Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2023

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Csp/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717200178
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2023:2717200178.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: X. N.Á., J.. XX.XX.XXXX, G. X.. N. XXXX/X,
N., zastúpená ustanoveným opatrovníkom Š. K., J.. XX.XX.XXXX, G. X.. N. XXXX/X, N., o zaplatenie
sumy 2.257,43 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3,76 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku uplatneného nároku v časti 5% úroku z omeškania ročne z istiny 1990,07 eur,
od 24.12.2016 do 22.01.2018 z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 97,62%, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením.

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania po odvolaní v
plnom rozsahu, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16. 01.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť istinu 2257,43 eur, úrok v sume 46,59 eur, úroky z omeškania 3,76 eur, úrok z
omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny 2257,43 eur od 24.12.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania
5 % ročne z nesplatených úrokov 46,59 eur od 24.12.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 21.12.2015 úverovú zmluvu č. 272575,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 3300 eur. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaná porušila zmluvné povinnosti (prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a

včas), a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti
úveru dňa 23.12.2016. V skutkových tvrdeniach ďalej len vyčíslil ku dňu predčasného zosplatnenia sumu
istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, ktoré neuplatňuje bez bližšieho odôvodnenia, označenia
časového obdobia, akým spôsobom boli vypočítané, len s odkazom na dôkaz: prehľad splácania,
prepočet úrokov. K uplatnenému nároku na úrok z omeškania odkázal na rozhodnutia Krajského súdu
Prešov sp.zn. 4Cob/62/2007. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie
listinnými dôkazmi, ktoré predložil a to: zmluva, všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“),

obchodné podmienky pre úvery občanom (ďalej len „OP“), sadzobník poplatkov, druhá upomienka,
prehľad splácania, výzva na predčasné splatenie úveru, tabuľky prepočtu, informácia o klientskom účte.2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Skalica
č.k. 7Ps/11/2018-88 zo dňa 27. augusta 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2019 bola
žalovaná obmedzená v spôsobilosti na právne úkony okrem iného v komunikácii so štátnymi orgánmi

a v komunikácii s orgánmi verejnej správy a orgánmi územnej samosprávy, preberania pošty. Súd
žalovanej ustanovil opatrovníka, ktorý ju zastupuje a spravuje jej záležitosti pri právnych úkonoch, v
ktorých bola spôsobilosť žalovanej obmedzená. Opatrovník žalovanej poukázal na duševnú poruchu,
ktorou trpí žalovaná viac ako 24 rokov, kedy bola prvý krát hospitalizovaná. Napriek jej psychickej
poruche boli žalovanej poskytované úvery. V roku 2015, keď jej bol poskytnutý úver žalobcom, už bola

chorá. Poskytnuté úvery nebola schopná splácať. Navrhol vykonať dokazovanie inými súdnymi spormi,
v ktorých vystupoval totožný žalobca a žalobu vzal späť z dôvodu duševnej poruchy u žalovanej.

3. Žalobca doplnil skutkové tvrdenia v žalobe s tým, že z prehľadu splácania do predčasného
zosplatneniajezrejmé,žežalovanácelkomuhradilasumu1210,93eurvsplátkach,zktorejsumybolana
zaplatenie istiny započítaná suma 1042,57 eur a na úrok suma 168,36 eur. Po zosplatnení nevykonala

žiadne úhrady. Nesplatené úroky 46,59 eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy bod 1.2 pri
úrokovej sadzbe 7,9% p.a. a predstavuje nakumulovaný nezaplatený úrok z nezaplatených splátok
do dátumu predčasného zosplatnenia úveru. Nesplatené úroky z omeškania 3,76 eur bol dohodnutý
vo výške 5% p.a., ktorým bola úročená každá omeškaná dlžná splátka odo dňa nasledujúceho o jej
splatnosti. Podľa bodu 1.2 zmluvy bol účel úveru dohodnutý - refinancovanie iných úverov. Čerpanie

bolodňa21.12.2015vsume99eurakopoplatokzaposkytnutie,vsume2639,67eurakosplatenieúveru
v Prima banke a v sume 561,33 eur na účet klienta. Poplatok za poskytnutie úveru sa týka hlavného
predmetu plnenia a bola v zmluve ako aj v sadzobníku riadne vymedzený v čl. 1 ods. 1.2, žalovaná sa
ním bola riadne oboznámená a uzrozumená a vyjadrila s ním uzatvorením zmluvy súhlas s odkazom na
rozsudok KS v Banskej Bystrici č.k. 43Co/19/2017-103.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 04.05.2021, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1990,07 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 23.01.2018 do zaplatenia ( výrok I.), vo zvyšku
žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
76,30 % ( výrok III.). Proti výroku II. ( zamietajúca časť) podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trnave

