Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720204734
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6720204734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej ako členiek senátu, v spore žalobkýň:
1/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, XXX XX O. J. a 2/ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. XXXX/XX, XXX XX L. - S., obe právne zastúpené Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s
r. o., so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, proti žalovanému: Bc. K.
H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, XXX XX L., právne zastúpený kohút & partners, s.r.o., so
sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, v konaní o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkýň 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/39/2020

- 218 zo dňa 28. apríla 2022 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. až IV. výroku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v V. výroku m e n í tak, že žalobkyne 1/ a 2/ s ú p o v i n n é
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobkyne 1/ a 2/ s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkýň 1/ a 2/ (ďalej
aj „žalobkyne“), ktorou sa domáhali určenia, že žalobkyne 1/ a 2/ a žalovaný sú spoluvlastníkmi
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre okres H., obec U., katastrálne
územie U. (ďalej aj „nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX“), a to:
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
žalobkyne 1/ a 2/ každá o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k celku XX/XXXX a žalovaný o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu k celku XXX/XXX;ktorou sa domáhali určenia, že žalobkyňa 2/ a žalovaný sú spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných
na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre okres H., obec U., katastrálne územie U., (ďalej aj „nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXX“), a to:

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
žalobkyňa 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k celku X/XXX a žalovaný o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu k celku XX/XXX;

ktorou sa domáhali určenia, že žalobkyňa 1/ a žalovaný sú spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných
na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre okres H., obec U., katastrálne územie U. (ďalej aj „nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXX“), a to:
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: záhrada,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela D. číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
žalobkyňa 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k celku X/XX a žalovaný o veľkosti spoluvlastníckeho

podielu k celku X/XX;

ktorou sa domáhali určenia, že žalobkyňa 1/ a žalovaný sú spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre okres H., obec U., katastrálne územie U. (ďalej aj
„nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX“), a to:

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatná plocha,- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: ostatná plocha,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: záhrada,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: orná pôda,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: ostatná plocha,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda,
žalobkyňa 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k celku XX/XXX a žalovaný o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu k celku XXX/XXX;

ktorou sa domáhali určenia, že žalobkyňa 1/ a žalovaný sú spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre okres H., obec U., katastrálne územie U. (ďalej aj
„nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX“), a to:
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,

žalobkyňa 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k celku X/XXX a žalovaný o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu k celku X/XX;

a ktorou sa domáhali určenia, že žalobkyňa 2/ a žalovaný sú spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre okres H., obec U., katastrálne územie U. (ďalej aj

„nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX“), a to:
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,

- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- parcela D. číslo XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
žalobkyňa 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k celku X/XX a žalovaný o veľkosti spoluvlastníckeho

podielu k celku X/XX;

(spolu ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) (I. výrok); určil na základe vzájomnej žaloby žalovaného, že tento
je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele XX/XX, nehnuteľností

evidovaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele X/XX, nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v
spoluvlastníckom podiele XX/XX, nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele
XX/XX, nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele X/XX a nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele XX/XX (II. výrok); určil, že žalobkyňa 1/nie je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, v spoluvlastníckom podiele XX/XXX,
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele XX/XX, nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele XX/XX a nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX

v spoluvlastníckom podiele X/XX (III. výrok); určil, že žalobkyňa 2/ nie je vlastníkom nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele XX/XXX, nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX
v spoluvlastníckom podiele X/XX, nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele
XX/XX a nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele XX/XX (IV. výrok) a
priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/ a 2/ v rozsahu 100 % s tým, že v rozsahu

plnenia žalobkyne 1/ zaniká povinnosť plnenia žalobkyne 2/ a naopak, a to do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania a na účet právneho zástupcu žalovaného
(V. výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku prvej inštancie vyplýva, že žalobkyne sa domáhali určenia ich
(spolu)vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na základe toho, že ich zdedili po ich matke, ktorá

spoluvlastnícke podiely k nim vydržala, resp. ich dostala darom od žalovaného. Podporne odvodzovali
svoje spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania spoluvlastníckych
podielov k nim nimi samotnými.

3. Žalovaný podal v priebehu konania vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia jeho vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam v príslušných spoluvlastníckych podieloch zodpovedajúcich dokopy
spoluvlastníckym podielom oboch žalobkýň (jednalo sa teda o duplicitný zápis vlastníckeho práva k
tým istým spoluvlastníckym podielom). Svoje vlastnícke právo žalovaný odvodzoval z osvedčenia o
dedičstve vydaného pod sp. zn. 16D/723/2004, Dnot. 234/04.

4.Nazákladevykonanéhodokazovaniazistilsúdprvejinštancienasledovnýskutkovýstavaspoukazom
na § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ“), zákon č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v platnom znení a § 628 ods. 1 a 2 OZ dospel
k nasledovným právnym záverom:

5. Súd prvej inštancie mal za to, že z dôvodu zápisu duplicitného vlastníckeho práva na príslušných
listoch vlastníctva tak v prospech žalobkýň, ako aj v prospech žalovaného je daný naliehavý právny
záujem na (pozitívnom aj negatívnom) určení vlastníckeho práva požadovaného žalobou žalobkýň, ako
aj vzájomnou žalobou žalovaného. Len rozsudkom súdu v tejto otázke totiž môže dôjsť k odstráneniu
zápisu duplicitného vlastníctva a tým konečnému vyriešeniu otázky vlastníckeho práva a nastoleniu

právnej istoty v tejto otázke.

