Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/90/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220200472
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6220200472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne
B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. K. XXX/XX, XXX XX W. N., právne zastúpenej JUDr. Jozefom
Veselým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej:
I. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. K. XXX/XX, XXX XX W. N., v konaní o ochranu vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobkyne a štátu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/3/2020 - 395
zo dňa 21. apríla 2022 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom až štvrtom výroku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v piatom výroku m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á nahradiť
štátu trovy prvoinštančného konania v rozsahu 50% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v šiestom výroku m e n í tak, že žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť
štátu trovy prvoinštančného konania v rozsahu 50% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej

inštancie o výške náhrady trov konania.

IV. Žalovanej a štátu náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou v znení jej pripustenej zmeny a po jej čiastočnom odmietnutí domáha, aby súd
uložil žalovanej povinnosť odstrániť betónový plot v šírke 50 cm a v dĺžke až po základný múr postavený
na parcele H. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vo vlastníctve žalobkyne, vedenej
pre katastrálne územie a obec W. N. na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXX a aby uložil žalovanej
povinnosť odstrániť betónovú dlažbu na parcele H. č. XXX s odvodnými otvormi vedúcimi do plastovej

rúry slúžiacej ako zvod dažďovej vody z prístreškov a terás vo vlastníctve žalovanej, pričom plastová
rúra sa nachádza na pozemku žalobkyne.

2.OdvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezriadilnaparceleH.č.XXX-zastavanáplocha
a nádvoria o výmere XXX m2 vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku - parcely H.
č. XXX strpieť umiestnenie a nerušené užívanie stavby betónového plotu v dĺžke 0,4 m a v šírke 0,2
m postavenom na tomto pozemku za náhradu vo výške 23,50 € počnúc dňom právoplatnosti rozsudku

(prvý výrok); uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni túto náhradu v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (druhý výrok); vo zvyšnej časti žalobu zamietol (tretí výrok); rozhodol, že žiadna zo strán
sporu nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok); uložil žalovanej povinnosť nahradiť štátu trovykonania vo výške 79,43 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok) a proti žalobkyni štátu
nárok na náhradu trov konania nepriznal (šiesty výrok).

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - parcely H. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 (správne parcely H. č. XXX, nakoľko na LV č. XXX sa nachádza len táto parcela daného
druhu a výmery - poznámka odvolacieho súdu) a stavby - rodinného domu súp. č. XXX postaveného

na parcele H. č. XXX, všetky nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre obec a katastrálne územie W.
N.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediacich nehnuteľností - parcely H. č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 (správne parcely č. XXX, nakoľko na LV č. XXX sa nachádza len jedna
parcela daného druhu a výmery - poznámka odvolacieho súdu) a stavby - rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na parcele H. č. XXX, všetky nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre obec a katastrálne
územie W. N.. Rodinné domy boli postavené v 30-tych rokoch 20. storočia, pôvodne boli vo vlastníctve

bratov O.. Nehnuteľnosti sa nachádzajú vo svahovitom teréne pod hradom W. N.. Medzi rodinnými
domami je situovaná 0,4m široká hranica (čo vyplýva zo znaleckého posudku R.. S. G. č. 1/2020), ktorou
prebieha odvodňovací kanál dažďovej vody so šírkou 0,5m. Na ten je napojená odvodňovacia rúra
vyúsťujúca do ulice za rodinným domom žalobkyne. Betónové oplotenie sa nachádza v prednej časti
medzi susediacimi rodinnými domami súp. č. XXX a XXX. Je zelenej farby vo výške asi 3 m. Napája sa

z pravej strany na rodinný dom súp. č. XXX. Betónové oplotenie je postavené na pôvodnom kamennom
základe, z ktorého je vyvedená von plastová rúra o priemere 27 cm. Pod prístreškom pozdĺž zadnej
časti hospodárskej budovy žalobkyne sa nachádzajú na terase 3 odvodňovacie šachty, do ktorých steká
dažďová voda po terase žalovanej. Voda je následne odvádzaná do zvodu dažďovej vody v prednej
časti pivníc. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne sú do značnej miery poškodené vlhkosťou.

5. Zo znaleckého posudku č. 15/2021 vypracovaného znalcom R.. R. J. vyplýva, že rodinné domy, ako
aj plot oporného múru boli postavené začiatkom minulého storočia v súlade s vtedy platnými stavebnými
predpismi a vtedajšou technológiou. Kamenný múr nebol problémom pôvodných majiteľov, existuje tam
skoro 100 rokov. Aj keď sa z pohľadu žalobkyne javí, že vlhkosť na stene jej domu spôsobuje tento

oporný múr, znalec uviedol že vlhkosť steny nezapríčiňuje stĺpik betónového plotu, ale zamokrenie steny
spôsobuje stekajúca voda z hradného kamenného brala, ktorá je v násype, nemá kde odtekať, v násype
a na stene domu, t. j. na pozemku majiteľky spôsobuje vlhkosť nehnuteľnosti. Podmáčaný a vlhký je v
dôsledku toho aj rodinný dom žalovanej. V kamennom opornom múre, ktorý zadržuje nasypanú pôvodnú
zeminu pre vyrovnanie spádu horného domu (domu žalovanej) nie je odvedená voda v spodnej časti pri

päte múru. Nahromadená voda sa tým dostáva pod základy rodinného domu, horný odtok povrchovej
vody z rigola od susedy - žalovanej odvádza len dažďovú vodu, ale neodvádza spodnú nahromadenú
vodu. Pre odvod vody spoza oporného múru je potrebné vyvŕtať doň otvory a umožniť výtok vody na
cestu. Izolácia v odtokovom rigole je poškodená a ani pôvodne nespĺňala predpoklad zachytenia vody
z dvora susedy. Plot v pôvodnom či novom prevedení nemá vplyv na odtok vody, pretože zamokrenie

domov je v základovej špáre a vzlínavosťou po konštrukcií sa voda dostáva do muriva. Nová stavba
piliera plotu nad hlavicou múru spôsobuje teda minimum zamokrenia, nakoľko je vo voľnom priestore a
vzlínajúca voda sa má kde odpariť. Prípadné odstránenie tohto betónového múrika na hlavici oporného
múru nie je zo stavebného hľadiska problém, mohol by sa nahradiť oceľovým alebo podobným stĺpikom,
styk piliera plotu so stenou domu žalobkyne sa dá vyriešiť aj vypílením odvetrávacej medzery o šírke 50

až 100 mm, ale ani týmito riešeniami by sa vlhkosť steny na dome žalobkyne neodstránila.

6. Ohľadne odvodných otvorov (šachtičiek) znalec uviedol, že v zadnej časti dvora pri kamennej
stene, kde sú osadené, je potrebné posledný rad dlažby rozobrať a znovu položiť v spáde od steny
domu do vtoku vody do odvodňovacích šachtičiek. Všetky vydláždené plochy betónovou dlažbou je

potrebné upraviť tak, aby nezasahovali po celej dĺžke na majetok žalobkyne. Sporné riešenie odtoku
vody zo žľabu do priestoru cesty cez oporný múr odporučil riešiť uzáverom, tzv. žabiou klapkou,
ktorá zabráni priehľadnosti potrubia a umožní odtok vody. Znalec ďalej v znaleckom posudku opísal
ťažko odstrániteľné vady, resp. ťažko uskutočniteľné a finančne náročné riešenia týchto vád, a to
zvislú a vodorovnú hydroizoláciu domu, drenáž okolo domu, ako aj vady odstrániteľné, resp. ľahšie

uskutočniteľné riešenie týchto vád, ako sú výmeny odvodov a vody zo striech, oprava strešnej krytiny,
vyspádovanie dvora a záhrad, údržba domu z pohľadu vlhkosti stavebnej konštrukcie, vykurovanie
domu a vetranie vnútorných priestorov, aby sa zabránilo orosovaniu stien.7. Na základe zadania súdu prvej inštancie znalec stanovil hodnotu parcely H. č. XXX na sumu XX,XX €
za m2, výmera plotového stĺpika je 0,4 x 0,2 m, t.j. 0,08 m2. Uviedol, že takáto plocha sa podľa zákona
do katastra nehnuteľností nedá zapísať.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 126 ods. 1, § 135c
ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „Občiansky zákonník“
alebo „O. z.“), ust. § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „C.
s. p.“) súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom:

9. Na úvod súd prvej inštancie podal výklad § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje
vyporiadanie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku troma spôsobmi: žalobkyňou požadovaným
odstránením stavby na náklady toho, kto stavbu zriadil, v prípade neúčelnosti takéhoto riešenia
prikázaním stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak s tým súhlasí a napokon, ak
ani tento spôsob neprichádza do úvahy, zriadením vecného bremena za náhradu, ktoré je nevyhnutné

na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Uzavrel, že konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je
konaním, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami
sporu, a preto súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, inými slovami pokiaľ súd dospeje k záveru,
že žalobcom navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi stranami iným
spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej

inštancie vzhľadom na okolnosti tohto prípadu v záujme spravodlivého riešenia vzťahov medzi stranami
sporu nebolo dôvodné žalobe žalobkyne na odstránenie stavby vyhovieť, aj keď stavba betónového
plotu realizovaná žalovanou je neoprávnenou stavbou v zmysle 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko
jeho časť je realizovaná na pozemku H. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaná realizovala stavbu
betónového plotu v roku 2010 na základe ústneho súhlasu žalobkyne, čo žalobkyňa nepoprela.

