Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120211539
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1120211539.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: CRW s.r.o. so sídlom
Biskupická 18, 821 06 Bratislava, IČO: 46 208 755, právne zastúpený: Mgr. Richard Trusina, advokát,
Hálkova 1, 831 03 Bratislava, IČO: 43 060 722 proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť

Staré Mesto, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 17.392,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/111/2020 - 205 zo dňa 30.9.2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej ako „súd prvej inštancie“) rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom č.
k. 36Cb/111/2020 - 205 zo dňa 30.9.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým vo výroku I žalobu
zamietol a vo výroku II súd nepriznal žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania.

2.Súdprvejinštancieodôvodnilnapadnutýrozsudoktým,žežalovanýniejepasívnevecnelegitimovaný,
keď žalobca za žalovaného označil v zmysle § 135 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“) štát, Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, namiesto štátneho orgánu, do ktorého pôsobnosti náhrada škody spojená so vstupom na
nehnuteľnosť v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 42/1994 Z. z. patrí, a to Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako štátny orgán, má podľa § 135 ods. C.s.p.
samostatnú právnu subjektivitu. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že pasívna
vecná legitimácia žalovaného v konaní nie je daná, a preto žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote dňa 13.10.2022 odvolanie. V odôvodnení
tohto odvolania žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalobca má za to, že ústredný orgán štátnej
správy je orgánom, ktorý v konkrétnom, jemu zákonom zverenom okruhu vykonáva úkony v mene

Slovenskej republiky. Teda jeho samotné fungovanie, ako akejsi nezávislej právnickej osoby nie je
možné. Takéto postavenie ústredného orgánu štátnej správy mu vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej
republiky, a konkrétnejšie zo zákona č. 575/2001 Z. z., žalobca preto zastáva názor, že nie je
možné zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vo veci tak, ako rozhodol
prvoinštančný súd. Na základe uvedeného preto žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie.4. Žalobca doplnil svoje odvolanie podaním doručeným dňa 7.11.2022, v ktorom uviedol, že ustanovenie
§ 19 ods.1 zákona č. 42/1994 Z. z. uvádza, že pre prípady vzniku mimoriadnej udalosti vlastník alebo
nájomca nehnuteľnosti je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe vykonávajúcej svoju právomoc

podľa tohto zákona. Mimoriadna situácia bola vyhlásená dňa 22.1.2020 Okresnými úradmi Košice a
Prešov a po vyhlásení mimoriadnej situácie žalobca umožňoval vstup oprávneným osobám na základe
§ 19 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. Nárok žalobcu uplatnený v žalobe vo faktúre č. VF19032 bol z
titulu služieb poskytnutých v dňoch 16.5.2019 a 1.10.2019, teda ešte pred vyhlásením mimoriadnej
situácie. Keď žalovaný od vzniku mimoriadnej situácie (22.01.2020) ku dnešnému dňu odôvodňuje

oprávnenosť vstupu na základe § 19 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z., tak je zrejmé, že koná na základe
ustanovení zákona č. 42/1994 Z. z., pričom pred vznikom mimoriadnej udalosti sa na vyššie uvedený
zákon neodvolával. Žalobca je preto názoru, že súd dané nesprávne vyhodnotil, keď žalobu zamietol z
titulu, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný s odkazom na § 19 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z.
z., keďže ako žalobca uviedol, v roku 2019 nebola vyhlásená žiadna mimoriadna situácia vo zvernici v
Strážskom a žalovaný nemohol vstupovať na pozemky žalobcu s poukázaním na § 19 ods. 1 zákona č.

42/1994 Z. z. Opakovane preto žalobca uvádza, že podľa ich názoru ústredný orgán štátnej správy je
orgánom, ktorý v konkrétnom, jemu zákonom zverenom okruhu úloh vykonáva úkony v mene Slovenskej
republiky, a teda konanie ministerstva nemožno posudzovať inak, ako konanie Slovenskej republiky,
prostredníctvom daného orgánu (ústredného orgánu štátnej správy). Súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní vzal do úvahy výlučne prednes žalovaného, avšak opomenul rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli listinnými dôkazmi zo strany žalobcu predložené.

5. Podaním, doručeným súdu dňa 20.12.2022 vzal žalobca svoje odvolanie v zmysle ustanovenia § 369
C.s.p. späť v celom rozsahu a žiadal zastaviť odvolacie konanie.

6. Podľa § 369 ods. 1 C.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

7. Podľa § 369 ods. 2 C.s.p., ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

8. Podľa § 369 ods. 3 C.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dispozičným procesným úkonom zo dňa 20.12.2022 vzal
odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/111/2020 - 205 zo dňa 30.9.2022 v
lehote, kým o ňom nebolo rozhodnuté v celom rozsahu späť, odvolací súd postupujúc podľa § 369 ods.
3 C.s.p. odvolacie konanie zastavil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže zastavenie odvolacieho konania zavinil z procesného hľadiska
žalobca, ale žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).