Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tov/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010757
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6121010757.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08. marca 2023
prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica v trestnej veci obžalovaného

O. M.,

nar. XX.XX.XXXX v R. nad C., trvale bytom O., W. XXX, t.č. G., J. C. XX/XX,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tv/3/2021 zo dňa 31. októbra

2022 a takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. sa trestná vec obžalovaného O. M. na tom skutkovom základe, že fyzicky
napadol svoju v tom čase manželku Mgr. V. M. tým spôsobom, že

- v presne nezistenom dni a čase mesiaca február 2020 ju v dome v obci W. č. XXX udrel lakťami do
oboch prsníkov,
- dňa 19. augusta 2020 v čase asi o 17.00 hod. ju v dome v obci W. č. XXX udrel do ľavej ruky tak, že
musela vyhľadať lekárske ošetrenie a
- dňa 21. augusta 2020 v čase asi o 17.00 hod. jej v dome v obci W. č. XXX úmyselne celou váhou
tela stúpil na nohu

postupuje Okresnému úradu Martin, Odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko nejde o trestný čin,
ale skutok, ktorý by mal byť prejednaný ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tv/3/2021 zo dňa 31.10.2022 bola na hlavnom
pojednávaní podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestná vec obžalovaného O. M. postúpená Okresnému úradu
v Martine, Odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie veci ako priestupku na tom skutkovom

základe, že v roku 2014 na adrese S. XX. O. - A. sa snažil dobiť do spálne, pričom rukou udrel Mgr. M.
do stehna tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny, dňa 28. 04. 2018 ju fyzicky napadol v priestoroch
motorového vozidla parkujúceho v obci W., okres O. tak, že ju udieral do horných aj dolných končatín,
hrudníka, hlavy, päsťami oboch rúk, vo vozidle sa zaprel a oboma nohami ju vykopol z vozidla, pričom jej
spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami vyhľadal lekárske ošetrenie , vo februári 2020 ju udrel
lakťami do oboch prsníkov, dňa 19. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine v dome v obci W. č.XXX, okres

O., ju udrel do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať lekárske ošetrenie, a tiež dňa 21. 08. 2020 v čase asi
o 17.00 hodine jej úmyselne celou váhou tela stúpil na nohu.Vo veci bola podaná obžaloba sp. zn. 1Pv 285/20/6601 zo dňa 15.10.2021, v ktorej sa obvinenému
kládlo za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),

ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

v presne nezistených dňoch a časoch v období od roku 2009 do 21.8.2020 v Martine a na iných
miestach, kde sa zdržiaval počas trvania manželstva sa voči svojej vtedy manželke Mgr. V. M., narodenej

XX.X.XXXX, správal spôsobom, ktorý v nej vyvolával pocit sociálnej izolácie od primárnej rodiny a to
tak, že uprednostňoval členov svojej primárnej rodiny, ignoroval rodinu Mgr. M., nezúčastnil sa oslavy
jej 41 narodenín, odopieral jej vlastný program, ponižoval ju rôznymi spôsobmi - odmietaním jej ako
ženy, vyjadreniami, že je tučná, aby sa pozrela do zrkadla, odopieraním teplej vody, rôznymi pohŕdavými
prejavmi pred susedmi a známymi, s ktorými boli v tom čase v kontakte uvádzal, že je neschopná,
ponižoval ju a fyzicky napádal napríklad aj tak, že v roku 2014 na adrese S. XX, O. - A. sa snažil

dobiť do spálne, pričom rukou udrel Mgr. M. do stehna tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny, dňa
28.4.2018 ju fyzicky napadol v priestoroch motorového vozidla parkujúceho v obci W., okres O., tak, že
ju udieral do horných aj dolných končatín, hrudníka, hlavy, päsťami oboch rúk, vo vozidle sa zaprel a
oboma nohami ju vykopol z vozidla, pričom jej spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami vyhľadal
lekárske ošetrenie, vo februári 2020 ju udrel lakťami do oboch prsníkov, dňa 19.8.2020 v čase asi o

17.00 hodine v dome v obci W. č.XXX, okres O., ju udrel do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať lekárske
ošetrenie, tiež dňa 21.8.2020 v čase asi o 17.00 hodine jej úmyselne celou váhou tela stúpil na nohu,
počas rozhodného obdobia ju ponižoval.