Žalobkyňa nepreukázala, že by sa po dobu 10 rokov voči stavbe betónového plotu nejakým spôsobom
vymedzila (žaloba bola podaná v roku 2020). Žalobu podala až v dôsledku vyhrotených zlých vzťahov
so žalovanou. Keďže betónový plot bol postavený na základoch pôvodného kamenného plota, žalovaná
v zmysle § 139 ods. 14 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení účinnom v čase jeho výstavby nepotrebovala stavebné povolenie ani

ohlásenie, keďže sa jednalo o opravu oplotenia a výmenu jeho častí bez toho, že by sa tým menila
jeho trasa. Stavba betónového plotu preto nie je čiernou stavbou. Nakoľko znalec uviedol, že stĺpik
betónového oplotenia nespôsobuje vlhnutie rodinného domu žalobkyne, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že odstránenie betónového oplotenia v danom prípade nie je účelné, tým by len vznikla medzera
v dĺžke 0,4 m, ktorú by bolo potrebné prekryť pletivovým oplotením. Postavenie žalobkyne by sa teda

po jeho odstránení v ničom nezlepšilo. Cez medzeru 0,4 m by žalobkyňa mala sťažený prístup k zadnej
časti svojho domu, musela by k tomu použiť ešte rebrík, pretože kamenný základ betónového oplotenia
siaha až do výšky cca 1,2 m. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa má prístup k zadnej časti
svojho domu prostredníctvom prechodu medzi jej rodinným domom a hospodárskou budovou, ktorý je
cca 1 m široký.

10. Podľa súdu prvej inštancie neprichádzalo do úvahy ani prikázanie neoprávnenej stavby za náhradu
do vlastníctva žalobkyne jednak z dôvodu výmery neoprávnene zastavanej plochy betónového oplotenia
v dĺžke 0,4m a šírke 0,2 m, teda 0,08 m2 a jednak z dôvodu, že žalobkyňa s tým ani nesúhlasila.

11. Súd prvej inštancie bol preto názoru, že prichádzalo do úvahy len riešenie podľa § 135c ods. 3
Občianskeho zákonníka, t.j. zriadiť k stavbe betónového plotu postaveného na parcele H. č. XXX v dĺžke
0,4m a šírke 0,2m vecné bremeno v prospech žalovanej spočívajúce v povinnosti vlastníka spomínanej
parcely strpieť umiestnenie a nerušené užívanie betónového plotu na tejto parcele.

12. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou výšky náhrady za zriadenie tohto vecného
bremena. Poukázal na to, že Občiansky zákonník bližšie neupravuje postup súdu pri určovaní výšky
náhrady, rozhodovacou praxou súdov však bolo ustálené, že pri určení výšky náhrady za zriadenie
vecného bremena je rozhodná kompenzácia ujmy vlastníka pozemku, keďže tento bol vo svojom práve
obmedzený proti svojej vôli a ide o trvalé obmedzenie jeho vlastníckeho práva s prihliadnutím na mieru

zavinenia stavebníka vo vzťahu k vzniku neoprávnenej stavby. Ak je zavinenie dané, s prihliadnutím
na skutočnosť, že ide o protiprávne konanie, je potom potrebné určiť náhradu čiastkou prevyšujúcou
obvyklú mieru takejto náhrady v obdobných vzťahoch vzniknutých na zmluvnom základe. Nie je však
dôvod, aby sa prihliadlo k výhode, ktorú zriadením vecného bremena získava stavebník, t. j. spravidla ktomu, aké náklady by mal, keby musel svoju potrebu užívania stavby riešiť iným spôsobom. Vychádzajúc
z týchto premís súd prvej inštancie v okolnostiach prípadu nevzhliadol zavinenie žalovanej, nakoľko
táto stavbu betónového plotu v roku 2010 realizovala s ústnym súhlasu žalovanej (správne žalobkyne

- poznámka odvolacieho súdu), na základoch pôvodného kamenného plota, ktorý bol postavený ešte
pôvodnými vlastníkmi rodinných domov, ktorí boli súrodencami, pôvodné kamenné oplotenie bolo tiež
postavené od domu k domu. Žalovaná nezmenila trasovanie plotu. Hranice medzi pozemkami začali byť
medzi žalobkyňou a žalovanou sporné až v roku 2015, kedy žalobkyňa podala žalobu na Okresnom súde
Veľký Krtíš a konanie bolo vedené pod sp. zn. 11C/83/2015. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobkyňa

samotnú stavbu plotu nenamietala 10 rokov. Súd prvej inštancie pri určení výšky náhrady vychádzal zo
znaleckého posudku znalca R.. R. J., t.j. zo sumy 29,32 € za m2 pozemku, pričom výmera zastavaného
pozemku činila 0,08 m2, teda cena zastavaného pozemku po zaokrúhlení činí 2,35 €. Súd prvej inštancie
stanovil výšku náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške desaťnásobku tejto sumy vzhľadom na
už vyššie uvedené nezistenie zavinenia žalovanej na neoprávnenej stavbe, ako aj na to, že stavba plotu
žalovanú (správne žalobkyňu - poznámka odvolacieho súdu) nijakým spôsobom neobmedzuje, nakoľko

ak by aj nedošlo k zastavaniu tejto plochy, žalobkyňa by výmeru 0,08 m2 nijakým spôsobom nevedela
využiť. Sumu 23,50 € preto považoval súd prvej inštancie za primeranú z hľadiska kompenzácie ujmy
žalovanej (správne žalobkyne - poznámka odvolacieho súdu) a uložil žalovanej zaplatiť ju žalobkyni v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Nevykonanie dôkazu navrhnutého žalobkyňou - výsluchu znalca R.. R. J. odôvodnil súd prvej
inštancie tým, že pre rozhodnutie vo veci postačoval skutkový stav zistený z písomného znaleckého
posudku, a to s prihliadnutím na predmet konania, ktorým je odstránenie neoprávnenej stavby a
betónovej dlažby s odvodnými otvormi, ktoré žalovaná umiestnila na pozemku žalobkyne. Podľa súdu
prvej inštancie znalec v znaleckom posudku nad rámec otázok, ktoré mu položil súd prvej inštancie,

detailne opísal príčiny vlhnutia domu súp. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne, ako aj hospodárskej
budovy za týmto domom, uviedol dostatočne možností, akým spôsobom je možné odstrániť príčiny
tohto vlhnutia. Znalec nepotvrdil, že by žalovaná urobila také terénne úpravy svojho pozemku, ktoré
by boli príčinou vlhnutia domu žalobkyne, uviedol, že spor vychádza z technických neznalosti príčin
zamokrenia oboch domov, ktoré nespôsobili terajšie vlastníčky nehnuteľnosti. Zo znaleckého posudku

vyplýva, že v prvom rade žalobkyňa bude musieť podniknúť masívnu stavebnú investíciu do odstránenia
príčin vlhnutia svojho rodinného domu. Navyše námietky vznesené žalobkyňou proti znaleckému
posudku nepovažoval súd prvej inštancie za odôvodňujúce vypočutie znalca na pojednávaní. Žalobkyňa
namietala, že na strane 15 znaleckého posudku je uvedená parcela č. XXX o výmere XXX m2, ktorá
nepatrí žalobkyni, ale žalovanej, teda znalec ohodnotil nehnuteľnosti žalovanej, pričom síce v odpovedi

na otázky súdu je už uvedené správne označenie parcely, avšak hodnota týchto nehnuteľností je
uvedená ako parcela č. XXX, teda v konečnom dôsledku znalec vykonával ohodnotenie nehnuteľnosti
žalovanej, nie žalobkyne. Podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že v znaleckom posudku došlo k zrejmej
nesprávnosti, kedy si znalec zamenil pozemky žalobkyne a žalovanej, avšak v konečnom dôsledku bolo
pre súd rozhodujúce stanovenie hodnoty pozemkov za m2 pre účely stanovenia primeranej náhrady za

zriadenie vecného bremena, pričom hodnota stanovená znalcom je rovnaká tak pre parcelu č. XXX, ako
aj pre parcelu č. XXX.

14. Súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodnú žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha odstránenia
betónovej dlažby. S poukazom na dňa 03.01.2018 právoplatný rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš

č. k. 11C/83/2015 - 199 zo dňa 01.03.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký
Krtíš č. k. 11C/83/2015 - 228 zo dňa 01.06.2016 a s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 17Co/380/2016 - 249 zo dňa 22.11.2017 mal súd prvej inštancie za to, že o tejto povinnosti
žalovanej už bolo rozhodnuté uvedeným rozsudkom, nakoľko ním bola žalovanej uložená povinnosť
zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne a vykonávania úkonov na spevňovanie plochy

zámkovou (betónovou) dlažbou na parcele H. č. XXX, teda žalovaná bola povinná zdržať sa kladenia
zámkovej (betónovej) dlažby na uvedenej parcele nielen za domom súp. č. XXX, ale aj v zadnej časti za
hospodárskou budovou vo vlastníctve žalobkyne. Uvedený rozsudok preto podľa súdu prvej inštancie
vytvára v zmysle § 230 C. s. p. prekážku rozhodnutej veci, súd už o tejto veci v dôsledku tejto prekážky
nemôže opätovne rozhodovať. Dodal, že pokiaľ žalovaná po právoplatnosti predmetného rozsudku

neodstránila betónovú dlažbu z celej parcely č. XXX, žalobkyňa mohla podať návrh na vykonanie
exekúcie.15. Napokon súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala odstránenia
odvodných otvorov, tzv. šachtičiek na jej parcele H. č. XXX vedúcich do plastovej rúry slúžiacich ako
zvod dažďovej vody z prístreškov a terás žalovanej. Z vykonanej ohliadky súd prvej inštancie zistil, že sa

jedná o 3 šachtičky nachádzajúce sa za hospodárskou budovou žalobkyne pri kamennom múre v hranici
0,4m medzi parcelou H. č. XXX a č. XXX. Podľa súdu prvej inštancie tieto šachtičky plnia svoju funkciu,
odvádzajú dažďovú vodu z hornej terasy žalovanej a žalobkyňu nijakým spôsobom neobmedzujú vo
výkone vlastníckeho práva. Naopak chránia aspoň čiastočne nehnuteľnosti žalobkyne pred vlhnutím.
Preto aj keď medzi stranami sporu nebolo sporné, že umiestnením týchto odvodňovacích šachtičiek na

pozemku žalobkyne došlo k zásahu do jej vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka,
súd prvej inštancie takýto výkon vlastníckeho práva zo strany žalobkyne považoval za rozporný s
dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobe žalobkyne ani v tejto časti
nevyhovel.

16. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255

ods. 2 C. s. p., nakoľko žalobkyňa bola úspešná len v žalobnom nároku, týkajúcom sa betónového plota,
pretože bolo preukázané, že betónový plot žalovanej je čiastočne postavený na pozemku žalobkyne,
aj keď súd prvej inštancie pomery medzi stranami sporu usporiadal inak, ako navrhovala žalobkyňa.
V žalobnom nároku týkajúcom sa odstránenia betónovej dlažby a šachtičiek však súd prvej inštancie
žalobu žalobkyne zamietol, preto uzavrel, že každá zo strán sporu mala úspech v spore len v polovici.

17. Pokiaľ ide o náhradu trov štátu, tieto spočívali v čiastočnej úhrade nákladov na vypracovanie
znaleckého posudku č. 15/2021 znalcom R.. R. J., ktorý bol do konania ustanovený, výške 408,85 €,
nakoľko žalovaná zložila preddavok na trovy tohto dôkazu vo výške 250,- € a celkové znalečné činilo
658,85 €. Vychádzajúc z polovičného úspechu strán sporu vo veci samej by mali tieto v polovici znášať

aj náhradu znalečného, t. j. po 329,43 €. Po odpočítaní z uvedenej sumy zloženého preddavku zo
strany žalovanej jej preto súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo výške 79,43
€ v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalobkyni však štátu náhradu trov konania nepriznal
z dôvodu, že táto bola v tomto konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov a ak v dôsledku toho
nemožno od oslobodenej strany žiadať zloženie preddavku na trovy dôkazu, nemožno ju ani zaviazať

na náhradu trov konania štátu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15C/20/2021 (správne sp. zn. 15Co/20/2021 - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 22.09.2021.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a štát prostredníctvom predsedu Okresného súdu Veľký Krtíš ako jeho

štatutárneho orgánu.

19. Žalobkyňa podala odvolanie podľa jeho obsahu proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie
o zriadení vecného bremena za náhradu, závislému druhému výroku o povinnosti zaplatenia náhrady a
proti tretiemu výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala

podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) C.
s. p., t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
v dôsledku toho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. spočíva v tom, že v prvom rade žalobkyňa
vyčítala súdu prvej inštancie, že nevykonal ňou navrhnutý dôkaz - výsluch znalca, hoci ňou bol znalecký
posudok spochybnený hlavne pokiaľ sa týka nejasností, nepresností a záverov, ktoré podľa nej nemali
oporu v miestnom zisťovaní a jednalo sa len o dohady znalca a jeho úvahy nepodložené žiadnymi

právne relevantnými skutočnosťami. Znalca bolo potrebné vypočuť za účelom objasnenia niektorých
skutočností a vysvetlenia, ako znalec dospel k takémuto záveru (žalobkyňa v odvolaní nekonkretizovala,
ktoré skutočnosti a ktorý konkrétny záver má na mysli - poznámka odvolacieho súdu). Podľa žalobkyne
je konštatovanie súdu prvej inštancie o adekvátnom zistení skutkového stavu už na základe písomného
znaleckého posudku, subjektívnym pohľadom súdu na danú problematiku nezohľadňujúcim jej námietky

proti nemu (z obsahu odvolania teda vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o
dostatočnom zistení skutkového stavu, čím uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.
- poznámka odvolacieho súdu). Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie prekročil rámec hodnotenia
dôkazov, ak na jednej strane konštatoval zásadné pochybenie znalca spočívajúce v zámene parciel zhľadiska vlastníckeho práva a ich výmery a na druhej strane vlastnou úvahou dospel k presvedčeniu, že
táto skutočnosť neovplyvňuje závery znaleckého posudku a sám v podstate opravil znalecký posudok,
čo nepokladá žalobkyňa za zákonné a správne.

21. Žalobkyňa bola ďalej názoru, že ohľadne zamietnutia žaloby v časti požadovaného odstránenia
betónovej dlažby na jej pozemku si súd prvej inštancie odporuje, ak na jednej strane uvádza, že žaloba
bola v tejto časti nedôvodná, no na druhej strane má za to, že už iným rozsudkom bolo o tom rozhodnuté
a s poukazom na ust. § 230 C. s. p. je názoru, že tento iný rozsudok vytvára prekážky rozhodnutej

veci, a preto súd už o tom nemôže znova rozhodovať. Z toho dôvodu považovala rozsudok súdu prvej
inštancie za nejasný a nepreskúmateľný, čím uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s.
p. Žalobkyňa navyše s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne „res iudicata“ nesúhlasila,
podľa nej sa nejedná o to isté plnenie, pretože súčasnou žalobou sa domáha odstránenia betónovej
dlažby,kýmrozsudkomOkresnéhosúduVeľkýKrtíšsp.zn.11C/83/2015bolažalovanázaviazanázdržať
sa kladenia zámkovej betónovej dlažby. Preto súd prvej inštancie nemal bez ďalšieho len s odvolaním

sa na ust. § 230 C. s. p. žalobu zamietnuť.

22. Za nejasný a nepreskúmateľný považovala žalobkyňa aj názor súdu prvej inštancie, že by bolo v
rozporesdobrýmimravmipodľa§3ods.1O.z.ňoupožadovanéodstránenieodvodňovacíchšachtičiek,
keď práve odvodňovacie šachtičky sú príčinou vlhnutia múrov, nakoľko v zásade neplnia svoju funkciu

pri väčšom daždi, resp. polievaní dvoru zo strany žalovanej. Preto nesúhlasila ani so zamietnutím žaloby
v tejto časti.

23. Napokon výrok rozhodnutia súdu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v povinnosti žalobkyne
strpieť umiestnenie a nerušené užívanie stavby betónového plotu, ktorý je na jej pozemku postavený za

symbolickú náhradu 23,50 € považovala za nekorešpondujúci s obsahom jej žaloby, ktorou sa domáhala
odstránenia tohto betónového plotu. S takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie vyjadrila nesúhlas aj z
dôvodu,ženajednejstranesúdprvejinštanciepoukázalnadobrémravy,alenadruhejstranerecipročne
neakceptoval princíp dobrých mravov v tom slova zmysle, že žalovaná postavila plot bez stavebného
povolenia na pozemku žalobkyne a mala by ho teda odstrániť.

24. Odvolaciu argumentáciu žalobkyne uvedenú v bodoch 21. až 23. odôvodnenia tohto rozhodnutia tak
možno podradiť okrem odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. aj pod odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.

25. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne k meritu veci uviedla, že žalobkyňa sa síce
domáha dobrých mravov, pritom ona je tá, ktorá v žiadnom prípade nechce kompromis a zmier, ktorý jej

neraz žalovaná navrhovala, čoho dôkazom je listová odpoveď založená v súdnom spise. Žalobkyňa jej
chce len škodiť, šikanovať ju a zrejme sa aj podvodným spôsobom obohatiť. Inak si nevie vysvetliť jej
konanie. Motiváciu žalobkyne v podaní tejto žaloby videla žalovaná aj v tom, že predtým chcela peniaze
od poisťovne, ktorá tiež skonštatovala, že na to nemá nárok.

27. Žalovaná uviedla, že dom kúpila v decembri 2009, interiér zrekonštruovala v roku 2010 a exteriér v
rokoch 2011 a 2012. Žalobkyňa až v roku 2013 tvrdila, že má v dome mokro na základe jej rekonštrukcií,
nemusí byť však znalcom, aby vedela, že by musela jej dom polievať dňom i nocou, aby zapríčinila jeho
vlhnutie. Pritom aj svedkovia, ktorí boli v dome žalobkyne už pred prisťahovaním žalovanej videli, že už
vtedy v ňom mala vlhko. Príčiny čoraz väčšieho vlhnutia domu žalobkyne videla žalovaná v značnom

plynutí času niekoľkých rokov v spojení s tým, že žalobkyňa sa o svoj dom nestará, neopravuje ho,
naschvál nevetrá a nekúri, kým žalovaná svoj dom prerobila a neustále si vyžaduje opravy a napriek
tomu aj jej dom je vlhký, ako uviedol aj znalec, čo je spôsobené terénom, v ktorom je dom osadený.