6. Sporné nehnuteľnosti v minulosti vlastnil Z. H., otec zosnulej M. H., matky žalobkýň a jej zosnulého
brata K. H., otca žalovaného. V dedičskom konaní po ich otcovi vedenom na Štátnom notárstve vo
Zvolene pod sp. zn. D 811/64 sporné nehnuteľnosti zdedil otec žalovaného a následne po ňom ich na

základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 16D/723/2004, Dnot. 234/04 zdedil žalovaný. Tieto skutočnosti
medzi stranami sporu neboli sporné.

7. Dňa 22. 10. 2004 bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 201/04, Nz 77297/04 na Notárskom
úrade vo Zvolene pred notárkou Z.. Z. E., kde matka žalobkýň vyhlásila, že je spoluvlastníčkou sporných

nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele X/XX zo spoluvlastníckych podielov, ktoré boli už v tom čase
evidované na žalovaného. Matka žalobkýň v notárskej zápisnici uviedla, že uvedené podiely zdedil jej
nebohý brat K. H., t.j. otec žalovaného na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva vo Zvolene
sp. zn. D811/64 po ich nebohom otcovi Z. H.. Uviedla, že uvedené nehnuteľnosti - pôdu až do jej
kolektivizácie v roku 1952 užívali nepretržite, nerušene, oprávnene a dobromyseľne ako svoje vlastné,

že im patria tak ako im ich otec podelil, pričom ona si na uplatnenie svojho zákonného dedičského
podielu započítala užívaciu dobu ich otca Z. H., ktorú túto pôdu užíval najmenej od roku 1921 až do roku
1952 a tvrdila, že splnila všetky náležitosti vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ“). Z tejto notárskej zápisnice tiež vyplýva, že pri jej spísaní bol prítomný jediný svedok - dedič zo
zákona po nebohom K. H. a to žalovaný, ktorý pravdivosť vyhlásenia tejto účastníčky potvrdil a súhlasil

s vyznačením vlastníctva v jej prospech. Na základe týchto skutočností notárka vyhlásenie účastníčky
osvedčila. Z uvedenej notárskej zápisnice vyplýva, že bola podpísaná notárkou, avšak nenachádza sa
tam podpis ani účastníčky M. H., t.j. matky žalobkýň a ani žalovaného. Žalovaný vo svojich tvrdeniachv konaní uviedol, že on nikdy nepotvrdil vlastnícke právo matky žalobkýň k sporným nehnuteľnostiam
a už vôbec nie svojím podpisom v notárskej zápisnici.

8.Súdprvejinštanciemalzato,ženapriekosvedčeniuovydržaníspísanémuvformenotárskejzápisnice
matka žalobkýň v skutočnosti príslušné spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam nevydržala
pre nesplnenie jednej zo zákonných podmienok vydržania - oprávnenosti držby nehnuteľností matkou
žalobkýň. Oprávnený držiteľ nehnuteľností je ich držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal najmä

na samotné vyjadrenie matky žalobkýň v notárskej zápisnici N 201/04, Nz 77297/04 zo dňa 22. 10.
2004, že uvedené nehnuteľnosti zdedil po ich otcovi na základe rozhodnutia Štátneho notárstva vo
Zvolene pod sp. zn. D 811/64 jej brat Z. H.. Matka žalobkýň teda vedela o tom, že vlastníkom týchto
spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam bol jej brat, nebohý K. H., ktorý tieto pozemky
zdedil po ich spoločnom otcovi v roku 1964. Je preto nepochybné, že matka žalobkýň ako držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti nebola dobromyseľná v tom, že jej vec patrí, keďže vedela o tom, že tieto

nehnuteľnosti patria jej bratovi K. H..

9. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na procesné nedostatky v notárskej zápisnici o vydržaní, keďže
táto nespĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) účinnom v čase jej spísania (ďalej aj „Notársky poriadok“). V notárskej zápisnici

jednak absentuje vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k
vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ďalej tam chýba
vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho
práva alebo práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady a tiež uvedenie dňa, ktorým účastník

nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

10. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal podpornou argumentáciou žalobkýň, že predmetnú notársku
zápisnicu možno podľa obsahu posúdiť ako darovaciu zmluvu uzavretú medzi žalovaným ako darcom
a matkou žalobkýň ako obdarovanou. Súd prvej inštancie s touto argumentáciou nesúhlasil. Podľa

názoru súdu prvej inštancie sa jednalo o účelovú argumentáciu zo strany žalobkýň produkovanú potom,
ako uznali, že ich matka sporné nehnuteľnosti nemohla vydržať. Zhodne so žalovaným mal súd prvej
inštanciezato,ževžiadnomprípadeniejemožnépovažovaťnotárskuzápisnicuovydržanízadarovaciu
zmluvu. Je nepochybné, že účelom spísania notárskej zápisnice sp. zn. N 201/04, Nz 77297/04 zo dňa
22. 10. 2004 bolo osvedčenie vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech M.

