Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Králik
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 29C/94/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219207150
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Králik
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2023:1219207150.18
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: 1 Real, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 58, Žilina, IČO:
47 398 761, zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, proti žalovaným: X.) K.. I. N., R..
XX.XX.XXXX, D. Na W. XX, D., 2.) C. K., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XX, D., obe zast.: JUDr. Michal Mudrák,
advokát, Hurbanovo námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 16.300,- Eur s príslušenstvom a o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2019 sa žalobca domáhal voči žalovaným vo veci
samej zaplatenia 16.300 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania, titulom náhrady nákladov
vynaložených v priebehu nájomného vzťahu a vrátenia záruk od žalovaných.
2. Dňa 26.01.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva k bytu č. XX nachádzajúcom sa v bytovom dome I. XX, zapísanom
na LV č. XXXX pre J.. Ú.. W., ktorá je vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, v prospech žalobcu, a to za
účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vyplývajúcej z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava
II. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že predmetom konania vo veci
samej je splatná pohľadávka žalobcu voči žalovaným, ktorú sa žalované zaviazali uhradiť v zmysle čl.
I a čl. II Dodatku č. 2 zo dňa 29.10.2018 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.03.2018 z
titulu zmluvných investícií vo výške 12.100 Eur investovaných do predmetu nájmu, ako aj vrátenia záruky
vo výške 1.400 Eur podľa čl. III nájomnej zmluvy. Ako rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
nariadenia zabezpečovacieho nariadenia videl žalobca v tom, že počas konania, v priebehu roku 2021,
sa žalované zbavovali majetku predajom nehnuteľností, ktoré spoločne vlastnili na V. XX v Bratislave,
a to dva byty a štyri nebytové priestory. Predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na spoločnosť MACH
TRADE, spol. s r.o. Zároveň žalovaná v 1. rade previedla začiatkom roka 2023 byty v jej výlučnom
vlastníctve zapísané na LV č. XXXX pre J.. Ú.. C.. Žalovaná v 2. rade je vlastníčkou bytu č. XX na I. B. Č..
XX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. W.. Vzhľadom na popísané prevody nehnuteľností podľa
žalobcu existuje dôvodná obava, že by sa aj žalovaná v 2. rade mohla pokúsiť nehnuteľnosť previesť,
čo by znemožnilo uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalobca pritom nemá vedomosť o inom majetku
žalovaných, a preto má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov k nehnuteľnosti. V opačnom
prípade môže dôjsť k ohrozeniu exekučného konania s cieľom poškodiť žalobcu v prípade úspešného
skončenia konania vo veci samej.
3. Z výpisu z LV č. XXXX pre J.. Ú.. I. K., obec BA - m. č. I. K. zo dňa 07.02.2018 je zrejmé, že žalované
v 1. a 2. rade boli podielovými spoluvlastníkmi bytov č. X, Č.. X a nebytových priestorov č. 2, Č.. X, Č..
X O. Č.. X C. A. na V. Č.. XX C. D.. Z výpisu rovnakého LV zo A. XX.XX.XXXX vyplýva, že vlastníkom
predmetných nehnuteľností je spoločnosť MACH TRADE, spol. s r. o., pričom ako titul nadobudnutia je
kúpna zmluva C.-XXXXX/XXXX U. A. XX.XX.XXXX.Na LV č. XXXX pre J.. Ú.. C. zo dňa 24.01.2023 je pri D. Č.. XX O. Č.. XX, ktorého výlučnou vlastníčkou
je žalovaná v 1. rade, vyznačená plomba na základe C.-XXX/XXXX (A. U.).
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), zabezpečovacím
opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
9. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá musí byť
špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že peňažný nárok trvá a je dôvodný. Súd môže
nariadiťzáložnéprávonaveciach,právachaleboinýchmajetkovýchhodnotáchdlžníkanazabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať súd aspoň osvedčené, že existuje obava, že exekúcia
bude ohrozená, a preto by žalobca na osvedčenie rozhodujúcich skutočností mal poskytnúť súdu
dôkazy, ktorými jednoznačne osvedčí potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia
exekúcie. Zároveň sa musí zohľadniť, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie
opatrenie, aj zásada primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho
opatrenia je posilnenie postavenie veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok
dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, teda aby sa zamedzilo, zredukovalo možné nebezpečenstvo
uspokojenia pohľadávky veriteľa.
10. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a priloženými listinnými
dôkazmi, súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Súd konštatuje, že žalobca, navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia, spolu s návrhom nepredložil výpis z listu LV č. XXXX, z ktorého má
vyplývať, že byt č. XX, C. C. I. XX C. D. je vo vlastníctve žalovanej v 2. rade. Súd však vzal do úvahy,
že žalovaná v 2. rade má aj v žalobe uvedenú práve túto adresu pobytu a samotná táto skutočnosť nie
je dôvodom, pre ktorý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
11. V súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom nachádzajúcim sa v
dome na V. B. Č.. XX C. D. súd uvádza, že túto skutočnosť nepovažuje za relevantnú pri rozhodovaní
o podanom návrhu. K predaju týchto nehnuteľností totiž došlo už v roku 2021. Za podstatný však
považuje prevod bytov vo vlastníctve žalovanej v 1. rade zapísaných na LV č. XXXX, navyše ak ide o
darovaciu zmluvu, čo v porovnaní s predajom už môže mať vplyv na uspokojenie pohľadávky veriteľa,
žalobcu. Súd však musí zohľadniť, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie
opatrenie a v tomto prípade je to byt, aj zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka.
Predmetom konania vo veci samej je zaplatenie sumy vo výške 16.300 Eur s príslušenstvom, pričom
hodnotanehnuteľnosti,naktorejmábyťzriadenézáložnéprávobezpochybyniekoľkonásobneprevyšuje
zabezpečovanú pohľadávku žalobcu, čím neprimerane zasahuje do majetkových pomerov žalovaných,
resp. žalovanej v 2. rade. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v prípade prevodu nehnuteľností na
V. B. išlo o odplatný prevod. Žalované teda na jednej strane predali nehnuteľnosť, protihodnotou sú
však finančné prostriedky, ktoré takto získali. Nemožno preto bez ďalšieho tvrdiť, že v prípade úspechu
žalobcu vo veci samej, žalované nebudú disponovať dostatkom finančných prostriedkov na úhradu dlhu
alebo, že vznikne obava, že exekúcia na majetok žalovaných bude ohrozená.
12. Súd teda konštatuje, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na
špecifikovanej nehnuteľnosti, nie sú splnené podmienky, a preto návrh zamietol.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava II v 2 vyhotoveniach,
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.