28. Výsledky znaleckého dokazovania považovala žalovaná za dostatočné pre posúdenie veci. Znalec

ustanovený v tomto konaní je už tretím znalcom, ktorý potvrdil, že vlhkosť zapríčiňujú spodné vody a zlé
umiestnenie stavby. Preto nesúhlasila s ustanovením ďalšieho znalca v konaní.29. Pokiaľ ide o odvodňovacie šachtičky, žalovaná uviedla, že tieto robili spolu so žalobkyňou, dovtedy
nemala ani čatorňu (nárečové slovo, podľa nárečového slovníka znamená odkvap, odvod vody -
poznámka odvolacieho súdu), všetko dala robiť žalovaná na svoje náklady s jej súhlasom, vtedy jej voda

nevadila. Teraz ich chce odstrániť napriek tomu, že znalec uviedol, že aspoň čiastočne odvádzajú vodu.
Žalovaná to považuje za šikanu zo strany žalobkyne, ktorá aj keď žalovaná urobí rôzne nápravy nechce
s ňou vychádzať a dospieť k vzájomnej dohode.

30. Žalovaná ďalej uviedla, že aj oplotenie domu realizovala s ústnym súhlasom žalobkyne na základe

pôvodného oplotenia, v tom čase ešte spolu komunikovali. Ak by žalobkyňa nebola súhlasila, mala dosť
času žalovanú upozorniť a dokonca udať, ako to urobila už nie jedenkrát. Podľa žalovanej sa zbúraním
časti múru v dĺžke 40 cm, ktorý chráni žalovanú a jej pozemok nič nevyrieši, tento plot žalobkyni ani
nezavadzia, nezacláňa, ani nespôsobuje mokro. Taktiež žalobkyňa má bránu po dom so susedom, bolo
by nezmyslom odrezať z nej 40 cm.

31. V neskoršom podaní žalovaná uviedla, že žiadne jej rozhodnutie nebolo s úmyslom škodiť, čo sa
nedá povedať o žalobkyni. Ak chce odstrániť vývody na vodu, jej je to už jedno, ale nemá to žiaden
význam.

32. Žalobkyňa v odvolacej replike trvala na všetkých doterajších prednesoch a stanoviskách. K meritu

veci uviedla, že žalovaná opakuje svoje tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie a vyjadruje
nesúhlas s ďalším súdnym znalcom. Žalobkyňa v tomto smere poukázala na svoje odvolanie. Tvrdenia
žalovanej, že žalobkyňa si uplatnila poistnú udalosť od poisťovne a že naschvál nevetrá a nekúri,
označila za nepodložené, bez akýchkoľvek dôkazov, a preto nie je možné ich brať do úvahy. Za pravdivú
označila žalobkyňa len tú skutočnosť, že vzťahy medzi stranami sporu sú napäté, podľa žalobkyne však

niejemožnédospieťkakejkoľvekmimosúdnejdohodevzhľadomnapostojdruhejstrany,pretoje nútená
domáhať sa svojich práv súdnou cestou.

33. Žalovaná v odvolacej duplike s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie vo veci samej súhlasila,
podľa nej súd rozhodol správne a rozumne. K meritu veci uviedla, že nepovedala, že žalobkyňa si

uplatnila, ale že si chcela uplatniť poistku od poisťovne, ale aj tá zhodnotila, že príčina zlého stavu
rodinného domu bude asi inde. Odvtedy to skúša zvaliť na ňu. Zopakovala nesúhlas s ustanovením
ďalšieho znalca do konania. Ďalej žalovaná uviedla, že dôkazy, koľko žalobkyňa vetrá a kúri, vidí a má
aj pofotené. Nech žalobkyňa ukáže, koľko spáli dreva. Napokon uviedla, že je síce pravdou, že dohoda
nie je už možná, ale nie z jej strany.

34. Odvolanie štátu smerovalo proti šiestemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nepriznaní mu
náhrady jeho trov voči žalobkyni. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval podľa obsahu odvolania
za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

35.Štátnesúhlasilsprávnymnázoromsúduprvejinštancie,žežalobkyňunemožnozaviazaťnanáhradu
trovštátu(podľapomerujejneúspechuvspore),nakoľkobolaoslobodenáodplateniasúdnychpoplatkov
a v dôsledku toho jej nebolo možné uložiť ani povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, na ktorých
sa podieľal aj štát. S odkazom na ust. § 35 ods. 1 a 2, § 83 ods. 2 a 3 zákona o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon o súdoch“), § 19 ods. 1 veta prvá a
druhá, § 19 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon o RPVS“), § 253 ods. 2, § 259 v spojení
s § 258 ods. 1 a 2 C. s. p. poukázal na rozdielny účel inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov a
inštitútu náhrady trov konania (pomerne) neúspešnou stranou sporu. Uviedol, že účelom oslobodenia od

súdnych poplatkov je strane pre jej nemajetnosť neodňať právo na prístup k súdu garantované článkom
46 ods. 1 Ústavy SR. I nemajetný subjekt preto v prípade návrhu a splnenia podmienok na oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov môže následne právo v konaní uplatňovať, či brániť. Na to, aby mohla byť
ochrana práv takéhoto nemajetného subjektu účinná, Civilný sporový poriadok nadväzuje úpravou ust.
§ 253 ods. 2, z ktorého síce vyplýva všeobecná požiadavka na to, aby v prípade ustanovenia znalca bol

zároveň zložený preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania so sankciou
v podobe nevykonania navrhnutého dôkazu v prípade nezloženia takéhoto preddavku (§ 253 ods. 3 C.
s. p.), ak je však strana sporu od súdnych poplatkov oslobodená, súd jej povinnosť zložiť preddavok
neuloží, čo je garanciou toho, že ochrana práv nemajetného subjektu nie je len iluzórna (t. j. garantujúcamožnosť zahájiť súdne konanie ale bez možnosti navrhovať určité typy dôkazov), ale naopak efektívna,
umožňujúca nemajetnej strane v konaní navrhnúť a navrhnutými dôkazmi preukázať svoje tvrdenia, a
to napriek skutočnosti, že s vykonaním niektorých typov dôkazov sú spojené výdavky, ktoré uhradiť

nedokáže.

36. Pokračujúc vo svojich úvahách štát uviedol, že oproti tomu povinnosť nahradiť trovy konania vzniká
ako následok neúspešného sporu a jej účelom je nahradiť výdavky, ktoré niektorá zo strán alebo tretia
osoba (s poukazom na § 259, či § 260 C. s. p.) vynaložila. O nároku na náhradu trov konania súd

rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 C. s. p.), teda v štádiu, kedy už nehrá rolu
skutočnosť, či strany alebo niektorá z nich, bola alebo nebola od súdnych poplatkov oslobodená. Účelom
oslobodenia od súdnych poplatkov totiž je výlučne len garantovať každému efektívny prístup k súdu,
nie však aj garantovať mu, že v prípade neúspechu v spore, nebude znášať ani negatívne následky s
tým spôsobené (t. j. napríklad nebude musieť uhradiť pohľadávku, na ktorú by ho súd inak zaviazal,
nahradiť trovy konania v konaní úspešnej protistrane, či tretej osobe, ktorou môže byť i štát). Možnosť

nepriznať trovy štátu voči strane sporu upravoval len § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p.“), ktorý však s účinnosťou od 01.07.2016 nemá paralelu
v Civilnom sporovom poriadku. Štát preto uzavrel, že v prípade, ak v konaní vznikli trovy štátu alebo
nejakej inej tretej osobe, je potrebné vychádzajúc z § 259 C. s. p. (alebo § 260) v spojení s § 258 C. s.
p. dospieť k záveru, že štát, či iná tretia osoba má právo na ich náhradu, a to podľa zásad stanovených

v § 255 alebo XXX C. s. p. Nie je totiž udržateľné, aby napr. tretia osoba, ktorá mala u seba listinu a
túto súdu na návrh jednej zo strán vydala, s čím jej vznikli výdavky, uhrádzala tieto náklady zo svojho.
Obdobné závery platia aj pre štát, ktorý v priebehu konania uhradil náklady znaleckého dokazovania,
čím jednej zo strán umožnil preukázať svoje tvrdenia. Opačný výklad by totiž nielenže prenášal náklady
súdneho konania aj na subjekty, ktoré toto konanie nevyvolali a ani v ňom nebránili svoje práva, ale

mohol by aj bezdôvodne zvýhodňovať nemajetné subjekty a tieto povzbudzovať i k šikanóznemu výkonu
práva s vidinou, že nie len priebeh konania je pre ne bezplatný (súdne poplatky, preddavky a pod.),
ale negatívne následky nie sú spojené ani s prípadným neúspechom v spore. Dodal, že sú síce aj v
súčasnosti zákonom upravené prípady, kedy uhradené trovy musí štát znášať a nemôže mu tým pádom
byť priznaná ich náhrada (ako príklad uviedol náklady spojené s tým, že strana koná v materinskom

jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie podľa § 155 C. s. p., alebo trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti
na právne úkony podľa § 251 ods. 1 C. m. p.), v tomto prípade však neexistuje žiadny právny predpis a
ani racionálny dôvod, pre ktorý by štát mal znášať trovy konania spočívajúce v doplatku znalečného.

37. Štát preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutom rozsahu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

38.Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniuštátuuviedla,ženiejezrejmé,čitotoodvolanieštátubolopodané
včas, keďže lehota na podanie odvolania bola 15 dní a štát neodôvodnil, prečo podal odvolanie až dňa
06.06.2022.