Proti uzneseniu o postúpení veci podala v zákonnej lehote sťažnosť prokurátorka. Podľa jej názoru je

napadnuté rozhodnutie nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho zhodnotenia vykonaného rozsiahleho
dokazovania na hlavnom pojednávaní, keď okresný súd vyhodnotil dôkazy výlučne v prospech
obžalovaného. Pokiaľ by prvostupňový súd vyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej interakcii, dospel by k
záveru, že sa obžalovaný dopustil žalovaného konania. Napadnuté uznesenie považuje prokurátorka za
nezákonné aj z toho dôvodu, že okresný súd do výrokovej časti zahrnul aj konanie obžalovaného z rokov

2014 a 2018, ktoré už nie je možné s poukazom na uplynutie 2-ročnej lehoty na prejednanie priestupku
postúpiť príslušnému orgánu. V závere sťažnosti prokurátorka navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a
uložiť okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátorky sa vyjadril obžalovaný a uviedol, že nie je možné sa stotožniť so skutočnosťami,

ktoré sú v sťažnosti uvedené. Okresný súd riadne a starostlivo a bez pochybností ustálil skutkový stav.
Obžalovaný poukázal na závery znalca psychológa k osobe poškodenej, na jej vystupovanie počas
celého trestného konania a dospel k záveru, že v súhrne sa nejedná o obraz týranej ženy, a to ani
len čiastočne. Pripustil, že ich manželstvo nebolo bezproblémové, ale bývalú manželku nikdy netýral,
ani sociálne neizoloval. Z jej strany išlo o vopred premyslené obvinenie voči jeho osobe s úmyslom

uškodiť mu a vyčleniť ho z jej života a života ich spoločného syna. Pokiaľ ide o námietku prokurátorky
k nemožnosti prejednania dvoch skutkov z dôvodu premlčania je toho názoru, že s týmto má povinnosť
sa vysporiadať príslušný orgán, ktorému bola vec postúpená. Sťažnosť prokurátorky navrhol zamietnuť.

K sťažnosti prokurátorky sa vyjadrila aj poškodená prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne keď

uviedla, že sa stotožňuje s obsahom sťažnosti prokurátorky. Je presvedčená, že predložila dostatočné
dôkazy o tom, ako jej bývalý manžel ubližoval. Podľa jej názoru oba súdy svojimi rozhodnutiami
legitimizovalinásilie,ktorépoškodenáprežilaaniejevporiadku,abybolokonanieobžalovanéhoriešené
v priestupkovom konaní.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť prokurátorky je čiastočne dôvodná.

Úvodom krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a

súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v sťažnosti prokurátorky vytýkaná žiadna chyba, pričom ani
krajský súd sám nezistil chyby procesného charakteru.Okresný súd po zrušení uznesenia o postúpení veci krajským súdom a vrátení veci na nové konanie
a prejednanie postupoval v zmysle práveho názoru nadriadeného súdu, keď upravil skutkovú vetu
uznesenia o postúpení veci tak, aby bola v súlade s vykonaným dokazovaním.

Zároveň podľa názoru krajského súdu bolo v posudzovanej veci pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. pri rešpektovaní
zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Boli objasnené všetky
základné skutočnosti uvedené v § 119 Tr. por., a tak krajský súd z takto vykonaného dokazovania

vychádzal. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nespĺňa kritériá pre jeho označenie za arbitrárne,
či podobne nedostatočne odôvodnené, keďže obsahuje výstižné hodnotenie všetkých podstatných
skutočností potrebných pre rozhodnutie o postúpení veci. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
vyčerpávajúcim spôsobom popísal a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodnil.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne a dôvodne poukázal na to, že časť konania,

kladeného obžalovanému za vinu nebola na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi preukázaná
resp. preukázaná nad všetku pochybnosť. Samosudkyňa sa podrobne vysporiadala s jednotlivými
dielčími činmi, ktorými v súhrne sa mal podľa obžaloby prokurátorky obžalovaný dopustiť žalovaného
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona v inkriminovanom období. Samosudkyňa správne a dôvodne

rozhodla, že nebola naplnená objektívna stránka stíhaného trestného činu. Konanie obžalovaného
nebolo považované za vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti, ktoré by poškodená mohla pociťovať ako
ťažké príkorie, čo je jednou z podmienok pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu. Okresný súd k tomuto právnemu názoru dospel najmä na základe vyhodnotenia vypracovaného
znaleckého posudku znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychológia, ktorý zistil, že