H., čo vyplýva zo samotného obsahu tejto notárskej zápisnice. Z jej obsahu v žiadnom prípade nevyplýva
skutočnosť, že by sa malo jednať o darovaciu zmluvu. Je nepochybné, že ak by vôľou účastníkov
právneho úkonu bolo darovanie nehnuteľností, notárka by bola notársku zápisnicu formulovala úplne
iným spôsobom a bolo by z tohto písomného právneho úkonu zrejmé, že sa jedná o darovaciu zmluvu,
táto by bola náležitým spôsobom takto aj označená a koncipovaná. Súd prvej inštancie podporne

poukázal na to, že darovacia zmluva by mala byť jednoznačne podpísaná stranami zmluvy, teda darcom
a obdarovaným, avšak z pripojenej notárskej zápisnice je zrejmé, že sa tam nenachádza ani podpis
matky žalobkýň, ani podpis otca žalovaného (súd prvej inštancie mal zrejme na mysli žalovaného, keďže
tento bol svedkom spísania notárskej zápisnice, jeho otec v tom čase už nežil - poznámka odvolacieho
súdu). Tento záver prijal súd prvej inštancie napriek tomu, že v notárskej zápisnici je síce uvedená pri ich

menáchskratkav.r.,čiževlastnourukou,čoodôvodniltým,žezdokumentu,ktorýsanachádzavsúdnom
spise jednoznačne vyplýva, že podpis matky žalobkýň a podpis otca žalovaného (správne podpis
žalovaného - poznámka odvolacieho súdu) sa v tejto notárskej zápisnici zjavne nenachádza. Bol názoru,
že žalobkyne v tomto smere mali navrhnúť, ale nenavrhli vykonať dokazovanie ohľadne preukázania,
či na origináli notárskej zápisnice sa tento podpis nachádza, preto v tomto smere neuniesli dôkazné

bremeno. Bez podpisov darcu a obdarovaného nemohla byť darovacia zmluva (ohľadne bezodplatného
prevodu nehnuteľností) uzatvorená platne.

11. Napokon bol súd prvej inštancie názoru, že ani u samotných žalobkýň neboli splnené zákonné
podmienky pre vydržanie (spolu)vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Vydržanie odvodzovali

od domnelého titulu nadobudnutia vlastníckeho práva - osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou Z..
S. I. ako poverenou súdnou komisárkou pod sp. zn. 23D/27/2008, D not 104/2008 dňa 31.07.2008,
ktorým mali príslušné spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť po ich matke.
Aj v tejto otázke sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobkyne neboli anemohlibyťdobromyseľné,žeimvlastníckeprávoktýmtonehnuteľnostiampatrí,nakoľkonapríslušných
listoch vlastníctva bola vyznačená duplicita vlastníctva. V zmysle zásady formálnej publicity ako aj
materiálnej publicity katastra je nepochybné, že žalobkyne vedeli o tom, že ich vlastnícke právo je

duplicitné, teda sporné a nemohli byť oprávnenými držiteľmi. Okrem toho žalobkyne v konaní vôbec
nepreukázali tú skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti počas nimi tvrdenej vydržacej doby plynúcej od
31.07.2008 (vydania osvedčenia o dedičstve) naozaj mali v nepretržitej držbe aspoň po dobu 10 rokov.
Túto skutočnosť žalovaný poprel a žalobkyne ju žiadnym spôsobom nepreukázali, ani v tomto smere
nenavrhli vykonať žiadne dôkazy, teda ani v tomto smere podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyne

neuniesli dôkazné bremeno.

12. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobkýň zamietol a vzájomnej žalobe žalovaného
vyhovel. Mal za to, že žalovaný svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam preukázal výpismi z
príslušných listov vlastníctva, z ktorých vyplýva, že tieto nehnuteľnosti zdedil na základe rozhodnutia
sp. zn. 16D 723/2004. Túto skutočnosť nenamietali ani žalobkyne, nenamietali, že žalovaný je

spoluvlastníkom týchto pozemkov na základe rozhodnutia po svojom otcovi a ten ich získal na základe
dedičského konania zase po svojom otcovi Z. H., čo samé uviedli a vyplýva to aj z notárskej zápisnice
N 201/04 zo dňa 22. 10. 2004. Nakoľko ohľadom sporných nehnuteľností sa jedná o duplicitné zápisy
vlastníckeho práva, súd prvej inštancie okrem určenia, že vlastníkom príslušných spoluvlastníckych
podielov je žalovaný súčasne určil, že žalobkyne 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľnosti, a to

v spoluvlastníckych podieloch uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a zapísaných na
príslušných listoch vlastníctva. Podľa názoru súdu prvej inštancie len takýmto spôsobom možno vyriešiť
právnu neistotu medzi stranami sporu ohľadom vlastníctva sporných nehnuteľností.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s

§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP“), tak, že žalovanému, ktorý
bol v konaní plne úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/ a 2/ s tým, že
v rozsahu plnenia jednej žalobkyne zaniká povinnosť druhej žalobkyne a naopak. Dodal, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie žalobkyne 1/ a 2/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nesprávne
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa obsahu odvolania však uplatnili aj odvolací
dôvodpodľa§365ods.1psím.d)CSP,t.j.konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci z dôvodov uvedených nižšie.

