zostrovaciu zásadu, teda

prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, a teda použil pri ukladaní
trestu ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona, zohľadniac spôsob spáchania činu, berúc do úvahy
i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, zohľadniac i postoj
obžalovaného k jeho trestnej činnosti. Súd dospel k názoru, že ako primeraný dôvodný a dostatočný je
trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej

dobe, ktorú ako dôvodnú a primeranú súd vzhliadol vo výmere 2 roky za súčasného zákazu v skúšobnej
dobe požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky, pretože alkohol bol aj v čase skutku faktor,
ktorýovplyvnilsprávanieobvineného.Nebolsúdnázoru,žejedôvodnéužvtomtoštádiukonaniapôsobiť
na obvineného trestom spojeným s odňatím slobody, práve pre okolnosť, že išlo o prvé prekročenie
noriem spoločenského správania sa na úrovni trestného činu ako i okolnosti skutku, fakt, že čiastočne

išlo o spôsob komunikácie obžalovaného a poškodenej aj v minulosti, kedy dochádzalo medzi nimi k
hádkam, konfliktom. Preto bol súd názoru, že trest vo výmere, ktorý bol v záverečnej reči navrhovaný
prokurátorom, by bol nedôvodný, neplnil by účel trestu ani z pohľadu individuálnej ani generálnej
prevencie a bol i neprimerane prísny. Takýto trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý,
trest, ktorý bude plniť účel trestu tak z pohľadu individuálnej, ako i generálnej prevencie.

K osobe obvineného uvádzam, že tento doteraz síce nebol súdne trestaný, čo vyplýva z odpisu registra
trestov, avšak v minulosti sa dopustil šiestich priestupko,v a to dňa 7.7.2022, 8.9.2020, 23.8.2019 - 2
priestupky, 26.4.2019, 17.12.2018. Poukazujem na to, že obžalovaný sa týchto priestupkov dopustilod 17.12.2018 do 7.7.2022, to je v priebehu približne 3,5 roka. Pritom jedným z týchto priestupkov
je aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) z. č. 372/19910 Zb. o
priestupkoch, ktorý obžalovaný spáchal dňa 7.7.2022, to je krátko pred spáchaním trestnej činnosti, za

ktorú bol obžalovaný v tejto veci. Uvedeného priestupku sa obžalovaný dopustil voči poškodenej E. R.,
čo vyplýva aj z výsluchu obžalovaného pred sudcom pre prípravné konanie na Okresnom súde Prievidza
dňa 21.8.2022.

Poukazujem tiež na to, že obžalovaný sa dopustil zločinu a prečinu, a to pod vplyvom alkoholu, pričom

znalec z odboru zdravotníctvo farmácia, odvetvie psychiatria vo vypracovanom znaleckom posudku
konštatoval u obžalovaného závislosť od stimulancií (metamfetamínov - pervitínu) a abúzus alkoholu
a kanabinoidov.

Závažnosť trestnej činnosti obžalovaného zvyšuje aj spôsob spáchania a charakter trestnej činnosti,
a tiež to, že nešlo o jednorázové konanie, ale vyhrážky a nadávky trvali dňa 18.8.2022 vo večerných

hodinách určitý čas. Pritom nešlo o ojedinelé neadekvátne konanie voči poškodenej, ale medzi
ním a poškodenou dochádzalo ku konfliktom už v minulosti, pričom agresivita a intenzita konania
obžalovaného vyústila až do spáchania trestnej činnosti, za ktorú bol obžalovaný.

Obžalovaný nereagoval dňa 18.8.2022 ani na opakované dohováranie jeho otca sv. Mgr. J., aby išiel

domov, lebo na druhý deň ide do práce, ale ďalej požíval alkoholické nápoje a domov nešiel.

Z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní tiež vyplýva, že nedávno sa „pochytil“ aj s otcom.
Napadnutie otca obžalovaným potvrdila aj pošk. R..

Z vykonaného dokazovania (napr. výsluch sv. H.) vyplýva, že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu
agresívny.

V tomto prípade nešlo len o slovné vyhrážky obžalovaného použité voči poškodenej, ale obžalovaný aj
fyzicky zaútočil na poškodenú, keď ju schmatol odzadu za vlasy a ťahal ju.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, na osobu obvineného, požívanie alkoholu obžalovaným
a následné správanie a agresivitu obžalovaného pod vplyvom alkoholu, nie je dôvodné predpokladať,
že podmienečný trest odňatia slobody bude dostatočný, že bude mať na obžalovaného pozitívny vplyv
a že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti. N. podmienečný trest považujem za nedostatočný, príliš

mierny a tento trest podľa môjho názoru nesplní účel trestu.

