Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/79/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010539
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7219010539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.

Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.
decembra 2020, v trestnej veci proti J. C. a spol., obžalovaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2
písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaných J. C. Q. E. K. proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo
dňa 16.7.2020 sp.zn. 3T/30/2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.2 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného J. C..

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému J. C., G.. XX.X.XXXX Z. C., bytom K. Č.. XXX podľa § 44
Tr. zák. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko súhrnný trest odňatia slobody uložený mu
rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 28.1.2020 sp.zn. 6To/75/2019, ktorým mu bol uložený podľa
§ 212 ods.3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pre ktorého výkon bol podľa § 48
ods.2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia považuje na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

II. Podľa § 321 ods.1 písm. d), e), ods.2 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného E. K..

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému E. K.Ž., G.. XX.X.XXXX Z. C., bytom C., L. X podľa § 44 Tr.
zák. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko tresty uložené mu rozsudkom Okresného súdu
Košice II zo dňa 23.11.2018 sp.zn. 5T/47/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2018, a to
súhrnný trest odňatia slobody uložený mu podľa § 212 ods.1 Tr. zák. vo výmere 12 mesiacov, ktorého
výkon mu bol podmienečne odložený podľa § 49 ods.1 písm. a), § 50 ods.1 Tr. zák. na skúšobnú dobu

v trvaní 24 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov uložený podľa §
61 ods.1, ods.2 Tr. zák. na dobu 3 rokov a 4 mesiacov považuje na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 16.7.2020 sp.zn. 3T/30/2019 boli obžalovaní J. C. Q. E. K.
uznaní za vinných z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v C. na F.. T. Č.. XX dňa 17. 7. 2017 v čase od 14,20 hod. do 14,30 hod. na príjazdovej ceste do
podzemných garáži nezisteným spôsobnom za použitia násilia vnikli do tam zaparkovaného a riadne
uzamknutého dodávkového motorového vozidla zn. R. B., K. Y., N.: C., odkiaľ následne z batohuuloženého medzi sedadlami odcudzili čiernu pánsku peňaženku s hotovosťou 200,00 eur, 6,00 USD,
10,00 RUB, platobnými kartami Č., E. K., Z. a bonusovou kartou U., čím takto pre poškodeného M.
Š.Č., G.. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. Č.. X, XXX XX C., spôsobili odcudzením vecí škodu vo výške

205,38 eur.

Za to bol obžalovanému J. C. podľa § 212 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), §
37 písm. m) Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil vo výroku o treste rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn.
6To 75/2019 zo dňa 28.1.2020, ktorým mu bol podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Obžalovanému E. K. bol podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 49 ods. 2 Tr.
zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaný bol zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obžalovaní J. C. Q. E. K..

Obžalovaný J. C. podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V písomnom odôvodnení
odvolania poukázal, že jeho odvolanie smeruje len proti výroku o uloženom treste, nakoľko na hlavnom
pojednávaní pred súdom prvého stupňa urobil v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.
vyhlásenie o vine, ktoré je nenapadnuteľné odvolaním. Pokiaľ ide o uložený trest, tento považuje za
neprimeraný, nakoľko trest uložený mu rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/75/2019 zo

dňa 28.01.2020 sa mu javil ako dostatočný, a preto za teraz posudzované jeho protiprávne konanie
prichádzalo do úvahy upustenie od uloženia súhrnného trestu v zmysle ustanovenia § 44 Tr. zák.

Podľa ustanovenia § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák. alebo od
uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zák., ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu

spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Kritériá, ktoré uplatňuje súd pri prípadnom postupe
podľa citovaného ustanovenia, predstavujú pomery páchateľa, možnosti jeho nápravy, doterajší výkon
trestu uloženého skorším rozsudkom a pod. pričom podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania

trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný J. C. s poukazom na vyššie uvedené vyslovil názor, že v tomto smere nepredstavuje
zvýšenie pôvodne uloženého trestu o 2 mesiace prvok individuálnej ani generálnej prevencie, nakoľko
pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere šestnástich mesiacov v súčasnej dobe má už

vykonaný. Preto za súčasného prihliadnutia na spôsob spáchania činu, ako aj s prihliadnutím na
jeho osobu, ako aj na jeho pomery a možnosť nápravy, nemôže považovať súdom navýšený trest
odňatia slobody za primeraný. Pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu právna prax uplatňuje
princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými
záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti

medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom.