39. Ďalej poukázala na jej odvolanie, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k zrušeniu napadnutého
rozsudku a v takom prípade by súd prvej inštancie rozhodoval nanovo, resp. by mohlo dôjsť k zmene
napadnutého rozsudku v prospech žalobkyne a tým pádom aj k zmene výroku o náhrade trov štátu v
neprospech žalovanej. Z uvedenej úvahy žalobkyňa vyvodila, že kým nebolo rozhodnuté vo veci samej

na základe jej odvolania, odvolanie štátu možno považovať za nedôvodné. Navyše označila postup
súdu (predsedu súdu prvej inštancie konajúceho v mene štátu - poznámka odvolacieho súdu) za skôr
výnimočný z hľadiska napádania rozhodnutia vlastného súdu a považovala z hľadiska jej postavenia
odvolanie štátu za nedôvodné, ak odvolanie nepodala samotná žalovaná.

40. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach žalobkyne a štátu podľa § 34 C. s. p.
preskúmal vec len v rozsahu odvolaní podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaniach
podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa
procesných podmienok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a

nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že prvý
až tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej a od nich závislý štvrtý výrok o nároku strán
sporu na náhradu trov konania sú vecne správne, a preto ich podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil a od
výrokov vo veci samej závislé piaty a šiesty výrok o nároku štátu na náhradu rov konania podľa § 388 C.s. p. zmenil, pretože nie sú splnené podmienky ani na ich potvrdenie, ani na ich zrušenie. Odvolací súd
sa s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C. s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúcim sa prvého, druhého a štvrtého výroku a časti tretieho výroku,

ktorým zamietol žalobu v časti požadovaného odstránenia odvodných otvorov (šachtičiek), na ktoré v
podrobnostiach poukazuje. Aj keď rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny aj v časti
tretieho výroku, ktorým zamietol žalobu v časti požadovaného odstránenia betónovej zámkovej dlažby,
nestotožňuje sa s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie, pre ktoré žalobu v tejto časti zamietol.

41. Reagujúc na odvolacie dôvody uplatnené žalobkyňou odvolací súd uvádza, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

42. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pri označení parciel v znaleckom
posudku na viacerých miestach došlo len k chybám v písaní, ktoré sú zjavné, preto ohľadne nich nebolo
potrebné vypočuť znalca na súdnom pojednávaní. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že pri ohodnocovaní

parciel došlo k ich zámene a znalec ohodnotil parcelu H. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne, pretože
parcela H. č. XXX nemá výmeru XXX m2, ale XXX m2 (viď LV č. XXX vedený pre k. ú. W. N.). Preto je
zjavné, že došlo k chybe v písaní v označení parcely vo vlastníctve žalobkyne nielen v jej čísle (namiesto
správneho č. parcely XXX znalec uviedol parcelu č. XXX), ale aj v jej výmere (namiesto správnej výmery
XXX m2 znalec uviedol XXX m2). Možno sa stotožniť aj podporným názorom súdu prvej inštancie, že

parcely č. XXX a XXX majú približne rovnakú hodnotu za 1 m2, nakoľko sa nachádzajú v tej istej lokalite,
sú rovnakého druhu a sú susediacimi parcelami. Tento jeho názor je však len podporný, prioritne je
podstatné vychádzať z toho, že znalec ohodnotil správnu parcelu vo vlastníctve žalobkyne.

43. Pokiaľ ide o ďalšie námietky vznesené žalobkyňou proti znaleckému posudku v konaní pred súdom

prvej inštancie (rozpor v dĺžke betónového stĺpika oproti znaleckému posudku podanému v inom konaní,
sťažnosti žalobkyne na úpravy pozemku žalovanou, nezrovnalosti v opise interiéru domu žalobkyne,
námietka ohľadne aktuálnych cien opráv domu), žalobkyňa ani v odvolaní neozrejmila, aký vplyv by
malo vypočutie znalca ohľadne týchto námietok na rozhodnutie vo veci samej vzhľadom na predmet
tohto konania. V zmysle čl. 17 základných princípov C. s. p. sa má súd aj pri dokazovaní riadiť

zásadou procesnej ekonómie, má teda vykonať len dokazovanie relevantné pre jeho rozhodnutie vo
veci samej, nie je teda jeho povinnosťou vyhovieť každému dôkaznému návrhu, ak vykonanie stranou
sporu požadovaného dôkazu nemá zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ ide o námietku
žalobkyne proti znaleckému posudku, že znalec sa len okrajovo vyjadril a neurčil hlavnú príčinu vlhnutia
rodinného domu žalobkyne, odvolací súd uvádza, že predmetom znaleckého dokazovania vzhľadom na

nároky vymedzené žalobou a úlohy znalca vymedzené v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania
táto otázka nebola, znalec bol povinný zodpovedať len otázky, či betónový plot v dĺžke 40 cm opierajúci
sa o múr rodinného domu žalobkyne spôsobuje jeho vlhnutie, aké dôsledky by malo odstránenie tohto
betónového plota a mal určiť hodnotu časti pozemku žalobkyne, na ktorej je časť betónového plota
o dĺžke 40 cm postavená pre prípad zriadenia vecného bremena v prospech žalovanej za náhradu.

Samotný súd prvej inštancie konštatoval, že znalec sa vyjadril k hlavnej príčine vlhnutia nielen domu
žalobkyne, ale aj domu žalovanej nad rámec zadaných znaleckých úloh. Zrejme v dobrom úmysle
ozrejmiť, prečo betónový plot nepovažoval za príčinu vlhnutia (vonkajšieho múru) domu žalobkyne.

44. Žalobkyni možno dať za pravdu v tom, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, z akého

dôvodu zamietol žalobu v časti nároku na odstránenie betónovej dlažby je zmätočné. Ak bol totiž
súd prvej inštancie názoru, že rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/83/2015 - 199 zo dňa
01.03.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/83/2015 - 228
zo dňa 01.06.2016 tvorí prekážku veci rozsúdenej vo vzťahu k tomuto nároku v zmysle § 230 C.
s. p., mal konanie v tejto časti v zmysle § 161 ods. 2 C. s. p. zastaviť, nie žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť. Odvolací súd porovnávajúc nárok uplatnený žalobou v tomto konaní a výrokovú časť (ako
záväznú časť) rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/83/2015 - 199 zo dňa 01.03.2016 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/83/2015 - 228 zo dňa 01.06.2016
je toho názoru, že predmetný rozsudok netvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci vo vzťahu k
nároku žalobkyne na odstránenie dlažby, keďže I. výrok rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.

11C/83/2015 - 199 zo dňa 01.03.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č.
k. 11C/83/2015 - 228 zo dňa 01.06.2016 uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho
práva žalobkyne a vykonania úkonov na spevňovanie plochy realizované zo sypaného kameniva a
zámkovej dlažby, teda jej uložil povinnosť niečoho sa zdržať, niečo nekonať, kým žalobou v tomtospore požaduje aktívne konanie žalovanej, uloženie povinnosti niečo konať - odstrániť zámkovú dlažbu
(s odvodnými otvormi). Odvolaciemu súdu neprislúcha vyhodnocovať, resp. preskúmavať správnosť
tohto rozhodnutia vzhľadom na okolnosti prípadu vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn

11C/83/2015 uvedené v odôvodnení rozhodnutia, nakoľko sa jedná o právoplatné rozhodnutie súdu v
inom konaní. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. však napriek uvedenému nebol
uplatnený dôvodne, pretože vada čiastočnej zmätočnosti napadnutého rozsudku nemala za následok
nesprávnosť rozhodnutia vo veci, t.j. nemala vplyv na vecnú správnosť tretieho výroku rozsudku súdu
prvej inštancie. Odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 3 C. s. p. uvádza, že zhodne s predbežným

právnym názorom prezentovaným súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 17.06.2021
a právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku ohľadne nároku na odstránenie odvodných
otvorov, resp. šachtičiek má za to, že položením zámkovej dlažby a šachtičiek aj na pozemku žalobkyne
v šírke 40 cm (až po jej dom) síce došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, požadovanie ich
odstránenia však považuje za šikanózny výkon jej vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 3 ods. 1 O.z., ktorý nepožíva právnu (súdnu) ochranu. Žalobkyňu zámková dlažba a odvodné

otvory neobmedzujú vo výkone jej vlastníckeho práva (napr. túto časť pozemku užívať), táto časť
pozemku nie je oddelená plotom od pozemku žalovanej a odstránenie dlažby a šachtičiek by nemalo
(takmer) žiadny vplyv na riešenie hlavného problému, pre ktorý žalobu podala - vlhnutie jej rodinného
domu, nakoľko nielen znalec v tomto konaní, ale aj znalkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde
Veľký Krtíš pod sp. zn. 11C/83/2015 zhodne uviedli, že zásadnou príčinou vlhnutia jej domu, ale aj

domu žalovanej sú terénne podmienky, stekanie vody z hradného kamenného brala do podložia domov
a nedostatočná hydroizolácia domov vzhľadom na technológie dostupné v čase ich postavenia. Nie
zanedbateľnou okolnosťou je aj skutočnosť, že táto zámková dlažba a odvodné otvory boli urobené s
vedomím žalobkyne, ktorá až následne požadovala ich odstránenie domnievajúc sa, že tieto sú príčinou
vlhnutia múrov jej rodinného domu, čo sa však znaleckým dokazovaním nepotvrdilo. Aj keď je možné,

že pri náhlom väčšom úhrne dažďových zrážok nestíha voda cez odvodné otvory odtekať, v prípade ich
odstránenia by voda nemusela odtekať vôbec. Za daných okolností trvanie na samoúčelnom odstránení
zámkovej dlažby a odvodných otvorov z pozemku žalobkyne možno považovať za šikanózny výkon
vlastníckeho práva žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi.