konanie obžalovaného nemalo na psychiku poškodenej zásadnejší dopad. Znalec nekonštatoval žiadne
zmeny či následky, ktoré by bolo možné považovať za známky svedčiace pre psychické týranie. Čo sa
týka fyzického týrania, okresný súd vyhodnotil, že aj keď to nebolo predmetom znaleckého skúmania,
zranenia poškodenej, o ktorých predložila doklady a fotografie, neboli tak závažné, aby ju ovplyvňovali
v obvyklom spôsobe života. Trvali celkom krátky, prechodný čas a navyše tieto ňou neboli zväčša

nahlásené ihneď po údajnom incidente.

Krajský súd sa stotožnil aj s vyhodnotím súdu prvého stupňa vo vzťahu k nenaplneniu subjektívnej
stránky, t. j. že pre mieru zavinenia obžalovaného musí byť preukázané, že jeho úmysel smeroval k
spôsobeniu žalovaného trestného činu a uvedené jednoznačne preukázané ku konkrétnym čiastkovým

útokom nebolo práve s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k incidentom malo dôjsť. Podstatná je
intenzita konania a tiež tá skutočnosť, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie poškodenej
hrozilo z útoku. Obžalovaný aj podľa krajského súdu nemal úmysel svojim správaním, ktoré poškodená
dobre poznala už pred uzavretím manželstva, a ktoré vychádzalo z jeho povahových čŕt, poškodenú
týrať. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, nebola zistená okresným súdom ani jedna priťažujúca okolnosť,

ale bolo zistené, že tento v minulosti nebol súdne trestný. Je vojakom, pričom Vojenský útvar Martin
poskytol pracovnú charakteristiku, z ktorej vyplynulo, že je hodnotený kladne ako zdatný, iniciatívny,
nekonfliktný, priateľský.

Pokiaľ ide o zvyšnú preukázanú časť žalovaného konania obžalovaného, t. j. čiastkové útoky z roku

2014, zo dňa 28.04.2018, z februára 2020, zo dňa 19.08.2020 a zo dňa 21.08.2020, vo vzťahu k týmto
okresný súd dospel k správnemu záveru, že závažnosť týchto útokov nedosahuje intenzitu trestného
činu, ale mohlo by sa jednať o priestupok, na prejednanie ktorého je príslušný okresný úrad. Okresný
súd tu dôsledne vyhodnotil tzv. materiálny korektív v rozsahu § 10 odsek 2 Tr. zák., podľa ktorého
nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin

spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Je možné konštatovať,
že obžalovaný svojím konfliktným správaním riešil situácie a nezhody vyskytujúce sa v manželstve s
poškodenou,ktorébolivyvolávanénekompatibilitouichvzájomnýchosobnostíapováh,pričomprerastali
doaverzie.Obdobnýmspôsobom,akokonalobžalovaný,sapodľasvedkovsprávalaajsamapoškodená
voči obžalovanému. Provokovali sa a robili si schválnosti. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že hoci

predmetné konanie obžalovaného nenapĺňalo znaky trestného činu, v žiadnom prípade ho nemožno
považovať za spoločensky prijateľné a súladné s mravnými princípmi.V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť argumentu prokurátorky v tom, že skutky z roku 2014 a zo dňa
28.04.2018 už nebolo možné postúpiť na prejednanie príslušnému orgánu ako priestupku, keďže tento
postup prichádza do úvahy len vtedy, ak príslušný orgán o veci ešte môže konať. Vo vzťahu k týmto

skutkom však už uplynutím času došlo k zániku zodpovednosti za priestupok. Podľa § 20 ods. 1, ods.
2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom a účinnom znení priestupok nemožno prejednať,
ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Do plynutia lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre
ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. Trestné stíhanie voči obvinenému pre ten istý skutok bolo vedené
až od 22.08.2020.

Z uvedeného dôvodu krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a sám rozhodol tak, že upravil skutkovú
časť napadnutého uznesenia s tým, že postúpil príslušnému orgánu na prejednanie priestupku len tie
skutky obžalovaného, ktoré môže okresný úrad prejednať, keďže vo vzťahu k nim nedošlo doposiaľ k
zániku zodpovednosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.