15. Žalobkyne nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že na nich spočívalo dôkazne bremeno

ohľadne preukázania skutočnosti, že ich matka a žalovaný podpísali notársku zápisnicu o vydržaní
vlastníckeho práva. Uviedli, že daná notárska zápisnica je verejnou listinou s poukazom na § 3 ods.
4 a § 2 ods. 1 Notárskeho poriadku. Notár ako štátom určená osoba vydaním notárskej zápisnice
potvrdil skutočnosť, že sa pred neho dostavili určité osoby, prejavili svoju vôľu obsiahnutú v samotnej
notárskej zápisnici a na znak súhlasu to svojimi podpismi tieto osoby potvrdili. Podpisy účastníkov sa

nachádzajú len v prvopise notárskej zápisnice, ktorú môže notár zapožičať len na žiadosť súdu v zmysle
§ 45 ods. 1 Notárskeho poriadku a žalobkyne ho tak nemohli predložiť. Zároveň s poukazom na § 205
CSP žalobkyne uviedli, že ak niekto chce preukázať opak toho, čo je vo verejnej listine uvedené, on
nesie dôkazné bremeno. Preto žalobkyne nesúhlasili so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že z
dokumentu, ktorý sa nachádza v spise jednoznačne vyplýva, že podpis ich matky a podpis žalovaného

sa v notárskej zápisnici zjavne nenachádza. Uzavreli, že ak žalovaný v konaní spochybňoval pravdivosť
odpisuverejnejlistinytvrdením,ževnotárskejzápisniciabsentujepodpismatkyžalobkýň,čijehopodpis,
na ňom bolo preukázať opak predložením prvopisu notárskej zápisnice, čo neurobil, ani vykonanie
dôkazu oboznámením s jeho obsahom nenavrhol. Na základe uvedeného mali žalobkyne za to, že
neobstojí záver súdu prvej inštancie o nemožnosti platného uzatvorenia darovacej zmluvy z dôvodu

absencie podpisov darcu a obdarovanej v notárskej zápisnici.

16. Žalobkyne podporne trvali na svojej argumentácii z prvoinštančného konania, že ak by aj notársku
zápisnicu nebolo možné podľa obsahu posúdiť ako darovaciu zmluvu, splnili zákonné podmienkyvydržania vlastníckeho práva nehnuteľnostiam. Nesúhlasili s právnym názorom súdu prvej inštancie a
žalovaného, že zápis duplicitného vlastníctva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností automaticky
znamená stratu dobromyseľnosti žalobkýň, že vec im patrí. Svoj právny názor súd prvej inštancie

nepodporil ani prípadným odkazom na ustálenú judikatúru alebo názory právnej doktríny, ktoré by ho
potvrdzovali. Takéto odôvodnenie rozhodnutia v otázke straty dobrej viery považovali žalobkyne za
nedostatočné, súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s ich argumentáciou uvedenou vo vyjadrení
zo dňa 15.10.2021 ohľadne splnenia podmienok vydržania, čím uplatnili odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má vadu nepreskúmateľnosti, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Podľa ich názoru skutočnosť, že vlastníctvo bolo duplicitne zapísané, automaticky
neznamená, že by žalobkyne nemohli byť oprávnenými a dobromyseľnými držiteľmi. Pomenovali
niektoré príčiny vzniku, resp. výskytu duplicitných zápisov vlastníctva. Uviedli, že k chybnému zápisu
duplicitného vlastníctva v katastri nehnuteľností v tomto prípade nedošlo vinou ani jednej zo strán sporu,
resp. ich právnych predchodcov. Ony samotné nevedeli o existencii duplicitného zápisu vlastníckeho
práva, s prihliadnutím na obvyklú mieru opatrnosti ani nemohli a nemali z akého dôvodu predpokladať,

že k nemu došlo. Nemožno od bežného (priemerne zdatného) vlastníka požadovať, aby preventívne a
priebežne „kontroloval“ kataster nehnuteľností ako verejný register, či náhodou nejakým nedopatrením
nedošlo z dôvodu jeho pochybenia k dvojitému zápisu. V čase prejednávania dedičstva po matke
žalobkýň boli sporné nehnuteľnosti bez akýchkoľvek pochýb zaradené do súpisu aktív a pasív dedičstva.
V osvedčení o dedičstve sp. zn. 23D/27/2008 sa konštatuje ich nadobudnutie žalobkyňami a toto

vlastníctvo bolo zapísané v katastri nehnuteľností. Od tohto okamihu sa žalobkyne k nehnuteľnostiam
správali ako vlastníci a nakladali s majetkom v dobrej viere, že im vlastnícke právo patrí. Duplicitný
zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti sám o sebe nemôže spôsobovať automaticky
nedobromyseľnosť držiteľa. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyne preto v tejto súvislosti
poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010 zo

dňa 31.10.2011, kde sa uvádza: „Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so
skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.“. Žalobkyne
trvali na tom, že sa o duplicitnom zápise dozvedeli až v roku 2019, kedy sa okamžite pokúsili vykonať
opravu v samotnom katastri nehnuteľností. Poukázali aj na prax súdov, konkrétne rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co/100/2018, ktorý a priori nezamietol dobromyseľnosť držiteľa nehnuteľnosti

výlučne z dôvodu zápisu duplicitného vlastníctva. Naopak zvážil, či boli splnené všetky ďalšie zákonné
podmienky vydržania a na základe toho rozhodol. S týmito skutočnosťami a argumentmi sa súd
prvej inštancie nijakým spôsobom nezaoberal a ani sa s nimi nevyrovnal. Podľa názoru žalobkýň
je nevyhnutné, aby súd poskytol ochranu osobe, ktorá pri nadobudnutí nehnuteľností evidovanej v
katastri nehnuteľností konala v dobrej viere ohľadne údajov, podľa ktorých bol ako vlastník nehnuteľnosti

zapísaný ten, ktorý na ňu vlastnícke právo previedol.

17. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní poprel, že sporné nehnuteľností počas nimi
tvrdenej vydržacej doby naozaj mali v nepretržitej dobe aspoň 10 rokov žalobkyne uviedli, že žalovaný
v priebehu konania spochybňoval dobromyseľnosť žalobkýň jediným spôsobom, a to s odvolaním sa

na duplicitný zápis v katastri nehnuteľnosti. Vo vzťahu k splneniu ostatných podmienok vydržania sa
len vo všeobecnosti odvolával na nedostatok splnenia podmienok vydržania bez ich bližšej špecifikácie.
Navyše žalobkyne od začiatku konania tvrdili, že sporné nehnuteľnosti nerušene užívajú po zákonom
stanovenú dobu a voľne s nimi nakladajú. Dodatočne po podaní odvolania doložili nájomnú zmluvu, na
základe ktorej ako vlastníčky prenajímajú sporné nehnuteľnosti nájomcovi V. družstvo U., F.: XX XXX

XXX, čo okrem iného podľa nich osvedčuje nerušené užívanie a disponovanie s nehnuteľnosťami.

18. Žalobkyne preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
žalobkýň vyhovel, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie Ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyne
mali v konaní preukázať existenciu podpisov na origináli notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam ich matkou. Ich tvrdenie o tom, že notársku zápisnicu môže zapožičať

notár len na žiadosť súdu nie je podľa žalovaného akceptovateľné, žalobkyne mohli súdu navrhnúť
vykonanie tohto dôkazu. Pokiaľ žalobkyne argumentovali v odvolaní vyvrátiteľnou domnienkou pravosti
obsahu verejných listín s poukazom na § 205 CSP, ktorú mal podľa nich spochybniť žalovaný, preto na
ňom spočívalo dôkazné bremeno nepreukázania existencie podpisov na prvopise notárskej zápisnice,žalovaný mal za to, že pravdivosť obsahu notárske zápisnice o vydržaní vyvrátil tým, že v danom
prípade preukázal, že skutočnosti zachytené v notárskej zápisnici o vydržaní nemajú hmotnoprávny
základ, nakoľko matka žalobkyne nevydržala a ani nemohla vydržať vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam. Žalovaný tým žalobkyňami predložený dôkaz spochybnil, žalobkyne preto mohli
predložiť prvopis notárskej zápisnice, resp. navrhnúť súdu vykonanie tohto dôkazu.

20. Žalovaný opätovne zdôraznil, že notársku zápisnicu o vydržaní nie je možné za žiadnych okolností
považovať za darovaciu zmluvu. Notárska zápisnica o vydržaní je deklaratórnym úkonom, ktorý

nezakladá žiadne práva a povinnosti, ale deklaruje právne a iné skutočnosti (v tomto prípade mala
deklarovať domnelé vydržanie matkou žalobkýň). Ďalej mal za to, že nie sú splnené ani základné
náležitosti právneho úkonu - darovacej zmluvy. S poukazom na znenie ustanovenia § 628 ods. 1 OZ
uviedol, že je len ťažko prijateľný záver, že notár ako osoba s právnickým vzdelaním a praxou pri
vytváraní rôznych typov zmlúv (vrátane darovacej zmluvy), by bol označil darovaciu zmluvu ako notársku
zápisnicu o vydržaní. Notárska zápisnica zachytáva vyjadrenie matky žalobkýň o tom, že majú byť

splnené všetky podmienky vydržania, na základe čoho sa domáhala vydania osvedčenia podľa § 63
Notárskeho poriadku, z uvedeného je zrejmé, kam smeroval jej prejav vôle, teda nie k prijatiu daru,
ale k tomu, aby bolo vydané osvedčenie o vydržaní. Z notárskej zápisnice nevyplýva ani to, že by
žalovaný prejavil vôľu darovať sporné nehnuteľnosti matke žalobkýň. V notárskej zápisnici je uvedené,
že žalovaný mal len potvrdiť pravdivosť vyhlásení matky žalobkýň, čo nie je možné stotožniť s prejavom

vôle darovania. Z notárskej zápisnice nevyplýva explicitná bezodplatnosť. Napokon v notárskej zápisnici
sa uvádza, že na základe tohto osvedčenia má Správa katastra v H. vykonať záznam vlastníckeho
práva (podľa § 34 katastrálneho zákona). Ak by sa jednalo o darovaciu zmluvu, správa katastra by bola
povinná postupovať v súlade s § 28 a nasl. katastrálneho zákona a vykonať zápis vlastníckeho práva
vkladom, nie záznamom, k čomu nedošlo. Právna úprava v rozhodnom čase vyžadovala dvojstupňovosť

nadobúdania vlastníckeho práva v prípade scudzovacích zmlúv (vrátane darovacej zmluvy), kedy by
bolo potrebné podať návrh na vklad vlastníckeho práva a muselo by byť vydané rozhodnutie Správy
katastra H. o povolení vkladu vlastníckeho práva, k čomu ale nedošlo.