45. K námietke žalobkyne, že prvý a druhý výrok napadnutého rozsudku o zriadení vecného bremena
v prospech žalovanej za náhradu nekorešponduje obsahu jej žaloby, ktorou sa domáhala odstránenia
betónového plotu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na ust. § 216 ods. 2 C. s. p.,
podľa ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Aj keď právna

teória kritizuje nepresnosť tohto zákonného ustanovenia v tom zmysle, že súd v prípade usporiadania
vzťahu medzi stranami sporu nemusí nevyhnutne prisudzovať viac, než čo strana sporu požaduje,
ale rozhodnúť iným zo spôsobov usporiadania vzťahov vyplývajúcim z osobitného predpisu, dané
ustanovenie C. s. p. oprávňuje súd rozhodnúť inak, ako požaduje žalobca. Ust. § 135c O.z. dopadajúce
na tento prípad je jedným z ustanovení O. z., ktoré upravuje určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi

vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr.
na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.01.2014, sp zn. 22 Cdo 2223/2013, kde sa
okrem iného uvádza: „Dovolací súd vychádza z ustálenej judikatúry potiaľ, že konanie o vysporiadaní
neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu
medzi účastníkmi a kde súd nie je viazaný návrhom účastníkov (§ 153 ods. 2 OSP - teraz § 216 ods. 2

C. s. p. - poznámka odvolacieho súdu) - k tomu porovnaj viď rozsudok Najvyššieho súdu z 5. októbra
2004, sp. zn. 22 Cdo 1342/2004, uverejnený v Súbore civilných rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu, CH Beck ďalej len „Súbor“, pod poradovým č. C 3098); pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom
- vlastníkom pozemku navrhnuté vysporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi
aj iným spôsobom, vyplývajúcim z § 135c Obč. zák. (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu z

21. novembra 2000, sp. zn. 22 Cdo 1627/99, uverejnený pod č. 42/2001 v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk). Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobe na odstránenie neoprávnenej stavby nemožno
vyhovieť,musíupraviťprávnepomeryúčastníkovtak,abystavbanestála(sčastialeboúplne)nacudzom
pozemku. Ak ide skutočne o neoprávnenú stavbu, nemožno žalobu na jej vysporiadanie zamietnuť
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 5. októbra 2004, sp. zn. 22 Cdo 1342/2004, uverejnený

v Súbore pod poradovým č. C 3098). K zamietnutiu žaloby na základe žaloby vlastníka pozemku by
mohol súd pristúpiť v zásade iba vtedy, ak by dospel k záveru, že o neoprávnenú stavbu nejde; inak
pokiaľ sa domnieva, že nie sú splnené podmienky na odstránenie stavby, musí vzťah medzi účastníkmi
upraviť v zmysle ustanovenia § 135c ods. 2, 3 obč. zák. K záveru o nemožnosti zamietnuť žalobu navysporiadanie neoprávnenej stavby sa v aktuálnej judikatúre prihlásil Najvyšší súd napr. v rozsudku z
26. januára 2012, sp. zn. 22 Cdo 1241/2010 alebo v rozsudku zo 16. decembra 2011, sp. zn. 22 Cdo
1434/2010.“

46. Aj keď sa jedná o judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá nie je najvyššou súdnou
autoritou v Slovenskej republike, vychádza z totožného znenia § 135c O. z. navyše k rovnakému
záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. 6 M Cdo 44/2012 zo dňa
01.09.2014.

47. Preto ak mal súd prvej inštancie za to, že prvé dva spôsoby usporiadania vzťahov (z toho jeden
požadovaný žalobou) neprichádzajú do úvahy, mohol aj bez osobitného návrhu strán sporu usporiadať
vzťah medzi stranami sporu tretím spôsobom upraveným v ust. § 135c ods. 3 O. z.

48. Pokiaľ žalobkyňa považuje výšku náhrady za zriadenie vecného bremena za symbolickú, odvolací

súd k tomu uvádza, že táto zodpovedá hodnote pozemku pripadajúcej na maličkú veľkosť plochy,
ktorú betónový stĺpik z jej pozemku zaberá, ako aj možnosti využitia tak malej plochy v prípade jeho
neexistencie.

49. Pokiaľ žalobkyňa vyčítala súdu prvej inštancie, že recipročne neakceptoval princíp dobrých mravov

aj v jej prospech v tom slova zmysle, že žalovaná postavila plot bez stavebného povolenia na pozemku
žalobkyne a mala by ho teda odstrániť, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie, na ktoré v podrobnostiach poukazuje, že na postavenie, resp. rekonštrukciu daného plotu
žalovaná stavebné povolenie nepotrebovala. Skutočnosť, že stavba je neoprávnenou v zmysle O. z.
ešte neznamená, že je aj stavbou nepovolenou v zmysle stavebného zákona. Preto nemohol nastať

rozpor s dobrými mravmi, ak sa na stavbu betónového plota stavebné povolenie nevyžadovalo, bol teda
postavený v súlade so stavebným zákonom a navyše aj s vtedajším súhlasom žalobkyne. Daná stavba
je napriek tomu neoprávnenou v zmysle O. z. len preto, že stojí (resp. jej časť) na cudzom pozemku, teda
na pozemku, ku ktorému nemala žalovaná vlastnícke, či užívacie právo, právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, obligačné, či iné právo.

50. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal od prvého až tretieho výroku rozsudku súdu
prvej inštancie vo veci samej závislý štvrtý a piaty výrok o nároku strán sporu na náhradu trov konania
voči sebe navzájom a o nároku štátu na náhradu trov konania voči žalovanej.

51. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku strán sporu na náhradu trov konania podľa pomeru
ich úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), ktorý bol polovičný, nakoľko
žalobkyňa mala úspech ohľadne uplatneného nároku na odstránenie betónového stĺpika (v zmysle
dôvodnosti podania žaloby, pri ktorej však súd nebol viazaný navrhovaným spôsobom usporiadania
vzťahov medzi stranami sporu) a nemala úspech (teda úspech mala žalovaná) ohľadne uplatneného

nároku na odstránenie betónovej zámkovej dlažby a odvodných otvorov, preto odvolací súd aj štvrtý
výrok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že
do svojich dôsledkov to znamená, že každá zo strán sporu znáša trovy, ktoré v konaní zaplatila, ktoré
jej v konaní vznikli, teda v konkrétnostiach žalovaná znáša zaplatený preddavok na trovy znaleckého
dokazovania,naktoréhonáhradunemáodžalobkyneprávo(azdôvodovuvedenýchnižšieaniodštátu).

52. Odvolací súd pristúpil k zmene piateho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, pretože riadiac sa
ust. § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. rovnako, ako v prípade náhrady trov konania strany sporu, mal súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. rozhodnúť len o (rozsahu) nároku štátu na náhradu trov konania
voči žalovanej, t.j. o povinnosti žalovanej na ich náhradu a lehote na plnenie, o výške tohto nároku však

rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie až po právoplatnosti napadnutého rozsudku
(resp. jeho výroku o nároku štátu na náhradu trov konania). Keďže každá zo strán sporu mala úspech
vo veci len 50%, štát má voči každej z nich nárok na náhradu trov, ktoré platil v rozsahu 50%. Len pre
úplnosťodvolacísúduvádza,žeajvzhľadomnadôvodyuvedenévpredchádzajúcombodeodôvodnenia
nebolpriurčovanívýškynáhradytrovštátusprávnypostupsúduprvejinštancie,keďzapočítalpreddavok

zložený žalovanou do trov štátu, resp. polovice celkového znalečného. Štát nebol stranou sporu vo veci
samej, nemal vo veci čiastočný neúspech, pre ktorý by mala žalovaná právo započítať si voči štátu trovy,
ktoré v konaní zaplatila prostredníctvom súdu znalcovi. Inak povedané, sumu, ktorú v konaní zaplatil
štát, je každá zo strán sporu povinná mu nahradiť v rozsahu 50%.53. Odvolanie štátu považuje odvolací súd za dôvodné z nasledovných dôvodov:

54. K námietke žalobkyne ohľadne včasnosti podania odvolania zo strany štátu, odvolací súd svoj už
vyššie uvedený záver o včasnosti podania tohto odvolania bližšie rozvádza:

55. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol na súdnu správu Okresného súdu Veľký Krtíš
doručený dňa 24.05.2022 (viď doručenka na č. l. 403 súdneho spisu). Štát prostredníctvom predsedu

Okresného súdu Veľký Krtíš podal odvolanie osobne na podateľni tamojšieho súdu dňa 06.06.2022 (viď
podacia pečiatka na č. l. 415 spisu), teda v 15-dňovej zákonnej lehote na podanie odvolania v zmysle
ustanovenia § 362 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 121 ods. 2 C. s. p., ktorá uplynula v stredu 08.06.2022.