rozsudkom č.k. 11CoCsp/46/2021-251 zo dňa 27.09.2022 napadnutý výroku II. v zamietajúcej časti o
zaplatenie istiny v sume 267,36 eur, úrokov 46,59 eur a úroku z omeškania 5% ročne z istiny 267,36
eur od 24.12.2016 do zaplatenia a z úrokov 46,59 eur od 24.12.2016 do zaplatenia potvrdil a vo
zvyšnej zamietajúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania 3,76 eur a úroku z omeškania 5% ročne
z istiny 1.990,07 eur od zosplatnenia /24.12.2016/ do 22.1.2018 rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením v časti posúdenia
úveru za bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu chýbajúcej náležitosti zmluvy a to údaju o celkovej
výške úveru v súlade s citovaným § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. Nestotožnil sa však
so záverom, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu, z dôvodu nepreukázania doručenia výzvy s
upozornením na zosplatnenie, pretože výzvy sú uvedené vo výpise z interného programu žalobcu a

pri výzve z 23.12.2016 je pripojená aj doručenka s podpisom žalovanej. Keďže žalovaná doručenie
výziev nerozporovala a nepoprela, treba doručenie považovať za nesporné. V časti posúdenia odbornej
starostlivosti pri poskytovaní úveru odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že žalobcovi znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd svoj
názor v konaní ohľadne postupu s odbornou starostlivosťou pred vydaním rozhodnutia neprezentoval,

ani v rámci prípadného predbežného prejednania sporu, ani na pojednávaní. Žalobca v konaní pred
súdom prvej inštancie nemal žiadnu možnosť poznať názor súdu a prípadné jeho pochybnosti ohľadom
jeho postupu pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho nemohol účinne
realizovať procesné práva, ktoré mu podľa zákona prislúchajú. Nemal možnosť ani žiadny dôvod,
prípadné súvislosti súdu vysvetliť, ani dôvod produkovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré

nepovažoval za sporné a preto rozhodnutie súdu o čiastočnom zamietnutí jeho žaloby pre absenciu jeho
konania s odbornou starostlivosťou môže byť z tohto dôvodu pre neho prekvapivé.

5. Podaním doručeným súdu dňa 16.11.2022 žalobca s ohľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu
doplnil, že žalovanému bol poskytnutý úver za účelom refinancovania iného úveru. Žalobca pred

poskytnutím úveru žalovanému vykonal dopyt do úverového registra (SRBI/NRKI), výsledkom ktorého
bola výstupná listina s názvom CREDIT REPORT - ANALYTIC (bola prílohou odvolania žalobcu)
a z tohto reportu vyplynulo, že žalovaný mal iba jeden existujúci úver a to u žalobcu (v reporte
označená ako B01) a to od 5.5.2014 (počiatočný dátum operácie) s mesačnou splátkou 170 eur atento úver bol žalovaným splácaný riadne a včas, čiže žalovaný dodržiaval svoju platobnú disciplínu.
Zostatok tohto úveru bol refinancovaný úverom, ktorý je predmetom tohto konania. Žalobca doložil
dokument-Potvrdeniesprávnostiúdajovosplácanýchúveroch,zktoréhovyplývazostatokprenášaného

úveru vo výške 2639,67 eur. Úverom, ktorý je predmetom tohto konania a ktorým bol refinancovaný
predchádzajúci starší úver u žalobcu, získal žalovaný výhodnejšie podmienky s nižšou mesačnou
úverovou splátkou (149,36 eur), pričom týmto úverom došlo k úplnému splateniu predchádzajúceho
úveru, ktorý prestal predstavovať záväzok žalovaného. Keďže sa jednalo o ,,prenos starého úveru“,
príjmy žalovaného boli skúmané v čase poskytovania predchádzajúceho (starého) úveru ku dňu

5.5.2014. V rozhodnom čase, ako to vyplýva aj k odvolaniu priložených výpisov z osobného účtu
žalovaného, boli na účet žalovaného poukazované príjmy od spoločnosti INA Skalica spol. s.r.o..
vo výške od 639 eur do 947 eur a príjmy zo Sociálnej poisťovne vo výške cca 220 eur. Novým
úverom pokračoval žalovaný v splácaní skôr poskytnutého úveru avšak na základe nových zmluvných
podmienok, ktoré boli pre žalovaného jednoznačne výhodnejšie (pôvodne bola výška splátky 170,22 eur
a úroková sadzba úveru 13,9% p.a a novým úverom v dôsledku prenosu získal žalovaný menšiu anuitnú

splátku 149,36 eur pri menšej úrokovej sadzbe 7,9 % p.a.).