Trest odňatia slobody predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia, ktorým štát
realizuje svoje poslanie, teda ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia
páchateľov trestných činov a výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo

zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú
pre splnenie účelu trestu. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal ku
spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Preto je
vhodné, ak páchateľ považuje trest za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstveprávneho štátu nie je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto
ponímanie trestu sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúcich zo zásady „punitur, ne pecce
tur“ (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so

spravodlivosťou zmieriť len spravodlivý trest.

V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ
trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah
štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých

okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne
vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len
v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia
spoločnosti voči jednotlivcovi.

Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by

mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest, nakoľko neprimerane
prísne tresty vedú k zatrpknutosti páchateľa, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže
považovať za spravodlivé.

Záverom obžalovaný J. C. poukázal, že dňa 28.07.2020 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/75/2019 zo
dňa 28.01.2020, pričom ide práve o rozsudok, ktorý bol zrušený v rámci ukladania súhrnného trestu
odňatia slobody teraz napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu. Vzhľadom na vykonanie zákonom
predpokladanej časti trestu odňatia slobody pre splnenie podmienky na podmienečné prepustenie z

výkonu trestu odňatia slobody, preto možno považovať trest uložený skorším rozsudkom na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. V konečnom dôsledku aj intervenujúci okresný
prokurátor považoval pôvodne uložený trest za dostatočný a preto v záverečnej reči navrhol postup
podľa ustanovenia § 44 Tr. zák.

Obžalovaný E. K. ním zahlásené odvolanie písomne odôvodnil sám, ale aj prostredníctvom obhajcu. Z
písomných dôvodov odvolania jednoznačne vyplýva, že pred okresným súdom na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o vine a v čase odsúdenia teraz napadnutým rozsudkom vykonával nepodmienečný
trest odňatia slobody celkovo vo výmere 32 mesiacov. Uvedeným rozhodnutím mu bol podľa jeho názoru
uložený neprimerane prísny trest a navyše nie v súlade so zásadami ukladania trestov, nakoľko do úvahy

prichádzalo aplikovanie ustanovení o súhrnnom treste. Teraz posudzovaný skutok spáchal 17.7.2017.
Tomuto skutku predchádzal skutok z 27.6.2017 a následne ďalší skutok z 25.4.2018. Teda v súbehu
k teraz posudzovanému skutku sú tieto dva skutky. Skutky, ktoré spáchal 3.5.2018 a 19.3.2020 boli a
sú v tomto konaní a pre podklad rozhodnutia považované za recidívu a nijako neovplyvňovali možnosť
uloženia súhrnného trestu. Okresný súd preto nesprávne zistil časovú líniu spáchaných skutkov a tým

pádom nesprávne aplikoval tieto skutočnosti pri výroku o treste. V teraz posudzovanom prípade preto
jednoznačne prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, resp. upustenie od uloženia súhrnného
trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto obžalovaný E. K. navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý

rozsudok a vrátil vec na opätovné prejednanie súdu prvého stupňa, alebo aby sám rozhodol v súlade
so zásadami trestného konania a ukladania trestov.

Na podklade odvolania obžalovaných J. C. Q. E. K. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolania obžalovaných proti
výrokom o uložených trestoch sú dôvodné.

V prvom rade odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výrokoch o uložených trestoch,
teda v rozsahu podaných odvolaní, zistil, že okresný súd skutočne pochybil, pokiaľ dospel k záveru,

že ohľadne obžalovaného E. K. neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovení Trestného zákona o
súhrnnom treste. Odvolací súd preto považuje za nutné poukázať, že v zmysle ustanovenia § 41 ods.
1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňavyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu.

Odvolacísúdzatýmtoúčelomzadovážilpotrebnétrestnéspisyohľadneobochobžalovanýchaobsahom
týchto spisov doplnil dokazovanie v rámci odvolacieho konania, nakoľko pre riešenie otázky, či sú,
alebo nie sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovení o súhrnom treste, nepostačuje
vykonať dokazovanie len odpisom registra trestov, resp. rozsudkami z takýchto trestných spisov,
nakoľko úlohou súdu je zisťovať, či skutok, ktorý je predmetom právneho posudzovania súdom prvého

stupňa, bol spáchaný skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený, a to prvý vo veci vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Tu je potrebné zdôrazniť, že z odpisu registra trestov
takáto skutočnosť je nezistiteľná, nakoľko častokrát prvým odsudzujúcim rozhodnutím je trestný rozkaz,
ktorý v dôsledku podania odporu sa zrušil a vo veci bolo následne vykonané na hlavnom pojednávaní
riadne dokazovanie. Nie je možné pritom ani vylúčiť taký prípad, že následne vyhlásený rozsudok bol
opäť v dôsledku podaného odvolania zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na opätovné

prejednanie a rozhodnutie. Teda úlohou súdu je preto z obsahu trestného spisu zistiť prvé vo veci
vyhlásené odsudzujúce rozhodnutie.