56. Ďalej odvolací súd k námietke žalobkyne, či štát je oprávnenou osobou na podanie odvolania
proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu trov

konania, ktoré platil uvádza, že nakoľko sa rozhodlo o jeho nároku, stáva sa štát stranou sporu pre určitý
úsek konania, v tomto prípade pre úsek konania, v ktorom súd rozhoduje o jeho nároku na náhradu
trov konania voči stranám sporu - žalobkyni a žalovanej. Oprávnenie štátu napadnúť odvolaním výrok
rozhodnutia súdu, ktorým bolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu trov konania voči žalobkyni nie je
závislé od podania odvolania zo strany žalovanej. Táto na podanie takéhoto odvolania nie je v zmysle

§ 359 C. s. p. subjektívne oprávnená, pretože šiestym výrokom nebolo rozhodnuté v jej neprospech
(ani prospech, o jej povinnosti nahradiť štátu trovy konania bolo rozhodnuté osobitným piatym výrokom
napadnutého rozsudku). Rovnako v prípade piateho výroku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku štátu
na náhradu trov konania voči žalovanej nie je žalobkyňa osobou subjektívne oprávnenou na podanie
odvolania voči tomuto výroku, nakoľko nie je stranou povinnou ani oprávnenou z tohto výroku. Preto

odvolací súd uzatvára, že štát (v mene ktorého v tejto veci koná predseda Okresného súdu Veľký Krtíš)
je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti šiestemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

57.Úvahyžalobkyneonutnostiopätovnéhorozhodnutiaonárokuštátunanáhradutrovprvoinštančného
konania v prípade jej úspechu v odvolacom konaní sú bezpredmetné, pretože jej odvolanie vo veci samej

vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné a prvý až tretí výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
vo veci samej a od nich závislý štvrtý výrok o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného
konania ako vecne správne potvrdil a tým pádom aj pomer (ne)úspechu žalobkyne a žalovanej v spore.

58. Pokiaľ ide o samotné dôvody odvolania štátu, s týmito sa odvolací súd plne stotožňuje. Zhodne s

názorom odvolateľa má za to, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi zabezpečením prístupu strany
sporu k súdu, garantovaním ústavného práva na súdnu ochranu na jednej strane a zodpovednosťou
strany sporu za jeho výsledok na strane druhej, ktorá vo všeobecnosti plní aj preventívnu funkciu
spočívajúcu v predchádzaní súdnym sporom. Pri hroziacom riziku náhrady trov konania si totiž každý
musí zvážiť, či do súdneho sporu pôjde, s akou pravdepodobnosťou dosiahne úspech v spore.

Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto otázke poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 15Co/20/2021 zo dňa 22.09.2021, rozhodnutie iného senátu tohto krajského súdu, senát 17Co
odvolacieho súdu uvádza, že sa s odôvodnením daného rozhodnutia nestotožňuje v právnom názore,
že ak nemožno od oslobodenej strany od poplatkov žiadať zloženie preddavku, nemožno ju ani zaviazať
na náhradu trov konania voči štátu. Senát 15Co v danom rozhodnutí bližšie nerozviedol, z čoho pri

prijatí tohto záveru vychádzal. Zhodne so štátom má senát 17Co za to, že takýto záver mal svoju oporu
v minulosti účinnom ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov,
avšak takéto ustanovenie ani jeho obdoba sa v Civilnom sporovom poriadku nenachádza. Do úvahy v
tomto prípade podľa senátu 17Co odvolacieho súdu neprichádza použitie článku 4 ods. 2 základných
princípov C. s. p. z nasledovných dôvodov:

59. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov C. s. p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

60. Podľa čl. 4 ods. 2 základných princípov C. s. p., ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumnéusporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

61. Uplatnenie uvedeného princípu analógie legis, resp. iuris okrem iného vyžaduje, že súd môže
dotvoriť právnu normu vtedy, ak by tak učinil aj sám zákonodarca s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok je
založený na princípe prísnej zodpovednosti strán sporu za výsledok sporu (vyjadrenej v ustanoveniach
§§ 255 a 256 C. s. p.), z ktorej pozná výnimku len v ustanovení § 257 C. s. p., podľa ktorého výnimočne

súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a ktorého obdoba bola
vyjadrená aj v ust. § 150 O. s. p. (teda nie v § 148 ods. 1 O. s. p.) V celej šiestej hlave druhej časti
Civilného sporového poriadku sa o trovách štátu výslovne nič nehovorí, na rozdiel od právnej úpravy
v Občianskom súdnom poriadku, preto len výkladom (navyše podľa právnej teórie sporným) možno
dospieť k záveru, že inou osobou, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť spojená s jej výdavkami,
môže byť aj štát. Tento výklad je sporný s poukazom na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku

od vydavateľstva C. H. Beck, ktorého autormi sú tvorcovia v NR SR schváleného návrhu Civilného
sporového poriadku. Z tohto komentára vyplýva, že sa nepočítalo na rozdiel od Občianskeho súdneho
poriadku s tým, že štát bude v konaní nejaké trovy platiť (okrem prípadu, kde to pre účely civilného
sporového konania Civilný sporový poriadok výslovne uvádza - takýmto ustanovením je aktuálne §
155 ods. 2 C. s. p., povinnosť štátu znášať trovy tlmočenia v konaní je však taktiež odvodená od

zabezpečenia prístupu k súdu strane sporu, ktorá neovláda štátny jazyk) a tým ani s tým, že mu ich bude
potrebné následne nahradiť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nasledovné pasáže z Veľkého
komentára k Civilnému sporovému poriadku (ďalej aj „komentár“):

62. „...Keďže trovy dôkazu, ktoré nie sú preddavkované, platí štát, iba ak to ustanovuje zákon (trovy

tlmočenia podľa § 155 ods. 3 CSP - aktuálne § 155 ods. 2 CSP - poznámka odvolacieho súdu), musí
súd nevyhnutne zohľadniť aj záujmy osoby, ktorej trovy dôkazu bezprostredne vzniknú (znalec, svedok
a pod.). Pokiaľ nemôžu byť tieto trovy vysporiadané zo zloženého preddavku, je oprávnená osoba
odkázaná na konečnú náhradu trov konania proti konkrétnej sporovej strane v režime § 262 C. s. p. Tou
je spravidla procesne neúspešná strana alebo strana, ktorá zavinila zastavenie konania. Ak nevznikne

právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán, uloží súd povinnosť nahradiť trovy dôkazu strane,
ktorá vykonanie dôkazu navrhla, resp. v záujme ktorej bol vykonaný dôkaz bez návrhu...“ (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 905).

63. „...Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti
neznáša trovy dôkazu, vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého
dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP predávkované. Znalec je súčasne v zmysle § 2
ods. 6 písm. a) ZZT (aktuálne § 2 ods. 8 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov - poznámka odvolacieho súdu) generálne

oprávnený požadovať primeraný preddavok na znalečné a v súlade s § 12 ods. 2 písmeno c) ZZT môže
odmietnuť vykonanie úkonu znaleckej činnosti v prípade, ak mu nebol tento preddavok v konaní pred
súdom priznaný.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 905 a 906).

64. „Samostatným výrokom rozhodne súd vždy aj o nároku na náhradu trov svedka, znalca alebo
iných osôb v súvislosti s trovami dôkazu (pozri aj komentár k § 253 C. s. p.). Rozsudok, prípadne iné
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, však doručuje súd výlučne sporovým stranám (s výnimkou podľa
§ 223 ods. 2 CSP). Svedkov, znalcov a iné osoby oprávnenej z titulu náhrady trov dokazovania možno
považovať za strany pre určitý úsek sporového konania až v štádiu rozhodovania súdneho úradníka

o výške tejto náhrady. Uznesenie o výške náhrady trov konania sa týmto subjektom riadne doručuje
a je za splnenia zákonných podmienok exekučným titulom.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, strana 961 a 962).

65. Z Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku teda nepochybne a jednoznačne vyplýva, že
nebolo úmyslom zákonodarcu, aby štát platil v civilnom sporovom konaní trovy znaleckého dokazovania,
autori komentára nepočítali s takým výkladom § 259 C. s. p., že štát môže byť inou osobu, ktorej je
možné v konaní uložiť povinnosť platiť trovy znaleckého dokazovania pre prípad, že tieto nie sú krytépreddavkom zloženým stranou sporu. Práve z týchto dôvodov podľa názoru senátu 17Co odvolacieho
súdu zámerne v Civilnom sporovom poriadku absentuje právna úprava obsiahnutá v zrušenom § 148
ods. 1 O. s. p.

66. V komentári je vyjadrený odlišný právny názor ako v už spomínanom rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/20/2021 zo dňa 22.09.2021, v ktorom sa v bode 60. odôvodnenia okrem
iného uvádza, že súd nemôže postupovať tak, že nariadi znalecké dokazovanie bez vybratia preddavku
a potom zaviaže niektorú zo strán na náhradu trov znalcovi. Znalec nie je stranou sporu, neuplatňuje

trovy, ale odmenu, ktorú súd mal v rozhodovacom prípade vyplatiť z rozpočtových prostriedkov súdu.
Vyplatená odmena následne predstavuje trovy štátu v zmysle § 259 CSP, ktoré uplatňuje voči stranám
sporu podľa ich úspechu, zároveň musí rešpektovať ich osobné oslobodenie od poplatkov.