6. Predmetom konania zostalo zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3,76 eur a úroku z omeškania
5% ročne zo sumy 1990,07 eur od zosplatnenia (24.12.2016) do zaplatenia.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Na nariadené pojednávanie sa strany sporu
nedostavili. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, bez návrhu na odročenie pojednávania. Opatrovník
žalovanej neúčasť neospravedlnil. Súd postupom podľa § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti strán
sporu.

8. Súd sa opätovne oboznámil s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom v bode 1.
odôvodnenia a zistil tento skutkový stav veci:

9. Podľa zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 21.12.2015 žalobca ako banka poskytol žalovanej za
podmienok uvedených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach peňažné prostriedky vo

výške 3300 eur za účelom refinancovania iných úverov. Podľa bodu 1.2. mala žalovaná splatiť úver v
24 splátkach po 149,36 eur splatných mesačne, v 20 deň. kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru bola
dohodnutá do 2 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 22.01.2018. Podľa čl. 2. bod 2.5
zmluvyklientvyhlasuje,žeokreminéhoprevzalaoboznámilsapreduzatvorenímzmluvysjejsúčasťami:
formulár so štandardnými európskymi informáciami, OP, VOP, Sadzobník.

10. Podľa čl. 2.8 písm. a) OP, skutočnosti, ktoré zakladajú zmenu okolností sú: klient nezaplatí
ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti. Podľa čl. 2.9
bod 2.9.1 ak nastane akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie
úveru.

11. Podľa Informácie o klientskom účte dňa 21.12.2015 bola účtovaná položka 99 eur - debet, kredit
3300 eur a čerpanie úveru 2639,67 eur - konsolidácia, 561,33 eur čerpanie úveru.

12. Výzvou zo dňa 20.10.2016 - opakované upozornenie žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu

omeškaných splátok úveru v sume 154,49 eur , zmluvnú pokutu 15 eur najneskôr do 25.10.2016. V
prípade neuhradenia dlžnej sumy žalobca uplatní právo vyplývajúce z § 565 OZ a požiada o zaplatenie
celej svojej pohľadávky. Podľa interného výpisu žalobcu bola upomienky odoslaná dňa 20.10.2016.

13. Výzvou zo dňa 23.12.2016 žalobca oznámil rozhodnutie o predčasnej splatnosti celého úveru

vo výške 2367,78 eur s príslušenstvom a zaplatenie do 02.01.2017. Podľa interného výpisu žalobcu
bolo oznámenia odoslané dňa 23.12.2016. Podľa priloženej doručenky sa zásielka 17.01.2017 vrátila
žalobcovi späť ako neprevzatá v odbernej lehote.

14. Podľa prehľadu splácania ku dňu 21.11.2016 bola zaplatená v splátkach suma 1210,93 eur. Podľa

tabuľky- prepočet úrokov z omeškania dlžný úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia predstavuje sumu
3,76 eur, pričom je vypočítaný vo výške 5% ročne z omeškanej splátky č. 8 vo výške 138,98 od
21.09.2016 do 21.10.2016 vo výške 0,58 eur a ďalej zo sumy 288,20 eur od 21.10.2016 do 21.11.2016
vo výške 1,24 eur, zo sumy 281,77 eur od 21.11.2016 do 22.11.2016 vo výške 0,04 eur, zo sumy 431,04eur od 22.11.2016 do 21.12.2016 vo výške 1,74 eur, zo sumy 580,31 eur od 21.12.2016 do 23.12.2016
vo výške 0,16 eur.

15. Súd posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonník (ďalej len „OZ“) a zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom
ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy.

16. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

18. Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 517 ods. 1 OZ, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Úvodom súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že prejednávaná vec má charakter
spotrebiteľského sporu a zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľským úverom. Súd už pri

svojom prvom rozhodnutí podrobil súdnej kontrole uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3300 eur a túto zmluvu vyhodnotil ako platnú avšak
z dôvodu chýbajúcej náležitosti (údaj o celkovej výške úveru v súlade s citovaným § 9 ods. 2 písm.
g) zákona o spotrebiteľských úveroch) zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Povinnosťou
žalovanej bolo preto zaplatiť žalobcovi nesplatenú istinu vo výške 1990,07 eur, čo bolo už právoplatne

rozhodnuté prvým rozsudkom zo dňa 04.05.2021 a tieto závery potvrdil aj odvolací súd, preto sa
súd nárokom na zaplatenie istiny vo výške 1990,07 eur podrobnejšie nezaoberal. V konaní zostáva
rozhodnúť o úrok z omeškania vo výške 3,76 eur a vo výške 5% ročne zo sumy 1990,07 eur od
24.12.2016 do 23.01.2018.

21. Predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaná úver nesplácala riadne a včas, čo
vyplýva z prehľadu splácania. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1210,93 eur. Žalovaná
sa neplnením peňažného záväzku dostala do omeškania, keď splátky neuhradila v 20 deň príslušného
mesiaca a žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý súd priznal vo výške 3,76 eur. Táto
suma predstavuje vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených splátok vyčíslený ku

dňu 23.12.2016 ( bližšie vyčíslený v bode 14. tohto uznesenia). Žalovaná sa dostala do omeškania pri
splátke č. 8 vo výške 138,93 eur a následne bola v omeškaní aj s ďalšími splátkami, pričom v omeškaní
bola aj ku dňu 23.12.2016, t.j. ku dňu ku ktorému žalobca úrok z omeškania vyčíslil. Žalovaná tieto
tvrdenia nerozporovala ani nepreukázala, že by splátky úveru splácala riadne a včas. Výška úroku zomeškania žiadaného žalobcom bola v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5
percentuálnych bodov. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 21.10.2016 vo výške 0 %, teda úrok

z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú.

22. Vo zvyšnej časti žiadaného úroku z omeškania t.j. v časti úroku z omeškania 5% ročne zo sumy
1990,07 eur od 24.12.2016 do 22.01.2018 súd žalobu zamietol, nakoľko súd dospel k záveru, že nedošlo
platne k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca síce pri vyhlásení predčasnej splatnosti

postupoval v súlade s § 53 ods. 9 OZ a §565 OZ a pred vyhlásením predčasnej splatnosti upozornil
žalovanú na možnosť zosplatnenia, čo konštatoval aj odvolací súd, avšak žalobca nebol oprávnený
vyhlásil predčasnú splatnosť a to z dôvodu, že porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 11 ods. 2. zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd má povinnosť ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa, čo vyplýva z
rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚC-679/18,podľaktoréhočlánky8a23smerniceEurópskehoparlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/ EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať
ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa

uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej

dobe. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť

úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom
sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

23. Žalobca tvrdil, že konal s odbornou starostlivosťou, keďže si vyžiadal informácie zo spoločného
registra bankových informácii (SRBI), report zo Sociálnej poisťovne a vychádzal z údajov poskytnutých
žalovanou v žiadosti o poskytnutie úveru. Pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver žalobca
vychádzal zo skutočností, že žalovaná má iba jeden existujúci úver a to u žalobcu, ktorý spláca vo výške

170 eur a poskytnutím nového úveru, ktorým sa refinancoval pôvodný úver mala žalovaná získať lepšie
podmienky, nakoľko splátka nového úveru bola vo výške 149,36 eur. To či naozaj išlo o lepšie podmienky
úveru nebolo v konaní preukázané, keďže žalobca nepreukázal, aké boli podmienky predchádzajúceho
úveru. Nakoľko účelom úveru nebolo len refinancovanie starého úveru ako to tvrdí žalobca, ale aj
poskytnutie ďalšieho úveru a to vo výške 561,33 eur, ktoré boli žalovanej zaslané na bežný účet dňa

21.12.2015, bolo povinnosťou žalobcu znovu s odbornou starostlivosťou preveriť schopnosť splácania
žalovanej a to aktuálne ku dňu uzatvorenia zmluvy t. j. ku dňu 21.12.2015. Žalobca ako sám priznal
v podaní zo dňa 15.11.2022 príjmy žalovanej skúmal v čase poskytovania predchádzajúceho (starého)
úveru ku dňu 05.05.2014, kedy boli žalovanej na účet poukazované príjmy od spoločnosti INA Skalica
spol. s r. o. vo výške 639 eur - 947 eur a príjmy zo Sociálnej poisťovne. Z uvedeného je zrejmé, že

pri overovaní bonity žalobca zhromaždil určité informácie o mal nejaké údaje o výške príjmu žalovanej,
avšak následne na základe takto získaných informácii nedostatočne posúdil schopnosť žalovanej
splácať úver. V prvom rade žalobca vychádzal z príjmu žalovanej, ktorý dosahovala v roku 2014 a
nezohľadnil to, že v čase pred uzatvorením zmluvy o úvere bol jej jediným príjmom už len invalidný
dôchodok vo výške 223,83 eur to od januára 2015 teda už dvanásť mesiacov pred poskytnutím úveru.