V prípade obžalovaného J. C. okresný súd správne ustálil na základe vyššie uvádzaných kritérií, že
sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovení o súhrnnom treste. Okresný súd ale precenil,

pokiaľ dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu, a to nie len z dôvodu individuálnej prevýchovy,
ale aj z dôvodu generálnej prevencie, je potrebné mu uložiť o dva mesiace prísnejší trest, než ako mu
bol uložený rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To 75/2019 zo dňa 28.1.2020, ktorým mu bol
podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov a zároveň
zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odvolací súd v tomto smere si v celom rozsahu osvojil argumentáciu intervenujúceho okresného
prokurátora prednesenú pred súdom prvého stupňa, ako aj krajského prokurátora prednesenú v
odvolacomkonaní,ktorínavrhovaliaplikovaťustanovenie§44Tr.zák.oupusteníoduloženiasúhrnného

trestu, a to vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 15. apríla 2019 sp.zn. 15T/40/2018,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 28.1.2020 sp.zn. 6To/75/2019.

V čase rozhodovania o odvolaní obžalovaného J. C. v teraz posudzovanej trestnej veci Krajským súdom
v Košiciach, obžalovaný J. C. už bol podmienečne prepustený na slobodu, a to na podklade uznesenia

Okresného súdu Košice II sp.zn. 7Pp 40/2020 zo dňa 24.7.2020 s tým, že na zvyšok nevykonaného
trestu odňatia slobody vo výmere dva mesiace a štrnásť dní mu bola stanovená skúšobná doba v trvaní
jedného roka. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2020. Za takejto dôkaznej situácie preto
odvolací súd v celom rozsahu vyhovel odvolaniu obžalovaného J. C. a napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil vo výroku o uloženom treste a sám rozhodol o upustení od uloženia súhrnného trestu,

nakoľko trest mu uložený vyššie citovaným rozsudkom Krajského súdu v Trnave pokladal na ochranu
spoločnosti, ako aj jeho nápravu za dostatočný.

Doplnením dokazovania pred odvolacím súdom bolo zistené, že obžalovaný E. K. bol Okresným
súdom Košice I, uznesením sp.zn. 7Pp 63/2020 zo dňa 30.9.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

30.9.2020 podmienečne prepustený z výkonu trestov odňatia slobody, a to vo veciach Okresného súdu
Košice II sp.zn. 0T/58/2020 a Okresného súdu Trnava sp.zn. 15/T/40/2018 a na zvyšok nevykonaných
trestov, a to vo výmere jeden mesiac a dvadsať dní a vo výmere dvadsaťštyri mesiacov po zápočte väzby
od 3.5.2018 do 3.5.2019, mu bola stanovená skúšobná doba v trvaní tridsať mesiacov. Ďalej odvolací
súd ohľadne obžalovaného E. K.Ž. zistil, že Odbor kriminálnej polície OR PZ v Poprade vedie proti jeho

osobe trestné konanie, a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Tr.
zák., a to pod sp. zn. ORP-191/2-VYS-PP2020. Obžalovaný E. K. má navyše ďalšie neskončené trestné
stíhanie, a to na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 3/T/109/2019.

Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 0T/80/2018 odvolací súd zistil, že na

obžalovaného E. K. bola dňa 27.4.2018 podaná obžaloba pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Tr. zák. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť dňa 25.4.2018.
Vo veci bol vydaný trestný rozkaz a to dňa 27.4.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.4.2018 a
obžalovanému E. K. bol uložený podľa § 348 ods.1 Tr. zák. s použitím § 56 ods.1,2 Tr. zák. peňažnýtrest vo výške 1.000,- eur, podľa § 57 ods.3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, súd určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Podľa § 54 Tr. zák.
bol mu uložený aj trest povinnej práce v trvaní 100 hodín a podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zák. bol mu uložený

trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 40 mesiacov.

Obžalovaný E. K. vyššie uvádzaný peňažný trest zaplatil v dvoch splátkach, a to po 500,- eur, a to dňa
7.6.2018 a 19.6.2018. Ohľadne tohto peňažného trestu preto zo zákona platí fikcia zahladenia.

Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T/47/2018 odvolací súd ďalej zistil, že dňa
4.6.2018 bola podaná obžaloba na E. K. pre prečin krádeže podľa § 212 ods.1 Tr. zák. pre skutok,
ktorého sa mal dopustiť dňa 27.6.2017. Vo veci bol vydaný rozsudok dňa 23.11.2018, ktorým po uznaní
viny podľa § 212 ods.1 Tr. zák. súd podľa § 212 ods.1 Tr. zák., § 42 ods.1 Tr. zák. uložil súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods.1
Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zároveň súd

zrušil časť výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II sp.zn. 0T/80/2018 zo dňa
27.4.2018, právoplatného toho istého dňa, ktorým bol obžalovanému E. K. za prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu 40 mesiacov a trest povinnej práce v trvaní 100 hodín, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili svoj podklad a podľa § 61 ods.1,2 Tr. zák., § 42 ods.2 Tr. zák. obžalovanému E. K.C. bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 40 mesiacov. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2018.

Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti obžalovaný E. K. v teraz posudzovanej trestnej veci

sa skutku dopustil dňa 17.7.2017, teda nepochybne skôr, ako bol v trestnej veci Okresného súdu
Košice II sp.zn. 0T/80/2018 obžalovanému E. K. v jeho prítomnosti dňa 27.4.2018 vyhlásený trestný
rozkaz, ktorý týmto dňom aj nadobudol právoplatnosť. Nepochybne preto k tomuto rozhodnutiu v
teraz posudzovanej trestnej veci prichádzalo uloženie súhrnného trestu. Keďže v čase rozhodovania o
odvolaní obžalovaného E. K. v teraz posudzovanom prípade Okresný súd Košice II dňa 23.11.2018 pod

sp.zn.5T/47/2018vydalrozsudok, ktorýmuznalobžalovanéhoE.K.Í. vinnýmpodľa§212ods.1Tr.zák.
a uložil mu podľa § 212 ods.1 Tr. zák. s použitím § 42 ods.1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
12 mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods.1 Tr. zák. podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zároveň súd zrušil časť výroku o treste
z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II sp.zn. 0T/80/2018 zo dňa 27.4.2018, právoplatného toho

istého dňa, ktorým bol obžalovanému E. K. za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods.1 písm. d) Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu
40 mesiacov a trest povinnej práce v trvaní 100 hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený
výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad
a podľa § 61 ods.1,2 Tr. zák., § 42 ods.2 Tr. zák. obžalovanému E.U. K. bol uložený opätovne aj trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 40 mesiacov. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 28.11.2018.

Zvyššieuvádzanéhonepochybnevyplýva,žeterazposudzovanýskutokzodňa17.7.2017,akoajskutok
vo veci Okresného súdu Košice II sp.zn.0T/80/2018, ku ktorému došlo dňa 25.4.2018 a skutok vo veci

Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/47/2018, ktorý bol spáchaný dňa 27.6.2017, boli spáchané vo
viacčinnomsúbehu,atoskôr,akobolovyhlásenéprvéodsudzujúcerozhodnutie,atotrestnýmrozkazom
Okresného súdu Košice II sp.zn. 0T/80/2018 zo dňa 25.4.2018.

Za tejto dôkaznej situácie preto boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre ukladanie

súhrnného trestu, resp. aplikácie ustanovenia § 44 Tr. zák. o upustení od uloženia súhrnného trestu,
vzhľadom na tresty uložené mu rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 23.11.2018 sp.zn.
5T/47/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2018, a to súhrnný trest odňatia slobody uložený
mu podľa § 212 ods.1 Tr. zák. vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený
podľa § 49 ods.1 písm. a), § 50 ods.1 Tr. zák. na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov uložený podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zák. na dobu
40 mesiacov, lebo takto uložené tresty aj odvolací súd považuje na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočné.Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd po doplnení dokazovania na podklade odvolania
obžalovaných J. C. Q. E. K.C. rozhodol sám rozsudkom, a to tak že aplikoval ustanovenie § 44 Tr. zák.
o upustení od uloženia súhrnného trestu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Inak napadnutý rozsudok okresného súdu ostal nezmenený, teda vo výroku o vine, nakoľko odvolacím
súdom tento výrok nebol preskúmavaný, lebo obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní pred okresným
súdom zákonným spôsobom urobili vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal a v tomto smere dokazovanie
nebolo ani vykonávané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.