Nesúhlasím tiež s tým, že súd pri ukladaní trestu nevzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
h) Tr. zák. s odôvodnením, že pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., to je tzv.
asperačnú zostrovaciu zásadu. V súvislosti s tým uvádzam, že súd vo výroku o treste rozsudku síce

uviedol ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., avšak táto okolnosť nemala žiadny reálny a praktický dosah
a vplyv na trest uložený obžalovanému, uložený trest žiadnym spôsobom neovplyvnila, v dôsledku
uvedenia tohto ustanovenia vo výroku o treste nedošlo k uloženiu prísnejšieho trestu obžalovanému a
k rozhodnutiu, ktoré by vylučovalo aj uvedenie ustanovenia § 37 písm. h) Tr. zák. vo výroku o treste.
V súvislosti s tým uvádzam, že základná trestná sadzba je pri zločine vydierania podľa § 189 ods. 1

Tr. zák. od dvoch rokov do šiestich rokov, upravená trestná sadzba podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. je od
dvoch rokov do ôsmych rokov, pričom súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2
rokov, čo je trest na dolnej hranici trestnej sadzby Uvádzam, že použitá argumentácia súdu a následné
nepoužitie § 37 písm. m) Tr. zák. by prichádzalo do úvahy pred nálezom ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS
106/2011 z 28.11.2012 vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012, kedy

podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. súd ukladal (uloženie bolo obligatórne) trest nad jednu polovicu upravenej
trestnej sadzby odňatia slobody, čo by v tomto prípade znamenalo uloženie trestu odňatia slobody nad
5 rokov až do 8 rokov.

Čo sa týka Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, v

ktorom je uvedené, že spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou "ne bis in
idem", vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.,
ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (mohlo ísť aj o okolnosťpodľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona a aj o § 41 os. 2 Tr. zák.), toto podľa môjho názoru
už nie je platné a použiteľné, je prekonané a to vzhľadom na vyššie uvedený nález ústavného súdu.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil
výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3 T 53/2022 - 161 zo dňa 17. 1. 2023 a aby
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obž. J. J. s použitím § 189 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
I) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák, § 38 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej
sadzby nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolaniu vyhovieť. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por.

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia
slobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťodvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora

nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora a ich
dôvodovvyplýva,ževpodanomodvolaníniesúvytýkanéchybytakéhotoprocesnéhocharakteru,pričom

odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o vecnú správnosť výrokov napadnutého rozsudku, na základe odvolania prokurátora
podaného čo do výroku o treste sa prieskumná povinnosť odvolacieho súdu vzťahovala len na výroky

o uloženom treste odňatia slobody.

Z odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že prokurátor v napadnutom rozsudku namietal
neuplatnenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr.
poriadku a neprimeranú miernosť uloženého trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku.

Preskúmaním veci na podklade odvolania prokurátora odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti
námietky prokurátora o povinnosti okresného súdu prihliadať pri ukladaní trestu odňatia slobody
obžalovanému na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona. V preverovanom prípade nebolo
sporným, že obžalovaný viacnásobným konaním spáchal dva úmyselné trestné činy, z ktorých bol jeden

zločinom. Okresným súdom zistený viacnásobný súbeh trestnej činnosti preto odôvodňoval zvýšenie
trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu aplikácia asperačnej
zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona zakladá prekážku pre následné použitie tej istej skutočnosti
ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona s poukazom na zákaz dvojitého pričítania
upravený v § 38 ods. 1 Tr. zákona. Podľa uvedenej zásady „ne bis in idem“ sa na okolnosť, ktorá

podmieňujepoužitiezvýšenejtrestnejsadzby,nemôžesúčasneprihliadaťajakonapriťažujúcuokolnosť.
Vzhľadom k uvedenému vysvetleniu odvolací súd nemal žiaden dôvod na odklon od doterajšej súdnej
praxe, v súlade s ktorou okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému podľa § 38 ods. 1 Tr. zákona
nezohľadňoval priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd
v postupe okresného súdu pri ukladaní trestu nezistil porušenie Trestného zákona v zmysle § 321 ods.

1 písm. d) Tr. poriadku.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou prokurátora o neprimeranej miernosti uloženého trestu
odňatia slobody s poukazom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri ukladaní trestu prihliadal na všetky

rozhodné okolnosti v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona, vrátane prokurátorom namietaných skutočností, a
tieto aj správne vyhodnotil. Uložený trest odňatia slobody aj podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečuje
ochranu spoločnosti a vytvára predpoklady na nápravu obžalovaného, ktorý doteraz nebol súdnetrestaný a ktorý sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, ktoré skutočnosti
majú oporu v obsahu trestného spisu.

Z výsledkov znaleckého skúmania vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti pod vplyvom
návykových látok. Preto pri hodnotení otázky primeranosti uloženého trestu odňatia slobody odvolací
súd bral v úvahu aj spolupôsobenie ochranného liečenia pri eliminácii hlavnej príčiny trestnej činnosti
obžalovaného, ktorou je nadmerné požívanie alkoholu obžalovaným. Z tohto pohľadu uložený trest
odňatia slobody ako aj ochranné liečenie predstavujú navzájom sa dopĺňajúce prostriedky ochrany

spoločnosti a nápravy páchateľa v súlade s účelom trestu podľa v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu, že z
hľadiska možnosti dosiahnutia výchovného účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona u obžalovaného, je
postačujúcenaochranuspoločnostiananápravuobžalovanéhouloženiepodmienečnéhotrestuodňatia
slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona. Odvolací súd považuje

sa správnu aj časť výroku okresného súdu o odklade výkonu trestu na primeranú skúšobnú dobu v trvaní
dva roky, počas ktorej sa obžalovanému na posilnenie výchovného vplyvu trestu odňatia slobody ako
súčasť probačného dohľadu uložil zákaz požívania alkoholických a iných návykových látok.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným

súdom napadnutým rozsudkom nevykazuje znaky neprimeranej miernosti v zmysle § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti výrokov napadnutého rozsudku o uloženom treste obžalovanému
odvolací súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v

ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.