Uvedené, je zrejmé jednak z reportu Sociálnej poisťovne ako aj zo žalobcom predloženého výpisu z
účtu, z ktorého je ďalej zrejmé aj to, že žalovaná sa na bežnom účte dostávala pravidelne do mínusu a
splácalaajpovolenéprečerpanienaúčte.Žalobcaďalejnepreukázalto,žebyzisťovalvýdavkyžalovanej
a že by mal k dispozícií doklady napr. o nákladoch na bývanie, doklady SIPO a pod. Žalobca neposúdilani to, či pri príjme žalovanej vo výške 223,83 eur bola schopná zabezpečovať základné životné potreby
pre seba a svoje nezaopatrené dieťa a súčasne aj uhrádzať splátku úveru vo výške 149,36 eur, čo
už na prvý pohľad nebolo možné. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať

ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na

bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama
o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa
sa javí iba formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov
a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno
samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov veriteľ nemohol objektívne
posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovanej. Iba ich vzájomným porovnaním je možné
vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období,
na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Navyše z pripojených rozhodnutí
tunajšieho súdu mal súd preukázané, že žalovaná uzatvorila ďalšie spotrebiteľské zmluvy o úvere s

veriteľom BENCONT COLLECTION, a.s. (sp. zn. 9Csp/47/2020), žalobcom sp. zn. 1Csp/40/2017),
ktoré nebola schopná splácať. Súd preto dospel k záveru, že žalobca pri uzatváraní zmluvy so
žalovanou nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď nedostatočne zisťoval schopnosť žalovanej
ako spotrebiteľa splácať úver.

24. Žalobca žiadal úroky z omeškania zo sumy 1990,07 eur od 24.12.2016, ktorý mal byť dňom
zosplatnenia. Na základe vyššie uvedené bolo preukázané, že žalobca porušil povinnosť podľa § 7 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch, takže podľa § 11 ods. 2 cit. zák. nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 11 ods. 2 cit. zák. vylučuje
pre tento prípad právo veriteľa žiadať pre omeškanie s niektorou splátkou splatenie celého úveru v

zmysle § 565 Obč. zák. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nemohol úver predčasne zosplatniť
a splatnosť celého dlhu potom nastala až dňa 22.01.2018 v súlade so zmluvou. Súd takto nemal
preukázané omeškanie žalovanej s plnením peňažného dlhu v zmysle návrhu žalobcu, ale žalovaná
sa do omeškania so zaplatením istiny vo výške 1990,07 eur dostala až odo dňa 23.01.2018, čiže dňom
nasledujúcim po splatnosti úveru dohodnutým v zmluve. Dovtedy mohol žalobca žiadať len úrok z

omeškania z každej jednotlivej splátky, tak ako si to aj uplatnil avšak zo splátok si úrok z omeškania
uplatnil len do dňa 23.12.20216, čo mu súd aj priznal. Súd vzhľadom na uvedené odôvodnenie žalobu
žalobcu vo zvyšku uplatneného nároku na úrok z omeškania zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z . Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP na základe

pomeru úspechu v odvolacom konaní tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 97,62 %. Predmetom odvolacieho konania bola suma 317,71 eur ( istina 267,36 eur + vyčíslený
úrok 46,59 eur + vyčíslený úrok z omeškania 3,76 eur). Žalobca bol úspešný len časti sumy 3,76 eur čo
predstavujeúspech1,19%aneúspech 98,91%.Vodvolacomkonaníbolapotomúspešnejšiažalovaná,
ktorej čistý úspech v odvolacom konaní potom predstavoval 97,62 % ( 98,81 % - 1,19%). O výške trov

odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

28. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania po odvolaní súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca
mal plný úspech vo veci. Predmetom konania po odvolaní bol úrok z omeškania vo výške 3,76 eura nevyčíslený úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 1990,07 eur od 24.12.2016 do 22.01.2018.
V súvislosti s čiastočným zamietnutím žaloby v časti úroku z omeškania z nezaplatenej istiny súd
konštatuje, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v

uplatnenej istine bez príslušenstva, pokiaľ v žalobe nie je vyčíslená (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR č. k. 6 Obo 243/2007). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca príslušenstvo pohľadávky v žalobe
nevyčíslil, súd uzavrel, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z
exekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučnýtitulukladá.Exekúciuvykoná

exekútor, ktoré na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 práv veta Exekučného poriadku.