21. K podpornej argumentácii žalobkýň o vydržaní ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam

založenom na zdôrazňovaní dobromyseľnosti ich držby, na nevedomosti o duplicite zápisu vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam žalovaný uviedol, že absentujú viaceré zákonné predpoklady
vydržania, a to oprávnenosť držby ako aj preukázanie užívania. Trval na tom, že žalobkyne neboli a
ani nemohli byť dobromyseľnými držiteľkami, keďže na katastri nehnuteľností bolo ich vlastnícke právo
zapísané ako duplicitné (inými slovami sporné). Žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie v

tejto súvislosti odkazoval na princíp formálnej publicity a materiálnej publicity katastra nehnuteľností,
ktorý spočíva jednak vo verejnosti zapísaných údajov v katastri a tým aj v oboznámení osôb, ktorých
sa tieto zápisy týkajú, ako aj v účinkoch zapísaných údajov vo vzťahu k zapísanému subjektu aj k
tretím osobám. Vychádzajúc zo skutočnosti, že vlastnícke právo žalobkýň k sporným nehnuteľnostiam
bolo zapísané ako duplicitné v katastri nehnuteľností a zohľadňujúc tieto princípy je podľa žalovaného

zrejmé, že účinky zápisu duplicitného vlastníctva k zapísaným subjektom, ako aj ich oboznámenie s
uvedenou skutočnosťou nastali samotným vykonaním zápisu o duplicite vlastníctva žalobkýň. K zápisu
duplicity vlastníckeho práva a teda vyznačenia spornosti vlastníckeho práva došlo podľa vyjadrenia
Okresného úradu Krupina, katastrálny odbor pri zápise osvedčenia o dedičstve sp. zn. 16D/723/2004.
Podľa žalovaného je teda nepochybné, že zápis o duplicite vlastníctva bol v katastri nehnuteľností

zapísaný aj v roku 2008 počas dedičského konania, od ktorého odvodzujú žalobkyne domnelý právny
titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Z pohľadu objektívneho posúdenia situácie, kedy existoval zápis
o duplicitnom vlastníctve žalobkýň a žalobkyne sa objektívne mali a mohli dozvedieť o spornosti
vlastníckeho práva, dobromyseľnosť žalobkýň nemohla existovať. Žalovaný s poukazom na judikatúru
poukázal na rozhodujúce objektívne, nie subjektívne hľadisko pri posudzovaní dobromyseľnosti držiteľa.

O oprávnenú držbu teda nikdy nejde v prípade, ak držiteľ veci mal objektívne možnosť oboznámiť sa s
tým, že nie je vlastníkom, resp. s tým, že vlastníctvo je minimálne sporné. Dokonca o oprávnenú držbu
nepôjde ani v prípadoch, ak by sa síce držiteľ mylne domnieval, že je vlastníkom držanej veci, avšak pri
vynaložení náležitej starostlivosti (napr. lustráciou verejne prístupného katastra nehnuteľností) by zistil,
že vlastníkom veci nie je, resp. že jeho vlastníctvo je sporné.

22. Vo vzťahu ku konštatovaniu žalobkýň v odvolaní, že žalovaný v priebehu konania spochybňoval len
dobromyseľnosť žalobkýň tým, že sa odvolával na duplicitný zápis v katastri nehnuteľností a vo vzťahu
k splneniu (ostatných) podmienok vydržania uviedol len vo všeobecnosti nedodržanie týchto podmienokbez bližšej špecifikácie, žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 25.11.2021, kde sa podrobne
zaoberal nedostatkami, ktoré nastali pri (ne)splnení podmienok vydržania ako právneho titulu, z ktorého
žalobkyne odvodzujú vlastníctvo sporných nehnuteľností.

23. Žalobkyňami až v odvolacom konaní predložený nový dôkazný prostriedok - nájomnú zmluvu označil
žalovaný sa neprípustný v odvolacom konaní. S poukazom na znenie ustanovenia § 366 CSP mal za to,
že v uvedenom prípade nie je splnený ani jeden z tam uvedených dôvodov, pre ktoré by tento dôkazný
prostriedok bol v odvolacom konaní prípustný. Uvedený listinný dôkaz mali možnosť žalobkyne predložiť

už v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Zároveň poukázal na to, že uvedená listina označená
ako nájomná zmluva pojednáva výlučne len o pozemkoch, ktoré majú byť evidované na LV č. XXX a
XXXX pre katastrálne územie U., a teda vo vzťahu k ostatným pozemkom, ktoré majú tvoriť sporné
nehnuteľnosti nebola doložená žiadna listina označená ako nájomná zmluva.

24. Žalovaný preto zhrnul, že žalobkyne ani v odvolacom konaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že

nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním ani iným spôsobom.

25. Žalobkyne sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrili.

26. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkýň podľa § 34 CSP po prejednaní

veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, len v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich
v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je v I. až IV. výroku vo veci samej vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdiť. V treťom výroku o nároku na náhradu trov konania bol rozsudok súdu prvej inštancie

zmenený v zmysle § 388 CSP len z formálnych dôvodov. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej, na toto v celom rozsahu poukazuje (s výnimkou
záverov súdu prvej inštancie ohľadne podpisov na notárskej zápisnici o vydržaní z roku 2004 a záverov
ohľadne účinkov formálnej a materiálnej publicity katastra nehnuteľností na dobromyseľnosť držiteľa,
že mu vec (alebo právo) patrí, ktoré však vzhľadom na dôvody uvedené nižšie neboli rozhodujúce

pre právne posúdenie veci) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie
dôvody žalobkýň udáva:

27. Žalobkyne v odvolaní nenapádajú úvahy a záver súdu prvej inštancie prezentované v napadnutom
rozsudku o nesplnení podmienok vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam matkou

žalobkýň. Odvolacia argumentácia žalobkýň nesmeruje ani proti úvahám a záveru súdu prvej inštancie,
ženotárskazápisnicaovydržanízroku2004nemôžebyťvžiadnomprípadepodľajejobsahudarovacou
zmluvou. Opätovne zdôrazňujúc viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
ods. 1 CSP preto nie sú a ani nemohli byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu tieto závery
súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z uvedeného je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci

samej zaoberať sa preukazovaním skutočnosti, či na originály, resp. prvopise notárskej zápisnice
sa nachádzali alebo nenachádzali podpisy matky žalobkyne a žalovaného ako podmienky platnosti
uzavretia darovacej zmluvy, ak notárska zápisnica už z hľadiska jej obsahových náležitostí nebola
vyhodnotená ako darovacia zmluva.

28. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacou argumentáciou žalobkýň ohľadne splnenia zákonných
podmienok vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam nimi samotnými. Aj keď je
odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie) názoru, že len samotný zápis duplicity vlastníctva
k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností nemá za následok absenciu, resp. zánik dobromyseľnosti
držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, možno prisvedčiť podpornej argumentácii súdu prvej inštancie,

že ďalšou zákonnou podmienkou vydržania je výkon držby, t.j. musí byť preukázané, resp. nesporné
tvrdenie, že žalobkyne aj skutočne vykonávali držbu sporných nehnuteľností v zmysle § 129 OZ, teda
s vecou po zákonom stanovenú dobu nakladali ako s vlastnou, či už faktickým obhospodarovaním
sporných nehnuteľností alebo nakladali s vecou v právnom slova zmysle, vykonávali „právnu moc“
nad vecou napríklad prenájmom pozemkov. Bez výkonu držby nemožno hovoriť o držiteľovi (či už

oprávnenom alebo neoprávnenom) ako jednej z podmienok vydržania vlastníckeho práva podľa §
134 ods. 1 OZ. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný urobil
sporným tvrdenie žalobkýň, že nehnuteľností po zákonom stanovenú dobu 10 rokov nerušene a
nepretržite užívali, resp. s nimi nakladali. Z obsahu spisu (najmä vyjadrenia žalovaného vo vecisamej spísaného dňa 04.10.2021 a došlého na súd prvej inštancie dňa 11.10.2021), že žalovaný
napádal nielen dobromyseľnosť žalobkýň, že im sporné nehnuteľnosti patria, ale aj že ich nerušene
a nepretržite užívali, resp. s nimi nakladali, keď uvádza: „Žalobkyne nepreukázali oprávnenosť svojej

držby (žalovaný túto skutočnosť priamo rozporuje, ako aj celé vydržanie ako také), nepreukázali ani to,
že sporné nehnuteľnosti mali po vydržaciu dobu nepretržite v držbe, tak ako to vyžaduje § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka.“. Teda nerozporoval, resp. nespochybňoval len dobromyseľnosť žalobkýň
a splnenie ostatných zákonných podmienok len vo všeobecnosti, bez bližšej špecifikácie. Preto ako
spornú bolo potrebné zo strany žalobkýň dokazovať aj skutočnosť, že po zákonom stanovenú dobu

10 rokov nakladali s vecou ako s vlastnou. Keďže v tomto smere v konaní pred súdom prvej inštancie
žalobkyne nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu, neuniesli dôkazné bremeno ohľadne preukázania
tejto skutočnosti. Keďže sa jedná o kumulatívnu zákonnú podmienku vydržania v zmysle § 134 ods.
1 OZ v spojení s § 129 OZ a § 130 ods. 1 OZ, už táto okolnosť bola dostatočná pre záver súdu
prvej inštancie o nesplnení, resp. nepreukázaní splnenia zákonných podmienok vydržania ani z strany
žalobkýň samotných. Preto je nadbytočné zaoberať sa podrobne otázkou dobromyseľnosti žalobkýň

ohľadne toho, či im vec (sporné nehnuteľnosti) patrí. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné zo strany
súdu prvej inštancie podrobne rozoberať argumentáciu žalobkýň ohľadne ich dobromyseľnosti, dobrej
viery, že im sporné nehnuteľnosti patria, prípadné nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v tejto otázke
nemohlo mať v tomto prípade za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29. Pokiaľ ohľadne tvrdenia žalobkýň, že sporné nehnuteľností nerušene a pokojne po zákonom
stanovenú dobu užívali, resp. s nimi nakladali predložili žalobkyne až v odvolacom konaní ako dôkaz
kópiu nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 02.01.2009, kde v predmetom
nájmu sú v zmysle článku I. nájomnej zmluvy pozemky uvedené na LV č. XXX a XXXX pre katastrálne
územie U., odvolací súd poukazuje na zákonnú koncentráciu konania v zmysle § 154 CSP, podľa ktorého