67. Komentár však vzhľadom na znenie ZZT v čase jeho vydania nedával odpoveď na otázku, ako
zabezpečiť prístup strany sporu, ktorá bola oslobodená od súdnych poplatkov k súdu, ak je potrebné

určité skutočnosti dôležité pre rozhodnutie sporu preukázať znaleckým dokazovaním, ktoré navrhla,
resp. ktoré je v jej záujme, znalec trvá na zložení preddavku, bez ktorého využije svoje právo odmietnuť
vykonať znalecký úkon a rešpektujúc princíp kontradiktórnosti konania povinnosť zložiť preddavok
nemožno uložiť protistrane, v ktorej záujme vykonanie tohto dôkazu nie je, čo potvrdzuje aj komentár:
„...Protistrane nemožno uložiť preddavkovú povinnosť v súvislosti s dôkazným návrhom niekoho iného,

koho procesný záujem je v kontradikcii. Prenos preddavkovej povinnosti zákon nepripúšťa ani v prípade,
že vykonanie dôkazu navrhla osoba, ktorej nemožno preddavkovú povinnosť uložiť.“ (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 905).

68. Vzhľadom na uvedené bol podľa názoru 17Co odvolacieho súdu podľa právneho stavu účinného
do 30.06.2018 prípustný výklad ust. § 259 C. s. p. (zvolený aj súdom prvej inštancie v tejto veci a
prezentovaný aj v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/20/2021 zo dňa 22.09.2021),
že inou osobou, ktorej môže vzniknúť v konaní pri dokazovaní povinnosť spojená s jej výdavkami môže
byť aj štát a ten má následne nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu podľa pomeru ich

neúspechu vo veci samej. Len tak totiž bolo možné zabezpečiť efektívny prístup k súdu strane sporu,
ktorá je oslobodená od súdnych poplatkov a ktorej preto nemožno uložiť povinnosť zložiť preddavok
na trovy znaleckého dokazovania potrebného pre preukázanie ňou tvrdených skutočností a rozhodnutie
vo veci, aby žaloba nebola zamietnutá len pre neunesenie dôkazného bremena touto stranou sporu
z dôvodu nevykonania dôkazu (pre nezloženie preddavku), čím by v konečnom dôsledku došlo k

odmietnutiu spravodlivosti, tzv. „denegatio iustitiae“, nezabezpečeniu reálneho prístupu strany sporu k
súdu.

69. Dňa 01.07.2018 však nadobudol účinnosť zákon č. 65/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 382/2004 Z.z.“), ktorým bolo novelizované aj znenie § 12
zákona č. 382/2004 Z.z. tak, že namiesto pôvodného ust. § 12 ods. 2 písm. c), podľa ktorého znalec,
tlmočníkaleboprekladateľzapísanývzoznameboloprávnenýodmietnuťvykonanieúkonu,aksúdalebo
iný orgán verejnej moci mu v konaní nepriznal preddavok na vykonanie úkonu, bolo prijaté ust. § 12
ods. 3, v zmysle ktorého znalec zapísaný v zozname môže odmietnuť vykonanie úkonu, ak si súd alebo

iný orgán verejnej moci nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 7, t.j. povinnosť zadávateľa, ktorým je súd
alebo iný orgán verejnej moci pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu
znaleckej činnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh
znaleckéhoúkonu,zistiťpredpokladanúvýškuznalečnéhoaprerokovaťuplatnenienárokunapreddavok
podľa § 2 ods. 8 písm. a). Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou súdu, pre nesplnenie ktorej môže

znalec odmietnuť vykonať znalecký úkon už od 01.07.2018 nie je priznať znalcovi preddavok na trovy
znaleckého úkonu, ale so znalcom len prerokovať uplatnenie nároku na preddavok, čo evokuje, že ak
sa po prerokovaní so znalcom v tejto otázke nedohodne (znalec bude požadovať preddavok napriek
vysvetleniu súdu, že mu ho nemôže priznať z dôvodu, že oslobodenej strane sporu jeho zloženie uložiť
nemôže a vykonanie znaleckého úkonu nie je v záujme protistrany), nezakladá to oprávnenie znalca

odmietnuť vykonať znalecký úkon.

70. Preto ostáva otázkou, či má znalec aj za právneho stavu účinného od 01.07.2018 v prípade
nepokrytia jeho trov preddavkom zo strany strany sporu čakať na výsledok sporu (názor prezentovanýv komentári už pred novelou ZZT), alebo je naďalej prípustný výklad ust. § 259 C. s. p., že v takom
prípade mu má trovy zaplatiť štát a ten v záujme zachovania cieľa, že nemá (v konečnom dôsledku)
znášať v civilnom sporovom konaní trovy dokazovania, bude mať právo na ich náhradu od strán

sporu v závislosti od jeho výsledku. Senát 17Co odvolacieho súdu uvedomujúc si, že vo viacerých
svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (aj keď čiastočne v inom zložení senátu, napr. v uznesení č.
k. 17Co/76/2021 - 327 zo dňa 24.02.2022, v rozsudku č. k. 17Co/62/2021 - 743 zo dňa 19.10.2022)
rozhodoval ohľadne tejto otázky v súlade s názorom prezentovaným v komentári, dospel aj vzhľadom
na iný právny názor uvedený napr. v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/20/2021

zo dňa 22.09.2021, k posunu v právnom názore a prikláňa sa k druhému riešeniu vzhľadom na to, že
zadávateľomznaleckéhoúkonuje vzmysleZZTsúd,tedaštát,znalecniejestranousporuvtomzmysle,
že nemá záujem na výsledku súdneho sporu, ktorý môže trvať aj dlhšiu dobu a nie je v jeho finančnom
záujme, aby sa o jeho nároku na náhradu trov rozhodovalo až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v
zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. a o samotnej výške náhrady trov až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

71. Tak či onak, oslobodenie strany sporu od súdnych poplatkov a nemožnosť uloženia jej povinnosti
zložiť preddavok na trovy dôkazu v záujme zabezpečenia jej efektívneho prístupu k súdu však, ako
už bolo uvedené vyššie, automaticky neznamená, že takáto strana sporu nemá niesť zodpovednosť
za jeho výsledok v prípade jej (čiastočného) neúspechu v spore, čo opätovne potvrdzuje aj komentár

(viď bod 62. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Senát 17Co odvolacieho súdu preto opätovne zdôrazňuje,
že z dôvodov uvedených už vyššie nesúhlasí len s tou časťou bodu 60. odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/20/2021 zo dňa 22.09.2021, v ktorej sa uvádza, že pri
rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov konania proti stranám sporu sa musí rešpektovať ich osobné
oslobodenie od súdnych poplatkov a ak nemožno od oslobodenej strany od poplatkov žiadať zloženie

preddavku, nemožno ju ani zaviazať na náhradu trov konania voči štátu. Keďže súd prvej inštancie už
znalečné v rozsahu prevyšujúcom žalovanou zložený preddavok uhradil z rozpočtových prostriedkov
súdu (t.j. pochádzajúcich zo štátneho rozpočtu), odvolací súd v snahe dosiahnuť cieľ sledovaný Civilným
sporovýmporiadkom,abyštátneznášaltrovykonania(dokazovania)rozhodoltak,žezmenilšiestyvýrok
rozsudku súdu prvej inštancie o nároku štátu na náhradu trov konania voči žalobkyni tak, že žalobkyni

(rovnako ako žalovanej) uložil povinnosť nahradiť štátu trovy prvoinštančného konania v rozsahu 50%
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, keďže každá zo strán bola v
spore úspešná v polovici.

72. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru aplikácia ust. § 257 C. s. p. s prihliadnutím

na okolnosti tohto prípadu v spojení s pomermi strán sporu neprichádza v tomto spore do úvahy. Len
samotná skutočnosť, že strana sporu (žalobkyňa) je osobou v hmotnej núdzi, ktorej v dôsledku toho
bolo v tomto konaní priznaná bezplatná právna pomoc zo strany Centra právnej pomoci, nie je dôvodom
hodnýmosobitnéhozreteľaprevýnimočnénepriznanienáhradytrovkonaniaprotistrane,ktoroujevčasti
konania a rozhodovania o nároku štátu na náhradu trov konania štát. Odvolací súd v tejto posudzovanej

veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. § 257 C. s. p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prípadu, ako sú neprimeraná tvrdosť spočívajúca v
nespravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok, podiel oboch
strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky (vec bola zložitá
po skutkovej stránke aj vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania), ani v okolnostiach (pomeroch)

na strane strán sporu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 5 Cz 3/64 z 27.01.1964, publikované v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR po
č. 24/1964, ktorého právna veta znie: „Pri posudzovaní okolností osobitného zreteľa v zmysle § 130
O. s. p. (rozumej v tom čase účinný zákon č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach
(občiansky súdny poriadok), teraz § 257 C. s. p. - poznámka odvolacieho súdu) je potrebné prihliadnuť

na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by
podľa všeobecného ustanovenia § 129 O. s. p. postihovala povinnosť nahradiť náklady konania, ale aj
toho, koho majetková sféra by bola použitím tohoto výnimočného ustanovenia dotknutá; je potrebné
si všímať taktiež okolnosti, ktoré vôbec viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj
účastníkov v konaní.“.

73. O nároku žalovanej a štátu na náhradu trov odvolacieho konania napriek ich plnému úspechu v
odvolacom konaní, nakoľko odvolanie žalobkyne je nedôvodné a odvolanie štátu je dôvodné, rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, žeim náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznal, pretože v odvolacom konaní im žiadne
trovy nevznikli, zo spisu nevyplývajú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí

súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne
trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

74. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

StranysporumajúmožnosťzvoliťsiadvokátaaleboobrátiťsanaCentrumprávnejpomocisožiadosťouo
poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).