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V zmysle § 149 CSP medzi prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany patria aj návrhy na vykonanie dôkazov. Okolnosti, za ktorých možno v
odvolacom konaní napriek zákonnej koncentrácii konania pripustiť vykonanie dôkazu nepredloženého
v konaní pred súdom prvej inštancie uvedené v § 366 CSP (t.j. dôkaz sa týka procesných podmienok,

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť ním preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ho odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie) v tomto odvolacom konaní žalobkyňami neboli
tvrdené, ani preukázané, žalobkyne v odvolaní uvádzajú, že tento dôkaz predložili len pre úplnosť.
Predloženie tohto dôkazu v konaní pred súdom prvej inštancie mohlo viesť k inému rozhodnutiu vo veci

samej minimálne v odvolacom konaní kedy by bolo namieste hlbšie skúmať dobromyseľnosť žalobkýň,
že im nehnuteľnosti patria, minimálne pokiaľ ide o nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX a XXXX pre
katastrálne územie U.. Zhodne so žalovaným má odvolací súd za to, že ohľadne ostatných sporných
nehnuteľností evidovaných na ostatných listoch vlastníctva nebol (ani v odvolacom) konaní predložený
žiaden dôkaz preukazujúci držbu respektíve výkon držby žalobkyňami.

30.Odvolacísúdkonštatuje,ževzhľadomnaprocesnúneprípustnosťvykonaniadôkazu(kópienájomnej
zmluvy) predloženého žalobkyňami až v odvolacom konaní odvolací súd nenariadil pojednávanie za
účelom doplnenia dokazovania ohľadne výkonu držby veci žalobkyňami.

31. Odvolací súd uzatvára, že ani jeden z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP
nebol žalobkyňami uplatnený dôvodne. Odvolací súd v konaní nezistil inú vadu v konaní, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav
potrebný pre rozhodnutie vo veci vec zároveň správne právne posúdil. S poukazom na vyššie uvedené,
preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (I. až IV. výrok) ako vecne správny v

zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

32. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) CSP preskúmal aj od týchto výrokov vo veci samej závislý
V. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Súd prvej
inštancie rozhodol v rozsudku o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci v

zmysle § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný mal plný úspech vo veci. Tento výrok je vykonateľný,
pretože ním bola uložená aj povinnosť a lehota na plnenie, a je v ňom uvedený vzťah žalobkýň ako
dlžníčok ohľadne ich povinnosti nahradiť žalovanému trov konania. Súd prvej inštancie však v rozpore
s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 263 CSP týmto výrokom rozhodol aj o prijímateľovináhrady trov konania - na účet právneho zástupcu žalovaného, ktorým je advokát, resp. advokátska
spoločnosť. V zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 263 CSP nielen o výške ale aj o prijímateľovi
náhrady trov konania, ktorým je advokát, súd prvej inštancie rozhoduje samostatným uznesením až

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v tomto prípade rozsudku. Preto odvolací súd
pristúpil k formálnej zmene uvedeného výroku, tak, že uložil žalobkyniam 1/ a 2/ povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania a o prijímateľovi tejto
náhrady nerozhodol.

33.Preúplnosťodvolacísúduvádza,ženeušlojehopozornosti,žesúdprvejinštancievyhovelvzájomnej
žalobe žalovaného v celom rozsahu, t.j. aj v časti, ktorou sa (v žalobnom návrhu) domáhal určenia,
že žalobkyňa 2/ nie je spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom
podiele k celku XX/XX. Z obsahu vzájomnej žaloby však vyplýva, že žalovanému je známa skutočnosť,
že žalobkyňa 2/ nie je vedená na LV č. XXX ako (spoluvlastníčka) nehnuteľností v žiadnom podiele

(viď č. l. XX spisu). Uvedené teda možno chápať ako zrejmú nesprávnosť pri formulácii (vzájomného)
žalobného návrhu nemajúcu vplyv na úspech žalovaného v spore. Tento nedostatok by podľa názoru
odvolacieho súdu nemal byť ani prekážkou pre zápis výrokovej časti rozsudku ako verejnej listiny
do katastra nehnuteľností, pretože deklarovanie neexistencie vlastníckeho práva žalobkyne 2/ k
nehnuteľnostiamevidovanýmnaLVč.XXX(vnejakomspoluvlastníckompodiele)jevlastnenadbytočné,

zodpovedajúce súčasnému právnemu stavu a nemá vplyv na zostávajúcu výrokovú časť napadnutého
rozsudku týkajúcu sa veci samej.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože aj v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný,
keďže odvolanie žalobkýň nie je dôvodné. Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, z toho dôvodu určil odvolací súd aj začiatok lehoty
na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa § 232 ods. 2 CSP od právoplatnosti rozhodnutia

súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

35. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).